Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Vladimíra Slobodová

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515207438
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1515207438.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, AK so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovaným: 1. T. V., nar.: XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. XXX, XXX XX C. a 2. E. V., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Sv. F. XXXX/X, A., o zaplatenie
4.011,90 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky 13,37 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške
4 011,90 eur, spolu so 6 %-ným ročným úrokom:
- zo zmenkovej sumy 4 511,90 eur od 25.10.2012 do 03.01.2013,

- zo zmenkovej sumy 4 411,90 eur od 04.01.2013 do 08.02.2013,
- zo zmenkovej sumy 4 311,90 eur od 09.02.2013 do 25.02.2014,
- zo zmenkovej sumy 4 111,90 eur od 26.02.2014 do 21.01.2015,
- zo zmenkovej sumy 4 061,90 eur od 22.01.2015 do 03.03.2015,
- zo zmenkovej sumy 4 011,90 eur od 04.03.2015 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 13,37 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhal uložiť povinnosť žalovaným v 1. a
2.rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 4.011,90 eur, so 6 %-ným ročným úrokom
zo sumy 4.511,90 eur od 26.10.2012 do 03.01.2013, so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 4.411,90
eur od 04.01.2013 do 08.02.2013, so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 4.311,90 eur od 09.02.2013 do
25.02.2014, so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 4.111,90 eur od 26.02.2014 do 21.01.2015, so 6 %-

nýmročnýmúrokomzosumy4.061,90eurod22.01.2015do03.03.2015,so6%-nýmročnýmúrokomzo
sumy 4.011,90 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 13,37 eur a náhradu trov konania .

2. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky
súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimkou z princípu
okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze,
ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov.

3. V konaní o zmenkovom platobnom rozkaze súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz
ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie
je jedine § 175 O.s.p. (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 O.s.p.), keďže Civilný sporový poriadokneobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze
rozhodnúť.Pretozadoterajšiepredpisy,podľaktorýchsúdnazáklade§471ods.2CSPdokončíkonanie
o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 O.s.p. ako predpis

osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom
rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod
aplikovať zákon, ktorý bol 01.07.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175
O.s.p. riešené (napr. prerušenie konania, trovy konania a pod.), sa preto už postupuje podľa Civilného
sporového poriadku. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Obdo/15/2017 zo dňa 27.09.2017, z ktorého je možné dovodiť, že postup podľa doterajších predpisov
je namieste len v otázkach, ktoré nie sú novým procesným predpisom upravené, inak by sa z nového
procesného predpisu stala nesúrodá spleť rôznych procesných režimov a z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 2CoZm/72/2016 zo dňa 07.02.2017 bod 26.

4. Žalobca ani žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, riadne sa ospravedlnili, nežiadali odročiť

pojednávanie, preto súd konal a rozhodol bez ich prítomnosti v zmysle § 180 C.s.p. V rámci vyjadrení
žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť a žalovaný v 1. rade uznal dlh s tým, že nemá finančné
prostriedky na jeho úhradu.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami sporových strán, výsluchom sporových strán

( žalovaných cestou dožiadaného súdu), zmenkou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, odstúpením od úverovej zmluvy žalovaného 1 a 2. rade, oznámeniami o postúpení pohľadávky
žalovanému 1. a 2. rade, rozsudkom OS Žilina č.k. 4C/149/2011-18 zo dňa 19.12.2011, dohodou o
vysporiadaní BSM zo dňa 07.11.2012, dokladmi preukazujúcimi majetkové a príjmové pomery žalovanej
v 2. rade, oznámenie žalovanej v 2. rade pre žalobcu zo dňa 09.11.2012 o zrušení BSM s podacím

lístkom, ako aj ostatným obsahu spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný v 1. rade sa vydaním vlastnej zmenky dňa 15.08.2008 ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť
zmenkovú pohľadávku vo výške 4511,90 eur dňa 25.10.2012 na rad spoločnosti ČSOB stavebná
sporiteľňa , a.s. (IČO: 35 799 200), splatná v ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Radlinského

10, 813 23 Bratislava, ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu ( Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
neskôr s obchodným menom Intrum Slovakia s.r.o.). Zaplatenie zmenky je zabezpečené zmenečným
ručením žalovanej v 2. rade ako avala. Na zmenku bola doposiaľ zaplatená suma 500 eur ( 100 eur
dňa 3.1.2013, suma 100 eur dňa 8.2.2013, suma 200 eur dňa 25.2.2014, suma 50 eur dňa 21.1.2015).
Žalovaný v 1. rade porušil zmluvné podmienky a omeškanie so splácaním bolo dôvodom na odstúpenie

od zmluvy a na zosplatnenie zostatku úveru. ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila listom z 2.8.2012
žalovanému v 1. rade , že k 31.7.2012 odstupuje od zmluvy a zosplatňuje celý zostatok úveru, ktorý
vrátane príslušenstva v celkovej sume 4511,90 eur žiadal zaplatiť do 25.10.2012. Tento oznam žalovaný
v 1. rade prevzal dňa 7.8.2012. Oznámenie o odstúpení od zmluvy s rovnakým textom z 2.8.2012
bola doručovaná aj žalovanej v 2. rade, podľa doručenky bola zásielka uložená na pošte 8.8.2012.

