Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821200623
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2021:6821200623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: O. A., D..

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. U. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so
sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 175,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.04.2021 (odôvodnenou zhodne ako začatiu konania
predchádzajúca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 175,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 175,24 Eur od 09.04.2021 do zaplatenia a jej ďalšieho príslušenstva 29,13 Eur, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť v trestnom konaní vedenom Obvodným oddelením PZ SR Jelšava pod sp.
zn. ČVS:ORP-19/JE-RA-2021 tak, že v začatom trestnom stíhaní poverený príslušník uznesením zo
dňa 31.01.2021 podľa § 206 Trestného poriadku vzniesol žalobcovi obvinenie za prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona, ktoré uznesenie povereného príslušníka bolo na základe sťažnosti žalobcu zrušené
ako nezákonné uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Revúca sp. zn. 1Pv 27/21/6608-4 z
23.02.2021, pričom žalobca ako obvinený splnomocnil obhajobou v trestnom konaní advokáta, ktorému
za poskytnuté právne služby zaplatil 175,24 Eur. Žalovaný posúdil žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyakonedôvodnú,vsúvislostisjejpodanímžalobcovivznikliďalšie
náklady právneho zastúpenia 29,13 Eur.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 26.04.2021 (zhodne ako v rámci
predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody) tak, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu
navrhuje zamietnuť, pretože nedošlo k naplneniu všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu, nakoľko uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ SR v Jelšave nebolo
prokurátorom zrušené pre jeho nezákonnosť, ale z dôvodu, že prokurátor dospel k záveru, že predmetný
skutok je potrebné posudzovať ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. c)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pričom skutok mal byť spáchaný aj
z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona a preto ide o trestný čin extrémizmu podľa
§ 140a Trestného zákona, ktorý parí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, z ktorého dôvodu
bolo potrebné túto trestnú vec odstúpiť príslušnému útvaru PZ SR (Národnej kriminálnej agentúre).Predmetné rozhodnutie povereného príslušníka preto nebolo zrušené pre nezákonnosť a nedošlo ani
k nesprávnemu úradnému postupu, žalovaný preto navrhoval podanú žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

3.Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je spor založený na v zásade nespornom a
nekomplikovanom skutkovom stave a rozhodnutie vo veci je iba otázkou jeho jednoduchého právneho
posúdenia, pričom sporové strany si vzájomné stanoviská ohľadom skutkovej a právnej argumentácie
dostatočne vyčerpávajúco objasnili už v rámci písomnej komunikácie predchádzajúcej začatiu konania,

ktorú v prípravných písomných podaniach (žaloba žalobcu a písomné vyjadrenie žalovaného) iba
zopakovali, súd nedoručoval písomné vyjadrenie žalovaného žalobcovi na vyjadrenie, ale iba na
vedomie. Súd pritom postupoval plne v súlade s § 167 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd doručí vyjadrenie
žalovaného žalobcovi na vyjadrenie iba vtedy, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
alebo ak súd neurobí iné vhodné opatrenia. Vychádzajúc zo zmieneného v zásade nesporného a
nekomplikovaného skutkového stavu a jeho iba jednoduchého právneho posúdenia preto súd namiesto

doručenia písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi na vyjadrenie, urobil už skôr iné
vhodné opatrenie spočívajúce v tom, že nariadil vo veci termín pojednávania; akékoľvek ďalšie písomné
vyjadrenia sporových strán by boli už len nekonečným preosievaním rôznych variácií tých istých
argumentov na tému podanej žaloby.

4.Po oboznámení s právnym posúdením skutkového stavu na pojednávaní žalobca navrhol prerušenie
konania vo veci do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi pôvodne
Obvodným oddelením PZ SR Jelšava pod sp. zn. ČVS:ORP-19/JE-RA-2021. Pre vyriešenie právnej
otázky, či žalobcovi môže vzniknúť nárok na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby v dôsledku
zrušenia čiastkových procesných rozhodnutí v trestnom konaní (v tomto prípade uznesenia o vznesení

obvinenia), kým trestné stíhanie nie je skončené meritórne (a to inak ako odsudzujúcim rozsudkom),
je právoplatné skončenie trestného konania bez akéhokoľvek významu. Návrh žalobcu na prerušenie
konania vo veci preto súd podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP ako nedôvodný zamietol, pričom súd vzal
do úvahy aj potrebu generálnej prevencie pred podávaním podobných nedôvodných žalôb, ktorá by
nebola naplnená tým, ak by súd o podanej žalobe nerozhodol pasívne vyčkávajúc na prípadný pre

