Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 9C/30/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1311209070.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňu JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne:
J. T., bytom U., Q. S. č. XX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri s.r.o.,
Karadžičova ul.č. 8/A, Bratislava, IČO: 35892994, proti žalovaným: 1. Z. X., bytom U., N. ul.č. 2, 2. H.
X., bytom U., X. ul.č. 5, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248 653, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi Z.. J.
X., narodenom dňa X.XX. XXXX, zomrelom dňa X.X. XXXX, naposledy bytom U., A. ul.č. XXXX/X, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovaným
domáhala určenia, že je dedičkou po poručiteľovi Z.. J. X., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, naposledy bytom v U., A. XXXX/X, zo zákona v III. dedičskej skupine titulom osoby
spolužijúcej. Zároveň jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným k rukám ich právneho
zástupcu. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 115 Občianskeho zákonníka, v záveroch rozsudku konštatoval, že subjektívne dedičské právo
spolužijúcich osôb vzniká za kumulatívneho splnenia nasledujúcich predpokladov: spoločná domácnosť
počas obdobia najmenej rok pred smrťou poručiteľa, trvalosť spolužitia, spoločné uhrádzanie nákladov,
alebo odkázanosť na výživu. Zdôraznil, že podľa § 115 Občianskeho zákonníka spoločnú domácnosť
tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podľa súdu prvej
inštancie trvalosť spolužitia znamená, že tieto osoby sa v každodennom živote správajú tak, že zo súhrnu
okolností ich spolužitia možno usudzovať, že ich spolužitie je konsenzuálne a vychádza z mravného
základu (nejde napr. o nájomcu), súčasne je kontinuálne a v zásade nie je ničím, okrem výnimočných
udalostí, prerušované. Skúma sa napr., či tieto osoby bývajú v jednom byte, či na tomto mieste majú
osobné veci, či sa tam pravidelne vracajú z práce alebo iného pôsobiska a inak prejavujú svoju vôľu
zdržiavať sa na tomto mieste. Počítanie času sa spravuje ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby sa prejavuje trvalým a adekvátnym podielom na
úhrade nákladov na domácnosť v závislosti od schopností a možností každej osoby žijúcej v spoločnej
domácnosti, do ktorého treba zahrnúť aj osobnú starostlivosť o domácnosť. Ide o skutočné spolužitie
v spotrebnom spoločenstve takých osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich
možností a schopností a každá z nich si obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom
sa stará aj o ostatných. Podľa potrieb sa každá z týchto osôb podieľa aj na výhodách spoločenstva, či
už ide o spoločné bývanie, stravovanie, zábavy, výlety atď..

2. Z vykonaného dokazovania mal tak za preukázané, že žalobkyňa s poručiteľom J. X. neviedla
spoločnú domácnosť po dobu jedného roka pred jeho smrťou v jeho dome, keď túto skutočnosť
nepotvrdil správca domu, ktorý sa v dome zdržiaval každý deň od roku 2000. Mal za to, že ani s výpovedí
ostatných svedkov nedošlo k preukázaniu konsenzuálneho trvalého vedenia spoločnej domácnosti so
spoločným uhrádzaním nákladov na spoločné potreby podľa svojich možností a schopností po uvedenú
dobu. Podľa svedka U. žalobkyňa nemala od domu a ani od brány kľúče, i keď s poručiteľom realizovala
nákupy. Poukázal na výpoveď samotnej žalobkyne o tom, že nákupy hradil poručiteľ. Sused T. v rámci
svedeckej výpovede uviedol, že žalobkyňu u poručiteľa videl v intenzite len jeden až dvakrát mesačne,
poručiteľ sa mu sťažoval, že Vianoce a Silvestra 2010 trávil sám a prišiel ho navštíviť len žalovaný 2/.
Spolužitie žalobkyne s poručiteľom nepotvrdili podľa súdu prvej inštancie ani ostatní svedkovia. Poukázal
na svedeckú výpoveď J.. X., primárky, že do nemocnice bol poručiteľ privezený pánom U., žalobkyňa
sa u nej na zdravotný stav poručiteľa neinformovala. Poručiteľ pri hospitalizácii uviedol, že s oňho stará
pán U.. Výpovede žalobkyne a jej dcér mal za nevierohodné, keď ich pravdivosť mal za vyvrátenú inými
jednoznačnými svedeckými výpoveďami. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v
konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej
len „OSP“).

