Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213933
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1120213933.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne: Z. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXXX, XXX XX W., proti
žalovanej: W.. F.. W. Z. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XX, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd u p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s, aby vrátila žalobkyni - Z. Z., I.. XX.XX.XXXX, súdny poplatok
vo výške 92,80 EUR po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2020 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala určenia
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.12.2018 Darovacou zmluvou

uzavretou medzi jej nebohým otcom R. Z. a ňou došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
a to k historickým a umeleckým predmetom, vrátane zbierky habánskej keramiky, porcelánu, skla,
obrazov, nábytku (v petite žaloby špecifikovaných). Súčasne všetky predmety otec žalobkyni odovzdal,
keďže sa nachádzali v jej rodinnom dome s adresou K. XXXX, W..

Dňa 04.03.2019 došlo k zapožičaniu 26 kusov umeleckých predmetov za prítomnosti nebohého otca

žalobkyne a jej sestry - žalovanej Slovenskému národnému múzeu - Červený kameň. V uvedenom čase
nedošlo k spísaniu žiadnej Zmluvy o výpožičke.

Dňa 05.03.2019 žalovaná prišla do Slovenského národného múzea - Červený kameň, pričom začala
tvrdiť, že je vlastníčkou predmetných vecí a za tým účelom vylákala uzatvorenie Zmluvy o výpožičke,
pričom v Zmluve o výpožičke vystupovala na strane požičiavateľa.

Po smrti otca žalobkyňa viackrát ústne a písomne vyzvala žalovanú na vrátenie predmetných vecí.
Žalovaná však uviedla, že disponuje s Darovacou zmluvou zo dňa 25.01.2019, v ktorej je uvedené, že
predmetné hnuteľné veci previedol ich nebohý otec do jej vlastníctva.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa podala trestné oznámenie, ktoré sa viedlo na Krajskom

riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave pod č. ČVS:KRP-258/3-VYS-PK-2019. V rámci vyšetrovania
poverený príslušník policajného zboru trestné oznámenie odmietol, nakoľko v danom prípade nebol
spáchaný trestný čin a odkázal žalobkyňu spor riešiť v civilnom konaní, nakoľko nie je zrejmé, kto je
vlastníkom predmetných hnuteľných vecí.

2. Žalovaná súdu dňa 31.12.2020 doručila písomné vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že v

pokračovaniu v tomto konaní bráni prekážka litispendencie podľa § 159 Civilného sporového poriadku,
a to konkrétne začaté konanie pred Okresným súdom Pezinok vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/26/2020,predmetom ktorého je vydanie hnuteľných vecí, ku ktorým sa žalobkyňa žalobou v konaní sp.zn.
10C/48/2020 domáha určenia vlastníckeho práva.

Žalovaná proti žalobkyni podala na Okresný súd Pezinok skôr žalobu na plnenie - vydanie veci, ktorá
konzumuje žalobu o určenie vlastníckeho práva a tým zakladá prekážku litispendencie. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaná vo vyjadrení k žalobe obmedzila iba na preukázanie okolností litispendencie.

Medzi stranami sporu existuje právny spor o vlastnícke právo k hnuteľným veciam - umeleckým

predmetom. Obe strany sporu odvodzujú svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam (k umeleckým
predmetom)nazákladeuzavretýchdarovacíchzmlúv,predmetomktorýchbolidary-umelecképredmety
vo vlastníctve darcu - otca strán sporu - R. Z.. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od Darovacej
zmluvy zo dňa 11.12.2018 a žalovaná od Darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019.

Hnuteľné veci, ktorých určenie vlastníckeho práva je predmetom žaloby, požičala žalovaná

vypožičiavateľovi - Slovenskému národnému múzeu - Červený kameň, na základe Zmluvy o výpožičke
predmetov kultúrnej hodnoty SNM-MČK-ZOV-2019/107 zo dňa 05.03.2019. Po zapožičaní predmetných
hnuteľných veci Slovenskému národnému múzeu - Červený kameň, začala žalobkyňa vlastnícke právo
žalovanej spochybňovať.