žalobcu priaznivý výsledok trestného konania. Úlohou súdu nie je snažiť sa za akúkoľvek cenu vyhýbať
rozhodovacej činnosti, ale práve naopak aktívne riešiť a rozhodovať vzniknuté spory v reálnom čase.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: uznesenie č. l. 17, uznesenie č. l. 20, žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody č. l. 21, odpoveď žalovaného na žiadosť o predbežné

prerokovanie náhrady škody č. l. 14, potvrdenie o zrealizovaní transakcie č. l. 11 a 16, faktúry č. l. 12-13,
na základe ktorých, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na
pojednávaní vo veci, súd zistil nasledovný v zásade nesporný skutkový stav:

6.Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Jelšava sp. zn.

ČVS:ORP-19/JE-RA-2021 zo dňa 31.01.2021 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin
kvalifikovaný ako nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazomna§138písm.a)Trestnéhozákona,naskutkovomzákladeuvedenomvuznesení.Opodanej
sťažnosti žalobcu zastúpeného jeho obhajcom proti tomuto uzneseniu rozhodla prokurátorka Okresnej

prokuratúry Revúca uznesením sp. zn. 1Pv 27/21/6608-4 zo dňa 23.02.2021 tak, že podľa § 194 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku uznesenie povereného príslušníka zrušila a uložila mu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol, a to z dôvodu, že skutok je potrebné kvalifikovať ako trestný čin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona, ktorý mal byť spáchaný aj z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona a preto

ide aj o trestný čin extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona (úvaha odôvodňujúca zmenu právnej
kvalifikácie skutku pritom nie je súčasťou uznesenia prokurátorky), ktorý parí do osobitnej pôsobnosti
Špecializovaného trestného súdu. Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bolo
preto vydané vecne nepríslušným policajtom, z tohto dôvodu bolo toto uznesenie zrušené v celom
rozsahuatrestnúvecbolopotrebnéodstúpiťpríslušnémuútvaruPZSR(Národnejkriminálnejagentúre).

Trestné konanie proti žalobcovi zatiaľ právoplatne skončené nie je, spis je v súčasnosti vedený na
Okresnom riaditeľstve PZ SR v Revúcej, Odbor kriminálnej polície, ktorému bol spis odstúpený zo strany
Národnej kriminálnej agentúry z dôvodu jej nepríslušnosti konať vo veci pre absenciu osobitného motívu
napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, pričom odzrušenia uznesenia o vznesení obvinenia do rozhodnutia súdu o podanej žalobe zatiaľ vo veci nebolo
vydané žiadne ďalšie rozhodnutie.

7.Žalobca, využijúc svoje ústavné právo na obhajobu, splnomocnil zastupovaním v trestnom konaní
advokáta Mgr. Martina Jankoviča, ktorý vyúčtoval žalobcovi trovy obhajoby (tarifnú odmenu a paušálnu
náhradu hotových výdavkov) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava obhajoby a sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia) spolu v sume 175,24 Eur faktúrou splatnou 10.03.2021, ktorú
žalobca svojmu advokátovi zaplatil 26.02.2021. Žiadosťou z 05.03.2021 žalobca prostredníctvom svojho

advokáta požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 175,24 Eur
s prísl. Žalovaný listom zo 31.03.2021 tejto žiadosti nevyhovel ani sčasti, pričom tento list žalovaného
bol doručený advokátovi žalobcu dňa 09.04.2021. Faktúrou splatnou dňa 30.04.2021 žalobcovi jeho
advokát vyúčtoval tarifnú odmenu za podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vo výške 29,13 Eur, ktoré žalobca svojmu advokátovi zaplatil 12.04.2021.

8.Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa§4ods.1písm.b)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu
spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa§6ods.3vetaprvázákonač.514/2003Z.z.,akbolaškodaspôsobenánezákonnýmrozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesenie povereného príslušníka Obvodného
oddelenia Policajného zboru SR Jelšava, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a žalobcovi vznesené
obvinenie za prečin kvalifikovaný ako nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, bolo na základe sťažnosti žalobcu

zrušenéuznesenímprokurátorkyOkresnejprokuratúryRevúca.Ahocisamaprokurátorkapoužilaslovný
obrat, že uznesenie povereného príslušníka zrušuje ako nezákonné, z odôvodnenia jej uznesenia
vyplýva, že to bolo z dôvodu, že predmetný skutok je potrebné kvalifikovať prísnejšie ako trestný čin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138písm. a) Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný aj z osobitného motívu podľa § 140 písm. e)
Trestného zákona a preto ide aj o trestný čin extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, ktorý parí
do osobitnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a preto aj na vedenie prípravného konania je

