Rozsudok Judgement was issued on Sunday, December 12, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6P/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621200675
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6621200675.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté
deti: Y. N.Ó., J.. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX, U. a J. N., J.. XX.XX.XXXX, G. H. E. XXX, U., obe
zastúpenéÚradompráce,sociálnychvecíarodinyLučenec,detirodičov:matka-D.N.,J..XX.XX.XXXX,
G. H. E. XXX, U. a otec - V. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/X, K., Č. V. o návrhu na úpravu práv a
povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá J., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e
n á a p o v i n n á dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J., J..XX.XX.XXXX výživným vo výške 70,--Eur
mesačne najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 10.02.2021.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y., J..XX.XX.XXXX výživným vo výške 80,--

Eur mesačne najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 10.02.2021.

IV. Zameškané výživné od 10.02.2021 do rozhodnutia súdu vo výške 1.546,43 Eur súd p o v o
ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20,--Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i
len jednej splátky sa stane zročný celý dlh.

V. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi počas:
- jarných prázdnin v párnom roku od soboty od 09:00 hod do nasledujúcej soboty do 17:00 hod,
- veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od štvrtku od 09:00 hod do pondelka do 17:00 hod,
- letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod do 31.07. do 17:00 hod.
- vianočných prázdnin od 01.01. od 09:00 hod do posledného dňa týchto prázdnin do 17:00 hod.

VI. Otec je p o v i n n ý maloleté deti vyzdvihnúť pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté

deti vrátiť matke v mieste jej bydliska.

VII. Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otec po skončení styku
je p o v i n n ý deti matke v stanovenom termíne vrátiť.

VIII. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/77/2013-14 zo dňa 09.09.2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2013 v časti výšky výživného.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 10.02.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky, ktorým sa domáhala úpravy práv a
povinností k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č.k. 5P/77/2013 - 14 bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom súd zaviazal otca

povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima. Na maloletého sa zvýšili
náklady, pričom od septembra nastupuje do O. ročníka Základnej školy, s čím sú spojené náklady
na cestovanie, ošatenie, stravu a školské pomôcky. Z daného dôvodu žiada, aby súd zaviazal otca
povinnosťou platiť výživné na maloletého vo výške 80,- Eur mesačne. Zo spoločného vzťahu sa narodila
aj maloletá J., o ktorú sa matka stará od narodenia. Otec príležitostne prispieva na jej výživu. Otec deti

príležitostne navštevuje, ako mu to dovolia pracovné povinnosti. Keďže otec sa v súčasnosti zdržiava v
zahraničí, žiada, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti.

Vo veci sa konalo dňa 03.05.2021 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili otec, matka ako aj kolízna
opatrovníčka.

Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na zvýšení výživného, pretože sa jej zvýšili náklady s maloletými
deťmi. Maloletá J. nastupuje do základnej školy. Ona je nezamestnaná a jej príjem jej nepostačuje na
úhradu všetkých nákladov na maloleté deti. Otec jej dával nemocenské, avšak naposledy to bolo v
decembri 2020. Odvtedy jej nezaplatil žiadne výživné. Taktiež uviedla, že jej priateľ sa otcovi nevyhrážal,
skôr otec sa vyhrážal mne, čo vie aj preukázať.

Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby platil výživné na maloleté deti. Nesúhlasí však s
tvrdením matky, že jej na výživu detí neprispieval, pretože jej dával nemocenské. Matka mu neumožňuje
stretávať sa s maloletými deťmi. Od januára 2021 matke nezaplatil nič na výživu a to z dôvodu, že sa
mu vyhrážal súčasný partner matky. Na výživu detí je ochotný platiť podľa toho, aký bude mať zárobok.

Má prisľúbené, že po skončení covid situácie ho vezmú na trvalý pracovný pomer. Predtým pracoval
brigádne na stavbách, kde dokázal zarobiť okolo 7 000,- Kč. na mesiac. V súčasnosti vyrába výstuže do
dverí aut G.. Do práce však nechodí často pre pozastavenú výrobu. V apríli bol len 9 krát po 3 hodiny.
Výplatu bral týždenne v sume 900,- až 1000,- Kč. Nesúhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, pretože sa o ňu chce starať sám. Do Českej republiky odišiel v októbri minulého

roka. Predtým pracoval v sklárňach odkiaľ odišiel, pretože nemal kde bývať.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že sú toho názoru, aby bola maloletá J. zverená do
osobnej starostlivosti matky, pretože matka sa o maloletú stará a otec sa zdržiava mimo územia
Slovenskej republiky a s deťmi sa nekontaktuje. Zároveň je v záujme maloletých detí, aby došlo k

zvýšeniu výživného, pretože minimálne výživné nepostačuje na zabezpečenie ich potrieb.

Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 04.08.2021, ktorého sa zúčastnila matka, otec ako aj kolízna
opatrovníčka.

Otec na pojednávaní uviedol, že nedisponuje výplatnými páskami, pretože v danej spoločnosti už
nepracuje a nevedel sa s ňou skontaktovať. Zároveň nedisponoval ani toxikologickým vyšetrením,
pretože na to nemal dostatok finančných prostriedkov. Pracovný pomer ukončil z dôvodu, že agentúra
cez ktorú pracoval ukončila činnosť na území Českej republiky a všetkým zamestnancom bez trvalého
pracovného pomeru dala výpoveď. Nedisponoval dokladom o skončení pracovného pomeru. Tento bol

však ukončený asi v júli 2021. Hľadal si prácu, avšak bolo to problematické pre dovolenkové obdobie.
Má nastúpiť od septembra v Lidl sklade, kde bude pracovať ako skladník alebo na vysokozdvižnom
vozíku. Bude zamestnaný na riadny pracovný pomer a nástupný plat bude 25 000,- Kč v hrubom. Chcel
by však upraviť styk s maloletými deťmi a to tak, aby sa s nimi mohol stretávať počas jarných prázdnin,
veľkonočnýchprázdnin,letnýchprázdninod01.07.do31.07.,jesennýchprázdninavianočnýchprázdnin

od 01.01. do ukončenia prázdnin.

Matka na pojednávaní uviedla, že ona otcovi v styku nikdy nebránila a súhlasí s tým, aby sa deti s otcom
stretávali tak ako to navrhol.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvajú na uvedených skutočnostiach. Majú za to, že
deti by mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky a aby bol upravený styk s otcom.Posledné pojednávanie sa konalo dňa 13.12.2021, ktorého sa zúčastnila matka a kolízna opatrovníčka.
Neprítomný bol otec. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

Na pojednávaní matka uviedla, že súhlasí so stykom navrhovaným otcom. Ďalej uviedla, že deti počas
prázdnin vstávajú okolo 08:00 až 08:30 hod. Späť by ich mal otec vracať v skorších hodinách. Otec
neprispieva na výživu. Na výživu prispel v októbri sumou 20,- Eur a v novembri sumou 30,- Eur.

Kolíznaopatrovníčkanapojednávaníuviedla,žesúhlasiasozverenímmaloletejdoosobnejstarostlivosti

matky ak aj s úpravou styku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov
konania, pričom zistil skutkový a právny stav veci:

Z oznámenia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku od

26.08.2003 v aktuálnej výške 398,80 Eur, zároveň požiadala o priznanie nemocenských dávok. Otec nie
je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že matka býva v X-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom
vlastníctve. Deti majú vytvorené vhodné podmienky na hranie, učenie a trávenie voľného času. Mesačné

nákladynadomácnosťsúvovýške200,-Eurzaelektrinu,voduaplyn.Matkajenainvalidnomdôchodku.
Otec jej príležitostne prispieva kúpou ošatenia, na stravu v škôlke alebo kúpi hračku. Maloletá J. uviedla,
že s otcom nie je v kontakte, naposledy s otcom telefonovala vo februári.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 04.03.2021 je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi otcom a

spoločnosťou M. U. N..V..Q.. na druh práce: kontrolór kvality. V zmysle čl. 2 bola dohodnutá mzda vo
výške 175,- Kč za hodinu. V zmysle čl. 3 bol upravený počet odpracovaných hodín podľa potreby max.
300 v kalendárnom roku. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2021. Miestom výkonu práce
bolo K..

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach bolo zistené, že otcovi bolo v auguste 2020
vyplatené nemocenské vo výške 47,40 Eur, v septembri vo výške 473,90 Eur, v októbri vo výške 489,70
Eur, v novembri vo výške 473,90 Eur a decembri vo výške 252,80. Spolu mu bola vyplatená suma 1
737,70 Eur.

Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti V.-A. Y., N..V..Q.. je zrejmé, že s otcom bol
ukončený pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu dlhotrvajúcej
neospravedlnenej absencie v práci. Mzda mu bola vyplácaná na účet.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nemocenské bolo vyplácané otcovi k rukám na adresu

H. E. XX.

Z výplatnej pásky otca za marec 2021 je zrejmé, že zarobil sumu 8 182,- Kč.

Z evidenčného listu zo dňa 01.02.2021 vyplýva, že byt bol prenajatý F. Q.. V byte mali povolenie bývať

ďalšie X osoby vrátane otca. Byt pozostáva z X izieb kuchyne. Za nájom a poskytované služby sa
zaviazali uhrádzať sumu 5 112,- Kč.

