Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 40P/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205160
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1320205160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym
opatrovníkomJ.práce,sociálnychvecíarodiny,Vazovova7/A,odborsociálnychvecíarodinyBratislava,
dieťarodičov:matka-U.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.2,V.,vkonanízastúpená:advokátskakancelária
AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., so sídlom Sliačska 1/A, Bratislava, IČO: 50150715, otec - R. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. rad XX, V., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 02.04.2020, sa otec maloletého dieťaťa

domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
38P/351/2010, zo dňa 22.12.2010, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý
Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou
200,- Eur mesačne. Navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že v danom čase
rozhodnutia súdu bol slobodným umelcom, venoval sa hudbe a jeho mesačný príjem bol asi 700,- Eur
netto. V súčasnosti sa už hudbe nevenuje a je zamestnaný ako barman v Randal clube v Bratislave.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 150,- Eur mesačne.

V dôsledku mimoriadnych opatrení týkajúcich sa koronakrízy bol podnik, v ktorom pracuje, zatvorený
a jeho mesačný príjem mu nepostačuje ani na vykrytie základných platieb za energie a potraviny. Z
uvedeného dôvodu, že na jeho strane ako povinného platiť výživné došlo k podstatnej zmene pomerov,
žiadal o zníženie výživného zo sumy 200,- Eur na sumu 100,- Eur.

2. K svojmu návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy.

3. Matka v replike doručenej súdu dňa 24.07.2020 uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného
nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Zo vzťahu rodičov maloletého sa v roku 2008 narodil maloletý Y..
Maloletý Y. sa narodil v 30. týždni gravidity, mal diagnostikované poškodenie mozgu, konkrétne DMO
- spastická kvadruparéza. Neskôr sa maloletému pridružili aj epileptické záchvaty. V dôsledku jeho
zdravotného stavu je maloletý určený za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje neustálu
starostlivosť. Medzi účastníkmi konania prišlo vo veci úpravy práv a povinností k maloletému Y. k
schváleniu rodičovskej dohody, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa

zaviazal prispievať na maloletého v sume 200,- Eur mesačne. Konanie bolo vedené na Okresnom súde
Bratislava III, pod sp. zn. 38P/351/2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011. Po
narodení maloletého bolo spolužitie partnerov harmonické. Pred dovŕšením dvoch rokov maloletého sa
u rodičov začali prejavovať názorové rozdiely a nezhody. Matka sa v roku 2010 odsťahovala od otcaspoločne s maloletým. Od tohto času sa otec o maloletého Y. nezaujíma, nestretáva sa s maloletým a
ani mu neprispieva iným spôsobom, než výživným, ktoré mu bolo určené v roku 2011. Od roku 2011
bol otec trikrát trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy. Jeho plnenie vyživovacej povinnosti voči

maloletému teda neprebiehalo bez komplikácii a otec si mnohokrát nevedel plniť svoju vyživovaciu
povinnosť ( Rozhodnutia 3T/176/2011, 1T/103/2012 a 6T/60/2017). Otec sa svojím návrhom domáha
zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému z dôvodu mimoriadnych opatrení kvôli koronavírusu,
a teda z dôvodu, že nie je na základe jeho príjmu schopný plniť si aj základe platby za energie a
potraviny, nakoľko je zamestnaný ako barman v Randal clube v Bratislave. Otec uvádza, že prišlo k takej

zásadnej zmene jeho pomerov, ktorá by mala viesť k zníženiu vyživovacej povinnosti na maloletého
Y.. Je pravdou, že v dôsledku mimoriadnych opatrení boli všetky prevádzky (okrem potravín a drogérii)
zatvorené a ich majitelia mali mnohokrát až existenčné problémy. Nakoľko však otec nie je majiteľom
takejto prevádzky, mohol sa dočasne zamestnať v inom obore, z ktorého by mal príjem. Priemerná
mzda v Bratislavskom kraji v roku 2019 pre muža bola vo výške 1.848,- Eur a medián dosahoval
úroveň 1.395,- Eur. Okrem tejto skutočnosti uviedla, že otec je vyštudovaný zubný laborant, takže

si mohol nájsť zamestnanie aj v tejto oblasti, ktorá nebola poznačená mimoriadnou situáciu v takom
rozsahu ako pozícia barmana. Zdôraznila, že zamestnávateľ otca Randal club už v tomto období
vykonáva svoju činnosť a organizuje rôzne podujatia. V súčasnosti už bolo na území Slovenskej
republiky upustené od mnohých mimoriadnych opatrení, otec preto už dosahuje svoj predchádzajúci
príjem. Otec mal dostatok možností a schopností na to, aby si našiel zamestnanie, za ktoré by

mu bol uhrádzaný adekvátny plat. Otec v čase mimoriadnej situácie, kedy tvrdil, že nemá dostatok
finančných prostriedkov, vyplatil matke zmeškané výživné, konkrétne dňa 12.06.2020 sumu 305,- Eur
a dňa 01.07.2020 sumu 305,- Eur (zmeškané výživné predstavovalo sumu 600,- Eur a suma 10,-
Eur predstavovala bankový poplatok). Z verejného profilu otca na sociálnej sieti www.facebook.com je
zrejmé, že aj naďalej má zachovaný svoj spoločenský život, pravidelne chodí so svojimi priateľmi na

výlety alebo dokonca aj do reštaurácií a pohostinstiev (výpis z internetovej stránky www.facebook.com
). Otec vo svojom podaní neuviedol ani svoju výšku príjmu ani jeho náklady
na život, iba uvádza, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému R.. Podľa vedomostí
matky aj voči svojmu druhému maloletému dieťaťu požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti. Na
druhej strane matka poukázala svoje príjmy, výdavky maloletého Y. a na ich životnú úroveň. Maloletý

