Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204787
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3818204787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne J. F., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, M. U., zastúpenej T.. J. Q., J., so sídlom U. XX, S., I. XX XXX XXX
proti žalovanému Z. U., so sídlom B. XX, Q., I.: XX XXX XXX, zastúpenému P. & U., P.., so sídlom
F. X, Q., I. XX XXX XXX, o zaplatenie 25 576,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2020, č. k. 8C/29/2018-290 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 20 292,- eur od 26.10.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 284,20 eur od
01.03.2018 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania zo súdom priznaných súm
v celom rozsahu.

Štát m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 25 576,20
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20 292,-eur od 26.10.2017 do

zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 284,20 eur od 01.03.2018 do
zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), súčasne rozhodol,
že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a štát má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 08.04.2016 došlo medzi obcami B.
a C. k dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového vozidla V.: U ktoré bolo v čase vzniku

nehody poistené pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
u žalovaného. Žalovaný poistnú udalosť zaregistroval pod číslom XXXX.XXXX/XXX-X. Žalobkyňa si
postupne uplatňovala u žalovaného jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví, bolestné, sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré žalovaný čiastočne uhrádzal. Žalobkyňa uplatnila u žalovaného nárok
na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho posudku L.. S. P. zo dňa 01.06.2017
listom zo dňa 26.06.2017, v ktorom boli jej zdravotné problémy obodované počtom bodov 1 260 so

zvýšením na dvojnásobok, pričom položka č. 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkých
poraneniach hlavy je bodovaná počtom 1000 bodov a položka č. 252 postkomočný
syndróm je ohodnotená počtom 260. Žalovaný tento nárok zaregistroval a listom zo dňa 11.07.2017vyzval žalobkyňu na poskytnutie súčinnosti pre súdneho znalca, ktorého oslovil za účelom preverenia
posudku L.. P., žalobkyňa znalcovi súčinnosť poskytla, dostavila sa na vyšetrenie. Žalovaný listom zo
dňa 26.10.2017 žalobkyni oznámil, že poskytne náhradu za SSU za položku č. 252 a v len rozsahu 162,5

bodov, čo pri hodnote jedného bodu 18,24 eur platnej pre rok 2017 predstavovalo sumu 2 964,- eur.

3. Na žiadosť žalobkyne súdna znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, L.. V.
Y.vypracovalaznaleckýposudokč.X/XXXXzodňa15.01.2018,vktoromuviedla,žeCThlavyžalobkyne
zo dňa 08.04.2018 nevykázalo patologické zmeny nasvedčujúce pomliaždeniu mozgu, ale následne dňa

21.04.2016 a dňa 27.04.2017 bol pri CT hlavy žalobkyne nález zhoršený. Mala za to, že u žalobkyne
sa jedná o postraumatický mozgový syndróm, pseudoneurastenická szmp. ťažšieho stupňa, pričom
prítomná je únavnosť, pokles výkonu, irritabilita v striedaní s apatiou, výbavnosť pamäte je znížená,
nepohotová, spomalená, hlavne čo sa týka novopamäti.. Vzhľadom na vek poškodenej, jej pracovné
obmedzenie ako i zmenu a obmedzenie životného fungovania v dôsledku uvedenej psychopatológie
navýšila bodové ohodnotenie o 50 % (počet bodov 1 275).

4. Zo žalovaným predloženého odborného vyjadrenia č. XX/XXXX spoločnosti N. - S. súd prvej inštancie
zistil, že daná spoločnosť nesúhlasí so závermi znalkyne L.. Y., ktorá uviedla vo svojom posudku, že
organický psychosyndróm je diagnózou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia. Podľa
znaleckej organizácie pojem organický psychosyndróm, keďže nie je v MKCH-10, by sa nemal používať

v znaleckých posudkoch. Znalecký posudok č. X/XXXX L.. Y. nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi
duševným stavom poškodenej (znížený intelekt do pásma subnormy, spomalené
psychomotorickétempo,poruchypamäti)aúrazompriautohavárii.Uviedla,ženepoznámestavintelektu
a poznávacích funkcií poškodenej pred úrazom, je možné predpokladať, na základe vzdelania a
sociálneho začlenenia poškodenej (žalobkyne), že mala znížený intelekt (subnormný intelekt) už

predúrazom.Ajkeby akceptovala,žepopisstavupoškodenejtak,akojepopísanývznaleckomposudku
č. X/XXXX, je správny, tak v tom prípade sa nejedná z psychiatrického hľadiska o stav „Vážny“ tak ako
to pre odškodnenie vyžadujú položky č. 253, 254, 255 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto poškodená nemá nárok na
odškodnenie. Znalec spoločnosti N. zotrval na svojich zisteniach prezentovaných v znaleckom posudku

č. XX/XXXX.

5. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom K. R. ktorý jednoznačne
potvrdil znalecký posudok L.. Y. s tým, že obidva predložené znalecké posudky potvrdzujú vážne
poškodenie duševného zdravia žalobkyne. Znalecký ústav v posudku č. XXX/XXXX zdôraznil, dokonca

opakovane na viacerých miestach v závere posudku, že uvedenú psychopatológiu objektívne
opakovanú znaleckým posudkom vyšetrením poškodenej považuje za „Vážne poškodenie duševného
zdravia“. Zo záverov tohto znaleckého posudku (č. XXX/XXXX) mal súd prvej inštancie preukázané, že
príznakypostkomočného syndrómusaprejaviliužalobkyneihneďpoúraze,pretrvávajúdoterazastavje
v súčasnosti stabilizovaný s drobnou odchýlkou. Duševnú poruchu u posudzovanej (žalobkyne) posúdil

po ťažkom úraze hlavy ako „vážne duševné poruchy po ťažkých poraneniach hlavy“, čo sa prejavuje
v každodennom živote žalobkyne ako znížená verbalizačná pohotovosť, dysartria (chybná výslovnosť
správne utvorených slov), u žalobkyne je prítomná patická únavnosť, pokles výkonu, irritabilita sa strieda
s apatiou, výbavnosť pamäte je znížená, nepohotová, spomalená je hlavne novopamäť. Znížená je aj
vštepivosť, ktorá je menej kvalitná. V danom prípade podľa záverov znalcov nešlo u žalobkyne len o

komóciu (otras mozgu), ale aj o kontúziu (pomliaždenie mozgu) a krvácanie pod tvrdú
plenu mozgovú, čo bolo preukázané CT vyšetrením mozgu zo dňa 21.04.2016. Podľa predloženého CT
hlavy sa v správe uvádza, že vpravo vysoko F je prítomný menší SDH /subdurálny hematómkrvácanie
pod tvrdú plenu mozgovú/ v dĺžke 25 mm hrúbky do 5 mm. Vpravo frontobazálne /v prednej
dolnej časti mozgu/ drobné hematokontúzne ložisko /zakrvácané ložisko pomliaždenia mozgovej hmoty/