Vo veci bolo vedené trestné konanie z podnetu žalobkyne. V rámci trestného konania vyšetrovateľ
Policajnéhozboruuplatnilpostuppodľa§97ods.1Trestnéhoporiadkuavyzvalžalovanúaajžalobkyňu,
aby si nárok uplatnili k hnuteľným veciam v úschove vypožičiavateľa - Slovenské národné múzeum
- Červený kameň, v civilnom konaní. Na základe upozornenia vyšetrovateľa podala žalovaná dňa
27.08.2020, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na Okresný súd Pezinok žalobu o vydanie vecí

v zmysle Darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019 proti žalobkyni a tiež vypožičiavateľovi - Slovenskému
národnému múzeu - Múzeum Čerevný kameň, nakoľko hnuteľné veci v zmysle Zmluvy o výpožičke boli
vyšetrovateľom Policajného zboru uložené do úschovy vypožičiavateľa.

Žalovaná sa na Okresnom súde Pezinok proti žalobkyni domáha vydania všetkých hnuteľných veci,

ktoré tvorili predmet Zmluvy o výpožičke s vypožičiavateľom - Slovenské národné múzeum - Červený
kameň. Predmet konania pred Okresným súdom Pezinok zahŕňa okrem ďalších aj všetky hnuteľné veci,
ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáha v tomto konaní žalobkyňa. Konanie pred Okresným
súdom Pezinok sa začalo dňa 27.08.2020. S poukazom na uvedené žalovaná má za to, že žaloba
podaná žalovanou proti žalobkyni dňa 27.08.2020 na Okresný súd Pezinok má rovnaký skutkový základ,

ako žaloba podaná žalobkyňou proti žalovanej na Okresný súd Bratislava I. Otázka vlastníctva sporných
hnuteľných vecí sa musí v konaní o vydanie vecí posúdiť ako predbežná otázka.

Žalovaná taktiež poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj aplikačnú prax nižších súdov,
ktorá je jednotná v tom, že pri totožnom právnom nároku, totožnom skutkovom stave a identite strán

sporu žaloba na plnenie konzumuje žalobu na určenie a vytvára prekážku začatej veci. Vzhľadom na
to, že žalovaná podala žalobu na plnenie (o vydanie veci) skôr, a to dňa 27.08.2020 a žalobkyňa podala
žalobu na určenie vlastníckeho práva dňa 16.09.2020, je podľa názoru žalovanej daná neodstrániteľná
prekážka konania a konanie je potrebné v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku zastaviť.

3. Súd žiadosťou zo dňa 20.01.2021 požiadal Okresný súd Pezinok o zapožičanie spisu sp.zn.
4C/26/2020.

4. Dňa 03.02.2021 Okresný súd Pezinok tunajšiemu súdu oznámil, že spis sp.zn. 4C/26/2020 nie je
možné zapožičať, avšak súdu elektronicky doručil žalobu opatrenú prezenčnou pečiatkou.

5. Súd zo žaloby doručenej Okresnému súdu Pezinok zistil, že dňa 24.08.2020 žalovaná doručila
Okresnému súdu Pezinok návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o vydanie veci.

Zo žaloby vyplýva, že ide o žalobu žalovanej v procesnom postavení žalobkyne - W.. F.. W. Z. Z.

proti žalobkyni v procesnom postavení žalovanej v prvom rade - Z. Z. a žalovanému v druhom rade -
Slovenské národné múzeum - Múzeum Červený kameň, ktorý subjekt má len postavenie strany sporu
vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí, ktoré majú byť týmto žalovaným v druhom rade vydané vlastníkovi,po tom, čo súd na základe vykonaného dokazovania zistí, ktorá zo strán sporu, či žalovaná v procesnom
postavení žalobkyne, resp. žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej v prvom rade, je ich vlastníkom.

Žalobu žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, odôvodnila tým, že dňa 25.01.2019 uzatvorila
Darovaciu zmluvu so svojim otcom - R.H. Z.. Na jej základe sa stala vlastníčkou všetkých hnuteľných
vecí darcu, ktoré sa nachádzali v rodinnom dome žalobkyne, v procesnom postavení žalovanej v prvom
rade, v W. - K. XXXX a priľahlých pozemkoch. Otec strán sporu sa pre darovanie rozhodol z dôvodu
spravodlivého rozdelenia majetku medzi svoje deti.

Žalovanej, v procesnom postavení žalobkyne, daroval celý svoj hnuteľný majetok a žalobkyni, v
procesnom postavení žalovanej v prvom rade, daroval nehnuteľný majetok - veľkometrážny rodinný dom
v W. - K., garáž a 2430 m2 priliehajúcej plochy v odhadovanej hodnote 900 000 €.

