Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514203750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Y. č. XXX, občana SR, právne zastúpený JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom
Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným 1/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX,
občan SR a 2/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, občianka SR, právne zastúpení JUDr.
Marošom Zimom, advokátom so sídlom Hradné Námestie 29, 060 01 Kežmarok o odstránenie plotu a o
vzájomnom návrhu žalovaných, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 2C/156/2014-247 zo dňa 26.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok súdu 1. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť
z pozemku žalobcu parcela KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria evidovaná na LV č. XXXX
katastrálneho územia J. Ľ. drobnú stavbu - plot pozostávajúci z oporného stĺpika a vchodovej bránky
po vyznačený bod 1-568 s posunom k pozemku žalovaných parcela KN-C XXX/X zastavané plochy a
nádvoria evidovaná na LV č. XXXX katastrálne územie J. Ľ. o 89 cm, podľa prílohy č. 7 znaleckého
posudku č. 9/2012 vypracovaného F.. M. Y.Q., K. H. X, XXX XX X., znalcom v odbore geodézie a
kartografie zo dňa 20.09.2012, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. II. Vzájomný návrh

žalovaných na zriadenie vecného bremena súd zamietol. II. Uviedol, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 123, § 126 ods.1, § 134 ods.1, § 151n
ods.1, 2, § 151o ods.1 a § 135 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po určení hranice medzi parcelami strán sporu, teda medzi

parcelami KN U. XXX a KN C XXX v k.ú. J. Ľ. ostal predmetom sporu nárok žalobcu na odstránenie
plota (stĺpika) žalovaných z jeho pozemku a vzájomný návrh žalovaných na určenie vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po časti parcely KN C parc. č. XXX/X v k.ú. J. Ľ. (o
šírke 60 cm) vyznačenej v geometrickom pláne súdneho znalca F.. Y. v prospech vlastníka parcely KN
- C parc č. XXX/X v k.ú. J. Ľ.W..

X. V prvom rade sa musel súd prvej inštancie vysporiadať, či existovala nejaká dohoda ohľadne

neoplocovania pozemkov medzi 5 susediacimi pozemkami na ulici, kde majú postavené rodinné domy
strán sporu, v akej forme a aké mala prípadne táto dohoda právne účinky a následky.5. Vychádzajúc z vyjadrení svedkov K. K., Z. S., Š. N. a tvrdení žalovaných je zrejmé, že medzi vlastníkmi
parciel KN C 497, 500, XXX, XXX a XXX došlo niekedy okolo roku 1984 k dohode, že si susedia nebudú
ohradzovať v prednej časti 0,60 m zo svojho pozemku za účelom, aby mal sused lepší vjazd do dvora. Aj

znalec v znaleckom posudku konštatuje, že ostatní vlastníci (t.j. vlastníci parciel KN C XXX, XXX, XXX
M. XXX) rešpektujú túto dohodu a neoplocujú si prednú časť pozemku v celej šírke, ale majú oplotenie
posunuté 0,60 m do svojho pozemku, teda aj tento reálny užívací stav nasvedčuje záveru, že takáto
dohoda bola uzavretá. Dohoda však bola uzavretá iba ústne.

6. Naviac ani po vykonanom dokazovaní súd nemal jednoznačne preukázané, čo presne bolo
predmetom, resp. obsahom tejto dohody, vzhľadom na to ju súd prvej inštancie považoval za neurčitú.

7.ZvýpovedísvedkovK.K.Ľ.,Z.S.,Š.N.naohliadkenamiestesamom,akoajzichčestnýchprehlásení
predložených žalovanými vyplýva, že vlastníci susediacich pozemkov sa mali dohodnúť, že nebudú
ohradzovať okap, resp. že v prednej časti pozemku prenechajú spodnému susedovi 0,60 m na lepší

vjazd do dvora. Okap je časť strechy prečnievajúca cez obvodový múr domu. Je logické, že okap sa
neohradzuje, keďže je vyššie vo vzduchu, teda predmetom dohody asi mal byť pozemok pod okapom. Z
takto vymedzenej dohody však nevyplýva určito a bez akýchkoľvek pochybností, či predmetom dohody
malo byť len neohradzovanie pozemku vpredu od ulice, alebo že vlastník z dolnej strany mal susedovi
(v danom prípade žalobca žalovaným) prenechať 0,60 m na užívanie po celej dĺžke pozemkov, prípadne

len po koniec rodinného domu (viď vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa
29.05.2014, ktorým vysvetľoval, čo sa myslí prednou časťou pozemku).

8. Naviac súd nemal jednoznačene a nespochybniteľne preukázané, že účastníkom dohody bol aj
žalobca, ktorý účasť na takejto dohode jednoznačne popiera. Účasť žalobcu potvrdili svedkovia K. K.

