Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 5, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9Pc/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521200788
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3521200788.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci návrhu matky N. S., W.. H. XX.XX.XXXX, F. C. XX, zast.

v konaní Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou v Myjave, Hodžova 261/1, na určenie otcovstva k mal.
N. S., W.. H. XX.XX.XXXX, podanom proti mal. N. S., W.. H. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, a C. T., W.. H.Ň.
XX.XX.XXXX, F. M., H. G. XXX/X, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že C. T., W.. XX.XX.XXXX U. T., C..Č.. XXXXXX/XXXX, je otcom maloletej N. S., W..
XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky N. S., W.. XX.XX.XXXX U. Y., C..Č.. XXXXXX/XXXX.

II. Mal. N. S., W.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky; zastupovať a spravovať
majetok maloletej budú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou 250,- EUR, a to vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom 09.03.2021.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.03.2021 do 05.11.2021 v celkovej sume 1.935,48

EUR je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 160,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V. Navrhovateľke súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi C. T., W.. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. N. podala na súd návrh, ktorým sa domáha, aby súd určil, že C. T., W.. H. XX.XX.XXXX,
je otcom mal. N.. Zároveň žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazať
platením výživného vo výške 330,-EUR mesačne od 08.09.2020 k jej rukám. Uviedla, že s domnelým
otcom sa zoznámila na pracovisku a udržiavala s ním vzťah od júla 2018 do februára 2020. V spoločnej

domácnosti nežili, domnelý otec žil so svojou priateľkou a ich dcérkou. Počas trvania vzťahu matku
maloletej ubezpečoval, že jeho vzťah je nefunkčný a že spraví všetko preto, aby žili spoločne. Domnelý
otec vedel, že neužíva antikoncepciu a keď mu oznámila, že je tehotná, vyjadril sa, že sa na dieťa teší.
Začali spolu hľadať bývanie. Zlom nastal, keď ju jeho priateľka začala atakovať správami a vynútila si
spoločné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo u nich doma. Tu matka maloletej pochopila, že domnelý otec
ju i svoju priateľku klamal a nemal záujem zmeniť situáciu a zaradiť navrhovateľku a jej dieťa do svojho
života. Vo februári 2020 pochopila, že ostáva s dieťaťom sama. Podporu dostáva od svojich rodičov.

Po čase ju však začal domnelý otec a jeho partnerka atakovať telefonátmi. Pre dieťa zabezpečila celú
výbavičku z druhej ruky. Od 13.03.2020 náhle zostala práceneschopná a na PN zostala až do termínu
materskej dovolenky, pričom sa jej tak podstatne znížil príjem. Ešte pred pôrodom navštívila domnelého
otca v práci, či je ochotný ísť s ňou na matriku a určiť svoje otcovstvo, avšak povedal jej, že sa musíporadiť so svojou právničkou. Zisťoval, čo spraví, ak sa dá zapísať a čo spraví, ak sa zapísať nedá.
Navrhovateľka sa mu snažila vysvetliť, že zabezpečuje pre seba a dieťa samostatné bývanie a že na
všetko bude sama, čo pri očakávanom rodičovskom príspevku nedokáže zvládnuť. Následne domnelý

otec nereagoval, a to ani na skutočnosť, že bola hospitalizovaná s podozrením na predčasný pôrod.
Mesiac pred pôrodom dostala byt, ktorý začala zariaďovať. Domnelý otec sa o ňu a ich dieťa nijako
nezaujíma, nijako na dieťa neprispieva. Po narodení dcéry sa dozvedela, že sa vyjadril, že to decko
nechce v živote vidieť. Označený otec pracuje ako riaditeľ VÚB, a.s., pobočka v Hlohovci, pričom jeho
príjem predstavuje minimálne 1.800,-EUR v hrubom, plus odmeny. Jej príjem je materské 36,-EUR na

deň a rodinné prídavky na dieťa. Uviedla, že výdavky na dieťa spočívajú v kúpe mlieka, kojeneckej vody,
plienok, detskej kozmetiky, oblečenia, liekov, hračiek, jedla. Vznikajú aj nepredvídané výdavky, napríklad
očkovanie,kaderníkapodobne.Výbavičkukúpilasamavhodnoteasi2.000,-EUR.Zmaterskejdokázala
platiť v podstate všetky náklady, prípadne využila úspory, ktoré si ešte pred pôrodom vytvorila zo mzdy.
Z rodičovského príspevku však nebude schopná platiť všetky potrebné položky a bude odkázaná na
pomoc rodičov.

