Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010640
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216010640.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanej B.. I. E., pre trestný
čin podľa § 208 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra
2021, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.6.2020,
sp. zn. 7T/49/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovanú B.. I. E.,

Z.. XX.X.XXXX V. V. Z. K., K. B. A., K. XX spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 4Pv
542/14 zo dňa 25.5.2016 pre skutok, ktorý Okresný prokurátor Košice II kvalifikoval ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.zák., ktorého sa mala
dopustiť tak, že

v Košiciach v byte na ulici K. Č.. XX a inde v období od roku 2010 do 10.12.2014 psychicky týra svoje
deti mal. H. E.., Z.. XX.XX.XXXX a mal. M. E.., Z.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že vystavuje

svoje maloleté deti vážnym konfliktom doma, násilne ich izoluje od druhého rodiča, vyvoláva situácie,
kedy majú deti skoro stále pocit strachu, podporuje negatívne postoje detí k otcovi rozhovormi o
zneužívaní, pripomínaním a pretváraním udalostí a spomienok, čo má vážny negatívny vplyv na citový
vývoj maloletých detí, čím svojim konaním u nich vyvoláva stres a spôsobuje im psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovanú B.. I. E., Z..
XX.X.XXXX V. V. Z. K., K. B. A., K. XX spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 4Pv

542/14 zo dňa 25.5.2016 pre skutok, ktorý Okresný prokurátor Košice II kvalifikoval ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.zák., ktorého sa mala
dopustiť tak, že

v Košiciach v byte na ulici K. Č.. XX a inde v období od roku 2010 do 10.12.2014 psychicky týra svoje
deti mal. H. E.., Z.. XX.XX.XXXX a mal. M. E.., Z.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že vystavuje svoje
maloleté deti vážnym konfliktom doma, násilne ich izoluje od druhého rodiča, vyvoláva situácie, kedy

majú deti skoro stále pocit strachu, podporuje negatívne postoje detí k otcovi rozhovormi o zneužívaní,
pripomínaním a pretváraním udalostí a spomienok, čo má vážny negatívny vplyv na citový vývoj
maloletých detí, čím svojim konaním u nich vyvoláva stres a spôsobuje im psychické utrpenie, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré písomne
odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom, keď s

poukazom na zásadu in dubio pro reo oslobodil obžalovanú spod obžaloby. Poukázal, že dôkazy svedčia
jednoznačne v neprospech obžalovanej a to hlavne znalecký posudok z odboru psychológie Mgr. E. E.,
výpoveď svedka X. E. a výpovede mal. detí H. a M.. Popis konania obžalovanej, tak ako
vyplýva z jednotlivých dôkazov, je potrebné priradiť pod pojmové znaky konania blízkej
a zverenej osoby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané a zistil, nasledovné:

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotilo i v ich súhrne, nezávisle od toho či ich zaobstaral súd, OČTK alebo niektorá
zo strán.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie potrebné na
rozhodnutie v merite veci. Okresný súd prvotne rozhodol rozsudkom sp. zn. 7T/49/2016 zo dňa
26.10.2018 tak, že podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovanú spod skutku. Na základe uznesenia
odvolacieho súdu sp. zn. 4To/23/2019 zo dňa 30.10.2019 bol citovaný rozsudok podľa § 321 písm. a/,
b/, c/ Tr. por. zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bolo prikázané okresnému súdu vo veci znovu konať

a rozhodnúť. Po doplnení dokazovania okresný súd rozsudkom 7T/49/2016 zo dňa 25.6.2020 opätovne
rozhodol tak, že obžalovanú B.. I. E. oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por. zo skutku kladeného jej za
vinu, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Obžalovaná Bc. I. E. v prípravnom konaní využila svoje právo a nevypovedala. Na

hlavnom pojednávaní vypovedala, že celá obžaloba je vymyslená, nie je pravdivá a cíti sa byť nevinná.
Uviedla, že deti sa niekedy v auguste 2010, keď sa odsťahovala od svojho manžela (poškodeného),
začali prejavovať sexualizovaným správaním, začala s nimi chodiť na sexuologické vyšetrenia. Deti boli
vypovedať v tejto veci pred znalcami približne desať krát. I keď bol určený styk poškodeného s deťmi,
deti sa odmietali s ním stretnúť a svoj nesúhlas riadne a dlhodobo prezentovali. Vzhľadom

na sexualizované prejavy detí podala trestné oznámenie na poškodeného a následne on podal na ňu
trestné oznámenie pre údajné týranie detí. Ona sama nevidela, aby poškodený počas ich spolužitia bil
deti takým spôsobom ako jej to oni povedali, pretože v tom čase doma nebola. Ďalej uviedla, že o deti
sa príkladne stará a deti nemajú dôvod klamať.

