Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010145
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného U. M. a spol.,

pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U. M. narodený XX. I. XXXX v W., trvale bytom Y. XX, XXX XX Q., prechodne Q. XXX, XXX XX Q.,
nezamestnaný,

sa uznáva za vinného, že

dňa 16.12.2015 v čase medzi 15.00 hod. až 16.00 hod. v k. ú. Obce Gajary, v lesnom poraste č. 500
nachádzajúcom sa v časti zv. Gabuzák, spoločným konaním s S. E. vykonali nepovolený výrub a krádež
drevnej hmoty z 5 ks neoprávnene zrezaných stromov agát biely - rubinia pseudoakacia o objeme spolu
0,99 m3 agátovej vlákniny a drevnej hmoty z 1 ks spadnutého stromu agát biely - rubinia pseudoakacia
o objeme spolu 0,15 m3 agátovej vlákniny, a to tak, že kmene neoprávnene zrezaných stromov a

spadnutého stromu narezali motorovou pílou na kratšie cca 1 m dlhé kusy a tieto naložil do motorového
vozidla zn. M. R. červenej farby, EČ: W čím spôsobili poškodenej spol. Lesy SR š. p. Banská Bystrica, o.
z. Šaštín, škodu vo výške 36,26 eur, pričom obvinený U. M. sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/48/2015 zo dňa 27. apríla 2015, právoplatným dňa 27.
apríla 2015, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona,

teda

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a takou vecou bolo drevo z pozemku,
ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

Za to sa
odsudzuje

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 200,-

(dvesto) eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to benzínovej
motorovej píly oranžovej farby, výrobná značka Husqvarna, typ 372 XP, výrobné číslo XXXXXXX-XX/
XXXXXXXXX.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne s S.

E., nar. XX. I. XXXX, uhradiť poškodenému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica,
Odštepný závod Šaštín, Pri rybníku 1301, 908 41 Šaštín Stráže, IČO: 36 038 351, škodu vo výške 36,26
eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Banská
Bystrica, Odštepný závod Šaštín, Pri rybníku 1301, 908 41 Šaštín Stráže, IČO: 36 038 351, so zvyškom

svojho nároku na náhradu škody, odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 07. apríla 2016 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 06. apríla 2016, č. 2Pv/435/2015, na obžalovaných U. M. a S. E. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vo vzťahu k S. E. je trestné konanie
právoplatne skončené ku dňu 14. decembra 2016.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. júla 2017 obžalovaný U. M. po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,

vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to výsluchom obžalovaného, odpisom
z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov, potvrdením o zaistení veci,
zápisnicou o prevzatí zaistenej veci a vyčíslením škody poškodeného.Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí 6 mesiacov

až 3 roky.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa k
spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd nezistil
žiadnu.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná sadzba u
obžalovaného v rozpätí 6 mesiacov až 26 mesiacov.

Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého za
trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z uvedeného ustanovenia
možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby

neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, nemusí mu
uložiť vôbec trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). V takomto
prípade teda môže súd uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou
kombinovať.

Zo zistenia, že obžalovaný sa dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú
jeho trestnú činnosť, pre súd vyplýva, že obžalovanému nie je možné uložiť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, pretože to vyslovene zakazuje § 49 ods. 2
Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené ustanovenia však vôbec neprikazujú, aby
v prípadoch, keď sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu, bolo nutné mu uložiť nepodmienečný

trest odňatia slobody. Tieto ustanovenia len upravujú, kedy nie je možné uložiť trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, avšak z nich vôbec nie je možné vyvodiť
príkaz na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne to, že by nebolo možné uložiť,
napríklad samostatný peňažný trest, v prípadoch, keď neprichádza do úvahy aplikácia § 34 ods. 6
Trestného zákona, nakoľko nejde o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej päť rokov.

V súvislosti so zvažovaním druhu trestu, ktorý je nevyhnutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku,
súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu tiež z toho, že nepodmienečný trest odňatia
slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý možno uložiť len vtedy, ak iné druhy
trestov,prípadnéinéformytrestuodňatiaslobody,nemôžucelkomzjavneviesťknápraveobžalovaného,

a napokon, nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za situácie, ak tomu nebránia
závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného.