2. Domnelý otec uviedol, že sa s matkou maloletej spoznal v máji 2014, keď nastúpil pracovať do U.
U.. Intímne sa začali stretávať od júna 2018, išlo však iba o fyzický kontakt, čo si na začiatku jasne
zadefinovali. Nešlo teda o žiadne city. Ich vzťah bol dlhodobejší, city sa prehĺbili. Nepopiera, že mal
navrhovateľku rád, rozumeli si. Mal v tom čase problémy vo svojom vzťahu. Vzťah ukončili vo februári

2020. S matkou maloletej boli dohodnutí, že pôjdu k jej rodičom, avšak on musel ísť po dcéru do Serede,
nakoľko ochorela, a tak k nim ísť nemohol. Chcel jej to celé vysvetliť, ona však videla len seba. Aj preto
sa viackrát rozišli. Ich pomer trval aj v čase splodenia dieťaťa, avšak vie, že navrhovateľka nemala len
jeho, ale mala aj iných partnerov. Toto sa dozvedel od známych, ktorí mu to naznačovali. Párkrát, keď
jej nastavoval telefón, jej tam prichádzali správy od iných mužov a text bol o sexe. Otcom maloletej teda

môže byť aj niekto iný. Keď ho navrhovateľka navštívila v Hlohovci, pýtala sa ho, či sa dá zapísať ako
otec, resp. koľko jej bude platiť. Povedal jej, že sa vedia na tom dohodnúť. Pýtal sa na jej zdravotný stav
a tiež zdravotný stav dieťaťa. Povedal navrhovateľke, že bude trvať na teste otcovstva. Potom sa ešte
pokúšal navrhovateľku kontaktovať, avšak ona si ho zablokovala v telefóne, sociálnych sieťach, v SMS.
Zaslal jej aj listové zásielky, tie sa však vrátili ako nedoručené. Nemal teda informácie o jej stave. Chcel

s navrhovateľkou ísť k lekárovi, pýtal si aj fotky z vyšetrení, avšak navrhovateľka mu povedala, že ho do
toho nič nie je. Po narodení dcéry dala toto vedieť všetkým okrem neho.

3. Súd vykonal dokazovanie podaným návrhom, rodným listom maloletej, správami o príjmoch a
výdavkoch rodičov, Znaleckým posudkom Y.. A. Q.Š., T..

4. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

5. V danom prípade sa dieťa narodilo mimo manželstva, k súhlasnému vyhláseniu otcovstva nedošlo.

6. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

7. Z výsluchov navrhovateľky a domnelého otca je zrejmé, že udržiavali intímny vzťah dlhšiu dobu,
pričom ide aj o obdobie, v ktorom malo dôjsť k splodeniu dieťaťa. Označený otec nepopiera, že môže
byť otcom dieťaťa, poukázal však na skutočnosť, že otcom dieťaťa môže byť i iný muž.

8. V rámci konania bol vypracovaný Znalecký posudok č. 20/2021 Y.. A. Q., T.., ktorého cieľom
bolo určiť metódou založenou na analýze DNA zúčastnených osôb, či je možné označeného muža
označiť za biologického otca maloletej Laury a stanoviť tiež hodnotu pravdepodobnosti otcovstva. Z
tohto znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo C. T., W.. H. XX.XX.XXXX, voči mal. N. S., W.. H.
XX.XX.XXXX, možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999998712%.

