Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6715213679.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
IMMO Service Group, s. r. o., so sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 36 740 012, právne
zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998,
proti žalovanému: Q.. N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. 3, XXX XX P., právne zastúpený Mgr.

Milanom Kantuľákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na Pažiti 19, 831 01 Bratislava, v
konaní o zaplatenie 1 511,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 6C/351/2015 - 382 zo dňa 07. septembra 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o vyhovení zvyšku žaloby po čiastočnom zastavení
prvoinštančného konania a v závislom III. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z
r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie konanie v časti
istiny vo výške 897,89 Eur zastavil (I. výrok); uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
195,84 Eur spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania (II. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s povinnosťou zaplatiť ich v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (III. výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie čiastočne zastavil z dôvodu
postupných čiastočných späťvzatí žaloby v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„C. s. p.“), o zvyšku žaloby na splnenie peňažnej povinnosti vo veci rozhodol na pojednávaní konanom
dňa 07. 09. 2020 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko boli splnené predpoklady na jeho
vydanie v zmysle § 274 C. s. p., t.j. súd prvej inštancie riadne a včas predvolal právneho zástupcu

žalovaného na pojednávanie, poučil ho, že ak sa nedostaví, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie,
právny zástupca žalovaného, ani samotný žalovaný sa nedostavili na pojednávanie v určený čas, včas
a vážnymi okolnosťami svoju neúčasť neospravedlnili. Súd prvej inštancie mal za to, že zo znenia § 274
C. s. p. vyplýva obligatórna povinnosť súdu za splnenia tam uvedených podmienok na návrh žalobcu
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 2
C. s. p. a podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní.

4. V rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie poučil strany sporu o možnosti podania
odvolania osobitne ohľadne I. výroku o čiastočnom zastavení konania, osobitne ohľadne II. výroku o
vyhovení zvyšku žaloby a o odvolacom dôvode v zmysle § 356 písm. b) C. s. p., t.j. že odvolanie možno

podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a osobitne o možnosti
podania odvolania ohľadne III. výroku o nároku na náhradu trov konania. Zároveň žalovaného poučil omožnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za podmienok uvedených v § 277 ods.
2 a 3 C. s. p.

5. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že po podaní žaloby dňa 11. 08. 2015 pôvodným
žalobcom - spoločnosťou F. s. r. o., so sídlom G. 4, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX (ďalej aj „pôvodný
žalobca“) sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu vo veci vyjadril (viď
č. l. 85 spisu a nasl.). Následne súd prvej inštancie nariadil súdne pojednávanie na termín 26. 05.
2016 o 10.50 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov žalobcu a žalovaného. Títo predvolanie na

pojednávanie riadne a včas prevzali, na pojednávanie sa dostavili, súd prvej inštancie po zistení neúčasti
pôvodného žalobcu (jeho štatutárneho orgánu) a žalovaného, ale účasti ich právnych zástupcov vyhlásil
uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti pôvodného žalobcu a žalovaného a pojednávanie vo
veci otvoril. Ich právni zástupcovia sa na pojednávaní vyjadrili k veci a na základe ich vyjadrení súd prvej
inštancie pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby presnej špecifikácie nárokov uplatnených
v žalobe zo strany žalobcu. Po doručení špecifikácie súd prvej inštancie túto doručil na vyjadrenie

žalovanému, ten sa k nej následne vyjadril (viď č. l. 114 spisu). K jeho vyjadreniu sa následne vyjadril
pôvodný žalobca. Súd následne nariadil pojednávanie na termín 01. 06. 2017 o 09.00 hod., na
ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu. Na žiadosť právneho zástupcu žalovaného súd prvej
inštancie termín pojednávania zrušil z dôvodu uvedeného žalovaným - ukončením správy bytového
domu pôvodným žalobcom na základe jeho výpovede zmluvy o výkone správy. Po uzavretí zmluvy

o výkone správy s novým správcom - žalobcom uvedeným v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie -
spoločnosťou Q. C. S., s. r. o., so sídlom L. XX/E, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX (ďalej aj „nový
žalobca“), jeho vyjadrení vo veci samej a následnom vyjadrení žalovaného k tomuto vyjadreniu (viď
č. l. 227 spisu) súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 18. 04. 2019 o 08.30 hod., na
ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu. Títo sa na pojednávanie ustanovili, súd prvej inštancie

preto otvoril pojednávanie, na ktorého začiatku skonštatoval, že medzičasom došlo k zmene subjektu
na strane žalobcu, kde do práva spoločnosti F. s.r.o. vstúpila spoločnosť Q. C. S., s.r.o., so sídlom
L. XX/E, XXX E., Q.: XX XXX 012. Následne po vykonaní ďalších úkonov súdu sa na pojednávaní
vo veci samej vyjadrovali právni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z
dôvodu poskytnutia dvojmesačnej lehoty na mimosúdne rokovania strán sporu. Po jej márnom uplynutí

