Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705204126
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8705204126.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: neb.
X. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/114/2005-11 zo dňa 21.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Odmieta odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlaváčovej, Exekútorský úrad
Kežmarok, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, trovy exekúcie vo výške 76,27 eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1; 200 ods. 1, 2; 203 ods.
2 veta prvá; 243b ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

4. Konštatoval, že dňa 14.11.2014 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že povinný po začatí exekúcie dňa 13.11.2008 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo
uznesením sp. zn. 5D/75/2009 zastavené pre nemajetnosť. Súdna exekútorka si súčasne uplatnila trovy
exekúcie v sume 76,27 eur.

5. Na základe tohto podnetu exekučný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), Exekučného
poriadku, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 7MCdo/5/2011, 5MCdo/10/2011,
2MCdo/10/2012), ktorými sa NS SR stotožnil s názorom generálneho prokurátora SR, podľa ktorého ak
v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z
dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa uvedeného ustanovenia.

6. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie tak, že exekúcia bola zatavená pre
nemajetnosť povinného a súdna exekútorka vykonávala úkony exekučnej činnosti, za čo jej podľa
Exekučného poriadku patria trovy exekúcie. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie

účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí
medzi dôvody neprípustnosti exekúcie. Preto je dôvodné zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. V danom prípade je primárnym a jediným dôvodom zastavenia
exekúcie smrť povinného, nie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v

prípade smrti. Rovnako úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného.
K smrti povinného došlo po viac ako šiestich rokoch od začiatku exekučného konania. Na danú vec
nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 ani ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nezavinil
z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník konania, ktorý by
mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Preto sa oprávnený nestotožňuje s názorom

exekučného súdu, že by práve oprávnenému mala byť uložená táto povinnosť. Stav, kedy nebudú
prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora predstavuje riziko, ktoré exekútor
ako podnikateľský subjekt nesie.

8. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie, lebo v zmysle Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na

zaplatenie trov exekúcie oprávneného.

9. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Vo vyjadrení uviedla, že okresný súd
správne právne posúdil vec a vyvodil aj správny záver, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť
povinného, čo bolo preukázané právoplatným dedičským rozhodnutím. Povinnosti vyplývajúce z

exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom
smrti poručiteľa stávajú objektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie
svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade poručiteľ nezanechal žiaden
majetok. Preto dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného). Súd preto vec správne
zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Kvalifikovane a odborne rozpísal dôvody

zastavenia exekúcie a povinnosť, kto má platiť trovy exekúcie. Uviedol tiež správne závery NS SR.
Odvolanie oprávneného je účelové a vydané len preto, aby sa niečo napísalo, aj keď to právne neobstojí.
Súdny exekútor to vníma ako snahu oddialiť zastavenie exekúcie a povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku
o zastavení exekúcie nie je opodstatnené. Odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie je
potrené odmietnuť.

11. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku).

12. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2005

domáhal vymoženia sumy 45.339,- Sk = 1.504,98 Eur s príslušenstvom na podklade rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 31.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 19.02.2002.

14. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 21.04.2005.

15. Dňa 14.11.2014 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Okresný súd v Poprade uznesením sp. zn. 5D/75/2009 zastavil
dedičské konanie pre nedostatok majetku povinného.

16. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie celkom vo výške 76,27 eur.

17. Ustanovenie § 57 od: 1 písm. g) Exekučného poriadku upravuje vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenie z iných dôvodov, než sú ďalšie dôvody uvedené v tomto ustanovení.18. Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. V prejednávanej veci povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 13.11.2008, teda

stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Dedičské konanie po
povinnom bolo uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 5D/75/2009-11 zo dňa 31.03.2009 zastavené,
lebo poručiteľ (povinný v tomto konaní) nezanechal žiadny majetok, teda zomrel ako nemajetný. Keďže
povinný zomrel po začatí exekúcie ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by
prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na

miesto doterajšieho povinného, súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ zastavil exekúciu preto,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 MCdo
10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných
vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov,

ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich
žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

20. V tomto prípade však povinný (poručiteľ) žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do

žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný.

21. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
11/2011 zo dňa 29.2.2012, v ktorom NS SR konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu

nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku).

22. Za takejto situácie aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprichádza

do úvahy.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

24. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie odvolací súd konštatuje:

26. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

27. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470
ods. 2 CSP).

28. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

29. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).

30. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné (§ 386 písm. c) CSP).31. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. účinnou od 01.11.2013 bola
z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutiach podľa § 57.

32. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu
súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.

33. So zreteľom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné,

odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného proti výroku o
trovách exekúcie odmietol.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)