Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201149
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7117201149.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: J., bytom T., zastúpenej

JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému:
Gymnázium, Park mládeže 5, Košice, IČO: 35 531 754, zastúpenému JUDr. Alexandrom Farkašovským,
advokátom so sídlom Pri jazdiarni 1, Košice, o náhradu škody na zdraví

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5 563,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5 563,- Eur od 14. 2. 2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 23. 1. 2017 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 5 563,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody na
zdraví, ktorá pozostáva z bolestného, za škodu ktorú utrpela ako lyžiarka na svahu počas lyžiarskeho
kurzu v Tatranskej Lomnici. Podľa dôvodov žaloby, v dňoch 18. až 23. 1. 2015 organizoval žalovaný
v Tatranskej Lomnici lyžiarsky kurz, ktorého sa ako žiačka školy zúčastnila aj žalobkyňa. Na tomto
lyžiarskom kurze dňa 23. 1. 2015 v čase okolo 11,20 hod. utrpela žalobkyňa na lyžiarskom svahu

v dôsledku pádu na lyžiach úraz - závažné poranenie pravej nohy. Bezprostredne po úraze bola
žalobkyňa na mieste ošetrená Horskou záchrannou službou a následne bola prevezená do nemocnice
v Poprade, v ktorej bola neodkladne prijatá. Bola hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie s JIS
- traumatologické lôžkové oddelenie, kde sa ešte v ten istý deň (23. 1. 2015) podrobila operácii pre
trieštivú zlomeninu píšťaly so zlomeninou ihlice pravého predkolenia. Dňa 30. 1. 2015 bola prepustená
do domáceho liečenia s diagnózou S82.21 Fractura diaphysis tibiae 1. dx. Spiralis disl. AO42C1,
Laesio n. peroneus profund. 1. dx. Part. Dist. Po prepustení z nemocnice sa žalobkyňa podrobila

množstvulekárskychvyšetrenívKošiciachivPoprade,absolvovalairehabilitačnúliečbu.Dňa2.4.2015
podstúpila operáciu v rámci jednodňovej traumatologickej starostlivosti na oddelení úrazovej chirurgie
s JIS v Nemocnici Poprad. Žalobkyňa následne absolvovala ďalšie lekárske vyšetrenia (rehabilitačné,
chirurgické, traumatologické, neurologické, pediatrické). Dňa 29. 1. 2016 opätovne podstúpila operáciu
na oddelení úrazovej chirurgie s JIS v Nemocnici Poprad, kde bola hospitalizovaná do 30. 1. 2016.
Dňa 9. 6. 2016 žalobkyňa absolvovala vyšetrenie u lekára C. v úrazovej ambulancii v Poprade,
kedy jej zdravotný stav ošetrujúci lekár vyhodnotil ako ustálený. Čo sa týka okolností, za ktorých k

samotnému úrazu došlo, je potrebné uviesť, že lyžiarsky svah bol v čase úrazu zľadovatený, ťažko
zjazdný, avšak aj napriek týmto nepriaznivým podmienkam (najmä stavu zjazdovky) nebol v čase úrazu
v blízkosti žalobkyne žiaden inštruktor. Navyše žalovaný v danom prípade nesprávne (neadekvátne)
zvolil svah určený na výcvik, pretože k úrazu došlo na časti svahu v Tatranskej Lomnici - Štart, vtzv. Fun zóne, v ktorej sú vybudované umelé prekážky (skoky a bubny). Zdôraznila, že žalobkyňa
nebola k týmto okolnostiam zo strany žalovaného nijakým spôsobom poučená. V súvislosti s úrazom
žalobkyňa neporušila žiaden predpis ani pokyn. Z miesta úrazu nebola zodpovednými zamestnancami

žalovaného ani spísaná žiadna zápisnica a k spísaniu záznamu o registrovanom školskom úraze zo
strany žalovaného došlo až s odstupom takmer jedného roka od úrazu dňa 14. 12. 2015. V súvislosti s
ohodnotením bolesti vypracoval dňa 9. 6. 2016 posudzujúci lekár C., K. lekársky posudok o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého vyplýva dátum ukončenia liečenia žalobkyne ku dňu 9.
6. 2016. Základné bodové ohodnotenie bolestného bolo týmto lekárskym posudkom stanovené celkovo

na 315 bodov. Žalobkyňa si touto žalobou v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom uplatňuje nárok
na náhradu škody na zdraví - bolestného vo výške 5 563,- Eur. Listom zo dňa 5. 9. 2016, ktorý bol
žalovanémudoručenýdňa6.9.2016,sižalobkyňaprostredníctvomzákonnéhozástupcu(otca)písomne
uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody na zdraví - bolestné vo výške 5 562,90 Eur a vyzvala
ho na zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia listu. Žalovaný listom zo dňa 20. 9. 2016
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni oznámil, že jej nároky nepovažuje za oprávnené.

Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody dobrovoľne neuspokojil, preto sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania od nasledujúceho
dňa po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na zaplatenie odo dňa doručenia výzvy (22. 9. 2016).
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila záznam o zásahu Horskej záchrannej služby zo dňa 23. 1. 2015, lekárske
správy (nálezy) o priebehu liečby, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 9. 6. 2016, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 5. 9. 2016, záznam o registrovanom
školskom úraze zo dňa 14. 12. 2015.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28. 2. 2017 uviedol, že
nárok žalobkyne neuznáva. Pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za úraz žalobkyne musia byť

splnené všetky zákonom stanovené predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody
a zavinenie. V prvom rade žalobkyňa neuviedla k porušeniu akej konkrétnej právnej povinnosti a akým
spôsobom došlo. Odvoláva sa síce na § 152 písm. c/ Školského zákona a povinnosť žalovaného
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov, avšak nie je zrejmé, porušením čoho si žalovaný

túto povinnosť nesplnil v čase, keď došlo k úrazu žalobkyne. Ani z okolností, za ktorých malo dôjsť k
samotnému úrazu, ktoré žalobkyňa uvádza na strane 2 žaloby, nevyplýva žiadne porušenie povinnosti
žalovaného. Žalobkyňa poukazuje na zlý stav zjazdovky, zľadovatenosť a ťažkú zjazdnosť. Zjazdnosť
a bezpečnosť lyžiarskej trate počas prevádzkového času je povinný v zmysle § 8 zákona č. 544/2002
Z.z. o Horskej záchrannej službe zabezpečiť prevádzkovateľ lyžiarskej trate, takže nie je možné klásť

prípadnú zlú úpravu zjazdovky na zodpovednosť žalovanému. Žiaci žalovaného spolu so žalobkyňou
celý týždeň na danom svahu lyžovali a svah bol kvalitne upravený. Lyžiarske trate v Tatrách sú
udržiavané a upravované, aby poskytovali lyžiarom čo najlepšie podmienky. Ak by zjazdovka, na ktorej
výcvik prebiehal, bola nebezpečná pre zľadovatenosť alebo inak nevhodná, inštruktor by na nej žiakom
nedovolillyžovaťazvolilbyinúalternatívu.Žalobkyňanamieta,žezaúdajnýchnepriaznivýchpodmienok

nebol v ich blízkosti žiaden inštruktor. Inštruktorka pred jazdou, počas ktorej došlo k úrazu žalobkyne,
dala pokyn žiakom, aby zlyžovali dole k ubytovni (hotel Morava) a lyžovala spolu s nimi v danom
momente. Inštruktorka mala na starosti celú lyžiarsku skupinu žiakov vrátane žalobkyne a preto nie
je možné, aby bola v blízkosti každého z nich, ako uvádza žalobkyňa. Zároveň je zrejmé, že ani
bezprostrednáprítomnosťinštruktorkyprilyžujúcejžalobkynibynezabránilajejúrazu.Kúrazužalobkyne

