Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212968
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116212968.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne E.
S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom č. d. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, proti žalovanému Z. S., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom č. d. XXX, XXX XX C., právne zastúpenému JUDr. Rastislavom Lenartom,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Pollova 32, 040 18 Košice, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 10Pc/1/2016 - 148 zo dňa 25. septembra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov (ďalej aj „BSM“) strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal:
-kuchynskúlinkuhnedúvyrobenúnamieruakuchynskýdrezvrátanezabudovanýchspotrebičovznačky
Mora (elektrická rúra, plynová varná doska, digestor) za celkovú zostatkovú hodnotu 500,- Eur,
- kúpeľňový nábytok bielohnedý značky Bianca za zostatkovú hodnotu 50,- Eur,
- 3 čalúnené stoličky v kuchyni z tmavohnedého dreva za celkovú zostatkovú hodnotu 30,- Eur,
- komodu v kuchyni značky Szatka produkt Black Red White za zostatkovú hodnotu 50,- Eur,

- vstavanú skriňu v chodbe typu Roldor za zostatkovú hodnotu 200,- Eur,
- botník v chodbe výrobné číslo 1821061 za zostatkovú hodnotu 10,- Eur,
- vešiakovú stenu v chodbe za zostatkovú hodnotu 20,- Eur,
- konferenčný stolík v obývačke svetlohnedý za zostatkovú hodnotu 20,- Eur,
- béžové vertikálne žalúzie na okne v obývačke za zostatkovú hodnotu 20,- Eur,
- 3 skrine v spálni svetlohnedé značky Soka Alžbeta II. (2 na vešanie odevov a 1 policová so zrkadlom)

za celkovú zostatkovú hodnotu 100,- Eur,
- manželskú posteľ tmavomodrú čalúnenú za zostatkovú hodnotu 50,- Eur,
- koberec v spálni svetlosivý vysoký vlas za zostatkovú hodnotu 10,- Eur,
- chladničku značky Whirpool za zostatkovú hodnotu 20,- Eur,
- písací stolík pod počítač za zostatkovú hodnotu 50,- Eur,
- byt č. XX na 5. poschodí vo vchode XXX v bytovom dome súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre

k. ú. C. za zostatkovú hodnotu 46 100,- Eur (prvý výrok); do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
sedaciu súpravu v obývačke rohovú sivú za zostatkovú hodnotu 50,- Eur (druhý výrok); ďalej žalobkyni
prikázal na úhradu zostatok úveru v K. K. a.s. C. č. XXXXXXXXXX v zostatkovej hodnote 6 906,82 Eur
(tretí výrok); uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu 20 136,59 Eur v lehote
60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok); obom stranám sporu uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 1 625,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania (šiesty výrok).2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že manželstvo strán sporu
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/300/2012 - 60 zo dňa 11. 06.

2013, právoplatným dňa 17. 07. 2013. Dátumom právoplatnosti zaniklo BSM, k tomuto termínu preto súd
prvej inštancie vyporiadaval BSM, nakoľko po rozvode sa bývalí manželia nedohodli na vyporiadaní ich
spoločného majetku. Návrh na vyporiadanie podala žalobkyňa v trojročnej prekluzívnej lehote určenej
ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“).

3. Medzi stranami sporu nebolo sporné vymedzenie aktív a pasív tvoriacich masu BSM, ani vyporiadanie
hnuteľných vecí a úveru patriacich do BSM. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte navrhli prikázať
tomu z bývalých manželov, ktorému súd prikáže byt (okrem sivej rohovej sedacej súpravy v obývačke,
ktorú žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, tmavomodrej čalúnenej manželskej postele,
svetlosivého koberca v spálni, chladničky značky Whirpool a písacieho stolíka pod počítač, ktoré žiadali
prikázaťdovýlučnéhovlastníctvažalobkyni).SvetlohnedéskrinevspálniznačkySokaAlžbetaII.žiadala

žalobkyňa prikázať žalovanému, ktorý ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Okrem bytu sa strany
zhodli aj na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí. Zhodli sa i na prikázaní úhrady úveru K. K., a.s. č.
XXXXXXXXXX v sume 6 906,82 Eur ku dňu zániku BSM žalobkyni, ktorá ho splácala.

4. Strany sporu sa však nevedeli dohodnúť, do koho vlastníctva má byť prikázaný byt č. XX na 5.

poschodí vo vchode XXX v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Každá zo
strán žiadala prikázať byt do svojho výlučného vlastníctva a nezhodli sa ani na jeho zostatkovej hodnote.
Žalobkyňa s poukazom na ňou predložený súkromný znalecký posudok č. 04/2017 vyhotovený P.. A.
F. navrhla zostatkovú hodnotu bytu v sume 44 500,- Eur, žalovaný tento znalecký posudok namietal a
navrhol znalecké dokazovanie. Zároveň žiadal započítať v jeho prospech sumu 17 194,- Eur (518 000,-

Sk) predstavujúcu rozdiel medzi cenou bytu podľa znaleckého posudku a cenou, za ktorú ho manželia
kúpili v roku 2004 od jeho rodičov argumentujúc, že v tomto rozsahu sa zaslúžil o získanie bytu. Žalovaný
predložil potvrdenie realitnej kancelárie, podľa ktorej sa takéto byty v roku 2004 predávali za 13 550,-
Eur - 15 550,- Eur.

5. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie v byte bývali obaja bývalí manželia, ich dvadsaťročná dcéra
a plnoletý syn žalobkyne. Žalobkyňa argumentovala, že sa zaslúžila o získanie a rekonštrukciu bytu,
lebo počas manželstva bola stále zamestnaná a len preto im bol poskytnutý úver na kúpu bytu, ktorý ona
spláca. Žalovaný zas v konaní argumentoval, že prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne by
s poukazom na § 3 O. z. odporovalo dobrým mravom, lebo ak by im jeho rodičia neboli predali byt pod

cenu, nebol by sa stal súčasťou BSM a nebolo by čo vyporiadavať. Obe strany prehlásili, že nedisponujú
finančnými prostriedkami na vyplatenie druhej strany, ale po rokovaní s bankami majú prisľúbené úvery.

6. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledovné:

7. Svedok A. S., otec žalovaného, potvrdil, že s manželkou predali synovi a neveste byt za nižšiu cenu
oproti cene určenej v tom čase znaleckým posudkom, lebo žalovaný je ich syn a predpokladali, že im
bude pomáhať. Podotkol, že v rokoch 1993 - 2000 bývali v byte všetci vrátane syna a nevesty a ich
dvochdetíbeztoho,abybývalímanželiaprispievalina bývanie.Keďsasmanželkouodsťahovali,zostali
syn, nevesta a ich deti bývať v byte bez toho, aby za užívanie bytu platili. Dlh musel uhradiť svedok s

manželkou, lebo boli stále vlastníci bytu. Svedok potvrdil, že žalovaný bol dlhšiu dobu nezamestnaný
a práceneschopný. Uviedol, že v čase, keď byt predávali, bola jeho cena podľa znaleckého posudku
718 000,- Sk, ale predali im ho za kúpnu cenu 200 000,- Sk. Svedok prehlásil, že k tejto zľave ich nikto
nenútil, bola vecou dohody, lebo synovi nechceli byt predávať za trhovú alebo znaleckú cenu tak, ako
by ho predali inej osobe. Svedok pripustil, že kúpna cena nebola uhradená v dohodnutom termíne.

8. Svedok S. S., brat žalovaného, potvrdil, že po dohode so synmi predali rodičia stranám sporu byt
lacnejšie, pripustil, že zľava mohla predstavovať sumu 500 000,- Sk.

9. Znalec P.. S. Q. potvrdil záver svojho znaleckého posudku č. 62/2018. Uviedol, že v prípade

vyporiadania BSM sa nehnuteľnosť ohodnocuje na základe technického stavu v deň právoplatnosti
rozsudku o rozvode, ale cena zodpovedá hodnote v čase vypracovania znaleckého posudku.10. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 19. 07. 2004 rodičia žalovaného predali bývalým manželom byt,
ktorý je predmetom vyporiadania BSM, za kúpnu cenu v sume 200 000,- Sk, hoci podľa znaleckého
posudku č. 34/2004 vypracovaného P.. A. N. mal v tom čase hodnotu 718 000,- Sk. Zo zmluvy o

splátkovom úvere a výpisov vyplýva, že bývalí manželia si vzali úver, ktorý splácala a spláca žalobkyňa
po dohode so žalovaným, ktorý platil náklady spojené s užívaním bytu.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 143, § 148 ods.
1, § 149 ods. 1 - 3 a § 150 O. z. dospel k nasledovným záverom:

12. Súd prvej inštancie prikázal byt žalobkyni, pretože z rozvodového spisu i poznatkov získaných
v tomto konaní je podľa neho zrejmé, že žalobkyňa počas trvania manželstva stále pracovala, čím
vytvorila predpoklady splácania úveru a materiálneho zabezpečenia rodiny vo väčšom rozsahu ako
žalovaný, ktorý bol dlhšiu dobu nezamestnaný a bez príjmu. Aj v súčasnosti mal súd prvej inštancie za
to, že žalobkyňa poskytuje vyššiu záruku vyplatenia žalovaného ako opačne, lebo sám žalovaný svojou

žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku potvrdil svoju aktuálnu nepriaznivú materiálnu situáciu,
čo spochybňuje jeho tvrdenie, že by mu bol poskytnutý úver na vyplatenie bývalej manželky a tak hrozí
nebezpečenstvo, že v prípade prikázania bytu žalovanému by žalobkyňa zostala bez bytu i výplaty.

13. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného započítať v jeho prospech sumu predstavujúcu

zľavu z kúpnej ceny bytu pri kúpe od jeho rodičov, lebo byt nepatril žalovanému, ale jeho rodičom,
ktorý ho predali obom bývalým manželom. Súd prikázal byt žalobkyni za zostatkovú hodnotu určenú
znaleckým posudkom č. 62/2018 vypracovaným P.. S. Q. v sume 46 100,- Eur, ktorá zodpovedá cene v
čase vypracovania znaleckého posudku na základe technického stavu bytu v deň zániku BSM. Pretože
súd žalobkyni prikázal byt, prikázal jej i všetky hnuteľné veci, ktoré sa v ňom nachádzajú, okrem sedacej

sivej rohovej súpravy v obývačke, ktorú žiadali strany sporu zhodne prikázať žalovanému.

14. Ku dňu vyporiadania BSM predstavovali aktíva (súčet zostatkovej hodnoty bytu a hnuteľných vecí)
sumu 47 280,- Eur, pasíva (zostatok úveru) sumu 6 906,82 Eur. Ideálny podiel patriaci každému z
bývalých manželov (paritu - deľbu v pomere 1:1 nenamietali) predstavuje sumu 40 373,18 Eur [(47 280

- 6 906,82 Eur) : 2]. V dôsledku prikázania aktív - hnuteľných vecí a bytu v hodnote 47 230,- Eur a pasív
- zostatku úveru v hodnote 6 906,82 Eur žalobkyni a aktív v sume 50,- Eur žalovanému uložil súd prvej
inštancie žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie sumu 20 136,59 Eur v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vzhľadom k výške tejto sumy.

15. Súd prvej inštancie uložil v súlade s rozhodnutím o trovách konania stranám sporu povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch o a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania žaloby
vo výške 3 % z celkovej masy BSM (54 186,82 Eur), do ktorej podľa § 7 ods. 7 Zákona o súdnych

poplatkoch zahrnul aktíva i pasíva BSM.

16. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a § 257 C. s. p., nepriznal ani jednej právo na náhradu
trov konania, nakoľko ani jedna strana nebola v konaní plne úspešná, ako aj s prihliadnutím na povahu

sporu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a
h), t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za neurčitý, nepresný a z toho dôvodu za
nepreskúmateľný a zmätočný, nakoľko súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku vyporiadalBSM strán sporu bez toho, aby uviedol, ktoré hnuteľné aj nehnuteľné veci patria do BSM žalobkyne
a žalovaného. Z výrokov napadnutého rozsudku teda podľa žalovaného vôbec nie je zrejmé, či tam
uvedené hnuteľné veci a nehnuteľnosti patria do BSM.

19. Pokiaľ ide o vymedzenie bytu patriaceho do BSM súdu prvej inštancie žalovaný vyčítal, že neprikázal
do výlučného vlastníctva aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
XXXX/XXXXXX a takisto súd prvej inštancie neuviedol, že obytný dom súpisné číslo XXX stojí na
parceleč.XXX/X,okresC.C.,obecC.,katastrálneúzemieC..Zuvedenýchdôvodovpovažovalžalovaný

napadnutý rozsudok aj za nevykonateľný.

20. Žalovaný mal taktiež za to, že aj hnuteľné veci označené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej
inštancie nie sú jednoznačne identifikované, nemožno ich považovať za nezameniteľné s inými vecami,
a preto aj táto časť výroku napadnutého rozsudku je neurčitá a nevykonateľná. Žalobkyňa hnuteľné veci,
ktoré navrhovala vyporiadať, dostatočne neoznačila, nepredložila ani jeden listinný dôkaz o tom, že tieto

veci patria do BSM. Podľa žalovaného mali byť tieto hnuteľné veci označené značkou, typom, počtom
kusov, dátumom výroby a mal byť predložený doklad o ich kúpe, resp. vyrobení.

21. Za nepresné a zmätočné považoval žalovaný aj určenie sumy zostatku úveru súdom prvej inštancie
vo výške 6 906,82 Eur, V odvolacom konaní žalovaný predložil potvrdenie K. K., a. s. o zostatku istiny

úveru poskytnutého žalobkyni ku dňu 11. 10. 2018 vo výške 1 386,93 Eur, preto žalovaný považoval aj
tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie za zmätočný a nevykonateľný, nakoľko v spise sa nenachádza
žiadna listina, ktorá by preukazovala existenciu úveru žalobkyne v zostatkovej hodnote 6 906,82 Eur,
čím súd prvej inštancie rozhodol predčasne bez potrebného zistenia skutkového stavu veci. V dôsledku
toho došlo k zlému určeniu pasív, čo malo vplyv na určenie vyrovnacieho podielu.

22. Taktiež žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že sa nevysporiadal so záložným právom K. K., a. s.
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., nie je teda zrejmé, akú pohľadávku
dané záložné právo zabezpečuje a či táto pohľadávka K. K. bola vysporiadaná v tomto súdnom konaní.

