Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119010620
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119010620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obž. T. F. pre prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T. F. I. D. P. O. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Q., T. XXX/X,
W..Č.. U. Q., Š. XXX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 27.12.2018 v čase o 00.19 hod. neoprávnene vnikol na riadne oplotený pozemok patriaci k
rodinnému domu nachádzajúcemu sa v meste Q. Q. I.. A. X. Č..XX/XX, a to tak, že preskočil oplotenie
pozemku, prešiel okolo rodinného domu a cez pozemok prešiel až k riadne oplotenému susednému
rodinnému domu, ktorý sa nachádza v meste Q., na ul. A. X. Č..XX/XX, pričom tieto dva pozemky nie
sú od seba oddelené plotom,

t e d a :

neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je
zabrániť vniknutiu

t ý m s p á ch a l :

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1
Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), n) Trestného zákona a zistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,3 Trestného

zákona na peňažný trest vo výmere 250,- (dve sto päťdesiat) Eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) mesiace.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. F. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie.

Obžalovaný T. F. po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe
kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno

- písm. d/Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno

- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený
mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý sa kvalifikuje ako
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona,
odpovedal: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal
vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu
stránku prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal prekonaním oplotenia, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu na pozemok.

Za účelom uloženia ochranného opatrenia bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru
psychiatria J.. P. T., ktorý zotrval na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku. Keďže
u obžalovaného zistil opakovanú recidívu v užívaní pervitínu a aktuálne jeho duševný stav nie je
možné udržať v rámci ambulantnej liečby a tiež z dlhodobého hľadiska pre riziko recidívy, navrhol aby
obžalovanému bola súdom uložená ústavná protitoxikomanická liečba. Obžalovaný aj prejednávaný

trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Priestupkovo bol riešený štyri krát naposledy 9.7.2015 blokovou pokutou vo výške 20 € nezaplatenou
na mieste.

Podľa odpisu registra trestov súdne riešený bol dva krát.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33/58/2014 právoplatným dňa 8.8.2014 bol uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, f/ Trestného zákona a z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a preto mu

bol nariadený trest odňatia slobody 6 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/63/2016
zo dňa 30.6.2016 bol uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 3
písmeno a/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z oboch postupne nariadených trestov odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 6.10.2017 a
bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol jednak na
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti zistené u obžalovaného, a jednak na možnosť jeho nápravy, na

jeho osobné pomery a predchádzajúci život. Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, žepri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaný napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36
písmeno n/ Trestného zákona), a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
(§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) pričom ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol na to, že v

minulosti bol už za trestný čin odsúdený (§ § 37 písmeno m/ Trestného zákona) už vyššie uvedenými
rozhodnutiami súdu.

Súd mal preukázané, že obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe, a preto v
zmysle ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona súd nemôže podmienečne odložiť výkonu trestu

odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Toto ustanovenie však striktne nevylučuje možnosť uloženia iného druhu trestu, ktorý bezprostrednej
nie je spojený s izoláciou páchateľa od spoločnosti.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trestný zákon definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem
represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz

neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa.
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na
ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu
s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú

závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i
momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej
trestnej činnosti.

S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, najmä na to, že konaním obžalovaného nedošlo k žiadnej

majetkovej ani psychickej ujme u poškodených, a tiež na osobu obžalovaného a jeho preukázané
majetkové pomery, pri deklarovaní priemerného mesačného príjmu cca 450 až 500 €, napriek tomu, že
prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, súd nepovažoval za nevyhnuté uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, za primerané
považoval uloženie peňažného trestu vo výmere 250,- €. Takýto trest ukladaný za prečin, vzhľadom na

jeho povahu a možnosť nápravy páchateľa, pričom súd prejednávané konanie obžalovaného považoval
za mimoriadne vybočenie z vedenia riadneho života, súd považoval za dostatočný. Pre prípad, že by
peňažný trest bol úmyselne zmarený, ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace
primeraný k výmere peňažného trestu.

Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, návrhu znalca na uloženie ústavnej protitoxikomanickej
liečby, ku ktorému obžalovaný nemal žiadne výhrady, súd obžalovanému uložil protitoxikomanickú liečbu
ústavnou formou, pretože obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine, treste a ochrannom opatrení rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.