Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011426
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7218011426.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.
a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
25.novembra 2021, v trestnej veci obžalovaného A.. Q. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/73/2018 zo dňa 4.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného A.. Q. B.,
N.. XX.XX.XXXX M. C., trvale bytom Košice, Fatranská 2431/3, spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 32/18/8803 zo dňa 08.10.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného

zákona, ktorý mal spáchať tak, že

od mája 2013 do 02.01.2018 na rôznych miestach v Košiciach, v mieste trvalého bydliska, naposledy
na Fatranskej 3, spôsoboval psychické utrpene poškodenej V. B., N.. XX.XX.XXXX, a svojmu synovi
C..Q..B.., N.. XX.XX.XXXX, a to fyzickým napadnutím poškodenej, jej sácaním do steny a predmetov
v byte, vyhrážaním sa smrťou poškodenej, ponižujúcim a pohŕdavým zaobchádzaním s poškodenou,

a to aj v prítomnosti maloletého syna, vulgárnym nadávaním, urážaním a zraňovaním poškodenej,
tvrdeniami, že je neschopná, slabá, že nič nedosiahla, že by mala radšej zomrieť, neustálym sledovaním
prevažne pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, kamerou v byte, násilnou izoláciou od príbuzných
poškodenej a ich maloletého syna, citovým vydieraním hrozbami rozchodom, odobratím syna, trestami
vo forme zákazu komunikácie s príbuznými prostredníctvom mobilného telefónu, zablokovaním hovorov
na mobilnom telefóne, zákazu návštev príbuzných, stopovaním času návštev u príbuzných, taktiež

neodôvodneným obmedzovaním prístupu k osobnému účtu a financiám poškodenej a vymedzovaním
finančných prostriedkov podľa vôle páchateľa, dlhodobým spôsobovaním tlaku na psychiku poškodenej
a dlhodobým vyčerpávaním menovanej príkazmi, zákazmi, obmedzeniami ohľadom jej osoby ako aj v
starostlivosti o maloletého, ako aj následnými sankciami, čoho svedkom bol aj maloletý syn C..Q..B.., N..
XX.XX.XXXX, čím páchateľ mal dlhodobo spôsobovať psychické utrpenie poškodenej a jej synovi, čo
ohrozilo ich fyzické a psychické zdravie, následkom čoho poškodená dňa 01.01.2018 odišla zo spoločnej

domácnosti, pričom páchateľ od 02.01.2018 po odchode poškodenej k rodičom vyhrážaním sa násilným
vstupom do domu rodičov poškodenej a taktiež slovami: „nemusí sa Vám to páčiť ako toto všetko môže
dopadnúť“, ako aj vyhrážaním sa, stupňovaním tlaku na poškodenú až kým sa nepridá poškodená na
jeho stranu a nevydrží a neodíde od rodičov, u poškodenej aj naďalej vyvolával strach a stres čo ohrozilo
jej fyzické a psychické zdravie, pričom u poškodenej V.. V. B. bol diagnostikovaný syndróm týranej
osoby a u oboch poškodených depresívne a úzkostné tendencie ako reakcie na stres, nakoľko skutok

nie je trestným činom.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že súd v tomto prípade dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď
obžalovaného A.. Q. B. opäť oslobodil za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď podľa názoru súdu skutok nie je trestným činom.

Psychologickým vyšetrením poškodenej V. B. boli diagnostikované rozumové schopnosti a celkový
intelekt t. č. situované do pásma nadpriemeru. Všetky subtesty daného testovacieho materiálu na
zistenie IQ poukazujú na nadpriemernú mieru princípu porozumenia situácií, analógií vo vzťahoch,

logický princíp, ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu. Jej pamäťové schopnosti zodpovedajú
intelektu, ako aj celkovému kognitívnemu aparátu vo fáze vštepovania použitého materiálu na úrovni
nadpriemeru,vofázevybavovaniaprijatéhomateriáluaschopnostihopoužiťjenaúrovninadpriemernej,
vysoko použiteľnej v trestnom konaní. Fáza znovuvybavenia a interpretácie je na úrovni popisnej
informácie konkrétnej s reálnym kontextom v slede udalostí, tiež na úrovni nadpriemeru, použiteľného
v trestnom konaní s vysokou mierou pravdepodobnosti, že menovaná opisuje - reprodukuje tak, ako sa

situácie v jej živote odohrali. Jej vyjadrovacie schopnosti sú rovnako nadpriemerné, korešpondujú s jej
intelektom a vzdelaním.