3. Odvolací súd toto rozhodnutie preskúmal z dôvodu odvolania žalobkyne a z obsahu preskúmavaného
spisu zistil, že skutočnosti tvrdené právnym zástupcom žalobkyne ohľadom nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie týkajúce sa zamietnutie jeho návrhu na dokazovanie výsluchom svedkýň -
priateliek žalobkyne navrhnutých písomným podaním zo dňa 27.01.2014, ako aj svedka-spolupacienta
poručiteľa, keď súd prvej inštancie vykonanie týchto riadne navrhnutých dôkazov zamietol, pričom však
v odôvodnení napadnutého rozsudku sa napriek zákonnej povinnosti s dôvodom zamietnutia vykonania
týchto navrhnutých dôkazov žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci navyše súd odvolací i prisvedčil
odvolaciemu argumentu právneho zástupcu žalobkyne, že tieto navrhnuté dôkazy mohli mať pre
rozhodnutie vo veci skutkový význam. Neuvedením dôvodov zamietnutia vykonania tohto dokazovania
súd prvej inštancie odňal žalobkyni právo na spravodlivý proces v rámci konania odvolacieho spočívajúci
v nemožnosti adekvátnej obrany proti hodnoteniu dôvodu nevykonania navrhnutého dokazovania v
štádiu využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v rovine polemiky s dôvodmi ich
nevykonania. Taktiež súd prvej inštancie nezákonne nevyhodnotil žiadnym spôsobom relevanciu
listinných dôkazov doložených žalobkyňou podľa nej preukazujúcich jej dispozičné oprávnenia s
finančnými prostriedkami poručiteľa a tým aj preukazujúcich vedenie spoločnej domácnosti s ním.

4. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že základom hodnotiaceho postupu súdu by okrem ľudských
a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do
základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho
dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení
súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede
s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci. Získané poznatky
potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. (6M Cdo 1/2010). Pravdepodobne v
súlade s citovaným rozhodnutím NS SR sa súd prvej inštancie snažil riadiť pri hodnotení svedeckých
výpovedí a pravdivosti skutočností v rámci nich tvrdených, keď svedecké výpovede dcér žalobkyne
a výpoveď nej samotnej mal za nevierohodné, avšak podľa názoru odvolacieho súdu neadekvátnym
spôsobom nadhodnotil svedecké výpovede v neprospech žalobkyne, hoci v osobách svedkov išlo o
osoby poručiteľa navštevujúce len sporadicky, dokonca žijúce v zahraničí, nad podrobné a konkrétne
výpovede dcér žalobkyne vypovedajúcich po poučení o trestnoprávnych dôsledkoch krivej výpovede
a neodôvodnil, prečo neuveril samotnej žalobkyni, keď jej výpoveď ako účastníčky konania je a
bola taktiež dôkazným prostriedkom (§ 125 OSP platný v čase prvoinštančného konania). Taktiež
nevyhodnotil svedecké výpovede svedkov R. A. a T. U. pokiaľ ide o ich názor o vedení spoločnej
domácnosti žalobkyne s poručiteľom. Nekorektne vyhodnotil len svedeckú výpoveď primárky oddelenia,
kde bol poručiteľ hospitalizovaný, pokiaľ ide o navštevovanie poručiteľa žalobkyňou, hoci nebola jeho
ošetrujúcou lekárkou, pričom žiadnym spôsobom nevyhodnotil svedeckú výpoveď zdravotnej sestry
pracujúcej v zdravotnom zariadení, ktorá návštevy žalobkyne uvádzala.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu je z obsahu preskúmavaného spisového materiálu nepochybné,
že žalobkyňa s poručiteľom mali blízky vzťah po dobu niekoľkých rokov, ktorý bol viackrát pretrhnutý

