Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/240/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7117201149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobkyne J. P., L.. X. X. XXXX, T., Č.
XX/A, zastúpenej JUDr. Jánom Garančovským, advokátom, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanému
Gymnázium, Park mládeže 5, Košice, IČO: 35 531 754, zastúpenému JUDr. Alexandrom Farkašovským,
advokátom, Košice, Pri jazdiarni 1, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
17C/3/2017-402 z 9.7.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť I. zaplatiť
žalobkyni sumu 5 563,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 563,- eur od 14.2.2017
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z
omeškania zamietol a III. žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2.1.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5 563,-

eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom náhrady škody na zdraví, ktorá pozostáva z
bolestného, za škodu ktorú utrpela ako lyžiarka na svahu počas lyžiarskeho kurzu v Tatranskej Lomnici.
Žalobkyňa k žalobe pripojila záznam o zásahu Horskej záchrannej služby z 23.1.2015, lekárske správy
(nálezy) o priebehu liečby, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo
9.6.2016, uplatnenie nároku na náhradu škody z 5.9.2016, záznam o registrovanom školskom úraze
zo 14.12.2015.
2.2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 28.2.2017 nárok žalobkyne

neuznal.
2.3.Súd uznesením z 19.11.2018 č.k. 17C/3/2017-138 návrh žalovaného doručený 31.8.2018 na
prerušenie konania zamietol, lebo neboli splnené podmienky pre prerušenie konania do skončenia iného
konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 22C/5/2017.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa článku 11 ods.4, článku 15 základných
princípov CSP, § 215 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1 CSP § 415, § 420 ods.1,2, § 441, § 442 ods.1,2, §
444 OZ, § 144 ods.1 písm. o/, § 152 písm. c/ zákona č. 245 /2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský

zákon)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov,§5ods.1,2,4,§
7 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení neskorších právnych predpisov, § 517 ods.1,2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.2.5.Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5 563,- eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody na zdraví, ktorý pozostáva z bolestného.
2.6.Nebolo sporné, že v dňoch od 18.1.2015 do 23.1.2015 žalovaný organizoval lyžiarsky kurz, ktorého

sa ako žiačka žalovanej školy zúčastnila aj žalobkyňa.
2.7.Nebolo sporné, že na tomto lyžiarskom kurze 23.1.2015, t.j. v posledný deň kurzu v čase okolo
11:20 hod. utrpela žalobkyňa na lyžiarskom svahu v Tatranskej Lomnici - Štart v dôsledku pádu na
lyžiach úraz, závažné poranenie pravej nohy. Výsluchom žalobkyne a písomným záznamom o zásahu
Horskej záchrannej služby Horný Smokovec z 23.1.2015 bolo preukázané, že došlo k pádu žalobkyne

na lyžiach. Poškodenia na zdraví žalobkyne boli preukázané lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov
a lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 9.6.2016. C.. Y., ktorý
ohodnotil zlomeninu píšťaly pravého predkolenia liečenú operačne na 180 bodov, porušenie ihlicového
nervu vpravo - axonotméza na 85 bodov, extrakcia zaisťovacích skrutiek dvoch 22.4.2015 15 bodov,
extrakcia klinca a zvyšných dvoch skrutiek 29.1.2016 na 35 bodov, celkovo ohodnotil bolesti žalobkyne
na 315 bodov.

2.8.Podľa právneho názoru súdu, žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá prevenčná povinnosť je vyjadrením všeobecnej zásady
ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, preto za jej porušenie sa považuje akékoľvek
konanie, ktoré má za následok vznik škody a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou. Žalovaný
nesprávne zvolil svah určený na lyžiarsky výcvik, pretože k úrazu žalobkyne došlo na časti svahu v

Tatranskej Lomnici - Štart, v tzv. Fun zóne, ktorý je určený predovšetkým pre menšie deti, v ktorej časti sú
vybudovanéumeléprekážky,skoky,bubnya tunely.Lyžiarskysvahbolvčaseúrazuzľadovatelý,pokrytý
nesúvislou vrstvou snehovej pokrývky, teplota vzduchu bola 1°C, vlhkosť vzduchu dosahovala 100 %,
podmienkynasvahunebolivčaseúrazupriaznivéprelyžiarskyvýcvik,čomalsúdpreukázanézosprávy
Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, ktorú si na tento účel vyžiadal. Nesprávnosť

výberu svahu spočíval v technickej náročnosti niektorých úsekov, ktoré v kombinácii s nepriaznivým
počasím - poľadovica, jeho náročnosť zvýšili. Žalobkyňa bola rekreačnou lyžiarkou, ktorá lyžovala iba
počas kurzu lyžiarskych výcvikov organizovaných školou. Žalobkyňa v čase úrazu celý deň nelyžovala,
dopoludnie strávila v čajovni so svojou spolužiačkou B. C., so súhlasom zodpovednej inštruktorky C.. M..
Jednalo sa o poslednú jazdu žalobkyne na lyžiach, ktorú uskutočnila na pokyn lyžiarskej inštruktorky C..

M. smerom k hotelu, odkiaľ študenti odchádzali domov. Žalobkyňa bola nadmerne fyzicky vyčerpaná, o
čom žalovaný vedel a preto mal povinnosť vytvoriť jej dostatočný priestor pre regeneráciu síl a oddych.
V čase úrazu nebol v blízkosti žalobkyne žiaden inštruktor, spolužiačka B. C. bola prvá osoba, ktorá jej
po páde pomohla vypnúť lyžu. Záznam o registrovanom školskom úrazu bol žalovaným spísaný takmer
po roku od úrazu 14.12.2015.

2.9.Opísanú pasivitu žalovaného súd vyhodnotil ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, čím bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví podľa § 420 ods.1
OZ. Zodpovednosť žalovaného je zároveň objektívnou zodpovednosťou za vzniknutú škodu na zdraví,
bez ohľadu na zavinenie. Zranenia žalobkyne vzniknuté v súvislosti s úrazom si vyžiadali opakované
liečenia, hospitalizácie, rehabilitačnú liečbu a práceneschopnosť v súvislosti s úrazom.