Y. potrebuje 24 - hodinovú starostlivosť, nemôže sa zamestnať, ale poberá opatrovateľský príspevok
vo výške 555,30 Eur a kompenzačný príspevok vo výške 54,62 Eur, spolu s výživným od otca jej
celkový príjem predstavuje 809,92 Eur. Výdavky na maloletého Y. sa pohybujú v sume cca 1.100,-
Eur mesačne. Jedná sa o minimálnu výšku nákladov na maloletého Y., nakoľko s jeho diagnózou
sú mnohokrát výdavky nečakané a vo veľkej výške. Maloletému Y. bola diagnostikovaná intolerancia

laktózy, stravu musí mať špeciálne upravenú na jeho potreby. Výdavky maloletého na hygienu sú
taktiež zvýšené z dôvodu, že je ležiaci a je nutné zaobstarávať mu zvýšenú hygienickú starostlivosť
aj kúpou plienok (tie má na predpis), hygienických podložiek, pomôcok na polohovanie, mastičiek,
púdrov a pod. Maloletý Y. z dôvodu jeho diagnózy užíva množstvo liekov preplácaných poisťovňou,
preplácané však už nie sú ortopedické pomôcky, ktoré musí matka doplácať. Maloletý pravidelne

navštevuje neurologickú ambulanciu, gastroenterologickú ambulanciu, endokrinologickú ambulanciu,
detskú oftamológiu, ortopedickú ambulanciu a FRO (fyziatricko-rehabilitačné oddelenie) ambulanciu.
Maloletý taktiež nosí okuliare, pri ktorých sa mu asi raz ročne menia dioptrie. V súvislosti s jeho
ochorením navštevuje aj rôzne rehabilitácie na zlepšenie svojho zdravotného stavu. Rehabilitácie
a cvičenia absolvuje aj v závislosti od jeho zdravotného stavu a množstva získaných finančných

prostriedkov. Pobyt v zariadení NEURINO absolvuje takmer každých 8 týždňov. Maloletý sa okrem toho
musí na všetky aktivity (škola, rehabilitácie,...) presúvať prostredníctvom motorového vozidla. Maloletý
taktiež z dôvodu svojho zdravotného stavu potrebuje špeciálny vozík, ležadlo na kúpanie, autosedačku
a mnohé iné pomôcky, ktoré sú na kúpu finančne náročné. Z vyššie uvedených dôvodov považuje matka
požiadavku otca na zníženie výživného ako neopodstatnenú, nakoľko výdavky maloletého Y. prevyšujú

príjem matky, ktorá je nútená zvyšok financií zabezpečiť cez rôzne nadácie, fondy, zbierky a iné formy
finančných príspevkov a taktiež z dôvodu, že otec nezabezpečuje maloletému Y. životnú úroveň, ktorú
má on sám.

4. Matka k návrhu pripojila tieto listinné dôkazy: rodný list maloletého Y., preukaz maloletého Y. a

komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, štatistika zverejnená Štatistickým
úradom Slovenskej republiky o dosahovanom príjme v bratislavskom kraji, potvrdenie o úhrade
výživného otcom, potvrdenie o poberaní opatrovateľského a kompenzačného príspevku, tabuľkanákladov na maloletého Y., lekárske správy maloletého Y., rozsudky vo veci zanedbania povinnej výživy
otcom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/176/2011, 1T/103/2012 a 6T/60/2017.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s jej písomným vyjadrením k návrhu
- replikou, zistil stanovisko kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných
dôkazov: rodný list maloletého Y., preukaz maloletého Y. a komplexný posudok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, štatistika zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky
o dosahovanom príjme v bratislavskom kraji, potvrdenie o úhrade výživného otcom, potvrdenie o

poberaní opatrovateľského a kompenzačného príspevku, tabuľka nákladov na maloletého Y., lekárske
správy maloletého Y., potvrdenie o návšteve zariadenia NEURINO s.r.o., s obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/351/2010, 51P/114/2012, a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nasledovným právnym a skutkovým záverom.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Podľaods.2tohtozákonnéhoustanovenia,navýchovedieťaťasapodieľaajmanžel,ktorýniejerodičom
dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin

dieťaťa.

11. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

13.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

14. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

20. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovnikaždého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

22. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a

otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej

osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme

zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

23. Otec sa na pojednávaní vytýčenom na deň 16.06.2021 nezúčastnil, podľa potvrdenia o doručovaní
si zásielku neprevzal v úložnej lehote. Preto súd uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti v zmysle
ust. § 180 CSP.