a vrátený späť do pôvodných koľají. Pre účely rozhodnutia vo veci je irelevantné ich prípadné
spolužitie v čase viac ako jeden rok pred smrťou poručiteľa, avšak na strane druhej je potrebné
poukázať i na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za
použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je viazaný
doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona.
Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom
texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu
abstraktných noriem a ústavných zásad (Nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 1241/2012). Ak aj samotná
žalobkyňa v rámci úradného záznamu spísaného pracovníčkou notárskeho úradu uviedla, že v dome
poručiteľa bývala od utratenia poručiteľovho psa v januári 2011, bude potrebné zaoberať sa otázkou,
či žalobkyňa s ním viedla alebo neviedla spoločnú domácnosť i do tejto doby pokiaľ ide o naplnenie
atribútu spotrebného spoločenstva s úmyslom žiť spoločne natrvalo a z domu odchádzala len za
účelom starostlivosti o psa neznášajúceho sa so psom poručiteľa, alebo s iným úmyslom. Vychádzajúc
z uvedeného každé súdne rozhodnutie by malo byť jednak zákonné, rovnako však aj spravodlivé.
Žalobkyňa sa svojou žalobou nedomáha likvidácie dedičského práva žalovaných, ale prípadne za
eventuality unesenia dôkazného bremena o vedení spoločnej domácnosti s poručiteľom počas zákonnej
doby so všetkými jej atribútmi priznania zákonného dedičského oprávnenia i jej osobe. Odvolací súd má
za to, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa s poručiteľom v tejto zákonnej dobe spoločnú
domácnosť neviedla, je predčasný, keď takýto záver z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne
nevyplýva a súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne, resp. niektoré nesprávne.

6. V novom konaní bol súd prvej inštancie povinný opätovne vyhodnotiť výsledky doposiaľ vykonaného
dokazovania, vykonať a vyhodnotiť ďalšie navrhnuté dokazovanie, pričom pri hodnotení dôkazov je
potrebné mať samozrejme na zreteli povinnosť unesenia dôkazného bremena žalobkyňou, resp. pre
prípad zamietnutia návrhu na vykonanie nových dôkazov potom v odôvodnení nového rozhodnutia sa
s dôvodom takéhoto postupu náležite vysporiadať, keď v novom rozhodnutí vo veci nesmú absentovať
zákonné náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP a toto musí byť presvedčivé a preskúmateľné (§ 391
ods. 3 CSP).

7. Súd prvej inštancie preto po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu predvolal strany sporu
na pojednávanie na deň 20.09.2017 (č.l. 295), na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne bez
svojej klientky, žalovaní 1/, 2/ a ich právny zástupca. Súd v intenciách záverov uznesenia odvolacieho
súdu a z dôvodu neprítomnosti žalobkyne vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby zabezpečil účasť
svedkov, priateliek žalobkyne navrhnutých písomným podaním zo dňa 27.01.2014, ako aj svedka-
spolupacienta poručiteľa v zmysle záverov odporúčaní odvolacieho súdu, a stanoviac termín na deň
13.12.2017, ktorý strany sporu zobrali na vedomie osobne a neboli naň písomne predvolávaní.

8. Na pojednávanie na deň 13.12.2017 sa vopred ospravedlnili žalovaní 1/, 2/ z dôvodu
práceneschopnosti a hospitalizácie ich právneho zástupcu JUDr. Drahomíra Tomča, ktorý a ich
zastupovanie z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti ku dňu 31.01.2018 ukončil a zaslal súdu aj
odvolanie plnej moci, súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 25.04.2018, na ktorom sa
zúčastnili len žalovaní 1/ a 2/a ich právny zástupca, ktorého si ustanovili dňa 07.02.2018 (č.l. 314,
315). Bez ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavila žalobkyňa ani jej právny zástupca, ktorému
bolo predvolanie na toto pojednávanie riadne doručené dňa 15.03.2018 o 12.21 hod. elektronicky (č.l.
318). Z dôvodu neúčasti žalobkyne a jej právneho zástupcu bolo pojednávanie znova odročené na
deň 07.06.2018, na ktoré bol právny zástupca žalobkyne znovu riadne predvolaný, predvolanie na
pojednávanie mu bolo úspešne doručené elektronicky dňa 25.04.2018 o 16.17 hod. (č.l. 325).

9. Na tomto pojednávaní dňa 07.06.2018 sa zopakovala situácia z pojednávania zo dňa 25.04.2018,
nedostavila sa naň bez ospravedlnenia žalobkyňa ani jej právny zástupca. Z tohto dôvodu súd
uznesením podľa ustanovenia § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol
rovnakým spôsobom, ako rozhodol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 28.01.2014, keďže
nie je úlohou súdu, ale vecou žalobkyne ako pána sporu - dominus litis, ktorá bola okrem toho riadne
právne zastúpená, nútiť, aby zabezpečila proti svoje vôli dôkazy na doplnenie dokazovania uvedené
v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalobkyňa mala objektívne dostatočne dlhý čas na to, aby
vyvinula iniciatívu a súdu predložila alebo zabezpečila dôkazy, vykonania ktorých sa domáhala počas
konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Pretože v konaní bola absolútne
nečinná, rovnako sa na dvoch z troch pojednávaní nezúčastnil bez ospravedlnenia ani jej právny

zástupca, súd vychádzal a mohol vychádzať len z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie v
predchádzajúcom konaní.

