Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5113227472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - F. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom N. XX/XX, XXX XX N., v zastúpení právne - Advokátska kancelária Andrea Havelková,
s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovanému - T. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K H. XXX/XX, XXX XX N. - Q., v zastúpení právne - Advokátska kancelária
JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie
33.807,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 18C/95/2014-1298 zo dňa 3.7.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.807,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 33.807,06 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o jej výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Štátu - Slovenskej republike priznal

okresný súd voči žalovanému nárok na náhradu nákladov spojených s vykonávaním dokazovania a to v
rozsahu 100% s tým, že tiež o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

2. Žalobca v skutkovom vymedzení žaloby argumentoval tým, že ako pristupujúci dlžník v rade 2)
dňa 29.1.2010 uzatvoril so X. X., a.s. Dohodu o pristúpení k záväzku ktorej účelom bolo splatenie
pohľadávky banky vo výške 35.000 eur spolu s príslušenstvom vzniklej zo Zmluvy o splátkovom úvere

zo dňa 29.1.2010 medzi bankou a pôvodným dlžníkom ETM SK, s.r.o. Dňa 29.1.2010 uzatvoril Dohodu
o pristúpení k záväzku so X. X. aj žalovaný ako pristupujúci dlžník v rade 1) s rovnakými zmluvnými
ustanoveniami. Keďže pôvodný dlžník nesplnil svoju povinnosť dohodnutú v zmluve, neuhradil ani
jednu splátku a neplatil poplatky z nej vyplývajúce, žalobca ako pristupujúci dlžník uhradil banke dlžnú
pohľadávku, pričom celkový dlh pôvodného dlžníka predstavoval 67.614,11 eur. Žalobca trval na tom,
že splatením ním ( ako pristupujúcim dlžníkom ) celého dlhu pôvodného dlžníka má právo požadovať
splatenie celého dlhu od pôvodného, ale aj od pristupujúceho dlžníka v rade 1) a za stavu, že pôvodný

dlžník ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 31.8.2011 a nemôže svoj podiel splniť, požaduje od
žalovaného ( ako pristupujúceho dlžníka v rade 1 ) zaplatenie 1 z celkovej uhradenej sumy, t.j. 33.807,06
eur, z tejto sumy totiž žalovaný mu ani po výzve zo dňa 16.8.2013 neuhradil ani časť.3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere dňa 29.1.2010
medzi X. X., a.s. a spoločnosťou ETM SK, s.r.o. ako dlžníkom, ktorú zmluvu podpisoval žalovaný.
Predmetom uvádzanej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 35.000 eur s úrokom z omeškania 10%

s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru na 20.1.2013 a povinnosťou pôvodného dlžníka splácať
dlh v mesačných splátkach vo výške 973 eur vždy ku 20.dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou
prvej splátky 20.2.2010. Žalovaný ako pristupujúci dlžník 1/ a žalobca ako pristupujúci dlžník 2/ uzatvorili
Dohodu o pristúpení k záväzku dlžníka vyplývajúcemu zo zmluvy o splátkovom úvere, čo potvrdili
aj v závere predmetnej zmluvy o úvere (odkazuje súd na čl. 10 a čl. 7 spisu). Úver bol čerpaný vo

výške sumy 35.000 eur, čo vyplynulo i z príkazu na čerpanie splátkového úveru zo dňa 29.1.2010,
jeho účelom bolo splatenie pohľadávky banky, ktorá vznikla poskytnutím povoleného prečerpania podľa
zmluvy o povolenom prečerpaní č. 424119785/2009. Žalovaný požiadal dňa 30.3.2010 ohľadom účtu
XXXXXXXXXX o zabezpečenie zmeny, deklaroval záujem vyplatiť úver vo výške 35.000 eur z došlých
platieb spoločnosti v priebehu apríl, máj r. 2010 a následne zadal i príkaz 31.3.2010 na úhradu sumy
35.000 eur na uvádzaný účet, k realizácii príkazu ale nedošlo. Pôvodný dlžník zo zmluvy o splátkovom

úvere - spoločnosť ETM SK, s.r.o., bola zrušená 7.6.2011 rozhodnutím konkurzného súdu o zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a
následne z obchodného registra vymazaná dňa 31.8.2011, táto skutočnosť vyplynula nielen z výpisu
z obchodného registra, ale aj z Obchodného vestníka 97B/2011 (odkazuje okresný súd na listiny na
č.l. 42 a 43 spisu). Zo žalobcom predložených listín súd považoval za nepochybne zistené, že dlh X.