Osobnostne ide u poškodenej V. B. o neurostabilnú, vyváženú štruktúru. Je bez tendencie k sociálnej
žiaducnosti, bez tendencie javiť sa v lepšom svetle. Jej osobnosť je extrovertovaná s nízkym skóre

vo faktore psychoticizmu. V oblasti afektívnej patológie zisťovanej Dotazníkom Afektivity boli zistené
patologické hodnoty v položke: Depresivita 208, diagnostikovaná bola aj dotazníkom Zungovým a
Beckovým a to na úrovni miernej depresivity. Škála meraného aktuálneho stresu na aktuálne zistenie
stresovej záťaže u V. B. vysoko patologické hodnoty 10 v subjektívne prežívanej situácii, ktorá je v
kontexte trestnej veci.

Menovaná poškodená V. B. na základe a v kontexte cielenej psychodiagnostiky, ako aj psychologického
vyšetrenia dokáže správne vnímať (vnímanie bez patológie) prežité udalosti, dokáže ich aj správne
interpretovať (pamäťové schopnosti nadpriemerné vo všetkých fázach patových operácií), neboli u nej
zistené tendencie ku klamstvu (nízke L-Lži skóre), k fabulácií, k fantázii, skresľovanie prežitých udalostí.

Menovaná poškodená V. B. podáva informácie na báze osobnostných dispozícií, ktoré po procese
psychodiagnostiky nasvedčujú u menovanej tomu, že jej objektivita informácií v kontexte a k miere
posudzovanej trestnej veci je s vysokou mierou pravdepodobnosti objektívna. Jej Lži skóre je nízke
a rovnako je nízka aj jej neurolabilita, čo korešponduje s jej stabilnou a vyrovnanou osobnosťou. U

menovanej poškodenej je teda vysoko pravdepodobné, že podávanie informácie je u nej bez tendencií k
ich subjektívnemu spracovaniu (klamaniu, zámernému infikovaniu informácií v predmetnej trestnej veci
vo svoj sociálny prospech).
Prežívanie menovanej poškodenej vo vzťahu k správaniu sa páchateľa malo dlhodobý opakovaný
priebeh, vysokú intenzitu, ktorá mala za následok, že menovaná poškodená má v súčasnosti

diagnostikovanú vysokú mieru subjektívne vnímaného stresu, na škále od 1-10 v hodnote 10. Má prejavy
úzkostno depresívnej povahy, má znížené vnímanie self konceptu vnímania vlastnej osoby. Má prejavy
zníženéhosebahodnotenia.Menovanáprežívaladlhodobéalongitudinálnepsychickénásilie,ktorémalo
cyklický a periodický charakter, preto ho bola schopná ako neurostabilná osoba tolerovať tak dlhý čas,
ako aj sa s ním vysporadúvať autogénne (vlastná autoregulácia organizmu, spôsob ochrany pred jeho

poškodením).

Menovaná sa počas obdobia situácií domáceho násilia nebránila aktívne, verbálne prejavovala svoj
nesúhlas so správaním páchateľa, pričom jej verbálny prejav nebol akceptovaný zo strany páchateľa.
Za vyjadrenie vlastného názoru, či podmienok, ktoré menovaná poškodená vnímala a presadzovala svoj

názor, bola sankcionovaná, dostávala tresty od manžela, napr.: blokovanie telefónu, vstupovanie do jej
korešpondencie v počítači, vykonávanie všetkých domácich prác, obmedzovanie v styku s jej blízkymi
a rodinou, so známymi, zakazoval jej používať ich spoločné motorové vozidlo, vyhrážal sa jej zabitím,
vulgárne jej nadával. Menovaná poškodená v záujme zachovania pokoja v cnosti, v ktorej bolo aj ich mal.
dieťa neoponovala a nebránila sa sankciám, ako ani správaniu sa páchateľa voči jej osobe. Menovaná

bola v danej sociálnej interakcii a sociálnom kontexte pasívny prijímateľ.