2.10.Porušenie povinnosti žalobkyňou nebolo žalovaným preukázané, pričom dôkazné bremeno
zaťažovalo žalovaného. Žalovaný k tomu navrhoval písomným podaním z 18.11.2019 výsluch svedkov
Q., J., T., účastníkov lyžiarskeho výcviku, ale účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil,
hoci to bola jeho povinnosť vyplývajúca z § 197 ods.1 CSP a opakovane žiadal pojednávania
odročiť. Obrana žalovaného, či sedela žalobkyňa v čajovni sama alebo s inými osobami, nemá

pre právne posúdenie žiaden význam. Vo vzťahu k žalovanému dospel súd k záveru o splnení
všetkých predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne podľa
§ 415 v spojení s § 420 ods.1 OZ, t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škody,
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného. Zhrnutím
všetkých výpovedí strán sporu, svedkov, listinných dôkazov, ktoré odzneli pred súdom bolo dostatočne

preukázané, že žalovaný porušil povinnosti podľa § 415 OZ v spojení s ust. § 420 OZ. Pravdivosť
výpovede žalobkyne mal súd overenú po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj vo
vzájomných časových súvislostiach. Žalovaný neprodukoval ani nenavrhoval žiadny protidôkaz, ktorý
by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobkyne.
2.11.Po vyriešení otázky zodpovednosti súd skúmal dôvodnosť výšky nároku uplatneného žalobou vo

výške 5 563,- eur vychádzajúc z bodového ohodnotenia v počte 315 bodov podľa lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval lekár zdravotníckeho zariadenia C..
X. Y., K.É. XX E. G.. Požadovaná výška bolestného 5 563,- eur je v súlade s § 5 ods.2 a § 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. v spojení s opatrením MZ SR č. 36/2016 o stanovení výšky náhrady za bolesť a výškynáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2015. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu SR
v Bratislave priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2015 dosiahla 883,- eur,
výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66

eur podľa Opatrenia MZ SR z 15.5.2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016. Výška náhrady škody na zdraví z titulu bolestného
potom predstavuje 5 563,- eur (315 bodov x 17,66 eur).
2.12.Žalovaný sa nezaplatením náhrady škody riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou
zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od 14.2.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby s

prílohami vo výške 5 % ročne zo sumy 5 563,- eur (základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu omeškania vo výške 0,00 % + 5 percentuálnych bodov) do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako
neopodstatnenú.
2.13.Žalovaný bol súdom vyzvaný listom z 12.2.2019, aby vzhľadom na to, že jeho advokát I.. V.
opakovanežiadaoodročeniepojednávanízozdravotnýchdôvodov,prepráceneschopnosť,rehabilitáciu

a pod., teda dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aby v lehote 20 dní zvolil iného advokáta. Listom z
15.2.2019 žalovaný súdu oznámil, že trvá na výbere svojho advokáta I.. V.. I.. V. žiadal pojednávanie
nariadené 9.7.2020 odročiť zo zdravotných dôvodov. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené 9.7.2020
nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, 30.6.2020 prevzala predvolanie na pojednávanie O.. S. J.,
štatutárna zástupkyňa žalovaného (riaditeľka školy), 3.7.2020 C.. C. C., štatutárny zástupca žalovaného

(zástupca školy). Z dôvodov, že si žalovaný nezvolil iného advokáta postupom podľa § 183 ods. 2 veta
druhá CSP, súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 9.7.2020.
2.14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 423 - 425) a žiadal, aby odvolací súd
podľa § 389 CSP zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a III. a vrátil vec prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods.1 písm. e),f),h) CSP.
3.2.Žalovaný nesúhlasí správnym názorom súdu vzhľadom na to, že žalovaný predložil súdu záväznú
prihlášku a poučenie o dodržiavaní vnútorného poriadku na lyžiarskom kurze a žalobkyňa podľa

predložených dôkazov, písomných a výpovedi svedkov si privodila svoje zranenie vlastnou vinou, a to
zlým nastavením viazania, ktoré spôsobilo, že sa lyža nevypla pri páde, a to smerovalo k zraneniu.
3.3.Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu ohľadne náročnosti svahu lebo žalobkyňa bola na takom istom
lyžiarskom výcviku a na tom istom mieste, tom istom lyžiarskom svahu po druhýkrát z dôvodu prestupu
z prvého ročníka bilingválneho štúdia do prvého ročníka klasického gymnázia, takže lyžiarsky svah

dôkladne poznala.
3.4.Zo strany zákonného zástupcu žalobkyne bola podpísaná záväzná prihláška na lyžiarsky výcvik, ak
by mala žalobkyňa zlú skúsenosť s lyžiarskym svahom z predchádzajúceho lyžiarskeho výcviku, tak
by sa tohto kurzu opätovne nezúčastnila. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný dlhodobo organizuje
lyžiarske kurzy na tom istom mieste a nikdy nedochádzalo k zraneniam žiakov v predmetnej časti

úseku zjazdovky. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nepriaznivé počasie zvýšilo náročnosť
zjazdovky, čo potvrdzuje aj písomné vyjadrenie Horskej záchrannej služby, ktorú súd uvádza v bode 15,
v ktorom nebola uvedená poľadovica. V správe Horskej záchrannej služby bol uvedené, že podmienky
na lyžovanie neboli ideálne ale určite neboli nevhodné.
3.5.Vbode43.súdtvrdí,žežalobkyňacelýdeňnelyžovalanapriektomu,žedopoludniestrávilasosvojou

spolužiačkou B. C. so súhlasom zodpovednej inštruktorky C.. M. je súd presvedčený, že žalobkyňa
bola nadmerne fyzicky vyčerpaná, o čom žalovaný vedel, a preto mal povinnosť vytvoriť jej dostatočný
priestor pre regeneráciu a oddych. S týmto odôvodnením žalovaná strana kategoricky nesúhlasí, a to
najmä z dôvodu, že žalobkyňa mala dostatočný priestor pre regeneráciu a oddych. Žalovaný rešpektoval
skutočnosť, že sa žalobkyňa cíti vyčerpaná, nenútil ju lyžovať a nechal ju aj so spolužiačkou oddychovať

v bufete. Ak by sudkyňa umožnila výsluchy svedkov, ktoré žalovaný navrhoval vypočuť, tak by zistila,
že oddychový bol aj tretí deň lyžiarskeho kurzu, kedy žiaci nelyžovali ale boli na exkurzii v múzeu. Túto
skutočnosť, ktorá bola potvrdená vedúcim lyžiarskeho kurzu ako aj inštruktormi, žalobkyňa poprela a pri
svojej výpovedi jednoznačne klamala.
3.6.Podľa bodu 44. súd poukazuje na skutočnosť, že v čase úrazu nebol v blízkosti žalobkyne žiaden

inštruktor, že spolužiačka B. C. bola prvá osoba, ktorá jej po páde pomohla vypnúť lyžu. Ďalej poukazuje
na skutočnosť, že záznam o registrovanom školskom úraze bol spísaný takmer po roku, a to 14.12.2015.
S týmto odôvodnením žalovaný nemôže súhlasiť, pretože z výpovede vedúcej družstva C.. M. vyplýva,
že inštruktorka obidvom dievčatám osobne dala pokyn, aby z čajovne, kde celý deň trávili čas opatrnezlyžovali dole k reštaurácii, kde inštruktorka čakala na žalobkyňu a jej kamarátku. Následne dostala
telefonát od kolegu inštruktora T., pričom svah bol zjazdný a stav počasia bol primeraný. V tejto súvislosti
poukázal na čestné prehlásenie svedkyne B. C., ktorá potvrdila skutočnosť, že úraz žalobkyne sa stal

