Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 7, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120212119
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120212119.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcov: 1/ G. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. M. XX, XXX XX Ž., 2/
S. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. M. XX, XXX XX Ž., právne zastúpených: Advokátska kancelária Andrea
Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956 proti žalovaným: 1/ Z..
Y. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. E. X, XXX XX Ž.a, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, 2/ J.. J. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. XXXX, XXX

XX Ž., 3/ D. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, XXX XX Ž., žalované 2/, 3/ právne zastúpené: Advokátska
kancelária AKS, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o nezhode
spoluvlastníkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Vec sa p o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie Mestu Žilina.

III. Žalovaným 1/, 2/, 3/ sa voči žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov
konania vo veci samej, ako aj nárok na náhradu prvoinštančného a druhoinštančného
konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2020 domáhali vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady spoločne a nerozdielne odstrániť z
pozemku parc. č. X. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria v k.ú. U. zapísanom na LV č. XXXX
mobilné oplotenie, ktoré bráni prejazdu motorových vozidiel cez tento pozemok a súčasne žiadali,
aby boli žalovaní povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré obmedzuje alebo znemožňuje prejazd
motorových vozidiel cez tento spoločný pozemok žalobcov a žalovaných. Žalobcovia taktiež žiadali,
aby boli žalovaní povinní strpieť na dotknutom pozemku právo verejnosti realizovať všeobecné užívacie

právo k tejto pozemnej komunikácii a nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Spolu so žalobou žalobcovia podali i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali,
aby súd žalovaným, ich právnym nástupcom a osobám, ktoré sú spolu s nimi spoluvlastníkmi domových
nehnuteľností v k. ú. U., a to rodinného domu súp. č. XXX zap. na LV č. XXXX, rodinného domu súp.
č. XXX zap. na LV č. XXXX a rodinného domu súp. č. X vedeného na LV č. XXXX, na Okresnom

úrade Žilina, odbor katastrálny uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo
k poškodzovaniu pozemku vedeného v katastri nehnuteľností ako parc. č. X. - O. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 957 m2 v k. ú Bytčica zap. na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade
Žilina, katastrálny odbor a pozemnej komunikácie na ňom umiestnenej a súčasne konania, ktorým
sa obmedzuje alebo znemožňuje prejazd vozidiel cez tento pozemok. Žalobcovia 1/ a 2/ tiež žiadali,
aby súd žalovaným uložil povinnosť do právoplatného skončenia konania v tejto právnej veci umožniť

žalobcom, ako aj tretím osobám, užívanie predmetného pozemku v súlade so spôsobom využitia
pozemku zapísaným v katastri nehnuteľností, t.j. pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba- cesta, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti a za tým účelom odstrániť bezodkladne osadené mobilné oplotenie z predmetného pozemku.
Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej žiadali súd o uloženie oprávnenia odstrániť z pozemku parc. č. X. - O. XXXX/XX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 zap. v k. ú. U. na LV č. XXXX všetky ostatné prekážky
brániace prejazdu motorových vozidiel cez tento pozemok a o uloženie zákazu pokračovať v konaní o
odstránenie stavby „Miestna komunikácia ul. E., Ž.Z. - U.“ začatom na základe žiadosti žalovaných zo
dňa 21. 12. 2018 doplnenej dňa 07. 01. 2019 Mestu Žilina, Stavebnému úradu, referátu špeciálneho
stavebného úradu a IS do právoplatného skončenia konania vo veci.

3. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 7C/88/2020-152 zo
dňa 10.12.2020 tak, že odmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho častiach,
v ktorých žiadali, aby právni nástupcovia žalovaných a osoby, ktoré sú spolu s nimi spoluvlastníkmi
domovýchnehnuteľnostívk.ú.U.,atorodinnéhodomusúp.č.XXXzap.naLVč.XXXX,rodinnéhodomu
súp. č. XXX zap. na LV č. XXXX a rodinného domu súp. č. X vedeného na LV č. XXXX, na Okresnom