9. Vychádzajúc z výsluchu účastníkov, z ktorého je zrejmé, že udržiavali intímny pomer aj v čase
splodenia dieťaťa a zo záverov znaleckého posudku je možné prakticky jednoznačne konštatovať,že otcom maloletej N. je označený muž - C. T.. Ani jeden z účastníkov závery znaleckého posudku
nespochybnil.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že o maloletú N. sa od jej narodenia stará jej

matka. Tá jej zabezpečuje uspokojovanie všetkých potrieb, stará sa o ňu riadne. Matka s maloletou žijú
v nájomnom byte, ktorý je síce rozlohovo menší, avšak domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku.
Maloletá spáva v postieľke v spálni spolu s matkou, hráva sa v kuchyni pri matke, kde má podložku
a hračky primerané jej veku. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Počas šetrenia
bolo vidieť citlivý prístup matky k dieťaťu a zároveň naviazanosť dieťaťa na matku. Otec o dieťa od jeho

narodenia nejaví žiadny záujem, neprispieva na jeho výživu, celú ťarchu starostlivosti otec ponechal na
matku. Otec záujem na zverení dieťaťa do svojej starostlivosti nemal. Na základe týchto skutočností
bola maloletá N. zverená do starostlivosti matky. Otec neprejavil ani záujem na stretávaní sa s dieťaťom,
preto styk otca s maloletou nebol upravený. V prípade, že otec v budúcnosti záujem na výchove dieťaťa
prejaví, môžu sa spolu s matkou maloletej dohodnúť na stretávaní sa s dieťaťom, prípadne môže podať

návrh na úpravu styku s dieťaťom, ak by mu v styku matka bránila.

14.Podľa§62ods.1až6Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťaosobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak

je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

15. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

16. Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb maloletej a možností a schopností oboch rodičov
podieľať sa na jej výžive.

18. Z výsluchu matky vyplýva, že dieťa má bežné potreby zodpovedajúce jeho veku. Strava maloletej
pozostáva z mlieka, príkrmov. Väčšie náklady sú na plienky, výdavky sú na detskú kozmetiku, hračky.

Dieťa má dobrý zdravotný stav.

19. Matka maloletej je od roku 2013 zamestnaná vo U., E..L.. Od júla 2020 do apríla 2021 poberala
matka maloletej materské dávky, pričom tieto sa podľa dní v mesiaci pohybovali od 1.026,20 do 1.136,10
EUR mesačne. Od septembra 2020 poberá rodinné prídavky na dieťa v sume 24,95 EUR, v roku 2021

vo výške 25,50 EUR. Od apríla 2021 poberá matka dieťaťa už iba rodičovský príspevok vo výške 378,10
EUR a rodinné prídavky vo výške 25,50 EUR. Matka maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

20. Otec maloletej pracoval od roku 2014 do 31.03.2021 U. U., E..L.. Dosahoval priemerný zárobok vo
výške 1.514,42 EUR vrátane vyplatených nemocenských dávok. Podľa vlastného vyjadrenia odišiel z

tejto práce z dôvodu, že tam robil 7 rokov a mal vyhorenie z práce. V práci bol veľký tlak, nevedel skĺbiť
prácu s rodinou. Preto začal neskôr podnikať. Po ukončení pracovného pomeru bol vedený v evidencii
nezamestnaných od 01.04.2021 do 06.05.2021. Za apríl 2021 mal podporu v nezamestnanosti vo výške
1.035,90 EUR a následne v máji za 6 dní 207,20 EUR. Jeho príjmy nie sú ešte vypočítané, keďže sa
nepodávalo daňové priznanie, avšak jeho čistý príjem po odpočte odvodov a nájmu predstavuje podľa

jeho slov cca 800,-EUR mesačne. V septembri 2021 mal príjem z Dôvery zdravotná poisťovňa, a.s.,
vo výške 186,82 EUR. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k L. T., W.. H. XX.XX.XXXX, E. W. T., W..
H. XX.XX.XXXX. Jeho manželka poberala materské dávky od 01.04.2021 vo výške 14,473965 EUR
za deň (cca 434 EUR mesačne) a tehotenské dávky vo výške 7,18028 EUR za deň (cca 215,40 EUR
mesačne) a od narodenia dieťaťa materské dávky.