následne po tom, čo jej vbehol do smeru jazdy mladý poľský lyžiar, ktorému sa chcela vyhnúť pričom
narazila do protisvahu, kde jej nevypla jedna lyža a spôsobila si vážnejšie zranenie, tak isto potvrdila, že
následne sa ku zranenej dostavil inštruktor T.. Pri výpovedi žalobkyni, žalobkyňa túto situáciu poprela a
tvrdila, že žiaden poľský lyžiar jej nevbehol do cesty.
3.7.Žalovaný nemôže súhlasiť ani s vyjadrením súdu podľa bodu 45, že opísanú pasivitu žalovaného

vyhodnotil súd ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V tejto súvislosti
poukázal na to, že pred lyžiarskym zájazdom a počas lyžiarskeho zájazdu vykonal všetky potrebné
úkony, čo žalovaný zaslal v písomnom vyjadrení 09.05.2017, kde uviedol, že interný normatívny
predpis, na ktorý poukazuje žalobkyňa je prameňom práva a nie je vynútiteľný štátnou mocou, vrátane
súdnej moci. Smernica len upravuje postup pri zisťovaní a vyšetrovaní školského úrazu, vrátane jeho
odškodnenia ale za predpokladu, že boli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného. Ďalej

žalovaná strana poukazuje na skutočnosť, že pri spisovaní záznamu o registrovanom školskom úraze
zo 15.12.2015 žalobkyňa nemohla namietať v ňom uvedené nepravdivé údaje, pretože nebola v tom
čase plnoletá, avšak pri spisovaní boli prítomní obaja jej zákonný zástupcovia. V tejto súvislosti žalovaný
upozornil na bod II záznamu, kde je uvedené, že tento záznam sa vyhotovuje po tom, ak bolo spísanie
záznamu o registrovanom školskom úraze 24.11.2015 nedostatočným spôsobom, pretože nebol časový

priestor pre spísanie všetkých dôležitých náležitosti záznamu a nebol ani priestor, aby sa do tohto
záznamu spísali aj doplňujúce otázky zákonných zástupcov.
3.8.Žalovaný nesúhlasí ani s odôvodnením súdu pod bodom 46, že porušenie povinnosti žalobkyne
nebolo preukázané, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Nie je ani pravdou, že žalovaný
navrhol písomným podaním z 18.11.2019 výsluch svedkov Q., J., T. ale účasť navrhnutých svedkov

na pojednávaní nezabezpečil. Práve títo svedkovia mali preukázať závažné skutočnosti z lyžiarskeho
zájazdu a objasniť tak skutočnosti, v akom stave bola zjazdovka, či boli aj ďalší členovia lyžiarskeho
zájazdu unavený, či žalovaný zabezpečil dostatočný priestor na odpočinok a regeneráciu pre žalobkyňu.
29.06.2020 žalovaný prostredníctvom svojho advokáta ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
a žiadal prostredníctvom svojho advokáta o odročenie súdneho pojednávania. Vo svojom podaní

špecifikoval, že advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov a jeho
advokátsky koncipient sa v tom istom dni musí zúčastniť pojednávania v konaní o priestupku na
Okresnom úrade v Trebišove, v ktorom advokátska kancelária zastupuje obvinených. Sudkyňa svojím
postupom znemožnila účasť svedkov, ktorí mohli ozrejmiť všetky skutočnosti celého prípadu.
3.9.Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu v bode 47., že v spojení s § 420 ods.1 OZ sa preukázalo

porušenie právnej povinnosti žalovaným, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnostiaškodoužalovaného.Žalovanýtvrdípravýopak,žesanepreukázalapríčinnásúvislosťmedzi
škodou a zavinením obžalovaného.
3.10.Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu v zmysle bodu 48., že pravdivosť výpovede žalobkyne
mal súd overenú po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj vo vzájomných časových

súvislostiach, tak isto nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalovaný neprodukoval ani nenavrhoval žiadny proti
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobkyne. Tieto tvrdenia súdu sa dajú vyvrátiť tým, že
žalobkyňa sa niekoľkokrát počas výsluchu sama usvedčila z klamstva, napríklad vo veci: nesprávností
výberu svahu, technickej náročnosti úsekov fun zóny, incidentu s poľským lyžiarom, nastavenia viazania,
poskytnutého oddychu a regenerácie.

3.11.Žalovaný sa vyjadruje aj k bodu 53 rozsudku, kde súd nelogicky poukazuje na skutočnosť, že súd
vyzvalžalovanéhoabysizvolilinéhoadvokátazdôvodu,žeadvokátsaviackrátospravedlňoval,žesana
pojednávanie 09.07.2020 riadne nedostavil. Tieto skutočnosti boli dôvody, že súd prejednával a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného 09.07.2020, čo žalovaný považuje za porušenie práva na spravodlivý
proces, pretože na tomto pojednávaní mali byť vypočutý aj navrhovaní svedkovia, ktorých chcel právny

zástupca vypočuť.
3.12.Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhuje v zmysle § 389 CSP, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v bode I a III podľa § 391 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 436 - 437), ktorá uviedla, že odvolanie považuje
za neopodstatnené a plne poukazuje na svoju argumentáciu a výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a pri svojom rozhodnutí vychádzal zo
skutkového stavu spoľahlivo zisteného z dôkazov vykonaných v konaní - najmä z obsahu listinnýchdôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a z výpovedí strán sporu a svedkov.Podľa jej názoru
súd všetky vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, a to najmä v otázke
zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla, pričom v odôvodnení napadnutého

rozsudku sa dôsledne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou sporových strán.
4.2.Ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní
(s. 2) tvrdí, že žalobkyňa „si privodila svoje zranenie vlastnou vinou, a to zlým nastavením viazania,
ktoré spôsobilo, že sa lyža nevypla pri páde"', toto jeho tvrdenie nie je ani pravdivé, ani správne. Po
prvé, skutočnosť, že žalobkyňa mala údajne zle nastavené viazanie, nebola v konaní nijakým spôsobom

