Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715202424.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J.
č. X, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Ľ. Štúra 29, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti odporcovi Atelier Keramik Art, s. r. o., so sídlom 962 61
Bacúrov č. 1, IČO: 46 535 845, o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/86/2015-20 zo dňa 09. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením návrh navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že sa navrhovateľ návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia domáhal, aby bol odporcovi dočasne uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami

zapísanými na LV č. XXX, k. ú. J. ako stavba súp. č. X umiestnená na parc. č. XXX, . druh budovy „T.“,
ďalej stavba súp. č. X . umiestnená na parc. č. XXX, druh budovy „E.“ na mene
Atelier Keramik Art, s. r. o., Bacúrov 1, v podiele 1/1 k celku a zákaz nakladať s hnuteľnými vecami
poskytnutými podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 21. 03. 2012 (špecifikovanými
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), a to najmä, aby ich odporca neprevádzal
na iné osoby, či už kúpnou alebo darovacou zmluvou, nemenil, nevkladal do obchodnej spoločnosti,

nezaťažoval záložným právom, vecným bremenom, predkupným právom alebo iným právom v prospech
tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania veci o vydanie hnuteľných vecí a o vrátenie
daru vedenej na Okresnom súde Zvolen.
Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol najmä na celkové okolnosti, zákonné hľadiská
týkajúcesarozhodujúcichskutočností,ktoréodôvodňujúnariadeniepredbežnéhoopatrenia(predpoklad
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ohrozenie prípadného budúceho výkonu súdneho

rozhodnutia, potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníka konania) i primeranosť nariadenia
predbežného opatrenia.
Podľa názoru okresného súdu, navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná obava, že odporca bude s vecami
disponovať, neboli osvedčené základné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc
i z listinných dôkazov predložených navrhovateľom), preto považoval jeho návrh za nedôvodný.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd zmenil uznesenie okresného súdu a nariadil predbežné opatrenie v zmysle petitu jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a zároveň rozhodol o trovách konania.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že výpoveďou došlo k zániku Zmluvy o tichom spoločenstve k 31.
12. 2014, na základe ktorej odporcovi vznikla povinnosť mu vydať hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Na

vydanie vecí bol ním odporca viackrát vyzvaný. Podľa jeho názoru, odporca niektoré hnuteľné veci
scudzil a zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa vytvoril priestor, aby pred a počaskonania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/86/2015 o vydanie veci, odporca scudzil
nehnuteľnosti a neoprávnene užíval hnuteľné veci. Tým mu bola znemožnená, resp. sťažená
ochrana jeho oprávnených záujmov ako vlastníka veci. Uviedol, že mal podiel na podnikaní odporcu v

rozsahu 70 % zo zisku. Už samotná skutočnosť, že je obmedzený vo svojom vlastníckom práve tým, že
mu odporca odmieta vydať veci, preukazuje pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia,
a teda jeho nárok je osvedčený, preukázaný a oprávnený. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/149/2010 z 05. 08. 2010, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 488/2011-18
z 10. 11. 2011.

Krajský súd, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s .p. potvrdil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že po začatí konania vo veci samej bol podaný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s

veľkými obtiažami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia
funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä ich schopnosťou zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní i nastať.

Ustanovenie § 102 ods. 1 O. s. p. upravuje tie prípady, keď súd nariaďuje predbežné opatrenie v rámci
už začatého konania. Zákonným dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia je vždy potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, pričom potreba dočasnej, okamžitej úpravy pomerov musí byť naliehavá. Z
doslovného výkladu ustanovenia § 102 ods. 1 O. s. p. jednoznačne nevyplýva, že nariadiť
predbežné opatrenie po začatí konania je možné vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený, na rozdiel od dikcie ustanovenia § 74 O. s. p. (nariadenia predbežného
opatrenia pred začatím konania vo veci samej). Vychádzajúc ale z gramatického výkladu ustanovenia §
102 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dočasne je možné upraviť pomery účastníkov i z titulu obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd teda pred nariadením predbežného opatrenia musí skúmať,
či je osvedčená naliehavosť situácie a jej riešenia.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil základné práva
účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla

spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

V tomto prípade je nesporné, že účelom a cieľom navrhovateľom navrhovaného obsahu predbežného
opatrenia je zakázať odporcovi nakladať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, tieto prevádzať, meniť,
vkladať do obchodnej spoločnosti, zriaďovať záložné právo k ním, resp. ich inak zaťažovať, pričom
sa jedná o dočasnú úpravu pomerov a to konkrétne do doby právoplatného skončenia konania
vo veci samej, t. j. o vydanie veci a vrátenie daru (§ 102 ods. 1 O. s. p.).

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ohľadne správania sa odporcu navrhovateľ uviedol
„Keďže odporca ako podnikateľský subjekt iný majetok nemá a prípadný predaj nehnuteľností,
hnuteľných vecí , zariadení a stavieb alebo ich zaťaženie, resp. vloženie do inej spoločnosti mi priam
znemožňuje vymáhanie môjho nároku v budúcnosti, ktorý si uplatňujem. ...Prípadný predaj mojichvecí poskytnutých do spoločnosti by bolo takým konaním žalovaného, ktorého dôsledkom by bolo
znemožnenie získať aspoň poskytnuté veci späť, pričom žalovaná spoločnosť po zániku zmluvy o tichom
spoločenstve už stratila právo užívania týchto vecí.“

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, že
by odporca vykonával, resp. mala tendencie vykonať právne úkony v súvislosti s hnuteľnými vecami a
nehnuteľnosťami, v dôsledku ktorých by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Medzi skutočnosti,
ktoré osvedčujú ohrozenie výkonu rozhodnutia, by bolo totiž predovšetkým také konkrétne konanie

odporcu, ktorého dôsledkom by došlo k znižovaniu hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom
rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo jej
pomery, k čomu v danom prípade nedošlo, resp. čo v tomto prípade nebolo osvedčené.

Zároveň odvolací súd poukazuje na čl. V bod 7, prvá veta Zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej
medzi účastníkmi dňa 21. 03. 2012, z ktorého vyplýva: „Po zániku tejto zmluvy z akéhokoľvek dôvodu

sa spoločnosť zaväzuje do 30 dni po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo
znížený o jeho podiel na výsledku podnikania zistený z riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky,
prípadne finančnú náhradu za vklad, na ktorej výške sa zmluvné strany dohodnú.“ Teda ani z citovaného
článku zmluvy nie je možné vyvodiť, že navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie hnuteľných vecí po
zániku zmluvy.

I v prípade prevodu nehnuteľnosti odporcom na tretiu osobu (čo obsah spisu neosvedčuje) a následným
preukázaním, že vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ, by bol právny úkon neplatný, pretože by sa
aplikovala zásada „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám (nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ispe habet).“

Vzhľadom na to, že nie je osvedčená naliehavosť situácie a jej riešenia, preto nie je daný zákonný
dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, a teda nie je potrebné provizórne upraviť vzťahy medzi
účastníkmi (s poukazom na zabezpečovaciu funkciu predbežného opatrenia), odvolací súd potom
uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil.

Pretože predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú
ďalší procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje
až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného
dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.