Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 9, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207217
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119207217.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom

Y. XXX/XX, P., práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín
proti žalovaným: 1/ I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. októbra XXXX/X, P., práv. zast. JUDr. Martou
Rybárovou, advokátkou, Jilemnického 532/2, Trenčín, 2/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X,
P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a I. , nar. X.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodného žalovaného I. E., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:

- Nehnuteľné veci, a to pozemok parc. reg. „C“ č. 929 zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2,
dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 929, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. Y., v
podiele 1/ 2, v hodnote 53.500 Eur.

II. Do dedičstva po I. E., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX patrí pohľadávka voči žalobkyni z titulu
vyrovnania podielov vo výške 17.040,78 Eur

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadala súd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
I. E., nar. X.X.XXXX. V žalobe uviedla, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 16Pc 28/2017-30 zo dňa 24.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2018.
Žalovaný bol ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemok parc. reg. „C“ č. 929 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 376 m2, dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 929, zapísaný na LV č. XXX
kat. úz. Y. na tom základe, že ako podielový spoluvlastník s podielom 1/2 k celku na nehnuteľnostiach

kúpnou zmluvou zo dňa 06.10.2000, ktorú uzatvoril so svojou matkou Y. E. odkúpil zostávajúci podiel
v jej vlastníctve vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnosti. Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.
23C/1/2018-24 zo dňa 11.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2018 výrokom I. a II. určil,
že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku k uvedeným nehnuteľnostiam patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov I. E., nar. XX.XX.XXXX , bytom Y. XXX/XX, P. a W. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, P.. Od roku 2003 manželia E. na základe stavebného povolenia č. F2003//00285-
ZKA realizovali prestavbu nehnuteľnosti, ktorá spočívala v prístavbe dvoch obytných miestností k

nehnuteľnosti. Uvedená prístavba nehnuteľnosti boli financovaná výhradne z prostriedkov žalobkyne,
ktorá tieto získala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2002 prevodom členských práv a povinností
v Stavebnom bytovom družstve Trenčín, ktorých výlučným vlastníkom bola žalobkyňa pred uzatvorením
manželstva. Predmetnou kúpnou zmluvou získala od nadobúdateľa p. I. sumu 585.000,- Sk (19.418,44Eur). Celková hodnota nehnuteľnosti pozemku parcela reg. "C" parc. č. 929 a domu súp. č. XXX je
podľa vyjadrenia spoločnosti PRESTIGE Group s. r. o. v sume 70.000,- Eur. Poukázala na ustanovenia
§ 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Predmet BSM je tvorený

spoluvlastníckym podielom 1/ 2 k uvedeným nehnuteľnostiam a vstupuje do neho aj vnos žalobkyne do
bezpodielového spoluvlastníctva v podobe investícií vlastných finančných prostriedkov v sume 585.000
Sk do rekonštrukcie a prístavby dvoch obytných miestností uvedenej domovej nehnuteľností. Žalobkyňa
požaduje v rámci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva vrátenie sumy 585.000,-
Sk (19.418,44 Eur), ktorá bola vynaložená z jej oddelených prostriedkov na uvedenú rekonštrukciu a

prístavbu dvoch obytných miestností k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z majetkových a
príjmových možností strán sporu je možné konštatovať, že ani jedna zo sporových strán nie je schopná v
rámci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov riešiť vyporiadanie úhradou
na vyrovnanie podielu. Teda ide o osobitný prípad a vzhľadom na požiadavku žalobkyne na vrátenie
sumy 585.000,- Sk (19.418,44- Eur) navrhla žalobkyňa riešiť vyporiadanie prikázaním nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom vyporiadania do podielového spoluvlastníctva. Navrhla teda vydať rozsudok, ktorým

súd určí, že podiel vo výške 1/ 2 k uvedeným nehnuteľnostiam patrí do výlučného vlastníctva žalovaného
I., nar. X.X.XXXX a podiel vo výške 1/ 2 k uvedeným nehnuteľnostiam patrí do výlučného vlastníctva
žalobkyne.

2. Pôvodný žalovaný I. E. sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 13.12.2019. V ňom uviedol,

že súhlasí s ocenením nehnuteľností podľa predloženého potvrdenia o cene vydaného realitnou
kanceláriou Prestige group s.r.o. na sumu 70.000 Eur, a teda predmet BSM v podiele 1/ 2 má hodnotu
35.000 Eur. Navrhol zdokladovať tvrdený vnos žalobkyne v sume 19.418,44 Eur. V predloženej zmluve
niejebytzákonnýmspôsobomšpecifikovaný,jeuvedenáibaadresaulice,naktorejsabytnachádza.Nie
je uvedené, akým spôsobom žalobkyňa prevzala peniaze od kupujúceho pána I.. Ide teda o zmätočný

doklad, zakladajúci právnu neistotu. Dňa 16.5.2002, kedy mala žalobkyňa previesť svoje členské práva,
trvalo manželstvo strán. Navrhol prikázať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam do vlastníctva
žalobkyne v podiele 1/ 4 k celku a do vlastníctva žalovaného v podiel 1/ 4 k celku, keďže žiadna
zo strán nie je schopná vyplatiť druhú stranu vyrovnacím podielom. Napokon uviedol, že žalobkyňa
nešpecifikovala rekonštrukciu domu, ktorá mala byť financovaná z oddelených peňažných prostriedkov

žalobkyne.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 29.5.2020, v ktorom uviedla, že
pôvodný žalovaný I. E. zomrel dňa X.X.XXXX a oznámila právnych nástupcov, ktorí prichádzajú do
úvahy. Ďalej uviedla, že získala sumu 585.000,- Sk (19.418,44- Eur), ktorou bola financovaná prístavba

nehnuteľnosti a ktorá tvorila vnos do BSM, od nadobúdateľa členských práv a povinností v Stavebnom
bytovom družstve Trenčín pána I., a to platbou v hotovosti k rukám žalobkyne, čo potvrdzuje príloha
k Zmluve o zaplatení zálohy na kúpu družstevného bytu zo dňa 16.05.2002, Dohoda o vyplatení
bytu, spísaná vlastnou rukou stranami dohody. Predmetom prevodu boli členské práva a povinnosti v
StavebnombytovomdružstveTrenčín,ktorébolivovýlučnomvlastníctvežalobkyne,ktoráichnadobudla

preduzatvorenímmanželstva.PredmetnéprávaapovinnostičlenadružstvanikdynepatrilidoBSMstrán
sporu a neexistoval spoločný nájom bytu. Členské práva a povinnosti sa týkali bytu č. XX v bytovom
dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemkoch KN C parcela č. 2315/453, č. 2315/454, č. 2315/474
a č. 2315/475, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres P., evidovaný Okresným
úradom Trenčín, katastrálny odbor. Žalobkyňa s prihliadnutím na jej vnos žiadala, aby súd prikázal celý

podiel 1/ 2 k nehnuteľnostiam do výlučného vlastníctva žalobkyne.

4. Dedičstvo po pôvodnom žalovanom I. E., zomr. X.X.XXXX sa prejednáva na tunajšom súde pod
sp. zn. 11D 133/2020. Súdom poverená notárka JUDr. Anna Pčolová v listoch zo dňa 13.5.2020 a
11.11.2020 súdu oznámila, že ako dedičia po poručiteľovi prichádzajú do úvahy deti poručiteľa - I. E., nar.

X.X.XXXX a J. E., nar. X.X.XXXX, ktorí dedičstvo neodmietli. Preto súd uznesením č.k. 20C 27/2019-76
zo dňa 24.11.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedenými právnymi nástupcami poručiteľa ako
žalovanými 1/ , 2/.

5. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 6.4.2021 žiadal, aby súd vychádzal z hodnoty nehnuteľností vo výške

ako ju ku dňu zániku BSM, t.j. k 20.9.2018 odhadla spoločnosť DOMUM realitná spoločnosť s.r.o., Nové
Mesto nad Váhom v liste zo dňa 01.03.2021 na 107.000 Eur, z toho predstavuje hodnota pozemku
sumu 37.000 Eur a hodnota rodinného domu sumu 70.000 Eur. Hodnota podielu vo výške 1/ 2, ktorý
je predmetom konania , potom činí 53.500 Eur a žalovanému 1/ prislúcha podiel 1/ 8 k celku v hodnote13.375Eur.Žalobkyňoupredloženú „DohoduovyplateníbytuY.XXXX/XXP.-I."považuježalovaný1/za
spornúminimálnezdôvodu,ženanejniejeuvedenýdátum,kedybolauzavretá.Napriekpochybnostiam
žalovaného 1/ o hodnovernosti citovaného dokladu predloženého žalobkyňou, žalovaný 1/ pripustil, že

žalobkyňa od kupujúceho C. I. kúpnu cenu za predaný byt skutočne dostala a žalovaný 1/ je taktiež
ochotný pripustiť tvrdenie žalobkyne o tom, že celú kúpnu cenu vložila do prístavby rodinného domu na
Y. ul. XXX/XX v P., ktorá pozostávala z dvoch obytných miestností (izieb). Žalovaný 1/ od pôvodného
žalovaného má vedomosť o tom, že na výmenu plastových okien v rodinnom dome na Y. ul. XXX/XX
v P. boli použité peňažné prostriedky čerpané z pôžičiek, poskytnutých pôvodnému žalovanému od

Poštovej banky, a.s.. Tieto pôžičky splácal pôvodný žalovaný od júna 2016 do 14.9.2018 a od mája 2017
do 14.9.2018, pričom celkovo takto uhradil splátky v sume 2.479,44 Eur, z ktorej polovica, teda suma
1.239,72 Eur sa započítava do BSM a žalovaný 1/ žiadal zohľadniť na neho pripadajúci podiel 1/ 8 , t.j.
sumu619,86Eur.Ďalejžalovaný1/uviedol,žepaniJ.D.(matkažalovaného1/)aI.E.st.akopredávajúci
uzavreli dňa 5.9.1995 s kupujúcim I. W. kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci z ich BSM predali
rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela č. XXX (pôvodná parcela č. 120) v k.ú. Y.,

kupujúcemu za kúpnu cenu 1.000.000 Sk, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V
2237/1995. Dom už v súčasnosti neexistuje, nakoľko je tadiaľ trasovaná komunikácia - časť ulice Na
kamenci v Trenčíne a kupujúci v roku 2020 zomrel. Kupujúci vyplatil každému z bývalých manželov
polovicu kúpnej ceny po odpočítaní nesplatenej časti pôžičky banky Slovenskej štátnej sporiteľne, a.s. v
sume 2.755,09 Eur, teda pôvodnému žalovanému bola vyplatená suma 15.219,20 Eur a rovnaká suma

bola vyplatená aj pani J. D.. J. D. od pôvodného žalovaného vedela, že tento jemu vyplatenú časť kúpnej
ceny v plnej výške 15.219,20 Eur po roku 1997 použil na rekonštrukciu domu na Y. ulici v P., ktorý je
predmetom tohto konania. Žalovaný 1/ si z tejto sumy nárokuje svoj zákonný podiel, t.j. sumu 7.609,70
Eur. Žalovanému 1/ sú z rozprávania jeho rodičov, starej matky p. Y. E. a súrodencov jeho otca I. E.,
st. známe aj ďalšie skutočnosti. V roku 1997 uzavreli manželstvo žalobkyňa a I. E. st.. V roku1996 sa

im narodila dcéra žalovaná 2/. V roku 1995 predal I. E. st. spolu s (vtedy už bývalou manželkou) J. D.
(matkou žalovaného 1/), rodinný dom na ul. Na Kamenci v Trenčíne, ktorý mali v BSM. Polovicu peňazí
z predaja, použil koncom 90-tych rokov I. E. st. na prerábku a obnovu rodinného domu na Y. ulici XXX/
XX v P., kde mali so žalobkyňou adresu posledného spoločného trvalého bydliska. Do tohto domu sa
žalobkyňa, I. E. st. a žalovaná 2/ ako rodina, presťahovali po r. 2001, kedy zomrela matka I. E., st., Y.

E., ktorej dom pôvodne patril. Dom bol už sčasti prerobený. Predtým žalobkyňa, I. E. st. a žalovaná
2/ spolu bývali v byte vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na ul. Y. XXXX/XX v P., ktorý žalobkyňa v
roku 2002 predala C. I.. Kúpnu cenu žalobkyňa použila na prístavbu rodinného domu na Y. ul. XXX/
XX, pozostávajúcu z dvoch obytných miestností (stavebné povolenie z roku 2003). Žalovaný 1/ navrhol
prikázať podiel 1/ 2 k nehnuteľnostiam do spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/ 4 a žalovaných 1/, 2/,

každému v podiele 1/ 8 k celku.

6. Žalovaná 2/ sa k žalobe nevyjadrila.

7. Žalobkyňa v podaní zo dňa 26.4.2021 uviedla, že súhlasí s hodnotou nehnuteľností 107.000 Eur

(pozemok 37.000,- Eur, dom 70.000,- Eur). K žalovaným 1/ uvádzaným finančným prostriedkom,
ktoré mal I. E. st. k dispozícii, na základe prevzatého úveru od Poštovej banky a. s. alebo predajom
nehnuteľnosti, žalobkyňa uviedla, že ide o finančné prostriedky, ktoré spotreboval I. E. st. výlučne pre
svoju potrebu a to v dôsledku jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov v spojení s jeho nízkym
príjmom, nakoľko bol dlhodobo poberateľom invalidného dôchodku a následne starobného dôchodku.

V dôsledku tejto skutočnosti bola výlučne žalobkyňa súčasne nútená uhrádzať všetky platby spojené s
užívaním nehnuteľnosti ako aj náklady na výživu dcéry, kde si I. E., st. taktiež riadne neplnil vyživovaciu
povinnosť. Bezúčelové pôžičky od Poštovej banky, a. s. boli vzaté I. E. st. v roku 2016 a 2017 za účelom
prefinancovania pôžičiek od spoločnosti HOME CREDIT a úhrady debetného limitu u Tatra banky, a.
s., a to bez vedomia žalobkyne, pričom I. E. st. získané finančné prostriedky použil výlučne pre svoju

potrebu. Výmena okien bola realizovaná v dvoch etapách, a to v roku 2012 a v roku 2015, teda pred
prevzatím bezúčelovej pôžičky. V žiadnom prípade neboli finančné prostriedky použité na výmenu okien.
Žalobkyňa zistila, že I. E. st. má prevzatú pôžičku od HOME CREDIT a že je dlžníkom na prečerpanom
debetnom účte vedenom v Tatra banka, a. s. až na základe upomienok, ktoré boli doručené. Na
základe tejto skutočnosti bolo jediným východiskom čerpanie úveru a prostredníctvom neho vyplatenie

uvedených záväzkov I. E., st.. O skutočnosti, že I. E., st. mal k dispozícii na základe predaja rodinného
domu finančné prostriedky v sume 458.000,- Sk sa žalobkyňa dozvedela až z predloženého vyjadrenia
žalovaného 1/. O uvedenej finančnej sume nemala žalobkyňa vedomosť, či už pri uzatvorení manželstva
alebo v jeho priebehu. Žalobkyňa poprela, že by nejaká takáto suma bola použitá na rekonštrukciurodinného domu, resp. že vôbec k nejakej rekonštrukcii pred rokom 2003 došlo. Je možné mať v tejto
súvislosti pochybnosti, že by I. E., st. investoval do nehnuteľnosti, ak mal pochybnosti, že v budúcnosti
nemusí byť jej vlastníkom, ktorá skutočnosť vyplýva z listu, ktorý napísala sestra I. E., st. v roku 1999

a rovnako je možné mať pochybnosti o predmetnej investícii z toho dôvodu, že I. E., st. mal nie dobrý
vzťah so svojou matkou, čo rovnako vyplýva z listu, a teda pravdepodobne by neinvestoval do domu,
ktorý užívala jeho matka. Žalobkyňa poukázala na to, že keď sa do predmetného domu, po smrti I. E.,
st., presťahovali, tento bol v pôvodnom stave bez náznakov akejkoľvek rekonštrukcie. Taktiež možno
mať pochybnosti o predmetnej investícii aj z toho dôvodu, že ak by v rokoch 1995 až 2001 pri terajších

cenách stavebných materiálov došlo k investícii v sume 458.000,- Sk musela by byť nehnuteľnosť v
stave zodpovedajúcom prakticky skoro novému domu. Tento stav však nezodpovedá stavu pred jeho
rekonštrukciou resp. prístavbou, a v tomto smere žalobkyňa poukázala na časť predloženej projektovej
dokumentácie ohľadom stavebného konania v roku 2002. Žalobkyňa navrhla, aby do jej vlastníctva
bol prikázaný podiel vo veľkosti 1 /2 v nehnuteľnostiach patriaci do BSM, a do dedičstva , aby boli
prikázané finančné prostriedky v sume 7.331,58 Eur, ktoré je povinná vyplatiť žalobkyňa na vyrovnanie

podielov vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva a podiel vo veľkosti 1/2 k celku k predmetným
nehnuteľnostiam.

8. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 21.5.2021 uviedol, že jeho otec poberal tzv. „čiastočný“ invalidný
dôchodok. No popritom súbežne pravidelne poberal aj mzdu, nakoľko pravidelne pracoval. Bol

zamestnaný v strážnej bezpečnostnej službe ako strážca vo firme OZETA o.z. Trenčín a tiež ako
zamestnanec strážnej bezpečnostnej služby obch. reťazca LIDL na Bratislavskej ul. v Trenčíne, kde sa
so žalovaným 1/ občas aj osobne stretávali. Preto má žalovaný 1/ vedomosť, že tam jeho otec pracoval
až do odchodu na predčasný starobný dôchodok. Mal teda prijem zo závislej činnosti a peniaze do
rodinného rozpočtu pravidelne prinášal. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne, že „všetky finančné

prostriedky spotreboval v dôsledku jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov". Faktom je, že
odišiel do predčasného starobného dôchodku, takže sa mu pravidelný každomesačný prijem, úmerne
tomu znížil. I. E., st. si svoju vyživovaciu povinnosť k dcére pravidelne plnil. Žalovaný 1/ nespochybňuje
tvrdenie žalobkyne, že bezúčelové pôžičky v Poštovej banke a.s., boli v roku 2016 a roku 2017 brané za
účelom refinancovania pôžičky, poskytnutej nebankovým subjektom Home Credit, čo býva vcelku bežná

prax, no žalobkyňa o tom mala vedomosť. Žalobkyňa predložila doklady o cene výmeny okien v dome
na sumu 550 Eur a na sumu 730 Eur, avšak žalovaný 1/ poukázal na to, že pôžičky boli od Poštovej
banky, a.s. vzaté na sumu 5.000 Eur. Žalovaný 1/ potvrdil, že žalobkyňa sa s I., st. a s ich maloletou
dcérou (žalovanou 2/) do ich spoločnej domácnosti do rodinného domu na Y. v Trenčíne nasťahovali v r.
2001. Bolo to po smrti matky I. E. st., Y. E., ktorej dom pôvodne patril (nie po smrti I. E., st. ako uvádzala

žalobkyňa). V r. 2000 (t.j. ešte za života matky), prešlo vlastníctvo k domu aj s pozemkom v celosti na
I. E., st., a to na základe konania o povolení vkladu sp.zn. V 3353/2000, č.zm. 11/2001, titulom kúpnej
zmluvy zo dňa 06.10.2000, za kúpnu cenu vo výške 183.680,-Sk, ktorú mal kupujúci I. E., st. uhradiť
svojej matke ako predávajúcej, avšak s podmienkou matky, že syn s manželkou dom prerobia, renovujú,
resp. k nemu urobia aj prístavbu. To manželia začali uskutočňovať, lebo aj im to ako rodine s malým

dieťaťom vyhovovalo (žalovaná 2/ mala vtedy cca 4 roky). Z uvedeného vyplýva, že citovaná kúpna cena
v žiadnom prípade nebola zanedbateľnou sumou, a teda obaja manželia o nej museli alebo aspoň mali
vedieť. Ide o časť spomenutej čiastky 458.000 Sk. Z listu J. T. vyplýva vážny záujem I. E., st. investovať
spomenuté financie do prerábky rodičovského domu, ktorý chcel mať majetkovo vysporiadaný. V liste
J. T. uvádza, že ona nemá záujem o rodičovský dom, pretože býva v Ostrave. Nie je teda pravda, že

rekonštrukcia domu začala až po roku 2003, a to iba z prostriedkov, ktoré žalobkyňa získala predajom
bytu. Zo sumy 458.000 Sk patriacej pôvodnému žalovanému sa financovala prístavba dvoch izieb ,
rekonštrukcia kuchyne, kúpeľne, WC a plynového kúrenia, no najmä kúpa predmetu BSM. Prístavba
bola legalizovaná až dodatočne v priebehu rokov 2002 a 2003, stavebné povolenie bolo vydané dňa
7.2.2003. Takáto rozsiahla rekonštrukcia a kúpa nehnuteľnosti sa nedá uhradiť len z vnosu žalobkyne

v sume 19.418,44 Eur. Žalovaný 1/ sumu vnosu žalobkyne nerozporuje, ale žiada, aby bol zohľadnený
aj vnos I. E., st. v sume 458.500 Sk, t.j. 15.219,41 Eur. Žalovaný 1/ reflektuje na podiel vo výške 1/ 8 k
celku titulom vyporiadania BSM. Ak masa BSM pripadne do vlastníctva žalobkyne, prípadne aj jej dcéry,
takéto finančné vyrovnanie v prospech žalovaného 1/ je adekvátne, spravodlivé a primerané.

9. Súd vykonal pojednávanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovanej 2/, ktorá bola riadne a včas predvolaná, jej neprítomnosť
ospravedlnila žalobkyňa a žalovaná 2/ nežiadala odročiť pojednávanie.10. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, výsluchom
svedkyne J. D., oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16Pc 28/2017, najmä
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16Pc 28/2017-30 zo dňa 24.5.2018 s doložkou právoplatnosti,

výpisu z LV č. XXX k.ú. Y., rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 23C 1/2018-24 zo dňa 11.7.2018 s
doložkouprávoplatnosti,stavebnéhopovoleniaOkresnéhoúraduvTrenčíne,odborživotnéhoprostredia
číslo F2003/00285-ZKA zo dňa 7.2.2003, zmluvy o zaplatení zálohy zo dňa 16.5.2002, dohody o
vyplatení bytu, potvrdenia Prestige Group s.r.o. o cene nehnuteľností zo dňa 12.8.2019, fotografie,
výpisu z LV č. XXX k.ú. Y. zo dňa 10.9.2019, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa

13.12.2019 s prílohami, vyjadrenia pôvodného žalovaného zo dňa 13.12.2019 s prílohami, úmrtného
listu ohľadom pôvodného žalovaného, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 29.5.2020, úmrtného listu ohľadom
pôvodného žalovaného, prevodu členských práv a povinností zo dňa 10.6.2002, oznámení notárky
JUDr. Anny Pčolovej zo dňa 13.5.2020, 11.11.2020, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 6.4.2021, príloh
tohto vyjadrenia vrátane Stanovenia odhadu hodnoty nehnuteľností zo dňa 1.3.2021, výpisov z úverov,
písomného svedectva J. D. zo dňa 29.3.2021, kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.1995, výpisu z evidencie

nehnuteľností, výpisu z LV č. XX P. - Y., vyjadrenia žalobkyne zo dňa 26.4.2021, príloh tohto vyjadrenia
vrátane rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a starobného dôchodku
pôvodnému žalovanému, potvrdení o vkladoch hotovosti zo dňa 28.9.2015, 16.9.2015, 17.9.2015,
zmluvy o dielo zo dňa 9.8.2012, odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 25.9.2012, cenovej
ponuky plastových okien zo dňa 19.10.2015, listu, výňatkov z projektovej dokumentácie prístavby

rodinného domu, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 21.5.2021, písomných svedectiev zo dňa 19.5.2021,
17.5.2021.

11. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16Pc 28/2017 súd zistil, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 7.6.1997 v Dolnej Súči, s tým, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č.k. 16Pc 28/2017-30 zo dňa 24.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.9.2018.

12. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že predala svoj družstevný byt, na základe toho, že bola
presvedčovaná, aby išli s manželom bývať na chalupu, t.j. do rodinného domu súp. č. XXX, kde

žalobkyňa momentálne s dcérou býva po smrti exmanžela. Do predmetného domu sa žalobkyňa s
manželom presťahovala dňa 27.5.2002. Peňažné prostriedky vyplatené od pán I. mala žalobkyňa
uložené doma v hotovosti a za to sa kupovalo to, čo bolo potrebné pri rekonštrukcii domu. Kupovala
sa aj strava robotníkov a vyplácali sa robotníci za práce na dome. Všetky prostriedky, ktoré boli
vyplatené za ten byt boli použité na prístavbu a prerobenie príbytku. Peniaze boli použité konkrétne

na prístavbu dvoch izieb, na zhotovenie kúrenia, podláh, stierok, strechy, výmenu elektrického vedenia,
nová kuchynská linka sa zakúpila a bola zariadená detská izba nábytkom. Táto rekonštrukcia rodinného
domu sa vykonávala po 27.5.2002 v priebehu 5 mesiacov. Rekonštrukcia ešte nie je celkom dokončená,
pretože to nebolo celkom postačujúce, treba dať chalupu do poriadku z vonku. Všetky prostriedky
žalobkyne boli investované do rekonštrukcie domu. K tvrdeniam o tom, že pôvodný žalovaný dostal a

investoval svoje peniaze do príbytku uviedla, že ona o tom vôbec nevedela. Ak by žalobkyňa vedela,
že mal nejaké peniaze, určite by nebola predala svoj byt, ale nechala by ho pre dcéru do budúcna.
Podiel na dome a pozemku žalobkyňa navrhla prikázať do jej vlastníctva s tým, že bude musieť
riešiť vyplatenie žalovaných. Výmena okien v dome za plastové bola robená v roku 2012 a 2015.
Výmenu okien žalobkyňa objednala a aj ju uhradila, pričom peniaze na to si našetrila. Manžel nemal

záujem robiť niečo vnútri v dome. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť ako to presne bolo, teda z koho
peňazí bola uhradená kúpna cena 183.680,- Sk za podiel na dome a pozemku, ktorý kúpil pôvodný
žalovaný od svojej matky. Uviedla, že nevie o tom, že by boli vyplatené nejaké peniaze titulom kúpnej
ceny. Žalobkyňa sa stará o údržbu domu a náklady s tým spojené hradí z jej príjmu. Dcéra študuje
na vysokej škole. Žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie. Keď žalobkyňa uzavrela

manželstvo s pôvodným žalovaným, pôvodný žalovaný nemal žiadne úspory. Keby ich mal, nepredala
by žalobkyňa družstevný byt. Žalobkyňa bola s dcérou na materskej dovolenke dva a pol roka. Následne
sa zamestnala ako zdravotná sestra v nemocnici v Trenčíne, mala trvalý pracovný pomer. Jej manžel
pracoval v Ozete po uzavretí manželstva asi 3 roky. Poberal čiastočný invalidný dôchodok. Boli aj
obdobia, kedy bol evidovaný na úrade práce. V čase rekonštrukcie, iné vysoké výdavky v rodine nemali,

žalobkyňa dlhy nemala. Zostatok na bežnom účte žalobkyne je 19 Eur. Je naďalej zamestnaná ako
zdravotná sestra a dosahuje príjem vo výške 1050 Eur mesačne v čistom. Žalobkyňa sa nebola zatiaľ
informovať v banke, či by jej poskytla peňažné prostriedky na výplatu žalovaných z BSM. Aktuálne
nespláca žiaden úver, nemá dlhy.13. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že z jeho strany je dokazovanie v tomto konaní sťažené,
pretože doklady o investíciách do predmetných nehnuteľností má žalobkyňa. Žalovaný 1/ však od svojho

otca má vedomosť, že peniaze z predaja svojej nehnuteľnosti investoval do prístavby predmetného
rodinného domu a žalobkyňa musela vedieť o tom, že otec žalovaného 1/ túto svoju nehnuteľnosť predal.
Žalovaný 1/ má od svojho otca a jeho súrodencov vedomosť o tom, že zo strany jeho otca došlo k
investíciám do predmetného rodinného domu potom ako zomrela stará matka žalovaného 1/. V roku
2001 sa otec žalovaného 1/ aj so žalobkyňou do domu nasťahovali a hneď začali s rekonštrukciou

rodinného domu. Predmetom rekonštrukcie bolo pristavenie dvoch miestností, vybudovanie sociálneho
zariadenia, kúpeľne, prerábala sa kuchyňa, robili sa podlahy. Otec žalovanému 1/ spomínal, že kúpil
kotol, platil plynové rozvody, kúpil nové radiátory. Žalovaný 1/ má tieto informácie od svojho otca, ktorý
mu to hovoril, keď sa sním stretával mimo jeho domu, pretože jeho druhá manželka žalobkyňa si
neželala, aby žalovaný 1/ chodil k nim. Správne je také vyjadrenie žalovaného 1/, že peniaze, ktoré
pôvodný žalovaný získal z predaja jeho domu, pôvodný žalovaný vložil do rekonštrukcie domu po smrti

starej matky žalovaného 1/. Otec žalovanému 1/ hovoril, že až dodatočne bola vyhotovená projektová
dokumentácia predmetnej rekonštrukcie rodinného domu, robilo sa to tak bežne. Predtým než sa otec
žalovaného1/rozišielsmatkoužalovaného1/,chodilžalovaný1/kubabkeavidelakodomvtedyvyzeral
a žalovaný 1/ má za to, že rekonštrukcia, ktorá bola na dome spravená, by nemohla byť uhradená
len z peňazí, ktoré investovala žalobkyňa. Otec žalovanému 1/ povedal, že on do rekonštrukcie domu

investoval a žalobkyňa neinvestovala nič. Žalovaný 1/ sa nevedel vyjadriť k tomu, či žalobkyňou tvrdené
peňažné prostriedky pochádzajúce z jej oddeleného majetku investovala žalobkyňa do rodinného
domu. V predmetnom rodinnom dome v súčasnosti býva žalobkyňa spolu so žalovanou 2/. Navrhol,
aby polovica predmetnej nehnuteľnosti pripadla do vlastníctva žalobkyne s tým, že požadoval výplatu
jeho zákonného podielu. Tiež by mohol spochybňovať doklady, ktoré predložila žalobkyňa ohľadom ňou

tvrdených vnesených prostriedkov do BSM, napr. na dohode o vyplatení bytu nie je uvedený ani dátum
jej podpísania.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že do vlastníctva
žalobkyne prikáže polovicu rodinného domu aj pozemku a určí, že do dedičstva po zomrelom I. E. st.

patrí čiastka 7.331,58 Eur, ktorú je povinná žalobkyňa zaplatiť dedičom. Poukázal na to, že čestné
prehlásenia I. E. a J. T. majú identický obsah, z čoho podľa neho vyplýva, že ich pripravoval pre
nich niekto iný, že ich nespisovali oni sami. Z týchto čestných prehlásení vyplýva iba to, že v roku
2001, 2002 dochádzalo k rekonštrukcii domu. Nič iné tieto prehlásenia nepreukazujú. V konaní však
boli prehlásenia predložené žalovaným 1/ potom, ako žalobkyňa predložila projektovú dokumentáciu k

rekonštrukcii rodinného domu. Vyjadril silné pochybnosti o tom, že je pravda, že J. D. s I. E., st. bola
za predaj ich rodinného domu vyplatená kúpna cena 1.000.000 Sk, keďže podľa kúpnej zmluvy kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 83.000 Sk a mala byť vyplatená na účet, a nie v hotovosti, ako uvádzala
svedkyňa. Žalobkyňa nespochybňuje, že došlo k výmene okien v dome, avšak to sa udialo v roku 2012
a 2015 a výmena okien nebola financovaná z prostriedkov, ktoré si vzal I. st. z Poštovej banky a.s.

titulom úverov, pretože tieto úvery boli použité na vyplatenie skoršieho úveru voči Home Credit Slovakia
a.s.. Ďalej vyjadril pochybnosti o tom, že I. E., st. skutočne vyplatil kúpnu cenu 183.000 Sk svojej matke
za kúpu podielu v dome a pozemku a v tomto smere poukázal aj na jeho vyjadrenie na pojednávaní
konanom vo veci vedenej pod sp. zn. 23C/1/2018 na tunajšom súde dňa 11.6.2018, kde uviedol, že
peniaze matke odovzdal a ona mu ich vrátila na rekonštrukciu. Ak by v roku 2001 a 2002 žalobkyňa

spolu s manželom disponovali takými finančnými prostriedkami ako tvrdí žalovaný 1/, teda dokopy by
mali 1.200.000 Sk, prístavba rodinného domu by bola úplne iná a rekonštrukcia domu by bola ukončená,
čo však do dnešného dňa nie je.

15. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní navrhla, aby bol podiel vo výške 1/ 2 k domu

a pozemku prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, prípadne do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovanej 2/ s tým, že žalovanému 1/ bude patriť výplata z vyrovnacieho podielu v sume
11.000 Eur. Žiadala, aby boli zohľadnené vnosy aj zo strany otca žalovaného 1/. Je pravda, že čestné
prehlásenia J. T. a I. E., ktoré predložil žalovaný 1/ do spisu mali totožný text, ale išlo o súrodencov
pôvodného žalovaného, ktorí sa logicky zaujímali o to, ako sa naloží s rodičovským domom, a preto aj

mali vedomosť, že v období ako v prehlásení uvádzali bol tento dom rekonštruovaný. Došlo k riadnemu
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi I. E., st. a jeho matkou. Kúpna zmluva je platná. Doklady o tom, že
žalobkyni boli vyplatené peňažné prostriedky titulom prevodu jej členského podielu v bytovom družstveboli predložené až po tom ako žalovaný 1/ sa vyjadril v danej veci. Na tomto trvala. V ostatnom sa
pridržala všetkých tvrdení žalovaného 1/ doručených súdu v tejto právnej veci.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného
majetku, vecí účastníkov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov
účastníkov v zmysle zásad podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom rozumieme

súhrn majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom
bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie
veci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza
z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku.

22. Každý z manželov má v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka právo žiadať, aby sa mu uhradilo,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (tzv. vnosy), a na návrh druhého manžela je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vzhľadom na dispozičný
princíp musí bývalý manžel v konaní o vyporiadanie BSM vzniesť procesný návrh, ktorým voči druhému

bývalému manželovi uplatní pohľadávku (nárok) na náhradu toho, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na získanie spoločnej veci, resp. pohľadávku na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok druhého účastníka. Ak žiaden z účastníkov o to nepožiada, bolo by
prekročením návrhu nad rámec ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. (teraz § 216 ods. 1, ods. 2 CSP),
pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudku

sp. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 9.11.2006. Pokiaľ vnos predstavuje peňažné prostriedky jedného z
manželovvynaloženénarekonštrukciuspoločnéhodomu,súd nemôževychádzaťzozhodnoteniadomu
po vykonaní rekonštrukcie, ale bude zohľadňovať sumu peňažných prostriedkov skutočne vynaložených
na túto rekonštrukciu v preukázanej výške (obdobne napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo/10/2011 zo dňa 26.6.2012).

23. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je sporovým konaním. Civilný sporový
poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný
predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch
rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť

skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má tedapovinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach
bez návrhu strán sporu. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Je záležitosťou strán, ktoré
spoločné veci urobia predmetom konania a navrhnú konkrétny spôsob ich vyporiadania. Sporová strana
teda musí v rámci bremena tvrdenia urobiť relevantný procesný návrh, ktorý bude obsahovať presnú
špecifikáciu spoločnej veci a návrh na spôsob jej vyporiadania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004 dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie

BSM je treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy
účastníkov môže súd len pokiaľ ide o cenu veci a to ako ich vyporiada. Ak by súd vyporiadal aj veci,
resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s ust. § 153 ods.
2 O.s.p. (teraz § 216 ods. 1, ods. 2 CSP) a išlo by o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Keďže strany do masy BSM okrem spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu

a pozemku nezahrnuli iné veci, práva, majetkové hodnoty, a ani spoločné dlhy, súd vyporiadaval len
podiel v rodinnom dome s pozemkom.

24. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a I. st., pôvodného
žalovaného cestou súdu, pretože strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku.

25. V priebehu konania zomrel pôvodný žalovaný. Súd pokračoval v konaní s dedičmi zomrelého
bezpodielového spoluvlastníka. V zmysle ustálenej judikatúry súdov (R 4/1980, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. 4Cz 24/1977 zo dňa 21.7.1977) totiž platí, že ak bolo ešte za života bezpodielových
spoluvlastníkov začaté občianske súdne konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, je v tomto konaní i po smrti jedného z týchto bezpodielových spoluvlastníkov
naďalej daná právomoc súdu, ktorý dokončí konanie (§ 107 ods. 3 OSP) s dedičmi zomrelého
bezpodielového spoluvlastníka. V konaní o dedičstve je potom notárstvo viazané rozhodnutím súdu
o tom, čo pripadá z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva po zomrelom
bezpodielovom spoluvlastníkovi, a tento majetok (dlhy) zaradí do súpisu aktív a pasív dedičstva.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa s I. E., st. počas trvania ich
manželstva (od 7.6.1997 do 20.9.2018) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,
a to pozemok parc. reg. „C“ č. 929 zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2, dom súp. č. XXX
postavený na parc. reg. „C“ č. 929, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. Y., v podiele 1/ 2. Pôvodne

bol tento spoluvlastnícky podiel zapísaný ako výlučné vlastníctvo I. E., st. na liste vlastníctva č. XXX
k.ú. Y., a to na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 6.10.2000 I. E., st. ako kupujúci s
Y. E. ako predávajúcou. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 23C 1/2018-24 zo dňa 11.7.2018,
právoplatného dňa 8.9.2018 bolo určené, že do BSM žalobkyne a I. E., st. patrí podiel 1 /2 k uvedeným
nehnuteľnostiam z dôvodu, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva na základe kúpnej

zmluvy a I. E., st. nepreukázal, že vec nepatrí do BSM na základe niektorej z výnimiek v zmysle
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka. Podľa odôvodnenia rozsudku bola dohodnutá a vyplatená
v hotovosti kúpna cena 183.680 Sk. Súd spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vyporiadal tak, že
podiel 1/ 2 k nim prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože podľa zhodných tvrdení strán
tieto nehnuteľnosti po rozvode manželstva žalobkyne a I. E., st. a po smrti I. E., st. užíva žalobkyňa.

Podľa vyjadrenia žalobkyne sa táto stará o údržbu rodinného domu a hradí náklady s tým spojené, ktoré
tvrdenie žalovaní nerozporovali. Žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie. Naproti tomu
žalovaný 1/ má zabezpečenie vlastné bývanie na inom mieste. Žalobkyňa je tak odkázaná na bývanie
v tomto rodinnom dome. Žalovaná 2/, ktorá tiež býva v predmetnom rodinnom dome je študentkou
bez vlastného príjmu, a teda by nebola schopná vyplatiť ostatné strany, pokiaľ by jej súd prikázal do

vlastníctva podiel na dome a pozemku ním zastavaným. Žalobkyňa síce nemá usporený väčší obnos
peňažných prostriedkov , ale zo zamestnania dosahuje pravidelný príjem vo výške 1.050 Eur mesačne
v čistom, a keďže nemá dlhy, môže si vziať úver v banke na výplatu ostatných oprávnených osôb z
ich podielu. Tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva navrhovali aj žalobkyňa a žalovaný 1/ v rámci
ich posledných vyjadrení na pojednávaní. Žalovaná 2/ sa k žalobe a spôsobu vyporiadania BSM nijako

nevyjadrila.

27. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa zhodli na zostatkovej hodnote spoločných nehnuteľností vo výške 37.000
Eur za pozemok parc. č. 929 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2 a 70.000 Eur za rodinnýdom súp. č. XXX na parc. č. XXX v k.ú. Y., t.j. spolu v sume 107.000 Eur, ktorú hodnotu odhadla
obchodná spoločnosť DOMUM realitná spoločnosť s.r.o. v jej stanovisku zo dňa 1.3.2021. Žalovaná 2/
túto hodnotu nespochybnila. Súd potom vychádzal z uvedenej hodnoty 107.000 Eur. Hodnota podielu

1 / 2 v nehnuteľnostiach , ktorý je predmetom BSM, predstavuje 53.500 Eur.

28. Súd pri vyporiadaní BSM preskúmal aj tvrdený vnos žalobkyne. Súd mal za to, že z listín
predloženýchžalobkyňouspolusožalobou,atozozmluvyozaplatenízálohynakúpudružstevnéhobytu
zo dňa 16.5.2002 a dohody o vyplatení bytu bolo preukázané, že počas manželstva žalobkyne a I. st., a

to v máji 2002 bola žalobkyni od pána C. I. vyplatená dokopy suma 585.000 Sk/19.418,44 Eur za členský
podiel v bytovom družstve ohľadom bytu na ul. Y. XXXX/XX v P., ktorý podiel nadobudla žalobkyňa ešte
pred uzavretím manželstva. Z obsahu uvedených listín je zrejmá vôľa žalobkyne previesť členské práva
a povinnosti v Stavebnom bytovom družstve Trenčín viažuce sa k družstevnému dvojizbovému bytu na
ul. Y. XXXX/XX v P.. Zo zmluvy zo dňa 16.5.2002 jednoznačne vyplýva, že v deň jej podpisu bola zo
strany C. I. žalobkyni vyplatená záloha na byt v hotovosti v sume 20.000 Sk. Hodnotením listín podľa

obsahu súd z dohody o vyplatení bytu zistil, že ide o potvrdenie prevodcu a nadobúdateľa o tom, že C.
I. vyplatil žalobkyni za byt aj zvyšnú časť kúpnej ceny za členstvo v bytovom družstve v sume 565.000
Sk s tým, že žalobkyňa uviedla, že peniaze jej boli vyplatené v hotovosti a hotovosť si uschovala doma.
Z obsahu listín vyplýva, že žalobkyňa a C. I. obidve listiny podpísali. Napokon to, že došlo k zmluvnému
prevodu členských práva a povinností v Stavebnom bytovom družstve Trenčín viažucich sa k bytu č. XX

v dome súp. č. XXXX na ul. Y. v P. zo žalobkyne na C. I. ako nadobúdateľa vyplýva aj z listu Stavebného
bytového družstva Trenčín zo dňa 10.6.2002. Bolo teda dostatočne preukázané, že tieto peňažné
prostriedky v celkovej sume 585.000 Sk/19.418,44 Eur boli výlučným vlastníctvom žalobkyne a boli jej
vyplatené v hotovosti, pričom žalobkyňa ich podľa jej tvrdenia uvedeného už v žalobe použila na úhradu
nákladov spojených s rekonštrukciou rodinného domu. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že z týchto

jej peňazí, ktoré mala odložené doma v hotovosti sa kupovalo, čo bolo potrebné pri konštrukcii domu,
kupovala sa aj strava pre robotníkov a vyplácali sa robotníci za práce na dome. Žalovaní nerozporovali
tvrdenie, že táto suma bola použitá na rekonštrukciu predmetného rodinného domu. Žalovaný 1/ mal
spočiatku výhrady k uvedeným dokladom, no v rámci svojich posledných vyjadrení nespochybňoval
tento vnos žalobkyne do spoločného majetku. Preto súd uzavrel, že žalobkyňa má právo na náhradu

vnesených peňažných prostriedkov podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala zohľadniť
celú sumu. Súd však nemohol tejto požiadavke vyhovieť, ale mohol jej priznať právo na náhradu
peňažných prostriedkov v rozsahu jednej polovice. Vychádzal pri tom z ustálenej judikatúry súdov. Podľa
R 57/1970, 8Cz 36/69 priznávanie náhradovej pohľadávky podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa riadi
pravidlom, podľa ktorého to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho oddeleného

majetku, musí byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej
pomeruveľkostipodielov,ktorýkaždýznichdostávazbezpodielovéhospoluvlastníctva.Tentonázorako
ústavne akceptovateľný odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 238/2016
zo dňa 20.4.2016. Keďže v danom prípade súd vychádzal z rovnosti podielov (zásada parity) bývalých
manželov, a žalobkyni patrí podiel 50%, v rovnakom rozsahu má právo na náhradu toho, čo z jej

oddeleného (výlučného) majetku vynaložila na zhodnotenie spoločného majetku. Vzniklo jej tak právo
na náhradu prostriedkov v sume 9.709,22 Eur (50% zo sumy 19.418,44 Eur).

29. Žalovaným 1/ tvrdené vnosy pôvodného žalovaného do BSM žalobkyňa spochybňovala v plnom
rozsahu. Preto žalovaného 1/ zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jeho tvrdenia.

30. Z výpisov z úverov bolo preukázané, že Poštová banka, a.s. poskytla pôvodnému žalovanému
úver v sume 5.000 Eur dňa 19.5.2016 na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, z ktorého bola
splatená suma 1.870,38 Eur a úver v sume 300 Eur dňa 10.3.2017 na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, z ktorého bola splatená suma 137,64 Eur. Žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie,

že na výmenu okien v rodinnom dome boli použité peňažné prostriedky z týchto úverov poskytnutých
pôvodnému žalovanému od Poštovej banky, a.s. v rokoch 2016 a 2017. Žalobkyňa toto tvrdenie
popierala a uvádzala, že čerpané úverové prostriedky boli použité na splatenie skoršieho úveru, ktorý
si vzal pôvodný žalovaný od Home Credit Slovakia, a.s., a na vyrovnanie debetného limitu na účte
pôvodného žalovaného v Tatra banke, a.s., bez vedomia žalobkyne, ktorá sa o týchto dlhoch dozvedela

až z upomienok doručených do domácnosti manželov od veriteľov. Zo zmluvy o dielo uzavretej dňa
9.8.2012 medzi dodávateľom Verstrech, Dunajská Streda a objednávateľom I. st. bolo preukázané,
že I. st. si objednal zhotovenie a namontovanie plastových okien a dverí v počte 1 + 1 na ul. Y.
XX v P. do septembra 2012 za cenu 550 Eur, pričom dielo bolo odovzdané dňa 25.9.2012, ako tovyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 25.9.2012. Z cenovej ponuky plastových
okien vyhotovenej C. C., Trenčianske Stankovce zo dňa 19.10.2015 pre pôvodného žalovaného ako
objednávateľa vyplýva objednávka na zhotovenie 2 ks plastových okien, žalúzií, parapet a ich montáže

za cenu 730 Eur. Žalobkyňa predložením týchto listinných dôkazov preukázala svoje tvrdenie, že okná
sa na rodinnom dome menili v dvoch etapách a to v roku 2012 a v roku 2015, teda ešte pred vyplatením
peňazí z úverov od Poštovej banky, a.s. pôvodnému žalovanému.

