Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721201001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6721201001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
D&J Design s.r.o. „v reštrukturalizácii", IČO: 44561504, so sídlom v Lučenci, Mikušovská cesta č. 5528,
zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom v Lučenci, T. G. Masaryka č. 14/A,
proti žalovanému U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. P., v skutočnosti bytom v G., R. č. XX, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovaným trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12Cpr/2/2021-35 zo dňa
20.07.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaného u žalobcu založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2020, ktoré bolo dané
listom žalovaného zo dňa 11.01.2021 je n e p l a t n é.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „skúmal, či zamestnávateľ
(žalobca) podal žalobu včas; okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňa

11.01.2021, žalobu podal dňa 10.03.2021, teda v lehote dvoch mesiacov, odkedy mal pracovný pomer
skončiť; žalovaný podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2020 mal byť pomocný robotník vo výrobe;
v okamžitom skončení pracovného pomeru oznámil, že podľa lekárskeho posudku U.. F. I. zo dňa
07.01.2021 nemôže prácu vykonávať bez ohrozenia svojho zdravia; lekársky posudok U.. F. I. z
ambulancie klinickej imunológie a alergológie súd zistil, že žalovaný má problémy s kašľom, dýchaním,
nádchou, vyšetrením je potvrdená alergia na prach, roztoče, plesne; má doporučené lieky s tým, že
odporučila vhodné pracovné preradenie z prašného prostredia pre alergiu, prach, roztoče a zhoršenie

zdravotných problémov v prašnom prostredí; na základe tohto potvrdenia žalovaný skončil pracovný
pomer; z jeho výpovede vyplynulo, že alergia sa mu zhoršila, kvôli tomu berie lieky; v lakovni bolo
také prašné prostredie, že tam bolo aj 10 cm hrúbky prachu; na iné pracovné miesto ho zamestnávateľ
nepreradil, a preto okamžite skončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov; tvrdenie žalobcu, žeokamžité skončenie pracovného pomeru je skutkovo nevymedzené nemá oporu v okamžitom skončení
pracovného pomeru, žalovaný vymedzil dôvody, doložil lekársku správu; podľa Z IV strana 941 pre
platnosťokamžitéhozrušeniapracovnéhopomerupodľa§69ods.1písm.a)Zákonníkaprácetreba,aby

v čase, keď pracovník zruší pracovný pomer, bolo už lekárskym posudkom zistené, že doterajšiu prácu
nemôže vykonávať; skutočnosť, že pracovník zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať doterajšiu
prácu sama o sebe nestačí; v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 11.01.2021 lekárka
už osvedčila, že vzhľadom na zhoršenú alergiu je nutné pracovníka preradiť na inú prácu, potvrdenie
je zo dňa 07.01.2021; je to potvrdenie odborníka z ambulancie klinickej imunológie a alergológie, preto

okamžité skončenie pracovného pomeru je platné; súd preto žalobu, že by mal určiť, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.01.2021 je neplatné zamietol
a zamietol aj výrok, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá“; na základe uvedeného
súd prvej inštancie žalobu žalobcu o určenie neplatnosti sporného okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 11.01.2021 ako nedôvodnú zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 69 ods. 1 písm. a), § 70, § 77 Zákonníka práce; o
trováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.aplneúspešnémužalovanémupriznalprotižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 30.08.2021 (č.l. 46-47 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní po zopakovaní dôvodov napadnutého
rozsudku uviedol, že „listom zo dňa 11.01.2021 doručeným žalovanému osobne dňa 11.01.2021 oznámil
žalovanému, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného, nakoľko neboli
splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca; žalovaný nikdy

u žalobcu nepracoval v prašnom prostredí, keďže je zaradený na úseku lakovňa; okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje žalobca za neplatné; súčasne žalovanému oznámil, že jeho pracovný
pomer naďalej trvá“; vyjadril názor, že „o skutočnosti, či žalovaný pracuje alebo nepracuje v prašnom
prostredí, súd rozhodol na základe tvrdenia žalovaného tak, že žalovaný pracuje v prašnom prostredí;
samotný charakter prevádzky (lakovňa) vylučuje prašnosť prostredia; v prašnom prostredí by nebolo

možné vykonávať v požadovanej kvalite činnosť, na ktorú je táto prevádzka učená“; ďalej argumentoval,
že „predpokladom na okamžite skončenia pracovného pomeru zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce je kumulatívne splnenie dvoch predpokladov: (1) existencia lekárskeho posudku,
podľa ktorého zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
(2) uplynutie doby 15 dní po predložení uvedeného posudku zamestnanca zamestnávateľovi, pričom

zamestnávateľ zamestnanca nepreloží do uplynutia tejto doby na inú prácu; v danom prípade, aj
keby bola splnená podmienka existencie právne relevantného znaleckého posudku preukazujúceho
skutočnosť, že žalovaný zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia, tak ako to konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, nebola v čase
okamžitého skončenia splnená podmienka, t.j. uplynutie doby 15 dní po predložení uvedeného posudku

zamestnanca zamestnávateľovi, pričom zamestnávateľ zamestnanca nepreloží do uplynutia tejto doby
na inú prácu; medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že lekársky posudok žalovaný predložil
žalobcovi dňa „07.11.2020“ (zrejme správne dňa 11.01.2021 - poznámka odvolacieho súdu) a pracovný
pomer okamžite skončil listom zo dňa „11.11.2020“ (zrejme správne dňa 11.01.2021 - poznámka
odvolacieho súdu), teda po uplynutí 4 dní od jeho predloženia; zo znenia zákonného ustanovenia § 69

ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ako aj platnej judikatúry pritom jednoznačne vyplýva, že oprávnenie
zamestnanca okamžite zrušiť pracovný pomer vzniká až uplynutím 15 dňovej lehoty po predložení
lekárskeho posudku, ak ho dovtedy zamestnávateľ nepreradil na inú vhodnú prácu; uvedená lehota
začína plynúť prvý deň po predložení lekárskeho posudku; uvedená 15 dňová lehota neznamená,
že v jej priebehu je zamestnanec povinný vykonávať prácu, ktorá vážne ohrozuje jeho zdravie; ak

ho zamestnávateľ nepreradí na inú prácu hneď po doručení lekárskeho posudku, vzniká na strane
zamestnanca prekážka v práci, za ktorú zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku; súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil okamžitéskončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca ako platné“; na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie.

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť,
ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia

a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu.

4.4 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj

odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5.1 Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nevyhnutných pre

platnosť sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podľa odvolacieho súdu uplatnená
dôvodne.

4.5.2 Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalovaný bol u žalobcu v
pracovnom pomere od 02.09.2020 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2020, kde bol dohodnutý

druh práce pomocný robotník vo výrobe; pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 28.02.2021;
dňa 11.01.2021 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru s odôvodnením, že
podľa lekárskeho posudku U.. F. I. zo dňa 07.01.2021, ktorý priložil k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, nemôže vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia z tvrdeného dôvodu prašnosti
pracovného prostredia; žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil listom zo dňa

11.01.2021 s tým, že ho považoval za neplatné a dňa 10.03.2021 podal žalobu na súd.

4.5.3Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdil,keďnazáklade
zisteného skutkového stavu veci (bod 4.5.2 odôvodnenia) žalobu žalobcu zamietol; medzi stranami
nebolo sporné, že žalobca podal žalobu včas v dvojmesačnej prekluzívnej lehote (§ 77 Zákonníka

práce); z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol
na základe aplikácie ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce; ustanovenie § 69 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce zakotvuje hmotnoprávne dôvody (predpoklady), ktoré musia byť splnené,
aby zamestnancovi vzniklo právo okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom; vzhľadom
na výnimočnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením je potrebné na splnení týchto

hmotnoprávnych dôvodov (predpokladov) bezpodmienečne trvať; hmotnoprávne dôvody (predpoklady)
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzostranyzamestnancapodľa§69ods.1písm.a)Zákonníka
práce predstavujú (1) v lekárskom posudku konštatovaná neschopnosť zamestnanca vykonávať prácu
dohodnutú v pracovnej zmluve bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a (2) nepreradenie zamestnancazamestnávateľom na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku,
pričom v okamihu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť splnené obidva
dôvody (predpoklady); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že žalovaný (zamestnanec) doručil lekársky posudok o svojom zdravotnom stave zo dňa 07.01.2021
žalobcovi (zamestnávateľovi) dňa 11.01.2021 a v ten istý deň aj okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 11.01.2021; z uvedeného je zrejmé, že v okamihu doručenia sporného okamžitého
skončenia pracovného pomeru nemohol byť splnený hmotnoprávny predpoklad podľa § 69 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce, t.j. nepreradenie žalovaného na inú pre neho vhodnú prácu do 15

dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku žalobcovi, pretože od doručenia lekárskeho posudku
žalobcovi neuplynula zákonná lehota 15 dní; uvedená skutočnosť pritom predstavuje samostatný
dôvod neplatnosti sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré preto nemôže byť platné,
nakoľko v čase jeho doručenia žalobcovi neboli splnené všetky hmotnoprávne predpoklady zakotvené
v ustanovení § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce; preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a určil, že sporné okamžité skončenie pracovného pomeru

žalovaného u žalobcu je neplatné.

4.5.4 Napriek tomu, že nesplnenie podmienky uplynutia 15 dní od predloženia lekárskeho posudku
postačuje pre záver o neplatnosti sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru (bod 4.5.3
odôvodnenia), odvolací súd navyše dodáva, že ani predložený lekársky posudok zo dňa 07.01.2021

nespĺňadefiníciulekárskehoposudkupodľa§69ods.1písm.a)Zákonníkapráce;vprípadeustanovenia
§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide o lekársky posudok podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 576/2004 Z. z.), keď podľa
§ 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok

posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu a podľa § 16 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z., lekársky
posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár; z
hľadiskaprejednávanéhosporutakpredmetnýlekárskyposudokzodňa07.01.2021boloprávnenývydať
aj ošetrujúci lekár žalovaného; na druhej strane však v prípade lekárskeho posudku podľa § 69 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce na vznik práva zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru

musí z lekárskeho posudku jednoznačne vyplývať, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu
podľa pracovnej zmluvy bez vážneho ohrozenia svojho zdravia; u zamestnanca musí ísť o nepriaznivý
zdravotný stav takej intenzity, že z tohto dôvodu by ďalší výkon práce vážne ohrozil jeho zdravie;
uvedené skutočnosti musia jasne vyplývať z lekárskeho posudku, ktorý musí výslovne deklarovať, že
zamestnanec nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia zdravia; v tomto smere

nepostačuje len odporúčanie lekára o preradení na inú prácu z dôvodu, že by výkon doterajšej práce
mohol mať vplyv na zdravie zamestnanca (v tomto smere porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/105/2005 zo dňa 27.10.2005); z uvedeného hľadiska predložený
lekársky posudok zo dňa 07.01.2021 obsahuje len záver o „vhodnosti preradenia žalovaného z prašného
prostredia pre alergiu na prach a roztoče a zhoršenie zdravotných problémov v prašnom prostredí“, preto

(bez ohľadu na spor strán ohľadne prašnosti pracovného prostredia žalovaného, ktoré skutkové tvrdenie
žalobca poprel) uvedený lekársky posudok zo dňa 07.01.2021 nepostačuje na vznik práva žalovaného
na okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce.

4.5.5 Predmetom konania v prejednávanom spore bolo okrem určenia neplatnosti sporného okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.01.2021 aj určenie, že pracovný pomer žalovaného u
žalobcu trvá (č.l. 1-3 spisu); žalobu žalobcu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom aj v tejto časti
zamietol; proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca aj v tejto časti odvolanie,
nakoľko navrhoval zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie žalobe v celom rozsahu (č.l. 47 spisu);

žaloba o určenie, že pracovný pomer trvá je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, ktorá
vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože tento nevyplýva z
osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ C.s.p.); ani podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobcovi nepodarilo
preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že pracovný pomer žalovaného trvá;
žaloba bola súdu doručená dňa 09.03.2021 (č.l. 10-12 spisu), pričom pracovný pomer žalovaného u

žalobcu bol v pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2020 dohodnutý na dobu určitú do 28.02.2021, preto v
čase podania žaloby už nemohol trvať; navyše aj podľa súdnej praxe „ustanovenie § 77 Zákonníka práce
priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho
prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň (...) vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakéhoprávneho dôvodu (základu) žalobou (...) domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný
pomer trvá“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/147/2008 zo dňa
11.12.2008); výrok o určení, že pracovný pomer trvá, je v tomto prípade aj nadbytočný vzhľadom na

skutočnosť, že zákonným dôsledkom určenia neplatnosti sporného okamžitého skončenia pracovného
pomeru je skutočnosť, že tento pomer žalovaného u žalobcu týmto spôsobom neskončil (§ 79 ods.
1 Zákonníka práce); v tomto smere nie je rozhodujúce, že pracovný pomer skončil iným spôsobom;
odvolací súd preto po zmene napadnutého rozsudku (bod 4.5.3 odôvodnenia) žalobu žalobcu v
prevyšujúcej časti (t.j. v časti o určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu trvá) ako nedôvodnú

zamietol.

4.5.6 Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že pred vyhlásením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie dňa 20.07.2021 bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/1/2021-86
zo dňa 09.07.2021 s účinnosťou ku dňu 16.07.2021 povolená reštrukturalizácia žalobcu, nemala vplyv
na prejednávaný spor, pretože predmetom konania nie je žiadna pohľadávka, ktorú by bolo možné

(nevyhnutné) prihlásiť prihláškou, preto sa súdne konanie o žalobe žalobcu zo zákona neprerušilo (§
118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); odvolací súd dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne splnenia
zákonných podmienok na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného u žalobcu podľa § 69
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (body 4.5.1 až 4.5.3 odôvodnenia); na druhej strane súd prvej inštancie

vec správne právne posúdil pokiaľ žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (t.j. v časti o určenie, že pracovný
pomer žalovaného u žalobcu trvá) zamietol (bod 4.5.5 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, že určil neplatnosť sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru a v prevyšujúcej

časti žalobu žalobcu zamietol.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa §
396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí;
nakoľko odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol povinný rozhodnúť aj o
trovách konania (o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania);

nebolo potrebné osobitne rozhodovať o odvolaní žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie o trovách konania ako závislom výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.), pretože tento výrok
je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2
C.s.p.; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok
celého konania; z hľadiska výsledku konania bol žalobca v plnom rozsahu úspešný ohľadne určenia, že

okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a v plnom rozsahu neúspešný ohľadom určenia,
že pracovný pomer žalovaného u žalobcu trvá (platí, že úspech žalobcu je neúspechom žalovaného
a naopak); z hľadiska výsledku celého konania bol tak pomer úspechu a neúspechu strán v spore
pomerne rovnaký preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania;podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne
ohľadne každého uplatneného nároku (samostatnými výrokmi), pretože v prejednávanom spore nešlo
o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna

kumulácia), ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).