Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223434
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116223434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenej: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: X. W., narodená X. S.
XXXX, trvalý pobyt: C. P. XXXX/XX, T., o 956,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. marca 2019 č. k. 10Csp/137/2016-273, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 94,53 eur, úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3,- eur od 27. mája 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 78,53 eur od 25. februára 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 10,- eur od 29. apríla 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
3,- eur od 29. decembra 2016, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci samej v tejto

časti ruší a konanie zastavuje.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 862,13 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.5.2018 do zaplatenia (I.) a v časti
náhrady trov konania (III.) ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 862,13
eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 862,13 eur od 16. mája 2018 do zaplatenia a
v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 62,4 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 457, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 76 ods. 7, § 82 ods. 1 ZoE (zákon č. 251/2012 Z. z. o

energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil,
že vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie zmluvy medzi žalobkyňou ako dodávateľom
a žalovanou ako odberateľom dňa 10. februára 2014, o združenej dodávke plynu, predmetom ktorej
bolo dodávanie zemného plynu žalovanej na odberné miesto, totožné s trvalým bydliskom žalovanej,
na základe ktorej žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste, pričom neuhradila preddavky
za apríl 2015 a od 1. septembra 2015 a ani dohodnutú cenu vyúčtovanú žalobkyňou faktúrami. V

dôsledku nezaplatenia vyúčtovacej faktúry na sumu 416,44 eur a neplatenia preddavkov za ďalšie
obdobie, žalobkyňa od zmluvy odstúpila podaním zo dňa 9. februára 2016. Od odstúpenia žalobkyňa
považovala odber plynu žalovanou za neoprávnený podľa § 82 ods. 1 písm. g/ ZoE. Po odstúpení
od zmluvy je žalovaná povinná žalobkyni vrátiť to, čo na základe zmluvy o dodávke plynu od nej
dostala. Žalovaná predložené vyúčtovacie faktúry skutočne dodaného zemného plynu nespochybnila.
Nepreukázala, že by zaplatila akúkoľvek čiastku z uplatneného nároku žalobkyňou v konaní. Keďže

nebolspornýnedoplatoknavyúčtovacíchfaktúrachvovýške445,69eura416,44eur,súdprvejinštancie
žalobe o zaplatenie sumy 862,13 eur vyhovel. Žalovaná bola zaviazaná aj k povinnosti zaplatiť úrokz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 862,13 eur 16.5.2018 do zaplatenia. Žalobkyňa dôkazné
bremenodoručeniafaktúr,resp.výzvynazaplateniedlžnejsumyžalovanejneuniesla.Žalobasprílohami
bola žalovanej doručená 14. mája 2018 a nasledujúcim dňom mohla plniť, teda dňom 16. mája 2018 sa

dostala do omeškania. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Keďže ide o bezdôvodné obohatenie,
žalobkyňa sa nemôže domáhať zaplatenia poplatkov za upomienky, aj z dôvodu, že nepreukázala
ich doručenie žalovanej. Ak by aj žalobkyňa platne neodstúpila od uzatvorenej zmluvy, súd prvej
inštancie by musel posúdiť uplatnené nároky na upomienky a administratívne prerušenie dodávky
zemného plynu v zmysle § 53 ods. 1, 5 O. z. Žalovaná vzniesla tiež námietku, že spoluvlastníci druhej

polovice nehnuteľnosti túto nevykurovali, jej teplo prestupovalo do ich nehnuteľnosti dlhé roky, čím sa
bezdôvodne obohatili. Uvedenú námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú. Ak sa na úkor
žalovanej obohatili vlastníci časti nehnuteľnosti, ktorá zjavne mala samostatné vykurovanie, môže si svoj
nárok uplatniť voči nim a nie voči žalobkyni, ktorá dodáva plyn do jej časti nehnuteľnosti. Na podporu
svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
27Co/109/2018. Spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi sa

neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa, je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné. Aj fakturovaná suma za administratívne prerušenie/
obnovenie dodávky zemného plynu spĺňa z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritériá. Neprijateľnosť
zmluvnej podmienky bola vzhliadnutá aj v tom, že od spotrebiteľa sa vyžaduje úhrada nákladov v
paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov.