Pôvodný veriteľ listom z 7.5.2014 oznámil obom žalovaným postúpenie pohľadávky, pritom predmetné
oznámenie prevzal žalobca v 1. rade dňa 20.5.2014 a žalovaná v 2. rade dňa 27.5.2014. Následne
v zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 13.8.2008 žalobca vyplnil a uplatnil
zmenku v súdnom konaní. Ako dôkazy žalobca predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 13.8.2008, oznámenie o odstúpení z 2.8.2012 s doručenkami od žalovaných v

1. a 2. rade, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 7.5.2014, dohodou o vyplňovacom práve
k blankozmenke zo dňa 13.8.2008, výpisom z účtu o zrealizovaných splátkach žalovanými.

7.Žalobcavpredloženejšpecifikáciizmenkovejsumyuviedol,žedňa13.8.2008pôvodnýveriteľuzatvoril
s žalovaným v 1. rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „Zmluva“),

predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 175.000 Sk (5.808,94 eur) a po
splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre
stavebné sporenie sa veriteľ zaviazal poskytnúť stavebný úver 87.500 Sk (2.904,47 eur). Žalovaný
v 1. rade sa zaviazal mesačne platiť žalobcovi na účet stavebného sporenia sumu 1400 Sk /46,47
eur/, splátku mimoriadneho úveru 940 Sk /31,20 eur/ a splátku stavebného úveru 1400 Sk /46,47

eur/. Zaplatenie pohľadávky zo zmluvy je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným v 1.
rade na rad spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľne, a.s. „bez protestu“ako je vyššie už špecifikovaná.
Žalovanýv1.rade porušilsvojeplatobnépovinnosti,nezaplatildohodnutéúverovésplátky riadneavčas
v lehotách splatnosti, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnému ukončeniu úverovéhovzťahu , k zosplatneniu úverovej pohľadávky v zmysle čl. VIII bod 3 písm. f) úverových podmienok
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalobca evidoval do podania žaloby plnenie
na zmenku v sume 500 eur.

8. Z výpisu z účtu mimoriadneho medziúveru vyplýva, že k 31.12.2008 bol evidovaný debetný stav na
účte : - 4658,96 eur, ktorý pozostáva z týchto súm: poskytnutý úver 4647,15 eur, poplatok za upomienku
13,24 eur, poplatok za správu účtu 19,88 eur, úrok z omeškania 0,11 eur, zmluvný úrok 103,39 eur
vyčíslený pri úrokovej sadzbe 5,99 % ročne zo sumy 4647,15 eur od 19.8.2008 do 31.12.2008, plnenie
v prospech účtu 124,81 eur. Výška pohľadávky k 31.7.2012 , kedy došlo k predčasnému ukončeniu

úverovéhovzťahupredstavovalasumu4401,75eur,pritomnavýšeniepohľadávkyk25.10.2012o110,15
eur na sumu 4511,90 eur predstavujú úroky z omeškania účtované na ťarchu účtu žalovaného takto: a)
úrok z omeškania 39,70 eur od 1.8.2012 do 31.8.2012, b) úrok z omeškania 38,42 eur od 1.9.2012 do
30.9.2012, c) úrok z omeškania 32,02 eur od 1.10.2012 do 25.10.2012.

9.Vzmyslečl.IIIods.1písm.a),b)Zmluvysazmluvnéstranydohodli naúrokovejsadzbemimoriadneho

medziúveru v sume 5,99 % ročne a úroku z omeškania o 5% vyšší ako úroková sadzba 5,99 % ročne.
V zmysle čl. III ods. 2 písm. a), b) Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úrokovej sadzbe stavebného
úveru 2,9 % ročne a úroku z omeškania o 3% vyšší ako 2,9 % ročne.