Menovaná poškodená hodnotí vzťah k páchateľovi ambivalentne, v klinickom interview až negatívne.
Ich vzťahy v rodine hodnotí ako vysoko patologické, nevyrovnané, konfliktné a dlhodobo neriešené.Dané konflikty boli už aj predmetom riešenia na úrovni psychologickej intervencie v rámci manželského
poradenstva no bez výsledku v zmene správania sa páchateľa voči jej osobe. Ich spolužitie uvádza ako
pekné a pohodové v čase chodenia spolu, vzťahy sa vyostrili jej návrhom na riešenie vzťahu sobášom a

k radikálnej zmene došlo po narodení dieťaťa, kedy došlo k výraznej zmene páchateľa k nej, viď obsah
výpovede, vyššie uvedený text.

Správanie sa páchateľa voči mal. C.. Q.. B.. vníma poškodená ako hyperprotektívne, ochranárske nad
rámec potrieb maloletého dieťaťa. Zo správania sa páchateľa voči mal. má pocit, že páchateľ dieťa

pozoruje, izoluje, obmedzuje v kontakte s rovesníkmi, kontroluje jeho sociálne prostredie v MS a to
neprimeraným spôsobom, dokonca určuje pravidlá správania sa dieťaťa aj v materskej škole.

Menovaná poškodená pociťovala komplexne správanie sa k jej osobe páchateľom ako stresujúce,
vyvolávajúceobavyavsúčasnostipodlhodobomnepriaznivomsociálnomtlakunajejosobupáchateľom
(sa to pretransformovalo do jej psychického komfortu v zmysle, že menovaná má vysoko nadpriemernú

hodnotu v škále objektívne, ako aj subjektívne vnímaného stresu, diagnostikované depresívne a
úzkostné tendencie. V súčasnosti má poškodená následky v psychickej oblasti života, ktorá má zásadný
význam pre jej budúci spôsob života.

U menovanej poškodenej sú v súčasnosti diagnostikované dispozičné faktory konštruujúce syndrómy

podstatné pre určenie poruchy v spektre afektívnych zmien na úrovni depresívne - úzkostného spektra
- znaky týranej osoby. K posttraume ako k syndrómu - k poruche sa t. č. nie je možné vyjadriť, pretože
menovaná nie je dlhodobo monitorovaná a záznam o jej psychickom stave máme primárny (prvotný).

Konanie páchateľa v zásadnom spôsobe a v bežnom jej prejave ovplyvňovalo jej obvyklý spôsob

života, pretože jej spôsob života bol po dobu min. dvoch rokov monitorovaný denne kamerami v ich
vlastnom byte, menovaná bola podrobovaná denne príkazom a zákazom, pričom za nich dostávala
sankcie. Menovaná poškodená sa nemohla samostatne rozhodovať, nemohla samostatne disponovať
so spoločným majetkom, napr. autom, počítačom, účtom... Celkový spôsob spolužitia menovanej
poškodenej s páchateľom bol neštandardný, obmedzujúci, spôsobujúci psychické príkorie.

Psychologickým vyšetrením mal. C. Q. B. bolo zistené, že ide o dieťa nadpriemerne inteligentné,
osobnostne nezrelé, sociálne stigmatizované. Na vyšetrení bol primerane kontaktný, no bez
emocionálneho prejavu a bez obvyklých reakcií v emocionálnej asociálnej oblasti pre dieťa v jeho
vývinovom štádiu. Mal. cielene a jasne popísal domácu situáciu ako stav, že obaja rodičia sa medzi

sebou hádajú, otec dáva mame tresty, lebo mama ho nepočúva. Popisuje to, ako doma všetko riadi a
ovláda ocko, že sa robí iba to, čo povie ocko. Ocka musí každý doma počúvať, mamka aj on. Ocko
riadi aj dedka a babku. Dieťa popisuje autentické reakcie, ako aj na ne reaguje. Otca vníma ako jedinú
autoritu, ktorá všetko ovláda. Dieťa vie objektívne popísať prežitú udalosť.