Takýto poplatok má základ neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie pojednával i v neprítomnosti strán sporu, keďže právny zástupca žalobkyne svoju
neúčasť vopred písomne ospravedlnil a ospravedlnenie žalovanej bolo do spisu doložené až po
pojednávaní. Na ospravedlnenie žalovanej a jej žiadosť o odročenie pojednávania by súd nemohol

prihliadnuť ani v prípade, ak by bolo doručené do spisu pred pojednávaním, z dôvodu, že žalovaná sa
neospravedlnila včas, t. j. bezprostredne po prevzatí predvolania, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
relevantne nepreukázala a v zmysle výzvy súdu neustanovila si svojho zástupcu. Žalovaná požiadala
o odročenie pojednávania podaním zo dňa 19.3.2019, doručeným súdu 25.3.2019 o 8.10 hod. osobne,
teda v deň pojednávania. V odôvodnení uviedla, že vidí okrajovo a ide na päť operácií, preto žiadala

odročiť pojednávanie do 30. augusta 2019. Zástupcu si neustanovila, pretože sa chce sama zastúpiť.
K svojmu ospravedlneniu nedoložila žiadne prílohy. Prvé súdne pojednávanie bolo vytýčené na 14.
novembra 2018, kedy žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu, dodatočne doložila doklad o práceneschopnosti. Súd uložil žalovanej, aby si ustanovila za seba
zástupcu, ktorý ju bude na pojednávaní zastupovať, keďže pojednávanie bolo odročené v dôsledku jej

nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 183 ods. 2 CSP. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok z. č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov) pomerovaním úspechu a neúspechu strán konania. Žalobkyňa bola úspešná v
rozsahu 81,20 % a neúspešná v rozsahu 18,80 %, v ktorej časti bola úspešná žalovaná. Žalobkyni bol
preto priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,40 %. O výške náhrady trov konania mal

rozhodnúť súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označila na nezákonný a nesprávny. V

konaní boli porušené jej základné práva, a to právo na spravodlivé konanie, právo na riadny prístup
k súdu, právo na riadne obhajovanie sa pred súdom, porušenie práva a diskriminácia zo zdravotných
dôvodov, právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nemal riadne zistený stav veci a napriek tomu
rozhodol. Keďže je právom žalovanej zastupovať sa vo veci sama, požiadala súd prvej inštancie, aby
vo veci bez jej prítomnosti nekonal. Zastupovať sa chcela sama, lebo dôvody obhajoby pred súdom

boli mimoriadne špecifické. Trinásť rokov je žalovaná na plnom invalidnom dôchodku. Pred časom jej
pribudli zdravotné komplikácie, chvíľami prestala vidieť, počuť, medzitým ju niekoľkokrát operovali na
akútny zápal lymfatických uzlín ľavej nohy. V dôsledku uvedeného nemohla chodiť, ďalšími operáciami
odrezali jej malíček a časť chodidla. Sluch sa žalovanej zhoršil tak, že nepočula na 95 % a 86 %.
Na jedno oko vidí iba okrajovo (3 %), na druhé oko vidí trochu lepšie. Čaká na päť operácií očí.

Zrak a sluch sa jej zhoršovali náhle, potom sa jej stav zlepšoval. Požiadala súd prvej inštancie o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, o čom predložila aj dôkazy. Tento zdravotný stav
nie je trvalý, preto dôvodne žiadala, aby súd bol zhovievavý. Hlavne ak tento súd konaná v jej inej
veci sp. zn. 17C/66/91 po dobu 28 rokov, v exekúcii o 11,- eur je to pomaly desať rokov a vec nieje skončená. Žalovaná zdôraznila, že ide o nesprávny postup súdu, keď v iných veciach je liknavý
a nečinný a keď v tomto prípade nastala mimoriadna situácia, nepozeral sa súd na nič, iba vydával
nesprávne rozhodnutie. Keďže súd vydal nezákonný rozsudok, nemohla sa účinne brániť a uplatňovať si

oslobodenie od všetkých poplatkov. Každá miestnosť, ktorú žalovaná užíva, má stenu, ktorá je súčasťou
druhého bytu v dome. Títo spolumajitelia roky riadne nekúrili a všetko jej teplo cez steny odišlo do ich
bytu. Stávalo sa pravidlom, že cez vykurovacie obdobie v druhom byte nikto nebýval a nekúril. Teda od
roku 1984, odkedy na nehnuteľnosti býva nepretržite, platila tretím osobám za teplo (vykurovali plynom).
Pred časom sa veľmi nahnevala, prestala platiť plyn, ktorý odoberali jej susedia. Kúrila palivom, plyn

ani elektrinu nemíňala. Nie je preto možné, aby žalobkyňa žalovala niečo, teda plyn, ktorý žalovaná
neodoberala a bola sankcionovaná za to žalobou. Keď iní odoberali plyn, mali si to zaplatiť. Súd prvej
inštancie vo viacerých bodoch nebol nestranný, ale zaujatý.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie strany sporu
by malo smerovať k tomu, v čom bola strana sporu neúspešná. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia

nedoplatku tak, ako to vyplýva z vyúčtovacích faktúr. Súd prvej inštancie uložil žalovanej, aby ustanovila
za seba zástupcu, ktorý ju bude na pojednávaní zastupovať, keďže pojednávanie bolo odročené v
dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 183 ods. 2 CSP. Žalovaná to nesplnila.
Predmetný spor je vedený od roku 2016. Ak sa žalovaná domnieva, že jej iná osoba dlhuje, na túto
osobu sa môže so svojím nárokom obrátiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu s návrhom, ktorý súd prvej inštancie žalovanej poslal, v celom
rozsahu nesúhlasí a navrhla, aby ho súd nepripustil.