X. zaplatil žalobca : dňa 15.11.2011 vo výške 1.500 eur, 10.1.2012 vo výške 1.500 eur, 28.2.2012 v
sume 1.500 eur, dňa 4.4.2012 v sume 1.500 eur, 28.6.2012 v sume 1.500 eur, 21.2.2013 v sume 46.000
eur, 12.6.2013 v sume 12.500 eur, 13.6.2013 v sume 1.614,11 eur (odkaz súdu na dôkazy na čl. 142
a nasl. spisu). X. X. a.s. dňa 5.1.2015 súdu oznámila, že úver č. 0425162320/0900 poskytnutý dňa
29.1.2010 vo výške 35.000 eur bol splatený až v roku 2013 ( dňa 30.6.2013 ) ako bezhotovostný vklad

z účtu s názvom S. F., ako aj z účtu s názvom B. X., X.., a boli predložené aj výpisy o splácaní úveru
( odkazuje súd na listinného dôkazy na čl. 274 až 287 spisu). Hoc úver bol splácaný aj z účtu s názvom
B. X. X.., a bol splatený až v roku 2013, spol. ETM SK, s.r.o. podľa názoru okresného súdu nemohla
dlh v roku 2013 splácať, keďže bola z obchodného registra vymazaná ešte dňa 31.8.2011, následne z
uvedeného vyplýva, že sa jednalo len o názov účtu a nie o skutočný subjekt, ktorý platil. Splátkam v roku

2013 predchádzajúce úhrady a to od 11/2011 tiež nemohli byť vykonané spoločnosťou ETM SK, s.r.o.,
obdobnezdôvodu,žebolazobchodnéhoregistravymazanáeštedňa31.8.2011,tedatátospoločnosťuž
od uvádzanej doby neexistovala, preto nemožno hovoriť ani o jej majetku, či finančných prostriedkoch.
Navyše je nepochybnou skutočnosťou, že na spoločnosť bol vyhlásený konkurz, zrušený z dôvodu
nedostatku majetku a aj z obsahu znaleckých posudkov (vykonané ako dôkazy v spore) vyplynulo, že

spoločnosť skutočne nebola v dobrej finančnej situácii.

4. Žalovaný v rámci svojej obrany dôvodil zamietnutie žaloby :

- námietkou výšky pohľadávky tvrdiac, že nemá povinnosť zaplatiť 1 celkového dlhu, keďže pôvodný

dlžník svoj podiel rovnajúci sa 1/3 takmer v celej výške splatil,
- podaním z 24.11.2015 vznesenou námietkou započítania pohľadávky voči žalobcovi vo výške 180.698
eur titulom bezdôvodného obohatenia, podľa tvrdení žalovaného za neoprávnene prisvojené finančné
prostriedky v celkovej výške 361.397,29 eur, ktoré patrili bývalej spoločnosti ETM SK, napokon túto
námietku požadoval posúdiť ako námietku kompenzačnú.