vecne príslušný iný útvar PZ SR (Národná kriminálna agentúra), ktorému bolo potrebné vec odstúpiť.
Trestné konanie proti žalobcovi zatiaľ právoplatne skončené nie je, spis je v súčasnosti vedený na
Okresnom riaditeľstve PZ SR v Revúcej, Odbor kriminálnej polície, ktorému bol spis odstúpený zo
strany Národnej kriminálnej agentúry z dôvodu jej nepríslušnosti konať vo veci pre absenciu osobitného
motívu napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona. Od

zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia do rozhodnutia súdu o podanej žalobe zatiaľ vo veci nebolo
vydané žiadne ďalšie rozhodnutie, pričom v trestnom konaní žalobcovi zatiaľ vznikli trovy obhajoby
175,24 Eur a v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ďalších
29,13 Eur. Inú škodu ako trovy obhajoby si žalobca v konaní neuplatnil a ani netvrdil, že by mu iná škoda
vôbec vznikla.

10.Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú: nezákonné
rozhodnutiealebonesprávnyúradnýpostup,škodaapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím
resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Zodpovednosť štátu za škodu je absolútna objektívna,
štát sa preto svojej zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

11.Už zo všeobecnej povahy samotného práva na náhradu trov konania vyplýva, že toto právo je vo
svojej podstate nárokom na náhradu škody spôsobenej protistrane vedením konania. Rôzne zásady
náhrady nákladov konania v civilnom konaní (najmä zásada úspechu alebo zásada zavinenia) sú
rôznymi prejavmi základného metakritéria pre rozhodovanie o trovách konania, ktorým je zbytočnosť
(nedôvodnosť) vynaložených nákladov - ak jedna strana druhej spôsobí vedením konania zbytočné

náklady, musí ich nahradiť: ak žalobca prehral spor, zbytočne začal konanie a zbytočne spôsobil
žalovanému náklady; ak prehral žalovaný, zbytočne nechal proti sebe viesť konanie a zbytočne spôsobil
žalobcovi jeho náklady. To primerane platí aj na trovy právneho zastúpenia (obhajoby) vynaložené
žalobcom v trestnom konaní. Aj nárok na náhradu trov obhajoby v trestnom konaní je v svojej podstate
nárokom, ktorého základ (vznik nároku) ako aj obsah (výška) sú závislé vždy až od konečného výsledku

konania. Uvedené vyplýva už zo samotného pojmu nároku na náhradu trov „konania“, z ktorého vyplýva,
že tento nárok môže vzniknúť iba vcelku za celé konanie a to vždy až v závislosti od jeho výsledku.
Neexistuje pritom žiadny rozumný hospodársky a tým skôr ani právny (či už v rovine jednoduchého
práva alebo v rovine práva ústavného) dôvod, aby žalobcovi nárok na náhradu škody spočívajúcej vo
vzniknutých trovách obhajoby bol priznávaný v rôznych štádiách prebiehajúceho trestného procesu len

v závislosti od toho, či jednotlivé čiastkové procesné rozhodnutia budú z rôznych dôvodov zrušené
t.j. bez ohľadu na neskorší definitívne právoplatný výsledok trestného konania, pretože rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti a zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je v zásade až neskorší
výsledok tohto trestného konania. Bolo by preto proti zmyslu a účelu samotného nároku na náhradu
trov konania, ak by mal tento nárok vznikať už v priebehu konania na základe zrušenia čiastkových

procesných rozhodnutí, ktorých takto v trestnom procese v jeho rôznych štádiách postupne môže byť
vydaných a zrušených aj viac. Dôvodom vedenia trestného konania je potenciálne protiprávne konanie
žalobcu, vynaloženie nákladov obhajoby žalobcu je potom dôsledkom tohto protiprávneho konania
žalobcu. Inými slovami povedané, prvotnou príčinou vynaloženia nákladov obhajoby nie je samotné
vedenie trestného konania, ale protiprávne konanie žalobcu, ktoré je podnetom k vedeniu trestného