10. Súd sa stotožňuje s definíciou pojmu spoločnej domácnosti, definovanej v rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktorá je legálne definovaná v zákonnom ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka, je trvalé
spolužitie. Trvalé spolužitie nie je dané dĺžkou faktického trvania, ale zhodou úmyslu všetkých
zúčastnených osôb trvale spolu žiť. Druhým faktorom je spoločné uhrádzanie nákladov, avšak podľa
svojich možností, keď nemusí byť vylúčená dohoda spolužijúcich osôb, že práve vzhľadom na tieto
možnosti jedna osoba hradí náklady výlučne zo svojich príjmov a druhá osoba sa na vedení spoločnej
domácnosti podieľa inak ako finančne. Ide o spoločný záujem o spoločné potreby domácnosti a ich
spoločné riešenie. Zákonnou podmienkou na získanie dedičského práva spolužijúcou osobou je, že táto
osoba sa musela o spoločnú domácnosť starať (alebo musela byť výživou odkázaná, ktorá podmienka
však v danom prípade je vylúčená). Starostlivosť však neznamená výlučne len upratovanie a pod., keď
v súčasnosti je možné vedenie spoločnej domácnosti i za jej upratovania osobami tretími. Starostlivosť
o spoločnú domácnosť môže znamenať i len zabezpečovanie riešenia všetkých potrieb spolužijúcich
osôb a záležitostí spoločnej domácnosti. Môže byť potom irelevantné napr. to, že odvoz spolužijúcej
osoby do nemocnice fyzicky vykonala osoba iná ako spolužijúca, keď osoba spolužijúca o takúto pomoc
tretie osoby požiadala. Odvolací súd v tejto súvislosti prisvedčil odvolaciemu argumentu žalobkyne, že
uvedenie mien p. U. a žalovaného 2/ ako osôb kontaktných v zdravotnej dokumentácii poručiteľa bolo
eventuálne podmienené tým, že títo poručiteľa do nemocnice priviezli. Vedenie spoločnej domácnosti
nie je vylúčené taktiež ani skutočnosťou, že osoba spolužijúca strávi Vianoce s inými svojimi príbuznými,
konkrétne s deťmi a pravdepodobne s vnúčatami, nakoľko má právo i na tieto rodinné vzťahy a
zachovávanie ich kvality, za predpokladu, že o spolužijúcu osobu sa postarala, ako to žalobkyňa i
uvádzala. Vylúčené je to, aby jedna fyzická osoba bola členom dvoch domácností, pričom však je aj
logické, že na druhej strane každá fyzická osoba niekde domácnosť vedie, a to individuálnu alebo
spoločnú.

11. Súd prvej inštancie vo svojom opätovnom konaní však nemohol bez súčinnosti žalobkyne zistiť,
kde inde ako s poručiteľom žalobkyňa domácnosť viedla, nebolo možné bez realizácie základných
procesných práv žalobkyne v možnostiach súdu vytýkané nedostatky postupu súdu prvej inštancie v
prvom konaní odstrániť, keď pre žalobkyňu a realizáciu ňou navrhovaných dôkazov súd stanovil tri
pojednávania, ani na jednom sa nezúčastnila, hoci bola riadne právne zastúpená, na pojednávaniach
dňa 25.04.2018 a 07.06.2018 sa napriek riadnemu predvolaniu dokonca nezúčastnil ani jej právny
zástupca. Súd vzhľadom na absenciu žalobkyňou predkladaných dôkazov, ako aj samotnej neúčasti
jej právneho zástupcu sa nemal s akými dôkazmi vyporiadavať a hodnotiť ich, keď žalovaní, ktorí boli
prítomní na každom vytýčenom pojednávaní spolu so svojím právnym zástupcom, nemali žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania a s napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnili.

