Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216212022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: JUDr. K. B., X. XXXX, Y.
F., proti žalovanej: JuvenaliaA, s.r.o., Kodályova 27, Dunajská Streda, IČO: 44 998 538, zastúpenej
advokátom: JUDr. Július Jánošík, Klincová 35, Bratislava, o 184,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23. júna 2020, č. k. 6C/152/2016-271, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 184,30 eur. O náhrade trov konania rozhodol, tak že žalovaná má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
121ods.3O.z.(Občianskyzákonníkč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov),§18ods.1,2Zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 153 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 184,30 eur ako príslušenstva pohľadávky, predstavujúce náklady spojené s jej uplatnením (§ 121

ods. 3 O. z.). Tie mali vzniknúť tým, že k predsporovej komunikácií so žalovanou bol splnomocnený
žalobca ako advokát poškodenej (U. E. - pôvodnej žalobkyne) a predstavovali trovy mimosúdneho
právneho zastúpenia, pričom bolo nesporné, že advokátovi neboli klientkou reálne zaplatené. Žalovaná
suma pozostávala z tarifnej odmeny za úkon právnej služby prevzatia zastúpenia a prvej porady s
klientkou dňa 4. novembra 2015 vo výške 64,53 eur, s režijným paušálom 8,39 eur (§ 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky (vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právny služieb v znení neskorších predpisov), z tarifnej odmeny za podanie protistrane označené ako

oznámenie o vzniku škody dňa 6. novembra 2015 vo výške odmeny 64,53 eur s režijným paušálom
8,39 eur a z tarifnej odmeny za úkon podanie protistrane ako kvantifikácia nároku na náhradu škody
dňa 19. januára 2016 vo výške 29,88 eur spolu s režijným paušálom 8,58 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky). V
priebehu konania bolo uznesením súdu prvej inštancie pripustené, aby do konania namiesto pôvodnej
žalobkyne (U. E.), ktorá sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy ako nezaplatených nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky (predstavujúcej náhradu škody, a to bolestné vo výške 257,40 eur, vecné
náklady spojené s liečením 136,56 eur a rozdiel v príjmoch 138,96 eur), na základe zmluvy o postúpení

príslušenstva pohľadávky medzi U. E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej
bola žalovaná suma 184,30 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti uplatňovaného
nároku žalobou, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) sp. zn. 3M Obdo/2/2010 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdovSlovenskej republiky 7/2010 pod č. 6), v zmysle záverov ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj
vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s
uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 O. z.). V konaní bolo nesporné, že náklady spojené s uplatnením

pohľadávky (žalovaná suma 184,30 eur) vynaložené neboli (žalobcovi ich klientka nezaplatila), v
dôsledku čoho pôvodná žalobkyňa (klientka U. E.) nebola nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
domáhať sa od žalovanej zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (žalovaná suma
184,30 eur). Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky jej nevznikli (majetok poškodenej klientky U. E.
sa nezmenšil) a tie ako pohľadávka voči žalovanej vo výške 184,30 eur neexistovali. Pôvodná žalobkyňa

tak nemohla postúpiť neexistujúcu pohľadávku žalobcovi (nevynaložené náklady spojené s uplatnením
pohľadávky na náhradu škody) a preto nemohlo dôjsť ani k splynutiu veriteľa a dlžníka (k zániku
povinnosti zaplatiť za právne služby žalobcovi ako advokátovi). Pokladničný doklad, ktorým žalobca
preukazoval zaplatenie sumy 80,- eur, bol predložený až po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie
odvolacím súdom, hoci žalobca tvrdil, že k zaplateniu došlo pred 22. januárom 2018 (doručený bol súdu
prvej inštancie až s podaním žalobcu dňa 13. novembra 2019). Okrem toho, že bol doručený neskoro

vzhľadom na koncentračnú zásadu, z pokladničného dokladu nevyplývalo, kto vykonal úhradu, ako ani
suma v ňom uvedená nekorenšpondovala so žiadnym z právnych úkonov vykonaných žalobcom. Preto
súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žedošlokúhradetrovprávnehozastúpenia
v uvedenej výške. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1
CSP, keď úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe.
Rozhodnutie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Pre súdne rozhodnutie bol rozhodujúci
stav veci v čase jeho vyhlásenia. Bol tu stav, že osoba, ktorá mala vyplatiť odmenu svojmu advokátovi
(klientka), teda pôvodná žalobkyňa a osoba, ktorej sa mala vyplatiť odmena (advokát), aktuálne žalobca,