31. Zo strany žalobkyne bolo spochybňované , že kupujúci I. W. naozaj vyplatil v hotovosti kúpnu cenu

v sume 458.000 Sk/15.219,20 Eur pôvodnému žalovanému ako predávajúcemu a kúpnu cenu v sume
458.000 Sk J. D. ako druhej predávajúcej ohľadom prevodu rodinného domu súp. č. XXX s parcelou
č. 859 v k.ú. Y.. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na text kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.1995, z
ktorého vyplýva, že kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 83.000 Sk a mala
byť kupujúcim vyplatená na účet uvedený v kúpnej zmluve. Svedkyňa J. D., matka žalovaného 1/
vo svojej výpovedi však potvrdila, že I. W. v jednej reštaurácii vyplatil v hotovosti jej a pôvodnému

žalovanému rovným dielom kúpnu cenu dohodnutú medzi nimi v sume 1.000.000 Sk a poníženú o
zostatok hypotekárneho úveru v sume 83.000 Sk voči SLSP, a.s.. Súd k tomu uvádza, že svedkyňou
potvrdená skutočnosť o vyplatení kúpnej ceny v uvádzanej výške v hotovosti ešte nepreukazuje, že
pôvodný žalovaný použil tieto svoje výlučné peňažné prostriedky v roku 2000 na kúpu podielu 1/ 2
rodinného domu súp. č. XXX a parc. č. 929 v k.ú. Y. a v roku 2001, resp. 2002 na rekonštrukciu tohto

rodinného domu. Na pojednávaní dňa 9.7.2021 sa žalobkyňa presne k okolnostiam vyplatenia kúpnej
ceny vyjadriť nevedela. Súd ale zohľadnil skoršie relevantné tvrdenie žalobkyne v žalobe vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23C 1/2018, v ktorej uviedla, že kúpna cena za podiel vo výške
1/ 2 k domu súp. č. XXX. a pozemku parc. č. 292 k.ú. Y. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2000
bola vyplatená za trvania manželstva žalobkyne a I. E. st. z prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 23C 1/2018-24 zo
dňa 11.7.2018 ďalej vyplýva, že kúpna cena v sume 183.680 Sk/6.097,06 Eur za kúpu podielu 1 /2 k
domu a pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2000 bola pôvodným žalovaným vyplatená Y.
E. , čím došlo k splneniu záväzku kupujúceho. Súd je týmto rozsudkom viazaný, a pokiaľ by skutočne
bola kúpna cena za podiel na nehnuteľnosti vyplatená iba z oddeleného (výlučného) majetku pôvodného

žalovaného, nebol by súd týmto rozsudkom určil, že nehnuteľnosti patria do BSM, ale musel by ustáliť,
že sú výlučným vlastníctvom I., st. a žalobu by zamietol. I. E. st. v konaní sp. zn. 23C 1/2018 vôbec
nevysvetľoval zdroj peňazí použitých na vyplatenie kúpnej ceny, nepopieral tvrdenie žalobkyne v žalobe
o tom, že kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov patriacich do BSM, netvrdil, že šlo o jeho výlučné
peňažné prostriedky. Bránil sa tým, že matka mu po vyplatení kúpnej ceny tie peniaze dala späť na

rekonštrukciu domu a v podstate šlo o dar nehnuteľností, čo však konajúci súd vyhodnotil tak, že po
zrealizovanej kúpnej zmluve mohlo ísť o darovanie peňažných prostriedkov. Podľa vyjadrenia žalobkyne
pôvodný žalovaný od uzavretia manželstva (7.6.1997) pracoval 3 roky ako strážca pre firmu Ozeta,
a teda dosahoval pravidelný príjem zo zamestnania, čo potvrdil i žalovaný 1/. Žalobkyňa bola 2 a pol
roka od narodenia žalovanej 2/, t.j. od 5.9.1996 na rodičovskej dovolenke, potom sa zamestnala ako

zdravotná sestra, a tým sa zvýšil jej príjem. Súd poukazuje na to, že mzda, prípadne iný príjem každého
z manželov patrí do BSM. Nie je tak vylúčené, že kúpna cena bola skutočne vyplatená zo spoločných
prostriedkov manželov, čomu nasvedčuje aj fakt, že pôvodný žalovaný v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 23C 1/2018 netvrdil, že kúpna cena bola vyplatená z jeho oddeleného majetku
získaného v roku 1995 z kúpnej ceny od I. W. z predaja rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. Y..

32. Žalobkyňa tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že peniaze z predaja domu súp. č. XXX boli použité na
rekonštrukciu domu popierala v plnom rozsahu. Po prvý krát sa o tomto údajnom vnose pôvodného
žalovaného dozvedela až z vyjadrenia žalovaného 1/. Na vysvetlenie uviedla, že pokiaľ by disponoval
pôvodný žalovaný takouto sumou v čase realizácie rekonštrukcie predmetného domu, žalobkyňa by za

účelom financovania rekonštrukcie rodinného domu nepredávala svoj družstevný byt, ktorý by nechala
dcére (žalovanej 2/) do budúcna. Tvrdený vnos pôvodného žalovaného v sume 458.000 Sk/15.219,20
Eur do BSM nebol preukázaný ani z výsluchu svedkyne J. D., matky žalovaného 1/. Svedkyňa vo svojom
písomnom prehlásení zo dňa 29.3.2021 uviedla, že od I. E., st., jej bývalého manžela vedela, že jemu
vyplatenú časť kúpnej ceny od I. W. za predaj domu pôvodný žalovaný po roku 1997 v plnej výške vložil

do prerábky a obnovy rodinného domu na Y. ulici č. XXX/XX v P.. Na pojednávaní po zákonnom poučení
opovinnostivypovedaťpravdu,ničnezamlčovať,poučeníotrestnoprávnychnásledkochkrivejvýpovede
svedkyňa v rámci svojej svedeckej výpovede už uviedla, že jej bývalý manžel sa vyjadril, že plánuje takto
použiť jemu vyplatenú časť kúpnej ceny, ale ďalej sa svedkyňa nezaujímala o to, ako I. E. st. naložil svýplatoutejtosumy.Svedkyňatýmnepotvrdila,žejejbývalýmanželskutočneinvestovalvyplatenúkúpnu
cenu spôsobom ako to tvrdil žalovaný 1/. Súd prihliadal na skutočnosti zistené z výsluchu svedkyne
na pojednávaní, a nebral zreteľ na jej skoršie iné tvrdenie obsiahnuté v písomnom potvrdení, resp.

prehlásení, ktoré nemožno považovať za písomnú svedeckú výpoveď v zmysle § 196 ods. 3 CSP, keďže
takýto dôkaz súd nenariadil a svedkyňa pred jeho podpísaním nebola poučená o povinnosti vypovedať
pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede a ani o ďalších
poučeniach. Tvrdenie žalovaného 1/, že pôvodný žalovaný použil tieto peniaze tvoriace jeho oddelený
majetok na rekonštrukciu rodinného domu tak ostalo nepreukázané. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa zhodli v

podstatných okolnostiach ohľadom toho, čo bolo predmetom rekonštrukcie rodinného domu, keď uviedli,
že sa pristavali dve miestnosti, robili sa nové podlahy, kúrenie, stierky, kúpila sa nová kuchynská linka,
bolo vymenené elektrické vedenie, žalovaný 1/ dodal, že sa vybudovalo sociálne zariadenie, kúpeľňa
a žalobkyňa dodala, že sa zakúpil nábytok do detskej izby. Tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že podľa
jeho názoru rekonštrukcia v tomto rozsahu nemohla byť uhradená iba z peňažných prostriedkov, ktoré
získala žalobkyňa z predaja jej družstevného bytu vyhodnotil súd ako jeho subjektívny názor. Súd na toto

jeho tvrdenie nemohol prihliadať, keďže do spisu neboli doložené doklady o kúpe stavebného materiálu
použitého na rekonštrukciu rodinného domu, z ktorých by vyplývala cena materiálu, a relevantne by sa
v tomto smere mohla vyjadriť len osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti z odboru stavebníctva,
ohodnocovania stavebných prác. Žalobkyňa navyše uviedla, že rekonštrukcia domu zvonku nie je
úplne dokončená, ktoré tvrdenie žalovaný 1/ nespochybňoval. Žalovaný 1/ svoje skoršie tvrdenie z

vyjadrenia zo dňa 6.4.2021 o tom, že pôvodný žalovaný jemu vyplatenú časť kúpnej ceny z predaja
nehnuteľností v roku 1995 použil na prerobenie rodinného domu súp. č. XXX koncom 90tych rokov
na pojednávaní zmenil tak, že tieto peňažné prostriedky pôvodný žalovaný investoval do rekonštrukcie
rodinného domu v roku 2001 potom ako zomrela Y. E. a potom ako sa pôvodný žalovaný do domu
presťahoval aj so žalobkyňou. Žalovaný 1/ uviedol, že tieto vedomosti má od pôvodného žalovaného

a jeho súrodencov. Žalobkyňa však uviedla, že do predmetného rodinného domu sa presťahovala s
manželom dňa 27.5.2002, pričom vtedy bol dom v pôvodnom stave a až po tomto dátume sa vykonávala
jeho rekonštrukcia 5 mesiacov. Pravdivosti jej tvrdeniu nasvedčuje to, že žalobkyňa členské práva k
družstevnému bytu previedla až dňa 24.5.2002 na C. I., a nemala preto logický dôvod sa už skôr v
roku 2001 sťahovať do domu, a byt nechať neužívaný až do mája 2002 a platiť za neho mesačné