10. Žalovaná v 2. rade sa viac krát k žalobe vyjadria a namietala svoju pasívnu vecnú legitimitu ( t.j. že

ona nemá byť v konaní žalovanou). Námietky odôvodnila tým, že po rozvode s žalovaným v 1. rade si
vyporiadali BSM a žalovaný v 1. rade prevzal všetky záväzky vzniknuté za trvania manželstva. Žalovaná
v 2. rade preukázala, že Okresný súd Žilina č. k. 4C/149/2011-18 zo dňa 19.12.2011 ( právoplatný dňa
17.2.2012) rozviedol jej manželstvo s žalovaným v 1. rade. Taktiež súdu predložila dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“) uzatvorenú dňa 7.11.2012, v zmysle ktorej

v bode V. ods. 2. je uvedené, že sa „ dohodli na tom, že spoločné záväzky z medziúveru a zmluvy o
pôžičke popísané v ods. 1 tohto článku dohody preberá rozvedený manžel v plnom rozsahu“. V rámci
svojej argumentácie sa odvolala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 22/2011 z 30.11.2011 tvrdiac, že
v jej prípade nedošlo k prevzatiu dlhu novým dlžníkom. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že úver bol
použitý na výstavbu rodinného domu v obci C., ktorý vlastní matka žalovaného v 1. rade. Žiadala žalobu

voči nej zamietnuť.
Žalovaná v 2. rade súdu predložila list zo dňa 09.11.2012 ( daný v rovnaký deň na poštovú prepravu),
ktorým ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s. oznamovala „fakt“, že záväzok na seba prevzal žalovaný v 1.
rade a že posiela zrušenie BSM k zmluve č. XXXXXXXXX.
V rámci vyjadrenia sa na dožiadanom súde zotrvala na svojom názore, že nevidí dôvod, prečo by mala

platiť žalovanú sumu, lebo s bývalým manželom sa dohodli na vyporiadaní BSM a on na seba prevzal
záväzok. Aktuálne je žalovaná na rodičovskej dovolenke s dieťaťom vo veku X rok a X mesiacov, nie je
vydatá a nemá finančné prostriedky na splácanie dlhu.

11. Žalovaný v 1. rade sa k veci tiež vyjadril v rámci výsluchu na dožiadanom súde. Tento pohľadávku

uznal, ale nie je schopný ju splácať, má niekoľko exekúcií.

12. Žalobca považuje vyjadrenie žalovanej v 2. rade za bezpredmetné, lebo odvolávajúc sa na § 531
ods. 1 Občianskeho zákonníka nedal veriteľ súhlas s prevzatím dlhu, z tohto dôvodu je aj dohoda o
vyporiadaní BSM z 07.11.2012 voči nemu ako veriteľovi neúčinná.

13. Predmetom konania je zaplatenie zmenkovej sumy 4 011,90 eur s príslušenstvom.

14. Podľa čl. I § 16 ods. 1 veta prvá zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak

posledný z nich je blankoindosament.

15. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu,
ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny

percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Žalobca preukázal nadobudnutie
zmenky od jej predchádzajúceho majiteľa a teda má aktívnu vecnú legitimáciu.16. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil žalovaný v 1. rade v Žiline dňa 15.8.2008 a zaviazal
sa zaplatiť ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s. v Bratislave dňa 25.10.2012 zmenkovú sumu 4.511,90 eur
bez protestu. Žalovaná v 2. rade vstúpila do právneho vzťahu s ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. v

postavení zmenkového ručiteľa a avalovaním zmenky sa zaručila za zaplatenie zmenky za vystaviteľa
(žalovaného v 1. rade).

17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaného v 1. rade zmenkou vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Úver bol žalovaným poskytnutý veriteľom v rámci jeho

podnikateľskej činnosti a nešlo o úver určený na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
žalovaných, preto súd vyhodnotil, že išlo o spotrebiteľský úver. Túto skutočnosť mal súd preukázané aj
vyjadrením žalovaného v 1. rade podaného v rámci výsluchu na dožiadanom súde.

18. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti,
v čase uzavretie zmluvy právne predpisy nezakazovali použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

19. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola vystavená vedome neúplná a chýbajúce údaje
dodatočne v nej doplnil majiteľ. Majiteľ zmenky má právo vyplniť blankozmenku, ak nebude riadne a
včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok zmluvného dlžníka vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytnutého
na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX, na sumu medziúveru vo výške 175.000 Sk
(5.808,94 eur) uzatvorenej medzi ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v 1. rade. Majiteľ je
oprávnený vyplniť blankozmenku ak po výzve na predčasné splatenie celého zostatku nesplatenej časti
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom, dlžník nevyplatí ČSOB stavebnej

sporiteľni, a.s. požadovanú pohľadávku s príslušenstvom a ak na základe odstúpenia od zmluvy o
úvere dlžník nevyplatí ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s. požadovaný nesplatený zostatok pohľadávky s
príslušenstvom.

