Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917203681
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917203681.6

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: JUDr. A. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. XXA, Z. - S., právne zast. JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom A.
Kmeťa 19, Martin, proti žalovaným: v 1. rade Z. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, toho času bytom
D. L. 5, XXXX vr F., D., v 2. rade maloletý Z. X., nar. XX. XX. XXXX, zast. zákonným zástupcom Z. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S., obidvaja právne zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, so sídlom

Kuzmániho 26, Košice, o zaplatenie 2 140,95,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v 1. a v 2. rade sa každému jednotlivo priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 04. 2017 faxom doplnenou podaním doručeným poštou
dňa 02. 05. 2017 a doplnenou podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 09. 2017 si žalobca uplatnil
voči žalovanej v 1. rade právo na zaplatenie sumy 1 051,63,- Eur, voči žalovanému v 2. rade právo na
zaplatenie sumy 1 089,32,- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z týchto dlžných súm od
15. 10. 2015 až do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalovaní sú dedičmi po nebohom B. L., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XXX. Proti nemu sa počas jeho života na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Ružomberku viedlo trestné stíhanie pre pokus zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby pod sp. zn. ČVS:ORP-378/VYS-RK-2014. V predmetnej veci za života požiadal nebohý žalobcu
o obhajobu prostredníctvom svojej sestry a svojho švagra N. S., ktorí vybavili účasť žalobcu vo

väznici v Žiline u žalovaného, kde podpísal žalovaný splnomocnenie na zastupovanie v tejto trestnej
veci, a teda počnúc týmto podpisom obhajobu uskutočňoval žalobca až do času smrti nebohého.
Splnomocnenie, ktorým poručiteľ splnomocnil žalobcu na svoju obhajobu sa nachádza v súdnom spise
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1T/22/2015, z ktorého je nesporný podpis nebohého a
súhlas s obhajobou, ako s náhradami podľa vyhlášky 655/2004 Z. z.. Žalobca obhajobu realizoval v
plnom rozsahu stanovených úkonov OČTK a súdom až do smrti. B. L. zomrel dňa XX. XX. XXXX.

Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. z. 1T/22/2015 zo dňa 06. 05. 2015 súd zastavil trestné
stíhanie proti obžalovanému poručiteľovi z dôvodu, že tento dňa XX. XX. XXXX zomrel. V zmysle
udeleného splnomocnenia uskutočnil žalobca služby právnej pomoci v rozsahu, ako je uvedené v prílohe
k tejto žalobe. Za poskytnuté úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si žalobca v zmysle faktúry č. 2015415 zo
dňa 30. 09. 2015, ktorá bola splatná dňa 14. 10. 2015 vyúčtoval celkovo sumu vo výške 3 140,95,-

Eur, čo zodpovedalo vyúčtovaniu vzniknutých trov zo dňa 10. 05. XXXX. Z vyúčtovanej faktúry bolo
uhradených 1 000,- Eur, pričom zvyšná suma vo výške 2 140,95,- Eur bola prihlásená do dedičskéhokonania po nebohom poručiteľovi, ktoré prebiehalo na notárskom úrade JUDr. Márie Macháčkovej pod
sp. zn. 7D/83/XXXX. Dedičmi nebohého poručiteľa bola jeho dcéra Z. L. a Z. X., syn po nebohej dcére
nebohého, teda neplnoletý vnuk. U notára bola vyššie uvedená faktúra prihlásená do pohľadávok voči

nebohému, ale žalovaní uvedený dlh nebohého odmietli uznať. Žalobcom prihlásená pohľadávka vo
výške 2 140,95,- Eur bola teda rozporovaná, a preto žalobca podal uvedenú žalobu. Je nesporné, že
počas života poručiteľa boli poručiteľovi zo strany žalobcu ako splnomocneného obhajcu poskytnuté
právne služby v cenách a náhradách v obvyklej výške a v rozsahu podľa počtu úkonov, ktoré boli
nepochybne špecifikované v trestom spise čo do počtu úkonov, ktoré sú honorované v zmysle vyhlášky

č. 655/2004, ako i čo do opodstatnenia náhrad za cestovné náhrady za cestovné a za stratu času na
úkony, ktoré nie sú sídlom advokáta a to tiež podľa spomenutej vyhlášky. Rozsah úkonov a rozsah
náhrad je identifikovaný vo vyúčtovaní trov zo dňa 10. 05. XXXX. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z
omeškania z dlžnej sumy, nakoľko sa dostali žalovaní do omeškania s peňažným plnením.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. 09. 2017 žalobca upravil žalobu v tom zmysle, že