sa stretli v jednej osobe. Bezpodmienečné trvanie na požiadavke výplaty odmeny sebe samému nie
je opodstatnené a má charakter šikanóznej požiadavky. Úvahy súdu prvej inštancie sú irelevantné,
pokiaľ bola konštatovaná neexistencia pohľadávky, pretože bolo potrebné posúdiť stav veci v čase
rozhodovania súdu. Uvedená požiadavka by znamenala, že klient musí advokátovi zaplatiť odmenu
vopred, bez znalosti skutočnej výšky uplatnenej pohľadávky a bez zohľadnenia postupu v konaní.

Pohľadávka na zaplatenie odmeny v právnom vzťahu advokát a klient existovala a advokát mal právo na
odmenu. Táto pohľadávka potom zanikla tým, že advokát sa stal vlastníkom pohľadávky. Pohľadávka na
zaplatenie odmeny, ktorá naďalej existuje, je modifikovaná len tým, že pre splynutie pohľadávky v jednej
osobe nie je možné uvažovať o tom, že táto bola zaplatená (splnená) alebo nie. Splnenie dlhu je len
jedným zo spôsobov zániku pohľadávky. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MObdo/2/2010 bolo súdom prvej

inštancie aplikované paušálne, bez zohľadnenia okolnosti konkrétneho prípadu. Nebolo ho potrebné
v posudzovanej veci aplikovať, keďže to neumožňovali okolnosti prípadu. Označené rozhodnutie
nereflektuje stav, kedy pohľadávka zanikla (inak ako zaplatením). Advokát bol činný pre svojho klienta
(pôvodnú žalobkyňu) a dosiahol uspokojenie nárokov klienta. Vznikol mu preto nárok na odmenu,
ktorú treba chápať ako pohľadávku advokáta voči klientovi. Táto pohľadávka bola reálna, preukázaná

úkonmi právnej pomoci. Pohľadávka zanikla, nie však tým, že túto pohľadávku klient zaplatil ale tým,
že povinný a oprávnený subjekt sa stretli v jednej osobe. Žalovaná pohľadávka naďalej existuje, pričom
je dôvodné skúmať, či pohľadávka vo vnútornom vzťahu advokát - klient bola daná. Následný právny
osud pohľadávky je z hľadiska konania irelevantný. Nie je dôvodné trvať na požiadavke jej zaplatenia
klientom advokátovi. Pojem vynaložené náklady nemožno zúžiť len na skutočne zaplatenú odmenu.

Opodstatnenébyboloskúmaťexistenciupohľadávkyvprávnomvzťahuadvokát-klient,čiadvokátprácu
pre klienta vykonal, keďže táto skutočnosť zakladá pohľadávku advokáta voči klientovi z titulu odmeny
advokáta. Pokladničný doklad bol jednoznačne vystavený na preddavok (nie na konečnú či vyúčtovaciu
sumu) a podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, nebolo
potrebné uviesť identifikačné údaje adresáta takéhoto pokladničného dokladu, preto bolo nesprávne

požadované splniť povinnosť, ktorú iný právny predpis nestanovil.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 121 ods. 3 O. z. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

6. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s

uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týka splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené
na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Obdo/2/2010 zo dňa 9. júna 2010,
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2010 pod
č. 6).

7. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predpokladom úspešného
uplatnenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky musia byť tieto náklady vynaložené (účelne),
pretože pokiaľ sa tak nestalo a k vynaloženiu nákladov nedošlo, majetok poškodeného subjektu sa o
tieto náklady nezmenšil (na rozdiel od majetkovej ujmy v dôsledku škodovej udalosti, ktorej náhrada
predstavovala pohľadávku, príslušenstvo k nej mali potom tvoriť náklady). Nešlo teda o náklady spojené

s uplatnením pohľadávky na náhradu škody voči škodcovi. Vynaložením nákladov na právnu pomoc
poškodeným subjektom, došlo by na strane poškodeného subjektu k úbytku v jeho majetkovej sfére,
náhrady ktorého ako hmotnoprávneho nároku, sa mohol následne domáhať voči škodcovi (príslušenstva
pohľadávky na náhrady škody).