preukázaná.Podruhé,ajkebytotakbolo,žalovanýopomínafakt,žeajtakátookolnosť,akbynastala,by
šla na jeho vrub. A to z dôvodu, že žalovaný na lyžiarskom kurze výstroj žalovanej ani raz neskontroloval,
ani pred začiatkom výcviku, a ani počas neho. Potvrdili to vo svojich výpovediach žalobkyňa i vypočutí
zamestnancižalovaného-svedkoviaM.,D.,T..Pritompodľačl.3ods.9smerniceTVLK(ktorúžalobkyňa
súdu predložila a táto sa nachádza v súdnom spise) „Vedúci lyžiarskeho kurzu a inštruktori skontrolujú
pred začiatkom výcviku výstroj žiakov. Dbajú na používanie bezpečnostného lyžiarskeho viazania a na

oblečenie, prispôsobené poveternostným podmienkam.".
4.3.Žalovaný opakuje (s. 2-3 odvolania) svoje tvrdenia uvádzané v priebehu prvoinštančného konania, a
tože„žalobkyňadôkladnepoznalalyžiarskysvah",pretožeajrokpredtýmbolanalyžiarskomvýcviku„na
tom istom mieste, na tom istom svahu". Aj toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Žalobkyňa už v priebehu
prvoinštančného konania uviedla, že počas lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v predošlom školskom

roku, t. j. 2013/2014, v časti svahu Fun zóne nelyžovala. Aj z predloženej mapy lyžiarskeho strediska je
zrejmé, že svah sa dá zlyžovať rôznymi trasami (kombináciou viacerých častí svahu a viacerých rôzne
náročnýchúsekovsvahu).Žalovanýsvojetvrdenievkonanínijakýmspôsobomnepreukázal,opäťideiba
o jeho ničím nepodložené dojmy. Preto úvahy žalovaného o možných zlých skúsenostiach žalobkyne s
uvedenýmlyžiarskymsvahomsúbezpredmetné,keďžežalobkyňavuvedenejčastisvahunikdypredtým

nelyžovala.
4.4.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3) tvrdí, že v písomnom vyjadrení HZS nebola uvedená
poľadovica, žalobkyňa zdôrazňuje, že táto skutočnosť je uvedená v správe SHMU, navyše, zlé
poveternostné podmienky v deň úrazu potvrdila aj samotná žalobkyňa.
4.5.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3) tvrdí, že „žalobkyňa mala dostatočný priestor pre

regeneráciu a oddych", ani toto jeho tvrdenie nie je pravdivé. Žalobkyňa sa zároveň dôrazne ohradzuje
proti tvrdeniu žalovaného, že „klamala", keď uviedla, že na predmetnom lyžiarskom výcviku žiaci lyžovali
každý deň. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na predmetnom lyžiarskom výcviku žiaci lyžovali
každý deň, a to počnúc prvým dňom výcviku (nedeľou), kedy na základe lyžovania žiakov prebiehalo ich
zaraďovanie do jednotlivých družstiev (potvrdili žalobkyňa, svedok C., svedkyňa D., čiastočne svedkyňa

M. a svedok T.), až do posledného dňa lyžiarskeho výcviku (piatok), kedy došlo k úrazu žalobkyne. Bolo
rovnako preukázané, že žiaci lyžovali aj v tzv. oddychový deň, kedy sa pol dňa (doobeda) lyžovalo a pol
dňa boli žiaci na exkurzii (potvrdili žalobkyňa, svedok C., D. M., D. D., D. T.). Ak teda niekto v uvedenej
otázke klame, je to žalovaný v podanom odvolaní, keď nepravdivo uviedol, že tretí deň lyžiarskeho kurzu
boloddychovýa„žiacinelyžovali".Žalovanýnavyšeklameajvtom,žetátoskutočnosť(žesanelyžovalo)

„bola potvrdená vedúcim lyžiarskeho kurzu ako aj inštruktormi".
4.6.Ostatné skutkové námietky žalovaného uvedené v odvolaní považuje žalobkyňa za irelevantné.
4.7.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3-4) polemizuje nad charakterom vlastných smerníc ako
jeho interných predpisov a ich údajnou „nevynútiteľnosťou štátnou mocou", žalobkyňa k tomu uvádza,
že práve porušovanie vlastných noriem zo strany samotného žalovaného svedčí v prospech záveru

súdu o tom, že žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa § 415 OZ,
keď nedodržal, resp. nerešpektoval ani len vlastné pravidlá, ktoré si v súvislosti s lyžiarskym výcvikom
stanovil.
4.8.K tvrdeniu žalovaného o údajnom nepreukázaní „príčinnej súvislosti medzi škodou a zavinením
žalovaného" žalobkyňa uvádza, že sa s uvedeným názorom nestotožňuje. V konaní bolo jednoznačne

preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú
žalobkyňa utrpela, vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a
vznikom škody. V tomto smere sa žalobkyňa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu
uvedenou v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
4.9.Žalobkyňa v tejto súvislosti opätovne poukazuje na § 144 ods.1 písm. o/ zákona č. 245/2008 Z.

z. (školský zákon), ktoré má povahu lex specialis vo vzťahu k príslušným ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o podmienkach vzniku zodpovednosti za škodu a zakladá objektívnu zodpovednosť
žalovaného za vzniknutú škodu. V konaní nebolo sporné, že predmetný úraz žalobkyne je školskýmúrazom. Za vznik tohto úrazu zodpovedá žalovaný. Bolo povinnosťou žalovaného tento školský úraz
odškodniť, t. j. vyplatiť žalobkyni ako poškodenej uplatnený nárok z titulu náhrady škody na zdraví.
4.10.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že vykonaním pojednávania dňa 09.07.2020 bolo

porušené jeho právo na spravodlivý proces, táto jeho námietka je nedôvodná. Žalovaný, resp. jeho
právny zástupca opakovane marili priebeh konania neustálymi žiadosťami o odročenie pojednávaní,
pričom žalovanému súd vždy vyšiel v ústrety a pojednávania odročoval. Žalovaný bol na pojednávanie
nariadené na deň 09.07.2020 riadne predvolaný, pričom na tomto pojednávaní sa nezúčastnil. Súd teda
správne a v súlade so zákonom toto pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného. V tejto súvislosti

nemôže zostať bez povšimnutia, že z dôvodov na strane žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu
bolo v konaní pred súdom odročených viacero predchádzajúcich pojednávaní, pričom žalobkyňa je toho
názoru, že zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu sa evidentne jednalo o obštrukcie a
účelové naťahovanie sporu. Predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného trvalo konanie pred súdom
prvej inštancie tri a pol roka. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný napokon odvolací dôvod podľa § 365
ods.1 písm. b/ CSP v podanom odvolaní medzi odvolacími dôvodmi (s. 2) ani neuviedol. Napriek tomu

je však žalobkyňa toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je daný.
4.11.Žalobkyňa je toho názoru, že súd napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom jeho rozhodnutie
dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty strán sporu prednesené v konaní.
4.12.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v
Košiciach ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 09.07.2020. sp. zn.

