Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226849
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4112226849.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.

XXX/XX, K., zastúpený JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO:
36 861 375, proti žalovaným: X/W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. O. XX, K., X/Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W.. O. XX, žalované zastúpené JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Nitra, Cintorínska 5,
o zaplatenie 14431,50 eur s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej

inštancie aj pred odvolacím súdom) proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

III. Súd v r a c i a žalobcovi preddavok na trovy dokazovania vo výške 150 eur platobným poukazom
po právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Súd v r a c i a žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade preddavok na trovy dokazovania vo výške

435 eur platobným poukazom po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.08.2012, domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne
a nerozdielne sumy 16.600 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že použil svoje finančné prostriedky na rekonštrukciu
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že so žalovanou v 1. rade žil v
družskovskom pomere, výhľadovo chceli uzavrieť manželstvo a tieto nehnuteľnosti spoločne užívať,
pričom po zániku družského vzťahu zanikol dôvod týchto spoločných investícií a všetky jeho investície
do týchto nehnuteľností sa stali majetkovým prospechom získaným žalovanými a to plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpal. Poukázal na to, že od roku 1995 do septembra 2010 žil v spoločnej domácnosti
v družskom vzťahu v predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou v 1. rade po zániku ktorého z domu
odišiel. Po dobu družského vzťahu sa rozhodli, aj so súhlasom matky - žalovanej v 2. rade, vykonať do
týchto nehnuteľností investície s tým, že bude vykonaná rekonštrukcia rodinného domu a budú k nemu
vykonané vonkajšie úpravy. Tieto stavebné práce boli vykonané v rokoch 2003 až 2008 a pozostávali
predovšetkým z nasledovných prác: v rodinnom dome osadenie nových podláh, dlažieb, sadrokartónu,
vystierkovania vnútorných stien, zateplenie domu, vrátane povrchovej úpravy, nové rozvody elektriny na

poschodí, nové ústredné kúrenie na poschodí, oplechovanie strechy, nové plastové okno na šatníku a
vnútornézatepleniešatníka,osadeniezámkovejdlažbyasťahovačov,vybudovaniezáhradnéhoaltánku,
oplotenia od ulice (tvárovnicové), oplotenie s drevenou výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava
bazénulaminátom,vybetónovanieavydláždeniebazénu,rekonštrukciakanalizácie,obloženieschodovkorkom. Stavebné práce boli vykonané na jeho náklady a náklady žalovanej v 1. rade. Časť bola
uhradená zo stavebných sporení. Stavebné sporenia boli založené celkovo tri v PSS. Jedno na žalovanú
v 1. rade, druhé na žalovanú v 2. rade a tretie na H. I. (babka žalovanej v 1. rade). Riešili to tak preto,

že on a žalovaná v 2. mali stavebné sporenie, ďalšie nemohli mať. Zlúčené stavebné sporenie bolo na
žalovanú v 2. rade lebo vykazovala najlepšie príjmové podmienky, mala stabilný príjem. Splátky na tieto
tri stavebné sporenie začal vykonávať potom, ako sa tieto sporenia zlúčili do jedného, čo bolo v roku
2003, takto ich splácal do júna 2009 vrátane, celkovo splatil asi 10.500 eur. Platby realizoval tak, že z
jeho bežného účtu každý mesiac poukazoval na účet PSS, a.s. Okrem toho mal aj on stavebné sporenie

v PSS, to je v poradí štvrté, celková suma bola 200.000 Sk , a tieto finančné prostriedky boli použité
v rokoch 2006 až 2008 na kúpu a montáž dvoch automatických brán v celkovej hodnote 71.800 Sk v
auguste 2007, zvyšok bol použitý na dokončovacie práce, napríklad oplotenie. Žalované napriek výzve
požadovanú sumu nezaplatili.

2. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na skutkovom a právnom základe žaloby.

Žalobca a žalovaná v 1. rade žili v družskom vzťahu po obdobie cca 15 rokov. Za ich vzájomného vzťahu
v období rokov 2003-2008 sa rozhodli vykonať investície do nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve
žalovaných u každej v polovici. Druh a rozsah investícií je opísaný v návrhu. Motiváciou tohto kroku bolo
ich spolužitie t.j. žalobcu a žalovanej v 1.rade. Dôvod investícií zanikol vtedy, keď zaniklo ich spolužitie,
žalobca sa z domu odsťahoval, a preto sa domáha finančného vyrovnania vynaložených investícií.

Právne nárok vychádza z ust. § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom prospechu, pretože právny dôvod pre
vykonanie investícií po zániku družského vzťahu žalobcu a žalovanej v 1.rade zanikol. Predmetom tohto
sporu je len časť investícií vynaložených do nehnuteľnosti žalovaných a náhrada tejto časti investícií
žalobcovi. Sporeniami, spôsobom ich vytvorenia a spôsobom ich splácania dokumentuje žalobca účasť
na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Išlo o spoločné investície , pri takomto rodinnom

fungovaní je celkom logické , že fungovali takto i finančne. Existovala spoločná dohoda, že sa pôjde
nehnuteľnosť rekonštruovať , pretože mladí potrebovali priestor pre spolužitie. Procesne je povinný
žalobca uviesť výšku sumy, čo však neznamená, že táto sa nemôže zisťovať znalecky a presná výška
investícií by mala byť ustálená znalecky a následne je potrebné ustáliť podiel žalobcu na investíciách.
Žalobca nepožaduje zhodnotenie nehnuteľností, ani nepožaduje vložené finančné prostriedky, ale

požaduje investície, ktoré boli do nehnuteľnosti žalovaných vložené po dohode strán sporu s tým, že
požaduje pomernú časť týchto investícií , ktoré boli vynaložené stranami sporu do domu žalovaných ,
finančné prostriedky žalobcu sú len časťou investícií, ktoré boli vykonané do domu žalovaných. Tieto
investície žalobcu zahŕňajú jednak materiál a jednak práce. Pokiaľ išlo námietku premlčania, túto
považuje za nedôvodnú, pretože dvojročná premlčacia doba začala plynúť od septembra 2010, kedy

došlo k zániku družského vzťahu a zanikol právny titul týchto investícií a žaloba bola podaná v rámci
premlčacej doby.
3. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáha zaplatenia
určitej sumy, ktorú riadne a presne nešpecifikoval, predložené dôkazy, ktoré pozostávajú z
pokladničných dokladov, ktoré sú v držbe žalobcu, nemožno považovať za relevantný dôkaz na určenie

výšky hodnoty investícií nehnuteľností a ani samotná držba dokladov nepreukazuje, že ich sám žalobca
zaplatil a taktiež písomné podanie žalobcu, kde niektoré položky vyradil alebo vyčiarkol zo zoznamu
svedčia o úmyselnom zavádzaní súdu a o návrhu, ktorý nemá relevantný podklad. Zároveň v zmysle
§ 107 ods.1 OZ vznáša námietku premlčania, nakoľko právo plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. V zmysle samotného návrhu podaného žalobcom vyplýva, že jednotlivé
rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti boli ukončené najneskôr v r. 2008 a posledná splátka bola v júni
2009 a vzhľadom na túto skutočnosť žiada návrh zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania.
4. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň býval
od roku 1995 do roku 2010. Po smrti otca žalovanej v 1.rade sa dohodli a to spolu so žalovanými v 1 . a

2. rade, že my, t.j. on so žalovanou v 1.rade prerobia poschodie domu a žalovaná v 2.rade bude bývať
na prízemí. Z tohto dôvodu založili stavebné sporenie, a to stavebné sporenie na žalovanú v 1.rade,
na žalovanú v 2.rade a na babku žalovanej v 1.rade. Jednalo sa o tri stavebné sporenie s cieľovou
sumou 200.000 Sk, t.j. každé s cieľovou sumou 200.000 Sk. V roku 2003 tieto tri stavebné sporenia
zlúčili do jedného s cieľovou sumou 600.000 Sk. Na toto stavebné sporenie vložili sumu 300.000 Sk,

ktorá suma predstavovala polovicu cieľovej sumy a bola tvorená spoločne nasporenými prostriedkami
ním a žalovanej v 1.rade. Do sumy 600.000 SK stavebná sporiteľňa poskytla úver, ktorý bol poskytnutý
žalovanej v 2.rade, na ktorej meno bolo vedené stavebné sporenie po zlúčení troch sporení. Poskytnutý
úver splácal výlučne sám. Úver bol poskytnutý na dobu 7,5 roka. Podaným návrhom sa domáha úhradysumy, ktorú zaplatil titulom stavebného úveru za obdobie od roku 2003 do júna 2009 vo výške 10.500
eur. V júni 2009 stavebný úver nebol v celom rozsahu splatený. Konečnú zostatkovú hodnotu vyplatila
žalovaná v 2.rade. Z prostriedkov z úveru sa financovala rekonštrukcia poschodia domu, pokiaľ ide o

prízemietaklenkuchyňa,taktiežsarobilivonkajšieúpravy.Vroku2002malzaloženéstavebnésporenie,
kde po nasporení sumy 100.000 Sk stavebná sporiteľňa do cieľovej sumy 200.000 Sk poskytla úver,
kde sumu 200.000 Sk v celom rozsahu investoval do predmetnej nehnuteľnosti, a úver zo stavebného
sporenia splácal v pravidelných mesačných splátkach z jeho osobného účtu. Dôvodom jeho investícií
do nehnuteľnosti bolo to, že bol v družskom vzťahu so žalovanou v 1.rade, býval v tejto nehnuteľnosti a

plánoval tam žiť i do budúcna. Žalovaná v 1.rade má brata, ktorý žije v Amerike, a ktorý bol tiež dedičom
po nebohom manželovi žalovanej v 2.rade. Dohoda v rodine bola taká, že tento si nebude robiť nárok
z dedičstva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, za čo mu investovali do opravy ním
vlastniacich garáží.
5.Žalovanáv1.radevovýpovedinapojednávaní uviedla,žesožalobcombolipriatelia,aleosobnesním
nikdy neplánovala založiť si rodinu. Od roku 1996 podnikala, žalobcu zamestnávala asi rok. Fungovalo