došlo tak, že pri jazde na svahu sa chcela vyhnúť inému lyžiarovi, pričom vybočila z trate, nevypla sa
jej lyža a došlo k uvádzanému zraneniu. Žalobkyňa mala vlastnú výstroj, lyže, lyžiarky a problém mohol
byť aj v zlom nastavení viazania, ktoré spôsobilo, že sa lyža nevypla a tým došlo k zraneniu. V zmysle
Bieleho kódexu FIS, ktorý predstavuje pravidlá správania pre lyžiarov a snoubordistov platí, že lyžiar
sa musí pohybovať kontrolovane, svoju rýchlosť a štýl jazdy musí prispôsobiť vlastným schopnostiam

prevládajúcim terénnym, snehovým a poveternostným podmienkam a tiež počtu lyžiarov na zjazdovke.
Ďalej platí, že lyžiar prichádzajúci zozadu musí zvoliť takú stopu, aby neohrozil lyžiarov pred sebou.
Lyžiar môže predbiehať iného lyžiara zhora alebo zdola a sprava alebo zľava za predpokladu, že
ponechá predbiehanému lyžiarovi dostatočný priestor na akýkoľvek úmyselný alebo neúmyselný pohyb.
Zo záznamu o registrovanom školskom úraze zo dňa 14. 12. 2015 bod 10, či úraz bol spôsobený

alebo ovplyvnený inou osobu vyplýva, že pravdepodobne áno, spomínaným malým lyžiarom. Preto
vzhľadom na vyššie uvedený Biely kódex FIS, je možné, že došlo k porušeniu pravidiel správania sa
na svahu a to malo za následok vznik úrazu. Treba uviesť, že v daný deň žalobkyňa ani nelyžovala,
ale nachádzala sa celý čas v bufete aj so svojou spolužiačkou. Až na spomínaný pokyn inštruktorky,že žiaci majú zlyžovať k ubytovni. Namietaný je aj nesprávny výber svahu na lyžiarsky výcvik zo strany
žalovaného - lyžiarsky svah v Tatranskej Lomnici - Štart, tzv. Fun zóna. Treba uviesť, že žalobkyňa bola
na takom istom lyžiarskom výcviku, na tom istom mieste a lyžiarskom svahu po druhý krát z dôvodu

prestupuz1.ročníkabilingválnehoštúdiado1.ročníkaklasickéhogymnaziálnehoštúdia,takželyžiarsky
svah dôkladne poznala. Zo strany zákonného zástupcu žalobkyne bola podpísaná záväzná prihláška
na lyžiarsky výcvik, ak by mala žalobkyňa zlú skúsenosť s lyžiarskym svahom z predchádzajúceho
lyžiarskeho výcviku, tak by sa ho nechcela opätovne zúčastniť. Žiaci vrátane žalobkyne boli poučení dňa
18. 1. 2015 vedúcim kurzu o bezpečnosti a správaní sa na lyžiarskom svahu tak, ako je to povinnosťou

žalovaného vykonať v prípade konania lyžiarskeho výcviku, o čom svedčí aj podpis žalobkyne na
mennom zozname o Poučení o OBP na TVLK. Aj v zázname o registrovanom školskom úraze bod
VI. sa uvádza, že žiaci boli po úrazoch opätovne upozornení o dodržiavaní bezpečnosti na svahu a v
bode VII. žiaci boli inštruovaní pri zhoršených podmienkach na opatrnú jazdu. Teda viackrát došlo zo
strany inštruktorov na lyžiarskom výcviku k poučeniu ohľadne bezpečnosti na svahu. Je zrejmé, že k
úrazu nedošlo porušením povinnosti zo strany žalovaného a nenesie za neho zodpovednosť, preto nie je

nárok na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému dôvodný. Úraz bol spôsobený zlou zhodou okolností,
nie tým, že by žalovaný zanedbal voči žalobkyni povinnosť. Túto situáciu by riešilo prípadné úrazové
poistenie žalobkyne.
4. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil záväznú prihlášku, poučenie o dodržiavaní vnútorného poriadku
na lyžiarskom kurze.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 4. 4. 2017 uviedla, že zodpovednosť žalovaného
za úraz žalobkyne priamo vyplýva z vnútorného predpisu žalovaného - zo Smernice na vymedzenie
povinností pedagogických zamestnancov pri evidencii a registrácii školských úrazov, ktorá bola vydaná
a schválená žalovaným dňa 10. 12. 2013. Zo znenia tejto smernice, ktorá má charakter interného

normatívneho aktu, vyplýva povinnosť žalovaného vyplatiť náhradu z uplatneného nároku zo škody
na zdraví, pričom sám žalovaný uvedenú povinnosť definuje nasledovne: „Posudok o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia: spracovať obvodným lekárom poškodeného po ukončení nemoci
predložiť zákonným zástupcom poškodeného ihneď komisii na odškodnenie školského úrazu.“ (bod
3, predposledná odrážka). V danom prípade nie je sporné, že predmetný úraz je úrazom školským,

podľa terminológie citovanej smernice dokonca „závažným školským úrazom“. Vychádzajúc z obsahu
smernice je evidentné, že po predložení posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
zákonným zástupcom mal žalovaný školský úraz odškodniť, t.j. vyplatiť žalobkyni ako poškodenej
uplatnený nárok z titulu náhrady škody na zdraví, a to bez toho, aby žalovaný v tomto procese skúmal
ďalšie okolnosti zodpovednosti za škodu. Samotný žalovaný, ktorý si sám vymedzil a stanovil podmienky

odškodňovania školských úrazov, týmto bez ďalšieho pristúpil k uznaniu svojej zodpovednosti za
škodu vo vzťahu k školským úrazom jeho žiakov. Uvedenú názorovú líniu zdieľajú aj Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy SR na úseku
školstva, ako aj Okresný úrad Košice - zriaďovateľ žalovaného, a to pri plnení dotknutých úloh miestnej
štátnej správy na vymedzenom úseku. Všetky menované orgány verejnej moci sú toho názoru, že

školský úraz odškodňuje škola, na ktorej sa školský úraz stal, a to bez potreby ďalšieho skúmania
a preukázania zodpovednosti za škodu. K otázke zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
žalobkyni pri školskom úraze preto opätovne poukázala na ustanovenie § 144 ods. 1 písm. o/ zákona č.
245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neškorších právnych predpisov, ktoré má povahu lex specialis vo vzťahu k príslušným ustanoveniam

Občianskeho zákonníka o podmienkach vzniku zodpovednosti za škodu a ktoré zakladá objektívnu
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Ak žalovaný tvrdí, že zo žaloby nie je jasné „k porušeniu
akej konkrétnej právnej povinnosti a akým spôsobom došlo“, túto jeho obranu považuje žalobkyňa za
účelovú. Z obsahu žaloby bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne vyplýva, že porušením právnej
povinnosti žalovaného, teda jeho konaním v rozpore s objektívnym právom, je porušenie zákonnej

povinnosti zakotvenej v ustanovení § 152 písm. c/ zákona č 245/2008 Z.z. o výchove a
vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase, kedy k
úrazu došlo. Vychádzajúc z okolností vzniku úrazu sa javí, že žalovaný sa okrem nesporného porušenia
povinnosti uloženej mu v § 152 písm. c/ školského zákona dopustil aj porušenia povinností zakotvených
v písm. a/ a v písm. d/ citovaného ustanovenia. Práve v príčinnej súvislosti s týmito porušeniami došlo

k vzniku školského úrazu a teda aj vzniku škody na zdraví žalobkyne. Porušenie uvedených zákonných
povinností zo strany žalovaného je najmä v tomto jeho konaní (nekonaní):
a) žalovaný nesprávne určil lyžiarsky svah na lyžiarsky výcvikZ priloženej mapy svahu v Tatranskej Lomnici je zrejmé, že tento na niektorých miestach obsahuje
ťažké technické úseky, ktoré sú určené pre pokročilých (zdatných) lyžiarov, pričom podľa pokynu
inštruktorky žalobkyne malo družstvo žalobkyne prístup do všetkých častí svahu, t.j. počnúc časťou