5. Podaním z 15. apríla 2019 žalobkyňa vzala žalobu v zamietavej časti späť (ktorou sa žalobkyňa

domáhala zaplatenia sumy 94,53 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,- eur od 27.
mája 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,53 eur od 25. februára
2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 29. apríla 2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,- eur od 29. decembra 2016) a v tejto
časti navrhla konanie zastaviť.

6. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadrila nesúhlas.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

8. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie na súdnom pojednávaní dňa 25. marca 2019 (na
ktorom došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku) rozhodol, že bude pojednávať aj v neprítomnosti
žalovanej (ako aj v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne). V zápisnici o pojednávaní súd prvej
inštancie konštatoval, že právna zástupkyňa žalobkyne jej neúčasť na súdnom pojednávaní písomne
ospravedlnil, na rozdiel od žalovanej, ktorá napriek doručeniu predvolania riadne a včas, svoju neúčasť

na súdnom pojednávaní neospravedlnila. Podľa § 180 CSP súd prvej inštancie rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a žalovanej.

9. V spise na č. l. 272 sa však nachádzala žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania (č. l. 72), ktorým
žiadala o odročenie z dôvodu jej veľmi nepriaznivého zdravotného stavu (okrem iného vidí okrajovo a

má absolvovať päť očných operácií). Ako ďalší dôvod žalovaná uviedla, že nedokáže riadne prečítať
podania žalobkyne zo dňa 12. novembra 20108 a 8. februára 2019, ktoré jej boli súdom prvej inštancie
zaslané na vyjadrenie. Žalovaná preto požiadala súd prvej inštancie o predĺženie lehoty do 30. augusta
2019. Informovala tiež súd, že na súdnom pojednávaní sa chce zúčastniť osobne a keďže je to pre ňu
vec kľúčová, neustanovuje za seba zástupcu.

10. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva (odsek 6), že súd prvej inštancie sa nezaoberal
žiadosťoužalovanejoodročeniesúdnehopojednávaniazdôvodu,žetátožiadosťboladospisuzaloženáaž po skončení pojednávania, ktoré začalo o 11.20 hod., hoci žalovaná doručila súdu prvej inštancie
žiadosť o odročenie pojednávania rovnakého dňa o 8.10 hod.

11. Súd prvej inštancie tak rozhodol bez toho, aby sa žiadosťou žalovanej o odročenie súdneho
pojednávania zaoberal (dôvodom však bolo nepredloženie tejto žiadosti o odročenie pojednávania
zákonnej sudkyni, hoci z časových súvislostí vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania sa zákonnej
sudkyni predložiť mohla a mala).

12. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, nesprávne vychádzajúc
z absencie žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania, o ktorej rozhodnuté nebolo (pred začatím
súdneho pojednávania dňa 25. marca 2019).

13. Aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti strany konania, ktorá bola riadne predvolaná na súdne
pojednávanie, je povinný najskôr posúdiť žiadosti strán o odročenie pojednávania (dôvody odročenia

pojednávania upravuje ustanovenie § 183 CSP). V posudzovanej veci však súd prvej inštancie rozhodol
v neprítomnosti žalovanej bez toho, aby podanú žiadosť o odročenie pojednávania posúdil.

14. Odvolacia námietka žalovanej, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a na prístup
k súdu, bola dôvodná.

15. Na vyššie uvedený záver nemá žiaden vplyv konštatovanie súdu prvej inštancie o nemožnosti
prihliadať na žiadosť žalovanej o odročenie súdneho pojednávania aj v prípade jej založenia do spisu
pred pojednávaním (z dôvodu, že sa neospravedlnila bezprostredne po prevzatí predvolania a svoje
tvrdenia nepreukázala, pričom v zmysle výzvy súdu neustanovila svojho zástupcu).