žalovaná v 1. rade nadobudla majetok vo všeobecnej hodnote po poručiteľovi 24 515,22,- Eur, pričom
na pasívach dedičstva sa podieľala vo výške 2 526,29,- Eur a čistá hodnota dedičstva, ktorú nadobudla
je 21 988,93,- Eur, pričom žalovaný v 2. rade nadobudol dedičstvo v čistej hodnote 22 775,- Eur, a
teda žalobca špecifikoval výšku dlžnej sumy, ktorá pripadá na toho ktorého žalovaného podľa podielu k
celémudedičstvu.Žalovanáv1.radenadobudlamajetokvcelkovejhodnote49,12%kcelémudedičstvu

a žalovaný v 2. rade 50,88 % k celému dedičstvu.

4. Okresný súd Ružomberok vydal v uvedenej veci dňa 06. 10. 2017 platobný rozkaz, ktorým v plnom
rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, avšak proti vydanému platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2.
radeprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuriadneavčasodporsodôvodnením,nazákladektorého

bol platobný rozkaz tunajšieho súdu uznesením zo dňa XX. 03. 2018 v celom rozsahu zrušený.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odôvodnení podaného odporu
uviedli, že žalobcom uplatnený nárok považujú v celom rozsahu za nedôvodný. Žalobca v žalobe
opomína viaceré zásadné skutočnosti resp. niektoré jeho tvrdenia nezodpovedajú skutkovému stavu,

čo všetko vo vzájomných súvislostiach dôvodne spochybňuje nárok žalobcu. Splnomocnenie, na
ktoré sa odvolával žalobca, neobsahuje súhlas poručiteľa s náhradami podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z.. V splnomocnení bolo len uvedené, že poručiteľ vedel, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci mu patrí odmena za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, ktoré sa
mu zaviazal zaplatiť. To znamená, že v splnomocnení nie je žiadna zmienka o dohode na odmene

podľa predmetnej vyhlášky ako to tvrdí žalobca, ale vo veci odmeny sa splnomocnenie odvoláva na
zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, pričom žalobca doposiaľ takúto zmluvu nepredložil, a teda
nepreukázal na akej odmene sa s poručiteľom dohodol. Ďalej poukázali na to, že pri poskytovaní
právnych služieb vystupoval poručiteľ vo vzťahu k žalobcovi v pozícii spotrebiteľa právnej služby.
Spotrebiteľský druh občianskoprávnych zmlúv má osobitný režim právnej úpravy, ktorý sa vyznačuje

zvýšeným záujmom spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi služieb. Na potrebu vyššej ochrany spotrebiteľa
reflektuje aj zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ktoré okrem iného
upravuje právny vzťah medzi advokátom a klientom. Poukázali na § 18 ods. 4 tohto zákona, v
zmysle ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý

je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto
úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať
bezodkladne. Ak teda žalobca odvodzuje svoj žalovaný nárok len s odkazom na splnomocnenie, je
zrejmé, že minimálne s poukazom na toto ustanovenie mu tento nárok nepatrí. Žalobca ďalej uviedol,
že za poskytované právne služby vystavil dňa 30. 09. 2015 faktúru č. 2015415 splatnú dňa 14. 10. 2015

a od dátumu jej splatnosti odvodzuje úrok z omeškania vo výške 5,05 %. Relevantnosť tohto dokladu
je však sporná, nakoľko žalobca vystavil faktúru na meno poručiteľa takmer 5 mesiacov po jeho smrti,
pričom zo žaloby nevyplýva ani to, komu a kedy žalobca faktúru doručoval. Nezrovnalosť vyvoláva výška
fakturovanej sumy, pretože žalobca uviedol, že z fakturovanej sumy mu bolo uhradených 1000,- Eur,
avšak nie je zrejmé kto a kedy túto sumu uhradil. Sporné otázky vyvoláva aj vyúčtovanie trov obhajoby