5. Žalobca nesúhlasil s horeuvedenými námietkami žalovaného, predkladal dôkazy nimi argumentujúc,
ženiejeosobou,ktorásaobohatilaneoprávnenenaúkorspoločnostiETMSK,s.r.o.,aleprávenaopakje
osobou, ktorá z vlastných súkromných finančných prostriedkov, ktoré neboli tvorené ziskom z podnikania

vyššie uvedenej spoločnosti, ale z inej činnosti žalobcu, doslova dotovala činnosť spoločnosti ETM
SK, s.r.o., napokon spoločnosť bola zrušená v dôsledku nedostatku majetku potrebného na vyhlásenie
konkurzu a následne bola vymazaná z obchodného registra. Žalobca tvrdil, že počas existencie
spoločnosti ETM SK, s.r.o. až do jej výmazu z obchodného registra z jeho účtu sumu 400.344,27 eur
ani len z časti nepoužil na iné účely ako v prospech spoločnosti ETM SK, s.r.o., uvedené tvrdenie

preukazoval aj listinnými dôkazmi (príjmové pokladničné doklady, faktúry, účtovné uzávierky, daňové
priznania spoločnosti ETM SK, s.r.o, za rok 2009 a 2010).6. Okresný súd z listinných dôkazov predložených žalobcom vyvodil, že z platieb, ktoré žalobca prijímal
na súkromný účet a ktoré platby patrili spoločnosti ETM SK, s.r.o. si neponechal ani len časť, všetky
boli vynaložené spätne do spoločnosti a z nich boli hradené náklady, ktoré spoločnosti pri podnikaní

vznikli. Aj z listinného dôkazu predloženého žalobcom č. 2/2016 vyplynulo, že spoločnosť bola vo veľmi
zlej finančnej situácii, nehospodárila rentabilne, bola v zadĺžení. Dokazovanie preukázalo aj správne
vedenie účtovníctva spoločnosti, ďalej i tú skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré boli firemné, nikdy
neboli žalobcom použité na akýkoľvek jeho súkromný účel, vždy boli evidentne vložené do pokladne
spoločnosti a z nich boli splácané krátkodobé splatné záväzky spoločnosti, a to nielen mzdy ale aj rôzne

exekúcie zamestnancov a dodávateľské faktúry.

7. V znaleckom posudku č. 8/2017 vypracovanom znalkyňou Ing. Ivetou Sedlákovou PhD.. sa uvádza
tiež, že faktúry spoločnosti ETM SK a s nimi súvisiace platby, uhrádzané na súkromný účet F. S. sú
položkovite spracované , celkovo bolo za r. 2010 uhradené na účet 400.341,17 eur. Vo väčšine prípadov
malabyťplatbarealizovanánačísloúčtuspoločnostivS.,v8prípadochnaúčetF.S.vJ.W..Platby,ktoré

prišli na súkromný účet F. S. boli znalkyňou analyzované položkovite a v zmysle predložených dokladov
boli tieto platby z účtu vybrané a následne vložené do pokladne. Znalecký posudok analyzuje správnosť
vedenia účtovníctva, evidovania platieb, faktúr, prehľad na účte spoločnosti, čo bolo predmetom
účtovníctva, pritom nesúlad vo vedení účtovníctva spoločnosti znalecký posudok nezistil.

8. Okresný súd hodnotením znaleckých posudkov zdôraznil zhodné konštatácie znalcov o tom, že
žalobca nerealizoval z peňazí spoločnosti ETM SK svoje vlastné výdavky, že žalobca mal dostatok
finančných prostriedkov na realizáciu vlastných výdavkov, dotoval z vlastných finančných prostriedkov
danú spoločnosť. Navyše, znalkyňa Ing. Danka Poláková v posudku č. 2/2016 uviedla, že ani jeden
deň na svojom osobnom súkromnom účte nešiel konateľ F. S. do mínusu, čo nasvedčuje tomu, že keby

tieto firemné peniaze neboli pripísané na jeho osobný účet, vôbec by mu nechýbali. Žalobca v konaní
preukázal podľa názoru súdu, že všetky peniaze B. X. použil na účely tejto spoločnosti a neexistujú
žiadne ďalšie finančné prostriedky tejto spoločnosti, ktoré by mohol použiť žalobca napr. na zaplatenie
svojho peňažného trestu uloženého mu ešte v konaní 3T/185/09.

9. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 23.3.2018
pod. sp.zn. ČVS: ORP-269/3-VYS-ZA-2018 bolo aj trestné oznámenie žalovaného vo veci podozrenia
žalobcu zo spáchania prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku odmietnuté pre
nedôvodnosť začatia trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa
odôvodnenia predmetného uznesenia „ pokiaľ je T. Q. v občiansko-právnej veci vedenej na Okresnom

súde v Žiline v dôkaznej núdzi a potrebuje si cestou orgánov činných v trestnom konaní na náklady štátu
zabezpečiť dôkazy a dôkazné informácie, ktoré podliehajú vo všeobecnosti daňovému, bankovému,
obchodnému, telekomunikačnému, poštovému a inému tajomstvu s cieľom, aby bol v tomto súdnom
spore úspešný, bolo nutné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní musia pri svojej činnosti
sa riadiť výlučne zákonom a právom, pretože pre trestné právo je potrebné striktne dodržať trestno-

právnu zásadu, žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona“. Hoc proti predmetnému
uzneseniu žalovaný podal sťažnosť, ktorej bolo vyhovené, ďalším rozhodnutím - uznesením OR
PZ Žilina zo dňa 29.1.2019 bolo trestné oznámenie žalovaného odmietnuté ( uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.2.2019), podľa odôvodnenia uznesenia žiadny vykonaný dôkazný prostriedok
vierohodne nepreukazuje tvrdenie oznamovateľa, že výdavkové pokladničné doklady predložené

žalobcom do konania by boli sfalšované alebo pozmenené. Tvrdenie oznamovateľa o sfalšovaní, resp.
pozmenení uvedených dôkazných prostriedkov je založené iba na jeho subjektívnych vyjadreniach bez
priameho potvrdenia akýmkoľvek objektívnym dôkazným prostriedkom.

10. Procesnú obranu žalovaného, že by sa mal žalobca na jeho úkor obohatiť, prípadne na úkor

spoločnosti B. X. nemal súd vykonanými dôkazmi (ani svedeckými výpoveďami, ani opakovaným
znaleckým dokazovaním a ani výsledkom právoplatne skončeného trestného konania) preukázanú.
Kompenzačná námietka bola uplatnená žalovaným z dôvodu, že sa domnieval, že on sám ako fyzická
osoba má voči žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý vyvodzoval práve z prijatých
platiebnasúkromnýúčetžalobcu,oktorýchvkonanítvrdil,žetietožalobcanepoužilnaúčelyspoločnosti

ETM SK, ale na svoje vlastné. Následne mal žalovaný za to, že on ako jeden z dvoch spoločníkov
spoločnosti ETM SK má voči nemu nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia a chcel tento
nárok v časti zhodujúcej sa so žalovanou sumou započítať s nárokom žalobcu, ktorý voči nemu žalobca
uplatňuje v tomto konaní.11. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia je podľa názoru okresného
súdu nedôvodná. Takáto pohľadávka neexistuje, nevznikla, nakoľko výsledok dokazovania preukázal,

že všetky prostriedky spoločnosti ETM SK prijaté na súkromný účet žalobcu boli vynaložené výlučne len
na účely spoločnosti ETM SK, a to prioritne na mzdy a odvody a následne na ostatné platby tak, ako
to bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním. Teda žalovaný nepreukázal
existenciu svojej pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto
konaní

12. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval splácanie úveru žalobcom dohodou medzi ním takú dohodu žalovaný
nepreukázal. Navyše, takáto dohoda z ničoho nevyplýva a žalobca to poprel. Je podľa názoru súdu
nelogické, ak žalovaný napriek tvrdeniu o existencii takejto dohody, dva mesiace po uzavretí zmluvy
o úvere a jeden mesiac od poskytnutia úveru zadal príkaz X. X. na splatenie úveru vo výške, v akej bol
poskytnutý, teda bez príslušenstva a nie v splátkach.

