Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Hartelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/127/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200093
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820200093.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: I. W.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX,protižalovanej:Z.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XX,L.,zastúpenej
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/2/2020-126 zo dňa 29. januára 2020, v spojení
s opravným uznesením č. k. 7C/2/2020-169 zo dňa 15. januára 2021 a dopĺňacím uznesením č. k.
7C/2/2020-238 zo dňa 30. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu, v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením, vo výroku o trovách konania
zrušuje.

Vo zvyšnej časti uznesenie okresného súdu, v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 7C/2/2020-126 zo dňa 29. 01. 2020, v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/2/2020-169 zo dňa 15. 01. 2021, zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným
namenožalovanejnaLVč.XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXXaXXXXpreobecakat.úz.G.,vprospech
žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 32.000,- eur na tom skutkovom základe,

že v čase od marca 2018 do augusta 2019 vynaložil investície do domu súpisné číslo XXX na pozemku
C KN parcela č. 3171/25 a do pozemkov parcely C KN č. 3171/26, C KN č. 3171/13 a C KN č. 3171/14,
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. G., vo vlastníctve žalovanej (výrok I.).
Žalobcovi uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať voči žalovanej žalobu vo veci samej
- o zaplatenie 32.000,- eur na tom skutkovom základe, že v čase od marca 2018 do augusta 2019
vynaložil investície do domu súpisné číslo XXX na pozemku C KN parcela č. 3171/25 a do pozemkov

parcely C KN č. 3171/26, C KN č. 3171/13 a C KN č. 3171/14, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX pre obec a k. ú. G., vo vlastníctve žalovanej (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovanej právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti
rozhodnutia (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15. 01. 2020 sa žalobca domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia a zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej

alebo nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zakázaní žalovanej nakladať s týmito
nehnuteľnosťami, najmä ich predať, zaťažiť vecným právom druhej osoby, bezodplatne previesť na
inú osobu a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by tieto nehnuteľnosti znehodnocovalo, a to do
právoplatného skončenia súdneho konania.
Návrh odôvodnil tým, že v období od marca 2018 do konca augusta 2019 na dome vo vlastníctve
žalovanej súp. číslo XXX, postavenom na pozemku C KN č. 3171/25 a priľahlých pozemkoch C KN

č. 3171/26, C KN č. 3171/13 a C KN č. 3171/14 vykonal rekonštrukčné a dokončovacie práce, čím
zhodnotil tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej o 32.000,- eur. Práce vykonával ako nájomca danejnehnuteľnosti s vedomím a súhlasom žalovanej, pričom na základe dohody so žalovanou mala žalovaná
daný dom, za cenu ako boli vynaložené náklady na jeho stavbu, odpredať, a to buď jemu alebo osobe,
ktorúonurčí.Rozdielmedzicenounehnuteľnostípredvynaloženímjehoinvestíciíacenounehnuteľností

po ich vynaložení možno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovanej, za účelom preukázania
ktorého predložil znalecké posudky na hodnotu nehnuteľností pred a po ich zhodnotení. Uviedol, že ako
veriteľ má dôvodnú obavu, že žalovaná, najmä pod vplyvom svojho priateľa T. L., za účelom získania
peňažných prostriedkov pre svojho priateľa, prevedie svoj nehnuteľný majetok na inú osobu, čím sťaží,
alebo celkom znemožní prípadnú exekúciu. Žalovaná na stránke www.bazoš.sk uverejnila inzerát na

odpredaj uvedeného domu za sumu 110.000,- eur o čom ho informovala a vyzvala ho na vysťahovanie z
domu. Žalovaná má pravdepodobne aj iné peňažné záväzky voči nebankovým spoločnostiam, zmieňuje
sa aj o osobnom bankrote.
Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 343 ods. 1, § 344 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“) súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu dospel k záveru, že návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

Súd považoval za osvedčené tvrdenie žalobcu, že v čase od 16. 02. 2018 (minimálne) do 14. 11.
2019 užíval rodinný dom súp. číslo XXX v G. so súhlasom žalovanej, pričom vychádzal aj z uznesenia
Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/38/2019-17 zo dňa 04. 11. 2019, ktorým súd nariadil na
návrh žalobcu neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanej zabezpečiť pripojenie
rodinného domu súp. číslo XXX, postaveného na pozemku C KN parcela č. 3171/25 v k. ú. G., k verejnej

elektrickej sieti, povinnosti zdržať sa konania smerujúceho k odpojeniu uvedeného rodinného domu
od zdroja pitnej vody z verejnej vodovodnej siete a rozhodol, že žalobca 1/ (žalobca v tomto konaní)
a žalobkyňa 2/ - Q. S., bytom G. XXX, sú oprávnení požiadať o pripojenie predmetného rodinného
domu k verejnej elektrickej sieti. Z uvedeného vyplýva, že súd mal v uvedenom konaní za osvedčené
tvrdenie žalobcu, že od 16. 02. 2018 na základe ústnej nájomnej zmluvy so žalovanou užívajú spolu