žalobcom listom zo dňa 10. 05. XXXX. Aj v tomto prípade platí, že vyúčtovanie bolo vyhotovené až po
smrti poručiteľa, a preto nie je zrejmé komu a kedy ho žalobca doručil. Z dôvodu opatrnosti namietli aj
niektoré úkony, a to položku č. 2 nahliadnutie do spisu a položku č. 4 poradu s obvineným, ktorá sa
neuskutočnila, a preto podľa ich názoru nie je daný nárok na túto odmenu ani ak by sa postupovalo vzmysle vyhlášky č. 655/20XX. Uviedli, že faktúra a ani vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 10. 05. 2015
nemohli vyvolať voči poručiteľovi žiadne právne následky, keďže oba dokumenty síce znejú na meno
poručiteľa, avšak boli vyhotovené až po jeho smrti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto

navrhli, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

6. Žalobca sa k podanému odporu písomne nevyjadril.

7. Na pojednávaní konanom dňa 05. 09. 2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu,ktorýmaldoručeniepredvolanianapojednávanieriadneavčasvykázané,pričomsvojuneúčasť
neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

8. Žalobca na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že zo samotnej
žaloby, ako aj zo spisu je zrejmé, že vykonal úkony obhajoby, ktoré boli riadne vykonané, protistrana
namietala dva úkony, s čím sa stotožnil, avšak z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že tieto úkony boli

riadne klientovi poskytnuté. Okrem toho sa nachádza v spise splnomocnenie, ktorého súčasťou je
informácia o tom, že nebohý klient sám prehlásil, že je povinný poskytnúť obhajcovi trovy obhajoby,
o čom bol poučený. Klient teda potvrdil, že musí zaplatiť advokátovi odmenu. Žiaden zákon a ani iný
predpis nevyžaduje, aby advokát predložil nejakú písomnú zmluvu medzi ním a klientom, z ktorej by
vyplývala povinnosť informovať o výške odmeny za poskytnutú obhajobu. Poukázal na § 24 ods. 1

Zákona o advokácii, kde je zrejmé, že advokát má za poskytnuté úkony nárok na odmenu. Z ods. 3
tohto ustanovenia vyplýva, že ak nebola odmena dohodnutá, je povinný poskytnúť mu odmenu podľa
advokátskej tarify, čo je nespochybniteľné. Pokiaľ protistrana poukázala na § 18 ods. 4 Zákona o
advokácii, žalobca bol toho názoru, že aj v samotnom splnomocnení bol klient informovaný, okrem
toho aj klienta informoval pred každým úkonom, tak isto informoval aj svedka pána S., ktorého navrhol

vypočuť a ktorý vlastne sprostredkoval pre nebohého klienta obhajobu. Pokiaľ bola vznesená námietka,
že faktúra bola vystavená na nebohého žalobca uviedol, že deň pred smrťou nemohol tušiť, že sa obesí
o tomto nemohol vedieť, keď sa tak stalo, dozvedel sa o jeho smrti a potom to riešil následne s osobou,
ktorá sprostredkovala obhajobu, teda s pánom S. a s jeho dedičmi.

9. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že žalovaní trvajú na svojom písomnom
odpore, ktorý podali proti vydanému platobnému rozkazu. Opäť upriamil pozornosť súdu na explicitné
ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácii, ktoré upravuje vzťah klienta a poskytovateľa právnej služby
pokiaľ sa týka odmeny, v tomto ustanovení je zakotvená povinnosť advokáta informovať pred každým
uskutočneným úkonom klienta o výške odmeny, ak tak neurobí, toto ustanovenie sankcionuje porušenie

tejto povinnosti zánikom nároku na odmenu advokáta. V podanej žalobe sa nikde nespomína odmena
podľa vyhlášky, ale splnomocnený advokát sa odvoláva na zmluvu o právnej pomoci, pričom táto zmluva
doposiaľ súdu predložená nebola, a teda mal za to, že advokátovi odmena nepatrí. Ďalej poukázal na
to, že v rozpore s právnou úpravou bola vystavená faktúra na zomrelého obvineného, ktorému bola
poskytnutá právna pomoc. K úroku z omeškania uviedol, že nie je zrejmé komu bola faktúra doručená a

kedy,tietoskutočnostinamietal,apretosavostanompridržalpísomnepodanéhoodporuprotivydanému
platobnému rozkazu. Uviedol, že ak strana žalobcu nevyužila v zákonnej lehote prostriedky procesnej
obrany a procesného útoku, požiadal, aby súd na ďalšie nové dôkazy, tvrdenia neprihliadal.