a vykonaní viacerých úkonov zo strany súdu a strán sporu súd prvej inštancie nariadil pojednávanie
na termín 07. 09. 2020 o 08.30 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu a v písomnom
predvolaní poučil strany sporu okrem iného v zmysle § 274 a § 278 C. s. p. o podmienkach, za
ktorých môže rozhodnúť na návrh protistrany o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Zo zápisnice o
pojednávaní vyplýva, že do začiatku pojednávania o 08.37 hod., v jeho priebehu, ani do momentu

jeho skončenia o 08.57 hod. právny zástupca žalovaného, ani žalovaný neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili. Súd prvej inštancie po zistení neúčasti žalovaného, ani jeho právneho zástupcu a
zistení, že právny zástupca žalovaného bol na termín pojednávania predvolaný riadne a včas na návrh
žalobcu učinený prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného. Z úradného záznamu na č. l. 381 spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky až o 10.25 hod., teda po skončení pojednávania z
dôvodu sprevádzania jeho dvoch maloletých detí na ich súrne vyšetrenie na urológii v Bratislave.
Ako dôvod oneskoreného ospravedlnenia uviedol, že ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie
pojednávania chcel súdu zaslať ešte v piatok 04. 09. 2020, avšak na to zabudol.

6.ProtiII.výrokurozsudkusúduprvejinštancieovyhovenízvyškužalobypojejčiastočnýchspäťvzatiach
(a z toho dôvodu čiastočnom zastavení konania I. výrokom rozsudku pre zmeškanie) a proti III. výroku
o nároku žalobcu na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania
za nesprávny z dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) C. s. p. s tvrdením, že vydanie rozsudku pre

zmeškanie v neprospech žalovaného bolo neprípustné, nakoľko vo veci samej sa jedná o spotrebiteľský
spor a žalovaný je spotrebiteľ.

7. III. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval žalovaný podľa obsahu odvolania za nesprávny
z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol názoru, že trovy konania mal znášať žalobca
v zmysle § 256 ods. 2 C. s. p., nakoľko ich zavinil tým, že bezodkladne nenavrhol zastavenie konania
potom, čo prijal od žalovaného v roku 2017 a roku 2018 platby prevyšujúce istinu nároku, ktoré mal
zarátať voči tvrdeným nedoplatkom.8. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Zároveň tým istým podaním žalovaný navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nariadenie nového
pojednávania v zmysle § 277 C. s. p. Ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci
uviedol nutnosť absolvovania cesty z Lučenca do Bratislavy na vyšetrenie a liečbu maloletého syna dňa
07. 09. 2020 v Urologickej ambulancii v Bratislave (lekársku správu doložil v prílohe návrhu), pričom

konkrétny termín vyšetrenia bol známy až počas dňa z dôvodu mimoriadnej situácie v zdravotníctve.
O tomto dôvode odročenia sa snažil vyrozumieť súd prvej inštancie, no došlo k tomu až po ukončení
pojednávania.

10. Nový žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie odmietnuť a priznať žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Bol totiž názoru, že odvolanie žalobcu (zrejme mal na mysli

žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) nespĺňa náležitosti podľa § 277 C. s. p., preto nie je dôvod
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

11. Ďalej nový žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mohol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, pretože v danej veci nejde o spotrebiteľský spor. Povinnosť správcu vykonať

vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a
nebytové priestory v dome a vymáhať nedoplatky na platbách spojených s vlastníctvom bytu vyplýva zo
zákona (žalobca poukázal na ust. § 8a ods. 2 a § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“)).

12. Nový žalobca sa taktiež vyjadroval k návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a mal
za to, že žalovaným uvedený dôvod neúčasti na pojednávaní nemožno považovať za ospravedlniteľný.

13. Napokon sa nový žalobca vyjadroval aj k argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne
III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, považoval ju za

neopodstatnenú, pričom poukázal v tejto súvislosti na svoje vyjadrenie zo dňa 11. 06. 2020 v konaní
pred súdom prvej inštancie.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu nového žalobcu nevyjadril.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že do listinnej podoby spisu bola následne založená kópia
plnomocenstva právneho zástupcu nového žalobcu na zastupovanie nového žalobcu v konaní spolu s
osvedčovacou doložkou, že tento elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou ako elektronická
podoba pôvodného dokumentu v listinnej podobe v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) zákona o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v platnom znení (ďalej aj „zákon o e-Governmente“). V elektronickej podobe spisu
boli uvedené dokumenty od 19. 10. 2018. V konaní pred súdom prvej inštancie bola do elektronickej aj
listinnejpodobyspisuosúdnehospisudoručenáajkópiaplnomocenstvaprávnehozástupcužalovaného
na zastupovanie žalovaného v konaní avšak bez osvedčovacej doložky (viď č. l. 89 spisu). Súd
prvej inštancie zrejme preto vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby aj on predložil nielen kópiu

plnomocenstva, ale aj osvedčovaciu doložku v zmysle zákona o e-Governmente. Ani na urgenciu však
právny zástupca žalovaného uvedenú osvedčovaciu doložku nepredložil.