so svojou matkou rodinný dom č. XXX v G., ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Súd považoval tiež
za osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu na zaplatenie 32.000,- eur titulom investícií, ktoré
vynaložil na rodinný dom súp. číslo XXX v G. a priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovanej, keď v čase
od marca 2018 do konca augusta 2019 vykonal rekonštrukčné a dokončovacie práce (vybudoval, resp.
dokončil schodisko so zábradlím, vybudoval balkón, dokončil kuchyňu, pristavil garáž, altánok, spevnil

a vydláždil príjazdovú cestu, chodník, vymaľoval steny a stierky, vykonal pozemné úpravy na priľahlých
pozemkoch). Uvedené mal okresný súd osvedčené zo znaleckých posudkov Ing. Y. W. č. XX/XXXX
a č. 193/2019. Žalobca v návrhu uviedol opísanie skutočností, odôvodňujúcich obavu, že exekúcia
bude ohrozená, pretože žalovaná má okrem neho ešte iného veriteľa - L. X. U., a. s. ktorá má na
rodinnom dome súp. číslo XXX a pozemkoch, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú.

G. zriadené záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky titulom zmluvy o úvere zo dňa 02. 08.
2018, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, pričom z predloženej sms - komunikácie vyplýva,
že žalovaná splátky úveru nespláca riadne a včas. Vzhľadom na výšku záväzku žalovanej z úveru,
kde banka má postavenie zabezpečeného veriteľa, súd považoval za osvedčenú obavu žalobcu, že by
exekúcia voči žalovanej v budúcnosti, pokiaľ mu súd ním tvrdenú pohľadávku prizná, bola sťažená, resp.

úplne znemožnená.
V súlade s ust. § 336 ods. 1 C. s. p. súd žalobcovi uložil v lehote 30 dní podať voči žalovanej žalobu
vo veci samej.
Vzhľadom na to, že súd zistil podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nezaoberal sa
návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ten navrhol nariadenie neodkladného

opatrenia len v prípade, že by súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a túto priznal žalobcovi, ktorý bol
úspešnou stranou konania.

2. Nakoľko žalobca sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam
vo výlučnom vlastníctve žalovanej evidovaným na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. G., o ktorej časti
návrhu opomenul okresný súd rozhodnúť, dopĺňacím uznesením č. k. 7C/2/2020-238 zo dňa 30. 07.
2021 okresný súd podľa § 234 ods. 2, § 225 ods. 1 C. s. p. uznesenie zo dňa 15. 01. 2020 doplnil a zriadil
záložné právo aj k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre obec a k. ú. G. na meno žalovanej, a

to z rovnakých dôvodov ako u nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti I/ uznesenia Okresného
súdu Námestovo č. k. 7C/2/2020-126 zo dňa 29. 01. 2020.3.Protitomutouzneseniupodalažalovanázdôvodovpodľa§365ods.1písm.d),f),h)C.s.p.odvolanie,
ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

Nesúhlasila so závermi súdu o osvedčení splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žalobcom.
Poprela skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla,
že pohľadávku neuznáva, nakoľko táto neexistuje. Žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach žiadne
rekonštrukčné a dokončovacie práce nevykonal a nikdy mu nedala súhlas s tým, aby v nehnuteľnosti,

ktorá je jej výlučným vlastníctvom, býval a na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve vykonával nejaké práce.
Znalecké posudky, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie, nárok žalobcu nijako nepreukazujú.
Stavebné práce, ktoré žalobca uvádza v návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia,
by si vzhľadom na ich charakter vyžadovali existenciu stavebného povolenia alebo splnenia aspoň
ohlasovacej povinnosti voči stavebnému úradu, k žiadnemu vydaniu stavebného povolenia ani k
ohláseniu stavebných prác ale nedošlo. Žalobca súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii

jeho tvrdenej pohľadávky.
Namietala postup súdu, ktorý pri závere o osvedčení existencie nájomného vzťahu vychádzal z toho,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/38/2019 bolo vydané neodkladné opatrenie, nakoľko podľa nej
nie je možné prihliadať na závery súdneho rozhodnutia, ktoré nemá náležitosti právoplatného rozsudku,
keď proti uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia zároveň podala odvolanie.