Zo správy zo šetrenia v domácnosti otca bolo zistené, že otec býva spolu so svojou priateľkou Z. v byte
svojich rodičov o veľkosti 2 + 1. Náklady na bývanie sú vo výške 8 000,- Kč bez energii. Otec prispieva

podľa svojich možnosti. Otec nepracuje, poberá nemocenské. Spolu s priateľkou užívajú jednu izbu.
Deti ešte neboli u otca, avšak spali by na rozkladacej pohovke v obývačke. Otec má záujem brať si deti
viac-menej počas prázdnin. Chodil by po nich autom. Byt je zariadený a čistý. Otec je s deťmi v kontakte
cez telefón. Otec sa snaží nájsť vlastné bývanie.

Z výsluchu otca pred dožiadaným súdom bolo zistené, že otec súhlasí so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky, výživné ponecháva na zvážení súdu. Žiada o styk počas jarných, letných a zimných
prázdnin z dôvodu, že deti navštevujú základnú školu. Podmienky na styk má. Býva u svojich rodičov,
ale intenzívne si hľadá vlastné bývanie. S deťmi si telefonuje každý druhý deň cez telefón svojej matky,nakoľko on telefón nevlastní. Pracoval brigádne v S. K. asi od 01.03.2021. Teraz je práceneschopný.
Keď bol zamestnaný jeho príjem bol vo výške 20 000,- Kč. Má dlhy vo Fakultnej nemocnici K., pretože
pred 10 rokmi mal úraz a nemal zdravotné poistenie. Auto má pokazené a nedá sa už opraviť. Po deti

bude chodiť autobusom alebo autom rodičov. Nemá žiadne úspory. Rodičom prispieva podľa možnosti.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. 13)

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Podľa stanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

V priebehu konania otec súhlasil s tým, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky.
Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka poskytuje maloletej starostlivosť od narodenia.
Súdu nebolo preukázané, žeby matka zanedbávala starostlivosť o maloletú, zároveň matka mala
vytvorené vhodné podmienky o starostlivosť o maloletú J., súd ju preto zveril do osobnej starostlivosti
matky. (výrok I)

Medzi rodičmi nedošlo k dohode ohľadom výšky vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd
tu podotýka, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť môže byť
plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia

je poskytnutie vecných plnení a to napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej
povinnosti je platenie výživného alebo peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič,
ktorý sa o maloleté dieťa stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako i osobnú
starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará prispieva na jeho výživu poskytnutím
peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň

každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou
správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov
sa uskutočňuje ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči

maloletým deťom, výživné posiela len príležitostne. S otcom bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti
V.-A. Y., N..V..Q.. z dôvodu absencii otca v zamestnaní. Následne bol otec poberateľom nemocenských
dávok až do decembra 2020 a v roku 2021 odišiel za prácou do Českej republiky, kde najprv pracoval
len brigádne, následne sa zamestnal na dohodu, kde mal príjem vo výške 8 182,- Kč. Podľa udania
otca s ním bol pracovný pomer ukončený kvôli presťahovaniu sa firmy z územia Českej republiky. Otec

nepredložil súdu žiaden doklad svedčiaci o ukončení pracovného pomeru. Približne od augusta je otec
práceneschopný a poberá len nemocenské. Pokiaľ ide o maloleté deti, v konaní bolo preukázané, že
maloletá J. nastúpila na L. Š. a maloletý Y. je takisto žiakom Základnej školy. Matke tak vznikli výdavky
v súvislosti s nástupom maloletých detí na povinnú školskú dochádzku a to v nákupe pomôcok pre
maloleté deti, cestovného, stravovania a ošatenia. Je potrebné konštatovať, že v prípade maloletého

Y. došlo od poslednej úpravy v roku 2013 k zmene pomerov, keďže tento nastúpil na povinnú školskú
dochádzku. V konaní bolo preukázané, že otec sa zaslúžil o to, že s ním bol ukončený pracovný
pomer v spoločnosti R-A. Y., N..V..Q.., z dôvodu absencií v práci. V uvedenom zamestnaní poberal
mzdu vo výške v priemere 900,- Eur v hrubom, čo v čistom predstavuje sumu cca 702,- Eur. Od
uvedenej doby si otec nedokázal nájsť vhodnú prácu a pracoval len brigádne alebo na dohody. Otec

počas konania netvrdil, že má závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone práce, čo
preukazuje aj fakt, že bol schopný pracovať na rôznych pracovných pozíciách. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou z čoho vyplýva, že rodič je povinný usmerňovať svoje
pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.
Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností,

musí mať vždy na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie nebolo žiadnym
spôsobom ohrozené a to s poukazom na neustálu potrebu zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí. Súd
v prípade povinného rodiča je povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnostidané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však
môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu

práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky
v danom povolaní. Majetkovými pomermi zas rozumieme vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí
ako aj celkový životný štandard osoby povinnej. Súd musí pri hodnotení dôkazov vychádzať aj z
princípu potencionality príjmov povinného rodiča. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne
ochraňujúcim záujmy oprávnenej osoby. Záujem zákonodarcu na zabezpečení ochrany oprávnených

osôb siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Jeho účelom je zabrániť povinnému,
aby svojím konaním znižoval rozsah výživy. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou
aj zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, keď bez závažného dôvodu
ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie,

porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Požiadavka
potenciality predstavuje povinnosť rodiča počínať si tak, aby v rámci svojich schopností a možností boli
zabezpečené všetky odôvodnené potreby oprávnenej osoby. Podstatou princípu potencionality je to,
že pokiaľ sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod pre konanie osoby povinnej z platenia výživného, súd
vychádza z jej potencionálneho príjmu t.j. príjmu, ktorý by mohla dosahovať napr. pred rozviazaním

pracovného pomeru.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec bol prepustený z pracovného pomeru pre svoje
absencie v práci. Otec v priebehu konania uvedenú skutočnosť nerozporoval. V konaní netvrdil,
že má také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone riadnej práce. Zároveň je otec v

produktívnom veku, kedy má na trhu práce dostatok pracovných možností a v rámci svojich schopností
dokáže vykonávať akúkoľvek prácu primeranú jeho vzdelaniu. Súd mal teda za to, že otec svojim
vlastným pričinením zapríčinil ohrozenie výživy maloletých detí. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z
potencionálneho príjmu otca t.j. zo sumy cca 702,- Eur v čistom, ktorý mohol dosahovať, za predpokladu,
že by nezapríčinil skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na zdravotný stav otca, na jeho možnosti

a schopnosti vykonávať prácu, je súd toho názoru, že je schopný zaplatiť výživné pre maloletú Natáliu
vo výške 70,- Eur a maloletého Tomáša vo výške 80,- Eur tak, ako to požadovala matka. Súd je toho
názoru, že vzhľadom na vek detí a skutočnosť, že nastúpili do základnej školy, s čím sú spojené výdavky
na školské pomôcky, cestovanie a stravu, je takáto výška výživného adekvátna. Je vecou otca, aby si
usporiadal svoje aktivity tak, aby dokázal zabezpečiť výživu pre svoje maloleté deti t.j. aby si našiel

adekvátnu prácu. Otca nemôže ospravedlňovať skutočnosť, že si prácu nájsť nedokáže, pretože práve
on zapríčinil stratu predošlej práce. (výrok II a III)

Matka požadovala výživné odo dňa podania návrhu t.j. od 10.02.2021. Z dokazovania vyplynulo, že otec
si svoju vyživovaciu povinnosť plnil sporadicky a to do konca roka 2020 poukazovaním nemocenských

dávokmatkeanásledneažvoktóbrianovembri2021vovýške50,-Eur.Zameškanévýživnénamaloletú
Natáliu od 10.02.2021 ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje sumu 745,- Eur, ktorá pozostáva z alikvótnej
časti výživného za 18 dní za mesiac február (28 dní - 10 dní) t.j. 70,- Eur/28 dní * 18 dní = 45,- Eur a
10 mesiacov * 70,- Eur = 700,- Eur (700 Eur + 45,- Eur = 745,- Eur). Zameškané výživné na maloletého
Tomáša od 10.02.2021 do rozhodnutia súdu predstavuje sumu 851,43 Eur. Uvedená suma pozostáva

z alikvótnej časti výživného za 18 dní za mesiac február (28 dní - 10 dní) t.j. 80,- Eur/ 28 dní * 18
dní = 51,43 Eur a 10 mesiacov * 80,- Eur = 800,- Eur (800,- Eur + 51,43 Eur = 851,43 Eur). Zameškané
výživné na obe deti tak predstavuje výšku 1 596,43 Eur. Súd zohľadnil to, že otec prispel na výživu
detí sumou 50,- Eur a túto odpočítal zo zameškaného výživného. Dlh otca na výživnom tak predstavuje
sumu 1 546,43 Eur (1 596,43 Eur - 50,- Eur). Súd povolil otcovi zaplatiť dlh v splátkach po 20,- Eur, s

tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. (výrok IV)

Otec požadoval upraviť styk k maloletým deťom počas jarných, veľkonočných, letných a vianočných
prázdnin. Matka ani kolízna opatrovníčka nemala námietky voči styku otca s maloletými deťmi ani voči
jeho rozsahu. Súd zároveň prispôsobil začiatok a koniec styku režimu maloletých detí. Taktiež otec

súhlasil s tým, že deti si od matky sám prevezme a po skončení styku aj vráti v mieste bydliska matky.
Súd preto upravil styk tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.(výrok V, VI a VII)O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok IX)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).