10. Sudca v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku uviedol, že medzi sporovými stranami

ostala sporná otázka oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie odmeny, pričom podľa predbežného
právneho posúdenia uviedol, že za skutkového stavu zisteného pred pojednávaním sa javila žaloba
žalobcu ako nedôvodná.

11. V priebehu pojednávania v podstate právni zástupcovia sporových strán zotrvali na svojich

stanoviskách, ktoré prezentovali aj vo svojich záverečných prednesoch.

12.Žalobcanazáveruviedolazopakovalskutočnosti,ktorétvrdilvpriebehupojednávaniat.j.ževykonal
úkony obhajoby pre nebohého obvineného, ktorý s nimi vyjadril súhlas, pokiaľ niekto namietal otázku
spotrebiteľského vzťahu, tak takúto námietku nikdy nevzniesol samotný spotrebiteľ, ktorý v danom

vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Neexistuje dôkaz o tom, že by spotrebiteľ toto namietal a strana
žalovaných nemá dôkaz o tom, že takáto povinnosť splnená nebola. Preto uviedol, že nárok na odmenu
za zrealizované úkony právnej pomoci je plne dôvodný. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti preto navrhol
žalobe vyhovieť a priznať ním uplatnený nárok.13. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na záver uviedol, že vzťah medzi žalobcom ako
advokátom a jeho nebohým klientom bol vzťahom spotrebiteľským bez ohľadu na to, či sa nebohý

klient takého statusu domáhal alebo nie, pričom právne postavenie spotrebiteľa znamená, že advokát
je povinný vo vzťahu k nemu pristupovať obzvlášť obozretne a predovšetkým ho informovať riadne o
výške odmeny. Bez ohľadu na to, či sa s ním dohodne na odmene v zmysle advokátskej tarify alebo
tzv. zmluvnej odmene spotrebiteľ má právo a advokát povinnosť informovať klienta o výške v priebehu
poskytovania právnej služby. Samotná skutočnosť, že takáto informácia nemusí byť v písomnej forme

ako to tvrdí žalobca je síce pravdivá, ale vedie žalobcu do dôkaznej núdze, pretože nevie preukázať,
že nebohého klienta informoval o výške odmeny. Napokon aj samotné znenie žaloby je kontroverzné
pokiaľ ide o odmenu, pretože jednak poukazuje na to, že nebohý klient súhlasil s odmenou v zmysle
tarify, zatiaľ čo zo samotného splnomocnenia sa uvádza, že odmena by mala byť poskytnutá v zmysle
zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania.

14. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil a s obsahom listín založených v spise, a to s
vyúčtovaním trov obhajoby, ktoré vystavil žalobca dňa 10. 05. 2015, s faktúrou č. 2015415 na základe
ktorej žalobca vyfakturoval nebohému B. L. právne zastúpenie vo veci týranie blízkej a zverenej osoby
na celkovú sumu 3 140,95,- Eur, s prihlásením pohľadávky žalobcu dedičského konania zo dňa XX. 10.

2015, s podaním žalobcu označeným ako zmena žaloby zo dňa XX. 08. 2017, s výpisom z účtu žalobcu,
ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1T/22/2015 a 7D/83/2015, pričom zistil a
ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Žalobca ako advokát poskytoval nebohému B. L. nar. XX. XX. XXXX úkony právnej služby ako

obhajca v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti nemu na Okresnom riaditeľstve Policajné zboru
Ružomberok pod sp. zn. ČVS: ORP-378/VYS-RK-2014 pre pokus zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby. Nebohý B. L. požiadal o sprostredkovanie služieb obhajoby prostredníctvom svojej sestry a
svojho švagra N. S., ktorí vybavili účasť obhajcu vo väzbe v Žiline, kde došlo k podpísaniu plnej
moci na zastupovanie v tejto trestnej veci samotným B.om L.. B. L. teda splnomocnil žalobcu na