Svedkyňa Mgr. A. E., pracovníčka ÚPSVaR vypovedala, že rodina je v sledovaní úradu
od roku 2010, kedy prebiehalo konanie o rozvod. Manželstvo bolo rozvedené a mal. deti zverené do
osobnej starostlivosti matky - obžalovanej. Bolo určené výživné a upravený styk otca s deťmi. Potvrdila,
že deti sa so svojim otcom stretnúť nechcú a sa ho boja. Obžalovaná spolupracovala so
školami, ktoré deti navštevovali a neboli voči nej žiadne výhrady. Deti sa výborne učia, nevymeškávajú

bezdôvodne vyučovanie a neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na nedostatky vo
vzťahu k starostlivosti o deti. Ďalej uviedla, že úrad práce neprišiel osobne do kontaktu ani s
jedným z mal. detí od roku 2010.

Svedok X. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podal trestné oznámenia, že obžalovaná dve mal.

deti týra, lebo keď sa mal s nimi stretnúť, deti na neho vôbec nereagovali, báli sa ho, hovorili k nemu
naučené frázy. Potvrdil, že spolužitie s obžalovanou posledný rok bolo zlé, jednalo sa o tichú
domácnosť, ale deti mali k obžalovanej dobrý vzťah, lebo ich riadne vychovávala. Pripustil, že
deti vychovával aj tak, že ich občas udrel po zadku, keď nepočúvali. Spolužitie s obžalovanou prerušil
niekedy v auguste 2010. Keď sa snažil navštíviť mal. H. v škole, tento mu urobil menší výstup,

že ho nechce vidieť, že ho nemá rád, vytýkal mu čo urobil sestre M. a podobne. Nevedel vysvetliť, prečo
sa nemohol stretávať s deťmi bez prítomnosti odborného pracovníka organizácie Miesto pod slnkom a
bez prítomnosti obžalovanej. Poprel, aby týral resp. sexuálne zneužíval deti.Svedok poškodený mal. H. na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol a bola prečítaná jeho svedecká
výpoveď z prípravného konania, okrem iného uviedol, že ocka nenávidí , pretože ho bil, dával mu
bezdôvodne facky, chcel mu strčiť pipíka do zadku, ťahal ho za nohu a búchal hlavu o zárubňu, povedal

mu že je sprostý a že nikdy nič nedokáže, mal aj poruchy pamäte, bezdôvodne ho zatváral do kúpeľne
a zhasol svetlo, kričal na neho. Keď je s nimi mama tak je im dobre.

Svedkyňa mal. M. na hlavnom pojednávaní nebola vypočutá a z jej prečítanej svedeckej výpovedi
vyplýva, že ocko s ňou nebýva, robil im hnusné veci, strkal jej prsty do zadku a pišule a takisto aj pipík.

Tvrdil jej že ako ho nebude poslúchať, tak ich dá cigánom, ťahal ju za vlasy a hovoril im že už nevyrastú.
Nespomína si na žiadne dobré spomienky, to čo jej robil otec rozpráva svojej mame.