úhrady a poplatky. Je pravda, že stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu bolo Okresným
úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia vydané pod číslom F2003/00285-ZKA dňa 7.2.2003 a
súdu sú z rozhodovacej činnosti známe situácie, že stavbu začne stavebník uskutočňovať ešte pred
vydaním stavebného povolenia. Súd mal ale závažné pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalovaného 1/
v tom smere, že s rekonštrukciou domu sa začalo už v roku 2001, pretože projektová dokumentácia

vyhotovená zodpovedným projektantom C. B. k prístavbe rodinného domu, ktorej výňatky predložila
žalobkyňa bola vypracovaná až v máji 2002, a štandardne stavebník s cieľom, aby vôbec vedel, kde a
ako má stavať, a aby prístavbu zhotovil riadne vyčká aspoň na projektovú dokumentáciu, na ktorej je
zakreslený pôdorys stavby, rozmery a iné náležitosti, nevyhnutné na realizáciu stavby. V predloženom
svedectve, resp. potvrdení I. E. zo dňa 19.5.2021 a vo svedectve, resp. potvrdení J. T., rod. E., zo

dňa 17.5.2021 títo súrodenci pôvodného žalovaného uviedli, že s rekonštrukciou rodinného domu sa
začalo po úmrtí Y. E., ktorá zomrela dňa 4.6.2001, a keďže títo súrodenci ich rodný dom pravidelne
navštevovali, videli realizáciu prístavby a rozprávali sa s ich matkou Y. E. ešte za jej života, že dom
previedla na I. E. st. s podmienkou, že ho renovuje a prerobí, aby v ňom mohla bývať ich matka, I. E.
st. s jeho rodinou. Z týchto listín, ktoré predložil žalovaný 1/ ale nijako nevyplýva, kedy, aké konkrétne

rekonštrukčné práce sa realizovali, kým boli realizované, aký stavebný materiál, za akú cenu a kedy
bol zakúpený. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd neuveril tomu, žeby pôvodný žalovaný ako
stavebník začal prístavbu dvoch miestností realizovať pred tým ako bola v máji 2002 vypracovaná
projektová dokumentácia ohľadom prístavby k rodinnému domu. Predovšetkým však tieto písomné
svedectvánevypovedajúotom,zkohopeňazíbolipráceastavebnýmateriálhradené,tedanepotvrdzujú

tvrdenie žalovaného 1/ v tom smere, že rekonštrukcia rodinného domu bola financovaná z oddeleného
majetkupôvodnéhožalovaného.Súdpoukazujeďalejnato,žepeňažnéprostriedkymalibyťpôvodnému
žalovanému vyplatené od kupujúceho I. W. v roku 1995, pričom do roku 2001, kedy podľa žalovaného
1/ začala rekonštrukcia rodinného domu, uplynula značná doba (6 rokov), a keďže žalovaný 1/ netvrdil,
žeby pôvodný žalovaný tieto svoje peniaze uložil na účte alebo inde a neprodukoval v tomto smere

žiadne dôkazy, nie je vylúčené, že počas tejto doby mohli byť tieto peniaze spotrebované na bežné
výdavky do domácnosti, keďže v tom období manželia E. mali maloletú dcéru, boli trojčlennou rodinou,
s čím boli nepochybne spojené zvýšené náklady na živobytie. Bez povšimnutia nemohol súd nechať
rozhodujúci fakt, že v danom prípade sám pôvodný žalovaný, ktorý podľa tvrdenia žalovaného 1/ malinvestovať svoje výlučné peniaze do kúpy a rekonštrukcie rodinného domu, tvrdenia v tomto smere
vôbec neuvádzal vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2019. Ak by skutočne pôvodný
žalovaný investoval peniaze z jeho oddeleného majetku takýmto spôsobom do rodinného domu, bolo

by logické, keby to uviedol on sám už vo svojom vyjadrení k žalobe alebo neskôr v priebehu konania,
kým ešte žil. Keďže pôvodný žalovaný bol v konaní právne zastúpený, o to viac sa dalo očakávať, že
tieto právne významné skutočnosti budú uvedené v niektorom z vyjadrení pôvodného žalovaného, čo
sa však nestalo. Po prvý krát tieto tvrdenia o vnose pôvodného žalovaného do BSM uviedol v konaní
až po jeho smrti jeho syn, teda žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 6.4.2021. Žalovaný 1/ uvádzal, že

priamo od pôvodného žalovaného mal informácie o tom, že rekonštrukcia domu bola hradená z peňazí
tvoriacich oddelený majetok pôvodného žalovaného, no pôvodný žalovaný sa paradoxne o tvrdenom
vnose v konaní vôbec nezmienil.

33. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Hodnota BSM je 53.500,-

Eur, a pri rovnosti podielov predstavuje podiel žalobkyne sumu 26.750 Eur, no keďže celá masa BSM
bola prikázaná len do jej vlastníctva, vyrovnací podiel zomrelého manžela predstavuje sumu 26.750
Eur, od ktorej sumy treba odpočítať polovicu vnosu žalobkyne, teda sumu 9.709,22 Eur. Preto súd určil,
že do dedičstva po zomrelom manželovi patrí vyrovnací podiel v sume 17.040,78 Eur (26.750 Eur -
9.709,22 Eur), teda aktívum, pohľadávka dedičov voči žalobkyni. V dedičskom konaní súdom poverený

notár ohľadom masy dedičstva zahŕňajúcej aj uvedenú pohľadávku schváli dohodu dedičov, alebo
potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. V obdobnej právnej veci o vyporiadanie BSM
rozhodol aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2Co 10/2019 zo dňa 20.11.2019 o prikázaní
pohľadávky voči žalobkyni titulom finančného vyrovnania podielov do dedičstva po zomrelom bývalom
manželovi.

34.Spoukazomnauvedenédôvodysúdzapoužitiacitovanýchustanoveníprávnychpredpisovrozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Porovnaním žalobného petitu a návrhu žalovaného 1/ na vyporiadanie BSM súd uzavrel, že žiadna

zo strán nebola v konaní v prevažnej miere úspešná, ale strany boli v konaní úspešné približne v
rovnakom rozsahu. Majetok súd vyporiadal v podstate podľa zhodného záverečného návrhu oboch
sporových strán. Pokiaľ ide o výšku vyrovnacieho podielu, ktorý súd prikázal do dedičstva, strana
žalobkyne a ani žalovaná strana neboli úspešní v prevažnom rozsahu s prihliadnutím na ich návrhy na
výšku vyrovnacieho podielu. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká, ktoré spočívajú v tom, že ide o rozhodnutie v podstate
v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie spoločného majetku uskutočniť. Ide o konanie,
v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Jedná sa o sporové
konanie v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. Úspech alebo neúspech v tomto sporovom konaní spočíva v tom, aký podiel sa komu dostane.

V danej veci je podstatné, že v rámci výroku rozsudku bola dodržaná základná zásada parity podielov, a
teda žalobkyňa bola procesne úspešná v rovnakom rozsahu ako žalovaní 1/, 2/. Preto každá zo strán si
znáša svoje trovy konania a nebude druhej strane titulom trov konania nič nahrádzať. S poukazom na
uvedené súd podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.