svahu Štart, Čučoriedky, Esíčka až po Lomnické sedlo, vrátane časti svahu Fun zone, v ktorej došlo
k predmetnému úrazu. Úraz sa stal práve na ťažkom technickom úseku, pričom zlé poveternostné
podmienky jeho náročnosť ešte znásobili. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa v čase konania
lyžiarskeho kurzu učila lyžovať, bola rekreačnou lyžiarkou, ktorá predtým lyžovala iba počas lyžiarskych
výcvikov organizovaných školou. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalobkyňa zvolený

lyžiarsky svah „dôkladne poznala“, je potrebné uviesť, že toto jeho tvrdenie je nepravdivé a jedná
sa o ničím nepodložené dojmy žalovaného. Počas lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v predošlom
školskom roku, t.j. 2013, 2014 žalobkyňa v časti svahu Fun zóna nelyžovala. Z mapy je zrejmé, že
svah sa dá zlyžovať kombináciou viacerých častí svahu a viacerých rôzne náročných úsekov svahu,
preto úvahy žalovaného o možných zlých skúsenostiach žalobkyne s uvedeným lyžiarskym svahom sú
bezpredmetné, keďže v uvedenej časti svahu nikdy predtým nelyžovala. K úrazu žalobkyne došlo na

svahu v Tatranskej Lomnici v časti Fun zóna, ktorá je oddelená ako osobitná časť svahu, v ktorej sa
nachádzajú umelo vybudované skoky, prekážky a bubny. Prevádzkovateľ svahu okrem všeobecného
prevádzkového poriadku určil pre samostatnú časť svahu Fun zóne samostatné predpisy. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že prijatím samostatných predpisov pre uvedenú časť svahu prevádzkovateľ svahu
poukazuje na zvýšené riziko vzniku úrazu v tejto časti, pričom uvedené predpisy sú umiestnené pri

vstupe do Fun zóne. Za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa stanoveného v § 152 písm. c/ školského
zákona bol žalovaný povinný riadiť sa aj ustanoveniami Smernice pre organizovanie telovýchovného
výcvikového lyžiarskeho kurzu, ktorá bola vypracovaná a schválená žalovaným dňa 10. 12. 2013, najmä
jej ustanovením čl. 3 odrážka 7, ktoré definuje, že „Na lyžiarsky výcvik sa volia len nelavinózne svahy,
za vhodné sa považujú v zimných lyžiarskych strediskách svahy, ktoré sú upravované a ich terén je

vhodný pre pohybové danosti žiakov.“, ako aj jej ustanovením čl. 5 odrážka 6, ktoré definuje, že „Za výber
lyžiarskeho strediska, v ktorom bude prebiehať výcvik, zodpovedá vedúci kurzu. Lyžiarske stredisko
vyberá podľa technickej vyspelosti a celkovej zdatnosti študentov a s ohľadom na ďalšie objektívne
príčiny prípadného zdravotného postihnutia študentov.“ a jej ustanovením čl. 5 odrážka 9, ktoré definuje,
že „Pri výcviku na lyžiarskom svahu je inštruktor povinný sa riadiť pokynmi Horskej záchrannej služby

a rešpektovať platné nariadenia príslušných kompetentných orgánov o predchádzaní úrazovosti a
zabezpečovaní verejného poriadku.“, ustanoveniami Pravidiel správania na lyžiarskej trati, ktoré sú
prílohou vyhlášky č. 23/2006 Z.z. Ministerstva vnútra SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení predpisov účinných v čase úrazu. Na
predmetnú vyhlášku odkazuje vo svojom § 7 vyhláška č. 282/2009 Z.z. Ministerstva školstva SR o

stredných školách, najmä ust. bod 12, ktoré definuje, že „Prevádzkovateľ lyžiarskej trate môže určiť
podľa miestnych podmienok ďalšie pravidlá správania na lyžiarskej trati.“, ustanoveniami predpisov Fun
zone, najmä ich ust. bod 4, ktoré definuje, že „Využitie parku je na vlastnú zodpovednosť - za deti nesie
zodpovednosť ich zákonný zástupca.“, ako aj jej ust. bod 6, ktoré definuje, že „Pred využitím prekážok
Fun zone venujte čas ich dôkladnej obhliadke.“.

b) žalovaný nesprávne a neadekvátne zvolil čas na oddych a na odpočinok s prihliadnutím na
fyziologické potreby žalobkyne
K vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo až na 6. deň lyžiarskeho výcviku, kedy bola žalobkyňa
fyzicky unavená. O svojej únave informovala v daný deň ráno v ubytovni inštruktorku C.. Rešpektujúc
školský poriadok žalovaného a pokyny inštruktorov žalobkyňa v uvedený deň lyžovala, hoci vzhľadom

na svoju fyzickú únavu sa na uvedené necítila. Aj z tohto dôvodu prevažnú časť dopoludnia dňa
23. 1. 2015 žalobkyňa s vedomím a so súhlasom zodpovednej inštruktorky C. nelyžovala a podľa
vyjadrenia žalovaného „nachádzala sa v bufete“. O nadmernom fyzickom zaťažení a následnom
fyzickom vyčerpaní žalobkyne žalovaný vedel. Napriek uvedenej skutočnosti v priamom rozpore s ust.
§ 152 písm. a/ a c/ školského zákona nevytvoril žalobkyni dostatočný priestor na regeneráciu a oddych,

čo malo bezprostredný vplyv na vznik úrazu. Za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa stanoveného
ustanovením § 152 písm. c/ školského zákona vo vyššie uvedenej súvislosti bol žalovaný, resp. jeho
zamestnanci povinní riadiť sa aj ustanoveniami Smernice TVLK, najmä jej čl. 3 odrážka 10, ktoré
definuje, že „Lyžiarsky výcvik sa koná formou sústredenej päťdňovej výchovnovzdelávacej činnosti v
obdobímesiacovdecember-apríl.“,akoajjejust.čl.5odrážka5,ktorédefinuje,že„Inštruktorisúpovinní

počas výcviku dbať na úroveň pohybovej vyspelosti, predchádzajúci výcvik, výkonnosť a zdravotný stav
žiakov. Počas výcviku zohľadňujú stav a vývoj počasia, včas a v primeranej miere zaraďujú prestávky
na odpočinok.“, ustanoveniami vyhlášky č. 282/2009 Z.z. o stredných školách, najmä jej ust. § 7 ods.
5, ktoré definuje, že „Kurz pohybových aktivít v prírode sa organizuje vo forme lyžiarskeho kurzu,snoubordingového kurzu, plaveckého kurzu, turistického kurzu alebo kurzu iných športov v prírode.
Organizáciu kurzu pohybových aktivít v prírode zabezpečuje riaditeľ alebo ním poverený pedagogický
zamestnanec; organizácia lyžiarskeho kurzu a snoubordingového kurzu sa zabezpečuje v súlade s

osobitným predpisom. Kurz pohybových aktivít v prírode sa koná v rozsahu 5 vyučovacích dní, najmenej
však v rozsahu 15 vyučovacích hodín.“, ustanoveniami školského poriadku žalovaného (vnútorný
poriadok školy), najmä jeho ustanovením čl. 2.1 odrážka 7, 8 a 10, ktoré definujú, že „Žiak má právo
na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí; organizáciu výchovy a
vzdelávania, ktorá je primeraná jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so

zásadami psychohygieny; na odpočinok a zdravý životný štýl.“, ustanoveniami školského zákona, najmä
jeho ust. § 144 ods. 1 písm. i/ a j/, ktoré definujú, že „Dieťa alebo žiak má právo na výchovu a vzdelávanie
v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí, organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho
veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny.“.
c) žalovaný dňa 23. 1. 2015 nesprávne (neadekvátne) vyhodnotil stav a vývoj počasia, pričom v dôsledku
nepriaznivých podmienok bol lyžiarsky svah zľadovatený a ťažko zjazdný