Právny stav veci:

12. Podľa ust. § 475 ods. l Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v
tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej pod dobu
jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa ust. § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

13. Podľa ust. § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

14. Subjektívne dedičské právo spolužijúcich osôb vzniká za kumulatívneho splnenia nasledujúcich
predpokladov: spoločná domácnosť, trvanie spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred smrťou
poručiteľa, trvalosť spolužitia, spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby alebo odkázanosť
na výživu poručiteľa.

15. Pojem spoločná domácnosť je obsahom legálnej definície v § 115 OZ, podľa ktorej spoločnú
domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

16. Trvalosť spolužitia nie je síce legálne definovaná, znamená však, že tieto osoby sa v každodennom
živote správajú tak, že zo súhrnu okolností ich spolužitia možno usudzovať, že ich spolužitie je
konsenzuálne a vychádza z mravného základu (nejde napríklad len o nájomcu časti domu), súčasne
je kontinuálne a zásadne nie je ničím, okrem výnimočných udalostí (napr. hospitalizácia, dlhodobejší
pobyt v cudzine) prerušované. Skúma sa napríklad, či také osoby spolu bývajú v tom istom byte,
alebo dome, či na tomto mieste majú svoje veci osobnej potreby a spotreby, či sa tam pravidelne
vracajú z práce alebo iného pôsobiska a aj inak prejavujú svoju vôľu zdržiavať sa na tomto mieste.
Jedným z dôkazov trvalosti spolužitia je aj to, že takéto spolužitie musí trvať najmenej rok pred smrťou
poručiteľa, pričom počítanie času sa spravuje ustanovením § 122 OZ.

17. Spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby sa prejavuje trvalým a adekvátnym podielom
na úhrade nákladov na domácnosť v závislosti od schopností a možností každej osoby, ktorá žije v
spoločnej domácnosti, do ktorého treba zahrnúť aj osobnú starostlivosť o domácnosť. (pozri Občiansky
zákonník , stručný komentár, autor: Peter Vojčík a kol., Bratislava, 2010, IURA EITION spol. s.r.o.
strana 621-622 ).

18. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom
spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich
možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje,
pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých
výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a
podobne. (Pozri R 34/1960, publikované aj v Občiansky zákonník, stručný komentár autor Peter Vojčík
a kol., Bratislava, 2010, IURA EITION spol. s.r.o., strana 624).