17C/3/2017, v zmysle § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň si žalobkyňa uplatnila
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5.1.K vyjadreniu žalobkyne žalovaný sa vyjadril (č. l. 446 - 447) a poukázal na to, že žalobkyňa vo
vyjadrení k odvolaniu uvádza, že súd vykonal všetky dôkazy a vec správne právne posúdil a vyhodnotil.

Uvedené tvrdenie považuje žalovaný za nesprávne, a to najmä z dôvodu, že súd nevykonal výsluch
svedkov Q., J., T., čím nemohlo dôjsť k správnemu záveru a riadnemu právnemu posúdeniu veci zo
strany súdu. Žalovanému bolo týmto konaním zo strany súdu upreté právo na spravodlivý súdny proces.
5.2.Žalobkyňa uvádza, že žalovaný ani raz neskontroloval výstroj a viazanie, pričom práve na
pojednávaní07.11.2019svedokT.uviedolnaotázkuadvokátažalobkyne,ženakaždomkurzesasnažia,

aby boli lyže zjazdné a vykonávajú všeobecnú kontrolu, či drží päta, špička, topánka. Svedkyňa M.
uviedla na pojednávaní 19.09.2019, že deťom hovorili, že ak používajú svoje lyže a výstroj, rodičia sú
zodpovední za viazanie lyží a za celú výstroj, podobne tvrdenie uviedla aj svedkyňa D., že ak žiaci
používajú vlastnú výstroj, lyžiarky, lyže sú za správne nastavenie zodpovední rodičia. Preto žalovaný
nechápe zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že svedkovia tvrdili, že ani raz neskontrolovali výstroj, pričom

z ich výpovede je jasné a zrejmé, že o výstroj, lyže, lyžiarky žiakov sa zaujímali a kontrolovali, čím
dodržali ustanovenie čl. 3 odrážka 9 smernice T VLK „Vedúci lyžiarskeho kurzu a inštruktori skontrolujú
pred začiatkom výcviku výstroj žiakov. Dbajú na používanie bezpečnostného lyžiarskeho viazania a na
oblečenie, prispôsobené poveternostným podmienkam."
5.3.Žalobkyňa aj naďalej trvá na zavádzajúcich tvrdeniach, že počas predmetného lyžiarskeho výcviku

a počas predošlého lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v školskom roku 2013/2014 v časti fun zóne
nelyžovala. Avšak žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 11.04.2019 uvádza: „my sme sa vybrali
cez fun zónu, pretože táto cesta sa nám zdala schodnejšia", čím jasne preukázala, že fun zónu si vybrala
na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti, a teda cestu cez fun zónu dôverne poznala.
5.4.Žalobkyňa ďalej uvádza, že v správe SHMÚ je uvedený výskyt poľadovice. Výskyt poľadovice

však správa SHMÚ preukazuje len v skorých ranných hodinách a len ojedinele v priebehu dňa.
Taktiež žalobkyňa vo vyjadrení potvrdzuje zlé poveternostné podmienky. Tieto poveternostné podmienky
potvrdzuje však len a len samotná žalobkyňa, ostatný svedkovia vyvracajú toto tvrdenie a tvrdia, že
podmienky boli dobré a vhodné na lyžovanie, čo potvrdili svedkovia T., M. a tiež to potvrdzuje aj správa
Horskej záchrannej služby.

5.5.Priestor na regeneráciu a oddych bol žalobkyni riadne zabezpečený počas celého lyžiarskeho
výcviku zo strany žalovaného, no žalobkyňa aj naďalej označuje toto tvrdenie ako nepravdivé. Svedkovia
potvrdili, že prvý deň výcviku (v nedeľu), prebiehalo zaraďovanie žiakov do jednotlivých družstiev.
Svedkyňa M. uviedla, že žiaci stáli na lyžiach, aby videla, aká je ich úroveň, avšak bolo to veľmi
krátke a nedá sa to považovať za lyžovanie v pravom slova zmysle. Oddych a regeneráciu mali žiaci

zabezpečenú najmä v tretí deň lyžiarskeho výcviku, kedy žiaci lyžovali len krátky čas a zvyšok dňa mali
oddych. Žalovaný taktiež zabezpečil riadny oddych počas bežných dní, kedy žiaci lyžovali približne od
9:00 hod. do 11:15 hod., následne mali obednú prestávku a voľno do 14:00 hod.. Od 14:00 išli žiaci na
svah, kde lyžovali cca do 16:00 hod.. Po 16 hod. žiaci už nemali žiaden namáhavý program do ďalšiehorána, čo potvrdil aj svedok C.. Oddych a regeneráciu mala žalobkyňa zabezpečenú aj počas dňa, kedy
došlo k incidentu, žalobkyňa celý deň strávila v bufete a nelyžovala, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa
na pojednávaní 11.04.2019, taktiež to potvrdila svedkyňa C. vo svojom čestnom prehlásení a nakoniec

aj svedkyňa M.. Napriek tomu žalobkyňa počas prvoinštančného konania uviedla zavádzajúce tvrdenia,
že lyžovala bez prestávky, počas celého lyžiarskeho výcviku.
5.6.K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že trvá na svojom tvrdení v odvolaní. Príčinná súvislosť medzi
škodou a zavinením žalovaného nebola preukázaná. Žalovaný poukazuje aj na čestné prehlásenie
svedkyne B. C., ktorá potvrdila skutočnosť, že úraz žalobkyne sa stal následne po tom, čo jej vbehol

do smeru jazdy mladý poľský lyžiar, ktorému sa chcela vyhnúť, pričom narazila do protisvahu, kde jej
nevypla jedna lyža a spôsobila si vážnejšie zranenie, tak isto potvrdila, že následne sa ku zranenej
dostavil inštruktor T.. Pri výpovedi žalobkyňa túto situáciu poprela a tvrdila, že žiaden poľský lyžiar jej
nevbehol do cesty.
5.7.Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol v zmysle § 389 CSP, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v bode I a III podľa § 391 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6.1.K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla (č. l. 455 - 457), že žalovaný v podanom vyjadrení v
podstate už iba opakuje svoje tvrdenia, ktorými argumentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a v
podanom odvolaní.

6.2.Žalobkyňa v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo 25.09.2020, pričom
poukazuje na všetky skutočnosti v tomto vyjadrení uvedené. Podľa jej názoru boli splnené a v konaní
riadne preukázané všetky zákonne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví,
ktorú žalobkyňa utrpela na lyžiarskom kurze, a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal
žalovaného túto škodu žalobkyni nahradiť.