Hoci nepriaznivé poveternostné podmienky sa na predmetnom lyžiarskom svahu vyskytli už v čase pred
vznikom úrazu, žalovaný na danú situáciu nezareagoval adekvátne, resp. vôbec, pretože výcvik naďalej
pokračoval. Keďže v čase konania lyžiarskeho výcviku, najmä v deň úrazu, bola zhoršená zjazdnosť
zjazdovky a táto bola z dôvodu mrznúceho dažďa zľadovatená, bolo povinnosťou žalovaného v záujme
dodržania dikcie ust. § 152 písm. c/ školského zákona dať pokyn žiakom, aby v čase výskytu týchto

javov na predmetnej zjazdovke nelyžovali a mal zvoliť iný alternatívny program, prípadne vybrať inú
alternatívnu zjazdovku. Žalovaný však takto nepostupoval a žalobkyni neostalo nič iné, len dodržiavať
pokyny svojho inštruktora „že žiaci majú zlyžovať k ubytovni“, tak ako jej to ukladal školský poriadok
žalovaného. Za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa stanoveného ustanovením § 152 písm.
c/ školského zákona vo vyššie uvedenej súvislosti bol žalovaný, resp. jeho zamestnanci povinní riadiť

sa aj ustanoveniami Smernice TVLK, najmä jej čl. 5 odrážka 5, ktoré definuje, že „Inštruktori sú povinní
počas výcviku dbať na úroveň pohybovej vyspelosti, predchádzajúci výcvik, výkonnosť a zdravotný stav
žiakov. Počas výcviku zohľadňujú stav a vývoj počasia, včas a v primeranej miere zaraďujú prestávky
na odpočinok.“, ako aj jej ust. čl. 5 odrážka 6, ktoré definuje, že „Za výber lyžiarskeho strediska, v
ktorom bude prebiehať výcvik, zodpovedá vedúci kurzu.“ a jej ust. čl. 3 odrážka 22, ktoré definuje, že

„Ďalšie úlohy, ktoré vedúci lyžiarskeho kurzu zabezpečí v spolupráci s triednymi učiteľmi a ostatnými
inštruktormi: pripraviť s predstihom náhradný program pre prípad nepriaznivého počasia.“. Tvrdenie
žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 24. 2. 2017 o tom, že „svah bol kvalitne upravený“,
v deň úrazu nezodpovedalo skutočnosti. Úvaha žalovaného o tom, že „ak by zjazdovka, na ktorej
výcvik prebiehal, bola nebezpečná pre zľadovatenosť alebo inak nevhodná, inštruktor by na nej žiakom

nedovolil lyžovať a zvolil by inú alternatívu“ je bezpredmetná, pretože práve to inštruktor neurobil, hoci
také okolnosti (uvádzané žalovaným) nastali.
d) žalovaný žalobkyni neposkytol informácie nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
čím nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia žalobkyne
Žalovaný žalobkyňu nepoučil o bezpečnosti a ochrane zdravia, nepoučil ju o prevádzkovom poriadku

prevádzkovateľa lyžiarskeho svahu a ani o predpisoch Fun zone, opakovane ju nepoučil pri zhoršených
podmienkach na zjazdovke a nepoučil ju ani o možnostiach vzniku úrazu a neoboznámil ju so Smernicou
TVLK, čo malo bezprostredný vplyv na vznik úrazu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 2. 2017
uviedol, že žalobkyňa bola dňa 18. 1. 2015 vedúcim kurzu poučená „o bezpečnosti a správaní sa na
lyžiarskom svahu“. Uvedené tvrdenie žalovaného však nie je pravdivé. Pokiaľ žalovaný ako dôkaz o tom,

že žalobkyňa mala byť zo strany žalovaného poučená o bezpečnosti a ochrane zdravia, predložil listinu
„Poučenie o OBP na TVLK“, tak takáto listina je ako dôkaz úplne bezcenná a irelevantná. Z predloženej
listiny nie je vôbec zrejmé, čo bolo predmetom poučenia a v akom rozsahu bolo toto poučenie vykonané.
Skratky OBP a TVLK nie sú v listine definované. Zároveň nie je definované, čo je vnútorný poriadok
TVLK. Navyše veta „Žiaci boli poučení o OBP na TVLK a svojím podpisom súhlasia s dodržiavaním

vnútorného poriadku TVLK je len vyhlásením C. a nie údajne poučených žiakov. Pokiaľ žalovaný o
splnení svojej povinnosti poučiť žalobkyňu poukazuje na záznam o registrovanom školskom úraze, ide
opäť iba o tvrdenie žalovaného bez preukázania relevantným dôkazom. Žalobkyňa o tam uvedených
skutočnostiach poučená nebola a rovnako ani nebola prítomná pri spisovaní záznamu o registrovanom
školskom úraze dňa 14. 12. 2015. Za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa stanoveného ustanovením

§ 152 písm. c/ a d/ školského zákona bol žalovaný povinný riadiť sa aj ustanovením vyhlášky č.
282/2009 Z.z. o stredných školách, najmä ust. § 7 ods. 2, ktoré definuje, že „Riaditeľ strednej školy
alebo ním poverený pedagogický zamestnanec pred uskutočnením exkurzie, kurzu na ochranu života
a zdravia, kurzu pohybových aktivít v prírode alebo školského výletu poučí účastníkov o bezpečnosti aochrane zdravia. O poučení sa vyhotoví písomný záznam. Záznam o poučení podpíšu všetci poučení
účastníci a osoba, ktorá poučenie vykonala.“, ustanoveniami Smernice TVLK; najmä jej ustanovením čl.
3 odrážka 8, ktoré definuje, že „Pri výcviku je potrebné riadiť sa všeobecnými bezpečnostnými predpismi

vydanýmipríslušnouhorskouslužbou.“,akoajjejustanovenímčl.5odrážka1,ktorédefinuje,že„Riaditeľ
školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec pred uskutočnením výcviku poučí účastníkov o
bezpečnosti a ochrane zdravia. O poučení sa vyhotoví písomný záznam. Záznam o poučení podpíšu
všetci poučení účastníci a osoba, ktorá poučenie vykonala.“, jej ustanovením čl. 5 odrážka 4, ktoré
definuje, že „Vedúci kurzu uskutoční pred začatím kurzu preukázateľné poučenie žiakov, inštruktorov a

zdravotníka o možnostiach vzniku úrazu.“ a jej ustanovením čl. 5 odrážka 8, ktoré definuje, že „Vedúci
kurzu pred začatím kurzu poučí účastníkov o celom programe, organizačných opatreniach, o tom, ako sa
majú správať v mieste kurzu (pri presunoch, v navštívených objektoch, pri vodných tokoch, v jaskyniach,
v horách pri výstupoch, v hmle, v búrke a podobne), o vhodnom výstroji, obuvi, batožine, príslušnom
vybavení a pred každým presunom ho skontroluje.“, ustanoveniami pravidiel správania na lyžiarskej
trati, ktoré sú prílohou vyhlášky č. 23/2006 Z.z. Ministerstva vnútra SR, ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe v znení predpisov účinných v čase
úrazu; na predmetnú vyhlášku odkazuje vo svojom § 7 vyhláška č. 282/2009 Z.z. Ministerstva školstva
SR o stredných školách, najmä ich ustanovenie bod 12, ktorý definuje, že „Prevádzkovateľ lyžiarskej
tratemôžeurčiťpodľamiestnychpodmienokďalšiepravidlásprávanianalyžiarskejtrati.“,ustanoveniami
predpisov Fun zone, najmä ich ust. bod 4, ktoré definuje, že „Využitie parku je na vlastnú zodpovednosť