veľkosti 5 mm. Aj predložené lekárske správy zo psychologických vyšetrení jasne v záveroch uvádzajú,
že sa jedná o „posttraumatický mozgový syndróm“ resp. „iné organické poruchy zapríčinené dysfunkciou
a poškodením mozgu“. Zo záverov odborného posudku o invalidite je zrejmé, že rozhodujúcim
invalidizujúcim postihnutím žalobkyne sú „Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, poruchy
osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou

mozgu, stredne ťažká forma“. Súd prvej inštancie mal aj na základe daných skutočností za to, že
pokiaľ by Sociálna poisťovňa psychické poruchy žalobkyne nepovažovala za natoľko vážne, nebola by
žalobkyňa z tohto z dôvodu uznaná za invalidnú.6. Z výpovede L.. Y. na pojednávaní súd zistil, že u žalobkyne určená diagnóza je totožnou s
diagnózou uvedenou v klasifikácii MKCH-10 pod F07.8 iné organické poruchy zapríčinené disfunkciou
a poškodením mozgu. Pred nehodou mala žalobkyňa riadne ukončené základné vzdelanie, má

ukončené 2x po jednom ročníku stredného odborného učilišťa, čiže nemožno predpokladať, že by jej
intelekt bol znížený do pásma hraničného alebo do pásma defektu. Je dôležité uviesť, že poúrazové
poškodenie zhoršuje schopnosť vyjadrovania sa, čo sa označuje ako fatické poruchy, zhoršuje pamäť. U
posudzovaného sa jedná o úbytok pamäťových schopností v porovnaní so stavom pred úrazom. Pokiaľ
sa jedná o poranenia mozgu, tak je to ťažká porucha a jedná sa o vážnu poruchu mozgu v dôsledku

úrazu. Momentálne znalkyňa považovala zdravotný stav žalobkyne za ustálený a uviedla, že je ťažko
povedať, či zdravotný stav mohol byť ustálený pred dátumom 18.10.2016.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa uplatnené nároky
riadne preukázala čo do dôvodu i výšky. Nárok žalobkyne bol preukázaný súkromným znaleckým
posudkom L.. V. Y. č. X/XXXX zo dňa 15.01.2018, s ktorým sa v plnej miere stotožnil súdom

určený znalecký ústav K. R. v posudku č. XXX/XXXX zo dňa 18.08.2019.

8. V konaní bolo sporným, či predmetný nárok je uplatnený na súde po uplynutí premlčacej lehoty. Súd
prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania - výsluchom znalca L.. R. na pojednávaní dňa
28.02.2020 v spojitosti s jeho znaleckým posudkom označeným ako doplnok č. X znaleckého posudku

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria š. XXX/XXXX pod č. X/XXXX za preukázané,
že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne nedošlo pred dňom 18.10.2016. Znalec vo svojej výpovedi
uviedol, že nie je možné klinicky potvrdiť dátum ustálenia dňa 18.10.2016, avšak je možné hovoriť
o pravdepodobnosti blížiacej sa k istote. Podľa znaleckého posudku znalca a jeho výpovede od dátumu
18.10.2016 už nedošlo k výraznejšej zmene v duševnom stave žalobkyne, ale až v tento

deň, kedy bola psychodiagnosticky vyšetrovaná, tak bolo možné bodovo ohodnotiť jej zdravotný stav.
Súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej je potrebné
rozlišovať konkrétny trvalý následok, pretože nie každý trvalý následok má rovnaký okamih ustálenia.
Práve psychické poruchy po dopravnej nehode sú často prechodného rázu a s odstupom času sa
zmiernia alebo vymiznú úplne, napríklad v dôsledku nasadenej liečby. To znamená, že

až po uplynutí určitej doby, liečenia, kedy sa psychický stav poškodeného už zásadne nemení, možno
hovoriť o jeho ustálení. Súd prvej inštancie mal za to, že dátum od kedy plynie premlčacia lehota je
dátum 18.10.2016 a z uvedeného dôvodu bol nárok žalobkyne uplatnený v rámci
zákonnej premlčacej lehoty včas.

9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa mala v čase dopravnej nehody 45 rokov,
čo je produktívny vek. V dôsledku utrpených zranení bola v lete 2018 uznaná za invalidnú
s 50 % poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Trvalé následky spočívajú v závažných poruchách spôsobených pomliaždením mozgu
a krvácaním pod tvrdú plenu mozgovú. V konaní bolo preukázané, že ťažké následky dopravnej nehody

sa prejavujú najmä únavou a z toho vyplývajúcu nemožnosťou vykonávať (nielen) manuálnu prácu,
ale aj bežné činnosti v domácnosti či činnosti v starostlivosti o deti. Únavový syndróm deklaruje aj
posledná neurologická správa zo dňa 06.07.2018. Žalobkyňa sa nevie sústrediť, zabúda aj bežné
slová a tieto nevie resp. nesprávne použije (fatická porucha), čo spôsobuje problémy aj v každodennej
komunikácii. Trvalé bolesti hlavy a nedostatok spánku v spojení s ostatnými prejavmi vyvolávajú trvalú

nervozitu a podráždenosť, čo negatívne pociťuje najmä jeho najbližšia rodina. Žalobkyňa pred nehodou
plnohodnotne a aktívne prežívala svoj život so sociálnou funkciou ako partner v manželstve či
ako matka. Najmladší syn mal v čase nehody 5 rokov. Úraz vážnym spôsobom zasiahol do všetkých sfér
života žalobkyne. Výsluchom svedka V. F., partnera žalobkyne, mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa
nevyrovnala psychicky s trvalými následkami, ktoré znamenajú podstatné sťaženie žalobkyne

v roli životnej partnerky i matky. Svedok uviedol, že žalobkyňa pri pohľade do zrkadla trpí depresiami,
nakoľko má zjazvenú tvár a posunuté tvárové kosti. Taktiež možnosti pracovného i
spoločenského uplatnenia sa úrazom veľmi vážne obmedzili, nakoľko bola preradená na
jednoduchú prácu, ako sa vyjadrila žalobkyňa aj tá jej vyvoláva zdravotné obtiaže, pričom strihá nite a
jedná sa o podstatne horšie platenú prácu akú mohla vykonávať pred úrazom. Pred úrazom pracovala,

síce menej, ale v kvalifikovanej práci. V dôsledku úrazu musela byť preložená na inú menej zodpovednú
a náročnú prácu, pretože po úraze došlo k podstatnému zníženiu intelektu, čo sa prejavilo v rodinnej
aj pracovnej sfére a jej celý život sa od základov zmenil. V dôsledku úrazu došlo k poklesu výkonu,
irritabilite, ktorá sa strieda s apatiou, tempo poškodenej je spomalené, čo súd prvej inštancie badal ajna prejavoch žalobkyne počas výsluchu v tomto konaní, dopravná nehoda ďalej zanechala na žalobkyni
následky ako poruchy pamäte a intelektu.