konania. V rámci trestného procesu preto nemôže žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu trov obhajoby
spojených so zrušením uznesenia o vznesení obvinenia, pretože by to bolo v rozpore s jednou zo
základných nepísaných právnych princípov, podľa ktorého z nepráva nikdy nemôže vzniknúť právo (ex
iniuria ius non oritur, ex turpi causa non oritur actio, napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
181/2011 zo dňa 14.09.2011) a to ani ako akcesorický alebo subsidiárny záväzok. Škoda vyžaduje

k svojmu vzniku protiprávny úkon, takýto protiprávny úkon však spáchal žalobca, preto mu nárok na
náhradu škody vzniknúť nemôže, keďže náklady zastúpenia obhajcom si žalobca zapríčinil sám. Nárok
na náhradu škody by žalobcovi mohol vzniknúť iba v prípade naplnenia podmienky jeho oslobodenia
(alebo zastavenia trestného konania) spravidla pretože nebolo dokázané, že stal skutok obžalovanému
kladený za vinu, alebo že skutok nie je trestným činom, alebo že skutok nespáchal obžalovaný; v takom

prípade by obsahom tohto nároku bola aj náhrada trov obhajoby za prevzatie zastúpenia žalobcu a
podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Aj z § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.
upravujúceho, kedy právo na náhradu škody nevznikne, je zrejmé, že podstatné pre vznik nároku na
náhradu škody je vždy konečné rozhodnutie a nie čiastkové procesné rozhodnutia. Ustanovenie § 4 ods.1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. je len pravidlom určenia príslušnosti orgánu konajúceho v mene
štátu; z toho ustanovenia podmienky vzniku práva na náhradu škody vyvodzovať nemožno.

12.Nemožno akceptovať argument, že podstatný je iba výrok rozhodnutia a je úplne nerozhodujúce z
akých dôvodov bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené, pretože výrok je len v koncentrovanej
forme vyjadrené odôvodnenie a práve odôvodnenie rozhodnutia má preto v rozhodujúcej miere význam
pre interpretáciu významu jeho výroku. Hoci formálne bolo uznesenie o vznesení obvinenia na základe
sťažnosti žalobcu zrušené, z odôvodnenia uznesenia prokurátorky vyplýva, že v tomto prípade sa

žalobca dostal po rozhodnutí o zrušení vzneseného obvinenia dokonca do horšieho postavenia, než
tomu bolo predtým, keďže okrem zrušenia vzneseného obvinenia je dôsledkom uznesenia prokurátorky
aj to, že vyšetrovaný skutok žalobcu bude posudzovaný podľa prísnejšej právnej kvalifikácie: nie ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (za ktorý by
bolo možné žalobcovi uložiť trest odňatia slobody od šesť mesiacov do troch rokov), ale ako zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona (s hrozbou výrazne

vyššieho trestu od štyroch do desiatich rokov). Bolo by preto viac ako len paradoxným výsledkom
rozhodovania o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ak by za tejto situácie malo
žalobcovi vzniknúť právo na náhradu trov obhajoby spojených s týmto štádiom trestného procesu.
Právna kvalifikácia skutku bude však ešte zrejme predmetom ďalšieho spresňovania, keďže už teraz je
zrejmé,žeminimálnevčastitzv.osobitnéhomotívubolskutokkvalifikovanýnesprávne,zktoréhodôvodu

bol trestný spis Národnou kriminálnou agentúrou (zrejme na základe pokynu nadriadeného prokurátora
Špeciálnej prokuratúry) odstúpený späť na Okresné riaditeľstvo PZ SR v Revúcej, Odbor kriminálnej
polície. Aj v prípade žalobcu tak došlo minimálne v tejto časti k javu (v poslednom čase exponenciálne
množiacemu sa ) označovanému ako nadkvalifikácia skutku. Aj kvalifikácia skutku ako zločin vydierania
sa javí ako neprimeraná, keďže zločinu vydierania sa možno dopustiť iba tak, že obvinený použitím

násilia, hrozby násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy, núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel,
pričom objekt vynucovanej povinnosti musí mať reálnu hodnotu. V tomto prípade zo strany žalobcu
voči poškodeným bola adresovaná výzva „stojte postrieľam Vás ako psov“, a to v rámci dokumentácie
prečinukrádežedrevazpozemkužalobcuspáchanýmpoškodenými.Vynucovanékonaniepoškodených
tak malo spočívať vo fyzickej nehybnosti poškodených na mieste, z takéhoto konania však žalobca

žiadny relevantný prospech nemá. Takáto výzva je preto spôsobilá naplniť iba skutkovú podstatu prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona alebo prečinu obmedzovania osobnej slobody
podľa§183Trestnéhozákona.Snajväčšoupravdepodobnosťoutakbudežalobcavkonečnomdôsledku
vyšetrovaný a súdený iba za niektorý z týchto prečinov, nie však za zločin vydierania; k žiadnej reálnej
zmene procesného postavenia žalobcu teda nedôjde.