to asi tak, že žalobca mal dispozičné oprávnenie pokiaľ ide o jej platobné karty. Disponoval s jej zvyšnými
peniazmi z tržieb. Žalobca až do roku 2010 jej takto pomáhal v podnikaní, že mal prístup k účtom.
Chodil za ňu do banky. Toto udáva z toho dôvodu, že splátky stavebného úveru boli realizované z týchto
prostriedkov tak, že žalobca si zobral časť z tržby, túto vložil na svoj účet a z toho sa realizovala splátka
úveru. Ešte v čase, keď boli rozídení si žalobca dňa 13.9.2010 vybral z jej účtu sumu 2600 eur, keď sa

odsťahoval sa dozvedela, že nepovyplácal veľa vecí, zdravotné, sociálne poistenie. Žalobca sa staral o
finančné záležitosti v súvislosti s jej podnikaním. Žalobca disponoval s jej účtami, s jej peniazmi. Pokiaľ
ide o nehnuteľnosť, dom bol starý, vyžadoval si čiastočnú rekonštrukciu, bolo to v podstate na nej a
na mame. Neexistovala žiadna dohoda, ich spoločná o ktorej tu hovoril žalobcu, ide o jeho výmysly.
Rekonštrukcia sa prevádzala, táto bola financovaná zo stavebných sporení. Na rekonštrukciu sa použili

i prostriedky z dedičstva po otcovi. Okrem toho mama si brala dva úvery, toto neboli úvery zo stavebnej
sporiteľni, ale z VÚB banky, jeden vo výške 150.000 Sk a druhý vo výške 81.340 Sk. Žalobca mal už
od roku 2009 priateľku a chystal sa na to, že sa odsťahuje. Prostriedky zo stavebného úveru sa tiež
čiastočnepoužilinarekonštrukciu.Nemámvtomtovšakprehľad.Žalobcovizverilafinancieapovažovala
to za vyriešenú vec. Stavebný úver sa jednoznačne splácal z jej financií. Navrhovateľ sa podieľal na

rekonštrukcii tak, že pomáhal robotníkom. Finančne sa na rekonštrukcii nepodieľal. Žalobca si ešte v
roku 2009 kúpil motorové vozidlo, keď sa odsťahoval si kúpil dom. Nevie o tom, že by žalobca investoval
nejaké prostriedky do nehnuteľnosti v jej a maminom vlastníctve. Pokiaľ ide o stavebné sporenia, ich
založenie a spájanie, tak ako je uvedené v návrhu je pravdou, toto riešili spolu so žalobcom, on tieto veci
vybavil. Žalobca každý deň na záver pracovného dňa bral tržby, bol to len on. Pokiaľ ide o investície,

bola dohoda medzi ňou a mamou a to taká, že dať dom dokopy, aby bol obytný. Žalobcova úloha bola
taká, že dohliadal na robotníkov, pretože vždy bol zručný a chlap týmto veciam viac rozumie. Nevie aká
bola jeho motivácia, bola dobrovoľná. Neboli ani manželia, ani zasnúbení, ani nič podobné, nemal u nich
trvalý pobyt. Býval u nich. Sem-tam prespal i doma. Po citovej strate otca im to s mamou vyhovovalo,
niekoho potrebovali, keď už len zapnúť kotol a podobne. Keď sa s mamou rozhodovali o prerábke, bolo

to v čase, keď to už bolo nevyhnutné. Tohto rozhovoru bol účastný aj žalobca, ale ona bola hnacia sila
prerábok, a tieto aj financovala. Žalobca ako chlap bol kvázi stavebným dozorom prác. Pokiaľ ide o
rozhodovanie o investíciách, o tomto rozhodovala ona, čo sa kúpi.
6. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca sa k nim v roku 1995 nasťahoval.
Manželkúpilvroku1996dcérenatržniciobchod,kdedcérazačalapodnikaťažalobcadalhneďvýpoveď

v práci, že jej bude pomáhať. Pokiaľ ide o bývanie žalobcu, začal u nich bývať rok pred manželovou
smrťou v roku 1998. Nebohý manžel mal výhrady v tom, že žalobca hneď odišiel z práce, keď dcéra
začala podnikať, žalobca jej robil účtovníctvo. Po manželovej smrti sa oni traja, ona, dcéra a žalobca
dohodli, že je treba rekonštruovať, že si zoberú pôžičku, žalobca si na seba nič nechcel zobrať. Okrem
stavebných sporení mali peniaze z dedičstva, ona mala dve pôžičky. Financovala stravu robotníkom.

Posledné, čo sa robilo v roku 2008 bol plot od ulice. Pokiaľ ide o rozsah investícií tak ako je uvedené
v návrhu, k tomuto nemá výhrady. So žalobcom nemala problémy, mala ho rada, vnímala som ho ako
priateľa dcéry. Žalobca s dcérou bývali hore, kuchyňa a príslušenstvo boli dole, takže nemali ani na
výber. Rekonštrukcia sa financovala z úverov, pokiaľ ide o splácanie, žalobca chodil každý deň pre
tržbu. Stavebný úver sa splácal z dcériných tržieb. Dcéra mala funkčný obchod. Žalobca si otvoril dva

obchody v Polygóne, toto mu financovala dcéra, lebo on len začínal. Žalobca za 15 rokov čo u nich
býval, neplatil za ubytovanie, ani za stravu. Žalobca sa podieľal na rekonštrukcii tak, že prostriedky
z dcérinej tržby vložil na svoj účet a z tohto sa hradil úver, aby bol vykrytý, že on to platí. Takto sa
podieľal na rekonštrukcii. Rekonštrukcia domu sa začala v roku 2005 na jar, v tom čase bola po operácii,prestavba domu skončila v roku 2006. V roku 2007-2008 sa robil plot. Žalobca a jej dcéra sa rozišli v
prvý septembrový týždeň v roku 2010.
7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.02.2013 uviedol, že je pravda, že žalovaná v 2. rade mala

dva úvery z VÚB banky, a.s., jeden vo výške 150.000Sk a druhý vo výške 81.340 Sk, s tým, že
prvý bol použitý do rekonštrukcie. Stavebné sporenie č. 2094469801 je žalobcovo sporenie, pričom
pripájadoklady,ktorýmisapreukazovaloúčelovévyužitiefinančných prostriedkov.Zvýpisovžalobcovho
sporožírového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že boli vykonávané platby na účty
stavebných sporení PSS, a.s. Uviedol, že žalobca sa staral o obchod žalovanej v 1. rade a keďže táto

poobede vo svojom obchode už nerobila, mala tam predavačku, na záverečnú zobral doklady a tržby,
ktoré odovzdal žalovanej v 1. rade, z ktorých platila jednotlivé platby, resp. obvykle tieto robil on, a zvyšok
si nechávala. Nie je pravdou, že by mali byť z týchto peňazí financované platby na stavebné sporenie.
Pokiaľ išlo o podnikanie jeho a žalovanej v 1. rade, ich tržby boli približne rovnaké, disponovali približne
rovnakými prostriedkami a nepotreboval vkladať jej financie na jeho účet za účelom splátok.
8. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 uviedli, že vlastníkom garáži je Q. V., a preto si

nárok pokiaľ ide o prípadne investície do garáží musí žalobca uplatniť u vlastníka. Namietali, že v dome
sa žiadne prahy nenachádzajú a ani žiadne neboli pri prerábke použité, ďalej namietali použitie kameňa
Versailles, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť použitý na prerábku nehnuteľností žalovaných. Pokiaľ
išlo o krbová pec ROMTOP SIENA I , táto sa v dome žalovaných nenachádza, je tam namontovaný
plynový kotol Protherm-Panter. Táto krbová pec je namontovaná v dome rodičov žalobcu na adrese Y.

XX, K.. Rovnako tak sa v dome nenachádza dlažba o rozmere 30x 30 cm, rovnako namietali použitie
materiálov vyúčtovaných dokladmi z roku 2007, 2008 , pretože všetky vnútorné úpravy boli dokončené
v roku 2005. Z dokladov predložených žalobcom je podľa časového použitia materiálu, výpisov zo
stavebnej sporiteľne, zrejmé, že žalobca použil doklady, ktoré s rekonštrukciou domu nemajú nič
spoločné. Žalobca použil doklady k jeho stavebnému sporeniu č. 2094469801/5900, z ktorého žalované

nečerpali a ani nemohli čerpať finančné zdroje na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Uvedený materiál bol
použitýprirekonštrukciirodičovskéhodomužalobcua jehosestry.Dokladyoúhradáchmateriáluainého
tovaru, neboli nikdy použité pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, preto tieto považujú žalované
za zavádzajúce. Skutočnosť, že žalobca preberal tržby zo všetkých prevádzok v prípade potreby vedia
svedecky dokázať. Žalobca si na svoj účet ukladal peniaze z podnikateľskej činnosti žalovanej. K tomu

podotkli, že tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade boli omnoho vyššie ako tržby žalobcu, o čom dokladajú
fotokópie záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009, kde obrat žalovanej v 1. rade bol v
mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej v 1. rade
9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur. Žalovaná v 1. rade mala za rok 2006 celkový obrat 3.284.607, Sk
a žalobca 1.739.521 Sk, za rok 2009 mala žalovaná v 1. rade celkový obrat 88.627,17 eur a žalobca

49.482,12 eura. Tieto extrémne rozdiely v obratoch boli po celú dobu podnikania, keď žalobca preberal
tržby. Okrem toho žalobca vybral z účtu žalovanej v 1. rade dňa 28.02.2007 sumu 14.000 Sk a dňa
30.07.2008 sumu 90.000 Sk, o použití ktorých nemá žalovaná v 1. rade vedomosť a následne dňa
13.09.2010 neoprávnene vybral sumu 2.600 eur, ktoré boli zaslané stravovacími spoločnosťami na účet
žalovanej v 1. rade za stravné lístky.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2013 uviedol, že v zozname dokladov, ktoré žalobcovi
poslala PSS, a.s. je aj niekoľko dokladov, ktoré reálne neboli použité na rodinný dom žalovaných,
dôvodom bolo, že časť materiálu si obstarali iným spôsobom bez dokladu, či už lacnejšie alebo od
niekoho, kto tiež robil stavebné práce a materiál mu zostal, takže potom niektoré doklady boli použité na
zdokladovanie nákladov pre PSS, a.s. Zhodne potvrdil, že vlastníkom garáže je Q. V.. Kameň Versailles

bol použitý aj na oplotenie domu žalovaných a prah 4 kusy boli v dome, vymieňali sa. Nie je pravda
tvrdenie o nedôvodných výberoch v dňoch 28.02.2007 , 30.07.2007 a dňa 13.09.2010, pretože žalovaná
v 1. rade mala vedomosť a evidenciu o požití finančných prostriedkov. K výberu dňa 13.09.2010 dodal,
že stravné lístky posielali za nich obidvoch, a boli tam aj jeho stravné lístky, pričom sa rozšili na konci
septembra 2010. Ku krbovej peci, dlažbe, Itongu , lepidlo Quartz, lepidlo na dlažbu, dodal, že je možné

že materiály boli použité iba pre PSS, a.s. na zdokladovanie čerpania. Materiál Bau Kleber a betón B20
bol zakúpený a použitý. Tvrdil, že žalovaná v 1. rade zobrala na porovnanie oba svoje obchody, a u
neho zobrala len obraty z jedného obchodu, pričom mal tiež dva obchody. Tržby boli približne rovnaké,
žalovaná v 1. rade mala v prieme vyššie ročné náklady, mala viac zamestnancov, on sa jej staral o chod
obchodov, nakupoval tovar , chodil do banky a pod.

10. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 uviedli, že žalobca odišiel dobrovoľne po
vlastnom rozhodnutí, nasťahoval sa k priateľke, po krátkej dobe si zakúpil rodinný dom. Pri odchode si
nenárokoval na nič okrem svojich osobných vecí, ktoré si zobral ako aj ďalšie veci ním požadované mu
boli vydané. Následne po uplynutí niekoľkých mesiacov si začal nárokovať o vyplatenie sumy formoužaloby. Sám žalobca priznáva, že množstvo položiek, za ktoré si v prvotnej žalobe požadoval finančnú
kompenzáciu, boli uvedené neoprávnene a pri rekonštrukcii domu neboli použité: krbová pec, dlažba
Grande Intog murovacie tvárnice, stavebné lepidlo, lepidlo Quarz flex, lepidlo na dlažbu, prahy. Tvrdenie

o existencii evidencie o výberoch, považovali za účelové a nepravdivé. Sám žalobca uvádza, že
tržby po ukončení pracovnej doby vo všetkých prevádzkach vyberal, avšak k žiadnemu odovzdávaniu
následne nedochádzalo. Tiež žalobca priznal, že všetky platby do štátnych inštitúcií a úhrady faktúr
prevádzal za svoje prevádzky a prevádzky žalovanej v 1. rade. Na porovnanie tržieb boli použité
sumy u žalovanej v 1. rade z jednej prevádzky a aj žalobcu z jednej prevádzky, a to s porovnateľným

sortimentom, a to u žalovanej z prevádzky Chlieb-Pečivo Bagetka a u žalobcu z prevádzky Pečivo.
Žalobca priznal, že výpisy z jeho stavebného sporenia sú doklady, ktoré nebol použité pri rekonštrukcii
domu žalovaných. V danom prípade z písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že už pri podaní žaloby
klamal, používal nepravdivé informácie a vyčíslenie výšky nákladov použil doklady za stavebný materiál,
ktorý na rekonštrukciu domu nebol nikdy použitý, čo stavia celú žalobu do roviny nedôveryhodnosti.
11. Podaním, doručením súdu dňa 18.10.2017, žalobca zobral žalobu v časti sumy 2.168,50 eura s

príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V tomto podaní žaloba uviedol, že v konaní
bola preukázaná dohoda o vykonaní prác do rodinného domu a pozemkov žalovaných tak, že tieto
prefinancuje spoločne so žalovanou v 1. rade, pričom sa bude aj fyzicky zúčastnovať na týchto prácach.
Dodal, že pôvodný dôvod spoločných investícií, t.j. družkovský pomer medzi ním a žalovanou v 1. rade
a na tom stojaca dohoda o vykonaní investícií zanikla zánikom družského pomeru, pričom po právnej

stránke uvedené kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie s tým, že ide o plnenie na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Keďže judikatúra zaujala medzičasom stanovisko ako vyčísliť výšku pohľadávky
z bezdôvodného obohatenia v prípade takéhoto vynaloženia hodnôt na cudziu nehnuteľnosť, navrhol vo
veci vykonať znalecké dokazovanie a to zistením hodnoty nehnuteľností , do ktorých sa tieto hodnoty
investovali a to v stave pred ich vykonaním a po ich vykonaní.

12. Žalované v písomnom podaní zo dňa 18.10.2017 uviedli, že žalobca nepreukázal právny nárok.
Vyjadrenia o existencii družského vzťahu medzi ním a žalovanou v 1. rade v tomto prípade považujú za
irelevantné. Ak sa teda žalobca opiera o družský vzťah, je teda na mieste uviesť, že na nákladoch by
sa mali podieľať spoločne a nerozdielne, čo v tomto prípade tak nebolo. Žalobca nepreukázal , že by
disponoval sumou, ktorú požaduje od žalovaných a neustálil a nepreukázal z čoho by mala žalovaná

suma pozostávať. Jeho výpočty nemôžu sedieť ani po účtovnej stránke nakoľko celá rekonštrukcia bola
vykonaná svojpomocne a v prípade ak si nárokuje sumu 16.600 eur, a išlo o investíciu 3 osôb, celá
rekonštrukcia by predstavovala sumu 49.800 eur. Žalobca úmyselne zavádza súd a bez právneho titulu
požaduje vyplatenie sumy ,ktorá je v rozpore so skutočnosťou.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním a oboznámením

písomnýmvyjadreniamistránsporu,akoajslistinnýmidôkazmi vspise, atonajmäso žalobou,výpisom
z LV č. XXXX, pokusom o mimosúdny zmier, výpisom zo ŽR žalobcu, výpis zo ŽR žalovanej v 1.rade,
oznámením PSS zo dňa 27.07.2011 spolu s ftc. dokladov o nákupe materiálu, výpismi zo sporožírového
účtu žalobcu č. 0232097008/0900, potvrdeniami o vklade, prevodnými príkazmi na úhradu, oznámením
PSS, a.s. zo dňa 04.04.2013, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 2094469801/5900, výpisom z účtu

stavebného sporenia č. 2094469502/5900, výpismi z medziúveru č. 2094469705/5900, výpismi z účtu
stavebného sporenia č. 2094469406/5900, výpismi z medziúveru č. 2094469107/5900, výpismi z účtu
stavebného sporenia č. 1744370201/5900 , výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744370703/5900,
výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744370404/5900, výpismi z medziúveru č. 1744370105/5900,
výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744366501/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia žalovanej

v 1.rade č. 1341127303/5900 , výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1341127004/5900, technickými
údajmi - tvárnice YTON, technickým listom - lepiaca zmes, technickým listom - flexibilné lepidlo na
obklady a dlažbu, informáciami o krbovej peci Romotop SIENA, technickým listom - suchá betónová
zmes, informáciami o lepidle na dlažbu, výpismi zo sporožírového účtu č. 0233456332/0900, výpismy
z účtu Tatra banky, čiastočným výpisom listu vlastníctva č. 4166, katastrálnou mapou, záznamami z

pokladničnej knihy za jún 2006 - žalovaná v 1.rade, denným výkazom obratov platiteľa, záznamami
z pokladničnej knihy za jún 2006 - žalobca, výkazmi obratov platiteľa dane z pridanej hodnoty,
záznamami z pokladničnej knihy za jún 2009 - žalovaná v1.rade, záznamami z pokladničnej knihy
za jún 2009 - žalobca, urgenciami pre znalkyňu, písomným oznámením o pozvánke na miestnu
obhliadku, oznámeniami znalkyne, úradnými záznamami o telefonickom rozhovore so znalkyňou,

žiadosťou o vrátenie spisu, písomným podaním znalkyne o vrátení spisu a odovzdaní, znaleckým
posudkom č. 63/2017, výpisom LV č. XXXX, kúpnou zmluvou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vydal
rozsudok 7C/114/2012-631 zo dňa 20.11.2017, ktorým výrokom I. konania v časti o zaplatenie sumy2168,50 eura s prísl. zastavil, výrokom II. žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalovaným nárok na
náhradu trov konania a výrokom IV. nepriznal znalkyni nárok na znalečné.
14. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol

dňa 28.5.2020 uznesením, č.k. 8Co/95/2018-692 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že
Žalobca však v žalobe, ani počas sporu neuviedol, nešpecifikoval aké konkrétne plnenie predstavuje
v žalobe uplatnená istina vo výške 16 600 eur uvedená v petite žaloby, keďže v žalobe a počas

sporu až do podania znaleckého posudku vo veci poukazoval na svoj právny nárok na zaplatenie 1-
ice sumy 9 958,17 eur, t.j. sumy 4 979,08 eur + sumy 10 500 eur + sumy 6 638,78 eur, ktoré spolu
predstavujú sumu 22 117,86 eur, nie sumu 16 600 eur. Žalobca v žalobe pokiaľ sa týka žalobcom
tvrdených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2.rade uviedol len všeobecne,
čoho (akých častí) predmetných nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade sa mala rekonštrukcia týkať,
avšak nešpecifikoval, nekonkretizoval, z čoho pozostávali jednotlivé konkrétne investície žalobcu do

rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote (keď dôkazné bremeno ich
preukázaniabolinažalobcovi),ktoráskutočnosťnevyplývazvýpovedežalobcuazostatnýchpísomných
podaní žalobcu vo veci, ani z vykonaného dokazovania v spore. Keďže žalobca v žalobe neopísal také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený celý predmet sporu po skutkovej stránke a súd prvej
inštancie v spore túto vadu žaloby (čiastočnú neurčitosť) neodstraňoval zákonným procesným postupom

počas sporu, táto skutočnosť mala za následok, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu, konal
o čiastočne neurčitej žalobe a nevyhodnotil z tohto pohľadu potom dostatočne dôvodnosť žalobcom
uplatnenej žaloby pokiaľ sa jedná o ním tvrdené investície do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných.
Tá skutočnosť, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu a konal o čiastočne neurčitej žalobe,
sa ďalej premietla v spore aj v tom, že súd prvej inštancie sa vo veci nevysporiadal ani s otázkou,

akého plnenia sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby, teda v akej časti žalobca zobral žalobca žalobu
späť, pokiaľ sa jedná o sumu 2 168,50 eur, v ktorej časti súd konanie zastavil a aké plnenie zostalo
predmetom žaloby (14 431,50 eur). S poukazom na závery znalkyne v znaleckom posudku č. 63/2017
zo dňa 19.05.2017, ktorá vyčíslila VŠH vykonaných stavebných prác, vrátane búracích prác celkom
na sumu 28 863 eur, je zrejmé len to, že žalobca po podaní znaleckého posudku trval na podanej