úrade Žilina, odbor katastrálny boli povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k
poškodzovaniu pozemku vedeného v katastri nehnuteľností ako parc. č. X. - O. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 957 m2 v k. ú. U. zap. na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade
Žilina, katastrálny odbor a pozemnej komunikácie na ňom umiestnenej a súčasne konania, ktorým sa
obmedzuje alebo znemožňuje prejazd motorových vozidiel cez tento pozemok a žalovaní boli povinní

do právoplatného skončenia konania v tejto právnej veci umožniť tretím osobám užívanie predmetného
pozemku v súlade so spôsobom využitia pozemku zapísaným v katastri nehnuteľností, t.j. pozemok na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Voči predmetnému
rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 7Co/12/2021-319 zo dňa 18.03.2021
uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 7C/88/2020-152 zo dňa 10.12.2020 zrušil, konanie o nariadenie

neodkladného opatrenia zastavil a vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Mestu Žilina. Uznesenie
Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2021.

5. Dňa 18.06.2021 žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie k
žalobe, v ktorej uviedol, že popiera skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, ako aj v súvisiacom návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia. Nesporným sa má javiť jedine podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k CKN parc. č. XXXX/XX v k. ú. U. na LV č. XXXX. Žalovaný 1/ taktiež poukazoval na to, že odvolací
súd v rámci konania o neodkladnom opatrení nezistil ani súdnu právomoc s takýmto predmetom sporu.
Žalobcoviasútotižakobyibaformálnymispoluvlastníkminehnuteľnostíasvojepráva,najmäichužívaciu
zložku voči predmetnému pozemku, ani reálne nevykonávajú. Odhliadnuc aj od toho a s prihliadnutím

na tvrdenia žalobcov uviedol, že ich subjektívne spoluvlastnícke práva ani nie sú nijako dotknuté a v
princípe sa ich ochrany vo veci samej ani nedomáhajú. Majú slúžiť iba na to, aby prostredníctvom
nich tak ako formulujú svoje návrhy, cez rozhodnutia súdu mohli užívať spoločný majetok tretie osoby.
Žalovaný 1/ mal za to, že v tomto svetle sa javia zásadné skutkové tvrdenia, ktoré uvádzajú žalobcovia,
až ako zjavne protirečivé ich vlastným vlastníckym záujmom. Zdôraznil, že žalobcovia vôbec nie sú

vylúčení z užívania svojho majetku, nakoľko prístup k nemu majú zabezpečený. Pokračoval, že akési
hypotetické práva tretích osôb vo vzťahu k spoločnému spoluvlastníctvu však nemajú žiadnu právnu
relevanciu a oni ako spoluvlastníci nemôžu byť reprezentantmi práv týchto tretích osôb. Konštatoval, že
nemôžu do svojej prípadnej aktívnej legitimácie žalobcov pojať aj práva tretích osôb, ktorých sa tieto
tretie osoby nedomáhajú. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, kde sa žiada od súdu, aby žalovaní

spoločne a nerozdielne prestali poškodzovať spoločnú vec uviedol, že tak ide o zjavne nepravdivé
tvrdenie a ako také ani nemôže predstavovať dôvodnosť neodkladnej úpravy a v takomto význame ho
pojať do petitu. Uviedol, že opatrenie vykonané žalovanými nepoškodzuje vec, teda ani práva žalobcov,
a má pôsobiť aj na ich ochranu ako dovolené svojpomocné opatrenie v zmysle § 6 Obč. zák. Na druhej
strane nemá byť daný hmotný dôvod na to, aby bola súkromná parcela využívaná verejnosťou na

základe žiadosti menšinových spoluvlastníkov prostredníctvom § 139 Obč. zák. Takáto snaha o výkon
občianskoprávnych nárokov o akú sa snažia žalobcovia nemá podľa § 3 ods. 1 požívať právnu ochranu,
lebo sleduje iný cieľ ako ochrana vlastných právnych záujmov a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Má
byť až nemiestne dožadovať sa pod zámienkou kvázinezhody o hospodárení so spoločnou vecou podľa§ 139 Obč. zák. žalobou, či ostaní spoluvlastníci majú trpieť bezprávne zásahy do celkového obsahu
spoluvlastníctva. Vyššie uvedené už zo svojej vlastnej podstaty nemôže byť predmetom nejakej dohody
o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Zároveň už o to viac nemôžu byť tieto otázky predmetom