svoje zastupovanie v uvedenej trestnej veci, pričom dňa XX. XX. XXXX B. L. zomrel. Na základe tejto
skutočnosti Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 1T/22/XXXX zo dňa 06. 05. XXXX zastavil
trestné stíhanie proti obžalovanému z dôvodu, že tento zomrel. Na základe udeleného splnomocnenia
uskutočnil žalobca úkony právnej pomoci pre nebohého B.a Chovanca, pričom za poskytnuté úkony
právnej pomoci si v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytnutie právnych služieb vyúčtoval odmenu na základe faktúry č. XXXX415 zo dňa 30. 09. XXXX,
kde celkom vyúčtoval sumu 3 140,95,- Eur, čo zodpovedalo vyúčtovaniu vzniknutých trov zo dňa 10.
05. XXXX. Z vyúčtovanej faktúry bolo uhradených N. S. - švagrom nebohého B.a L. suma 1 000,- Eur,
pričom zvyšná suma bola prihlásená na základe prihlášky zo dňa XX. 10. XXXX do dedičského konania,
ktoré sa viedlo na notárskom úrade JUDr. Márie Macháčkovej, notárky pod sp. zn. 7D/83/XXXX. Dedičmi

nebohého boli žalovaná v 1. rade, jeho dcéra a neplnoletý vnuk, syn nebohej dcéry. Žalovaní uvedený
nárok žalobcu odmietli uznať, a keďže bola pohľadávka nimi rozporovaná, podal žalobca žalobu na
tunajšom súde dôvodiac že je nesporné, že počas života poručiteľa boli poručiteľovi zo strany žalobcu
ako splnomocneného obhajcu poskytnuté právne služby v cenách a náhradách v obvyklej výške a v
rozsahupodľapočtuúkonov,ktorésúnepochybnešpecifikovanévtrestnomspiseaktorésúhonorované

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalovaný v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odmietli nárok žalobcu splniť dôvodiac tým, že ich právny predchodca bol spotrebiteľom právnej služby,
pričom žalobca nepreukázal, že by sa dohodol so spotrebiteľom na výške odmeny, a teda ak s ním
dohodol na výške odmeny, nárok mu s poukazom na § 18 ods. 4 Zákona o advokácii nepatrí. Sporným
zostal teda nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy na základe vystavenej faktúry.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenskýzákon) v znení neskorších predpisov výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi,
orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych
rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a

ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej
len „právne služby“).

19. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

20. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

21. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné
pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

XX. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte

pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.

XX. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

24. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. V konaní bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. a
2. rade sú dedičmi po nebohom B. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca

ako advokát nebohému B. L. počas jeho života poskytoval právnu pomoc ako obhajca, nakoľko B. L. bol
stíhaný pre pokus zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré trestné stíhanie sa viedlo na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Ružomberku pod sp. zn. ČVS: ORP-378/VYS-RK-2014. V predmetnej
veci za života nebohého požiadal jeho švagor žalobcu ako obhajcu o poskytovanie právnych služieb a
zároveň mu vybavil účasť vo väzbe v Žiline, kde sa nebohý B. L. nachádzal a tu mu podpísal aj nebohý

B. L. splnomocnenie na zastupovanie v tejto trestnej veci. Žalobca ako obhajca uskutočňoval úkony
právnej pomoci až do smrti nebohého. O tejto skutočnosti nebolo sporu a túto skutočnosť strany sporu
ani nespochybňovali. Nakoľko B. L. dňa XX. XX. XXXX zomrel, Okresný súd Ružomberok uznesením
sp. zn. 1T/22/XXXX zo dňa 06. 05. XXXX zastavil trestné stíhanie proti obžalovanému z dôvodu, že
tento zomrel. V zmysle uvedeného splnomocnenia teda žalobca uskutočnil služby právnej pomoci pre

obvineného tak, ako boli vyúčtované vo vyúčtovaniach trov obhajoby zo dňa 10. 05. XXXX. Žalovaný v
1. a 2. rade ako dediči po nebohom B. L. spochybnili iba dva úkony právnej pomoci, s čím sa žalobca
stotožnil, avšak i napriek tejto skutočnosti odmietli dlžnú sumu uhradiť. Na základe ukončenia právnej
pomoci žalobca vystavil dňa 30. 09. XXXX faktúru č. XXXX415 na nebohého B.a L., kde mu vyfakturoval
právne zastupovanie v celkovej výške 3 140,95,- Eur. Z tejto sumy bola uhradená švagrom nebohého