16. Prvoinštančné konanie sa začalo dňa 11. 08. 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. Súd prvej inštancie rešpektujúc

ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový procesnoprávny predpis použije aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa
ustanovení C. s. p. Odvolanie žalovaného bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného
sporového poriadku dňa 29. 10. 2020. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa

§ 34 C. s. p. preto pri prejednaní odvolania aplikoval v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia
tohto zákona.17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov
vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich len z hľadiska splnenia procesných
podmienok na vydanie rozhodnutia podľa § 380 ods. 2 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na
odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel
k názoru, že odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

18. V prvom rade odvolací súd k námietke nového žalobcu, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti
podľa § 277 C. s. p., uvádza, že toto ustanovenie stanovuje lehotu na podanie návrhu na zrušenie
kontumačného rozsudku a podmienky, za akých možno tomuto návrhu vyhovieť. Náležitosti odvolania
sú stanovené v ust. § 363 C. s. p., podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všetky tieto
náležitosti odvolanie žalovaného spĺňa (viď body 6. - 8. odôvodnenia tohto uznesenia). Odvolací dôvod
nemusí byť citovaný ustanovením zákona, stačí, že vyplýva z obsahu odvolania. Odvolací súd preto
odvolanie žalovaného neodmietol a pristúpil k jeho vecnému prejednaniu.

19. Odvolací súd je názoru, že zmluva o výkone správy bytového domu je spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko na jednej strane vystupuje správca bytového domu ako dodávateľ služieb pre bytový dom a
na druhej strane vlastníci bytov a nebytových priestorov ako konečný spotrebitelia týchto služieb. Na
tom nič nemení skutočnosť, že na základe tohto zmluvného vzťahu vznikajú zmluvným stranám práva a

povinnosti nielen zo zmluvy, ale aj zo zákona (vrátane zákona č. 182/1993 Z.z.). Preto aj spor, v ktorom
správca vymáha od vlastníka bytu a nebytového priestoru nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky
údržby a opráv je sporom spotrebiteľským. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje
na súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na uznesenie sp. zn. 8Cdo/172/2019
zo dňa 19. 08. 2019, kde NS SR pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska majetkového cenzu

vyjadril názor, že „Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s
konaním o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. V zmluve o výkone správy sú upravené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi a pod.“, ďalej na rozsudky NS SR sp. zn.
3Sžo/262/2015 zo dňa 26. 04. 2017 a sp. zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31. 07. 2019, v ktorých je správca
charakterizovaný ako predávajúci podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri
uložení povinnosti vlastníkovi bytu ako spotrebiteľovi zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania v nezákonnej

lehote, resp. zaplatiť položku nevyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy ani zo zákona, za čo bola
správcovi príslušným správnym orgánom uložená sankcia. Ďalej viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo
13/2010 zo dňa 24. 11. 2010, v ktorom je správca charakterizovaný ako odberateľ dodávky tepla a teplej
úžitkovej vody od teplárenskej spoločnosti za účelom jej zabezpečenia pre vlastníka bytu ako konečného
spotrebiteľa.

20. Už len s prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 299 ods. 1 C. s. p. nemohol
vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalovaného spotrebiteľa.

21. Podporne odvolací súd uvádza, že aj keby sa v danom prípade nejednalo o spotrebiteľský spor,

vydanie rozsudku pre zmeškanie napriek formálnemu splneniu požiadaviek uvedených v ust. § 274
C. s. p. vzhľadom na okolností prípadu nebolo namieste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na právne závery Ústavného súdu Českej republiky uvedené v jeho náleze sp. zn. IV. ÚS 3143/15
zo dňa 23. 02. 2016, s ktorými sa stotožňuje. Predmetný nález je použiteľný aj na tento prípad s
prihliadnutím na obdobnosť okolností tohto prípadu s okolnosťami prípadu, ktorý posudzoval ÚS ČR v

predmetnom náleze. Podľa daného nálezu je kontumačný rozsudok nástrojom na dosiahnutie rýchleho
a efektívneho rozhodnutia sporu. Jedná sa o procesno-sankčný nástroj na ochranu strany v konaní
proti strane, ktorá nemá záujem na účasti na konaní. Kontumačný rozsudok možno vydať iba vtedy,
ak to zodpovedá vzhľadom na ostatné okolnosti ostatným zásadám civilného procesu. Ďalej sa v ňomuvádza: „Po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci
súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v § 1, 3 a
6 O. s. p. Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie

splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného
sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na
požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s
ohľadomnaokolnostiprípadunajvhodnejší,pričomuvedenýpostupnemožnopovažovaťzazlučiteľnýso
základnýmizásadamicivilnéhoprocesu.Hocivecnémuprejednaniužalobybezprítomnostisťažovateľky