Maloletý popisuje, že rodičia sa navzájom hádali, často, že ocko dával mame tresty, napr. že jej blokoval
telefón aj počítač. K jeho osobe popisuje dobré správanie sa k nemu zo strany ocka aj mamky. Ocko
sa sním hrával, s legom, do ktorého strieľali s pištoľou, bojové hry aj na mobile, kreslil si, hral sa so
stavebnicou, autíčkami. Ocko vždy všetko vybavil a mamka nie. Dieťa nepopisuje negatívne správanie
sa voči jeho osobe ani zo strany otca, ani zo strany matky. Dieťa si uvedomovalo inakosť ich rodiny,

resp. vnímanie rodiny a vnímanie 3 osôb ako matka, otec a on. Pri inštrukcii kresby rodiny nakreslil mal.
C. bratrancov a seba, ako rodinu a k matke a otcovi sa vyjadril, že sú to rodičia a oboch nakreslil až
následne po inštrukcii. Daný prejav maloletého C. je typický pre rodiny izolované, sociálne deprimované,
odlišujúce sa v bazálnych jatrogénnych rodinných väzbách a vzťahoch.
Maloletý vnímal na základe popisu odlišnosti vo svojej primárnej rodine, čo aj vyjadril vo svojom prejave

ako násilné prostredie a to výrokom: "že otec dával mame tresty, príkazy a otec doma všetko riadil, jeho
musela počúvať mama aj on".
• súčasnosti sa je ešte obtiažne vyjadriť k tomu, aké stopy to na psychickom a fyzickom zdraví mal.
zanechalo do budúcnosti. Na základe výpovede tr. uč. z MŠ je zrejmé, že dieťa sa svojím správaním už
dlhodobo odlišuje od populácie v jeho referenčnej skupine.

Psychologickým vyšetrením obvineného Bc. Q. B. boli diagnostikované schopnosti a celkový intelekt
t. č. situované do pásma priemeru. Všetky subtesty daného testovacieho materiálu na zistenie 10
poukazujú na priemernú mieru princípu porozumenia situácie, analógií vo vzťahoch, logický princíp,ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu. Jeho pamäťové schopnosti zodpovedajú intelektu, vo
fáze vštepovania použitého materiálu na úrovni priemeru, vo fáze vybavovania prijatého materiálu a
schopnosti ho použiť je na úrovni priemernej, použiteľnej v trestnom konaní. Fáza znovuvybavenia a

interpretácie je na úrovni popisnej informácie - konkrétnej, s reálnym kontextom v slede udalostí, tiež
na úrovni priemeru, použiteľného v trestnom konaní s vysokou mierou pravdepodobnosti, že menovaný
opisuje - reprodukuje tak, ako sa situácie v jeho živote odohrali z jeho uhla pohľadu. Jeho vyjadrovacie
schopnosti sú rovnako priemerné, korešpondujú s jeho intelektom, vzdelaním asociálnym situovaním v
rámci doterajšej socializácie. Osobnostne ide u obvineného Q. B. o neurostabilnú, vyváženú štruktúru.

Osobnosť je bez tendencie k sociálnej žiadúcnosti, bez tendencie javiť sa v lepšom svetle, jeho osobnosť
je extrovertovaná s nízkym skóre vo faktore psychoticizmu. V oblasti afektívnej patológie zisťovanej
Dotazníkom Afektivity nebola zistená patologická hodnota ani v jednej zmeraných diagnostikovaných
škál. V štruktúre osobnosti menovaného Q. B. neboli diagnostikované patologické osobnostné
dispozície.