6.3.Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že „súd nevykonal výsluch svedkov Q., J., T., čím
nemohlo dôjsť k správnemu záveru a riadnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu“, namietla,
že toto tvrdenie je mylné. Hoci sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 18.11.2019 zaviazal,
že účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní zabezpečí, neurobil tak. Žalovaný ani nežiadal súd,
aby menovaných svedkov predvolal (§ 197 ods.2 CSP). Skutočnosť, že žalovaný bol v tomto smere

pasívny a prítomnosť navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil, v dôsledku čoho neboli v
konaní vypočutí, nie je pochybením súdu prvej inštancie. Bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia v konaní
preukázal. Záver žalovaného, že týmto konaním zo strany súdu mu bolo „upreté právo na spravodlivý
súdny proces“, je teda nedôvodný.
6.4.K tvrdeniu žalovaného o kontrole výstroje a lyžiarskeho viazania žiakov zo strany inštruktorov,

žalobkyňasaktýmtoskutočnostiamužpodrobnevyjadrila,pričomnasvojichvyjadreniachtrvá.Žalovaný
opätovne zavádza súd, keď vo svojom vyjadrení vyslovuje v tejto otázke závery, ktoré z výpovedí
svedkov nevyplývajú.
6.5.Žalobkyňa k tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobkyňa „cestu cez fun zónu dôverne poznala“, aj k
týmto skutočnostiam sa žalobkyňa už podrobne vyjadrila. Žalobkyňa trvá na svojom tvrdení, že počas

lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v školskom roku 2013/2014, v časti svahu Fun zone nelyžovala. Túto
časť svahu žalobkyňa nepoznala a ďalej zopakovala, čo už uviedla k regenerácii a oddychu žiakov.
6.6.K celej tejto argumentácii žalovaného žalobkyňa dodáva, že pokiaľ sa svedkovia C.Á., D., M. S. T. vo
svojich výpovediach vyjadrovali k okolnostiam lyžiarskeho výcviku, je potrebné mať na zreteli, že každý
jeden z nich je aj v súčasnosti zamestnancom žalovaného a sú voči nemu v závislej pozícii. Navyše

nemožno očakávať, že by títo svedkovia potvrdili nedostatky, resp. pochybenia školy pri organizovaní
a samotnom priebehu lyžiarskeho kurzu, pretože by takéto pochybenia boli zároveň ich vlastnými
chybami. Preto objektívnosť výpovedí týchto svedkov je do určitej miery pochybná. Na preukázanie
opodstatnenosti tohto záveru žalobkyňa uvádza nasledovné: každému zo štyroch menovaných svedkov
(C., M., D., T.) právny zástupca žalobkyne pri ich výsluchoch položil otázku, či sa na tomto konkrétnom

lyžiarskom výcviku stali aj iné úrazy (okrem úrazu žalobkyne). S určitým nadsadením možno povedať,
že z hľadiska taktiky výsluchu šlo o akýsi „test pravdovravnosti“ svedkov, o vierohodnosti ktorých mala
žalobkyňa pre ich postavenie (zamestnanecký pomer k žalovanému) určité pochybnosti. K samotnej
skutočnosti úrazov žalobkyňa pre vysvetlenie uvádza, že na predmetnom lyžiarskom výcviku sa okrem
nej zranili aj ďalší dvaja študenti. Spolu teda došlo k trom školským úrazom. Je pozoruhodné, že

ani jeden z menovaných svedkov na položenú otázku neodpovedal pravdivo, resp. vyjadrili sa k nej
vyhýbavo. Obzvlášť svedkyňa D.Á., ktorá zadávala do databázy úrazov zvyšné dva školské úrazy. Je
vysoko nepravdepodobné, aby si menovaní svedkovia pamätali „potrebné“ detaily o úraze žalobkyne,
ale na zvyšné dva úrazy, ktoré si taktiež vyžiadali lekárske ošetrenie, si ani len nespomenuli. Najmä nadruhý registrovaný úraz, pri ktorom si spolužiak žalobkyne pri páde na lyžiach narazil rameno a kľúčnu
kosť. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na písomné čestné vyhlásenie svedkyne B. C. zo
04.11.2019, k tomu žalobkyňa uvádza nasledovné: tvrdenie svedkyne B. C. uvedené v jej písomnom

vyhlásení o tom, že žalobkyni „vbehol do cesty mladý poľský lyžiar“, nie je pravdivé. Žalobkyňa takúto
špekuláciu vylúčila už vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní 11.04.2019, a rovnako sa k tejto okolnosti
vyjadrilanapojednávaní07.11.2019.Navyše,žiadenzinštruktorovúdajného„mladéhopoľskéholyžiara“
ani len nevidel, nik nezistil jeho totožnosť. Napokon, menovaná svedkyňa nebola v konaní osobne
vypočutá, žalovaný predložil iba jej písomné vyhlásenie, navyše bez zákonného poučenia (§ 196 ods.3

CSP). Vzhľadom na odstup času a podrobné detaily, ktoré menovaná svedkyňa vo vyhlásení popísala,
má žalobkyňa vážne pochybnosti o vierohodnosti tohto dôkazu.
6.7.Hocižalovanývpodanomodvolaníodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSPmedziodvolacími
dôvodmi neuviedol, z obsahu jeho odvolania sa však môže javiť, že namietal aj porušenie jeho práva
na spravodlivý proces a poukázala na skutočnosť, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca opakovane
marili priebeh konania neustálymi žiadosťami o odročenie pojednávaní, pričom žalovanému súd vždy

vyšiel v ústrety a pojednávania odročoval. Z dôvodov na strane žalovaného, resp. jeho právneho
zástupcu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie odročených viacero pojednávaní. Hoci konajúci
súd prípisom avizoval žalovanému, že na ďalšie žiadosti jeho právneho zástupcu už nebude prihliadať,
a vyzval žalovaného, aby si pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho právneho zástupcu zvolil
iného advokáta, žalovaný trval na zastupovaní pôvodne zvoleným advokátom. Čo sa týka pojednávania

nariadeného na 09.07.2020, žalovaný aj jeho právny zástupca boli na toto pojednávanie riadne a včas
predvolaní, avšak ani žalovaný, ani jeho právny zástupca sa na tomto pojednávaní nezúčastnili, a ani
nezabezpečili prítomnosť navrhnutých svedkov. Citovala znenie § 183 ods. 1, 2 a 4 CSP a poukázala na
to, že žiadny právny predpis nestanovuje, koľkokrát môže byť pojednávanie odročené a ktoré dôvody
možno považovať za dôležité. Dôležitosť dôvodu sa vždy posudzuje s prihliadnutím na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu, pričom súd nie je povinný vždy akceptovať stranou sporu uvedený dôvod, ktorý
by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným
obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania.
6.8.V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/130/2012 pod R 132/2014, ktorého právna veta znie: „V zmysle