B.a L., N. S. suma 1 000,- Eur, pričom zvyšnú sumu dedičia odmietli uhradiť. Z tohto dôvodu preto
žalobca prihlásil túto pohľadávku do dedičského konania po nebohom poručiteľovi, ktoré prebiehalo
na notárskom úrade JUDr. Márie Macháčkovej pod sp. zn. 7D/83/XXXX. Žalovaní však odmietli dlh
nebohého uznať a z tohto dôvodu preto podal žalobca žalobu na súd a domáhal sa zaplatenia svojhonároku. O tom, že služby zo strany žalobcu boli poskytnuté nebolo žiadnych pochýb, avšak žalovaní v
1. a 2. rade cestou svojho právneho zástupcu namietli, že nebohý poručiteľ vystupoval vo vzťahu so
žalobcom ako spotrebiteľ právnych služieb, pričom spotrebiteľský druh občianskoprávnych zmlúv má

osobitný režim právnej úpravy, ktorý sa vyznačuje zvýšeným záujmom spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, pričom poukázali na § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, v
zmysle ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

V sporovom konaní platí povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda ak sporová strana niečo tvrdí, má
povinnosť toto aj dokázať. Nepostačuje, ak ostane táto skutočnosť v rovine tvrdenia. V danom spore bolo
vykonaním dokazovania preukázané, že žalobca ako poskytovateľ právnych služieb neuniesol dôkazné
bremeno a súdu nepredložil žiadny dôkaz okrem vlastného tvrdenia, že by si túto informačnú povinnosť
splnil. Dôvodil, že o výške odmeny niekoľkokrát hovoril so švagrom nebohého, ktorý sprostredkoval
jeho obhajobu, ako aj so samotným obhajcom, pričom uviedol, že žiadnu písomnú zmluvu o poskytnutí

právnej pomoci okrem splnomocnenia nemá. Žalobca teda súd nepresvedčil, že by si dôsledne splnil
túto povinnosť, pričom samotné tvrdenie žalobcu ohľadom tejto skutočnosti nepostačuje.

26. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru po smrti nebohého B.a L.
na jeho meno, pričom súd má za to, že bola vystavená na subjekt, ktorý nemal spôsobilosť na právne

úkony z toho dôvodu, že tento zomrel. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je súd toho názoru, že faktúra
nemala byť vystavená na nebohého B.a L. a keďže tak nebolo vykonané, faktúra doposiaľ ani nie je
splatná. Je neprípustné, aby bola faktúra vystavená na subjekt, ktorý nemal spôsobilosť na právne
úkony. Súd teda aj napriek tomu, že úkony právnej služby boli obhajcom vykonané, obhajcovi nárok
na zaplatenie dlžnej sumy z vyššie uvedených dôvodov nepriznal. Samotný žalobca na preukázanie

skutočnosti, že informoval nebohého B.a L. o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci navrhol
vypočuť svedkov p. D. a p. N. S., švagra nebohého B.a L., ktorý sprostredkoval obhajobu, avšak súd jeho
návrhy ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. Súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že
uvedené návrhy dôkazov neboli oznámené strane žalovaných, samotný žalobca mal možnosť vyjadriť
sa k podanému odporu, pričom sa v lehote stanovenej súdom k tomu nevyjadril, prvýkrát súdu oznámil,

že chce vypočuť svedka p. N. S. vo svojom podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu elektronicky
dňa 05. 06. 2018, ktorým žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu jeho
práceneschopnosti. To isté platí aj ohľadom ďalšej svedkyne p. G. D. bývalej priateľky nebohého B.a L..
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku, ako aj prostriedky procesnej obrany

včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr ak by konala so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Vzhľadom k tomu, že strana žalobcu tieto návrhy dôkazov neoznámila včas, nakoľko strana žalovaných
otýchtonávrhochnevedela,pričomžalobcastranužalovanýchneupovedomilotom,ženavrhujevýsluch
svedkov a strana žalovaného by sa musela na výsluchy pripraviť a vykonať poradu so svojím právnym

zástupcom, čo by znamenalo odročenie pojednávania súd na tieto návrhy neprihliadol, pretože žalobca
mal dostatok času na to, aby uplatnil prostriedky procesného útoku. I napriek tomu, že bol vyzvaný na
vyjadreniesakpodanémuodporu,žalobcasakpodanémuodporuvôbecnevyjadril.Vzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti preto súd návrhy dôkazov, ktoré navrhla strana žalobcu teda vykonať výsluchy
svedkov G. D. a N. S. zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola
zamietnutá, priznal každému jednotlivo nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.