žalobe vo výške 14 431,50 eur (ako 1-ice investícií vyčíslených v znaleckom posudku). Odvolací súd
zdôrazňuje, že preukázanie investícií zo strany žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1.a
2. rade je otázka skutkovou a právnou, ktorú musí z pohľadu aj vyššie uvedených dôvodov posúdiť súd
prvej inštancie, teda nie je otázkou odbornou, preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania.
Predmetom znaleckého dokazovania je v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť zistenie

rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení potom, čo sa súd
prvej inštancie vysporiada skutkovo a právne s tým, či žalobca v spore preukázal konkrétne jednotlivé
investície do rekonštrukcie cudzej veci. Úlohou súdu prvej inštancie sa z dôvodov vyššie uvedených
vysporiada v ďalšom konaní s tým, čo je predmetom žaloby žalobcu, t. j. aké konkrétne právne nároky
žalobcu, z akého právneho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a v ňom uvedené jednotlivé formy bezdôvodného obohatenia, § 454 Občianskeho zákonníka, z ich
dôvodnosťou z pohľadu uplatnených právnych nárokov žalobcu v žalobe (10 500 eur, 1/2-ica sumy z 9
958,17 eur, t.j. 4 979,08 eur, 6 638,78 eur) a v priebehu sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby s ohľadom
na uplatnenú námietku premlčania zo stany žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalej sa vysporiada s tým, z
čoho mali pozostávať jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných

v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote, či žalobca preukázal v spore jednotlivé konkrétne investície do
rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (keď dôkazné bremeno preukázania tvrdení
žalobcu v tomto smere je na žalobcovi), ako aj z pohľadu uplatnenej námietky premlčania tohto právneho
nároku a to jednak osobitne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ako aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade pri
preukázaní, resp. nepreukázaní dohody strán sporu o spoločných investíciách žalobcu a žalovanej v 1.

rade do (rekonštrukcie) nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (s poukazom na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 548/2015), ako aj z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1. a 2.
rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 10 500 eur (uplatnený podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka) uvádza,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vecou z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1.

a 2. rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom potiaľ, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že poskytol na stavebné sporenie žalovanej v 2. rade sumu 10
500 eur zo svojich finančných prostriedkov, že tieto finančné prostriedky patrili žalovanej v 1. rade, keďžez doposiaľ vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalované v 1. a 2. rade nenavrhli vykonať dôkazy
na preukázanie ich tvrdení, že sa jednalo o finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, keďže v tomto
smere bolo na nich dôkazné bremeno, teda nepreukázali v spore túto nimi tvrdenú skutočnosť. Súd prvej

inštancie sa s vecou v časti uplatneného právneho nároku na zaplatenie sumy 10 500 eur vyporiada aj
z pohľadu uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. V prípade, že súd prvej
inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu ohľadne investícií žalobcu do rekonštrukcie
nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a nedôvodnosti námietky premlčania uplatnenej žalovanými v
1. a 2. rade, jeho úlohou bude zistenie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2.rade

pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení.
15. Uznesením zo dňa 22.3.2021, č.k. 7C/114/2012-753 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom
znení: I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.215,75 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 14.8.2012 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.215,75 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 14.8.2012 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 15

dní od právoplatnosti rozsudku.
16. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na základe dohody strán sporu došlo k vykonaniu
investície žalobcom a žalovanou v 1. rade. Základom pre takúto dohodu bolo spolužitie žalobcu a
žalovanej v 1. rade. Z uvedeného došlo k realizovaniu investícii do nehnuteľnosti, ktorá patrí do
podielového spoluvlastníctva žalovaných. Zánikom družského vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade,

žalobca požaduje náhradu toho, čo na základe dohody vložil do nehnuteľnosti. Od každej požaduje
polovicu. Čo sa týka výšky, tú žiada priznať ako rozdiel hodnoty nehnuteľnosti pred investíciou a po
investícii. Čo sa týka rozsahu žalovanej sumy, to doložili do spisu. Námietku premlčania považuje
za nedôvodnú, pričom poukazuje na nález ÚS SR, v zmysle ktorého je potrebné zistiť rozdiel pred
a po vykonaní investícii. Čo sa týka materiálu, okrem pár položiek, všetky ostatné boli použité na

nehnuteľnosť. Čo sa týka výberu 3500 eur, išlo o výber z účtu žalovanej v 1. rade, a to z dôvodu
značných poplatkov za stravné lístky. Tieto výbery sa následne rozdelili medzi žalobcu a žalovanú v
1. rade. Čo sa týka rozsahu prác, poukazuje na pojednávanie zo dňa 15.1.2013, kde boli vypočuté
strany sporu, pričom žalovaná 1. rade existenciu prác potvrdila a obe žalované potvrdili, že rozsahu
prác súhlasí. Popiera tvrdenie, že materiál šiel do domu rodičov žalobcu. Čo sa týka investovania,

investoval len žalobca a žalovaná 1. rade. Žalovaná v 2. rade bola len účastníčkou tejto dohody.
Chce konkretizovať, že nie je mu zrejmé o sume 3500 eur. Vychádzali z výberu v roku 2010, pričom
vybraná suma bola 2500 eur, a tá súhlasí s jeho predchádzajúcim vyjadrením ohľadne stravných lístkov.
Poukazuje aj na podanie zo dňa 21.2.2013 a 17.9.2013, kde žalobca uviedol, že sa staral o obchod
žalovanejv1.rade,ževyberaltržby,vykonávalplatbyanáslednezvyšokodovzdávalžalovanejv1.rade.

Splátky úveru v PSS boli vykonávané z výlučných prostriedkov žalobcu, platil ich zo sporožírového účtu,
ktorý dotoval zo svojho podnikateľského účtu. Do spisu doložili, že tieto platby zo strany žalobcu boli
realizované. Predmetnom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zmluvy, ktorá zanikla.
Založenie sporenia stranami, zlúčenie, zakupovanie materiálu, vykonanie prác a nakoniec aj platenie
úveru, je technika, ktorou postupne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka žalovanej

sumy, na začiatku museli nárok kvantifikovať, keď žalovali 16 600 eur, následne v dôsledku ZP v časti
zobrali žalobcu späť, avšak ani táto suma nie je konečná, nakoľko je potrebné zistiť, aká bola hodnota
nehnuteľnosti pred investíciami a po nich. Tento rozdiel by mal určiť rozsah žalovaného nároku. Dôvod
späťvzatia uviedli v bode 3 podania zo dňa 3.3.2021. To, čo bolo zámerom žalovanej v 1. rade, a
to spárovať jej stravné lístky s tým, čo prišlo zo stravovacej spoločnosti, nebolo výsluchom svedkyne

preukázané. Základom podanej žaloby je pôvodná spoločná dohoda strán sporu, že žalobca a žalovaná
v 1. rade vykonajú investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Dôvodom bol družský vzťah.
Z toho dôvodu sa začali investície deliť. Druh a rozsah investícii bol sporný. Predložili aj DVD, kde
zdokladovali rozsah investície. Čiže základ a rozsah preukázali a výška investícii bude závisieť od ZP,
keďže naďalej trvá na vykonaní znaleckého dokazovania. Čo sa týka kompenzačnej námietky, žalovaná

v 1. rade neprichádzala do kontaktu s tým, čo sa dialo so samotným zúčtovaním stravných lístkov a
výpoveď svedkyne nepreukazuje nárok na kompenzačnú námietku. Aj keď si v žalobe nárokovali vyššiu
sumu, konkrétne žalobca si uplatňuje len sumu 500 000 Sk. Konkrétna výška bude zistená ZP, kde
sa určí výška obohatenia na nehnuteľnosti. Sumu v žalobe museli uviesť z dôvodu určitosti nároku.
V záverečnej reči uviedol, že základom na ich nárok bola dohoda medzi stranami sporu a nakoľko v

septembri 2010 zanikol družský vzťah, odpadol aj dôvod, a keďže jeho odpadnutím vznikol neoprávnený
majetkový prospech žalovaných, požaduje po späťvzatí sumu 14431,50 eura, a to v podobe zhodnotenia
nehnuteľnosti. Túto výšku nie je možné konkrétne špecifikovať, nakoľko investície by mali byť určené
ZP, na ktorého vyhotovení naďalej trvá.17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade robila predavačku doobeda a svedkovia, čo
sú tu, mali na starosti poobednú zmenu. Ak by platilo, že vykonal výbery z účtu žalovanej v 1. rade a
prevádzal na svoj účet, žalovaná v 1. rade by musela mať peniaze načierno. Nebral jej všetko, doma

tržby odovzdával. Mal podpisové právo k jej účtu 15 rokov. S jej vedomím vyberal peniaze a platil, čo mu
povedala. Čo sa týka investícii, tieto boli realizované z PSS. Platilo sa to zo spoločného. 800 000 Sk boli
investície do domu, 200 000 Sk bolo jeho sporenie. So žalovanou v 1. rade mali 4 stavebné sporenia
s tým, že jedno bolo na jeho meno, druhé na žalovanú v 1. rade, tretie na žalovanú v 2. rade a štvrté
na matku žalovanej v 2. rade. Pričom im bolo povedané, že takto to bude vhodné, nakoľko tieto štyri

stavebné sporenia chceli zlúčiť do jedného na žalovanú v 2. rade. Na tretie stavebné sporenie vložili
ich spoločne nasporené peniaze. Žalovaná dala 200 000 Sk. On platil 300 000 Sk a zvyšok 300 000
Sk sa zlúčilo do jedného, kde každí hradil 100 000 Sk. Štvrté stavebné sporenie sa preinvestovalo do
nehnuteľnosti, pričom žalovaná v 1. rade o tomto úvere musí mať vedomosť, nakoľko bola ručiteľom.
Spoločne sa dohodli, keďže materiál nakupovali lacnejšie a nevedeli to vydokladovať do PSS, že sa
použijú faktúry a bločky jeho rodičov. Potvrdzuje, že tržby osobne od jednotlivých predavačiek prevzal

osobne. Predmetné výbery realizoval na základe pokynu žalovanej v 1. rade, nakoľko tá mu udelila
dispozičné oprávnenie s účtom a toto podpisové právo som mal cca 15 rokov. Tieto peniaze jej odovzdal.
Čo sa týka jeho nároku, požaduje 300000 Sk z jeho účtu a stavebné sporenie, ktoré bolo na jeho osobu,
ktorého ručiteľom bola žalovaná 1. rade. Predmetom sporu má byť to, čo vložil na účet stavebného
sporenia a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných, ako aj moje stavebné sporenie.