rozhodovania súdu podľa § 139 ods. 2 Obč. zák., lebo nie sú otázkami hospodárenia so spoločnou
vecou, bez ohľadu na to, či sa na niečom väčšina dosiahla alebo nedosiahla. Už samotným podaním
žaloby voči všetkým spoluvlastníkom, majúcim nepochybne väčšinu má byť implikovaný predpoklad,
že žalobcovia sú v menšine a čelia väčšine. Aj z tohto má byť možné vyvodiť nespornú okolnosť, že
žalobcovia sú v menšine ohľadom svojej predstavy o hospodárení so spoločnou vecou, hoci si toto

hospodárenie so spoločnou vecou vykladajú veľmi extenzívne a snažia sa do jeho obsahu včleniť aj
akésiposkytnutietrpenianeoprávnenéhoužívaniavecitretímiosobami.Tedatentofakt,žežalobcoviasú
v menšine a žalovaní vo väčšine nezodpovedá podmienke (hypotéze) aplikácie § 139 ods. 2 Obč. zák., o
ktorej by vôbec mohol súd rozhodovať. Pokiaľ sa týka niektorých náznakov v tvrdeniach žalobcov, že by
malo ísť o rozhodovanie prehlasovaných menšinových vlastníkov, tak tam zase chýba východisko, že by
sa skôr rozhodlo o nejakej zmene spoločnej veci. Toto však podľa žalovaného 1/ už vôbec neprichádza

do úvahy, a napokon prípadnej snahe o zmenu veci nezodpovedajú ani skutkové tvrdenia žalobcov.
Na predmetnom pozemku sa síce nachádza spevnený povrch, ktorý by sa dal nazvať cestou, ibaže z
právneho hľadiska nie je zaradená do žiadnej z kategórií miestnych komunikácii, ktorých užívanie by
podliehalo úprave zákona o pozemných komunikáciách. Objektívne je aj z hľadiska stavebného úradu
stavebník takejto stavby neznámy, a teda jej odstránenie (čiernej stavby) žalovaní žiadali v správnom

konaní. Zároveň žalovaný 1/ uvádza, že iba fakticky realizuje právo podľa čl. 20 Ústavy SR, pričom v
princípe tak chráni aj práva žalobcov, ktorí na druhej strane sa snažia na úkor žalovaných, ale aj na
svoj úkor presadzovať práva tretích, vecne nijako nelegitimovaných osôb. Žalovaný 1/ ďalej odkazuje na
rozhodnutie zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 54/1997. Z procesného
hľadiska by podľa žalovaného 1/ malo ísť o určovaciu žalobu, ktorá však v tejto veci pôsobí ako žaloba na

plnenie. Potom však skutkové tvrdenia, ktoré žalobcovia uvádzajú a týkajú sa domnelého rozhodovania
o hospodárení k zvolenému typu žaloby neprislúchajú. Žaloba žalobcov nemá spĺňať riadne formálno-
procesné atribúty, aby vôbec mohla dospieť, pri kombinácii skutkových tvrdení s hmotnoprávnymi
závermi tvrdeniami a procesným inštitútom, k vydaniu požadovaných rozhodnutí. Uviedol, že okrem toho
byvšakbolonutnézostranyžalobcovpreukázaťpretentotypžalobypredovšetkýmtzv.naliehavýprávny

záujem na určení. Tento mimochodom nie je deklarovaný ani pre účely predbežnej úpravy navrhovaným
neodkladným opatrením, a preto v každom smere majú byť žaloba spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zjavne nesprávne a aj nedôvodné.