- za deti nesie zodpovednosť ich zákonný zástupca.“. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že „K úrazu
žalobkyne došlo tak, že pri jazde na svahu sa chcela vyhnúť inému lyžiarovi, pričom vybočila z trate,
nevypla sa jej lyža a došlo k uvádzanému zraneniu.“. Obdobne žalovaný v Zázname o registrovanom
školskom úraze zo dňa 14. 12. 2015 uviedol: „Pri poslednej jazde na lyžiach sa chcela vyhnúť malému
lyžiarovi, pričom vyletela z bubna do zrázu mimo zjazdovky, nedošlo k vypnutiu lyže a došlo k vyššie

špecifikovanej zlomenine.“. Tieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce, navyše ničím
nepodložené, preto úvahy žalovaného v tom smere, že „vzhľadom na Biely kódex FIS je možné, že
došlo k porušeniu pravidiel správania sa na svahu a to malo za následok vznik úrazu“, považuje za
bezpredmetné. Navyše ani o týchto pravidlách správania sa na svahu žalovaný žalobkyňu nepoučil.
Je navyše otázne, v akej miere a či vôbec sa tento kódex vzťahuje na lyžiarov - žiakov na lyžiarskom

kurze. Poukázala na to, že Biely kódex FIS obsahuje záväzné pravidlá správania pre tie osoby, ktoré sú
vo vzťahu podriadenosti k organizácii FIS - medzinárodná lyžiarska federácia. Predmetná organizácia
vykonáva svoju právomoc pri organizácii súťaží svetového pohára a majstrovstvá sveta v stanovených
lyžiarskych a snoubordových disciplínach, pričom je zrejmé, že svoju právomoc vo vzťahu k lyžiarskym
kurzom organizovaným školami v SR nevykonáva. Napokon - v Zázname o registrovanom školskom

úraze žalovaný na otázku „Ktorý predpis porušil zranený?“ uviedol, že „Žiadny.“. Nakoľko ani po úraze
žalobkyne žalovaný voči žalobkyni neprijal žiadne z výchovných opatrení upravených v článku 6 TVLK,
uvedenésvedčíotom,žežalobkyňazásadybezpečnéholyžovaniaaaniinépredpisy,ktorébymohlimať
za následok vznik jej úrazu, neporušila. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa mala
vlastnú výstroj - lyže, lyžiarky a problém mohol byť v zlom nastavení viazania. Pokiaľ žalovaný rozvíja

úvahy týmto smerom, opomína, že aj táto okolnosť, ak by nastala, by šla na jeho vrub, a to z dôvodu, že
žalovaný na lyžiarskom kurze výstroj žalobkyne ani raz neskontroloval ani pred začiatkom výcviku ani
počas neho, pričom podľa článku 3 odrážka 9 Smernice TVLK „Vedúci lyžiarskeho kurzu a inštruktori
skontrolujú pred začiatkom výcviku výstroj žiakov. Dbajú na používanie bezpečnostného lyžiarskeho
viazania a na oblečenie, prispôsobené poveternostným podmienkam.“. Rovnako zavádzajúce je aj

tvrdenie žalovaného, že inštruktorka lyžovala spolu s nimi v danom momente. Z takto formulovaného
znenia sa javí, že inštruktorka lyžovala so svojím družstvom žiakov pohromade. To však nie je pravda,
pretože v skutočnosti im prvý deň lyžiarskeho výcviku dala pokyn, aby lyžovali v skupinkách po 2 - 3
žiakovzuvedenéhodružstvaabezjejdozoru,čojevabsolútnomrozporesbezpečnostnýmiopatreniami
upravenými v Smernici TVLK. Podľa čl. 3 odrážka 4 Smernice TVLK totiž „lyžiarsky inštruktor zodpovedá

za výcvik zvereného družstva, zdravie a bezpečnosť jeho členov, vykonáva pedagogický dozor podľa
pokynov vedúceho kurzu.“.
6. Žalobkyňa k vyjadreniu pripojila Smernicu na vymedzenie povinností pedagogických zamestnancov
pri evidencii a registrácii školských úrazov zo dňa 10. 12. 2013, list Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR zo dňa 17. 2. 2015, e-mailovú komunikáciu zo dňa 29. 9. 2016 medzi zákonným zástupcom

žalobkyne a zriaďovateľom žalovaného, list Košického samosprávneho kraja zo dňa 16. 2. 2015.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 5. 2017 uviedol, že interný normatívny
predpis, na ktorý poukazuje - Smernica na vymedzenie povinností pedagogických zamestnancov jeprameňom práva a nie je vynútiteľný štátnou mocou vrátane súdnej moci. Smernica len upravuje
postup pri zisťovaní a vyšetrovaní školského úradu vrátane jeho odškodnenia, ale za predpokladu,
že boli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného. K vytýkaným porušeniam povinností

žalovaného poukázal na nasledovné skutočnosti - žalobkyňa bola druhýkrát na lyžiarskom výcviku
z dôvodu prestupu z 1. ročníka bilingválneho štúdia do 1. ročníka klasického štúdia, preto svah, na
ktorom sa výcvik konal, dobre poznala. Ak by na prvom lyžiarskom výcviku nebolo v schopnostiach
žalobkyne lyžovať na vybranom svahu a cítila by sa diskomfortne, s najväčšou pravdepodobnosťou
by sa neprihlásila na lyžiarsky výcvik nasledujúci rok. Nie je pravdou, že žalovaný nesprávne a

neadekvátne zvolil čas na oddych a odpočinok. Žalovaný prostredníctvom inštruktorky, ktorá mala
na starosti skupinu, v ktorej lyžovala aj žalobkyňa, jej umožnil zotrvať v občerstvovacom zariadení a
nelyžovať v daný deň, potom, čo mu bolo oznámené zo strany žalobkyne, že je unavená. Žalovaný teda
rešpektoval skutočnosť, že sa žalobkyňa cíti vyčerpaná, nenútil ju lyžovať a nechal ju aj so spolužiačkou
oddychovať v bufete. Až po skončení lyžiarskej výuky v daný deň jej dal pokyn, aby zlyžovala k ubytovni,
nakoľko sa nachádzala v hornej časti lyžiarskeho svahu. Oddychový bol aj tretí deň lyžiarskeho kurzu,

kedy žiaci nelyžovali, ale boli na exkurzii v múzeu. Zjazdnosť a bezpečnosť lyžiarskej trate počas
prevádzkového času je povinný v zmysle § 8 zákona č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe
zabezpečiť prevádzkovateľ lyžiarskej trate, takže nie je možné klásť prípadnú zlú úpravu zjazdovky na
zodpovednosť žalovanému. Ak by svah, tak ako tvrdí žalobkyňa, nebol vhodný na lyžovanie, tak by ho
prevádzkovateľ v daný deň ani neotvoril a nelyžovalo by sa na ňom. Žiaci vrátane žalobkyne svojím

podpisom potvrdili skutočnosť, že k poučeniu o bezpečnosti a ochrane zdravia došlo, pričom poučenie
bolo zopakované v priebehu lyžiarskeho kurzu. Pri spisovaní záznamu o registrovanom školskom úraze
zo dňa 15. 12. 2015 žalobkyňa nemohla namietať v ňom uvedené nepravdivé údaje, avšak pri spisovaní
boli prítomní obaja jej zákonní zástupcovia. Žalovaný upozornil na bod II záznamu, kde je uvedené, že
tento záznam sa vyhotovuje potom, ako bolo spísanie záznamu o registrovanom školskom úraze dňa