8. V konaní bolo nesporné, že poškodená Mária Rényiová (pôvodná žalobkyňa) náklady spojené
s uplatnením pohľadávky voči žalovanej nevynaložila, v dôsledku čoho jej nemohol vzniknúť
nárok na úhradu vynaložených nákladov za právne služby v súvislosti s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky (§ 121 ods. 3 O. z.). Vzhľadom k tomu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky
(predstavujúcej nevynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky na náhradu škody) na žalobcu,

pretože takáto pohľadávka neexistovala (nevznikla). Z dôvodu, že absentoval predmet postúpenia
(pohľadávka pôvodnej žalobkyne neexistovala), žalobca nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
voči žalovanej, a teda aktívne vecne legitimovaný domáhať sa voči žalovanej zaplatenia peňažného
plnenia podľa žaloby.

9. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa splynutia práva s povinnosťou v jednej osobe nebola
dôvodná. Pôvodná žalobkyňa nemala pohľadávku voči žalovanej vo výške žalovanej sumy a preto
nemohla postúpiť žalobcovi neexistujúcu pohľadávku. Z dôvodu, že k platnému postúpeniu pohľadávky
nedošlo, nemalo ako dôjsť k splynutiu práva s povinnosťou.

10. Odvolacia námietka žalobcu, že sa stal vlastníkom žalovanej pohľadávky nemohla obstáť, keďže
nemohol nadobudnúť neexistujúcu pohľadávku (pohľadávku, ktorá nevznikla). Poukaz na pohľadávku
žalobcu voči pôvodnej žalobkyni ako klientke bol bez právneho významu, keďže sa postúpenia netýkala.
Nebol preto dôvod zaoberať sa pohľadávkou advokáta voči klientovi.

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj listinný dôkaz predstavujúci pokladničný doklad, ktorý
nebol spôsobilý preukázať subjekt vykonávajúci úhradu peňažnej sumy, ktorá nezodpovedala ani
určitej konkrétnej časti nákladov na právne služby, aj s prihliadnutím na časový aspekt predloženia
pokladničného dokladu (13. novembra 2019), (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím
súdom, poukazujúcim na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Obdo/2/2010 o vynaložených nákladoch

spojených s uplatnením pohľadávky). Naviac uvedená suma (podľa tvrdenia žalobcu) mala naďalej
predstavovať len preddavok (nie úhradu konečnej, či vyúčtovacej sumy), teda nebola predmetom
konečného vyúčtovania nákladov za poskytnuté právne služby. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o čiastočnej úhrade nákladov za poskytnuté právne služby.

12. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania,
ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonanýchdôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav
veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto

povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného
nároku.

13. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany
konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami

konaniazákonnýmspôsobomvykonať,dôkazyvyhodnotiťpodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).

14. V posudzovanej veci žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o úhrade sumy 80 eur predloženým
pokladničným dokladom, na základe vyhodnotenia tohto listinného dôkazu vyššie uvedeným spôsobom,

a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie nekonštatoval
potrebu uvedenia identifikačných údajov adresáta na pokladničnom doklade v zmysle požiadavky
právnej normy, týkajúcej sa používania elektronickej registračnej pokladnice, ale jeho záver sa týkal
hodnotenia tohto listinného dôkazu. Ak hodnotenie dôkazu vedie k záveru, že pravdivosť skutkových
tvrdení strany konania nebolo možné potvrdiť ani vylúčiť, má to vždy za následok nepriaznivé

rozhodnutie pre tú stranu, ktorej pravdivosť tvrdení preukázaná nebola. Predloženie akéhokoľvek
pokladničného dokladu na zaplatenie peňažnej sumy, nie je spôsobilé bez ďalšieho preukázať splnenie
povinnosti dlžníka z konkrétneho právneho vzťahu.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalovanej, ktorá bola v spore v plnom rozsahu úspešná, prislúchala
náhrada trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola aj v odvolacom konaní úspešná v
plnom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, v odvolacom
konaní neúspešnému. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

rozhodnúťpriamotak,žesajejnároknanáhradutrovkonanianepriznáva(porov.uznesenieNajvyššieho
súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). Žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna a podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanej sa
nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

17. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.