Na základe cielenej psychodiagnostiky a znaleckého dokazovania neboli zistené u obvineného
motivačné impulzy z pozadia, ktoré by v konaní obvineného mali zásadný vplyv na jeho konanie, jeho
výpoveď, či celkový spôsob obvyklého reagovania na podnet v bežnom živote.

Poukazujúc však na tie skutočnosti, že o tom, že skutok je trestným činom a že sa stal tak, ako
je to uvedené v obžalobnom návrhu a že ho spáchal obžalovaný Bc. Q. B. svedčia: znalecký
posudok PhDr. Viery Truskovej (psychologické vyšetrenie poškodenej), z ktorého záverov vyplýva, že
poškodená mala zadiagnostikovanú vysokú mieru subjektívne vnímaného stresu, na škále od 1- 10
v hodnote 10. Mala prejavy úzkostno-depresívnej povahy a prejavy zníženého sebahodnotenia. Boli

u nej zadiagnostikované dispozičné faktory konštruujúce syndrómy podstatné pre určenie poruchy v
spektre afektívnych zmien na úrovni depresívno-úzkostného spektra - znaky týranej osoby, teda u nej
boli preukázané symptómy týranej osoby najmä tým, že bola zmenená jej afektívna štruktúra a priamym
spôsobovateľom tejto zmeny bol silný sociálny tlak a vplyv priamo obžalovaného.

Ďalej o tom svedčia aj výpovede svedkov Q. W., D.O. W. a MUDr. Dominiky Jakubovej, ktorí dopodrobna
popísali, ako sa obžalovaný s nimi odmietal kontaktovať, ak ku nim poškodená prišla na návštevu,
nemohla ostať dlho, nemohla ani prísť hocikedy, musela si pýtať dovolenie. Vedeli o tom, že poškodená
malazobžalovanéhostrach,vedeliodpoškodenejajto,žejufyzickynapadolažesajejvyhrážalsmrťou.
Podľa nich išlo o psychické ponižovanie, psychoteror, obmedzovanie, ktoré sa neustále stupňovalo.

Dostávala od obžalovaného tresty, ak urobila niečo, čo nemala.

Svedkyne z MŠ na ulici Alejovej č. 2 v Košiciach, ktorú navštevoval mal. C., V. T. (učiteľka) a W. V.
(riaditeľka) popísali, že poškodená im pripadala ako nesvojprávna, pôsobila ako psychicky ubitá, pričom
obžalovaný mal prejav ako manipulátor. Na poškodenej bolo vidieť, že má z neho strach. Obžalovaný

neustále vyvolával konflikty kvôli mal. C., bol na neho chorobne naviazaný.

S poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, na podklade
ktorých rozhodol a oslobodil obžalovaného Bc. Q. B. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Košice II podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Z toho dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému
súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Krajský súd v Košiciach už raz v danej veci rozhodoval, keď na podklade odvolania prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho

výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a uznesením sp. zn. 6To 13/2020
zo dňa 11.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V citovanom uznesení krajský súd poukázal na
protichodné znalecké zistenia znalkyne PhDr. Truskovej, vyvolávajúce určité nejasnosti, ktoré neboliodstránené ani jej výsluchom na hlavnom pojednávaní a tiež určité okolnosti nasvedčujúce agresívnemu
správaniu obžalovaného voči poškodenej, ktorým nebola venovaná dostatočná pozornosť pri hodnotení
skutkového stavu, v dôsledku čoho dospel odvolací súd k záveru, že v konaní neboli posúdené všetky

skutkovéokolnostivýznamnéprerozhodnutieovineobžalovaného.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúd
zrušil predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok a vrátil vec okresnému súdu s tým, že vo veci je potrebné
nanovo vykonať znalecké dokazovanie a citlivo vyhodnotiť všetky detaily daného skutkového stavu.