či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i "bežným" rozsudkom, vydal rozsudok
kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v
odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný
s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“

22. Odvolací súd uvádza, že uvedené princípy civilného procesu sú v modifikovanej podobe stále platné

aj pre súčasné civilného sporové konanie v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky.

23. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

24. Podľa článku 3 ods. 2 základných princípov C. s. p. výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo
je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona

proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

25. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

26. Za stavu konania, kedy súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie žalovaného
už vykonal dve pojednávania vo veci, na ktorých sa prítomný právny zástupca žalovaného vyjadroval
k nárokom uplatneným žalobou, vyjadroval sa vo veci aj písomne, má odvolací súd za to, že vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného by ani pri splnení všetkých podmienok uvedených v § 274 C.
s. p. nebolo spravodlivé, žalovaný totiž nebol v konaní pasívny, pričom aj ust. § 274 C. s. p. treba

v zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. vykladať v súlade so základnými princípmi
C. s. p., t.j. aj v súlade s článkom 2 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo
porušených práv (uplatnených žalobou) musí byť spravodlivá a v zmysle článku 3 ods. 2 C. s. p. sa
nikto nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa článku 3 ods. 1 C. s. p.
Taktiež vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného po viac ako piatich rokoch od podania žaloby (11.

08. 2015) nemožno považovať za účinnú súdnu ochranu spočívajúcu v rýchlosti rozhodnutia sporu. V
zmysle záverov vyššie uvedeného nálezu ÚS ČR vydanie rozsudku pre zmeškanie za danej situácie
možno považovať taktiež za porušenie aj Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu, resp.
spravodlivýprocesspočívajúcevobmedzenínáslednýchprocesnýchmožnostížalovanéhovodvolacom
konaní, keďže v prípade rozsudku pre zmeškanie sú odvolacie dôvody zúžené na jeden, ktorý umožňuje

prieskum rozhodnutia len z hľadiska splnenia podmienok na jeho vydanie, nie aj z hľadiska veci samej.

27. Vzhľadom na uvedené princípy civilného procesu je odvolací súd taktiež názoru, že vyžadovanie
osvedčovacej doložky k plnomocenstvu oprávňujúcemu advokáta zastupovať stranu sporu v súdnom
konaní (aj keď je nepochybne zákonnou povinnosťou advokáta takúto doložku pripojiť) potom, čo v

konaní pred súdom prvej inštancie boli akceptované vyjadrenia právneho zástupcu strany sporu po dobu
piatich rokov by bolo v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho významu zaoberať sa otázkou, či je ospravedlniteľný
dôvod uvedený v odvolaní, resp. v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pre ktorý sa právny

zástupca žalovaného nedostavil na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok.

29. V súlade s ust. § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní v prvom rade rozhodnúť uznesením o procesnom návrhu pôvodného žalobcu, aby dokonanianajehomiestovstúpilnovýžalobcaučinenom24.09.2018(viďč.l.190spisu)sprihliadnutímna
súhlas nového žalobcu so vstupom do konania na č. l. 198 spisu v zmysle § 80 C. s. p. Pre právne účinný
a nespochybniteľný vstup nového žalobcu do konania nestačí z procesného hľadiska len konštatovanie

zmeny subjektu na strane žalobcu do zápisnice o pojednávaní. Ďalej bude úlohou súdu prvej inštancie
vykonať dokazovanie, resp. pokračovať vo vykonávaní dokazovania v smere zisťovania dôvodnosti
nároku nového žalobcu voči žalovanému, v tomto rozsahu vykonať stranami sporu navrhnuté dôkazy
a následne vo veci rozhodnúť.

30. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu v konaní je závislý výrok o nároku na náhradu trov konania,
odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj III. výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Preto pre účely tohto odvolacieho
konania nebolo právne významné zaoberať sa argumentáciou žalovaného v odvolaní a žalobcu vo
vyjadrení k odvolaniu týkajúcou sa nároku na náhradu trov konania.

31. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.

32. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p., následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie
dovolania (§ 447 písm. e) C. s. p.).