24. 11. 2015 nedostatočné (nebol časový priestor pre spísanie všetkých dôležitých náležitostí záznamu,
nebolpriestor,abysadotohospísalidoplňujúceotázkyzákonnýchzástupcov).Takžedošloknamietaniu
obsahu záznamu o školskom úraze a až následne, keď bol doplnený o otázky a námietky zákonných
zástupcov žalobkyne, bol zo strany zákonného zástupcu podpísaný. K úrazu došlo tak, ako je zachytené
v zázname o registrovanom školskom úraze, pričom zákonní zástupcovia žalobkyne nenamietali zápis

ohľadne opisu priebehu úrazu (bod 6). Museli byť informovaní od žalobkyne, ako k úrazu došlo, takže
ak by mali od nej iné informácie, ako sa úraz stal, tak by to bolo poznačené v zázname, a to aj s
ohľadom na vyššie uvedené, že záznam bol spísaný a nimi podpísaný až na druhýkrát. Nie je pravda,
že Biely kódex FIS platí len pre osoby, ktoré sú vo vzťahu podriadenosti k FIS. Z obsahu bieleho
kódexu je zrejmé, že nemajú nič spoločné so súťažami ako je svetový pohár, ale sú určené „rekreačným

lyžiarom“.Pravidláohľadneohľaduplnostikiným,predbiehania,voľbystopyasmerujazdysanevzťahujú
a neupravujú správanie profesionálneho lyžiara pri preteku, napr. svetového pohára a tieto pravidlá
v Slovenskej republike, kým doteraz platili len vo forme odporúčaní, v súčasnosti už majú charakter
právneho predpisu, sú obsiahnuté v § 8a zákona č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe. V čase
vzniku úrazu inštruktorka lyžovala spolu so žiakmi, takže áno, inštruktorka lyžovala so svojím družstvom

pohromade, nakoľko dostali pokyn, že výcvik v daný deň končí a zlyžujú dole k ubytovni.

8. Uznesením zo dňa 19. 11. 2018 č.k. 17C/3/2017-138 návrh žalovaného doručený dňa 31. 8. 2018 na
prerušenie konania súd zamietol, lebo neboli splnené podmienky pre prerušenie konania do skončenia
iného konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 22C/5/2017.

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 4. 2019 vypovedala, že lyžiarsky kurz absolvovala od 18. do 23.
1. 2015, teda od nedele do piatka s tým, že úraz sa jej stal presne v posledný deň kurzu. V ten deň
hneď ráno išla za pani C., vedúcou skupiny, a poprosila ju, aby nemusela ísť na svah, pretože cítila
únavu, necítila sa dobre s tým, že pani profesorka jej povedala, aby sa nerozdeľovala, aby na svah šla.

Povedala tiež, že keď sa vyvezú na Štart, kde je bufet, môže ostať v tomto bufete a počká na ostatných.
Keď zostala v bufete, prišla k nej spolužiačka, ktorá jej povedala, že dostala pokyn, že má ísť dole k
autobusu a že budú lyžovať. Prechádzali cez Fun zóne, pretože táto cesta sa im zdala schodnejšia.
Vtedy jej lyže nabrali pomerne veľkú rýchlosť a vyletela z dráhy mimo svahu, lyža sa jej nevypla a zlomila
si nohu. Jej spolužiačka bola prvý človek, ktorý k nej prišiel a pomohol jej vypnúť túto lyžu. Ostala chvíľu

sedieť na svahu a pociťovala stále väčšiu a väčšiu bolesť, preto už dole na lyžiach nešla. Po chvíli
prišiel k nej pán Knap a ten zavolal záchranku. Keď prišla záchranka, bola odvezená do nemocnice v
Poprade. Dostala injekciu proti bolesti, pretože mala vysoké bolesti v pravej nohe. V ten deň ju ešte
operovali a následne ešte týždeň ostala v nemocničnom ošetrení v Poprade. Následne ju pustili dodomáceho ošetrenia. Doma ležala asi 2 - 3 mesiace, nevedela chodiť, mala silné bolesti, nechodila ani
do školy. S učiteľmi sa dohodla na ďalšom procese výučby. Vedúcim kurzu bol C., ona bola priradená k
C. ako vedúcej skupiny na svahu. Podmienky na svahu boli v deň úrazu nevhodné, už vo štvrtok, teda

deň predtým pršalo, aj preto nechcela ísť na svah, lebo videla, že tie podmienky sú nevhodné, ťažko
sa lyžovalo. V lyžovaní patrila skôr do strednej skupiny. Na začiatku kurzu im učitelia povedali, aby si
vytvorili dvojice a že budú takto spoločne lyžovať. Nevedela uviesť, kde sa nachádzali vedúci kurzu a
ostatní učitelia, ktorí zabezpečovali lyžiarsky výcvik v čase úrazu. V čase, keď bola v bufete ani v čase,
keď sa jej stal úraz ona nikoho z učiteľov nevidela.

10. Svedok C., zástupca školy a vedúci lyžiarskeho kurzu vypovedal, že po raňajkách v deň úrazu
išli študenti na svah lyžovať, tak ako v každý iný deň. Deň prebiehal štandardne a niečo po 11 h sa
nachádzal pri štarte, keď mu kolega T. oznámil, že majú úraz, preto zlyžovali na miesto úrazu. Keď
prišli k žalobkyni, žalobkyňa tam sedela s kamarátkou, oznámili im, že ju bolí noha. Už mala v tom
čase vypnuté lyže aj lyžiarky. Videli, že je to vážnejšie, že to nie je len udreté, preto bola privolaná

horská služba a kolega ostal pri nej s tým, že on zišiel dole. Keď prišla horská služba, nasadili jej dlahy
a všetko, čo bolo potrebné. Naložili ju na skúter a zviezli ju dole do strediska, kde už bola privolaná
záchranná služba. Naložili ju a odviezli do nemocnice do Popradu. Žalobkyňu mala na starosti vedúca
družstva a telocvikárka C.. Ako vedúci kurzu kontroloval všetkých na svahu, jedná sa však o široký svah,
preto nevedel presne uviesť kde, kedy, kto, v akom momente sa nachádzal. Žalobkyňa poprosila C.,

že je unavená, že sa necíti dobre, preto s kamarátkou B. ich vedúca družstva C. nechala v reštaurácii,
ktorá sa tam nachádza, aby počkali, kým celé družstvo lyžovalo. Keď prišiel čas odchodu, kolegyňa
im povedala, že družstvo bude odchádzať, aby sa obliekli, pripravili a zišli dole, že zlyžujú dole a že
budú odchádzať. Žalobkyňa bola poučená o bezpečnosti a správaní na svahu. Hneď prvé poučenie
bolo urobené v telocvični s účastníkmi celého výcviku. Bolo 4 dni pred odchodom na výcvik, kedy sa

tieto poučenia prečítajú a oboznámi sa program celého lyžiarskeho kurzu. V tom čase mali okolo 100
účastníkov kurzu na svahu. Nehoda sa mala stať vo Fun zone, ktorá je zónou vhodnou pre lyžovanie
pre najmenšie deti a je to jeden z najmenších svahov. Podmienky boli úplne bežné, nebol ani vietor
ani dážď ani nepršalo. Jedná sa o jedno z najlepších stredísk na Slovensku, úprava svahu a všetky
podmienky tam fungujú.

11. Svedok C., lyžiarsky inštruktor, vypovedal, že podmienky na svahu neboli v čase úrazu ideálne,
ale boli normálne a dalo sa lyžovať. Keď sa úraz stal, zavolala ho telefonicky kamarátka žalobkyne a
okamžite prišiel k žalobkyni spolu v pánom C.. Žalobkyňa už mala lyže vypnuté, nohu mala nehybnú
a po krátkom čase prišla aj horská a záchranná služba. Okamžite tiež kontaktovali mamu žalobkyne.

Každoročne sú študenti poučení o správaní na svahu, tieto poučenia sú im niekoľkokrát oboznamované
aj počas kurzu a aj pred jeho skončením. Žalobkyňa mala svoje lyže a zrejme jej lyža počas lyžovania
nevypla. Na začiatku pri kontrole viazania a lyží bolo u žalobkyne všetko v poriadku.

