Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201299
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2221201299.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej veci

žalobcu : U. I., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXX/XX, W. Š., proti žalovanej: M.. M. G., W.P. V. P. Z. W. Z., M.
Č.. X, XXX XX W. Z., o ochranu osobnosti podľa § 11 OZ a nasl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v

samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.3.2021 domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho
zákona a ďalšie s odôvodnením, že žalovaná, ako sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda v jeho
trestnej veci pod číslom konania XT/XX/XXXX, číslom konania XXT/XX/XXXX V. A. Č. G. XXT/XX/XXXX
rozhodovala, v súvislosti s ktorými konaniami mala žiadať od neho finančnú hotovosť vo výške 5000,-
€, aby bola zhovievavejšia, keď on vzhľadom na jeho finančné pomery túto sumu nemôže zaplatiť, v
dôsledku čoho mu mal byť uložený trest v hornej hranici trestnej sadzby. Z obavy o svoju budúcnosť, s
pocitom menejcennosti občana Slovenskej republiky podal žalobu, kde žiadal o priznanie nemajetkovej

ujmy za psychickú ujmu, odškodné vo výške 10.000,-€ a zaplatenie súdnych poplatkov.

2. Žalovaná so svojim vyjadrení sa k žalobe neuznala jeho nárok a poprela skutkové tvrdenia žalobcu
uvádzané v žalobe. Uviedla, že voči žalobcovi sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania a nikdy
nežiadala od žalobcu žiadnu hotovosť ani iné plnenie. Tieto svoje tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom
nedoložil. Žalobca požadujúc priznanie nemajetkovej ujmy z porušenia práva na ochranu osobnosti,
je podľa nej neopodstatnené, keďže u žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok na jeho

priznanie a to existencia zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu, buď v porušení
alebo v ohrození súkromia fyzickej osoby, neoprávnenosť takéhoto zásahu a príčinná súvislosť medzi
zásahom a vzniknutou ujmou. Rovnako poprela aj tvrdenia žalobcu z jeho obavy že v prípade nesplnenia
požiadavky žalovanej, má ohrozenú budúcnosť a cíti sa byť menej cenným občanom. Poprela, že
by bola príčinou vzniku obáv žalovaného o jeho budúcnosť. Súčasne citovala stanovisko zo súdnej
praxe k ustanoveniu § 13 ods. 3 Občianskeho zákona, keď za závažnú ujmu treba považovať ujmu,
ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,

jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej
subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase
(v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010, spisová značka XCdo/XXX/XXXX.SpoukazomnacitovanéstanoviskoNajvyššiehosúdu vznikujmynemážiadnurelevanciuakosa
žalobcavníma,t.j.čisacítimenejcene,alevýlučneto,čibydanúujmuvdanommiesteačasevnímalaaj
každá iná fyzická osoba. Zásadne musí ísť o dôsledok porušenia práva, keďže v danom prípade žiadna

takáto skutočnosť nenastala, nakoľko sa voči žalobcovi nedopustila žiadneho protiprávneho konania. V
celom rozsahu žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca na vyjadrenie sa žalovanej replikou nereagoval.

4. Súd o veci nariadil pojednávanie kde predvolal strany sporu, žalobca mal doručenie riadne vykázané
dňom 21. 09. 2021, neúčasť na pojednávanie neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania
z dôležitých dôvodov. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

5. Žalovaná zotrvala na písomnom vyjadrení v celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť.

6. Podľa § 11 Občianskeho zákona, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7. Podľa § 13 ods1 až 3 Obč.zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

8. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

9. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg.

"občianska česť") a ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých
spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom.
Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v
ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou.

11. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu
do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno považovať
za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnení akých práv či
povinností ku konaniu či prejavu došlo. VI. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale

lenprotitakémuzásahu,ktorýjeneoprávnenýaktorýjespôsobilýprivodiťujmufyzickejosobezhľadiska
jej postavenia v spoločnosti (v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných
funkciách). Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3.

12. Podľa Čl. 8 zásad Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na
súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

14. Podľa § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

16. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť.17. Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby.

Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Žaloba musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v paragrafe 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, teda, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpis. Žaloba okrem toho musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods.
1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Presné označenie strán v spore

je bezvýnimočná požiadavku individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu
sporu, vrátane svojho prípadného zástupcu, a to, voči komu žaloba smeruje. Pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočnosti predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti
považujeúdaje,ktorésúnevyhnutnénato,abybolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.

Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet
konania po skutkovej stránke. Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože
právnakvalifikáciavecijevecousúdu.Nejdeovadužalobyaneprichádzadoúvahyodmietnutiepodania.
Strana sporu má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
ačosazískalozákonnýmspôsobom zdôkaznýchprostriedkov. Neoznačeniedôkazovvšakniejevadou
žaloby. Nesplnenie povinnosti tretích a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo
veci samej, však neodôvodňujú odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie. Žalobca je povinný pripojiť k
žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktorý nemôže bez svojej viny pripojiť. Dôkazy,

ktoré nemôže strana pripojiť iba označí. O nesplnenie povinnosti pripojiť dôkazy, na ktoré sa žalobca
odvoláva, podľa súdnej praxe nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na odmietnutie podania, alebo
zastavenie konania, pretože nejde o nedostatok podmienky konania, ani o vadu návrhu, okrem prípadu,
ak by to bolo expresiss verbis uvedené v zákone .

20.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania,keďžalobcaokrempísomnepodanejžalobyaoznačenia
spisov Okresnému súdu Dunajská Streda, mali prebiehať konania vo veci trestného stíhania žalobcu
nepreukázal okolnosti ním tvrdené, keď nenavrhol žiaden dôkaz na svoje tvrdenia a žalovaná nárok
žalobcu v celom rozsahu poprela. Súd žalobu zamietal zdôvodnil unesenia dôkazného bremena žalobcu
na preukázanie jeho tvrdení jednak existencie zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu a potom

ani to, že by sa žalovaná sa dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania a už vôbec nie vzniku
nemajetkovejujmy, keďžeanijednoztýchtopredpokladovnepreukázal, nemohlaexistovaťanipríčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovaná od
počiatku tvrdenia žalobcu poprela, keď následne žalobca, žiadny dôkaz na svoje tvrdenia nepredložil
ani nenavrhol vykonať, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností v

žalobe, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.

21. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi, ktorý nebol úspešný,
ktoré trovy súd vzhľadom na pomer jej úspechu priznal vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)