6. Dňa 23.06.2021 žalovaní 2/ a žalovaná 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu

vyjadrenie k žalobe, v ktorom popierali tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe. Spoluvlastníci pozemku
podľa názoru žalovaných 2/ a 3/, hlasovaním a väčšinou rozhodli o užívaní spoločnej veci, a to postupom
predpísanýmzákonom.Mábyťprávomžalobcovdomáhaťsanasúderozhodnutiasúdupodľa§139ods.
2 alebo 3 Obč. zák., je však zároveň povinnosťou žalobcov preukázať splnenie zákonom predpísaných
náležitostí a predpokladov. Ďalej uviedli, že povinnosťou žalobcov pravdivo a úplne popísať skutkový

stav veci a hlavne v prípade, ak sú zastúpení advokátom, na takto popísaný skutkový stav aplikovať
príslušné právne predpisy. Toto sa v žalobe jednoznačne nestalo, keďže žaloba má obsahovať výlučne
skutkový popis, avšak už nemá vymedzovať, ktoré právne predpisy sa na daný skutkový stav vzťahujú
a prečo. Nie je úlohou žalovaných a ani súdu domýšľať si právny stav. Je pritom faktom, vyplývajúcim
z katastra nehnuteľností, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku a je faktom

aj to, že na pozemku sa nachádza spevnená plocha, ktorú žalobcovia považujú za komunikáciu.
Žalovaní však popierajú, že by sa na pozemku nachádzala akákoľvek pozemná komunikácia, ktorá
by bola verejne prístupná. Nie je pravdou ani to, že by žalobcovia nemali možnosť pozemok užívať,
resp. po ňom chodiť, prechádzať a to ako pešo, tak aj motorovými vozidlami. Ako má vyplývať z
vyjadrenia žalovaných k návrhu na neodkladné opatrenie, žalobcovom nie je bránené v prechode cez

pozemok. Zároveň je ale potrebné uviesť aj to, že žalobcovia pozemok nijako k prechodu a prejazdu
nevyužívali a ani nevyužívajú, pozemok nepotrebujú k prechodu, nakoľko v riešenej oblasti sa nachádza
hustá sieť miestnych komunikácií a o spôsobe užívania pozemku rozhodli podieloví spoluvlastníci
hlasovaním, väčšinou, čo je v súlade s platnými právnymi predpismi. Súčasťou vyjadrenia žalovaných
2/ a 3/ k žalobe bol i návrh na nepripustenie vstupu Mesta Žilina ako intervenienta na strane žalobcov

1/ a 2/ do konania. Tento bol odôvodnený tým, že predmetom tohto konania je riešenie súkromno-
právneho sporu výlučne medzi účastníkmi konania. Výsledkom konania je rozhodnutie, ktoré bude
mať záväzný charakter výlučne medzi účastníkmi konania, Mesto Žilina do konania vstupuje ako
intervenient na strane žalobcov a bez náležitého právneho odôvodnenia tvrdí, že výsledok sporu budemať význam aj pre mesto Žilina. Mesto vo svojom oznámení uviedlo množstvo nerelevantných tvrdení,
ktoré však nijako práve nezdôvodňuje a ani nepreukazuje. Mesto Žilina dokonca samo vo svojom
oznámení o vstupe do konania uvádza, že spevnená plocha nachádzajúca sa na pozemku registra

„C“ zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: U., na LV č. XXXX, s
parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 nie je majetkom mesta. Mesto
Žilina teda nijakým spôsobom vo svojom návrhu nezdôvodňuje, aký má záujem na výsledku sporu a
z akého hmotného práva súkromno-právneho charakteru tento záujem vyplýva, keďže ochrana práv
verejnosti je predmetom úpravy predpisov verejného práva. Nie je teda možné, aby si mesto Žilina

svoje nároky odôvodňovalo predpismi verejného práva tak, ako to uviedlo vo svojom podaní. Mesto
Žilina svoj záujem neodôvodňuje spôsobom, ktorý predpokladajú ustanovenia CSP. Mesto Žilina nie je
a ani nikdy nebolo podielovým spoluvlastníkom riešeného pozemku, tzn. akékoľvek rozhodnutie súdu v
tomto spore nebude mať žiadny dopad na mesto v rovine súkromného práva. Do spisu nebol doložený
žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že predmetná spevnená plocha je vo vlastníctve mesta a ani
dôkaz, že spevnená plocha bola ako majetok mesta rozhodnutím mesta zaradená do siete miestnych