Čo sa týka úhrady týchto úverov, boli dohodnutí, že ich splácať bude on.
18.Zástupcažalovanýchnapojednávaníuviedol,žeblokyafaktúry,ktorébolipredloženédospisuneboli
použité na nehnuteľnosť, pričom treba uviesť, že investície boli spoločné, aj zo strany žalobcu aj zo
strany žalovanej v 1. rade. Zo spisu nie je zrejmé, čo predstavuje suma 14000 eur a do dnešného dňa nie
je vysporiadaná ani ich kompenzačná námietka vo výške 3500 eur, ktoré žalobca vybral z účtu žalovanej

v 1. rade. Poukazuje na pojednávanie zo dňa 9.10.2017, kde toto už namietali a do dnešného dňa
stále nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, keď nepreukázal tieto investície, ktoré žiada. Poukazuje
na pojednávanie zo dňa 25.6.2013, kde špecifikovala, že materiál, ktorý použil žalobca nezodpovedá
rozsahu jeho použitia na nehnuteľnosť. Žalobca dnes priznal, že vyberal finančne prostriedky z účtu
žalovanej v 1. rade. Celú dobu žalobca tvrdil, že úver z PSS hradil on, avšak dnes priznal, že ho platili

spoločne. Zo ZP vyplýva, že zhodnotenie nehnuteľnosti je v rozsahu cca 9500 eur, pričom z vyjadrenia
žalobcuniejezrejmé,čipredmetomsporumábyťvráteniefinančnýchprostriedkov,ktoréhradilonzPSS
alebo žiada materiál. Z uvedeného je zrejmé, že suma nad 9500 eur je nedôvodná. Rovnako žalobca
uviedol, že z peňazí žalovanej v 1. rade platil aj úver z PSS. Žalobca by mal preukázať, koľko uhradil
on a koľko uhradila žalovaná v 1. rade, keďže uviedol, že úver splácali spoločne. Myslí si, že preukázali

príjem zo stravovacích spoločností na účet žalovanej v 1. rade, a teda žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že disponoval so stravnými lístkami. Z toho dôvodu je ich kompenzačná
námietka dôvodná. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko do dnešného dňa nie je ustálený
predmet sporu, a teda nevie k čomu by mali podávať návrhy. Z toho dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.
Žalovaná v 1. rade preukázala príjem finančných prostriedkov zo stravovacích spoločností, výber z účtu

žalovanej v 1. rade zo strany žalobcu a žalobca nepreukázal, že by disponoval čo len jedným stravným
lístkom, a že tie by mal odovzdať žalovanej v 1. rade. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania, zo
záveru ZP, nachádzajúceho sa v súdnom spise vyplýva, že práce boli vykonané postupne, svojpomocne,
bez stavebného povolenia a že nie je možné určiť rozsah týchto prác a pod. Z uvedeného dôvodu
si myslí, že novým ZP by sa takýto rozsah investície, s poukazom na dĺžku od realizácie stavby ako

aj absenciu dokladov, nedokázal vyhotoviť. Žiadna dohoda o investíciách, ako aj o jej obsahu nie je
preukázaná. Do dnešného dňa sa žalobca nevyjadril k výberom realizovaným dňa 28.2.2007 vo výške
14000 Sk a dňa 30.07.2007 vo výške 90 000 Sk. Tieto finančné prostriedky boli investované zo strany
žalovaných do nehnuteľnosti a slúžili na kúpu materiálu a zhodnotenie nehnuteľnosti. Poukazuje na
vyjadrenie zo dňa 25.6.2013. Neobviňujú žalobcu, že finančné prostriedky si nechal, ale že tieto finančné

prostriedky boli použité na kúpu materiálu zo strany žalovaných, a teda že žalovaná v 1. rade sa
spoločne podieľala na investíciách do nehnuteľnosti. Žiadna dohoda o spôsobe splácania úveru nie
je. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že stavebné sporenie, ktoré mal na svoju osobu, z tohto mala byť
hradená garážová brána, avšak nárok je potrebné si uplatňovať u brata žalovanej v 1. rade, keďže
on je vlastníkom nehnuteľnosti, kde sa táto brána nachádza. A rovnako z vyjadrenia vyplýva, že na

stavebné sporenie žalovaná v 1. rade dala 200 000 Sk a žalobca 100 000 Sk, a práve týchto 100 000 Sk
chceli žalované v rámci mimosúdnej dohody vyplatiť žalobcovi. V záverečnej reči uviedol, že podanou
žalobou sa žalobca na začiatku domáhal sumy 16 600 eur s prísl., ktoré odôvodňoval a preukazoval
jednotlivými pokladničnými dokladmi, faktúrami a inými dokladmi, preukazujúcimi kúpu materiálu, ktorýmal byť použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalovaných. Svoj nárok opiera o existenciu nejakej
dohody medzi žalobcom a žalovanými. Existenciu takejto dohody nikdy nepreukázal a to najmä preto,
že ak by aj existovala, nebol dohodnutý spôsob financovania, kto sa akým spôsobom mal podieľať

na danej rekonštrukcii. Svoj nárok odvíja aj od družského vzťahu so žalovanou v 1. rade. V tomto
prípade sa však jeho nárok bije, pretože ak bezdôvodné obohatenie žiada vydať a datovať ho v čase
rozchodu so žalovanou v 1. rade, tak takýto je nedôvodný, pretože účastníkom toho družského vzťahu
nemohla byť žalovaná v 2. rade. Má za to, že nepreukázal ani len dôvod na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže na jednej strane poukazuje na dohodu troch účastníkov a na druhej strane na zánik

družského vzťahu. V jednotlivých ich podaniach a nakoniec aj na poslednom pojednávaní dňa 9.9.2021
sám žalobca potvrdil, že doklady, od ktorých odvíjal výšku bezdôvodného obohatenia neboli reálne,
ale boli falošné, použité z iných nehnuteľností, prípade od iných ľudí, len na zdokladovanie finančných
prostriedkov v PSS. Žalovaná v 1. rade jednoznačne a bez pochybností preukázala, najmä výpismi z
účtu a výbermi žalobcu v komparácii s dokladmi o kúpe materiálu, ktoré nespochybnili, že jej finančné
prostriedky boli použité na kúpu toho materiálu. Okrem toho žalovaná v 2. rade podľa prednesu žalobcu

vložila 200 000 Sk na stavebné sporenie, žalovaná v 1. rade 100 000 Sk, okrem toho aj hradili nákup
materiálu. Vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom zároveň vzniesli námietku premlčania a táto je
dôvodná. V ďalšom pokračovaní súdneho sporu žalobca už žiadal vydať bezdôvodné obohatenie na
základe toho, že platil splátky úveru od januára 2003 až do januára 2009. Je preukázané, že zostatok
úveru uhradila zo svojich finančných prostriedkov práve žalovaná v 2. rade. Žalobca nepreukázal, že

by tieto splátky hradil zo svojich finančných prostriedkov, ani s tým, že to išlo z jeho účtu. A to najmä s
poukazom na jeho tvrdenia, že 15 rokov disponoval so všetkými finančnými prostriedkami žalovanej v
1. rade a pri vybavovaní PSS musela byť zmluva uzatvorená na žalovanú v 2. rade, nakoľko on nespĺňal
kritéria požadované v PSS. Nepreukázanie dohody, nepreukázanie presného dátumu od kedy možno
počítať premlčaciu lehotu, nejednoznačnosťou celej žaloby a aj po 9-tich rokoch sporu, čo sám potvrdil

zástupca žalobcu dňa 9.9.2021, považuje túto žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, nepreukázaný
nárok, a takto postavenej žalobe nie je možné vôbec ani len rozhodnúť inak, ako zamietnutím tejto
žaloby. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu po 9-tich rokoch je zrejmé, že na začiatku musel nejako nárok
kvantifikovať, následne v dôsledku ZP zobral žalobu v časti späť, avšak ani suma, ktorú aktuálne žaluje,
nie je konečná. Minimálne s ohľadom na aktuálnu platnosť CSP a koncentráciu, by po 9-tich rokoch

žalobca mal vedieť čoho sa domáha, presne svoj nárok kvantifikovať a oprieť ho o dôkazy, ktoré jeho
nárok preukazujú. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, ktorú si uplatnili, na tejto v celom rozsahu trvá,
a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu ani len jedného stravného lístka, finančná odplata
za ceninu, ktorou je stravný lístok bola poukázaná na účet prevádzky V. W. - D. - V. - O.. Žalobca
okrem namietaného dôkazu výber týchto finančných prostriedkov potvrdil. Okrem iného bolo do spisu

doloženéajto,žežalobcuokradlistržboupaniV.,ukradlikreditnékartyarôznedokumenty.Nadrámecje
potrebnéuviesťajtúskutočnosť,žežalovanáv1.radepodnikáviacako20rokovaajnaprieknelichotivej
poznámke zo strany žalobcu, že žalovaná v 1. rade bola nesvojprávna, keďže sa nestarala o finančné
záležitosti, táto aj naďalej podniká, jej prevádzky sú funkčné a nevykazuje stratu, a to dokonca ani v
tejto aktuálne situácii nepožiadala o odklad platieb poistného. Ak by toto mali všetko zhrnúť, v priebehu

konaniadošlonielenkmodifikovaniuprávnehotitulu,dôvodu,času,atopredkladanímrôznychfiktívnych
dokladov, následnému upriameniu pozornosti na platby splátok. Zástupca žalobcu navrhol vykonanie
ďalšieho znaleckého dokazovania, čo si myslí, že je nadbytočné, a to aj s ohľadom na ZP č. 63/2017.
19. Svedkyňa G. Q., na pojednávaní uviedla, účtovníctvo u žalovanej v 1. rade stále robí, účtovníctvo
u žalobcu si nepamätá. Začala ho robiť súčasne u oboch. U žalobcu to môže byť v roku 2008, ale aj

skôr. Nepamätá si aké účtovné obraty, resp. zisky vykazovali strany sporu. Platba stravnými lístkami na
prevádzke funguje a účtuje sa tak, že ľudia zaplatia a je to evidované v registračnej pokladni. Buď ako
hotovosť alebo ako stravné lístky. Následne si ich zamenia, nakoľko sú to peniaze. Nemá vedomosť,
že by si žalovaná v 1. rade takto zamieňala stravné lístky. Táto informácia sa k nej nedostala. Príjem
v podobe zamenených stravných lístkov sa neúčtuje. Tento v podobe hodnoty stravných lístkov je už