Svedkyňa M. Š., neter obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že chodila do rodiny
obžalovanej aj dva - tri krát do týždňa a hrávala sa s deťmi, brávala ich na prechádzku, vyberala ich
zo škôlky a pod. Deti obžalovanej mal. H. a M. vníma ako šťastné, múdre , inteligentné deti, ktoré majú

veľmi dobré výsledky v škole a chodia na rôzne krúžky. Nezaregistrovala žiadne prejavy u detí, ktoré
by mali smerovať k tomu, že sa nejak trápia, resp. aby ich niečo poškodzovalo. Keď boli deti u nej, tak
pred spaním museli byť aspoň v telefonickom kontakte so svojou matkou. Nebola nikdy svedkom, aby
obžalovaná popudzovala deti voči poškodenému. Potvrdila, že videla, keď sa mal. H. raz sprchoval, mal
na chrbte krvavé pásy a na jej otázku uviedol, že ho zbil otec lebo bol zlý. Bola svedkom aj toho, že

poškodený na deti kričal ak sa mu niečo nepáčilo čo urobili, lebo sa vedel rýchlo rozčúliť. Taktiež bola
svedkom keď deti hovorili že nechcú poškodeného ani vidieť, lebo sa ho boja a s mamkou je im lepšie.

MUDr. Ivica Mitríková - Kmečová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zotrváva na záveroch
svojho znaleckého posudku, ktorý vypracovala s MUDr. Kornéliou Fabišíkovou. V záveroch uviedla, že

obžalovanávčasespáchaniatrestnéhočinunetrpelaaanitohočasunetrpížiadnouduševnou poruchou
ani chorobou v zmysle psychózy. Bola schopná rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania
a bola schopná svoje konanie ovládať, závislosť na alkohole ani iných psychotropných látkach zistená
nebola, jej pobyt na slobode nie je nebezpečný. Znalkyňa potvrdila, že obžalovaná v štandardných
situáciách reaguje primerane, ale ako náhle sa dostáva do konfliktných situácii , objavujú sa u nej

prejavy štylizácie, je zameraná egocentricky a môžu sa prejavovať paranoidné črty. V každom prípade
však tieto prejavy v čase vyšetrenia neprejavovali chorobnú hĺbku, teda hĺbku bludov ako psychotických
fenoménov.

Znalkyňa Mgr. E. E., znalkyňa z oboru klinická psychológia detí a dospelých, na hlavnom

pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku ako i dodatku, ktorý vypracovala v
prípravnom konaní. Dospela k záveru, že deti sú silne naviazané na svoju matku a preberajú jej názory.
Zistila motív pomsty vo vzťahu obžalovanej k manželovi a to ju strháva k agresívnejšiemu správaniu
sa. Deti vypovedajú tak, akoby mali naučený text. Podľa nej to čo deti produkujú nie je autentické, je
to falošná spomienka.

Znalkyňa PhDr. Viera Trusková PhD., znalkyňa z odboru klinická psychológia detí a
dospelých, na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č.
4/2014 ako i na odbornom vyjadrení č. 10/2015. Popísala akými znaleckými metódami a
postupmi dospela k svojim záverom. Uviedla, že všetci psychologicky vyšetrení I. E., M. E. T. H. E. v

súčasnosti trpia postraumatickou poruchou, s ktorou sa naučili žiť. Racionálne vykonávajú všetky
potrebné úkony bežného života. Majú stále obavy o možný kontakt s otcom, z ktorého majú strach a
prechovávajú k nemu negatívne emócie. Pre vysoké intelektové skóre u všetkých vyššie uvedených je
vysoko nepravdepodobné, že daný stav a pocity k otcovi X. E. by mohli byť prejavom vplyvu ich matky.
Rovnako vylúčila akúkoľvek formu fyzického, či psychického poškodzovania mal. H. či M. E. ich matkou

a navrhla zakázať styk otca s deťmi na dobu dvoch až troch rokov. Taktiež spochybnila závery
znaleckého posudku Mgr. E. E. ohľadom nejednoznačnosti v psychologickej terminológii, ktoré majú
potom za následok vznesenia obvinenia I. E..

Súd ďalej oboznámil všetky listinné doklady, ktoré sa nachádzali v spise, znalecké posudky z

rozvodových spisov, posudky a zápisnice z ďalších poručenských spisov, prehral zvukový záznam z
výsluchu mal. detí z civilného procesu, vyjadrenia orgánov starostlivosti o deti, ako i obsah
trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/72/2016, kde bola obžalovaná Bc. I. E. oslobodenápodľa § 285 písm. b/ Tr. por. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. pre
skutok tam uvedený.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe vyššie uvedených dôkazov dospel k záveru,
že obžalovanú Bc. I. E.Ú. je potrebné spod skutku obžaloby oslobodiť. Odvolací súd sa však nestotožnil
s názorom okresného súdu, keď obžalovanú oslobodil z dôvodov § 285 písm. c/ Tr. por. , že
nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