13.Vo všeobecnosti všetky uznesenia až na výnimky sú v zásade vykonateľné predbežne bez ohľadu na
právoplatnosť (§ 184 ods. 2 Trestného poriadku, § 238 ods. 3 CSP). Vlastnosť vykonateľnosti znamená
možnosť núteného vymoženia uloženej povinnosti. V užšom zmysle skutočnej vykonateľnosti sú však
taktovykonateľnélentieuznesenia,ktoréukladajúpovinnosťnaplnenie.Akuzneseniežiadnupovinnosť

neukladá, nemôže nadobudnúť ani vykonateľnosť, môže sa teda stať len právoplatným, ale predmetom
núteného výkonu byť nemôže. Uznesenie o vznesení obvinenia má len oznamovaciu funkciu,
predstavuje procesný medzník ukončujúci úvodnú fázu prípravného konania, od ktorého podozrivá
osoba nadobúda procesné postavenie obvineného, proti ktorému tak môžu byť použité procesné
prostriedky podľa Trestného poriadku podmienené práve existenciou vzneseného obvinenia. Uznesenie

o vznesení obvinenia neukladá však priamo obvinenému žiadnu povinnosť, preto nemôže nadobudnúť
ani vlastnosť vykonateľnosti a nemôže preto byť ani vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.
Podobne nevykonateľnými v zmysle nemožnosti vymoženia neuloženej povinnosti sú aj ďalšie procesné
uznesenia vydávané v trestnom procese (odloženie veci, zastavenie konania). Na uznesenie o vznesení
obvinenia preto § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno aplikovať. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona

č. 514/2003 Z. z. sa vzťahuje iba na výnimočné prípady, kedy dôvodom vzniku nároku na náhradu
škody by mohli byť aj procesné rozhodnutia, ktorých účinky nie sú závislé od konečného rozhodnutia
vo veci, v dôsledku ktorých by obvinený nemohol realizovať svoju osobnú slobodu alebo vlastnícke
právo. Napr. uznesenie o vzatí obvineného do väzby nezavinenej obvineným zrušené pre nezákonnosť
väzby obvineného (hoci náhrada za väzbu sa spravuje osobitným ustanovením), ďalej zadržanie osoby

obvineného bez zákonných dôvodov, alebo zaistenie majetku obvineného bez zákonných dôvodov
(hoci v týchto prípadoch by išlo skôr o nesprávny úradný postup). Nie je vylúčené, že by žalobcovi
mohla vzniknúť pri nesprávnom realizovaní prostriedkov trestného procesu škoda a táto škoda by
bola žalobcovi nahradená už prípadne aj počas trestného konania a to aj pred jeho meritórnymskončením a bez ohľadu na možné neskoršie právoplatné odsúdenie. Uznesenie o vznesení obvinenia
ale takýmto rozhodnutím nie je. Aj v prípade jeho zrušenia, bude vina obvineného predmetom ďalšieho
rozhodovania, či už znovu rozhodnutím o vznesení obvinenia, následnou obžalobou a rozsudkom súdu,

alebo niektorým z iných druhov procesných rozhodnutí - zastavenie konania alebo odloženie prípadne
odmietnutie veci.

14.Z dôvodov zhora uvedených vyplýva, že žalobcovi nemôže vzniknúť nárok na náhradu škody
spočívajúcej v trovách obhajoby v dôsledku zrušenia čiastkových procesných rozhodnutí v trestnom

konaní (napr. ako v tomto prípade zrušením uznesenia o vznesení obvinenia), kým trestné stíhanie
nie je skončené právoplatne (a to inak ako odsudzujúcim rozsudkom). Ak sú škodou žalobcu iba
trovy obhajoby, potom pre vznik podmienok na náhradu takejto škody je rozhodujúci vždy práve a len
konečný právoplatný výsledok celého trestného konania a nie čiastkové procesné rozhodnutia vydávané
v rôznych štádiách prípravného konania. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je uznesením, ktoré by
bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, neprichádza preto do úvahy ani aplikácia § 6 ods. 3

zákona č. 514/2003 Z. z. Preto súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

15.O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyplývajúcej z § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol žalovaný
úspešný v celom rozsahu, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že neúspešný žalobca je povinný

zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).