komunikácií. Má byť teda nesprávna a právne pomýlená teória, že ak nejaká spevnená plocha spĺňa
po technickej stránke parametre miestnej komunikácie, ide automaticky o miestnu komunikáciu a obec/
mesto je automaticky aj jej vlastníkom. Uviedol, že má byť zrejmé, že Mesto Žilina nemá a ani nemôže
mať záujem na výsledku sporu v oblasti súkromného práva, tento spor sa týka práv k pozemku a mesto
poukazuje na práva k spevnenej ploche, ktorú považuje za samostatnú vec, teda vec, ktorej sa tento

spor netýka, Mesto Žilina svoje záujmy odôvodňuje verejným právom, ktoré súd v tomto konaní nemôže
riešiť, nakoľko to patrí do kompetencie správnych orgánov Mesto Žilina vo svojom podaní neuviedlo
okolnosti, ktoré by mali odôvodniť právny záujem intervenienta na výsledku sporu hmotným právom,
Mesto Žilina malo prejaviť veľkú dávku svojvôle pri svojom postupe, keďže ako správny orgán je povinné
postupovať podľa platných právnych predpisov, čo sa jednoznačne nedeje. Navrhovali súdu, aby ich

návrhu na nepripustenie Mesta Žilina ako vedľajšieho účastníka do konania, vyhovel. Zároveň poukázali
na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 18.3.2021, č.k.: 7Co/12/2021, v ktorom súd konštatoval,
že „nie je v právomoci súdu, aby svojím rozhodnutím a činnosťou nahrádzal činnosť iného orgánu a
zasahoval do jeho kompetencie, pokiaľ prebieha pred týmto orgánom správne konanie, v ktorom má
zákonom danú právomoc rozhodovať a svojím rozhodnutím zabezpečiť všeobecné užívanie pozemnej

komunikácie, dopravu osobných motorových vozidiel, prejazd záchranných zložiek a pod. V danom
prípade nejde o zabezpečenie súkromnoprávneho záujmu žalobcov, čo napokon sami v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia deklarovali, ale ide o verejný záujem k rozhodovaniu, o ktorom je
súd v zmysle vyššie poukazovanej právnej úpravy vylúčený“, toto konanie zastaviť v prípade, ak sú
žalobcovia presvedčení, že na pozemku sa nachádza miestna komunikácia, teda predmet verejného

práva, ktorý nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, ktoré môže riešiť súd v tomto konania.
Podľa žaloby Žalobcov sa prekážky majú nachádzať na spevnenej ploche a nie na pozemku, tzn. z
tohto pohľadu žalobcov má byť zrejmé, že má byť zasahované do práva k miestnej komunikácií a nie
do práva k Pozemku. Spoluvlastníci Pozemku podľa názoru žalovaných 2/, 3/ platne, hlasovaním a
väčšinou rozhodli o užívaní spoločnej veci a to postupom predpísaným zákonom.

7. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne doručili súdu dňa 19.08.2021 vyjadrenie, v ktorom
uviedli, že z uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/12/2021 vyplýva, že krajský súd pri rozhodovaní
o návrhu žalobcov na neodkladné opatrenie dospel k právnemu záveru, že v danej veci, ktorá sa
týka pozemku označeného žalobcami v podanej žalobe a súhlasne s tým aj v návrhu na neodkladné

opatrenie jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú vykonávania práv a oprávnených záujmov
k predmetu sporu ako stavbe miestnej komunikácie, pričom nie je v právomoci súdu, aby svojim
rozhodnutím a činnosťou nahrádzal činnosť iného orgánu a zasahoval do jeho kompetencie, v danom
prípade príslušného správneho orgánu, ktorým je Mesto Žilina. Práve z tohto dôvodu odvolací súd
postúpilvecnaprejednaniearozhodnutieMestuŽilina.Vzhľadomnauvedenémábyťzrejmé,žeKrajský

súd Žilina konštatoval absenciu právomoci súdu konať v tejto veci (táto sa nemala týkať len konania o
neodkladnom opatrení), preto vec postúpil na Mesto Žilina.

8. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy
prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa ustanovenia § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje
zákon.10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s

podaním žaloby zostávajú zachované.

11. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

12. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. (ďalej len „cestný zákon“) v platnom znení,
pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na:

a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

14. Podľa ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce.

15. Podľa ustanovenia § 3d ods. 4 cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú, d)

ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

16. Podľa ustanovenia § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné
a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a

sú zaradené do sieti miestnych komunikácií.

17. Z ustanovenia § 19 ods. 1 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 461/2009 Z. z. z 28. októbra 2009, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vyplýva, že spôsob využívania

pozemku vyjadruje účel využívania pozemku; zapíše sa na základe verejnej listiny, inej listiny alebo
žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, pričom žiadosť sa predkladá príslušnej správe katastra.

18. Podľa ustanovenia § 23 cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

19. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 cestného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu,
cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého
ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné
opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal,

o tom, že potrebné opatrenia sa vykonajú na jeho náklad.

20. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 cestného zákona, na vozovke a krajniciach diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií nesmú sa s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení umiestňovať predmety
tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v lehotách určených vykonávacím

predpisom odstrániť, v odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky z tohto zákazu cestný správny orgán,
ktorý môže tiež určiť odchýlne lehoty na odstránenie vstupov nadzemných vedení.

21. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 prvej vety zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ten, kto
spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju

bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.

22. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti
kedykoľvek počas konania. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho
orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný

sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ust § 3 a 4. Súd v každom štádiu konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať. Nedostatok právomoci súdu
prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
ktorý vedie k zastaveniu konania.23. Súd poukazuje na závery, ktoré prijal Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 7Co/12/2021 zo dňa
18. 03. 2021, ktorým rozhodol o odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn.

7C/88/2020-52 zo dňa 10. 12. 2020, a ktorým bolo rozhodnuté o neodkladnom opatrení, v rámci ktorých
uviedol, že:
1. otázky užívania miestnych komunikácii nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym
oprávnením (na č. l. 334 spisu),
2. to, či pozemok, ktorý je predmetom sporu (pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 957 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie) spĺňa atribúty miestnej komunikácie alebo nie, nie je oprávnený riešiť v
tomto konaní súd, záväzné vyriešenie tejto otázky do právomoci súdu nepatrí (na č. l. 335 spisu),
3. nie je v právomoci súdu, aby svojím rozhodnutím a činnosťou nahrádzal činnosť iného orgánu a
zasahoval do jeho kompetencie, pokiaľ prebieha pred týmto orgánom správne konanie, v ktorom má
zákonom danú právomoc rozhodovať a svojím rozhodnutím zabezpečiť všeobecné užívanie pozemnej
komunikácie, dopravu osobných motorových vozidiel, prejazd záchranných zložiek a pod. V danom

prípade nejde o zabezpečenie súkromnoprávneho záujmu žalobcov, ale ide o verejný záujem k
rozhodovaniu o ktorom je súd vylúčený (na č. l. 335 spisu).
Súd považuje za potrebné poukázať na obsah žalobného petitu vo veci samej, v ktorom žalobcovia 1/,
2/ žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1/ - 3/:
-odstrániťzpozemkuparc.č.XXXX/XXmobilnéoplotenie,ktorémábrániťprejazdumotorovýchvozidiel,