13. Obranu žalovaného, že žalobca voči nemu má nárok na rozsah úhrady dlhu v 1/3 súd neuznal,
v tejto súvislosti argumentujúc, že veriteľ sa mohol domáhať splatenia dlhu voči všetkým dlžníkom a
pôvodný dlžník už neexistoval. Veriteľ voči dlžníkom ale mal nárok na splatenie celého úveru, ku ktorému
pristúpil aj žalovaný, aj žalobca. Úver splatil žalobca preto s poukazom na ust. § 511 ods. 3 Občianskeho

zákonníka oprávnene a opodstatnene si uplatňuje alikvótnu časť ( v rozsahu 1) splateného dlhu voči
žalovanému. Keďže pôvodný dlžník spol. ETM SK, s.r.o. z dôvodu jeho neexistencie dlh nemôže splniť,
tak sa podiel rozvrhne na všetkých ostatných, v tomto prípade medzi žalobcu a žalovaného, teda každý
v 1/2 a vo vzťahu k žalovanému práve tomuto rozsahu zodpovedá žalovaná istina.

14. Aj námietku premlčania vznesenú žalovaným voči žalobou uplatnenému nároku vyhodnotil okresný
súd za nedôvodnú, navyše aj za účelovú. Vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov už výzvou zo dňa 16.8.2013 v lehote do 3 dní od jej
doručenia. Doručenie tejto výzvy bolo riadne preukázané ( spochybnené nebolo ) ďalej i to, že žalovaný
na výzvu nereagoval. Prvú splátku dlhu žalobca splatil dňa 15.11.2011 a žalobu podal 26.8.2013, stalo

sa tak včas.

15. Pokiaľ žalovaný dňa 30.3.2010 dal príkaz na úhradu sumy 35.000 eur prezentujúc svoju snahu
splatiť úver, tento jeho postup, konanie hodnotí okresný súd za nelogické, keďže dňa 29.1.2010 uzavrel
právežalovanýzaspoločnosťETMSK,s.r.o.zmluvuoúveresosplatnosťoudňa20.1.2013smesačnými

splátkami 973 eur vždy ku 20.dňu v mesiaci, pričom úver nebol bezúročný. Pokiaľ by aj žalovaný chcel
splatiť úver dva mesiace po jeho uzavretí, musel si byť vedomý, že nestačí splatiť iba poskytnutý úver,
ale treba ho zaplatiť i s úrokmi, s príslušenstvom a teda by nešlo iba o sumu 35.000 eur. Naviac, na
jednej strane žalovaný tvrdil, že chcel splatiť úver, na druhej strane nesplatil žiadnu splátku ani ako
pristupujúci dlžník.

16. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote určenej vo výzve žalobcu zo dňa 16.8.2013, dostal
sa do omeškania s plnením dlhu od 25.8.2013, preto od uvedeného dňa žalobcovi patria podľa § 517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania v žalobou uplatnenej výške súladnej s právnou
úpravou (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).

17. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania sa okresný súd riadil zásadou úspechu/
neúspechu strán v spore a podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. V súvislosti s vykonaným dokazovaním vznikli štátu náklady s tým spojené, na dokazovanie
totiž nepostačovali preddavky. Okresný súd nárok na náhradu vynaložených nákladov súvisiacich s
dokazovaním v rozsahu 100 % priznal štátu voči v spore neúspešnému žalovanému.

19. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Potvrdil, že obaja so žalobcom boli

spoločníkmispoločnostiETMSK,s.r.o.,ktorábralavrozhodnomčaseúverzoX.X.,nazákladeuzavretej
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.1.2010, ku ktorému záväzku pristúpili aj on, aj žalobca ako fyzické
osoby.20. Dokazovaním bolo podľa názoru žalovaného preukázané, že po právoplatnom odsudzujúcom
rozsudku OS Žilina začiatkom januára 2010 za daňovú trestnú činnosť, kedy žalobcovi začala plynúť
skúšobná doba podmienečného odsúdenia, žalobca ho prakticky odstavil od akejkoľvek činnosti v