12. Svedkyňa C., lyžiarska inštruktorka, ktorá vykonávala dozor skupiny lyžiarov, v ktorej bola zaradená

žalobkyňa vypovedala, že v posledný deň prišli za ňou žalobkyňa a jej spolužiačka, že nechcú lyžovať,
lebo sú unavené, že ostanú v čajovni. Keď končili výcvik, povedala im, aby opatrne zlyžovali dole k
reštaurácii, lebo sa jednalo o poslednú jazdu. Pri Fun zóne sa rozdelili, pretože čakala ešte na ďalšiu
skupinu. Zlyžovala s ostanými lyžiarmi pomaly dole a tam čakala aj za ostatnými, ako aj na žalobkyňu.
Následne dostala telefonát od kolegu T., že sa stala nehoda žalobkyni. Svah bol zjazdný, stav snehu a

počasia bol primeraný. Žalobkyni sa nevypla lyža, preto sa jej stal úraz.

13. Svedkyňa B., spolužiačka žalobkyne, ktorá absolvovala lyžiarsky kurz spolu so žalobkyňou, podala
čestné prehlásenie zo dňa 4. 11. 2019, podľa ktorého bola svedkom toho, že žalobkyni vbehol do
cesty poľský lyžiar, ktorému sa chcela žalobkyňa vyhnúť, pričom narazila do protisvahu, kde jej nevypla

jedna lyža a spôsobila si vážnejšie zranenie. Vzhľadom k tomu, že boli unavené im pani inštruktorka
C. umožnila, aby si sadli do čajovne a čakali na poslednú jazdu ich družstva. Po určitom čase im pani
C. prišla povedať, že družstvo už ide na hotel a aby opatrne zlyžovali až na miesto, kde mali zraz -
reštaurácia Rotunda.

14. Svedkyňa L., matka žalobkyne vypovedala, že o dcéru sa intenzívne zaujímala, s dcérou boli v
kontakte každý deň počas kurzu a bola presne informovaná o priebehu každého dňa, aké bolo počasie
a čo jedli. Keď sa stal úraz, doobeda dcére nevolala, lebo predpokladala, že si balí veci, ale keď už
bol obed a nemala žiadnu správu, tak jej volala. Keď konečne po hodine niekto zdvihol telefón, bolato jej spolužiačka, ktorá jej povedala, že dcéra spadla, že nechala mobil u nej a že bola prevezená do
nemocnice v Poprade. Zavolala starým rodičom, ktorí žijú v Poprade, aby dcéru navštívili. Spolužiačka
jej povedala, že dcéra je pri vedomí, má problém s nohou a má bolesti. K žiadnemu z inštruktorov sa

nevedela dovolať. Od dcéry mala informácie, že celý týždeň bolo nepriaznivé počasie na svahu, dcéra sa
jej sťažovala, že sa zle lyžuje a dcérin úraz nebol prvý, ktorý sa stal na tomto výcviku. Deň predtým pršalo
do technického snehu, lyžovali v nejakej kaši a tiež nemali celý deň voľno uprostred týždňa v stredu.

15. Podľa správy Horskej záchrannej služby Horný Smokovec doručenej súdu dňa 30. 5. 2019 v deň

23. 1. 2015 bola zjazdová trať otvorená. Podľa predpovede SHMÚ v ten deň hlásili počasie zamračené
s malým snežením. Možno tieto podmienky neboli ideálne, ale určite neboli nevhodné. Fun zóna je
vytvorená pre všetky kategórie lyžiarov, je to súčasť lyžiarskeho svahu a prístup tam má každý. Je na
rozhodnutí každého lyžiara, či to využije alebo nie.

16. Podľa správy spoločnosti Tatry mountain resort, a.s., Liptovský Mikuláš doručenej súdu dňa 3. 6.

2019, tzv. Fun zóna sa nachádza v dolnej časti lyžiarskej zjazdovky č. 2 Štart Východ. Zjazdovka má
mierny sklon, je ľahkou trasou s označením modrá. Nachádzajú sa tam umelo vytvorené snehové vlny,
podjazdové molitanové tunely a slalomové molitanové bránky.

17. Podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave doručenej súdu dňa 20. 5.

2019 dňa 23. 1. 2015 v čase o 11 h v lokalite tatranskej osady Tatranská Lomnica fúkal slabý premenlivý
vietor.Teplotavzduchubolaokolo1°C,relatívnavlhkosťvzduchudosahovalaokolo100%.Počascelého
dňa bol zaznamenaný častý výskyt slabej hmly. Povrch pôdy bol pokrytý nesúvislou vrstvou snehovej
pokrývky, sneh alebo topiaci sa sneh pokrýval pôdu menej ako z polovice. V skorých ranných hodinách a
počas dňa bola zaznamená poľadovica. Poľadovica je ľadová vrstva pokrývajúca povrch pôdy, prípadne

predmetov, ktorá vznikla zmrznutím nepodchladených kvapiek dažďa alebo mrholenia a tiež zamrznutím
vody z topiaceho sa snehu. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala približne 700 m.

18. Súd právne posúdil vec nasledovne:

19. Podľa článku 11 ods. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd pri
rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti
všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

20. Podľa článku 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej

úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.

21. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 420 ods. 2 veta prvá škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
27. Z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť nahradiť škodu, ktorá je osobitným
právnym dôvodom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne
konanie škodcu. Obsahom tohto vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému ju nahradiť aprávo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená uplatniť si právo na náhradu škody. Občiansky zákonník
počíta so zavinením právnickej osoby v ust. § 420 ods. 2. Za zavinené konanie právnickej osoby sa
považuje zavinené konanie jej štatutárnych orgánov, zákonných zástupcov, pracovníkov alebo členov.

28. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

- ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch.

30.Podľa§442ods.2Občianskehozákonníkapriškodespôsobenejniektorýmtrestnýmčinomkorupcie
sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

31. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 144 ods. 1 písm. o/ zákona č. 245 /2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov dieťa alebo žiak má
právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi;

toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 152 písm. c/ školského zákona školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní,
pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť
bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,

34.Podľa§5ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

35. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

36. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho

zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

38. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

40. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5 563,- Eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody na zdraví, ktorý pozostáva z bolestného. Nebolo sporné, že v dňoch od 18. 1. 2015
do 23. 1. 2015 organizoval žalovaný lyžiarsky kurz, ktorého sa ako žiačka žalovanej školy zúčastnilaaj žalobkyňa. Nebolo sporné, že na tomto lyžiarskom kurze dňa 23. 1. 2015, t.j. v posledný deň
kurzu v čase okolo 11:20 h utrpela žalobkyňa na lyžiarskom svahu v Tatranskej Lomnici - Štart v
dôsledku pádu na lyžiach úraz, závažné poranenie pravej nohy. Výsluchom žalobkyne a písomným

záznamom o zásahu Horskej záchrannej služby Horný Smokovec zo dňa 23. 1. 2015 bolo preukázané,
že došlo k pádu žalobkyne na lyžiach, k bolesti, k obmedzenej hybnosti pravej nohy, pričom prilbu
žalobkyňa mala. Iné zranenie žalobkyňa v tom čase neudávala a ani zistené pracovníkmi horskej
záchrannej služby neboli. Teplota ovzdušia predstavovala v čase úrazu -1°C, vietor mal rýchlosť do
3 m/s, zrážky 0 mm a počasie bolo polooblačné. Poškodenia na zdraví žalobkyne boli preukázané

lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe. Podľa prijímacej správy
nemocnice Poprad, a.s., Oddelenia úrazovej chirurgie s JIS - traumatologické lôžkové oddelenie zo
dňa 23. 1. 2015 žalobkyňa bola neodkladne prijatá pre zlomeninu predkolenia vpravo po páde na
lyžiach v Tatranskej Lomnici so záverom trieštivá zlomenina dist. predkolenia vpravo. Podľa prepúšťacej
správy vyhotovenej Nemocnicou Poprad, a.s. zo dňa 30. 1. 2015 žalobkyňa bola na Oddelení úrazovej
chirurgie s JIS od 23. 1. 2015 do 30. 1. 2015 s diagnostickým záverom Fractura diaphysis tibiae l.