- zdržať sa konania, ktoré by obmedzovalo alebo znemožňovalo prejazd motorových vozidiel cez
pozemok parc. č. XXXX/XX a
-strpieťnapozemkuparc.č.XXXX/XXprávoverejnostirealizovaťvšeobecnéužívacieprávokpozemnej
komunikácii postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX.
S prihliadnutím na obsah žalobného návrhu je súd toho názoru, že vyššie uvedené závery Krajského

súdu v Žiline je možné aplikovať aj na posúdenie veci samej. Vzhľadom teda na skutočnosť, že
žalobcovia 1/, 2/ sa v predmetnom spore domáhajú voči žalovaným 1/ - 3/ nárokov vo vzťahu k
inžinierskej stavbe postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX (z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
z informácie o spôsobe využitie predmetného pozemku vyplynulo, že na predmetnom pozemku sa
nachádzainžinierskastavba-cestná,miestnaaúčelovákomunikácia,lesnácesta,poľnácesta,chodník,

nekryté parkovisko a ich súčasti), a nie vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, súd v nadväznosti na názor súdu vyššieho stupňa, ako aj na skutočnosť,
že z obsahu žaloby ako aj žalobného petitu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa domáhajú ochrany
verejných záujmov v súvislosti s prejazdom motorových vozidiel cez inžiniersku stavbu umiestnenú na
pozemku v podielovom spoluvlastníctve strán sporu musí konštatovať, že predmetný spor sa netýka

súkromnoprávneho sporu/veci strán sporu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 3 Civilného sporového
poriadku. Z vyjadrenia Mesta Žilina, ako aj z listinných dôkazov na č. l. 256 - 257 spisu vyplynulo, že
inžinierska stavba umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/XX má charakter miestnej komunikácie. Súd
následne poukazuje na ustanovenie § 3d ods. 3 a § 3d ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, podľa ktorých o správe miestnej komunikácie rozhoduje v tomto prípade obec, teda

Mesto Žilina.
Čo sa týka návrhu na vstup Mesta Žilina ako intervenienta na strane žalobcov do konania, súd uvádza,
ževzhľadomnazastavenietohtokonaniaprenedostatokprávomocisúdu,odpadolzostranysúdudôvod
rozhodovať v zmysle ustanovenia § 83 Civilného sporového poriadku o prípustnosti vstupu intervenienta
do konania, a to aj z dôvodu, že predmetná právna vec sa postupuje na prejednanie a rozhodnutie

Mestu Žilina.

24. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku
právomoci o veci konať, v zmysle § 10 ods. 1 CSP konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia
vec postúpi na prejednanie a rozhodnutie Mestu Žilina, ktoré má s poukazom na ustanovenia § 3d ods.

3 a § 3d ods. 4 zákona o pozemných komunikáciách právomoc o predmetnej veci rozhodnúť.

25. Podľa ustanovenia § 262 od. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.27. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

28. Pri zastavení konania súd skúma procesné zavinenie účastníkov konania na zastavení konania. V
prejednávanej veci procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia 1/ a 2/, nakoľko podali žalobu na
súd, ktorý však nemá právomoc vo veci konať. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, ak podal
žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. (Veľké komentáre Civilný sporový poriadok, Števček
a spol., str. 934). Preto žalovaným 1/ až 3/ prináleží nárok na náhradu trov konania vo veci samej v

plnom rozsahu.
Súd poukazuje na to, že žalobcovia 1/, 2/ procesne zavinili zastavenie konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže konanie o neodkladnom opatrení bolo na základe uznesenia Krajského
súdu v Žiline č.k. 7Co/12/2021-319 zo dňa 18.03.2021 zastavené pre nedostatok právomoci súdu
v konaní o neodkladnom opatrení konať, pričom vec bola v tejto časti postúpená na prejednanie a
rozhodnutie Mestu Žilina.

Súdjetohonázoru,žeprincíp,ženáhradatrovkonaniasavsporeposudzujeakojedencelok(bezohľadu
na parciálny úspech strany sporu napr. v odvolacom konaní) a priznáva sa len jednej strane sporu,
je možné aplikovať aj v tomto prípade, kedy súd o trovách konania rozhodoval v zmysle zákonných
ustanovení Civilného sporového poriadku. O trovách konania súd nerozhodol tak, že posudzoval úspech
strán sporu v jednotlivých štádiách sporu osobitne (teda samostatne v konaní pred súdom prvej inštancie

a samostane pred odvolacím súdom), ale rozhodol posudzujúc úspech/neúspech/procesné zavinenie
strán sporu podľa celkového výsledku sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Žilina
prostredníctvom Okresného súdu Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.