Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/308/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200855
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219200855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. Y.
nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťa rodičov: matky Mgr. U. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na K. ulici č. X zastúpenej JUDr.
Jolanou Fuchsovou, PhD. advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č.
20 a otca E. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Košiciach na Z. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Bódišom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove na ulici Pod papierňou č. 66 v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Košice II č.k. 26P/19/2019 - 362 zo dňa 27.5.2020 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a splatnosti dlžného
výživného.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky.
Výrokom II. určil, že právo a povinnosť zastupovať mal. K. a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Výrokom III. určil vyživovaciu povinnosť otca pre mal. K. v sume 130 Eur mesačne vždy k 15. dňu v
mesiaci vopred matke, počnúc dňom 31.1.2019 do budúcna. Výrokom IV. rozhodol, že dlžné výživné za
obdobie od 31.1.2019 do 30.4.2020 v sume 1 280 Eur je otec povinný uhradiť v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. upravil styk otca s mal. K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 20:00 hod. a nedeľu od 9:00 hod. do 17:00
hod. tak, že maloletú v čase určenom na styk vyzdvihne pred bytom matky a po uplynutí času určeného
na styk maloletú v mieste bydliska vráti matke. Matke uložil povinnosť mal. K. na styk s otcom pripraviť.

Výrokom VI. rozhodol, že o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že rodičia mal. K. nežijú v spoločnej domácnosti od októbra
2015. Od opustenia spoločnej domácnosti matkou s maloletou, starostlivosť o maloletú zabezpečovala
výlučne matka, otec na výživu dcéry prispieval sumou 50 Eur mesačne. Styk otca s maloletou sa
realizoval každú druhú nedeľu bez fixných časov, čo však nebolo v súlade s predstavami. Napriek

počiatočnému nesúhlasu otca, ktorý požadoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, neskôr svoj názor prehodnotil a súhlasil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke a úprave styku s otcom prihliadol aj na
prejavený názor maloletej a závery znaleckého dokazovania. Súd rozhodol o zverení mal. K. do osobnejstarostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko
obaja rodičia majú plnú spôsobilosť na výkon rodičovských práv. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej
povinnosti zo strany otca po vykonanom dokazovaní vyplynulo, že otec na výživu maloletej prispieval

sumou 50 Eur mesačne. Táto suma bola z pohľadu matky nepostačujúca. Otec sústavne deklaroval,
že jeho majetkové pomery sú slabé a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu
maloletej vyššou sumou. Na preukázanie svojich majetkových pomerov predložil daňové priznanie za
roky 2018 a 2019, ako aj výpis z účtu peňažného ústavu. Z daňového priznania otca za rok 2018 vyplýva
daňová strata 1 481,80 Eur, z daňového priznania za rok 2019 vyplýva, že otec sa dostal do zisku

pri príjmoch 13 887,02 Eur a výdavkoch 10 450,46 Eur. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvej
inštancie vychádzal komplexne z majetkových pomerov na strane povinného rodiča. Z majetkových
pomerov otca vyplynulo, že je vlastníkom nehnuteľnosti na Z. ulici v Košiciach a jeho príjem z predaja
nehnuteľnosti v Malej Ide po odpočítaní peňazí použitých na kúpu nehnuteľnosti na Z. ul. v Košiciach
predstavuje značnú sumu. Pokiaľ otec zdôvodnil, že bolo potrebné uhradiť dlhy peňažným ústavom,
fyzickým osobám a časť peňazí použil na gambling, na uvedené súd prvej inštancie neprihliadal,

pretože neprihliada na to, ak povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká. Vychádzal zo
zásady, že každý z rodičov je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Vychádzal z toho, že princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká,
ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne

ohrozuje možnosť poskytovania výživného. Konštatoval, že žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje
povinnosť pracovať, avšak Zákon o rodine výslovne zakotvuje vyživovaciu povinnosť rodiča voči svojmu
dieťaťu. Na základe uvedeného určil zo strany otca vyživovaciu povinnosť v sume 130 Eur, ktorú aj
s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej považoval za primeranú. Vyživovaciu povinnosť určil
počnúc podaním návrhu, t.j. od 31.1.2019 do budúcna. Vypočítal aj dlžné výživné. Za obdobie od

31.1.2019 do 30.4.2020 vznikol otcovi na výživnom dlh v sume 1 280 Eur (1-12/2019 + 1 - 4/2020
= 16 mesiacov x 80 Eur, čo je rozdiel medzi určeným výživným 130 Eur a otcom plateným výživným
50 Eur = 1 280 Eur). Dlžnú sumu zaviazal otca uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku, nakoľko trovy štátu zahŕňajú aj odmenu znalca za jeho vypočutie
na pojednávaní a súd nemal k dispozícii vyčíslenie uplatnených trov.