Medzi žalobcom, jeho matku a ňou neexistuje žiadna nájomná zmluva a pokiaľ sa žalobca a jeho matka
zdržujú v jej rodinnom dome, robia tak bez akéhokoľvek právneho dôvodu, využívajúc skutočnosť, že
dosiaľ nepodala žalobu o vypratanie.
Uviedla, že žalobca vlastní nehnuteľnosť, rodinný dom so súp. č. XX v obci G., zapísaný na LV č. XXX,
k. ú. G., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Odporuje akejkoľvek logike, aby žalobca v čase, kedy

vlastnil v rovnakom katastrálnom území vlastnú nehnuteľnosť, investoval do cudzej nehnuteľnosti bez
akéhokoľvek právneho dôvodu.
V ďalšom žalovaná namietala primeranosť obmedzenia vyplývajúceho z nariadeného neodkladného
opatrenia, ktorá je nevyhnutným predpokladom zákonnosti neodkladného opatrenia.
Namietala, že v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba logické vysvetlenie k akým skutkovým

zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a
to najmä pri otázke osvedčenia nároku žalobcu a otázke splnenia predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Napadnuté rozhodnutie súdu je arbitrárne, nedostatočné, nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobcapodľažalovanejneosvedčilžiadnuzpodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,pričom

vydaním neodkladného opatrenia jej vzniká škoda. Žalobca ničím neosvedčil, že by voči nej mal
akúkoľvek pohľadávku a že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený vzhľadom na existenciu
reálnejhrozbydispozíciespredmetnýminehnuteľnosťami.Zobsahuspisunevyplývajúžiadnekonkrétne
skutočnosti, že má v súčasnosti úmysel nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, či inak s nimi disponovať
spôsobom, ktorý by mohol mať za následok ohrozenie výkonu exekúcie rozhodnutia súdu. Bez

osvedčenia základných zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže
byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vydané, resp. takéto opatrenie je nezákonné. Nariadené
zabezpečovacie opatrenie zasahuje do jej vlastníckeho práva a znemožňuje jej realizovať prevodné
úkony týkajúce sa predmetných nehnuteľností, hoci údajná pohľadávka žalobcu neexistuje a žalobu vo
veci samej žalobca v lehote stanovenej súdom vo výroku II. napadnutého uznesenia nepodal.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť.
Uviedol, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala s rozdielnou hodnotou nehnuteľností pred a po začatí
ním vykonaných stavebných prác, ktorú skutočnosť doložil dvoma znaleckými posudkami. Reálne
a s vedomím žalovanej skutočne vynaložil svoje finančné prostriedky na zhodnotenie predmetnej

nehnuteľnosti.
Žalovaná tvrdí, že v súdom určenej lehote nepodal žalobu vo veci samej, avšak lehota na podanie
žaloby bola určená v rozsahu 30 dní od právoplatnosti uznesenia, a teda táto lehota z dôvodu podaného
odvolania stále beží. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
vo veci sp. zn. 12C/38/2019, uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia už bolo

potvrdené odvolacím súdom.
Potreba vydať zabezpečovacie opatrenie napokon vyplýva i z podaného odvolania, v ktorom žalovaná
uvádza, že dané zabezpečovacie opatrenie jej znemožňuje realizovať prevodné úkony, hoci záložné
právo samo o sebe prevodu nehnuteľností nebráni. Žalovaná navyše inzerovala dom na internete zacenu, ktorá je oveľa nižšia ako jeho hodnota, čo tiež môže svedčil o nezáujme žalovanej uspokojiť jeho
pohľadávku.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu stanovisko nezaujala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom /§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie okresného súdu, s výnimkou výroku
o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

8. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku
žalovanej spočívajúcu v nedostatočnosti odôvodnenia a arbitrárnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, čo malo mať za následok odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom a porušenie jej
práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie všetky náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2, v spojení s §

234 ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol skutkový stav,
z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal, dôkazy, na základe ktorých mal uvedený skutkový stav
osvedčený a v odôvodnení uviedol i príslušné zákonné normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé úvahy, z ktorých súd vychádzal pri posudzovaní
splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 C. s. p. Odvolací súd

na základe odvolania žalovanej nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že cieľom

zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
v priebehu konania alebo aj po jeho skončení. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie

reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho
opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku
možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej

povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. V
konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu
vkonaníovecisamej,keďvtomtoštádiukonanianiejenavykonávanierozsiahlehodokazovaniačasový
priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 C. s. p.). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C. s. p.). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné,
aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň

dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorémusa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená.