23. Žalovaný taktiež napádal ohodnotenie bytu znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností P.. S. Q.. Nesúhlasil so všeobecnou hodnotu predmetu bytu vo
výške 46 100,- Eur z dôvodu, že hodnota bytu nebola stanovená ku dňu zániku BSM, teda k 17. 07. 2013.
Samotná žalobkyňa v žalobe a jej doplnení vyjadrila hodnotu bytu sumou 35 000,- Eur. Z uvedeného
dôvodu žalovaný navrhol nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty

bytu ku dňu 17. 07. 2013 z dôvodu, že nebolo vykonané doplnenie znaleckého posudku č. 62/2018.

24. Žalovaný sa nestotožnil ani s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie prikázal byt do vlastníctva
žalobkyne. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa má lepšie možnosti na zaplatenie
vyrovnacieho podielu považoval za nepodložené vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie len

uviedol, že mal poznatky z rozvodového spisu a získané v tomto konaní, nekonkretizoval však, o aké
poznatky šlo. Počas konania sa žalovaný vyjadril, že medzi manželmi bola aj po rozvode manželstva
dohoda, že žalobkyňa bude splácať úver banke vo výške 110,- Eur mesačne a žalovaný bude uhrádzať
platby za služby s bývaním vo výške cca 170,- Eur mesačne, pričom tieto platby boli výrazne vyššie
ako splátky úveru. K odvolaniu priložil 8 kópií poštových pokladničných poukazov, z ktorých vyplýva,

že jeho otec A. S. realizoval platby pre K. bytové družstvo C. C. v období rokov 2010 - 2012. Taktiež
žalovaný predložil upozornenie na omeškanie so splácaním úveru od K. K., a. s. zo dňa 22. 06. 2017
a 22. 03. 2018, tvrdil, že dokopy bolo týchto upomienok pre žalobkyňu 8, pričom v spise sa nachádza
aj upomienka zo dňa 05. 09. 2016, ktoré svedčia o tom, že žalobkyňa si riadne a včas neplnila svoje
záväzkyplatiťsplátkyúveru.Žalobkyňasataktiežvyjadrilanapredposlednompojednávanínasúdeprvej

inštancie, že ešte neriešila predbežne so žiadnou bankou otázku prípadného vyplatenia žalovaného. V
súhrne mal žalovaný za to, že nebolo v konaní preukázané, že pomery žalobkyne svedčia o tom, že má
lepšie predpoklady vyplatiť vyrovnací podiel za byt žalovanému.

25. Pokiaľ ide o pomery žalovaného, predložil v odvolacom konaní potvrdenie o disponibilnom zostatku

na jeho účte zo dňa 11. 10. 2018 vedenom v R., a. s. vo výške 6 437,22 Eur. Poukázal na to, že
v čase, keď s manželkou brali úver počas manželstva, bol riadne zamestnaný vo vodárňach, inak
by úver ani neboli dostali. Rekonštruoval predmetný byt s pomocou jeho kamarátov a rodiny pokiaľ
išlo o elektrikárske práce, vodárske práce, prerobenie jadra, okien a podobne. Je pravdou, že boldočasne práceneschopný z dôvodu troch operácií kolena, kedy v tom čase mu pomohol jeho otec
s platbami za užívanie bytu, ako už bolo uvedené vyššie, avšak poukázal na to, že je dlhodobo
zamestnaný v spoločnosti O. S. už viac ako 5,5 roka a jeho mesačná mzda činí v priemere okolo

700,- Eur. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žiadal o oslobodenie od platenia preddavku na
znalecké dokazovanie považoval žalovaný za prejav nerovnakého prístupu súdu k stranám sporu,
pretože aj keď žiadal o oslobodenie, zo spisu vyplýva, že napokon sumu 750,- Eur ako preddavok
uhradil, pričom túto skutočnosť súd prvej inštancie nespomenul. Žalovaný taktiež spochybňoval, že by
bol v konaní predložený nejaký dôkaz o tom, že žalobkyňa stále pracovala. V spise sa podľa žalovaného

nenachádzajú žiadne dôkazy o bonite a stave účtov žalobkyne v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie. Trval na tom, že o nadobudnutie bytu sa väčšou mierou pričinil on a nie žalobkyňa.
Podľa jeho zistení táto v predmetnom byte bývať nechce, chce ho predať a odsťahovať sa. Zdôraznil,
že on v predmetnom byte žil so svojimi rodičmi a súrodencami od malička, má k nemu aj citovú väzbu a
spomienky a chce v ňom naďalej bývať, pretože chce byť bližšie k rodičom, aby sa o nich mohol postarať
a byť im nápomocný, pretože práve aj z týchto dôvodov rodičia predali manželom byt za nižšiu cenu.

26. Žalovaný mal ďalej za to, že prikázanie bytu žalobkyni je aj v rozpore s poslednou vetou § 150
Občianskeho zákonníka a to z dôvodov, že byt v C. obýva žalobkyňa, jej dospelý syn Q. K., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý za užívanie bytu dlhé roky neplatí nič a spoločná dcéra žalobkyne a žalovaného
predmetný byt neužíva, pretože posledné dva roky pracovala v D. a v súčasnej dobe žije a pracuje v

E.. Syn žalobkyne sa voči žalovanému správa agresívne, arogantne, vyhadzoval ho z bytu, nadával mu
a vyhrážal sa bitkou len pre to, že žalovaný ho slušne vyzval, aby prispieval na domácnosť a služby
spojené s užívaním bytu, keďže tam dlhodobo býva. O správaní syna žalobkyne a jeho osobe svedčí aj
skutočnosť, že trestným príkazom Obvodného súdu Praha 5 zo dňa 5. októbra 2013 sp. zn. 3T/143/2013
bol uznaný vinným za prečin nebezpečného vyhrážania.

27. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o nezapočítaní zľavy cca 518 000,- Sk
ako vnosu do spoločného majetku zo strany žalovaného. Jednalo sa o zľavu z kúpnej ceny, ktorú mu
poskytli rodičia tým, že predali byt, ktorého trhová cena sa v čase predaja pohybovala okolo 718 000,-
Sk za 200 000,- Sk. Okrem započítania zľavy na kúpnej cene bytu ako vnosu žalovaného do spoločného

majetku žiadal žalovaný započítať aj výnosy zo sumy 500 000,- Sk od júla 2004 do právoplatného zániku
manželstva dňa 17.07.2013. Bol názoru, že po započítaní sumy 500 000,- Sk a potenciálnych výnosov
spočívajúcich v bankových úrokoch, čo by činilo niekoľko tisíc Eur, nie je povinný vyplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielu žiadnu sumu v prípade prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva.

28. Žalovaný mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú prvej inštancie rozhodol predčasne na
základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, a rozhodol bez potrebných dôkazov a vec nesprávne
právne posúdil. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie masu BSM ustálil so súhlasom strán sporu, teda aj
samotného žalovaného. So súhlasom a zhodným vyhlásením strán sporu bolo zistené, ktoré hnuteľné
veci (vrátane ich označenia) patria do BSM, za súhlasu žalovaného boli stanovené aj ich zostatkové
ceny, čo je možné zistiť zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní. Taktiež bolo nepochybne preukázané,

že do BSM patrí sporná nehnuteľnosť - byt v katastrálnom území C. a súd prvej inštancie hodnotu
bytu zistil správne na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom, nakoľko jeho hodnota
bola medzi stranami sporná. Súhlasne medzi účastníkmi konania bol ustálený aj zostatok úveru ku
dňu zániku manželstva rozvodom vo výške 6 906,82 Eur, čo bolo naviac preukázané aj existenciou
úverovej zmluvy, ktorá bola do spisu doložená ako dôkaz spolu s výpisom úverového účtu, ktorým bol

zostatok úveru ku dňu zániku manželstva rozvodom tiež preukázaný. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného
započítať do spoločného majetku ako jeho vklad to, že byt strany sporu nadobudli od jeho rodičov za
výrazne nižšiu cenu než bola jeho skutočná hodnota, žalobkyňa uviedla, že byt od rodičov žalovaného
bol nadobúdaný obidvoma stranami sporu a ustanovenie § 150 O. z. takéto započítanie nepripúšťa.
Pokiaľ ide o zostatok úveru považovala žalobkyňa za zarážajúce tvrdenie žalovaného, že pre účely

vyporiadania mal byť určený zostatok úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. 25.
09. 2018. Súpis majetku a súpis pasív - dlhov sa musí zisťovať podľa stavu ku dňu rozvodu a nie
ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalobkyňa považovala za správne, že súd prvej inštancie prikázal byt
do jej výlučného vlastníctva. Trvala na tom, že nepretržite počas celého manželstva pracovala a ajpracuje v T. S. v hlavnom pracovnom pomere a okrem toho si príjem zabezpečuje aj z vedľajšieho
pracovného pomeru ako predavačka odevov a výlučne sama po rozvode spláca úver. Tieto skutočnosti
boli preukázané aj svedeckou výpoveďou otca žalovaného, ktorý sám uviedol, že žalovaný ako jeho syn

bol dlhšiu dobu nezamestnaný a práceneschopný, naopak jeho manželka vždy pracovala. Žalobkyňa
uzavrela, že podľa jej názoru súd prvej inštancie správne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci, vec
správne právne posúdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

30. Žalovaný v replike trval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní, ako aj na odvolacom návrhu.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Vytýkal žalobkyni, že opomenula
uviesť, že pokiaľ on pracoval v zahraničí, zarábal dosť peňazí aj na to, aby chodili spolu po zahraničných
dovolenkách a žili si ako rodina nadštandardne. Ohľadne argumentov žalobkyne, že po rozvode splácala
úver výlučne ona žalovaný zopakoval, že bola medzi nimi dohoda, že ona bude splácať úver a on
poplatky a platby za užívanie bytu, čo aj potvrdila. Po zániku manželstva rozvodom platil všetky poplatky,
vrátane dane z nehnuteľnosti za roky 2015 - 2018 za užívanie bytu iba žalovaný. Jedná sa o nemalé