M. Z.J. S.. Svedok Š. N. uviedol, že účastníkmi dohody boli vlastníci rodinných domov na danej ulici,
pričom žalobca s výstavbou rodinného domu začal až o niekoľko rokov neskôr v rokoch 1999-2000.

9. Žalovaní vychádzajúc z tejto dohody postavili ľavý stĺpik brány (pri pohľade z ulice do dvorov rodinných
domov) na pozemku žalobcu. Po zameraní hranice medzi pozemkami účastníkov konania bolo zistené,

že stred stĺpika je osadený 89 cm od hranice pozemkov žalobcu a žalovaných smerom do pozemku
žalobcu.

10. V danom prípade sa žalobca domáhal odstránenia časti oplotenia (stĺpika a vchodovej bránky) z
jeho pozemku. Skutočnosť, že časť oplotenia zasahuje do pozemku žalobcu, nenamietali ani žalovaní.

Keďže súd mal preukázané vlastnícke právo k pozemku KN C XX7 v k.ú. J. Ľ. a skutočnosť, že časť
oplotenia pozostávajúceho z oporného stĺpika a časti brány zasahuje do vlastníckeho práva žalobu, súd
návrhu žalobcu na odstránenie časti oplotenia žalovaného v celom rozsahu vyhovel.

11. V ďalšej časti súd pristúpil k posúdeniu oprávnenosti vzájomného návrhu žalovaných a dospel k

záveru, že tento nie je dôvodný.

12. Žalovaní sa domáhali určenia vecného bremena, ktoré mali nadobudnúť na základe vydržania.
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom

je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená
držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, resp. výkon určitého práva,
pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec alebo výkon práva držiteľovi patrí. Okolnosť, z
ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci alebo užívateľ práva, je to
okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Tretím a posledným predpokladom

vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby. Uvedené základné predpoklady platili tak
v roku 1984, kedy malo dôjsť k dohode vlastníkov susediacich pozemkov, ako aj po roku 1991, kedy
došlo k podstatnej zmene Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaní odvodzovali dobromyseľnosť ich vstupu do užívania časti pozemku žalobcu od zadnej

steny jeho rodinného domu po hranicu pozemkov účastníkov konania od vyššie uvedenej dohody
vlastníkov susediacich pozemkov o prenechaní okapov v rozsahu 0,60 m z dolnej strany. Ako už
bolo uvedené, uvedená dohoda bola uzavretá iba ústne a je neurčitá. V zmysle § 135c Obč. zák.
účinného v čase uzavretia dohody sa, zmluva o zriadení vecného bremena musí byť písomná a na jejúčinnosť sa vyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom. Je zrejmé, že dohoda sa ani nevypracovala
písomne, ani nebola zaregistrovaná na štátnom notárstve. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/361/2012 zo dňa 27.01.2015 a jeho závery s tým, že držba

nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. V tejto súvislosti
poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/137/2011 a konštatoval, že závery uvedené
v týchto rozhodnutiach podľa názoru konajúceho súdu sú plne použiteľné aj pre prípad vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V čase uzatvárania dohody vlastníkov susediacich pozemkov sa
na zriadenie vecného bremena vyžadovala písomná zmluva a na účinnosť takejto zmluvy sa vyžadovala

jej registrácia na štátnom notárstve.

14. Ak žalovaní vstúpili do užívania časti pozemku žalobcu na základe ústnej dohody o práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu, ktorá naviac bola neurčitá, nie je splnená podmienka dobrej
viery vo vzťahu k právnemu titulu vstupu do držby. Takýto omyl je v zmysle citovaného rozhodnutia
NS neospravedlniteľný a nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj

keď žalovaní môžu byť subjektívne presvedčení, že im toto právo prislúcha. Rozhodnutie o trovách
konania ponechal súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade. Namietali, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.2 písm.f/
O.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/110/2010 zo dňa 26.04.2012. V prejednávanej veci
zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že
v roku 1984 došlo na Obecnom úrade v Obci J. Ľ. k stretnutiu vlastníkov susediacich pozemkov KN

XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX, na ktorom boli prítomní Z. S., K. K., K. Č. - žalovaný v 1.rade, K.
Ž., Z. P. - žalobca, K. P. M. Š. N.. Žalovaní poukázali na čestné prehlásenia, ktoré sú súčasťou spisu
a na svedecké výpovede. Obsahom tohto stretnutia bola ústna dohoda všetkých zúčastnených osôb,
kde sa dohodli, že si vzájomne ponechajú do užívania 0,60 m z dolnej strany pozemku na lepší vjazd
vlastníkovi susediacej parcely. To znamená, že 0,60 m okap nechá vlastník susedovi v prednej časti

pozemku za účelom vjazdu motorovým vozidlom do dvora a hlavne z bezpečnostných dôvodov. Táto
dohoda bola zo strany žalobcu rešpektovaná do roku 2001, kedy žalobca prvýkrát zasiahol do pokojného
stavu žalovaných v 1.a 2.rade výzvou na odstránenie vchodovej bránky. Je teda zrejmé, že žalovaní od
roku 1984 do roku 2001 nepretržite, dobromyseľne, nerušene užívali časť pozemku žalobcu o šírke 0,60
cm za účelom prechodu, prejazdu motorovým vozidlom, čím naplnili podmienky nadobudnutia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. So závermi súdu prvej inštancie, že dohoda bola ústna
a že z dokazovania nemal jednoznačne preukázané čo presne bolo predmetom, resp. obsahom tejto
dohody a vzhľadom na to ju súd prvej inštancie považoval za neurčitú, sa žalovaní nestotožnili, pretože
tak z listinných dôkazov, ako aj zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že predmetom ústnej dohody bol
súhlaskaždéhovlastníkapozemkuužívaťčasťjehopozemkuošírke0,60mvpredmetnejčastipozemku

v prospech dolného suseda za účelom vjazdu motorovým vozidlom do dvora a hlavne z bezpečnostných
dôvodov. S poukazom na obsah tejto dohody sa všetky rodinné domy osadzovali 0,60 m od hranice
susedného pozemku, ani jeden z vlastníkov si neohradzoval dohodnutých 0,60 m. Taktiež prítomnosť
žalobcunatomtostretnutí,kdedošlokdohodeboladokazovanímpreukázaná.Pretomajúžalovanízato,
že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože nesprávne interpretoval príslušné právne

predpisy. Preto navrhli, aby odvolací súd po zvážení dôvodov odvolania tomu v celom rozsahu vyhovel
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie,
prípadne vo veci rozhodne rozsudkom tak, že vyhovie v celom rozsahu vzájomnému návrhu žalovaných
v 1.a 2.rade. V prípade úspechu si žalovaní uplatnili náhradu trov konania, ako aj právneho zastúpenia.

16. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že v čase kedy malo dôjsť k dohode,
t.j. od roku 1984 bol pozemok žalobcu už oplotený. Súd prvej inštancie správne poukazuje na to,
že žalovaní nepreukázali čo malo byť predmetom ústnej dohody, keď je zrejmé, že len samotná
dohoda o neohradzovaní pozemku za účelom prechodu nemôže viesť k žalovaným tvrdenému vzniku
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na ust.§ 134

ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka a oprávnenosť
držby, zároveň na konštantnú judikatúru súdov SR, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3MCdo/13/2008 zo dňa 27.07.2009. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj právny predchodca žalobcu
prípadne trpel prechod žalovaných cez časť ich pozemku, dané samo o sebe ešte neznamená, žedošlo k vzniku práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním. Súd prvej inštancie správne
odôvodnil rozhodnutie aj s poukazom na ústnu formu tejto dohody, ktorá vzhľadom na jasné znenie
ust.§ 135c ods.1 Občianskeho zákonníka musela mať písomnú formu. Dané ešte umocňuje fakt, že

na účinnosť takej zmluvy sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom. Žalobcovia sa plne stotožnili
so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak žalovaní vstúpili do užívania časti pozemku žalobcu
na základe ústnej dohody, o práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorá je navyše značne
neurčitá, nemôže byť splnená podmienka dobrej viery vo vzťahu k právnemu titulu, pričom takýto omyl
je omylom neospravedlniteľným a napriek ich subjektívnemu pocitu, že im toto právo patrí. Zároveň

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdon/568/96 zo dňa 10.02.1999 a 22Cdo/721/2002
zo dňa 27.05.2002. Nemožno prisvedčiť odvolaniu v rámci ktorého žalovaní tvrdia, že od roku 1984
do roku 2001 nepretržite dobromyseľne, nerušene užívali časť pozemku žalobcu o šírke 0,6 m za
účelom prechodu, prejazdu motorovým vozidlom, čím naplnili podmienky pre nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Vo vzťahu k napadnutému prvému výroku žalobcovia
uviedli, že aj napriek skutočnosti, že žalovaní odvolaním napadli aj túto časť, neodôvodnili žiadnym

spôsobom v čom vidia nesprávnosť daného výroku rozhodnutia. Naopak žalovaní opakovane aj v
predmetnom odvolaní uviedli, že uznávajú, že plot sa nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve
žalobcu. Preto žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaných nahradiť
žalobcovi trovy konania.

17. Vyjadrenie žalobcov bolo zaslané s výzvou na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaných, ktorý
prevzal výzvu dňa 18.07.2016. Zo strany žalovaných vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov podané nebolo.

18. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a

doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s
tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných nie je dôvodné. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných uvádza.

19. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

20. Podľa ust.§ 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa ust. § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa ust. § 135c Obč. zák. účinného od 1.4.1983 vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím

oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť aj výkonom práva (§135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po určení hranice medzi parcelami strán sporu, teda medzi
parcelami KN C XXX a KN C XXX v k.ú. J. Ľ. ostal predmetom sporu nárok žalobcu na odstránenie
plota (stĺpika) žalovaných z jeho pozemku a vzájomný návrh žalovaných na určenie vecného bremena

- práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po časti parcely KN C parc. č. XXX/X v k.ú. J. Ľ. (o
šírke 60 cm) vyznačenej v geometrickom pláne súdneho znalca F.. Y. v prospech vlastníka parcely KN
- C parc č. XXX/X v k.ú. J. Ľ..

24. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie dohody ohľadne

neoplocovania pozemkov medzi piatimi susediacimi pozemkami na ulici, kde majú postavené rodinné
domy strany sporu. Zároveň v akej forme a aké mala prípadne táto dohoda právne účinky. I odvolací
súd má za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že takáto dohoda bola uzavretá, ale
iba ústne. Zároveň odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním
nebolo jednoznačne preukázané čo bolo presne predmetom, resp. obsahom dohody, teda ide o neurčitú
dohodu. Zároveň súd prvej inštancie riadne vysvetlil z čoho táto neurčitosť pramení. Odvolací súd

súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne a
nespochybniteľne nevyplýva, že účastníkom dohody bol aj žalobca, ktorý účasť na takejto dohode
jednoznačne poprel aj keď účasť žalobcu potvrdili svedkovia K. M. S.. Svedok N. uviedol, že účastníkmi
dohody boli vlastníci rodinných domov na danej ulici, pričom žalobca s výstavbou rodinného domu
začal aj niekoľko rokov neskôr v rokoch 1999 - 2000. Správny je i záver súdu prvej inštancie,

keď zistil, že žalovaní, ktorí mali vychádzať z tejto dohody postavili ľavý stĺpik brány pri pohľade
z ulice do dvorov rodinných domov na pozemku žalobcu. Po zameraní hranice medzi pozemkami
bolo zistené, že stred stĺpika je osadený 89 cm (nie 60) od hranice pozemkov žalobcu a žalovaných
smerom od pozemku žalobcu. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záver súdu prvej inštancie,
že časť oplotenia zasahuje do pozemku žalobcu, pričom túto skutočnosť nenamietali ani žalovaní,

tak ako to vyplýva z ich vzájomného návrhu, ktorým žiadali zriadiť vecné bremeno, teda skutočne
časť oplotenia pozostávajúceho z oporného stĺpika a časti brány zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu. Preto bolo namieste žalobe vyhovieť. Toto rozhodnutie by však bolo nesprávne, pokiaľ by
bol dôvodný vzájomný návrh žalovaných na zriadenie vecného bremena. Žalovaní tvrdili, že toto
nadobudli na základe vydržania. Svoju dobromyseľnosť do vstupu do užívania časti pozemku žalobcu

do zadnej steny jeho rodinného domu po hranicu pozemkov strán sporu odvodzovali od dohody
vlastníkov susediacich pozemkov o prenechaní okapov v rozsahu 0,60 m z dolnej strany, tak ako
bola spomínaná vyššie. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že táto dohoda bola uzavretá iba
ústne a je neurčitá. Na zmluvu o zriadení vecného bremena musela byť písomná forma (§ 135c
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody) a zároveň na jej účinnosť sa vyžadovala

aj registrácia štátnym notárstvom. Dohoda nebola vypracovaná písomne a ani nebola registrovaná
na štátnom notárstve. I odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na
uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/361/2012 zo dňa 27.01.2015, ale i rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 3Cdo/97/2009m, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3Mcdo/7/2010, 3Mcdo/8/2010, 6Mcdo/5/2010,
5Cdo/49/2010 a 1Cdo/137/2011. So závermi uvedenými v týchto rozhodnutia sa odvolací súd plne

stotožňuje.

25. Odvolacie námietky žalovaných neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o tom, že súd
prvej inštancie nesprávne rozhodol. Odvolací súd má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám daným v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. (predtým ust.§ 157 O.s.p.). Preto rozsudok ako vecne správny

potvrdil postupom vyplývajúcim z ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p.

26. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné uznesenie podľa ust.§
151 ods.3 O.s.p. účinného v čase vydania rozhodnutia. Preto v súlade s ust.§ 470 ods.2 veta prvá C.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods.4 O.s.p. rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.