spoločnostiETMSK,ovšetkomvspoločnosti,vrátanenakladaniasfinančnýmiprostriedkamirozhodoval
a konal výlučne žalobca, čo i sám potvrdil v žalobe a aj vo svojich ďalších vyjadreniach. Žalovaný/
odvolateľ tvrdí, že žalobca si protiprávne nechal poukazovať všetky tržby spoločnosti ETM SK z
jednotlivých faktúr na svoj osobný účet a to za rok 2010 až vo výške 400.341,17 eur, údajne
motívom mala byť podľa tvrdenia žalobcu, ochrana pred ich výberom zo strany jeho/žalovaného, ktorý

týmto spôsobom v minulosti s prostriedkami spoločnosti nakladal v rozpore s platným právom. Týmto
spôsobomvminulostiboliprevodyzodňa7.4.2010zostranyjehožalovanéhovovýške9.500euravýber
v hotovosti vo výške 1.200 eur dňa 5.8.2010 teda nebolo to v minulosti, ako to tvrdil žalovaný, ale bolo to
v rozhodnom období roku 2010, kedy ho žalobca prakticky odstavil z tejto spoločnosti. Tieto peniaze z
jeho strany boli použité na právneho zástupcu spoločnosti, advokáta JUDr. Šturíka, časť bola vyplatená
ako záloha zamestnancovi na výplatu a časť použitá na úhradu mzdy jeho/žalovaného z titulu pracovnej

zmluvy, ktoré tvorili náklady na pohonné hmoty. Zo správy predbežného správcu Mgr. Birku nebolo
zistené, že by majetok dlžníka/ spoločnosti ETM SK presahovalo hodnotu 6.638 eur, z ktorého dôvodu
odporučil konkurznému súdu, aby uznesením zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku.
Z uvedeného postupu v konkurznom konaní a najmä z dôvodov jeho následného zastavenia pre
nedostatok majetku je zrejmé, že žiadna pohľadávka spoločnosti a voči nemu/žalovanému neexistovala

akotoúčelovotvrdilžalobca,pretože,akbyajexistovalapohľadávkavočispoločnostizjeho/žalovaného
strany vo výške viac ako 10.000 eur, predbežný správca o tom musel podať správu a navrhnúť, aby súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka spoločnosti ETM SK. Keďže však dlžník spol. ETM SK nedisponoval
sumou presahujúcou 6.638 eur, čo je podmienkou na vyhlásenie konkurzu, konkurz bol pre nemajetnosť
zastavený.

21. Žalovaný/ odvolateľ opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že do banky X. X. zadal v marci 2010
príkaz na úhradu celého úveru poskytnutého bankou v januári 2010 v sume 35.000 eur z dôvodu
svojej ochrany, pretože žalobca ho prakticky odstavil od spoločnosti, on vedel, že úver sa riadne
nespláca a bol si vedomý, že k tomuto záväzku pristúpil ako fyzická osoba. Žalobca ale splatenie úveru

zmaril tým, že presmeroval prichádzajúce platby do inej banky - S., a.s., aby na účte v X. X. nebol
dostatočný objem peňazí na zaplatenie úveru. Z dôvodu takéhoto zmarenia splatenia celého úveru zo
strany žalobcu narástol tento o úroky z omeškania a sankcie až na dvojnásobok poskytnutej sumy.
Žalobca podľa názoru žalovaného tak zavinil, že úver v X. X. nebol spoločnosťou ETM SK zaplatený
vôbec, a to ani čiastočne, hoc spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na splácanie tohto

úveru tak ako to konštatovala vo svojom znaleckom posudku č. 8/2017 i znalkyňa Ing. Sedláková.
Finančnými prostriedkami spoločnosti v roku 2010 disponoval výlučne žalobca, ktorý sám rozhodoval
o tom, ktoré záväzky spoločnosti uspokojí a ktoré nie. Ak by žalobca postupoval v súlade s právnymi
predpismi a ako to tvrdí v čase, kedy neboli peniaze na úhradu všetkých záväzkov, mal postupovať tak,
že záväzky veriteľov mal uspokojiť pomerne a nie tak, že banke nebola zaplatená ani jediná splátka