evidovaný v registračnej pokladni. V rámci účtovníctva sa opätovne neuvádza ako položka. Záväzky (vo
vzťahu k hotovosti alebo prevodu) sa platili v hotovosti. Nemyslí si, že boli nejaké platby, ktoré sa platili
cez účet. Odvody, dane a pod. si nepamätá ako sa platili, ale účet sa nepoužíval. Myslí, že poštovými
poukážkami. Vôbec sa účty nepoužívali. Žalovaná v 1. rade nedlží Sociálnej poisťovni, možno jeden
mesiac. Nevie koľkokrát zaplatila dane zo zisku, a aké mala daňové priznanie. Príjem z banky a príjem

z registračnej pokladne ohľadne stravných lístkov sa dá porovnať.
20. Súd doplnil dokazovanie v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový
a právny stav.21. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, obec Nitra, okres Nitra, zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované

na katastrálnej mape parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a parc. č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, a stavba dom súpisné číslo XXX postavený na parc.
č. XXXX a šatník postavený na parcele XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade 1
a žalovanej v 2. rade 1, titul nadobudnutia D 86/20021, Dnot 12/2000.
22. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX Q. V., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, obec Nitra, okres Nitra, zapísaných
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre ako parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, titul nadobudnutia D 86/2000-21,Dnot
12/2008.
23. Podľa závetu U. V., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v k.ú. Zobor, a to garáž
s pozemkom parc. č. XXXX/X so záhradou parc. č. XXXX/X zanecháva synovi Q. V. v celosti a

nehnuteľnosti v k.ú. Zobor s to dom súp. č. XXX s pozemkom parc.č. XXXX a garáž s pozemkom parc.č.
XXXX a záhradu parc. č. XXXX/X zanecháva manželke - žalovanej v 2. rade a dcére - žalovanej v 1.
rade.
24. Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 04.04.2013 súd zistil, že žalobca mal uzatvorené nasledované zmluvy
o stavebnom sporení: 1/zmluva č. 2094469 8 01 zo dňa 01.05.2002 s tým, že dňa 13.08.2007 bola na

základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 8 01 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom
úvere č. 2094469 2 03 a č. 2094469 8 01 (evidenčné číslo úveru 436468 3 01) s cieľovou sumou 6.639
eura (dlžník žalobca a ručiteľ žalovaná v 1. rade), 2/ zmluvu č. 2094469 5 02 - zmluva vznikla dňa
09.07.2007scieľovousumou6.639eur, dňa13.05.2011bolacieľovásumanavýšenána34.000eur,dňa
18.07.2011 znížená na sumu 30.700 eur, pričom dňa 22.07.2011 bola na základe zmluvy o stavebnom

sporení č. 2094469 5 02 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 2094469 7 05 a č.
2094469 5 02 (evidenčné číslo úveru 452806 3 01 ) s cieľovou sumou 30.700 eura (dlžník žalobca,
spoludlžník J. E. a W. E.), 3/zmluvu č. 2094469 4 06, ktorá vznikla dňa 20.01.2012 s cieľovou sumou
5000 eur, dňa 25.04.2012 bola cieľovú suma zvýšená na 25.000 eur, dňa 25.10.2012 znížená na 20.000
eur, pričom dňa 15.11.2012 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 4 06 podpísaná

zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 20964469 1 07 a č. 2094469 4 06 (evidenčné číslo úveru
457677 3 01 ) s cieľovou sumou 20.000 eur (dlžník žalobca a spoludlžníci J. E. a W. E.).
25. Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 1. rade mala uzatvorené nasledové zmluvy o stavebnom
sporení: 1/ zmluva č. 1341127 9 01, zmluva vznikla dňa 09.02.1998, na zmluvu neboli poukázané žiadne
vklady, zmluva zanikla 12.04.1999 automatickým stornom, 2/zmluvu č. 1341127 6 02 zmluva vznikla dňa

24.03.1999, na zmluve neboli poukázané žiadne vklady, zmluva dňa 04.05.2000 zanikla automatickým
stornom, 3/zmluva č. 1341127 3 03 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa
16.05.2002 bola cieľová suma zvýšená na 13278 eur, dňa 12.08.2002 bola zmluva rozdelená na dve
zmluvy o stavebnom sporení , zostala zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 s cieľovou sumou
6639 eur a vznikla nová zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 0 04 s cieľovou sumou 6639 eur,

následne dňa 12.08.2002 zanikla zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 prevodom vznikla
zmluva o stavebnom sporení č. 1744370 7 03 stavebný sporiteľ žalovaná v 2. rade, 4/zmluva č. 1341127
0 04 zmluva vznikla dňa 12.08.2002 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa 29.09.2009 bola zmluva zrušená
výpoveďou, nasporené finančné prostriedky vo výške 4359,32 eura boli poukázané na osobný účet č.
7325647162/0200.

26. Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 2. rade mala uzatvorené nasledovné zmluvy o stavebnom
sporení: 1/zmluva č. 1744370 2 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa
12.08.2002 zanikla táto zmluva spojením so zmluvou č. 1744370 4 04 , 2/zmluva č. 1744370 7 03 zmluva
vznikla prevodom zmluvy o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 dňa 12.08.2002 s cieľovou sumou
6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370 7 03 a

č. 1744370 4 04, čím táto zmluva č. 1744370 7 03 zanikla, 3/zmluvu č. 1744370 4 04 zmluva vznikla
dňa 12.08.2002 prevodom zo zmluvy o stavebnom sporení č. 1744366 5 01 (stavebný sporiteľ H. I.) s
cieľovou sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom sporení č.
1744370 2 01 , č. 1744370 7 03 a č. 1744370 4 04, čím sa zvýšila cieľová suma zmluvy č. 1744370 4 04
na 19.917 eur. Dňa 02.01.2003 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370 4 04 podpísaná

zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 1744370 1 05 a č. 1744370 404 (evidenčné číslo úveru
12677-7-01) s cieľovou sumou 19917 eur (dlžník žalovaná v 2. rade a ručitelia E. G. a ručiteľ H. G.).27. Z oznámenia PSS, a.s. vyplýva, že H. I., mala uzatovrenú zmluvu o stavebnom úvere č. 1744366
5 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eura, dňa 12.08.2002 zanikla táto zmluva
prevodom na zmluvu č. 1744370 4 04.

28. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 21.02.2013 žalobca podniká na základe
živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom: V. E. B.-V., s dátumom vzniku oprávnenia
05.02.X997 a prevádzkarne: K., D. 1 (V.) a K., D. 1.
29. Podľa výpisu zo živnostenského registra 21.02.2013 žalovaná v 1. rade podniká pod obchodným
menom W. V. - D. -V.-O., s dátumom vzniku oprávnenia 20.02.1996 a prevádzkarne : K., B. XX, K. B. XX.

30. Z fotokópii záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009 súd zistil, že obrat žalovanej v 1.
rade bol v mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej
v 1. rade 9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur.
31. Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 27.07.2011 adresované žalobcovi vyplýva, že zasielajú žalobcovi na
základe jeho žiadosti fotokópie dokladov účelového použitia k zmluve o stavebnom sporení č. 2094469
8 01, ktoré žalobca pripojil spolu s oznámení (č.l. spisu 40-70)

32. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v
období od 1/2003-02/2004 bolo uhradené na medziúver č. 17444370 1 05 suma 14 x 3,500 Sk, t.j. spolu
suma 49.000 Sk (č.l. 71 - 84 ).
33. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v
období od 03/2004 - 12/2006 bolo uhradené na stavebný úver č. 1744370404 suma 34 x 4.200 Sk ,t.j.

spolu suma 142.800 Sk (č.l. spisu 85 - 125)
34. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v
období od 01/2007 - 12/2008 bolo uhradené na stavebný úver č. 1744370404 suma 24 x 4.200 Sk ,t.j.
spolu suma 100.800 Sk (č.l. spisu 127 - 170).
35. Z výpisu zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období

01/2009 bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 139, 41 eura (č.l. 613 spisu).
36. Z výpisu z účtu č. 2616640048 vedeného v Tatra banka, a.s. na žalobcu, vyplýva že v období 1/2009
-09/2009 bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 7 x 139, 41 eura, t.j. suma 975,87
eura (č.l. 614 -617 spisu).
37. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. o výbere z účtu žalovanej v 1. rade súd zistil, že dňa

31.10.2008 žalobca vybral sumu 30.000 Sk (č.l. 409 spisu) , dňa 28.02.2007 vybral sumu 14.000 Sk (č.l.
spisu 411), dňa 30.07.2007 sumu 90.000 Sk (č.l. 413 spisu).
38. Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Šurany, obec K. G. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc.
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere 22 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 326 m2, stavba dom súpisné číslo XXXX na parc.
č. XXXX/X, garáž so súp. číslom XXXX na parcele XXXX/X, titul nadobudnutia Kúpna zmluva zo dňa
25.07.2011.
39. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.07.2011 uzatvorená medzi
PSS, a.s. a žalobcom ako dlžníkom a J. E. a W. E. ako spoludlžníkmi, vyplýva, že predmetom je

poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 2094469 7 05 vo výške 30.700 eur pričom po pridelení cieľovej
sumy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom č. 2094469
5 02 vo výške 18.420 eura.
40. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2011 vyplýva, že žalobca a P. G. ako kupujúci a Z. V. ako
predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX ,

k.ú. K. G., obec Šurany, a to rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X , garáž stavby
so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X , pozemky parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX a
to za kúpnu cenu 35.000 eur.
41. Súd uznesením zo dňa 01.10.2014 č.k. 7C/144/2012-465 ustanovil H.. S. B., R. XXX/XX, XXX XX S. -
K.W.,znalcazodborustavebníctvo,odvetviaodhadhodnotynehnuteľnostíaodhadhodnotystavebných

prác s tým, že úlohou znalca je vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom po oboznámení sa
z obsahom spisu, vyžiadaní potrebných listinných dokladov od strán sporu a vykonaní ohliadky na
mieste samom za prítomnosti strán sporu, určí všeobecnú (trhovú) hodnotu investícii vykonaných v
nehnuteľnosti nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíZobor,obecNitra,okresNitra,zapísanejvkatastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX ako stavba - dom súpisné číslo XXX na