19. Súd z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámiac sa s listinnými
dokladmi založenými v súdnom spise, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti s poukazom na citované ustanovenie § 115 a § 475 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na
stálu súdnu prax (citované rozhodnutie R 34/1960) ako aj s poukazom na Občiansky zákonník (citovaný
komentár k nemu), mal jednoznačne a nepochybne preukázané, že navrhovateľka s poukazom na ust.
§ 475 ods. l Obč. zák. neviedla s poručiteľom Z.. J. X., narodeným dňa XX.XX.XXXX, zomrelým dňa
X.X. XXXX, naposledy bytom v U., A. ul.č. XXXX/X spoločnú domácnosť po dobu jedného roka pred
jeho smrťou na vyššie citovanej adrese. K tomuto záveru dospel predovšetkým z výsluchu žalovaných
1, 2, ako aj svedkov T. U., R. T., J. J., P. U., J.. X. X., E. W., G. R., H.. T. A., U. J., ktorými mal preukázané,
že žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti poručiteľa rok pred jeho smrťou, nakoľko takúto skutočnosť
nepotvrdil predovšetkým ani správca domu poručiteľa, svedok T. U., ktorý od roku 2000 vykonával
túto funkciu u poručiteľa Z.. J. X. a každý deň, niekedy aj po dobu viac ako 12 hodín, a niekedy
aj nepretržite, sa l v rodinnom dome poručiteľa zdržoval. Naviac, ani z výpovede vyššie citovaných
svedkov sa nepreukázalo, že by žalobkyňa s poručiteľom Z.. J. X. viedla spoločnú domácnosť ako
trvalé konsenzuálne spolužitie so spoločným uhrádzaním nákladov na spoločné potreby podľa svojich
možností a schopností po dobu trvania jedného roka. Takýto záver pre súd vyplynul jednak z
výpovede svedka T. U., ktorý jednoznačne uviedol, že rok pred smrťou poručiteľa žalobkyňa nežila spolu
s poručiteľom Z.. J. X. v jeho rodinnom dome a neviedli ani spoločnú domácnosť vo vyššie citovanom
zmysle, i keď tento svedok uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa navštevovala nepravidelne rodinný dom
poručiteľa Z.. J. X. a s nebohým chodievala na nákupy. Od tohto rodinného domu, ako uviedol svedok
T. U., však nemala ani kľúče a ani ovládače na otváranie brány. Zo samotnej výpovede žalobkyne mal
súd preukázané, že nákupy, ktoré realizoval poručiteľ Z.. J. X. s ňou, tento hradil výlučne zo svojich
finančných prostriedkov. Podobne tiež svedok R. T. vypovedal, že ako sused nebohého Z.. J. X.,
u ktorého bol napojený rodinný dom poručiteľa na alarm, rok pred smrťou poručiteľa videl žalobkyňu
jeden, dvakrát do mesiaca, pričom jeho dom a dom poručiteľa sú od seba vzdialené 20 m až 30
m. Sám poručiteľ sa mu sťažoval, že Vianoce a Silvestra 2010 trávil sám a že ho navštívil len žalovaný,
jeho syn. Tiež svedkyňa E. W. uviedla, že s poručiteľom Z.. J. X. sa v roku 2010 a 2011 stretla asi
jedenkrát až dvakrát do mesiaca, boli v telefonickom kontakte, tento jej nespomínal pri jej stretnutiach
s ním, že žije s družkou. Pri jej návštevách u poručiteľa bol prítomný pán U.. Svedok Y. T. vo svojej
výpovedi uviedol, že v roku 2010 sa o domácnosť starali rôzne študentky, ktoré osobne on nepoznal.
Pri návštevách u poručiteľa stretol aj žalobkyňou, ktorá však po chvíle odišla domov. Poručiteľ Z.. J.
X. neviedol spoločnú domácnosť v roku 2010 so žalobkyňou a táto sa nestarala ani o chod spoločnej
domácnosti. Tiež svedok H.. T. A. potvrdil vo svojej výpovedi, že o tohto sa staral pán U. a žalovaní 1, 2.
S poručiteľom sa poznal od 80 - tich rokov z pracovnoprávnych vzťahov a stretávali sa aj ako onkologickí

pacienti v nemocnici. Poručiteľ mu nikdy nespomenul, že by s niekým žil v spoločnej domácnosti. Tiež
svedok G. R. ako opravár TV uviedol vo svojej výpovedi , že pri jeho návštevách v rodinnom dome
poručiteľa bol väčšinou pán U. a niekedy aj poručiteľ. Opravy vykonával v jeho dome v období dvoch
rokov do smrti poručiteľa. Svedkyňa lekárka J.. X. X. uviedla pri svojom výsluchu, že poručiteľ bol na
jej oddelení hospitalizovaný dvakrát, pričom bol privezený T. U.. Počas jeho hospitalizácie navštevoval
poručiteľa T. U. a žalovaný v druhom rade. Poručiteľ pri jeho hospitalizácii uviedol, že sa stará oňho
opatrovateľ p. U.. Žalobkyňa sa u nej neinformovala o zdravotnom stave poručiteľa nijakým spôsobom.
Aj podľa výpovede svedkyne P. U. a svedkyne J. J. nemal súd preukázané, že by poručiteľ so
žalobkyňou viedol spoločnú domácnosť rok pred svojou smrťou. Rovnako aj z výpovede žalovaných
nemal súd preukázané, že by žalobkyňa viedla s poručiteľom spoločnú domácnosť rok pred jeho
smrťou. Vzhľadom na výpovede vyššie citovaných svedkov považoval súd výpoveď žalobkyne, ako
aj ďalšie výpovede svedkýň D. A., S. T., U. T. (dcéry žalobkyne), že poručiteľka žila rok pred smrťou
s poručiteľom Z.. J. X. a viedla s ním spoločnú domácnosť, za nevierohodné, pravdivosť ktorých
bola vyvrátená výpoveďami svedkov. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na listinný dôkaz
- zdravotnú dokumentáciu poručiteľa z jeho hospitalizácie v Národnom onkologickom ústave v
Bratislave, Klenova ul.č. 1 v období od 08.09.2010 do 16.09.2010, kde sa uvádza v rubrike pod číslom
8 ako najbližší príbuzný pán U., bytom X. č. XX, priateľ.

20. Vyhodnotením všetkých skutkových a právnych záverov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalovaným 1, 2 ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.