finančné prostriedky, ktoré vynaložil v období rokov 2013 - 2018, preto žiadal, aby súd započítal, resp.
zohľadnil tieto platby pri stanovení podielu žalovaného. Uviedol, že v roku 2013 zaplatil na byt spolu 1
245,48 Eur, v roku 2014 sumu 2 382,24 Eur, v roku 2015 sumu 2 001,62 Eur, v roku 2016 sumu 1 867,91
Eur, v roku 2017 sumu 1 744,40 Eur a v roku 2018 sumu 1 779,43 Eur, teda spolu 11 020,46 Eur. Tieto
listinné dôkazy predložil žalovaný v odvolacom konaní. Preto žalovaný navrhol, aby suma 5 519,89 Eur,

ktorú žalobkyňa zaplatila ako splátky úveru po zániku manželstva, bola prirátaná k jej podielu, čím by
zostatok úveru k 11. 10. 2018 predstavoval len sumu 1 386,93 Eur a suma 11 020,46 Eur a jeho vnos
vo výške 16 596,95 Eur (500 000,- SK) boli započítané do jeho podielu.

31. Žalobkyňa v duplike poukázala na to, že pokiaľ ide o platby za byt, žalovaný opomenul uviesť, že ona

hradí inkaso, spotrebu elektrickej energie, koncesionárske poplatky a internet. Opätovne zdôraznila, že
majetok, vrátane aktív a pasív patriacich do BSM, sa vysporiada podľa stavu ku dňu zániku manželstva
so zostatkovými cenami zistenými ku dňu zániku manželstva, preto nemôžu byť nijakým spôsobom
započítané platby spojené s užívaním bytu vykonávané po rozvode manželstva. Poukázala na to, že
v prípade, ak by súd rozhodol opačne a byt a hnuteľné veci by prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného a zároveň by prikázal žalobkyni splácať úver, ktorý už t. č. bol takmer splatený, žalovaný by
musel žalobkyni vyplatiť sumu 27 018,40 Eur. Žalobkyňa predložila v konaní ďalšie potvrdenia, podľa
ktorých je u nej väčšia garancia, že žalovaného vyplatí, nakoľko má dve zamestnania a prípadný úver
je pre ňu ľahšie dostupný ako pre žalovaného. Predložila ďakovný list T., a. s. S. za 30 odpracovaných
rokov v podniku, z čoho vyplýva, že od skončenia školy pracovala nepretržite, ako aj potvrdenie B. C., že

žalobkyňa má u nej vedľajší pracovný pomer, taktiež predložila potvrdenie K. K., a. s., že K. K.alobkyni
ponúka úver vo výške 24 000,- Eur potom, čo overila spôsobilosť žalobkyne na poskytnutie úveru a
možnosti jeho splácania. Taktiež predložila doklad o tom, že po rozvode manželstva spláca úver K. K.,
a.s. Z vyjadrení žalovaného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že jeho úmyslom je snaha získať byt do
jeho výlučného vlastníctva bez toho, aby žalobkyňu vyplatil, resp. aby ju vyplatil len minimálnou sumou.

Naproti tomu žalobkyňa deklaruje úmysel riadne a spravodlivo žalovaného pri vyporiadaní BSM vyplatiť.

32. Žalovaný vo vyjadrení k duplike žalobkyne uviedol, že ponuka úveru od K. K., a.s. nie je relevantným
dôkazom o tom, že žalobkyni by bol úver aj poskytnutý. Nikde sa neuvádza, že banka schválila
predmetnú ponuku úveru žalobkyni. Uviedol, že žalobkyňa sa posledné 4 mesiace vôbec nezdržiava v

byte, býva u priateľa, naďalej žalovaný hradí poplatky za byt, čo svedčí o nezáujme žalobkyne o bývanie
v predmetom byte. Ponuku úveru z roku 2019 považoval žalovaný za účelovo vytvorenú pre potreby
súdneho konania, žalobkyňa bola súdom prvej inštancie nasmerovaná k predloženiu tejto ponuky,
nakoľko súd sa jej dotazoval, či bola zisťovať v banke, či jej poskytnú úver. Podľa názoru žalovaného je
daná ponuka úveru bezpredmetná, pretože žalobkyňa pred viac ako dvoma rokmi vzala od K. K., a.s.

úver vo výške 6 400,- Eur a takisto mala splácať splátky aj spoločnosti J.. V ostatnom trval na svojich
doterajších vyjadreniach.

33. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. po
prejednanívecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.vrozsahuodvolania

podľa § 379 C. s. p. z dôvodu vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu
vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, dospel k názoru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

34. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

35. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

36. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

37. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí odvolací súd v tom, že súd prvej inštancie pristúpil k
vyhodnocovaniu pomerov strán sporu za účelom rozhodnutia, ktorému z bývalých manželov prikázať
byt do výlučného vlastníctva a ktorý z nich má lepšie predpoklady na vyplatenie vyrovnacieho podielu

druhému bez toho, aby dal predtým stranám sporu možnosť vyjadriť sa k svojim pomerom, t. j. uviesť
skutkové tvrdenia ohľadne svojich pomerov a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie.