pozemku parc.č. XXXX, v období rokov XXXX až XXXX, pričom znalec vypracuje znalecký posudok v
lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v tejto lehote ho v 4 vyhotoveniach zašle na podpísaný
súd.42. Znalkyňa dňa 16.06.2017 doručila súdu Znalecký posudok č. 63/2017 v ktorom konštatovala,
že na budove domu so súp. číslom XXX, pristaveného šatníka bez súp. čísla a ich príslušenstve
v k.ú. Zobor, boli vykonané stavebné práce investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových

stavieb) aj udržiavacieho charakteru (úprava a rekonštrukcia stávajúcich stavieb), práce boli vykonané
postupne počas rokov 2003-2008, všetky práce boli vykonané svojpomocne (spis neobsahuje žiadne
doklady o nákladoch vynaložených za vykonanie stavebných prác), bez technickej dokumentácie a
bez stavebného povolenia, prípadne ohlásenia stavebnému úradu. Spis obsahuje doklady predkladané
žalobcom o zakúpení stavebného materiálu, tieto doklady ale znalkyňa vyhodnotila ako nepresné a

neúplné. Napríklad o najväčšom množstve použitého materiálu - zámková dlažba betónová - nebol
predkladaný žiaden doklad o kúpe. Podľa znalkyne nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné
materiály na predkladaných dokladoch boli použité práve na stavebných prácach vykonaných na
nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na pokladničných dokladoch figurujú dokonca aj také stavebné
materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet znaleckého
posúdenia (garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romotop Siena). Z dôvodu, že stavebné práce na

nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, kú. Zobor boli vykonané bez projektovej dokumentácie
a nebol vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia stavieb odborne spôsobilou osobou, nie je podľa
znalkyne možné určiť presný rozsah (množstvo) všetkých vykonaných prác a určiť presne druhy
použitých stavebných materiálov, ide najme o práce, ktorých výsledok je zakrytý v iných konštrukciách.
Preto množstvo vykonaných prác a druhy použitých materiálov bolo možné určiť len odhadom znalca.

Znalkyňa určila odhadom všeobecnú hodnotu stavebných práv (vrátane DPH) a to pokiaľ išlo o práce
udržiavacieho charakteru v celkovej výške 19.224,39 eura, práce investičného charakteru v celkovej
výške 9.259,34 eura , búracie práce v celkovej výške 379,49 eura, t.j. všeobecná hodnota vykonaných
stavebných prác vrátane búracích prác odhadom znalkyne predstavuje sumu 28.863,22 eur, t.j. po
zaokrúhlení sumu 28.863 eur.

43. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

45. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
46. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

47. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
48. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.431,50 eura s príslušenstvom
titulom bezdôvodné obohatenia s tým, že podľa tvrdenia žalobcu ide o plnenie na základe právneho
dôvodu, ktorým bol družskovský pomer žalobcu a žalovanej v 1. rade a na tom stojaca dohoda o

vykonaní investícií do nehnuteľnosti žalovaných, ktorý právny dôvod následne odpadol a to zánikom
tohto družkovského pomeru, čím na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie
49. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
§100 ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v
subjektívnej lehote (§107 ods, 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§107 ods. 2 OZ) Ak sa povinný subjekt

premlčacia dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začaťplynúťskôrnežobjektívnepremlčacielehoty.Vzhľadomnacitovanéustanovenia,naneoprávnene
získaný majetkový prospech sa vzťahuje dvojročná subjektívna lehota. V prípade investícii do cudzej
nehnuteľnosti premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení tej ktorej investície,

aby sa mohol tento počiatok plynutia premlčacej doby presunúť do neskoršieho obdobia, žalobca by
musel preukázať existenciu dohody o rekonštrukcii a o investíciách a spôsobe financovania uzatvorenú
s vlastníkmi nehnuteľnosti, teda žalovanými, a jeho podiel na tejto rekonštrukcii a investíciách.
50. Ustanovenie§451ods.2Občianskehozákonníkavymedzujepojembezdôvodnéobohatenie.Zákon
uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez

právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že
sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto
prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli,
alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade všaktreba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval
a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek
forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej

zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva
môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu

síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením
rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr.
podľa § 740). 4. Majetkový prospech bol získaný z nedostatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady,
keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore
s dobrými mravmi.
51. Súd predtým ako pristúpil k meritu veci skúmal z dôvodu vznesenej námietky premlčania, či

predmetný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Tu súd dáva do pozornosti
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 548/2015, v ktorom sa konštatuje, že „V prípade
hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota
vynaložených finančných prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou
a po jej uskutočnení. Lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od času,

kedy právny dôvod plnenia odpadol“. Nakoľko z vyjadrenia strán sporu zhodne vyplynulo, že právny
dôvod odpadol zánikom družského vzťahu, čo bolo v prvý septembrový týždeň 2010, pričom žaloba
bola podaná 14.8.2012, čiže v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, z uvedeného dôvodu tak nárok
žalobcu nie je premlčaný.
52. Súd predmetný prípad posudzoval ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod
na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Práve existencia takejto zmluvy je spochybnená vykonaným dokazovaním, keď súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu dohody o rekonštrukcii a investíciách a
spôsobe ich financovania, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu a na ktorá má zakladať

tento nárok. Žalobca v priebehu nepreukázal uzatvorenie takejto dohody, nepreukázal aká mala byť jeho
účasť a podiel na týchto investíciách. Keďže žalobca tvrdil, že požaduje pomernú časť týchto investícií,
ktorébolivynaloženévšetkýmistranamisporu,následne podľatvrdeniažalobcuišlooinvestíciežalobcu
a žalovanej v 1. rade, zaťažovalo ho dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností. Základnou
povinnosťou strán sporu je povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých

vyvodzujú svoju procesnú aktivitu (útok alebo obranu) s tým, že každá zo strán, ktorá v spore niečo
tvrdí, je povinná tieto skutočnosti dokazovať (dôkazná povinnosť). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no

hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Žalobca odvádza následnú existenciu dohody o rekonštrukcii a
investíciáchodskutočnosti,že medzi žalobcomažalovanouv1.radebolpartnerskývzťah,ktorýoznačil
žalobca ako vzťah druha a družky. Žalobca tvrdil, že bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o
rekonštrukcii, o investíciách a spôsobe ich financovania, a preto bol povinný toto svoje tvrdenie súdu

preukázať. Len existencia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bez ďalšieho nepreukazuje a
nezakladá existenciu právneho dôvodu na strane žalobcu pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných.
Žalobca existenciu dohody medzi stranami sporu opiera o vyjadrenie žalovanej v 2. rade na pojednávaní
dňa 15.1.2013, ktorá podľa žalobcu potvrdila existenciu takejto dohody. V tomto smere však žalovaná
v 2. rade žiadnym spôsobom nepotvrdila existenciu dohody o investíciách a spôsobe financovania

predmetnejrekonštrukciemedzistranamisporu,právenaopakžalovanáv2.rade vrámcitejtovýpovede
uviedla, že rekonštrukcia sa financovala z úverov, pričom stavebný úver sa splácal z tržieb žalovanej v
1. rade a podiel žalobcu bol v tom, že tieto peniaze z tržieb žalovanej vložil na svoj účet a z toho sa hradil
úver. Rovnako len skutočnosť, že žalobca splácal z jeho účtu stavebné sporenie na meno žalovanej v
2. rade bez ďalšieho nepreukazuje existenciu takejto dohody ako právneho titulu na strane žalobcu,

najmä keď žalované popreli, že splátky stavebného úveru boli hradené z prostriedkov žalobcu. Žalované
zhodne počas celého sporu tvrdili, že stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bolo splácané
z prostriedkov žalovanej v 1. rade, ktoré vkladal žalobca na jeho účet s tým, že išlo o prostriedky
pochádzajúce z tržieb žalovanej v 1. rade. Napokon sám žalobca v žalobe uviedol, že stavebné sporeniaboli zlúčené na meno žalovanej v 2. rade z dôvodu, že táto vykazovala najlepšie príjmové podmienky.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa staral aj o tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade,
ktoré prebral, staral sa o chod prevádzok žalovanej v 1. rade, obvykle uhrádzal faktúry, nakupoval

tovar, chodil do banky. Žalobca v priebehu konania začal tvrdiť, že strany sporu uzatvorili dohodu o
investíciách a obsahom dohody bolo to, že spoločne vykonajú investície do domu a podiel žalobcu bol
1/2,pričomstavebnésporeniamaliprefinancovať asplatiťspoločnesožalovanouv1.rade,čofungovalo
do septembra 2010. V rozpore s tým sú tvrdenia žalobcu v žalobe, že počas družkého vzťahu sa so
žalovanou v 1. rade rozhodli, že so súhlasom matky (žalovanej v 2. rade ) vykonajú do nehnuteľností

investície, stavebné práce boli vykonané na náklady žalobcu a žalovanej v 1. rade s tým, že časť
bola hradná zo stavebných sporení a na úhrade splátok na tri stavebné sporenia sa podieľa výlučne
sám. Okrem toho v priebehu konania žalobca tvrdil, že finančné prostriedky vynaložené sú len časťou
investícií, ktoré zahŕňajú jednak materiál a jednak práce (č.l. 456 spisu) a následne tvrdil, že podľa
dohody sa mal aj fyzicky zúčastňovať na týchto prácach (č.l. 599 spisu). Podľa žalobcu sporenia, spôsob
ich vytvorenia a spôsob ich splácania, preukazuje jeho účasť na celkovej dohode a na financovaní týchto

investícií. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožňuje a dodáva, že len skutočnosť, že žalobca
uhrádzal stavebný úver, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu dohody ako právneho titulu.
53. Podľa názoru súdu žalobca neustálil a nepreukázal ani to, z čoho by mala žalovaná suma
pozostávať, t.j. nešpecifikoval z čoho suma, ktorá mala predstavovať jeho investície do nehnuteľnosti
žalovaných, pozostáva. V priebehu konania ako dôkaz predložil doklady, ktoré boli použité v PSS, a.s.

ako zdokladovanie výdavkov k stavebnému sporeniu žalobcu č. 2094469 8 01 (č.l. 40-70), pričom
v priebehu konania bolo žalobcom na základe námietok žalovaných uznané, že niektoré položky sú
fiktívne, neboli reálne použité na rodinný dom žalovaných, ale boli použité na zdokladovanie nákladov
pre PSS, a.s. (písomne vyjadrenie na č.l. 433 spisu). Navyše tieto doklady podľa názoru nepreukazujú,
že boli zakúpené z prostriedkov žalobcu, a ani že ide o materiál použitý pri rekonštrukcii nehnuteľnosti