16. Dôležitosť dôvodov, ktorými strana konania odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj
včasnosť ich uplatnenia, posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu. V prejednávanej veci
mali byť prekážkou účasti žalovanej na pojednávaní vážne zdravotné problémy, najmä operácia očí,
pričom zrakový problém jej tiež bránil v oboznámení sa s doručenými podaniami protistrany (zaslané jej

súdom prvej inštancie na vyjadrenie). V zmysle ustálenej judikatúry súdov je ochorenie strany konania,
preukázané lekársky uznanou práceneschopnosťou, považované za dôležitý dôvod odročenia súdneho
pojednávania. Žalovaná v žiadosti o odročenie súdneho pojednávania oznámila, že na výzvu súdu
príslušné lekárske potvrdenie doručí.

17. Aby bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, môže súd uložil, ak bol dôvodom na
odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu, aby ustanovila za seba zástupcu, ktorý ju bude na
pojednávaní zastupovať, pokiaľ je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav strany sporu bude pretrvávať
dlhodobo (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 685).

18. Vzhľadom k tomu, že právna úprava odročenia pojednávania v ustanovení § 183 a § 184 CSP má
za cieľ zabrániť obštrukciám, ktoré strany využívajú na opakované odročenie pojednávaní, ktoré boli
nedôvodné, pri posudzovaní žiadosti o odročenie pojednávania je nutné rozlíšiť na základe okolností
konkrétneho prípadu, či ide o obštrukciu zo strany žalobcu alebo žalovanej strany, alebo je daná

objektívna prekážka, brániaca strane sporu v riadnej účasti v spore (v reálnom uplatňovaní procesných
práv a plnení procesných povinností podľa pravidiel v súdnom konaní). Preto aj pri posudzovaní
dôležitostidôvodovpreodročeniepojednávania,aleajzákonomstanovenýchpredpokladovpreuloženie
povinnosti strane sporu, aby si ustanovila za seba zástupcu, je potrebné prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu.

19. Podľa článku 6 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovnaké
postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd

zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce aj z ich zdravotného stavu a sociálneho
postavenia.20. Princíp ochrany slabšej strany sa týka pojmovej nerovnosti istých kategórií subjektov. Súd je
v tomto zmysle povinný zohľadňovať určité špecifické potreby tých subjektov, ktorých zdravotný
stav, prípadne sociálne postavenie, odôvodňujú určitý špecifický procesný režim (porov. Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 46). Tento špecifický procesný režim je potrebné
zohľadňovať aj pri rozhodovaní o žiadosti o odročenie súdneho pojednávania. Ide o normatívne
vyjadrenie obyčajnej ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám. Táto slušnosť
má spočívať v zohľadňovaní okolností, ktoré môžu mať vplyv na mieru náročnosti realizácie procesných

oprávnení týchto špecifických subjektov. Konkrétne môže ísť o stanovenie času pojednávania, výnimky
z povinností, ktorými sú sporové strany zaťažené pri vedení pojednávania a pod. (porov. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 46).

21. Rovnako je však nutné vziať do úvahy aj ustanovenie článku 5 Civilného sporového poriadku,

stanovujúce, že zjavné zneužitie práva v civilnom konaní nepožíva právnu ochranu. V intenciách
predmetného článku Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsahu a za podmienok stanovených
v zákone odmietnuť a sankcionovať také procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom. Na uvedené nadväzujú aj ustanovenia v Civilnom sporovom poriadku, napr. § 184 ods. 2

CSP (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 688).

22. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť

uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

23. Vzhľadom na porušenie procesných práv žalovanej, v dôsledku čoho môže byť pokračované vo
vykonávaní dokazovania, nebol daný dôvod zaoberať sa vecnými námietkami v odvolaní žalovanej.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom súdu
prvejinštancieboloznemožnenéžalovanej,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom (súd prvej inštancie sa neposúdil žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania
dňa 25. marca 2019 a v neprítomnosti žalovanej meritórne rozhodol).

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, bude postupovať v
konaní tak, aby bolo umožnené stranám konania, teda aj žalovanej (v súlade s procesnými pravidlami
Civilného sporového poriadku) v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, avšak so zohľadnením špecifických potrieb strany sporu, vyplývajúcich z jej zdravotného stavu,

sociálneho postavenia, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (článok 6
CSP), ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany
(§ 290 CSP a nasl.). V prípade preukázaného obštrukčného správania či zjavného zneužitia práva
v civilnom konaní, bude daný dôvod na odmietnutie a sankcionovanie takýchto procesných úkonov,
vedúcich k nedôvodným prieťahom, prípadne svojvoľnému, bezúspešnému uplatňovaniu práva.

26. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany
proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.27. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

28. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, vrátane žalovanej, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Do spisového materiálu bude tiež potrebné priložiť splnomocnenie

právnej zástupkyne žalobkyne.

29. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.