38. Z č. l. 145 spisu vyplýva, že strany na pojednávaní súhlasili s tým, že ich netreba oboznamovať
s obsahom rozvodového spisu sp. zn. 32P/300/2012, lebo stranám je jeho obsah známy. Upustenie

od vykonania dokazovania listinami v rozvodovom spise z tohto dôvodu však nezodpovedá postupu
pri vykonaní dokazovania predpísanému Civilným sporovým poriadkom. Civilný sporový poriadok
neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo súdu nevykonať dokazovanie oboznamovaním sa s
obsahom iného spisu len z dôvodu, že strany sporu s tým súhlasili. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, na
neoboznamovanie s ich obsahom sa vyžaduje aj ich doručenie protistrane, nespochybňovanie ich

obsahu protistranou (§ 204 C. s. p.). Z obsahu rozvodového spisu vyplýva, že žalovaný sa pojednávania
v konaní o rozvode manželstva nezúčastnil, súd prvej inštancie vykonával dokazovanie na danom
pojednávaní a rozhodol o rozvode aj na základe výsluchu žalobkyne, pri ktorom vypovedala aj o
pomeroch manželov a pri ktorom nebol žalovaný prítomný.

39. Skúmanie pomerov manželov podľa stavu ku dňu rozvodu manželstva z roku 2013, ak súd prvej
inštancie rozhodol rozsudkom o vyporiadaní BSM v roku 2018, považuje odvolací súd za nedostatočné,
nakoľko nedáva informáciu o aktuálnych pomeroch strán sporu a o ich schopnosti vyplatiť vyrovnací
podiel druhému z manželov. Samotné úvahy súdu prvej inštancie z hľadiska toho, že je potrebné skúmať
pomery manželov z hľadiska ich bonity a schopnosti vyplatiť vyrovnací podiel za byt sú však správne.

40. Pokiaľ ide o údajné zlé správanie sa syna žalobkyne k žalovanému a nepodieľanie sa na nákladoch
v spoločnej domácnosti, správanie a konanie syna žalobkyne nemá právny súvis s vyporiadaním BSM,
nie je kritériom, ktoré by mal súd v zmysle § 150 O. z. zohľadňovať na ťarchu žalobkyne.

41. Taktiež nie je namieste výčitka žalovaného adresovaná súdu prvej inštancie, že naviedol žalobkyňu,
aby si zisťovala možnosti poskytnutia úveru za účelom vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanému.
Súd prvej inštancie rovnako dopytom na žalovaného zisťoval, či má možnosti poskytnutia úveru. Daná
otázka na strany sporu zo strany súdu je namieste za účelom zisťovania zabezpečenia vyplatenia
vyrovnacieho podielu ako jedného z kritérií pri rozhodovaní o prikázaní veci do výlučného vlastníctva

jedného z manželov. Pokiaľ nebolo o tom právoplatne rozhodnuté, nemá zmysel žiadať banku, či
nebankový subjekt o poskytnutie úveru za účelom vyplatenia vyrovnacieho podielu a úver tým pádom
nemôže byť ani schválený, preto si strana sporu môže len predbežne zisťovať, či by finančná inštitúcia
bola vôbec ochotná jej úver poskytnúť. Banka však neponúka úver klientovi bez toho, aby na základe
posúdenia jeho bonity mala predpoklad splácania úveru.

42.Vzmysle§391ods.3C.s.p.odvolacísúduvádza,žebudeúlohousúduprvejinštancievyzvaťstrany
sporu v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p. na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne ich pomerov a predloženie
dôkazov na ich preukázanie s tým, že prihliadne na už tvrdené skutočnosti a dôkazy predložené stranamiv odvolacom konaní. Následne zváži ich vykonanie a prípadne doplní dokazovanie na pojednávaní, v
novom rozhodnutí vo veci samej uvedie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, prípadne
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Na základe nanovo zisteného skutkového stavu znova

posúdi pomery a podporne aj ďalšie okolnosti potrebné pre rozhodnutie o tom, ktorému z bývalých
manželov prikázať byt do výlučného vlastníctva a vysvetlí, ako vec právne posúdil. Vzhľadom na možný
rozsah dokazovania vo vyššie naznačenom smere nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Úlohou odvolacieho súdu je predovšetkým preskúmavať správnosť postupu v konaní predchádzajúcom
vydaniu rozhodnutia súdom prvej inštancie a správnosť samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie,

nie nahrádzať prvoinštančné konanie.

43. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania sa odvolací súd vysporiadal aj s ďalšími odvolacími
námietkami žalovaného nasledovne:

44. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že osobitným výrokom neurčil, ktoré veci patria do BSM,

odvolací súd vymedzenie masy BSM osobitným výrokom nepovažuje za nevyhnutné, nakoľko z prvého
a druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými prikazuje hnuteľné veci a byt do vlastníctva
jednotlivým stranám sporu nepochybne vyplýva, ktoré veci patria do BSM. Vyporiadavať totiž možno len
veci patriace do BSM ku dňu jeho zániku.