K dôvodom odvolania odvolací súd naviac dodáva, že jednoznačne bolo preukázané, že spolužitie
obžalovanej a poškodeného už v roku 2010 nebolo dobré, boli s navzájom odcudzený, nevedeli si nájsť
k sebe cestu, posledné dva roky mali oddelené spálne, čo nakoniec viedlo k ich vzájomnej nevraživosti.
Hlavný problém nastal až vtedy, keď sa poškodený chcel stýkať s deťmi a obžalovaná sa mala dozvedieť
od detí, ako sa k ním mal správať. Manželstvo obžalovanej a poškodeného bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice I 18C/83/2010, mal. deti H. a M. zverené do starostlivosti matky, bola stanovená

výška vyživovacej povinnosti poškodeného k deťom ako i upravený styk detí s poškodeným.

Je nutné konštatovať, že hlavne začiatok prípravného konania sa niesol v znamení preferovania
záujmov poškodeného. Poškodený totiž podal dňa 7.7.2014 prostredníctvom svojej právnej zástupkyni
trestné oznámenie a zároveň návrh na zmenu osobnej starostlivosti o deti, čo bola reakcia na návrh

predbežného opatrenia, ktorý podala obžalovaná dňa 4.7.2014, ktorým sa domáhala zákazu styku
poškodeného s deťmi ako i trestné oznámenie, ktoré podala na poškodeného pre sexuálne zneužívanie
detí. Dňa 20.8.2014 vyšetrovateľ PZ uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie vo
veci, kde v skutkovej vete konštatoval, že „ páchateľ v presne nezistenej dobe ... vystavuje mal. deti
vážnym konfliktom doma, násilne ich izoluje od druhého rodiča, vyvoláva situácie kedy deti majú skoro

stále pocit strachu, podporuje negatívne postoje detí k otcovi ....“. Dňa 5.9.2014 pribral vyšetrovateľ
podľa § 142 ods. 1 Tr. por. do konania znalca z odboru psychológie Mgr. Lenku Lipanovú, ktorá dňa
9.12.2014 vypracovala a doručila znalecký posudok a následne aj jeho doplnenie zo dňa 25.5.2015.
Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 10.12.2014 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol Bc.
I. E. obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.

zák. zo skutku tam uvedeného.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obvinenie bolo vznesené na základe záverov znaleckého
posudku Mgr. Lipanovej. Znalkyňa ďalej potvrdila ( č.l. 63), že obžalovaná bola u nej v ambulancii na
vyšetrení s mal. M., kde udávala podozrenia zo sexuálneho zneužívania otcom, pričom boli zrealizované

vyšetrenia v decembri 2010 a v januári 2011. Mal. M. E. bola vypočutá dňa 30.9.2014 a mal. H. E. taktiež
dňa 30.9.2014. X. E. bol vypočutý dňa 26.8.2014.

Na základe týchto skutočností možno dospieť k jednoznačnému záveru, že vyšetrovateľovi bolo od
začiatku zrejmé, že trestné oznámenie otca mal. detí bolo podané proti matke mal. detí, čo už vyplýva

aj z uznesenia o začatí trestného stíhania. Z dôvodu takéhoto postupu nemohla obžalovaná v rámci
týchto procesných úkonov, ktoré vykonávala vyšetrovateľka uplatňovať svoje práva, keďže uznesenie
o vznesení obvinenia jej bolo doručené až po vykonaní uvedených úkonov. Takéto dôkazy nemôžu byť
použité pre účely trestného konania, je totiž neprípustné viesť trestné stíhanie len „ vo veci“ pri splnení
podmienok aj § 206 ods. 1 Tr. por., teda so zjavným a jednoznačným špecifikovaným a

nezameniteľne známym páchateľom bez toho, aby zároveň bolo vznesené obvinenie aj tejto osobe.
Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale
formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať
opravné prostriedky a pod. Trestné stíhanie vo veci nesmie slúžiť na to, aby po nezameniteľnej
identifikácii osoby páchateľa, vyšetrovateľ mu zámerne, (v danom prípade po dobu

štyroch mesiacov) nevzniesol obvinenie, vykonával dôkazy len preto, aby ho zbavil možnosti uplatňovať
procesné práva obvineného v zmysle Trestného poriadku.