§ 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.januára 2012, je zdravotný
stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu a to už spravidla pred
rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa pojednávania.“ Podľa názoru žalobkyne potreba preukázania dôležitého dôvodu v prípade

žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov doložením kvalifikovaného vyjadrenia lekára
o tom, že žiadajúca strana sporu alebo jej právny zástupca sa z relevantných zdravotných dôvodov
nemôže zúčastniť pojednávania, je aktuálna aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa
je toho názoru, že na strane žalovaného nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by súdu prvej inštancie
dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie podľa § 183 ods.1 CSP, súd prvej inštancie preto správne

uzavrel, že neexistujú vážne dôvody na jeho strane pre odročenie pojednávania a správne vo veci konal.
Súd prvej inštancie teda podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku neznemožnil
žalovanému ako strane sporu uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto tento odvolací dôvod nie je naplnený.
6.9.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach

ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 09.07.2020, sp. zn. 17C/3/2017, v
zmysle § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
čom nič nemení ani podané odvolanie.8.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej

inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné

skutkové zistenia.
8.2.Žalovaný v odvolaní označuje dôkazy, ktoré navrhoval v konaní na súde prvej inštancie, ale neboli
vykonané (výsluch svedkov p. Q., G.. J., G.. T.), súd ale nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil v bode 46
rozhodnutia, s čim sa odvolací súd plne stotožňuje, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
8.3.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie

(rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to,
že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP).
8.4.Navyše z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na

všetkyotázky,ktorévyšlivpriebehusporunajavo.Povinnosťousúdujevyhodnotiťibatiespornétvrdenia
a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie
sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo
14.9.2011, sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo

8/2008).
9.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

9.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.10.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

11.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť.

12.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:

13.Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

14.1.Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14.2.Podľa § 420 ods.2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

15.1.Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Škoda
sa uhrádza v peniazoch.
15.2.Podľa § 442 ods.2 OZ pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch.

16.Podľa § 144 ods.1 písm. o/ zákona č. 245 /2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov dieťa alebo žiak má právo
na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto
ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.

17.Podľa § 152 písm. c/ školského zákona školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní,
pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť
bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov.

18.1.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 OZ sú: porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
18.2.Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho,

čo sa malo v súlade s právom vykonať.
18.3.Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa
skutočná škoda a ušlý zisk.18.4.Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť. To znamená, že
medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
18.5.Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel od

predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Toto
rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.
18.6.Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny vzťah) - kauzálny dej tvorí viacero skutočností, ktoré
vedú ku vzniku škody. Medzi týmito skutočnosťami treba identifikovať právne relevantnú príčinu vzniku
škody. Musí pritom ísť o také podstatné skutočnosti, bez ktorých by nedošlo ku vzniku škody. Pre

existenciu kauzálneho vzťahu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov
bol vo vzťahu k vzniku škody taký prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny by bolo možné dô-
vodne vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súčasne treba preukázať aj skutočnosť,
že škoda by bez tejto príčiny nevznikla (conditio sine qua non). (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 8.
septembra 2015, sp. zn. 30 C do 237/2014).
18.7.V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje

vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy,
obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí
preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3337/2007).
18.8.Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu

nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo
strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná.
18.9.Zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je založené na subjektívnom princípe,
pretože predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k jeho protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto
konania.

18.10.Pri škode na zdraví sa skúma predovšetkým to, či protiprávny úkon bol vyvolávajúcim činiteľom
poškodenia zdravia. Nedodržanie predpísaných alebo stanovených pravidiel je protiprávnym konaním.

19.1.Pri objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma, zodpovedá za
škodu, resp. imateriálnu, nemajetkovú ujmu, ktorá poškodenému vznikla, právnická osoba alebo fyzická

osoba, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili s poskytovaním služieb,
s ktorými bol vznik škody, resp. nemajetkovej, imateriálnej ujmy spojený.
19.2.Za protiprávne spôsobenú škodu zodpovedá právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená
tými,ktoríplnilijejúlohy,akkuškodedošlovrámciplneniajejúloh.Vprejednávanomsporeideoosobitný
druh zodpovednosti, ktorý je upravený v špeciálnom predpise zákona č. 245 /2008 Z.z. o výchove a

vzdelávaní (školský zákon). Tento zákon však neobsahuje osobitnú úpravu náhrady škody, preto sa na
daný prípad použijú všeobecné ustanovenia podľa § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
19.3.Povinnosti právnickej osoby, školy pri zabezpečení bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a
vzdelávaní vyplývajú z § 152 školského zákona, ktorý je legislatívnou úpravou napĺňania práva dieťaťa
a žiaka na bezpečné prostredie. Obsah ustanovenia je premietnutý do ŠkVP, prípadne do ďalších

vnútorných predpisov školy alebo školského zariadenia. Vzdelávacie aktivity mimo školy, ktoré súvisia
s výchovou a vzdelávaním (či už ide o lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik, výlety, exkurzie) musia byť
vykonávané na miestach na to určených a je potrebné prispôsobovať ich veku detí a žiakov, voliť terén
prispôsobený fyzickým schopnostiam detí a žiakov. Povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí
alebo žiakov prináleží inštitúcii v čase poskytovania výchovy a vzdelávania alebo v priamej súvislosti s

ňou. Týka sa to aj nepovinnej činnosti organizovanej školou alebo školským zariadením. Počas doby
školského výletu alebo lyžiarskeho kurzu sa nemôže ten, kto túto akciu organizuje, zbaviť dozoru nad
neplnoletými žiakmi (napríklad krátkodobým rozchodom počas výletu), a to aj keby s tým zákonný
zástupca súhlasil.
19.4.Škola zodpovedá objektívne za škodu, ktorá vznikla žiakovi v škole pri plnení školských povinností

a aktivít. Zbaviť sa tejto povinnosti škola môže jedine za podmienky, že žalobkyňa porušila právne
alebo ostatné predpisy na zaistenie zdravia a bezpečnosti, s ktorými bola riadne oboznámená a ktorých
dodržiavanie žalovaný vyžadoval a kontroloval. Tento princíp zodpovednosti sa uplatní pri úraze dieťaťa
alebo žiaka, ktorý mu vznikol pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi.