Po vrátení veci okresný súd sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď pribral do

konania znalkyňu Mgr. Lipanovú, ktorej uložil vypracovať nový znalecký posudok zameraný na otázky
psychologického vyšetrenia poškodených osôb, ako aj obžalovaného. V rámci tohto nového znaleckého
dokazovania sa súd zameral na veľmi podrobné a vyčerpávajúce preskúmanie predmetu dokazovania,
pričom súčasne poskytol široký priestor na položenie otázok znalkyni aj jednotlivým procesným stranám,
na ktoré znalkyňa odpovedala už v rámci vypracovania svojho znaleckého posudku. Výsledkom tohto
postupu bol obsahovo rozsiahly znalecký posudok, ktorý dôsledne a veľmi podrobne zodpovedal všetky

položené otázky. V rámci tohto znaleckého dokazovania boli posúdené a vyhodnotené aj všetky tie
skutočnosti, na ktoré poukázal odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Vypracovaný znalecký posudok
bol zákonným spôsobom vykonaný na hlavnom pojednávaní a tvoril dôkazný podklad pre vlastné
rozhodnutie súdu. Na základe takto doplneného dokazovania okresný súd opätovne vyhodnotil celé
vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

zistené, že by konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a
preto obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Postup okresného súdu po vrátení veci na doplnenie dokazovania hodnotí odvolací súd ako zákonný,
vecne a cieľavedomo zameraný na odstránenie vytýkaných nedostatkov. Predložený znalecký posudok

nebol spochybnený po odbornej stránke žiadnou procesnou stranou a napokon ani odvolací súd nezistil
žiadne pochybnosti vo vzťahu k znaleckým zisteniam a záverom znalkyne Mgr. Lipanovej.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov sa okresný súd veľmi podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal so
všetkými výhradami odvolacieho súdu a na základe svojich vlastných úvah a v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastného vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto jednotlivé dôkazy
obstaral, dospel k odôvodneným a presvedčivým záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje.

Spôsobu, akým okresný súd posúdil dôkazný stav, nie je možné vytknúť žiadne vecné, logické alebo
právne nesprávnosti, v dôsledku čoho sila argumentácie presvedčila odvolací súd do tej miery, že sa
plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd ich preskúmal a dospel k záveru, že nie sú

opodstatnené. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania prakticky argumentuje znaleckými zisteniami
PhDr.Truskovej,keďcitujeceléstatezjejznaleckéhoposudky,ktorýodvolacísúdužvpredchádzajúcom
odvolacom konaní vyhodnotil ako nedostatočne presvedčivý, pričom prokurátor vyberá z neho len tie
časti znaleckých konštatácii, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného a ostatné znalecké závery
ponecháva nepovšimnuté. Teda nevníma dané znalecké dokazovanie komplexne a v celej jeho

šírke. Navyše tým, že znalecký posudok PhDr. Truskovej vyhodnotil odvolací súd ako nedostatočne
presvedčivý, logicky ani odvolanie prokurátora, založené na tomto znaleckom posudku, nemôže
spochybniťsprávnosťnapadnutéhorozsudku,ktorývychádzazužnovéhoznaleckéhoskúmania,ktorým
na pokyn odvolacieho súdu, bolo doplnené vykonané dokazovanie a ktoré nebolo spochybnené ani
po odbornej ani vecnej stránke žiadnou procesnou stranou a ani súd nezistil žiadne nedostatky tohto

doplneného znaleckého dokazovania. Nové znalecké dokazovanie tak vytvorilo dostatočne presvedčivý
dôkazný podklad pre vlastné rozhodnutiu okresného súdu, ktorý si ho v celom rozsahu aj osvojil a oprel o
neho svoje rozhodnutie. S uvedeným postupom sa odvolací stotožnil a považuje za zákonný a správny.
Z tohto dôvodu odvolanie prokurátora nemohlo presvedčiť odvolací súd a spochybniť správnosť úvah
a záverov súdu prvého stupňa.