21. Je zrejmé, že otec maloletej sa až do súčasnosti na výžive dieťaťa nepodieľal. Za situácie,
keď očakával spolu s aktuálnou partnerkou ďalšie dieťa a vedel, že je vedené konanie o určenie
otcovstva k mal. N., kde pravdepodobnosť určenia jeho otcovstva bola vysoká, skončil pracovný pomer
u zamestnávateľa, u ktorého bol jeho príjem stabilný a na dobrej úrovni. K ukončeniu tohto pracovného

pomeru v banke došlo na základe jeho vlastnej žiadosti, bez uvedenia bližších dôvodov. Začal podnikať,
a to v dobe, kedy všeobecne je situácia pomerne neistá. Dá sa teda predpokladať, že by takto
nepostupoval, ak by neočakával väčšie príjmy ako dosahoval u svojho pôvodného zamestnávateľa.
Navyše jeho finančná situácia nemôže byť zlá, keďže kúpil spolu s manželkou rodinný dom za 129.000,-
EUR, je schopný splácať hypotéku a všetky výdavky na rodinný dom (cca 540,-EUR), ďalšie úvery vo

výške pôvodne cca 40.000,-EUR, a to za situácie, že jeho manželka poberala iba nemocenské dávky
a tehotenské dávky a v súčasnosti už iba materskú dávku. Súd tak pri určení výživného vychádzal z
príjmu, ktorý mohol reálne dosahovať, a tým je jeho priemerný zárobok u pôvodného zamestnávateľa vo
výške 1.514,42 EUR. Ak zohľadníme zásadu rovnakej životnej úrovne, pri tomto príjme spolu s príjmomjeho manželky vo výške 434,10 EUR a rodinných prídavkov na dve deti dosahuje jeho rodina celkový
príjem 1.998,52 EUR. U matky je príjem iba vo výške 400,-EUR. Súd sumu 250,-EUR považuje za
plne primeranú súčasným potrebám dieťaťa, z tejto sumy je matka schopná zaplatiť všetky výdavky

dieťaťa bez toho, aby bolo ohrozené na výžive. Dieťa má bežné výdavky, tie sú spojené so stravovaním,
hygienou, bývaním a drobnými hračkami. Matka platí výdavky na bývanie spolu vo výške cca 330,-EUR,
teda na dieťa pripadá časť 165,-EUR. Ostatné výdavky sú nepochybne vo výške minimálne 100,-EUR
(plienky, oblečenie, hygienické potreby, strava, hračky). Určené výživné tak pokryje finančné náklady na
dieťa, keďže v súčasnosti je matka dieťaťa obmedzená vo financiách, nakoľko poberá iba rodičovský

príspevok a z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nemôže mať iný zdroj príjmov. Otec sa na osobnej
starostlivosti o dieťa nepodieľa, preto ťažisko hmotného zabezpečenia dieťaťa bude na strane otca,
matka to vyvažuje osobnou starostlivosťou. Po zaplatení výživného zostáva rodine otca maloletej suma
1.748,52 EUR, ktorú spotrebovávajú 4 osoby, teda priemer na člena rodiny je 437,13 EUR. U matky
je príjem na člena rodiny cca 325,-EUR (príjem matky + výživné + rodinné prídavky delené dvoma
osobami). Je tak zrejmé, že i z pohľadu rovnakej životnej úrovne je výživné vo výške 250,-EUR v

súčasnosti plne primerané.

22. Súd počiatok vyživovacej povinnosti otca maloletej určil odo dňa podania návrhu na súd. Súd
nezistil dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali priznať výživné za skoršie obdobie, keďže zo
strany matky neboli tvrdené a ani preukázané žiadne dôvody, ktoré jej v podaní návrhu na súd bránili v

predchádzajúcom období. Súd následne určil dlh na výživnom za dobu od 09.03.2021 do rozhodnutia
súdu, pričom tento predstavuje 1.935,48 EUR (za 23 dní marca 2021 ide o sumu 185,48 EUR a za
mesiace apríl až október 2021 ide o sumu 7x250,-EUR). Súd vzhľadom, ma výšku dlhu umožnil otcovi
maloletej splatiť výživné v primeraných splátkach po 160,-EUR tak, aby bolo výživné splatené najneskôr
do jedného roka. Tieto splátky sú primerané, zodpovedajú príjmu otca, ale tiež tomu, že otec maloletej

musel predpokladať, že môže byť otcom dieťaťa a na toto sa mal aj po finančnej stránke pripraviť.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva
podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii, prípadne podaním návrhu na výkon rozhodnutia.