žalovaných, najmä keď časť položiek, ktorými preukazoval materiál, ktorý mal zakúpiť do nehnuteľnosti
žalovaných, bola už zo strany žalovaných spochybnená a následne časť ich námietok bola žalobcom
uznaná. Aj znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že doklady o nákupe stavebného materiálu,
ktoré sú súčasťou spisu, sú nepresné a aj neúplné. Nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné
materiály na predpokladaných pokladničných dokladoch boli použité práve pri stavebných prácach

vykonaných na nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na dokladoch figurujú podľa znalkyne dokonca aj
také stavebné materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet
znaleckého posúdenia (napr. garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romtop Siena). Navyše žalobca v
žalobe tvrdil, že časť jeho stavebného sporenia mala byť použitá na kúpu a montáž dvoch automatických
bránnagaráž,avšakvkonaníbolopreukázané,žetietoniesúanivovlastníctvežalovaných,čonapokon

uznal aj sám žalobca.
54. Súd postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súd a vyzval žalobcu na špecifikovanie z čoho
pozostávali jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1.
a 2. rade a v akej boli hodnote (keď dôkazné bremeno ich preukázania boli na žalobcovi), ktorá
skutočnosť nevyplývala z výpovede žalobcu a z ostatných písomných podaní žalobcu vo veci, ani

z vykonaného dokazovania v spore. Aj napriek uvedenej výzve, žalobca opätovne neopísal také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený celý predmet sporu po skutkovej stránke, keď
zhodne ako v predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach konštatoval, že po právnej stránke žaloba
stojí na tom, že pôvodný dôvod týchto spoločných investícií, t.j. družský pomer medzi ním a žalovanou
v 1. rade a na tom stojaca dohoda o vykonaní týchto investícií, zanikli zánikom tohto družského

pomeru, keďže dohoda o spoločnom vykonaní investícií stratila význam a zmysel po zániku družského
pomeru a jeho odsťahovaní sa z domu. Pokiaľ ide o vecný základ žaloby, preukazoval nielen spoločnú
dohodu všetkých troch na vykonaní investícií do rodinného domu (s príslušenstvom) žalovaných, ale aj
spôsob, akým dali dokopy finančný základ pre takéto investície a následne splácanie týchto finančných
záväzkov. Čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 2.168,50 eura sa týkalo celkového žalobou uplatneného

bezdôvodného obohatenia, nevzťahovalo sa k určitej časti prác, výkonov. Motiváciou k tomuto kroku
boli závery znaleckého posudku H.. S. B. č.63/2017, ktorá ustálila investície na sumu 28.863 eura.
Keďže polovica, pripadajúca na žalované, činí 14.431,50 eura, rozdiel medzi sumou 16.600 eur a touto
sumou je práve 2.168,50 eura. Na konto tejto časti výzvy súdu však, že túto časť problematiky (prečo
bola žaloba bratá späť a práve o takúto sumu), nepovažuje pre potreby tohto sporu za významnú.

Čo sa týka jednotlivých konkrétnych investícií do rekonštrukcie nehnuteľností a v akej boli hodnote,
rozsah týchto investícií opísal už v žalobe, pozostávali predovšetkým z nasledovných prác: v rodinnom
dome osadenie nových podláh, dlažieb, sadrokartónu, vystierkovanie vnútorných stien, zateplenie
domu, vrátane povrchovej úpravy, vybudované nové rozvody elektriny na poschodí, nové ústrednékúrenie na poschodí, oplechovanie strechy, nové plastové okno na šatníku a vnútorné zateplenie
šatníku, osadenie zámkovej dlažby a svahovačov, vybudovanie záhradného altánu, oplotenia od ulice
(tvárnicové), oplotenia s drevenou výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava bazénu laminátom,

vybetónovenie a vydláždenie bazénu, rekonštrukcia kanalizácie, obloženie schodov korkom. Pokiaľ ide
o hodnotu jednotlivých konkrétnych zložiek týchto investícií do domu s prísl., túto pochopiteľne nemôže
v eurách vyčísliť. Rámcovo je daná výškou medziúverov a úverov, ktoré im boli na tieto investície
poskytnuté zo strany PSS. Ak pod finančným vyčíslením súd myslí hodnotu materiálu, ktorý bol do
investícií použitý, túto dokladoval listinami, ktoré doložil do spisu.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru že žalobca v konaní existenciu žiadnej dohody
ako právneho titulu nepreukázal, a preto ak žalobca tvrdí, že sa podieľal na investíciách do rekonštrukcie
domu žalovaných, ktoré práce boli vykonané v rokoch 2003 -2008, je potrebné tento jeho prípadný nárok
na zaplatenie ním požadovanej sumy, a to vo výške 7215,75 eura od každej žalovanej, ktorú doposiaľ
jednoznačne nešpecifikoval a ani jej výšku nepreukázal. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že
„pokiaľideohodnotujednotlivýchkonkrétnychzložiektýchtoinvestíciídodomusprísl.,tútopochopiteľne

nemôževeuráchvyčísliť.Rámcovojedanávýškoumedziúverovaúverov,ktoréimbolinatietoinvestície
poskytnuté zo strany PSS.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca stále nedokáže preukázať rozsah
investícií, z čoho pozostávajú jednotlivé položky, keď len naďalej žalobný nárok konkretizuje všeobecne.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetom sporu má byť to, čo vložil na účet stavebného sporenia
a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných, ako aj jeho stavebné sporenie. Ďalej

uviedol, že čo sa týka jeho nároku, požaduje 300000 Sk z jeho účtu a stavebné sporenie, ktoré bolo na
jeho osobu, ktorého ručiteľom bola žalovaná 1. rade. V ďalšom uviedol, že predmetom sporu má byť to,
čo vložil na účet stavebného sporenia a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných,
ako aj jeho stavebné sporenie. Z týchto vyjadrení možno badať aj určitý zmätok v tom, čoho sa žalobca
konkrétne domáha a čo má byť predmetom sporu, keď sám žalobca má pochybnosti čoho sa domáhať

a preto z takto zmätočného podania žalobného nároku nie je možné ďalej odvíjať nárok na investície
do nehnuteľnosti, keďže sám nevie ustáliť akým rozsahom práce a materiálu on konkrétne vykonal
investície do zhodnotenia nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a v akom
rozsahu tieto investície mali vykonať žalované.
56. Žalobca v priebehu sporu neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení a preukázaní nároku na žalovanú

sumu, keď nešpecifikoval jednotlivé investície, pričom neuviedol, ani z čoho tieto investície mali
pozostávať, keď v priebehu sporu boli jeho nároky popreté, keď zo svojho stavebného sporenia mal
hradiť kúpu a montáž dvoch automatických brán, pričom z dokazovania vyplynulo, že tie vlastnícky patria
bratovi žalovanej v 1. rade, keď v priebehu sporu vyplynulo zhodne výsluchom strán sporu, že žalobca
mal dispozičné právo k účtu žalovanej v 1. rade a vykonával za ňu jednotlivé úhrady. Samotný žalobca

uviedol, že mal podpisové právo k účtu žalovanej v 1. rade 15 rokov. S jej vedomím vyberal peniaze a
platil, čo mu povedala. Čo sa týka investícii, tieto boli realizované z PSS. Platilo sa to zo spoločného.
800 000 Sk boli investície do domu, 200 000 Sk bolo jeho sporenie. Na tretie stavebné sporenie vložili
ich spoločne nasporené peniaze. Žalovaná dala 200000 Sk. On platil 300000 Sk a zvyšok 300000 Sk
sa zlúčilo do jedného, kde každí hradil 100000 Sk. Spoločne sa dohodli, keďže materiál nakupovali

lacnejšie a nevedeli to vydokladovať do PSS, že sa použijú faktúry a bločky mojich rodičov. Z uvedeného
je teda zrejmé, že aj žalovaná v 1. rade sa mala podielať na financovaní predmetnej nehnuteľnosti,
pričom je zrejmé, že materiál ako uviedol žaloba nakupovali lacnejšie, čiže išlo o spoločnú kúpu a
že na stavebné sporenie dala samotná žalovaná v 1. rade finančné prostriedky. Žalobca nepreukázal
ďalej, že akékoľvek platby z jeho účtu boli jeho vlastnými prostriedkami, keďže žalobca nespĺňal kritéria

požadované v PSS, keď došlo k zlúčeniu 3 stavebných sporení do jedného a to na meno matky
žalovanej v 2. rade. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a nepovažoval za potrebné vo veci
vykonať znalecké dokazovanie ako navrhol žalobca za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností pred
vykonaním investícií a po ich vykonaní. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania ako nehospodárny
a nadbytočný zamietol, nakoľko v úlohou súdu vykonať znalecké dokazovanie by nastalo v zmysle

pokynov odvolacieho súdu v prípade, ak by súd vzhliadol dôvodnosť žaloby a námietka premlčania
žalovaných by bola nedôvodná. S poukazom na uvedené, žalobca nedokázal naďalej adekvátnym
a vierohodným spôsobom zdokladovať, ktoré investície mal vykonať on, ktoré žalovaná v 1. rade a
teda preukázať, že tento jeho nárok je dôvodný. Nakoľko žalobca v priebehu sporu neuniesol dôkazné
bremeno, súd žalobu zamietol.

57. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.59. Podľa § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 16.660 eur, s tým, že žalobu v časti sumy 2.168,50 eura
zobral späť, v ktorej časti súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, pričom žalobca zavinil čiastočné
zastavenie konania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, súd preto zohľadnil na strane
žalovaných, že mali úspech nielen v zamietajúcej časti ale aj v zastavujúcej časti, t.j. úspech žalovaných

bol 100% a v takomto rozsahu im súd priznal aj náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62.Nakoľkovpriebehusporustranysporuhradilipreddavkynatrovydokazovania(znalečné,svedočné),
pričom tieto preddavky neboli spotrebované, súd rozhodol tak, že tieto preddavky stranám sporu vráti
po právoplatnosti rozsudku v rozsahu, v akom každá zo strán vykonala ich úhrady, t.j. žalobca v rozsahu

150 eur a žalované v rozsahu 435 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku čo do výroku I. a II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti výroku III. a IV. predmetného rozsudku odvolanie nie je prípustné.