10. Čo sa týka bodového ohodnotenia následkov žalobkyne, súd prvej inštancie má za to, že znalkyňa L..
Y. na základe opakovaných psychologických vyšetrení a svojho psychiatrického vyšetrenia trvá na tom,
žeporuchysúvyvolanéúrazomasúnatoľkovážne,abyboliodškodnenévzmyslebodovéhohodnotenia
uvedeného v jej znaleckom posudku č. X/XXXX. Znalecký posudok znaleckého ústavu K.
R. č. XXX/XXXX jednoznačne a s riadnym odôvodnením sa v plnej miere pridržiava

záverov znalkyne Y. a priznáva žalobkyni bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia čo do
psychických porúch v celkovom počte bodov 1 275 bodov (vrátane navýšenia o 50 % v zmysle § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), a zároveň - odporúča súdu priznať mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 5 000,-eur.

11. Súd prvej inštancie sa stotožnil so závermi uvádzaných znaleckých posudkov, kedy hodnota jedného

bodusavsúladesust.§5ods.2zákonač.437/2004Z.z.určujesumou2%zpriemernejmesačnejmzdy
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia. V roku 2017 bola hodnota jedného bodu vo výške 18,24 eur, pričom výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Súd potom priznal žalobkyni náhradu za priznaných
1 275 bodov pozostávajúce z ohodnotenia za položku č. 253 za vážne duševné poruchy

po ťažkých poraneniach hlavy vo výške 700 bodov, položky č. 252 za postkomočne - postontúzny
syndróm vo výške 150 bodov spolu so zvýšením o 50 % v zmysle § 10 ods. 4 z. č. 437/2004
Z. z. a § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. (v zmysle ZP L.. Y. a znaleckého posudku č. XXX/
XXXX zo dňa 18.08.2019) x 18,24 eur = 23 256,-eur mínus vyplatené plnenie žalovaného za 162,5
bodov x 18,24 eur = 2 964,-eur. Žalovaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je

dôvodnou vo výške 20 292,- eur.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že popísané negatívne dopady trvalých následkov z dopravnej
nehody na život žalobkyne sú tak nepriaznivého charakteru, že súd základné hodnotenie SSU
odôvodňuje mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 z.

č. 437/2004 Z. z. o sumu 5 000,-eur, čo odporúča aj kontrolný znalecký posudok. Súd prvej inštancie
konštatoval, že priznanie invalidity je jedným z dôvodov na zvýšenie daného nároku, čo žalobkyňa
preukázala súdu priloženým rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2018. Suma navýšenia
predstavuje približne len hodnotu 20 % z bodového ohodnotenia v zmysle znaleckého posudku L.. Y..
Súd prvej inštancie z týchto dôvodov nároku ako dôvodnému v danej časti vyhovel, keď prihliadol i

ku skutočnosti , že žalobkyňa v dôsledku úrazu nedokáže dosahovať príjem ako pred nehodou, jej
psychický a zdravotný stav ovplyvňuje nielen pracovné zaradenie, ale okrem iného aj sťažuje jej aj
rodinný život, trpí depresiami, bolesťami hlavy, únavovým syndrómom a stratou pamäti spolu s ďalšími
už popísanými následkami.

13. Čo sa týka nákladov uplatnených za znalecký posudok L.. Y. vo výške 284,20 eur, mal súd prvej
inštancie za to, že sú v celom rozsahu uplatnené dôvodne, nakoľko tieto výdavky vznikli v dôsledku
neodôvodneného krátenia posudku L.. P. zo strany žalovaného a žalobkyňou boli uplatnené
titulom náhrady skutočnej vecnej škody v zmysle § 442 ods. 1OZ . Tieto náklady možno
považovať za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

t. j. ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nakoľko vzhľadom na uplatňovanie predmetného
nároku žalobkyňa musela osloviť odborníka - L.. Y. za účelom vyhotovenia bodového ohodnotenia ako
aj potvrdenia príčinnej súvislosti medzi úrazom a jeho následkom, preto súd prvej inštancie žalobe aj s
poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Obdo 2/2010 v danej časti vyhovel.

14. O úroku z omeškania súd súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., kedy súd priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania vo
výške 5% zo sumy 20 292,- eur odo dňa oznámenia žalovaného o poistnom plnení, že neuhradí zvyšnú
časť náhrady, t. j. od 26.10.2017 a zo sumy nákladov za znalecký posudok odo dňa po uplynutí lehoty
na zaplatenie nákladov za znalecký posudok L.. Y. uvedený vo výzve zo dňa 05.02.2018,

t. j. od 01.03.2018 do zaplatenia.

15. Čo sa týka návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu konfrontáciou znalcov L.. I. R. a
znalca L.. R. súd prvej inštancie mal za to, že súdom určený znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXXzo dňa 18.08.2019 sa dostatočným spôsobom vyrovnal nielen s tvrdeniami L.. Y., ale aj s námietkami
znaleckej organizácie N. P., takisto svoje závery ustálil aj počas výsluchu na pojednávaní, na ktorých
zotrval a súdu bližšie ozrejmil, a preto z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti, vzhľadom na

jednotné závery znalcov L.. Y. a L.. R., po vysporiadaní sa s námietkami znalca L..
R. predmetný dôkaz nevykonal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 444, § 449, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., § 5 ods. 5, § 4 ods. 2 písm.
a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001, o trovách konania a trovách konania štátu rozhodol podľa § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), e),
f), h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval výlučne nárok žalobkyne v zmysle znaleckého
posudku č. X/H. vypracovaného L.. V. Y. a záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX

v znení doplnku č. X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou K. R.., pričom
boli predložené aj dôkazné prostriedky, ktoré popierajú závery týchto znaleckých posudkov, ktoré súd
prvej inštancie neakceptoval. Poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný spoločnosťou
N. - S. ktorý vylúčil správnosť znaleckého posudku L.. Y., ktorá vo svojom posudku udala diagnózu
organický psychosyndróm, ktorý nie je diagnózou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia

a nemal by sa v znaleckých posudkoch používať, jej posudok nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi
duševným stavom poškodenej (znížený intelekt do pásma subnormy, spomalené
psychomotorické tempo, poruchy pamäti) a úrazom po autohavárií. Ak by akceptovali popis
stavu poškodenej, nejedná sa z psychiatrického hľadiska o stav „vážny“ tak, ako to pre odškodnenie
vyžadujú položky č. 253, 254, 255 zákona č. 437/2004 Z. z.. Z odborného vyjadrenia spoločnosti N. zo