20. Majiteľ zmenky vyplnil blankozmenku v súlade s udeleným oprávnením. Z dôkazov, ktoré mal súd

k dispozícii, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zmenková suma, ktorú bol
majiteľ zmenky oprávnený do zmenky doplniť, má pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, ani
že by majiteľ zmenky oprávnenie vyplniť blankozmenku vykonal spôsobom, ktorým by spotrebiteľa na
jeho právach ukrátil. K uplatneniu zmenky došlo z dôvodu porušenia povinností dlžníka riadne a včas
splácať úver.

21. Ďalej sa súd osobitne vyporiadal s námietkou žalovanej v 2. Rade , že nie je pasívne vecne
legitimovanou v konaní z dôvodu, že dohodou o vyporiadaní BSM na seba prebral celý záväzok žalovaný
v 1. rade, jej bývalý manžel.

22. Podľa § 531 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), (1) kto sa dohodne s dlžníkom, že
preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno
dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. (2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh
zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. (3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje,
aby sa uzavrela písomnou formou. Vo všeobecnosti platí, že občiansky zákonník uprednostňuje , aby

vykonali rozvedení manželia po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou podľa § 150 OZ. OZ nemá
výslovné ustanovenie o spôsobe vyporiadania pohľadávok a dlhov manželov, ktoré sú spojené s ich
bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy totiž nepatria podľa § 143 OZ do BSM.
Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne
vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti včítane spoločných pohľadávok a dlhov

s primeranou aplikáciou § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania
BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a v dobe zániku BSM existovali.
Preukázateľne v tomto konkrétnom prípade zaniklo BSM žalovaných právoplatnosťou rozsudku o
rozvode , kedy záväzok voči veriteľovi existoval. Čiže súd si ustálil, že dohoda o vyporiadaní BSM
medzi žalovanými je platnou ( rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 113/2007 z 27.05.2008). V ďalšom súd

dospel k záveru, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi
a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb ( tu je to žalobca a jeho právny predchodca) , lebo
nebol účastníkom dohody o vyporiadaní BSM. Všetky práva tretích osôb pochádzajúce zo záväzkového
vzťahu uzavretého s manželmi za trvania BSM zostávajú nedotknuté. ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 113/2007 z 27.05.2008). Dohoda o vyporiadaní BSM má vo vzťahu k tretím osobám charakter len
postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu,
t.j. je voči žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi právne neúčinný. Z obsahu dohody o vyporiadaní

BSM predloženej žalovanou v 2. rade vyplýva, že predmetom vyporiadania urobili aj spoločné dlhy a to
dlh voči ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., ale vo vzťahu k tomuto subjektu neuviedli, v akom rozsahu
splní dlh ten m kto ho preberá.

23. Žalovaná v 2. rade súdu nepreukázala, že by mala ona alebo žalovaný v 1. rade žiadali od veriteľa

súhlas s prevzatím záväzku len jedným z nich a že by im takýto súhlas bol udelený v zmysle §
531 ods. 1 OZ. Inak povedané, že by veriteľ akceptoval (súhlasil) s vystúpení žalovanej v 2.rade z
záväzkového vzťah. § 531 ods. 1 OZ upravuje zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na
strane dlžníka, keď pôvodný dlžník prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto neho so
súhlasom veriteľa nastúpil nový dlžník. V tomto konkrétnom prípade súd vychádzal z myšlienkového
pochodu, že žalovaní uzatvárali záväzkový vzťah s veriteľom ( tretím subjektom) ako manželia, osoby

majúce v čase podpisovania zmluvy existujúce BSM, t.j. v tom čase mali status subjektov v BSM.
Následne formou dohody sa snažili dospieť ku konsenzu, aby pasíva prevzal len jeden z nich , žalovaný
v 1. rade, avšak treba si uvedomiť , že v čase uzatvárania dohody o BSM už nemali zmluvné strany
status subjektov BSM, lebo BSM bolo už zaniknuté. Vtedy konali už každý sám za seba ako samostatné
subjekty. Obligatórnou náležitosťou platného prevzatia celého dlhu jedným z pôvodných dlžníkov je

súhlas veriteľa, ktorý tu absentoval a žalovaná v 2. rade ho nepreukázala. Z tohto súd dospel k záveru,
že námietka žalovanej v 2. rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní je nedôvodná, žaloba
je dôvodná v celom rozsahu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku zaviažuc
oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

26. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP posudzujúc pomer
úspechu strán sporu. Žalobca bol voči žalovaným úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok
na náhradu konania v plnej výške.

28. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude

rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.