Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210293
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1713210293.13

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: S. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, XXX XX
X., zastúpený JUDr. Dušan Dudáš, advokát, so sídlom Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava, o zaplatenie
1.487,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 01.07.2013 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.487,16 € s príslušenstvom. Žalobca, návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2021 o 16:16 hod, vzal

žalobu späť, pričom samotné späťvzatie žaloby neodôvodnil. Žalobca v návrhu zároveň navrhol, aby súd
nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, keďže vzhľadom na § 257 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca uviedol, že v uvedenej právnej veci nemal vedomosť o skutočnostiach, ktoré vyplynuli až v
súdnom konaní. Bolo preto logické, že žalobca si na základe podkladov, ktorými disponoval v čase pred
podaním žaloby uplatnil svoju pohľadávku na okresnom súde. Žalobca nemal a nemohol mať vedomosť

oskutočnosti,žedošlokzneužitiuosobnýchúdajovžalovaného,ktorévyplynuloažvrámcipredmetného
súdneho konania. Žalovaný bol ešte pred podaním žaloby vyzývaný k úhrade dlžnej sumy, avšak napriek
tomu na uvedené výzvy nereagoval a žalobcovi neposkytol k prípadu žiadne informácie.

2. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.11.2021, žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak
nesúhlasil s návrhom žalobcu rozhodnúť v zmysle § 257 CSP a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada

trov konania v celom rozsahu.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.7. Podľa 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

8. „Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral
navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 druhej vete OSP),

že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo/12/2008)

9. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd
konanie zastavil v zmysle § 145 CSP.

10. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť, pričom žiadnym spôsobom
neodôvodnil späťvzatie žaloby. Žalobca však uviedol dôvody, pre ktoré žiada rozhodnúť o trovách
konania podľa § 257 CSP. Avšak z uvedenej argumentácie žalobcu nie je možné vyvodiť zavinenie
žalovaného za zastavenie konania, pričom platí všeobecné pravidlo o zavinení zastavenia žalobcom.
Žalobca je pánom sporu, ktorý pri podaní žaloby určuje žalovaného a rozsah žaloby, pričom má

dispozičné oprávnenia so žalobou, ktorú môže kedykoľvek zmeniť alebo zobrať späť. Preto je to práve
žalobca, kto je zodpovedný za riadne vedenie konania voči správnemu žalovanému. Skutočnosť, že pri
podaní žaloby nemal vedomosť, že došlo k zneužitiu osobných údajov žalovaného, ktoré vyplynulo až
v rámci súdneho konania, nie je relevantná, keďže žalovaný argumentoval zneužitím svojich osobných
údajov už v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.12.2013 a žalobcovi

bol doručený dňa 26.03.2014, pričom danom čase žalovaný nebol zastúpený advokátom. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca mohol žalobu vziať späť skôr a to v čase, v ktorom žalovanému žiadne trovy konania
ešte nevznikli. Skutočnosť, že žalovaný nereagoval na písomné výzvy žalobcu pred podaním žaloby
nie je relevantná, keďže žalovaný nie je povinný reagovať na výzvy žalobcu pred podaním žaloby a zo
spôsobu vedenia súdneho konania žalobcom nie je zrejmé, že by mu žalovaného oznámenie o zneužití

jeho osobných údajov zabránilo v podaní žaloby. Také konštatovanie žalobcu je len hypotetické. V tomto
prípade, preto nie je možné aplikovať § 257 CSP a výnimočne nepriznať náhradu trov konania, keďže
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Vzhľadom na uvedené a na citovaný Rozsudok Najvyššieho súdu SR, súd rozhodol tak, že

žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).