10. Žalobca listinami doloženými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil svoje
tvrdenie o užívaní nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. so
súhlasom žalovanej, ku ktorému záveru napokon dospel okresný súd aj pri rozhodovaní o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod
sp. zn. 12C/38/2019. Užívanie nehnuteľnosti žalobcom, ako aj uskutočnenie prác na predmetných

nehnuteľnostiach, však boli osvedčené aj listinami predloženými žalobcom - zápisnicou o trestnom
oznámení podanom Q. S. (matkou účastníkov konania) zo dňa 09. 12. 2019, znaleckými posudkami
Ing. Jána Kaderu č. 11/2017 zo dňa 02. 02. 2017 a 193/2019 zo dňa 01. 12. 2019, z ktorých je
zrejmá zmena stavu predmetných nehnuteľností v období rokov 2017 až 2019 a užívanie predmetnej
nehnuteľnosti a vynaloženie finančných prostriedkov žalobcom naznačuje i sms komunikácia so
žalovanou predložená žalobcom. Žalovaná pritom netvrdila, že by predmetné nehnuteľnosti sama

užívalaazhodnocovala.Pokiaľžalovanávodvolanínárokžalobcu,vsúvislostisozabezpečenímktorého
sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, poprela, dôvodnosť nároku žalobcu bude
predmetom dokazovania vo veci samej na základe žaloby, na podanie ktorej súd uložil žalobcovi lehotu
30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere teda
neobstojí ani námietka žalovanej, že žalobca v lehote stanovenej súdom žalobu nepodal, keďže táto,

vzhľadom na podané odvolanie, v dôsledku ktorého uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, stále
plynie. Za tohto stavu dospel odvolací súd k záveru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia spočívajúci v osvedčení nároku žalobcu je splnený. Zabezpečovacie opatrenie má zároveň
slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorá je ďalším z predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

11. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil i splnenie ďalšej podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Z listín
predložených žalobcom (sms komunikácia, žiadosť o splátkový kalendár) vyplýva nepriaznivá finančná
situácia žalovanej, pričom žalovaná mala poukazovať i na možnosť vyhlásenia bankrotu. Z obsahu

listov vlastníctva pripojených k návrhu vyplýva, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vo
výlučnom vlastníctve žalovanej je zriadené záložné právo v prospech tretej osoby - Prima banky, a.
s., Žilina, ktoré by v prípade exekúcie malo prednosť, pričom listinami predloženými žalobcom bolo
tiež osvedčené, že žalovaná predmetný dom ponúkla na predaj prostredníctvom inzerátu na internete.
Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ide väčšinou o ornú pôdu a trvalé trávne

porasty, ktorých je žalovaná len podielovou spoluvlastníčkou (podiel 3259/9600 na nehnuteľnostiach na
LV č. XXXX a XXXX, podiel 9400/56400 na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX a XXXX, podiel 86/105
na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, všetko kat. úz. G.). Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, osvedčenú naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán
za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Pokiaľ

žalovaná v odvolaní namietala listinné dôkazy predložené žalobcom z dôvodu, že ide len o fotokópie,
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na povahu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na
osvedčenie nároku postačuje i predloženie kópií listín. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. §
187 C. s. p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie

je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá
byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 16/2013, 4MCdo 9/2005).

12. Žalovaná v odvolaní namietala i primeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ktorú

námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď žalovaná túto svoju námietku bližšie
nekonkretizovala (v čom má neprimeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia spočívať).
Nariadené zabezpečovacie opatrenie samo osebe žalovanej nebráni v dispozícii s nehnuteľnosťami, vo
vzťahu ku ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a pokiaľ ide o škodu, ktorá má žalovanej
v súvislosti so zabezpečovacím opatrením vznikať, odvolací súd poukazuje na ust. § 340 ods. 1 C. s.

p., v zmysle ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že
sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je
povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli, ktoré ustanovenie sa v
zmysle § 344 C. s. p. použije primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.13. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov mal i odvolací súd za to, že podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žiadal žalobca, boli splnené a súd prvej inštancie

návrhu správne vyhovel. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil, okrem výroku o trovách konania, ktorý výrok podľa § 389 ods.
1 písm. d) C. s. p. zrušil, keď v danom štádiu konania neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o
trovách konania.

14. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. V danom prípade konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je konaním vo veci samej,
týmto konaním, v ktorom sa bude rozhodovať aj o trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, je konanie o žalobe žalobcu voči žalovanej o zaplatenie sumy 32.000,- eur, na podanie ktorej

súd zaviazal žalobcu. Z uvedeného dôvodu neboli v danom štádiu konania splnené podmienky pre
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, na ktorú skutočnosť odvolací súd v zmysle § 380 ods.
2 C. s. p. prihliada ex offo. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania, ktorý
napriek absencii odvolania v tejto časti skúmal v zmysle § 379 písm. a) C. s. p., zrušil. Z rovnakého
dôvoduodvolacísúdnerozhodovalonárokunanáhradutrovodvolaciehokonania,keďžestoutootázkou

sa vysporiada súd v konaní vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.