dx spiralis disl. A042C1, Laesio n. peroneus profund. l.dx. part. dist. Po prepustení z nemocnice sa
žalobkyňa podrobila ďalším lekárskym vyšetreniam v Košiciach a v Poprade, čoho dôkazom sú lekárske
správy pripojené k žalobe. Dňa 2. 4. 2015 podstúpila žalobkyňa operáciu na Oddelení úrazovej chirurgie
s JIS - jednodňová traumatologická starostlivosť v Poprade so záverom S82.21, zlomenina diafýzy
píšťaly (tibia), so zlomeninou ihlice (fibula), každá časť. Dňa 29. 1. 2016 podstúpila ďalšiu operáciu na

oddelení úrazovej chirurgie s JIS v Nemocnici Poprad, a.s., kde bola hospitalizovaná do 30. 1. 2016
s diagnostickým záverom: S 82.21 St. p. fracturam diaphysis cruris l. dx. Dňa 9. 6. 2016 žalobkyňa
absolvovala vyšetrenie u C. v úrazovej ambulancii v Poprade, ktorý jej zdravotný stav vyhodnotil ako
ustálený ku dňu 9. 6. 2016 a vyhotovil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia dňa 9. 6. 2016. C. ohodnotil zlomeninu pišťaly pravého predkolenia liečenú operačne na 180

bodov, porušenie ihlicového nervu vpravo - axonotmeza na 85 bodov, extrakcia zaisťovacích skrutiek
dvoch 22. 4. 2015 15 bodov, extrakcia klinca a zvyšných dvoch skrutiek 29. 1. 2016 na 35 bodov, celkovo
ohodnotil bolesti žalobkyne na 315 bodov.
41. Podľa právneho názoru súdu, žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá prevenčná povinnosť je vyjadrením všeobecnej zásady

ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, preto za jej porušenie sa považuje akékoľvek
konanie, ktoré má za následok vznik škody a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou.
42. Žalovaný nesprávne zvolil svah určený na lyžiarsky výcvik, pretože k úrazu žalobkyne došlo na časti
svahu v Tatranskej Lomnici - Štart, v tzv. Fun zóne, ktorý je určený predovšetkým pre menšie deti, v
ktorej časti sú vybudované umelé prekážky, skoky, bubny a tunely. Lyžiarsky svah bol v čase úrazu

zľadovatelý, pokrytý nesúvislou vrstvou snehovej pokrývky, teplota vzduchu bola 1°C, vlhkosť vzduchu
dosahovala 100 %, podmienky na svahu neboli v čase úrazu priaznivé pre lyžiarsky výcvik, čo mal
súd preukázané zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, ktorú si na tento
účel vyžiadal. Nesprávnosť výberu svahu spočíval v technickej náročnosti niektorých úsekov, ktoré v
kombinácii s nepriaznivým počasím - poľadovica, jeho náročnosť zvýšili. Žalobkyňa bola rekreačnou

lyžiarkou, ktorá lyžovala iba počas kurzu lyžiarskych výcvikov organizovaných školou.
43. Žalobkyňa v čase úrazu celý deň nelyžovala, dopoludnie strávila v čajovni so svojou spolužiačkou
B., so súhlasom zodpovednej inštruktorky C.. Jednalo sa o poslednú jazdu žalobkyne na lyžiach, ktorú
uskutočnila na pokyn lyžiarskej inštruktorky C. smerom k hotelu, odkiaľ študenti odchádzali domov.
Žalobkyňa bola nadmerne fyzicky vyčerpaná, o čom žalovaný vedel a preto mal povinnosť vytvoriť jej

dostatočný priestor pre regeneráciu síl a oddych.
44. V čase úrazu nebol v blízkosti žalobkyne žiaden inštruktor, spolužiačka B. bola prvá osoba, ktorá jej
po páde pomohla vypnúť lyžu. Záznam o registrovanom školskom úrazu bol žalovaným spísaný takmer
po roku od úrazu dňa 14. 12. 2015.
45. Opísanú pasivitu žalovaného súd vyhodnotil ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa

ust. § 415 Občianskeho zákonníka, čím bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví podľa § ust. 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť žalovaného je zároveň objektívnou zodpovednosťou za
vzniknutú škodu na zdraví, bez ohľadu na zavinenie. Zranenia žalobkyne vzniknuté v súvislosti s úrazom
si vyžiadali opakované liečenia, hospitalizácie, rehabilitačnú liečbu a práceneschopnosť v súvislosti
s úrazom.

46. Porušenie povinnosti žalobkyne nebolo žalovaným preukázané, pričom dôkazné bremeno
zaťažovalo žalovaného. Žalovaný k tomu navrhoval písomným podaním zo dňa 18. 11. 2019 výsluch
svedkov Q., J., T., účastníkov lyžiarskeho výcviku, ale účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní
nezabezpečil, hoci to bola jeho povinnosť vyplývajúca z ust. § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadkuaopakovanežiadalpojednávaniaodročiť.Obranažalovaného,čisedelažalobkyňavčajovnisamaalebo
s inými osobami, nemá pre právne posúdenie žiaden význam.
47. Vo vzťahu k žalovanému dospel súd k záveru o splnení všetkých predpokladov pre vznik jeho

zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným,
existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie
žalovaného.
48. Zhrnutím všetkých výpovedí strán sporu, svedkov, listinných dôkazov, ktoré odzneli pred súdom bolo

dostatočne preukázané, že žalovaný porušil povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Pravdivosť výpovede žalobkyne mal súd overenú po
vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj vo vzájomných časových súvislostiach. Žalovaný
neprodukoval ani nenavrhoval žiadny protidôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobkyne.
49. Po vyriešení otázky zodpovednosti súd skúmal dôvodnosť výšky nároku uplatneného žalobou vo
výške 5 563,- Eur vychádzajúc z bodového ohodnotenia v počte 315 bodov podľa lekárskeho posudku

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval lekár zdravotníckeho zariadenia C..
Požadovanávýškabolestného5563,-Eurjevsúladesust.§5ods.2aust.§4zákonač.437/2004Z.z.v
spojení s opatrením MZ SR č. 36/2016 o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za rok 2015. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu SR v Bratislave priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2015 dosiahla 883,- Eur, výška náhrady za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 Eur podľa Opatrenia MZ
SR z 15. mája 2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2016. Výška náhrady škody na zdraví z titulu bolestného potom predstavuje 5 563,-
Eur (315 bodov x 17,66 Eur).

50. Na základe týchto dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobkyne vyhodnotil
ako dôvodnú, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

51. Žalovaný sa nezaplatením náhrady škody riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania od 14. 2. 2017, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby s prílohami

vo výške 5 % ročne zo sumy 5 563,- Eur (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku
dňu omeškania vo výške 0,00 % + 5 percentuálnych bodov) do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
52. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

53. Žalovaný bol súdom vyzvaný listom zo dňa 12. 2. 2019, aby vzhľadom k tomu, že jeho
advokát JUDr. Farkašovský opakovane žiada o odročenie pojednávaní zo zdravotných dôvodov, pre
práceneschopnosť, rehabilitáciu a pod., teda dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aby v lehote 20 dní
zvolil iného advokáta. Listom zo dňa 15. 2. 2019 žalovaný súdu oznámil, že trvá na výbere svojho
advokáta JUDr. Farkašovského. JUDr. Farkašovský žiadal pojednávanie nariadené dňa 9. 7. 2020

odročiť zo zdravotných dôvodov. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené dňa 9. 7. 2020 nedostavil,
hoci bol riadne a včas predvolaný, dňa 30. 6. 2020 prevzala predvolanie na pojednávanie O.,
štatutárna zástupkyňa žalovaného (riaditeľka školy), dňa 3. 7. 2020 C., štatutárny zástupca žalovaného
(zástupca školy).
54. Z dôvodov, že si žalovaný nezvolil iného advokáta postupom podľa § 183 ods. 2 veta druhá CSP,

súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného dňa 9. 7. 2020.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej
žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.