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného, dlžnom výživnom a splatnosti dlžného
výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Odvolanie podal jeho právny zástupca

elektronicky, pričom súdu bol doručený iba sprievodný list a ako príloha pokladničné doklady o jeho
výdavkoch, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX preukazujúci jeho vlastníctvo bytu č. 7 na 2. poschodí na
Z. ulici č. XX v Košiciach. Na výzvu súdu prvej inštancie následne doručil aj samotný text odvolania.
Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy jednak ohľadne jeho majetkových pomerov a
taktiež schopnosti uhrádzať výživné 130 Eur mesačne na maloletú a následne tým aj celkovú výšku
dlžného výživného. Uviedol, že v dôsledku krivého obvinenia matkou strávil v roku 2018 vo väzbe 133
dní, v roku 2019 v dôsledku úrazu ruky bol práceneschopný dva mesiace, v roku 2020 v dôsledku
opatrení proti šíreniu pandémie COVID-19 nemohol vykonávať samostatne zárobkovú činnosť ďalšie

dva mesiace. Za uvedené obdobia nielenže nemal žiaden príjem, ale musel použiť na úhradu všetkých
povinných platieb (odvody, príspevok do fondu opráv, dane, stravné, výživné na maloletú v sume 50
Eur mesačne) finančné prostriedky, ktoré mal odložené, ako aj požičané. Uviedol, že ešte v roku 2018
požiadal na preklenutie finančných problémov o hypotekárny úver v E., a.s., čo sa udialo ešte predtým,
ako podala matka návrh na úpravu výšky výživného. Z jeho strany sa nejednalo o účelový krok, ale o

potrebu vysporiadania si záväzkov. Pokiaľ by disponoval finančnými prostriedkami tak, ako to účelovo
prezentovala matka, potom by nebol nútený si požičiavať v banke a platiť tak okrem požičanej istiny aj
úroky.Zdôraznil,žechápepotrebymaloletej,avšakzasúčasnejsituácieniejeschopnýuhrádzaťvýživné
vo vyššej sume ako 70 Eur mesačne a súčasne uhrádzať aj dlžné výživné. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil výšku výživného na sumu 70 Eur mesačne, ako aj sumu

dlžného výživného za obdobie od 31.1.2019 do 30.4.2020 v sume 320 Eur a toto mu povolil splácať v
mesačných splátkach po 40 Eur spolu s bežným výživným.4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca namietla včasnosť podania odvolania, z dôvodu oneskoreného
podania ho navrhla odmietnuť. K samotnému odvolaniu uviedla, že otec bol väzobne stíhaný dôvodne.
Dňa 26.6.2018 jej poslal SMS správu, v ktorej sa jej vyhrážal zabitím. Na základe tejto SMS správy bol

vzatý do väzby. Väzbu si zapríčinil sám svojím protiprávnym konaním. Poukázala aj na jeho výpoveď na
pojednávaní dňa 15.5.2019, z ktorej je zrejmé, že svoje údajné dlhy uhradil z kúpnej ceny utŕženej za
predajdomuvMalejIde,atedanaichúdajnúúhradunepotrebovalhypotekárnyúver.Tentovzmyslejeho
vyjadrenianepotrebovalaninaobstaraniebývania,čojeprimárnyúčelhypotekárnehoúveru.Zdôraznila,
že za predaj domu v Malej Ide získal kúpnu cenu 279 000 Eur. Byt na Z. ulici v Košiciach kúpil za 100

000 Eur. Platil v hotovosti. Zo zvyšných peňazí vyplatil hypotéku, spotrebné úvery a časť peňazí išla
na gambling. Poukázala na to, že nijakým spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval údajné dlhy a
pôžičky, ktoré mal a ktoré mal uhradiť z kúpnej ceny za predaj domu. Je pre ňu pochopiteľné, že súd
prvej inštancie nevychádzal z otcom deklarovaného príjmu, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že tento
nemôže byť reálny, keďže jeho výdavky presahujú ním tvrdený príjem a taktiež nijako nepreukázal a ani
dostatočne nevysvetlil, kam sa podeli peniaze za predaj domu v sume prevyšujúcej kúpnu cenu bytu na

Z. ulici v Košiciach. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že odvolanie podal v zákonnej lehote. Po výzve súdu ho
riadne doplnil, pritom poukázal na § 62, § 65 a § 66 CMP. Na podanom odvolaní trval v plnom rozsahu.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na tom, že odvolanie bolo podané oneskorene
a zotrvala na svojich vyjadreniach.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výroky rozsudku o zverení mal. K. do osobnej starostlivosti matky, o práve a povinnosti zastupovať
mal. K. a o styku otca s mal. K. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 3 CMP, ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody
nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného,
dlžnom výživnom a spôsobe jeho splatnosti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo
prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje.Zároveňposúdilajvčasnosťpodanéhoodvolania,pričomkonštatuje,žeotecpodalodvolanie
v zákonom stanovenej lehote, avšak nepripojil dôvody odvolania. Po výzve súdu prvej inštancie v zmysle
§ 62 ods. 3 CMP, otec odvolacie dôvody riadne doplnil. Preto odvolací súd považoval odvolanie otca
za riadne a včas podané.16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a dodáva, že pri rozhodovaní o

výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,

ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na
strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2
Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je
životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok

aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj
zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná
schopnosťamiamožnosťamipovinnéhorodičaajehoživotnýmštandardom.Vprípade,aksúschopnosti
a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život

kultúrnehočloveka.Odvolacísúdzastávanázor,žesúdprvej inštanciedôslednevyhodnotilodôvodnené
potreby mal. K. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových
pomerov otca aj matky.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k

záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v sume 130 Eur mesačne (4,33 Eur denne) je vzhľadom
na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a
korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné
zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. K. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy
maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel

matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si
voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Odvolací súd je toho presvedčenia, že
otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký
štandard umožnil aj svojej maloletej dcére, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú

spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd prvej inštancie správne
v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadol okrem schopností a možností
otca aj na jeho majetkové pomery. Otec v septembri 2017 predal rodinný dom za 270 000 Eur. Podľa
jeho vyjadrenia, z tejto sumy zaplatil 100 000 Eur za kúpu bytu na Z. ulici v Košiciach, 9 000 Eur zaplatil
za sprostredkovanie kúpy, 40 000 zaplatil za rekonštrukciu bytu. Zostatok 121 000 Eur mal použiť na

vrátenie pôžičiek a na gambling. Napriek tomu ešte v roku 2018 mal požiadať o hypotekárny úver E.,
a.s. na preklenutie finančných problémov, čo sa udialo ešte predtým, ako podala matka návrh na úpravu
výškyvýživného.Vtejtosúvislostiodvolacísúdvovzťahukodvolacímnámietkampoukazujenaust.§62
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
povinnosťakoajnaods.5citovanéhozákonnéhoustanovenia,vktoromjevýslovneuvedené,ževýživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom
súdu prvej inštancie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia §
62 ods. 5 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie

nesprávne určil dlžné výživné, otec ho namietal z dôvodu nesprávneho určenia bežného výživného.
Odvolací súd sa však stotožnil so sumou bežného výživného určeného súdom prvej inštancie, pričom
konštatuje, že po preskúmaní výpočtu dlžného výživného súd prvej inštancie správne určil dobu od kedy
sa počíta dlžné výživné, t.j. od podania návrhu. Vypočítal ho do konca predchádzajúceho mesiaca, kedybolo vo veci rozhodnuté. Od súdom určenej sumy odpočítal všetky platby zaplatené otcom. Preto sa
odvolací súd stotožnil aj s vypočítaným dlžným výživným.

18. Otec v odvolaní namietal aj spôsob zaplatenia dlžného výživného, ktoré navrhol platiť v mesačných
splátkach po 40 Eur. Z citovaného zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že určenie
dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na
návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň,

či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať
povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem
iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je
povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej

inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože
vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé,
že s pribúdajúcim vekom maloletej sa zvyšujú jej odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti
mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol

očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola
zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletej uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska
účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie
využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. K.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť
uhradené a použité na potreby maloletej dcéry už v období od 31.1.2019, dospel odvolací súd k záveru,

že povolenie splátok dlžného výživného v súlade s odvolacím návrhom otca, by bolo v rozpore so
záujmom maloletého dieťaťa, ktorým je zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného na mal. K.,
následne správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto
zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

24. V zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie aj vo výroku o trovách konania štátu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nich
rozhodol nesprávne.

25. Vychádzajúc z koncepcie CMP je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových
konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v
ktorých je aplikácia CSP vylúčená. Znamená to, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach.

V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu
zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočnéhostavuveci),pretoCMPvust.§57počítaseventuálnoumožnosťouvznikutrovkonaniaštátu,
ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnejpovinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na
návrh. V zmysle § 58 CMP súd o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Žiadne ustanovenie CMP neumožňuje o trovách konania rozhodovať až po

právoplatnosti rozsudku, bolo by to v rozpore s uvedeným ustanovením § 58 CMP. Preto ak súd prvej
inštancie rozhodol výrokom VII. rozsudku, že o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku, rozhodol v rozpore s § 57 a § 58 CMP. Na základe uvedeného odvolací
súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na
náhradu trov štátu a v rozsahu zrušenia mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.Úlohousúduprvejinštanciebudepovrátenívecirozhodnúťotrováchštátu,ktoréštátplatilv
súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, a ktoré (podľa obsahu spisu) neboli kryté preddavkom
účastníkov konania, doručiť rozhodnutie všetkým účastníkom konania, t.j. aj orgánu konajúcemu v mene
štátu v prípade rozhodnutia o jeho nároku na náhradu trov.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).