Podľa názoru prokurátora vinu obžalovaného preukazujú aj výpovede svedkov Q. W., D. W. a MUDr.
Dominiky Jakubovej, ktorí dopodrobna popísali, ako sa obžalovaný s nimi odmietal kontaktovať, ak
ku nim poškodená prišla na návštevu, nemohla ostať dlho, nemohla ani prísť hocikedy, musela sipýtať dovolenie. Vedeli o tom, že poškodená mala z obžalovaného strach, vedeli od poškodenej aj
to, že ju fyzicky napadol a že sa jej vyhrážal smrťou. Na výpovede menovaných svedkov okresný
súd pri svojom rozhodovaní prihliadal, pričom je potrebné súhlasiť s hodnotením prvostupňového súdu

v tom, že ani jeden z vypočutých svedkov nepopisoval také správanie zo strany obžalovaného voči
poškodeným, ktoré by po právnej stránke mohlo byť vnímané ako týranie. Skutočnosti, o ktorých
vypovedali svedkovia a na ktoré poukázal aj prokurátor vo svojom odvolaní, možno celkom dôvodne
hodnotiť ako prejav disharmonického spolužitia dvoch nezrelých osobností, každého so svojou osobitou
povahovou výbavou.

Správne vyhodnotil okresný súd aj výpovede svedkýň T. a V., keďže ani z výpovedi týchto svedkýň
nevyplynuli skutočnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako prejav tyranizujúceho správania sa
obžalovaného. Pokiaľ svedkyňa V. vnímala obžalovaného ako manipulátora, treba zároveň uviesť, že
svedkyňa nebola v domácom prostredí obžalovaného, o spolužití obžalovaného s poškodenou nemala
žiadne informácie a napokon svedkyňa nemá ani žiadne pedagogické či psychologické vzdelanie, teda

v jej prípade ide len o jej subjektívny laický úsudok, ktorý vo vzťahu k ďalším vykonaným dôkazom,
svedčiacim v prospech obžalovaného, nemôže zakladať vinu jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia komplexne posúdil všetky relevantné skutočnosti, pričom

aj podľa názoru odvolacieho súdu najväčšie pochybnosti o vine obžalovaného vyvoláva zistenie, že
obžalovaný nevykazuje znaky agresora resp. osoby, ktorá má potenciál hrubo nerešpektovať hranice
a potreby iného, alebo vedome spôsobovať utrpenie, nemá sklony k agresívnemu správaniu, v teste
agresivity dosiahol veľmi nízke hodnoty. Stále má veľmi pozitívny vzťah k maloletému synovi. Na druhej
strane poškodená má snahu o dominanciu vo vzťahoch, v čase vyšetrenia nevykazovala znaky týranej

osoby a navyše ani jej osobnostná štruktúra týranie a polohu týranej osoby vo vzťahu skôr vylučuje.
Správanie poškodenej voči obžalovanému vykazuje známky disharmonickej rodiny s vysokou mierou
pasívnej agresivity, hádok a napätia. Výsledky nového znaleckého skúmania takisto vyvrátili týranie
maloletého poškodeného zo strany obžalovaného. Navyše maloletý pred znalkyňou uviedol, že na
vlastné oči nikdy nevidel bitku medzi rodičmi, ale len z toho že matka plakala usúdil, že ju otec zbil.

Týmto sa vysvetlila aj posledná pochybnosť, ktorú pôvodne vnímal odvolací súd a ktorú považoval za
potrebnú preveriť a venovať jej pozornosť v rámci dokazovania. Na základe uvedeného odvolací súd
konštatuje, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania boli odstránené všetky pochybnosti o správnosti
zistenia skutkového stavu veci, pričom okresný súd dospel k správnemu záveru, že skutočne nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., čím je daný dôvod
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. V
danej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na veľmi správny výklad znakov skutkovej
podstaty daného trestného činu súdom prvého stupňa, obzvlášť pokiaľ ide o pojem „týranie“ na str.
26 napadnutého rozsudku. Teda účelom danej skutkovej podstaty je postihovať také konania, ktoré sa

vyznačujú vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti spôsobujúce ťažké príkorie inej osobe a nie trestne
sankcionovať osoby za to, že nevytvorili harmonické manželstvo a neboli dobrými manželmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.