Súd je toho názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie
alternatívneho (peňažného) trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, pričom súd vychádzal aj z

toho, že obžalovaný bude schopný peňažný trest v uvedenej výške zaplatiť. Ako vyplynulo z vyjadrení
obhajoby na hlavnom pojednávaní, obžalovaný je toho času na rodičovskej dovolenke, v rámci ktorej
sa stará o 3 maloleté deti, pričom do budúcnosti má potvrdené umožnenie zamestnania sa a to v čase,
ktorý by umožňoval starostlivosť o deti.

Významnou okolnosťou, ktorá mala vplyv na druh a výmeru trestu, je tá, že obžalovanému v októbri
2016 umrela manželka, pričom práve v predchádzajúcom odseku uvádzanú starostlivosť o 3 maloleté
deti zabezpečuje obžalovaný. V prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, by bola
zlikvidovaná schopnosť i možnosť vôbec postarať sa osobne o deti, o ktoré by sa podľa vyjadrenia
obžalovaného nemal kto postarať. Štát by tak zbytočne necitlivým spôsobom zasahoval do života

človeka, ktorý už svojím správaním po spáchaní skutku preukázal určitú nápravu, nakoľko súd od
spáchania skutku nezistil žiadne protiprávne konanie zo strany obžalovaného, či už vo forme trestnej
činnosti, alebo čo i len priestupku. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade
bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov vyjadrenými predovšetkým v § 34 ods. 1 Trestnéhozákona (podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou) a § 34 ods. 3 Trestného zákona (trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby). Okrem represívnej a výchovnej
funkcie trestu sa teda kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo
vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Druhé ustanovenie upravuje zásadu
personality, podľa ktorej trest by mal zásadne postihovať len páchateľa a vplyv na jeho okolie by mal

byť minimalizovaný. Zásada sa uplatňuje aj pri peňažnom treste, kde ujma na právach sa nedotýka až
v tak výraznej miere jeho sociálnych a ekonomických väzieb, a teda neznamená ani (závažnú) ujmu na
príslušníkoch jeho rodiny, príp. blízkych osobách.

Preto obžalovanému súd uložil peňažný trest vo výške 200,- eur, nakoľko má za to, že sú splnené všetky
podmienky vyžadované ustanovením § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a pre prípad, že by bol výkon

peňažného trestu úmyselne zmarený stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
pričom súd pri ukladaní peňažného trestu vychádzal aj z toho, že výška peňažného trestu nebude príliš
výrazne zasahovať do spôsobu a kvality života rodiny obžalovaného.

Súd obžalovanému súčasne uložil aj trest prepadnutia veci, a to benzínovej motorovej píly oranžovej

farby, výrobná značka Husqvarna, typ 372 XP, výrobné číslo XXXXXXX-XX/XXXXXXXXX, nakoľko ide
o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Trest prepadnutia veci je inštitútom postihujúcim
vlastnícke práva páchateľa trestného činu a vo svojej podstate znamená, že páchateľ na základe
rozhodnutia súdu stráca vlastnícke právo k individuálne určenej veci alebo veciam, ktoré sú v priamom
vzťahu k spáchanému trestnému činu.

Pokiaľ ide o náhradu škody poškodenej organizácii LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Banská
Bystrica, Odštepný závod Šaštín, súd nemal preukázané nahradenie škody obžalovaným, ako tvrdil na
hlavnom pojednávaní, a preto obžalovaného zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne s druhým pôvodne
spoluobvineným (medzičasom odsúdeným) S. E., poškodenej organizácii škodu vo výške 36,26 eur,

nakoľko na uvedenú sumu vyčíslila a preukázala poškodená organizácia celkovú spôsobenú škodu, hoci
v inej súvislosti si poškodená organizácia uplatnila škodu vo výške 57,46 eur, a z uvedeného dôvodu
bola teda so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.