dňa 12.10.2019 vyplýva, že ani závery znaleckého posudku K., P. nekorešpondujú so zisteniami tejto
znaleckej organizácie, keď tieto sa vo svojich zisteniach zhodujú, rozdielne sú iba vo svojom závere, keď
je zrejmé, že ľahkú kognitívnu poruchu (ľahké zníženie intelektových funkcií) nie je možné zaradiť medzi
vážne duševné poruchy podľa položky č. 253. Znalecká organizácia K. zadefinovala diagnózu podľa
položky č. 253 iba na základe subjektívnych pocitov žalobkyne, nie na základe reálneho poškodenia

zdravia (to označila za ľahké zníženie intelektových funkcií - str. XX znaleckého posudku K., P.. Spornou
otázkou zostalo, prečo znalci na základe obdobných diagnóz zaujali rozdielne závery o priznaní nároku
náhrady škody na zdraví podľa položky č. 253, preto navrhoval ďalšie dokazovanie o výsluch znalca
L.. I. R., U.., znalca organizácie N. a konfrontáciu so znalcom znaleckej organizácie K., P.., L.. P. R.,
ktorá mala zabezpečiť objektívnosť pri hodnotení jednotlivých záverov znalcov. Súd procesný návrh

žalovanéhoneakceptoval,napojednávanívypočulibaznalcaL..P.R.samostatne,čímdošloknaplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Znalec L.. R. na pojednávaní dňa
28.02.2020potvrdil,žebodovéhodnoteniepodľapoložkyč.253priznalnazákladesubjektívnychpocitov
žalobkyne. Ďalej dôvodil, že podľa položiek SSU sa bodujú iba objektívne diagnózy, nie subjektívne
pocity poškodeného. Považoval za neakceptovateľné, aby súd v predmetnej veci postupoval

tak, že svoje rozhodnutie založí iba na zdanlivej numerickej prevahe znaleckých zistení v prospech
žalobkyne. Poukázal na kritériá hodnotenia znaleckých posudkov a mal za to, že žalobkyňa
dôkazné bremeno v konaní neuniesla a nepreukázala svoj nárok na náhradu škody za SSU podľa
položky č. 253, a preto mala byť žaloba zamietnutá. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že námietka premlčania
bola vznesená nedôvodne, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva, že k ustáleniu zdravotného

stavu nemohlo dôjsť pred 18.10.2016, naopak, z doplnenia č. X/XXX0 k znaleckému posudku č. XXX/
XXXX vypracovanému znaleckou organizáciou K.. vyplýva, že od psychologického vyšetrenia dňa
18.10.2016 nedošlo v duševnom stave poškodenej ku žiadnym forenzným relevantným zmenám a resp.
ešte pred týmto dátumom bol duševný stav poškodenej ustálený. Pokiaľ znalec uvádza, že k ustáleniu
zdravotnému stavu došlo pred 18.10.2016, je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zrejmé, že

uplatnený nárok na náhradu SSU bol v čase podania žaloby premlčaný (§ 106 ods. 1 OZ). Ak
žalobkyňa nepredložila iný dôkazný prostriedok, ktorý by vylúčil možnosť ustálenia jej zdravotného stavu
pred dátumom 11.10.2018, je nevyhnutné považovať jej nárok za premlčaný a
žaloba mala byť z dôvodu premlčania zamietnutá, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f), h) CSP. Za nesprávny považoval i záver súdu, že žalobkyni patrí nárok na zaplatenie sumy 284,20

eur ako náhrada za vypracovanie znaleckého posudku L.. Y., nakoľko nejde o nárok krytý povinným
zmluvným poistením, nakoľko náklady za vypracovanie znaleckého posudku nemožno subsumovať pod
žiaden z nárokov podľa § 4 ods. 2 ZoPZP, a preto súd priznal žalobkyni nárok nad rámec poistného
krytia. Poukázal na znenie ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) ods. 7, 8, zákona o povinnom zmluvnom poistenía vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobkyni priznal i nárok na úroky z omeškania vo výške 5
% zo sumy 20 292,- eur od 26.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 284,20 eur od 01.03.2018
do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, že v trojmesačnej lehote od oznámenia všetkých skutočností

nevyhnutných na likvidáciu poistnej udalosti splnil listom zo dňa 26.10.2017 podmienku, ktorá v zmysle
§ 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení vylučuje nárok na priznanie úrokov z omeškania,
keď žalobkyňa nárok uplatnila dňa 03.07.2017, listom zo dňa 11.07.2017 bola vyzvaná na poskytnutie
súčinnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, dňa 24.10.2017 bol znalecký posudok č. XX/
XXXX, na základe ktorého poskytol žalobkyni poistné plnenie za položku č. 252,

vypracovaný, od tejto doby mu začala plynúť trojmesačná lehota a dňa 26.10.2017 si
splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, a preto
žalobkyni úroky z omeškania nepatria. Poukázal na rozhodnutia v danej veci inými súdmi. Vytýkal súdu
jeho absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku, ktoré majú za následok
jeho nepreskúmateľnosť.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. S námietkou žalovaného, že L.. Y. vo svojom znaleckom posudku
použila diagnózu, ktorá nie je diagnózou podľa MKCH-10, sa vysporiadala znalecká organizácia K., P. vo
svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX, keď uviedla, že záver „organický psychosyndróm“ uvedený

v znaleckom posudku L.. V. Y. č. XX/XXXX nie je na zozname MKCH-10, znalci ho obvykle
nepoužívajú, nemožno ale povedať, že jeho použitie v daných súvislostiach je neprípustné, nakoľko
všetci vedia, o čo ide. Ide iba o iný spôsob pomenovania rovnakej psychickej poruchy. Príčinná súvislosť
medzi duševným stavom poškodenej a úrazom po predmetnej dopravnej nehode bola opakovane
a jednoznačne preukázaná jednak znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne L.. Y., znaleckým

posudkom K., P. a výsluchom znalca L.. R. dňa 28.02.2020, ktorý uviedol, že ťažké poškodenie psychiky
je tak evidentné z celej životnej histórie posudzovanej, že môže to ešte zhrnúť do utrpeného úrazu,
získala základné vzdelanie v normálnej nie osobitnej škole, pracovala, sociálne fungovala, starala sa o
rodinu, mala svoj životný štýl a nič z toho pred utrpeným úrazom nesvedčilo pre to, že by bola kognitívne,
čo sa týka intelektu, pamäti, pozornosti a posudkov, deficitná, a preto je súvislosť medzi uvedenými