24. Z výsluchu matky súd zistil, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia k
návrhu doručeného súdu dňa 24.07.2020. Uviedla, že je opatrovateľkou maloletého Y., ktorý potrebuje
celodennú starostlivosť, z tohto dôvodu poberá opatrovateľský príspevok vo výške 576,74 Eur + rodinné
prídavky 27,- Eur, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, čo vychádza na mesiac 20,-

Eur + príspevok na benzín v sume asi 35,- Eur mesačne. O všetkých príjmoch súdu predložila písomné
doklady. Spolu s Y. bývajú vo vlastnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovacou zmluvou od starých
rodičov. Náklady na bývanie sú asi 200,- Eur, telefón 30,- Eur, vlastní osobné motorové vozidlo, na ktoré
dostal mal. Y. z ÚPSVaR príspevok v sume 6.600,- Eur a matka doplatila sumu 2.000,- Eur, je to jazdené
osobné motorové vozidlo Škoda Octavia Combi, rok výroby 2014, auto muselo byť veľkostne vyhovujúce

pre potreby Y., v súvislosti s autom má náklady na parkovaciu kartu a benzín, mesačne prejazdí cca 40,-
Eur, platí si poistenie na auto a vyhradené miesto pre invalidov na parkovanie - daň, ktorá je vo výške
cca 80,- Eur ročne. Maloletému musí stravu špeciálne mixovať, má zvýšené nároky na bezlaktózovú
stravu, ktorá mu viac prospieva. Najvyššie náklady má maloletý na rehabilitáciu, tieto pobyty sa snaží
matka riešiť a vykryť prostredníctvom žiadostí rôznym nadáciám o príspevky, na 2 % z daní FO alebo

PO. Odhadom uviedla, že asi suma 6.000,- Eur ročne je nevyhnutná na udržanie jeho zdravotného
stavu, čo je minimum, čo minie na rehabilitácie a pobyty, ktoré nie sú hradené cez poisťovňu, jediný
druh rehabilitácií hradených poisťovňou je vo FN na Kramároch, kde sa dá dostať maximálne 1 - 2 krát
mesačne, čo je pre jeho zdravotný stav absolútne nepostačujúce. Maloletý má zvýšené nároky aj na
vyučovanie, potrebuje špeciálny tablet, špeciálne okuliare, ide o jednorazové výdavky, napr. vozík stál

3.600,- Eur a 1.700,- Eur bolo ešte doplácané za opravu podvozku vozíka.

25. Zo stanoviska kolízneho opatrovníka súd zistil, že vzhľadom na celodennú starostlivosť matky o
maloletého a nezáujem otca o dieťa, navrhol návrh na zníženie výživného podaný otcom zamietnuť.

26. Súd postupoval podľa ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností a v zmysle ust. § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa
ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou
podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je teda v zmysle zákona zmena pomerov, ktorá je podľa

otca daná na jeho strane tým, že v dôsledku koronakrízy a v rámci opatrení zavedených na území
Slovenskej republiky stratil príjem ako barman v Randal clube. Na druhej strane, maloletý Y. ťažko
zdravotne postihnutý, je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a je odkázaný na jej 24 - hodinovú
každodennú starostlivosť. Súd za dôvodnú považuje argumentáciu matky uvedenú v replike k návrhu,že otec je zdravý, má možnosť si nájsť inú prácu alebo brigádu v inom odbore, nie je výlučne viazaný
na zamestnanie barmana vo sfére poskytovania služieb, ktorá je najviac postihnutá koronakrízou. Je
potrebné zdôrazniť, že otec je vyštudovaný zubný technik, preto si môže nájsť inú prácu vo svojom

odbore, prípadne si nájsť akúkoľvek inú prácu alebo brigádu na zabezpečenie vyživovacej povinnosti,
ktorú má voči maloletému dieťaťu. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že okrem stanoveného výživného
matke dieťaťa ničím iným neprispieva, nezaujíma sa o neho už od veku jeho dvoch rokov, matke
ničím neuľahčuje situáciu, v ktorej sa ocitla sama s ťažko postihnutým dieťaťom, hoci starostlivosť o
dieťa, nielen plnenie vyživovacej povinnosti, patrí k základným rodičovským povinnostiam, ktoré otec

už viac ako 10 rokov úplne ignoruje. Súd preto uplatnil postup podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
keď otec svoje majetkové a zárobkové možnosti nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, a vychádzal
z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima (20 x 214,83 Eur za rok 2021). Otec by mal prispievať výživným vo vyššom rozsahu
ako v polovici sumy vyčíslených nákladov, lebo matka sa o dieťa osobne stará, výlučne zabezpečuje pre
maloletého ubytovanie, stravu, všetky jeho mimoriadne finančne náročné materiálne potreby spojené s

dennou starostlivosťou, stravou a rehabilitáciami pre udržanie zdravotného stavu maloletého, čo matku
stojí enormné psychické aj fyzické úsilie a celý svoj život obetovala starostlivosti o ťažko choré dieťa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania je zjavné, v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka, že
neexistuje žiaden dôvod na vyhovenie návrhu, a preto súd návrh otca zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.