Ďalej je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová mala odmietnuť
vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že bola s mal. deťmi predtým v kontakte ako lekárka. Táto

skutočnosť ju vylučuje z toho, aby mohla objektívne a nezaujate vykonať znalecký úkon. Naviac pri
vypracovaní posudku dospela k záveru, že u poškodeného existuje „syndróm zavrhnutého rodiča“. Na
základe odborného stretnutia z 8.6.2016 na MS SR sa uskutočnilo na túto tému stretnutie za účasti
zástupcovGPSR,Ministerstvapráce,soc.vecíarodiny,zást.SRpredESĽP,Národnéhokoordinačnéhostrediska a dospeli k záveru, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je oficiálnym psychopatologickým
syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej psychiatrickej syndromologii a nevyskytuje sa ani ako
nozologickájednotka,resp.diagnózavoficiálnychmedzinárodnýchsystémochklasifikáciechorôb. VSR

je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH-10 (ICD-10) a v tejto klasifikácii spomenutý
syndróm zavrhnutého rodiča nie je uvedený a preto nie je možné stanovovať ani jeho diagnózu.

V celom konaní bol produkovaný iba jeden priamy dôkaz proti obžalovanej a to výpoveď poškodeného
X. E., ako jeden nepriamy dôkaz bol znalecký posudok Mgr. Lipanovej, na ktorý z vyššie uvedených

dôvodov nie je možné prihliadať. V prospech obžalovanej boli dôkazy a to hlavne jej výpoveď , výpovede
detí,svedkyneM.Š.,Mgr.E..TaktiežvprospechobžalovanejhovoriazáveryznaleckýchposudkovPhDr.
Truskovej, MUDr. Kmečovej Mitríkovej. Nemožno opomenúť ani listinné dôkazy a to znalecké posudky,
ktoré boli vykonané v konaniach starostlivosti o maloletých ( rozvod, zmena úpravy styku, zverenie detí
do výchovy starých rodičov, ...). Dôležité bolo aj prečítanie a oboznámenie sa s výpoveďami mal. M. a H.
E. v civilných konaniach, ktorí jednoznačne počas celého obdobia, keď boli vyslúchaní tvrdili, že nemajú

k poškodenému dobrý vzťah, boja sa ho lebo im v minulosti ubližoval, nechcú byť v jeho prítomnosti a
jednoznačne chcú byť s matkou. Aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že znalkyňa navrhla
zveriť deti po rozvode matke - obžalovanej.

S poukazom na uvedené je možné konštatovať, že poručenské súdy vo veciach starostlivosti o mal. detí

považujú výchovné prostredie u matky za také, ktoré zodpovedá ich najlepšiemu záujmu, v prípade ak
by zistili, že deti sú týrané, vydierané a je ohrozené ich psychické zdravie, vykonali by účinné opatrenia
na zabránenie takéhoto stavu. Naviac v konaní bolo zistené objektívnymi správami, že
obidve deti riadne a pravidelne navštevujú školu, rôzne krúžky, dosahujú výborné výsledky a obžalovaná
spolupracuje so školou.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a zároveň vo vzájomnej súvislosti dospel odvolací súd
k jednoznačnému záveru, že nebolo preukázané, že obžalovaná Bc. I. E. psychicky týrala svoje deti
mal. H. a mal. M. tým spôsobom, že ich vystavovala vážnym konfliktom doma, násilne ich izolovala od
druhého rodiča, vyvolávala situácie, kedy majú deti stály pocit strachu, podporovala negatívne postoje

detí k otcovi rozhovormi o otcovi, pripomínaním udalosti a spomienok, čo malo mať vážny negatívny
vplyv na ich citový vývoj, čím mala u nich konaním spôsobiť stres a spôsobovať im fyzické utrpenie,
preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a sám podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. s použitím § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovanú Bc. E. spod obžaloby prokurátora za skutok
tam uvedený lebo nebolo dokázané, že obžalovaná spáchala skutok, za ktorý bola stíhaná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.