faktamiautrpenýmúrazomtakevidentná,žejunemožnoprehliadnuť.Vyjadreniaanámietkyžalovaného
v tomto smere pôsobia diskriminujúco, keďže naráža na jej etnický pôvod a nie sú objektívne a odborne
podložené. Pokiaľ žalovaný namieta, že v znaleckých posudkoch K., P. a znaleckej organizácie N.
mali znalci dospieť k rovnakým záverom, avšak nie k rovnakému bodovému hodnoteniu, poukázala na
skutočnosť, že znalecká organizácia K.. nezhodnotila jej zdravotný stav len na základe jej subjektívneho

prežívania, ale na základe riadneho objektívneho vyšetrenia jej zdravotnej dokumentácie, poukázala na
záver znalca L.. R., ktorý uviedol, že uvedenú psychopatológiu objektívne zopakovaným
znaleckým vyšetrovaním poškodenej považuje za vážne poškodenie duševného zdravia, na
ktorých záveroch trval i pri svojom výsluchu dňa 28.02.2020. Pokiaľ súd nevykonal konfrontáciu znalcov
L.. R. a L.. R., uviedla, že súd nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, keď

túto konfrontáciu vyhodnotil ako nadbytočnú a nehospodárnu. V konaní boli predložené dva znalecké
posudkyauskutočnenédvavýsluchysvedkov,ktoríjasneavzájomnesúladnepreukazovalijejzdravotný
stav aj s hodnotením SSU, ktorí sa vyjadrili k námietkam žalovaným produkovaným najmä v znaleckých
úkonoch a nepostrádali vzájomnú logiku a nekonzistentnosť. Pokiaľ ide o námietku premlčania, uviedla,
že zodpovedanie otázky ustálenia jej zdravotného stavu je otázkou odbornou, nie právnou a bol ňou

poverený súdom ustanovený znalec L.. R., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že po dni 18.10.2016 už
nedošlo k žiadnym forenzne relevantným zmenám, ktorý záver potvrdil i pri svojom výsluchu. K ustáleniu
jej zdravotného stavu uviedol, že si to netrúfa presne stanoviť a nevie vylúčiť, že dňa 10.10.2016
jej zdravotný stav nebol ustálený, nedokázal stanoviť presný deň ustálenia jej psychického stavu, čo
nemožno vykladať tak, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo pred 11.10.2016. Znalec však uviedol,

že až dňa 18.10.2016, kedy bola psychodiagnosticky vyšetrená, bolo možné bodovo ohodnotiť jej
zdravotný stav a od tejto doby nedošlo k výraznejšej zmene v jej duševnom stave. O existencii svojho
zdravotnéhostavusalogickyapreukázateľnemohladozvedieťnajskôrvdeňjejprvéhopsychologického
vyšetrenia dňa 18.10.2016, kedy jej boli po prvýkrát stanovené psychiatrické diagnózy. Tento deň
nadobudla objektívnu vedomosť o existencii svojich diagnóz, čiže začiatok premlčania v zmysle § 106

Obč. zákonníka viaže plynutie premlčania na subjektívnu vedomosť poškodeného o existencii škody
a nie na objektívne medicínsky zistiteľný najskorší moment vzniku škody, preto je
potrebné pristupovať k okamihu ustálenia jej zdravotného stavu tak, že toto zistenie nemôže byť jedinou
a výlučnou okolnosťou zakladajúcou začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Poukázala na nálezÚstavného súdu ČR IV. ÚS 774/18, z ktorého vyplýva, že nemožno spravodlivo žiadať od pacienta,
aby ešte v priebehu neukončenej liečby priebežne vyhodnocoval, či jeho zdravotný stav je ustálený,
ani aby si ako laik vyhodnotil svoj psychický stav ešte predtým, ako vôbec absolvuje psychologické

vyšetrenie. Pokiaľ ide o náklady, ktoré jej vznikli v dôsledku tejto dopravnej nehody a následne v
dôsledku neoprávneného krátenia posudku L.. P. zo strany žalovaného, uviedla, že si náklady na
znalecký posudok uplatnila titulom náhrady skutočnej vecnej škody, ktoré je možné subsumovať aj pod
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS22/2020,vktoromsaudáva,žepokiaľideoďalšieprípadnéúkonypred

začatím konania, vrátane znaleckého posudku podstatného pre určenie rozsahu uplatneného nároku, je
tieto možné v konaní úspešne uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa citovaného
zákonného ustanovenia. Nesúhlasila s názorom žalovaného, týkajúce sa úroku z omeškania z dôvodu,
že si splnil svoju povinnosť podľa § 11 zák. č. 381/2001 Z.z., nakoľko nešetril danú poistnú udalosť bez
zbytočného odkladu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považovala za vyčerpávajúce,
presvedčivé a logické, keď súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli

najavo.

18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojej
argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní. Opätovne poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX a
znalecký úkon č. XX/XXXX vypracované spoločnosťou N.., ktoré vylučujú záver o existencii dôvodov

pre bodové hodnotenie žalobkyne podľa položky č. 253, pričom zistenia znaleckej organizácie K. P.. sa
s týmito posudkami zhodujú v diagnózach, rozdiel je iba v ich následnom bodovom hodnotení a otázka,
prečo znalci na základe obdobných diagnóz zaujali rozdielne závery o priznaní nároku náhrady škody
na zdraví podľa položky č. 253, je sporná. Preto navrhoval konfrontáciu znalca L.. R. a L.. R., ktoré
súd nevykonal. Mal za to, že bodové hodnotenie podľa položky č. 253 znalec L.. R. priznal

iba na základe subjektívnych pocitov žalobkyne, pričom podľa položiek SSÚ sa bodujú iba objektívne
diagnózy, nie subjektívne pocity. Poukázal na znalecký posudok K. P.. č. XXX/XXXX a jeho dodatok č. X/
XXXX, ktoré potvrdili, že už pred dátumom 18.10.2016 došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, a
preto je jej nárok premlčaný, nakoľko žalobu podala na súd až dňa 11.10.2018. V súvislosti s priznaným
úrokom z omeškania poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 212/2017 a sp. zn.

3Cdo 145/2017 a trval na tom, že žalobkyni nárok na úroky z omeškania nevznikol.

19. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v prípade znaleckých
posudkov L.. Y. a L.. R. bolo jasne uvedené, že pomenovanie diagnózy tak, ako to uviedla L..
Y., je prípustné, nakoľko bol posúdený jej celkový zdravotný stav, z ktorého je možné odvodiť a

potvrdiť diagnózu, ktorá je uvedená v MKCH - 10 a teda, že ide o diagnózu F07.8 - iné organické
poruchy zapríčinené disfunkciou a poškodením mozgu. V posudku L.. Y. ide len o formálne iné
označenie tej istej diagnózy, z ktorej nemôže vyplývať nesprávnosť jej záverov. Jej nárok bol riadne
a bezpečne preukázaný dvomi znaleckými posudkami, vrátanie výsluchu oboch znalcov. Zdôraznila,
že súd nie je povinný donekonečna vykonávať znalecké dokazovanie, resp. výsluchy znalcov len z

dôvodu, že žalovaný nesúhlasí so závermi znalca ustanoveného súdom a predtým totožnými závermi
súkromného znaleckého posudku, ktorý predložila v konaní. Ďalej uviedla, že Občiansky zákonník v §
106 viaže počiatok plynutia premlčania na subjektívnu vedomosť poškodeného o existencii škody, nie
na objektívne medicínsky zistiteľný najskorší moment vzniku. Hodnotenie jej zdravotného stavu bolo
možné vykonať až po prvom psychodiagnostickom vyšetrení tak, ako uviedol L.. R., ktorý zdôraznil,

že psychické problémy mohla mať už pred prvým psychodiagnostickým vyšetrením, avšak tieto závery
neboli objektívne preukázané, išlo len o hypotézu znalca. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 152/2010, z ktorého jasne vyplýva, že 2-ročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za

ňu zodpovedá, pričom zdravotný stav sa ustáli až po skončení liečby a zistení či a v akom rozsahu k
sťaženiu spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo, kedy je možné na základe skutkových
okolností, ktoré má k dispozícii objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Na psychologické vyšetrenie bola
L.. Y. odoslaná dňa 07.10.2016, v ktorý deň sa i na vyšetrenie objednala, termín jej bol stanovený na
18.10.2016aniejemožné,abyboljejnárokpremlčaný,nakoľkoaždňa18.10.2016boliprvýkrátlekárom

zistené psychické trvalé následky a až vtedy mohla začať jej liečba, a bolo možné vykonať i bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu je námietka premlčania nedôvodná. V
ostatnom zotrváva na svojich doterajších prednesoch.20. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu

podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodné, a preto je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
20 292,- eur od 26.10.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 284,20 eur od
01.03.2018 do zaplatenia zmeniť podľa § 388 CSP a žalobu v tejto časti zamietnuť a vo zvyšku výroku

I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Preskúmaním veci vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 25.576,20 eur (potvrdená časť
výroku výrok I.), odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli
odvolateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi

súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vrátane znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom a výsluchom znalcov, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, uviedol, z akých dôvodov a ktoré
tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie. Uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a vec posúdil v súlade s hmotným právom, ktoré správne vyložil. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP a nemožno ho považovať za
nepreskúmateľné, ako namieta žalovaný. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v
potvrdzujúcej časti výroku I dodáva nasledovné:

23. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z. z.).

24. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.).

25. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z.).

O vydanie lekárskeho posudku (ods. 1) môže požiadať poškodený. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa
osobitného predpisu (§ 3 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z.).

26. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
žalobkyne dňa 01.06.2017 vypracovala L.. S. P. U.. Žalovaný so závermi tohto lekárskeho posudku
nesúhlasil, preto zadal vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne N. - S., zapísanej v zozname znalcov MSSR v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria (ďalej len N.), ktorá vypracovala z dňa 24.10.2017 znalecký posudok č. XX/XXXX,

na základe ktorého nárok uplatnený žalobkyňou čiastočne neuznal (položka 252 - 162,5 bodu, položka
253 - 0 bodov z dôvodu, že ide o ľahkú kognitívnu poruchu, ktorú nie je možné považovať za „vážnu“ ).
Žalobkyňa nesúhlasila so stanoviskom žalovaného a zadala vypracovanie znaleckého posudku vo veci
vyšetrenia jej duševného stavu pre posúdenie v zmysle zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia L.. V. Y., znalkyni z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, ktorá vypracovala dňa 15.01.2018 znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom položku
252ohodnotila-150bodov,položku 253(vážneduševnéporuchypoťažkýchporaneniachhlavy)
- 700 bodov s navýšením o 50 %, t.j. celkom 1275 bodov. Žalovaný s týmto znaleckým posudkom
nesúhlasil na základe znaleckého úkonu č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2018 vypracovaného
N., ktorá zotrvala na závere, že v prípade žalobkyne sa nejedná z psychiatrického hľadiska o stav

„vážny“, preto nie je možné bodové hodnotenie podľa položky 253 .

27. Súd prvej inštancie po oboznámení sa predloženými listinnými dôkazmi vrátane predložených
znaleckých posudkov a výsluchu znalkyne L. V. Y., ktorá na záveroch svojho znaleckéhodokazovania zotrvala, nariadil na návrh žalovaného znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - K. R.
zapísaným v zozname vedeným MS SR v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, (ďalej
len K.), ktorý vypracoval dňa 18.08.2019 znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom

verifikoval závery znalkyne L.. V. Y. v znaleckom posudku č. X/XXXX a závery N. v znaleckom posudku
č.XX/XXXX a znaleckom úkone č. XX/XXXX a stotožnil sa so závermi L.. Y. a jej bodovým ohodnotením
(viď č. l. 167-172 spisu), na svojich záveroch zotrval pri svojom výsluchu znalec L.. P. R.,
ktorý znalecký posudok vypracoval. Žalovaný navrhoval konfrontáciu znalca, ktorý za N. vypracoval
znalecký posudok a znalca, ktorý za K. vypracoval znalecký posudok. Súd prvej inštancie konfrontáciu

znalcov nevykonal z dôvodu, že súdom ustanovený znalecký ústav sa dostatočne vyrovnal nielen s
tvrdeniami znalkyne L.. Y., ale aj s námietkami N., na ktorých záveroch zotrval i pri svojom výsluchu na
pojednávaní, a preto konfrontáciu znalcov nepovažoval za účelnú, prihliadol i na zásadu hospodárnosti
sporového konania.

28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. l písm. e) CSP spočíva v tej skutočnosti, že ak

strana sporu navrhla vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť.

29. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd
na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu
vypracovať spoločný posudok.

30. Podľa § 208 ods. 1, 2, 3, znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

Písomný znalecký posudok súd doručí stranám, v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o
predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vysluchnúť o skutočnostiach
uvádzaných v znaleckom posudku.

31. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi

jej obsah, to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

32. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa v spore predložila lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 01.06.2017 vypracovaný L.. S. P., U.. a znalecký posudok č. X/

XXXX vo veci vyšetrenia jej duševného stavu pre posúdenie v zmysle zákona č. 437/2004 o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 15.01.2018 vypracovaný L.. V.
Y., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a žalovaný predložil znalecký
posudok č. XX/XXXX na stanovenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 24.10.2017 a
znalecký úkon č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2018 vypracované N. - S. zapísanej v zozname znalcov MS SR

v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktoré bolo potrebné považovať za dôkazy vykonané listinou, z ktorých vyplývali sporné závery, ktoré
neboli odstránené ani po výsluchu znalkyne L.. Y., nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie v
zmysle ust. § 207 a nasl. CSP znaleckým ústavom - K. zapísaným v zozname vedeným MS SR v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracoval dňa 18.08.2019 znalecký posudok č.

XXX/XXXX s dodatkom č.1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX pod č. X/XXXX zo
dňa 12.01.2020, následne znalca L.. R., ktorý znalecký posudok vypracoval, vypočul.

33. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v Čl. 15 Základných princípov ako aj v § 191 CSP
a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa

svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový
poriadok. Významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, preto súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Aj znalecký posudok ako listinný dôkaz musí súd hodnotiť voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi
a v prípade pochybností nariadiť sám znalecké dokazovanie iným znalcom. Súd nemôže hodnotiťsprávnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky znaleckého dokazovania
hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

35. Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany žalovaného boli vznesené námietky k záverom znaleckého
posudku CDZ, súd prvej inštancie vyžiadal doplnenie znaleckého posudku (doplnenie č.
l znaleckého posudku č. XXX/XXXX pod č. X/XXXX), nariadil výsluch znalca L.. P. R. o skutočnostiach
uvádzaných v znaleckom posudku, ktoré boli namietané. Takýto procesný postup je nesporne účelný a
dáva odpovede na námietky vznesené stranami sporu, ktorým je k sporným otázkam súdom umožnené

kladenia otázok za účelom odstránenia nejasných, resp. nepresvedčivých záverov znalca v posudku.
Súd bez vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania alebo iného zrejmého dôkazu sám nemôže robiť
odborné závery.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 365 ods. l písm e) CSP vyplýva, že citovaný dôvod
na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v

prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
teda dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo
veci samej.

37. Odvolací súd dôvody pre žalovaným navrhovanú konfrontáciu znalcov v priebehu prvoinštančného

konania ako i v odvolacom konaní, prípadne nariadenia ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania
v danej veci, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil. V konaní bol predložený nielen lekársky
posudok, ale i dva znalecké posudky súdnych znalcov (ako i doplnok znaleckého posudku), pričom
na návrh žalovaného (viď č. l. 135) bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znaleckým ústavom
na verifikáciu predchádzajúcich znaleckých posudkov a následne bol znalec, ktorý za znalecký ústav

posudok vypracoval, súdom vypočutý a odpovedal na otázky súdu i strán sporu. Súd prvej inštancie
následne zo záverov znaleckého ústavu vychádzal. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na
nariadenie navrhovanej konfrontácie znalcov, prípadne ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania
nemôže byť len subjektívny názor strany sporu o nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania bez
uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej nesprávnosti.

38. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že vykonávanie
ďalšieho dokazovania navrhovaného žalovaným v danej veci, v ktorej bolo vykonané rozsiahle znalecké
dokazovanie, je nadbytočné a neúčelné, a preto i odvolací dôvod podľa § 365 ods. l písm. e) CSP
uplatnený žalovaným nepovažoval za daný.

39. Spornou otázkou medzi stranami sporu zostalo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
nároku žalobkyne žalovaným, či počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. l
Občianskeho zákonníka dopadá na deň, v ktorý bola vyhotovená lekárska správa klinického psychológa
U.. R. zo dňa 18.10.2016, v ktorej je po prvýkrát konštatovaný záver - diagnóza žalobkyne - F07.2

postraumatický mozgový syndróm, F48.0 pseudoneurastenická sympt. ťažšieho stupňa, F07.8 iné
organické poruchy zapríčinené disfunkciou a poškodením mozgu alebo k ustáleniu zdravotného stavu
došlo už pred týmto dátumom a nárok žalobkyne je premlčaný.

40. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

41. Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba,
počiatok ktorej sa viaže k vedomosti účastníka o vzniku škody a zodpovednej osobe. Správne
žalobkyňa poukazovala na pojem „dozvie sa o škode“, ktorý vyjadruje nielen vedomosť poškodeného

o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale i to, že mu vznikla ujma
určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. O škode, spočívajúcej v sťažení spoločenského
uplatnenia, sa poškodený dozvie v dobe, keď je možné objektívne uviesť bodové ohodnotenie sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých môže škodu,

resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je závislé na
vyjadrení lekára.42. Či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného nastali, ktoré by boli dôvodom pre
uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav
poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie.

43. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodený
dozvie o škode v čase, kedy sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové
ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Akonáhle je zdravotný stav poškodeného
ustálený, možno ohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; týmto okamihom je teda bolesť

asťaženiespoločenskéhouplatneniazistenábezohľadunato,kedyjevyhotovenýposudokobolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení
spoločenského uplatnenia (Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/661/2015).

44. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové hodnotenie ním
vytrpenej bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícií skutkové

okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku podaného v zmysle § 7 a 8 zákona č.
437/2004 Z. z., pričom sadzby bodového hodnotenia sú ustanovené v prílohách tohto zákona. Pre
účely odškodnenia úrazu možno zdravotný stav poškodeného posúdiť až po skončení jeho kontinuálne
prebiehajúcej liečby a odstraňovaní následkov jeho zdravotného poškodenia (Rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 3Cdo/66/2018).

45. V danej veci znalec (L.. R.) pri svojom výsluchu uviedol, že dátum 18.10.2016 je dátum, o
ktorom možno hovoriť s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že od tejto doby nedošlo k
zmene zdravotného stavu žalobkyne (znalec žalobkyňu vyšetril dňa 12.08.2019). Na otázku ustálenia

zdravotného stavu žalobkyne pred dátumom 18.10.2016 nie je možné dať odpoveď, nakoľko až v
uvedený deň bola žalobkyňa prvýkrát psychodiagnosticky vyšetrená.

46. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že skutkové okolnosti zistené súdom prvej
inštancie umožňujú prijať jednoznačný záver, že zdravotný stav poškodenej (žalobkyne) bol ustálený

ku dňu 18.10.2016, kedy sa žalobkyňa prvýkrát dozvedela o svojich psychiatrických diagnózach. Za
správny je preto potrebné považovať názor žalobkyne, že §106 Občianskeho zákonníka viaže počiatok
premlčania na subjektívnu vedomosť poškodeného o existencii škody a nie na medicínsky zistiteľný
najskorší moment vzniku škody. Významné je tiež to, že žalobkyňa bola na prvé psychiatrické vyšetrenie
odoslaná všeobecnou lekárkou dňa 07.10.2016, v ktorý deň sa na vyšetrenie objednala a 18.10.2016

ho i absolvovala. Ak žalobkyňa svoj nárok proti žalovanému na súde uplatnila dňa 11.10.2018, v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, nebol jej nárok premlčaný. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zdravotný
stav žalobkyne bol ustálený už pred dátumom 11.10.2016, a preto je jej nárok premlčaný, svoje tvrdenie
súdu nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno a nedôvodne namietal premlčanie nároku žalobkyne
(§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

47. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj
za položku č. 253 v celkovom počte bodov 1 275 (vrátane navýšenia o 50 % v zmysle § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z.) vo výške 20 292,- eur a mimoriadne zvýšenie v zmysle §5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z.
vo výške 5 000,- eur, spolu vo výške 25 292,- eur (viď bod 11-12 odôvodnenia tohto rozsudku), s ktorým

rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje.

48. Pokiaľ ide o náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku L.. Y. vo výške
284,20 eur, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Ústavného súdu

SR sp.zn. II ÚS 22/2020).

49. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v časti výroku
I., ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 25 576,20 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, potvrdil.

50. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v súvislosti s priznaním úrokov z omeškania v danej veci, odvolací
súd túto námietku považuje za dôvodnú a udáva, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo
145/2017 zo dňa 22. novembra 2018, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 212/2017 zo dňa26. februára 2019 riešil právnu otázku, aké sú dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia
podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.; či je možné na toto omeškanie aplikovať ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V zmysle

uvedených rozhodnutí peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 16 ods. 6 písm. a)
alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod
následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Dovolací súd tak dospel k záveru, že pokiaľ si žalovaný svoju

povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil, nebol preto povinný uhradiť
žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody
až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote
určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.

51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vychádzajúc z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

dospel k záveru, že žalobkyňa sa nedôvodne domáhala priznania nároku na úroky z omeškania
v súvislosti s omeškaním pri povinnosti žalovaného plniť samotnú náhradu.

52. Vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania je viazaný na nesplnenie peňažného dlhu. Poistený má
v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo na to, aby poisťovateľ za neho nahradil

poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Poisťovateľ má postavenie dlžníka
a poškodený postavenie veriteľa, peňažná povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému plnenie
(nahradiť škodu) musí byť splnená riadne a včas. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú
povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a
včas, dostáva sa do omeškania.

53. Ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosti poisťovateľa súvisiace so začatím a
skončením prešetrovania poistnej udalosti a zaslaním poškodenému oznámení o plnení, resp.
o dôvodoch neplnenia.

54. Ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosti súvisiace s poskytnutím peňažného
plnenia poškodenému zodpovedajúcemu náhrade škody.

55. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve
samostatné právne povinnosti. S plnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a

zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť poisťovateľa
poškodenému plniť náhradu škody, a to riadne a včas.

56. Sankcie spočívajúce v povinnosti zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) za nesplnenie nepeňažných povinností (uvedených

v § 11 ods.6 zákona č. 381/2001 Z. z.) upravuje § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.

57. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v posudzovanej veci s plnením povinnosti nahradiť škodu do
omeškania nedostal, žalobkyni nevzniklo právo a žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni
požadované úroky z omeškania. V danom prípade je z obsahu spisu nepochybné, že žalovaný si

svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil tým, že žalobkyni písomne
poskytol vysvetlenie dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, že jej nárok nemal preukázaný v celom rozsahu, a
preto plnenie neposkytol v celom žalobkyňou uplatnenom rozsahu. Rozsah nároku, ktorý považoval za
opodstatnený, bol žalobkyni uhradený v pred začatím tohto konania a nakoľko celková výška priznanej
náhrady škody závisela až od rozhodnutia súdu, žalovaný by sa omeškania s plnením náhrady škody

dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody priznanú
náhradu škody v lehote určenej súdom neuhradil.

58. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uplatnených úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20 292,- eur od 26.10.2017 do zaplatenia a vo výške

5 % ročne zo sumy 284,20 eur od 01.03.2018 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol
a ďalej sa zaoberal rozhodnutím o trovách celého konania v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP.59. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je v zmysle § 255 CSP miera úspechu. Miera
úspechuvovšeobecnostizávisíodvzťahumeritórnehorozhodnutia kžalobnémupetitu,ktorý
bol naposledy urobený vo veci samej. Zmyslom právnej úpravy podľa CSP nebola snaha zákonodarcu

sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v §
142 ods.3 OSP. Pravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP, predstavovalo výnimku zo
zásadyprerozhodovanieonáhradetrovkonaniapričiastočnomúspechuvoveci.Aplikáciatejtovýnimky
(plná náhrada trov konania) neprichádzala do úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa neúspech prejavil
iba vo výške plnenia, za predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto výšku plnenia presne

nepoznal a ani presne poznať nemohol (IV. ÚS 652/2018, III. ÚS 475/2018). Z publikácie Civilný
sporový poriadok od autorov Števčeka, Ficovej, Baricovej, Meiarkinovej, Bajánkovej, Tomašoviča a kol.
z nakladateľstva C.H. Beck rok 2016 str. 926a 927 vyplýva: „Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie
obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová
právna úprava neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2, 3 OSP), ale len dve (§ 255
ods. 1, 2 CSP)…… Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška

plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku.”.

60. Z tohto dôvodu odvolací súd v danej veci aplikoval zásadu úspechu s tým, že nároky žalobkyne v
súdompriznanejvýškevzhľadomnauplatnenéprostriedkyprocesnéhoútoku aprocesnejobrany
záviseli od záverov znaleckého dokazovania a úvahy súdu. S ohľadom na charakter uplatnených

nárokov, priebeh a výsledok sporu nie je možné žalobkyňu zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti alebo úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie,
že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca. Rovnako
odborné otázky posudzované znaleckou organizáciou nemôžu presahovať možnosti strany sporu, ktorá

výšku spoločenského uplatnenia, ale najmä mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
bez odborných znalostí „odhadom“ uplatnila. Zohľadniac, že škoda na zdraví žalobkyne je v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, žalobkyňa je plne procesne úspešná, nakoľko mala plný
úspech, čo do základu uplatnených nárokov a výška plnenia vyplývala zo znaleckého dokazovania a
úvahy súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd o trovách konania za použitia ust. § 255 ods.

1 CSP rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania zo súdom
priznanej sumy v celom rozsahu.

61. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu odvolací súd aplikoval základný princíp civilného sporového
konania uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255

ods. l CSP a štátu priznal proti neúspešnej strane sporu - žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/3/2018) .

62. Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).