Vôľa a rozhodnutie darcu o rozdelení majetku boli známe nielen obdarovaným dcéram, ale aj jeho

priateľom a známym. Žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, neobmedzene vykonávala svoje
vlastnícke právo k hnuteľným veciam od uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019. Žalovaná, v
procesnom postavení žalobkyne, ako požičiavateľ s vypožičiavateľom - Slovenské národné múzeum
- Červený kameň uzatvorila Zmluvu o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty za účelom prezentácie
hnuteľných vecí na výstave „. Z.. Odovzdanie predmetov na výstavu prebehlo v marci 2019 za účasti

strán sporu, darcu jeho opatrovateľky a zamestnancov žalovaného v druhom rade. Zmluvu o výpožičke,
odovzdávací protokol, ako aj Dodatok k Zmluve zo dňa 17.07.2019 žalovaná, v procesnom postavení
žalobkyne, uzatvorila s vypožičiavateľom - Slovenské národné múzeum - Červený kameň (žalovaným
v druhom rade), ako jediný výhradný vlastník.

V žalobe žalovan v procesnom postavení žalobkyne, ďalej konštatovala, že žalobkyňa, v procesnom
postavení žalovanej v prvom rade, sa tesne pred smrťou darcu dozvedela o existencii Darovacej zmluvy
zo dňa 25. 01.2019 uzatvorenej medzi žalovanou, v procesnom postavení žalobkyne a otcom strán
sporu.

Po smrti darcu (zomrel 15.08.2019) začala žalobkyňa, v procesnom postavení žalovaná v prvom rade,
spochybňovať vlastnícke právo žalovanej, v procesnom postavení žalobkyne a právne účinky darovania.

Z obsahu žaloby doručenej Okresnému súdu Pezinok súd ďalej zistil, že žalovaná, v procesnom
postavení žalobkyne, sa domáha voči žalobkyni, v procesnom postavení žalovanej v prvom rade,

vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v bodoch I. a III., pričom hnuteľné veci špecifikované v bode III.
žaloby sú hnuteľné veci, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva domáha žalobkyňa v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/48/2020.

6. Podľa § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) začatie konania bráni tomu, aby o tom

istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd
zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa§161ods.2CSPakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

7.Vyššiecitovanéustanovenie§159Civilnéhosporovéhoporiadkuvyjadrujeprekážkusúdnehokonania

-litispendenciu-ktorábránitomu,abyotomistomsporeprebiehalonasúdeinékonanie.Inakpovedané,
nemôže o tom istom spore súčasne prebiehať viac súdnych konaní a prednosť má to konanie, ktoré
začalo skôr. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek)
prebieha konanie tých istých strán týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a

skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr
podanej žaloby zastaví.Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či
skutkového deja.

Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok, alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra
2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti skúmať, a to bez
zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takomto prípade súd konanie
o návrhu, ktorý bol podaný neskôr zastaví podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

8. V prípade posudzovania totožnosti predmetu sporového poriadku sa prihliada na dva aspekty, na

základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania a to na žalobný návrh, resp.
petit a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok.

V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých
v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky.

Pri litispendencii sa má žalobný návrh vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v označení právnych
následkov (napr. zdržanie sa rovnakého konania, vydania rovnakých vecí) a v druhoch žaloby (určovacia
žaloba, žaloba na plnenie).

Sporové konanie o splnenie povinnosti zakladá prekážku pre sporové konanie, predmetom ktorého je

určenie,čituprávoaleboprávnyvzťahjealebonieje. Akbyžalobcapodalžalobunaplnenieaneskôrby
na to istom skutkovom základe podal určovaciu žalobu, súd by mal konanie o žalobe o určenie z dôvodu
litispendencie zastaviť, nakoľko súd, ktorý by rozhodoval žalobu na plnenie by musel v konaní ako
predbežnú otázku posúdiť existenciu či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých doposiaľ
nebolo rozhodnuté. To znamená, že žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu a vytvára prekážku

začatej veci.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/100/01 zo dňa 28.05.2002, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
číslom R 110/2003. Taktiež súd poukazuje aj na rozhodnutie R25/2017 - „Začatie konania o žalobe

na splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vytvára
prekážku litispendencie v konaní o neskôr podanej žalobe protistrany na určenie, že záložné právo
vyplývajúce z tej istej záložnej zmluvy nevzniklo“.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/140/2013 zo dňa 31.5.2013 platí nasledovné:

„Podľa právnej teórie určovacia žaloba (kladná i záporná) nie je prekážkou litispendencie pre žalobu
na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. To znamená, že ak by konanie
o určovacej žalobe začalo skôr, ako konanie o vypratanie, určovacia žaloba by nebola prekážkou
litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie (o vypratanie). Na druhej strane, konanie o žalobe na
plnenie, zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú či zápornú), pokiaľ ide o rovnaké

subjektívne právo, nakoľko v rámci neho sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá by bola základnou otázkou
aj v konaní o určovacej žalobe (napr. platnosť, resp. neplatnosť právneho vzťahu).“

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/26/2020
prebieha skôr začaté konanie, ktorým je žaloba o plnenie - vydanie veci, pričom žalovaná v spore

vedenom pod sp. zn. 4C/26/2020 vystupujúca v procesnom postavení žalobkyne sa domáha vydania
totožných vecí, ku ktorým žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/48/2020
sa domáha určenia vlastníckeho práva, pričom Okresný súd Pezinok v konaní pod sp.zn. 4C/26/2020
bude musieť skúmať, pred vyhlásením rozsudku, vlastnícke právo k hnuteľným veciam vydania ktorých
sa žalovaná v prvom rade, v procesnom postavení žalobkyne, domáha voči žalobkyni, v procesnom

postavení žalovanej, keďže obe strany rozporujú navzájom vlastnícke práva k hnuteľným veciam, ako
aj obsahy Darovacích zmlúv uzatvorených stranami sporu a ich nebohým otcom.To, že v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/26/2020 je žalovaným v druhom
rade aj Slovenské národné múzeum - Červený kameň, nespôsobuje odlišnosť strán sporu, nakoľko
ide len o žalovaného, ktorý v prípade úspechu žalovanej, v procesnom postavení žalobkyne, bude

iba povinným subjektom vydať predmetné hnuteľné veci žalovanej, v procesnom postavení žalobkyne,
potom čo sa súd vysporiada s otázkou vlastníckeho práva k hnuteľným veciam vydania, ktorých sa
žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, v konaní domáha vo vzťahu k žalobkyni, v procesnom
postavení žalovanej v prvom rade.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/48/2020 ide o určovaciu žalobu. S poukazom
na vyššie uvedené rozhodnutia, súd zastáva názor, že konanie vedené pod sp. zn. 4C/26/2020 pred
Okresným súdom Pezinok, predmetom ktorého je vydanie hnuteľných vecí, ku ktorým bude súdom
prejudiciálne skúmané vlastnícke právo strán sporu, bolo začaté skôr, a teda zakladá prekážku skôr
začatého súdneho konania - litispendenciu, ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie
v tej istej veci.

SkôrzačatékonanievedenénaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.4C/26/2020satýkatýchistýchstrán
sporu prejudiciálne s totožným predmetom konania, keďže žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne,
sa domáha vydania hnuteľných vecí, ku ktorým spoľahlivo musí byť zistené vlastnícke právo strán
sporu. Uplatnený nárok vychádza z rovnakého skutkového základu, pričom v spore vedenom pod sp. zn.

4C/26/2020 sa žalobkyňa domáha vydania rovnakých vecí, ku ktorým žalobkyňa v spore 10C/48/2020
sa domáha určenia vlastníckeho práva, čo vyplýva z petitu žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava
I a z bodu III. žaloby doručenej žalovanou, v procesnom postavení žalobkyni, Okresnému súdu Pezinok.

Vdanomprípadeideoneodstrániteľnúpodmienkukonania,naktorúsúdmusíprihliadaťvkaždomštádiu

konania a preto súd konanie v zmysle ustanovenia §161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Pri zastavení sporového konania súd skúma procesnú zodpovednosť za jeho zastavenie. Súd
konštatuje, že zavinenie zastavenia konania by bolo možné pričítať žalobkyni, ktorá podala totožnú
žalobu, čím spôsobila zastavenie predmetného konania, v dôsledku procesnej prekážky podľa § 159
CSP. Avšak súd žalovanej nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP nepriznal, pretože

žalovanej žiadne trovy preukázateľne nevznikli. Vzhľadom na uvedené už nebude potrebné samostatne
rozhodovať o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. O vrátení súdneho poplatku v predmetnej veci súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 a 4
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v celkovej výške 99,50

€. Súd priznal žalobkyni právo na vrátenie kráteného súdneho poplatku vo výške 92,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).