20.1.V prejednávanej veci bolo nesporné, že úraz, v dôsledku ktorého vznikla žalobkyni škoda, sa stal pri
lyžiarskom výcviku, kurze organizovanom žalovanou. Žalovaná mala preto zabezpečiť také podmienky,
aby k úrazu nedošlo (pravidelne kontrolovať výstroj a výbavu žiakov, kontrolovať stav a zjazdnosť
svahu, fyzický stav žiakov a pod.). Okrem porušení uvedených povinností žalovaná nezabezpečilanáležitý dohľad nad žiakmi, aby všetci bezpečne zlyžovali svah. Tvrdenie žalovanej, že inštruktorka dala
žiačkam (aj žalobkyni) pokyn, aby zlyžovali k reštaurácii, neznamená, že takýto dohľad zabezpečila. Aj
napriek skutočnosti, že v skupine mala ďalších žiakov, mala organizačne ich zabezpečiť tak, aby dohľad

zabezpečila nad všetkými.
20.2.Žalovaná v konaní netvrdila a teda nepreukázala, aby žalobkyňa nejakým spôsobom porušila
pokyny alebo nariadenia, ktoré od žalovanej dostala.
20.3.Ak žalovaná tvrdí, že sama žalobkyňa si privodila úraz tým, že mala zle nastavené viazanie a teda
porušila prevenčnú povinnosť (§415 OZ) je nedôvodné, lebo žalovaná zodpovedala za to, aby žiaci mali

pred začiatkom výcviku (denne) v poriadku výstroj a oblečenie a to bez ohľadu na to, či ide o vlastný
výstroj alebo požičaný. Prezentovaný výklad vyplýva z čl. 3 Smernice pre organizovanie telovýchovného
výcvikového lyžiarskeho kurzu (č. l. 88). Uvedený výklad je dôvodný, lebo výstroj, ku ktorému patrí aj
bezpečnostné viazanie sa môže v priebehu kurzu poškodiť, uvoľniť a pod..
20.4.Medziškodouaporušenímpovinnostížalovanejexistujepriamapríčinnásúvislosť(kauzálnyvzťah)
a všetky zložky (predpoklady) zodpovednostného vzťahu boli bez akýchkoľvek pochýb preukázané.

21.1.K námietkam žalovanej v podanom odvolaní odvolací súd zastáva názor, že tvrdenie žalovanej, že
žalobkyňa svah poznala, lebo na ňom lyžovala pred rokom je absolútne irelevantné vo vzťahu k úrazu
žalobkyne a žiadnym spôsobom nezbavuje žalovanú zodpovednosti. Rovnako nelogické je tvrdenie
žalovanej, že za stav zjazdovky nezodpovedá, keďže zodpovedá za výber vhodného terénu podľa

pohybových daností žiakov.
21.2.Všetkyostatnénámietkytýkajúcesapreukazovania,čižalobkynibolposkytnutýdostatočnýpriestor
na oddych a regeneráciu, za ktorým účelom mali byť vypočutí aj žalovanou navrhnutí svedkovia, tvrdenia
týkajúce sa záznamu o úraze, resp. či žalobkyňa sa vyhýbala inému lyžiarovi, sú v prejednávanej veci
irelevantné, lebo nezbavujú žalovanú zodpovednosti za utrpený úraz.

22.1.K námietke žalovanej súd konal v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu odvolací súd
poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žaloba bola podaná 23.1.2017 a meritórne vo veci súd
rozhodol 9.7.2020.
22.2.Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na 5.6.2018, z ktorého sa právny zástupca

žalovanej ospravedlnil (č. l. 107,108), nariadil pojednávanie na 4.9.2018, z ktorého sa právny zástupca
žalobkyne ospravedlnil (č. l. 113), nariadil pojednávanie na 23.10.2018, z ktorého sa právny zástupca
žalovanej ospravedlnil (č. l. 129), nariadil pojednávanie na 12.2.2019, z ktorého sa právny zástupca
žalovanej ospravedlnil (č. l. 147).
22.3.Súd podaním z 12.2.2019 vyzval žalovanú, aby vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

si zvolila iného advokáta. Žalovaná súdu oznámila, že trvá na zvolenom právnom zástupcovi (č. l. 166)
22.4.Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na 11.4.2019, ktoré odročil na 18.4.2019, z
ktorého sa právny zástupca žalovanej ospravedlnil (č. l. 192). Následne súd nariadil pojednávanie
na 6.6.2019, z ktorého sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Súd
nariadil pojednávanie na 20.6.2019, z ktorého sa právny zástupca ospravedlnil, následne na 27.6.2019

- prítomný PZ žalovaného, pojednávanie odročené na 19.9.2019 - prítomný PZ žalovaného a následne
7.11.2019 - prítomný PZ žalovaného, odročené na 25.2.2020, na ktoré sa nedostavila žiadna strana,
preto súd vytýčil pojednávanie na 12.3.2020 a následne na 2.4.2020, ktoré bolo z dôvodu pandemických
opatrení odročené na 30.6.2020, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovanej (č.
l. 343) odročené na 9.7.2020, na ktoré bola predvolaná aj zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca sa

písomne podaním zo 7.7.2020 ospravedlnil z dôvodu PN, na čo mu súd oznámil, že žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje a žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila.
22.5.Súd v prejednávanej veci postupoval podľa § 183 ods.2 CSP, v zmysle ktorého od advokáta
možno, okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu
preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy

spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu.
22.6.Nová právna úprava odročenia pojednávania zakotvená v CSP si dala za cieľ zredukovať aplikačné
problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh
strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže
bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť
nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa § 181 ods.4 CSP, prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy (pozriaj § 182 CSP), môže tak urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho
sudcu).
22.7.Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť

stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na
odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak
sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú
dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

22.8.Z druhej podmienky existujú dve výnimky. Prvá sa týka advokáta, od ktorého v zásade možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom (tzv. substitučné zastúpenie).
Ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto
advokátom, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa advokát na pojednávaní nechal zastúpiť substitútom,
pričom požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu musí byť
vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory, či situácie, ale len o také procesné situácie,

v ktorých je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a
advokáta a pod.
22.9.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa § 16 ods.1 až 3 z. č. 586/2003 Z.z. o advokácii
sa advokát v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže
advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie substitútom

alebo advokátskym koncipientom, alebo aj iným zamestnancom advokáta nie je možné proti vôli klienta.
Pre účely civilného sporového konania však nepostačuje, ako bolo už uvedené, samotný neodôvodnený
nesúhlas klienta (strany).
22.10.Zásadným je, že jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany
je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré by malo byť odročené z toho istého dôvodu, je už

strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou.
22.11.Súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s § 183 ods.2 CSP a tým, že vo veci konal neporušil
právo žalovanej na spravodlivý proces.

23.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Žalovanánebolavodvolacomkonaníúspešná,pretonáhradatrovodvolaciehokonaniabolapriznaná

v plnom rozsahu žalobkyni.

26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).