45. Pochybenie súdu prvej inštancie však spočíva v tom, že neprikázal spolu s bytom do výlučného
vlastníctva aj podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach obytného domu a neuviedol, na ktorom
pozemku sa obytný dom, ktorého je byt súčasťou nachádza, čím nerozhodol o celom predmete konania
vymedzeného žalobou (počiatočný žalobný návrh na č. l. 2 spisu).

46. Pokiaľ žalovaný vidí odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. v zmätočnosti, neurčitosti
a nevykonateľnosti výrokov rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne identifikácie hnuteľných vecí, k
tomu odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 07. 11. 2017
žalobkyňa a žalovaný zhodne označili hnuteľné veci patriace do BSM a ich zostatkovú hodnotu (č. l. 79
- 81 spisu), teda s označením hnuteľných vecí spôsobom uvedeným žalobkyňou súhlasil aj žalovaný a

je zrejmé, že sa nachádzajú v byte patriacom do BSM, preto ich odvolací súd považuje za dostatočne
identifikované.

47. Rovnako sa strany sporu dohodli aj na výške zostatku úveru, ktorý sa má vyporiadať a na jeho
prikázaní žalobkyni (č. l. 81 spisu). Nesporné skutkové tvrdenia strán sporu nie je nutné dokazovať.

Navyše v konaní pred súdom prvej inštancie bol vykonaný dôkaz o existencii úveru zmluvou o
splátkovom úvere a o jeho zostatku výpisom z úveru (č. l. 144 a 145 spisu v spojení s č. l. 31 a 33 spisu).
Správna je argumentácia žalobkyne, že BSM sa vyporiadava k dátumu jeho zániku, teda prihliada sa na
zostatokúveruvčaserozvodumanželstva,neprihliadasanasplátkyúveruaninaplatbyzaužívaniebytu
po zániku BSM, nakoľko sa jedná o individuálne platby manželov už z ich výlučného majetku, nejedná

sa už o majetok patriaci do BSM.

48. Námietka žalovaného ohľadne záložného práva k bytu je pre vyporiadanie BSM nepodstatná,
nakoľko nadobúdateľ bytu, t. j. ten, komu bude byt prikázaný do výlučného vlastníctva zo zákona (§
151 h O. z.) preberá aj záložné právo k bytu, preto nie je potrebné výrokom súdu túto otázku riešiť.

Je nepodstatné posudzovanie, či dané záložné právo bolo zriadené a vzniklo na zabezpečenie úveru,
ktorý je predmetom vyporiadania BSM alebo na zabezpečenie inej pohľadávky. Je však evidentné, že
sa jednalo o záložné právo K. K., a.s. v dôsledku poskytnutia úveru na daný byt, pretože byt bol kúpený
v júli 2004, zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 14. 10. 2004 a vklad záložného práva bol
zapísaný do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy dňa 30. 11. 2014. Navyše podľa stavu na

LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie C. v čase rozhodovania odvolacieho súdu už ťarcha v
prospech banky nie je na liste vlastníctva vyznačená zrejme v dôsledku splatenia úveru v celom rozsahu
zo strany žalobkyne po rozvode manželstva.

49. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal cenu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom vypracovaným

P.. S. Q., resp. spôsob jej výpočtu, tento spôsob výpočtu určenia hodnoty nehnuteľnosti zodpovedá
ustálenej judikatúre. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR
z 03. februára 1972, sp. zn. Cpj. 86/1971, R 42/1972, podľa ktorého: „Pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku ako spoločnáexistovala, ale aj to, v akom stave vec bola (napríklad jej kvalita, vek, miera opotrebenia a podobne).
Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich či už
podľa všeobecne záväzných cenových predpisov alebo vývoja cien vecí cenám platným v čase, keď sa

vykonáva vyporiadanie, inak by bol jeden z manželov neodôvodnene zvýhodnený alebo znevýhodnený
oproti druhému.“ Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že znalec postupoval správne, keď oceňoval
byt podľa jeho stavu ku dňu zániku manželstva, t. j. k 17. 07. 2013, avšak podľa trhových cien
zodpovedajúcich danému stavu bytu v čase vyporiadania BSM.

50. Taktiež odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd mal ako
vnos do spoločného majetku započítať zľavu na kúpnej cene poskytnutú rodičmi žalovaného. Je síce
pravdou, že v prípade, ak by rodičia žalovaného byt nepredali obom manželom, nebolo by v rámci
vyporiadania BSM čo vyporiadať, avšak žalovaný opomína tú skutočnosť, že sa nejednalo o jeho vklad
z jeho výlučného majetku do spoločného majetku manželov, ale o zľavu poskytnutú rodičmi, nie ním.
Takéto započítanie teda v zmysle § 150 OZ prípustné nie. Preto nie je ani prípustné započítavanie

nejakých výnosov z uvedenej zľavy.

51. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý aj výrok o náhrade
trov konania a výrok o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1
C. s. p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách

konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s §
396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.

52. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).