úveru od jeho poskytnutia. Práve naopak, on preukázal, že zadal do X. X. v marci 2010 príkaz na
úhradu celého úveru a túto úhradu žalobca zmaril tým, že presmeroval prichádzajúce platby do inej
banky, do S., aby na účte v X. X. nebol dostatočný objem peňazí na zaplatenie úveru. Žalobca v
súvislosti s prijatými tržbami spoločnosti ETM SK na svoj osobný účet až vo výške 400.344 eur sa
bránil tým, že túto sumu vložil nazad v hotovosti do pokladne spoločnosti a spoločnosť následne použila

túto sumu na plnenie svojich záväzkov, avšak bez akejkoľvek čo len čiastočnej úhrady poskytnutého
úveru od X. X.. Odvolateľ poukazuje na príjmové a výdavkové doklady spoločnosti ETM SK, tabuľkové
prehľady hotovostných platieb. Podľa nich zamestnancom mala byť vyplatená v hotovosti celkovo suma
348.242 eur, suma 163.570 eur v priebehu ich registrácie v Sociálnej poisťovni, suma 171.774 eur
mimo registrácie zamestnancov v Sociálnej poisťovni, t.j. mimo pracovného pomeru a suma 12.897 eur

mala byť vyplatená osobám, ktoré nikdy ani neboli registrované v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci
spoločnosti ETM SK. Pokiaľ žalobca tvrdil a preukazoval, že zamestnancom sa po skončení pracovného
pomeru vyplácali cestovné náhrady, ktoré im neboli vyplatené riadne a včas, je zrejmé, že v hotovosti
mali byť vyplácané aj pre osoby, ktoré vôbec nikdy neboli zamestnancami ETM SK, a to sa týka
ostatných hotovostných platieb, podstatná časť týchto platieb je ako účel na pokladničných dokladoch

označená ako preddavok, pričom cestovné náhrady tvrdené žalobcom nie sú uvedené ako účel na
dokladoch vôbec. Výsluchom svedkov na pojednávaní F. O., F. O., U. O. bolo podľa žalovaného
preukázané, že peniaze zamestnancom neboli zo strany spoločnosti ETM SK vyplácané v hotovosti
nikdy, ale vždy len bezhotovostne, na ich bankový účet, čo je v rozpore s tým, že žalobca predložilvýdavkové pokladničné doklady podľa ktorých mali aj títo zamestnanci prevziať platby od spoločnosti
ETM SK v hotovosti. Uvedené preukazuje aj to, že za rok 2009 neboli predložené žalobcom, čo sa
týka účtovníctva, žiadne výdavkové pokladničné doklady súvisiace s vyplácaním nejakej hotovosti

zamestnancomačosatýkazostatkudlhu,svedkoviauviedlidokonca,žetentoimbolzaplatenýužnovou
spoločnosťou, a to spoločnosťou REEM, s.r.o. Žalobca prakticky vytuneloval pôvodnú spoločnosť ETM
SK prostredníctvom konkurzu a prostredníctvom novej spoločnosti REEM, s.r.o., kde už on/žalovaný
nefiguroval. Žalobca uhrádzal takto dlžné záväzky zamestnancom, s ktorými zrejme ďalej spolupracoval
aj v novej spoločnosti.

22. Žalovaný odkazuje aj na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 3T/185/2009 zo dňa
19.1.2010, ním žalobca bol uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného, teda daňového
trestného činu, kde úmyselným konaním nezahrnul do výnosov všetky ním vystavené faktúry.
Neopodstatnene si zahrnul do základu dane náklady a nepriznal sumy dane z pridanej hodnoty,
čím skrátil daň vo veľkom rozsahu 153.596 eur na úkor štátneho rozpočtu SR. Na základe tohto

odsudzujúceho rozsudku možno vyvodiť záver, že žalobca má sklony k páchaniu daňovej trestnej
činnosti vrátane neopodstatnene zahrnutých nákladov do základu dane, za čo bol týmto rozsudkom aj
právoplatne odsúdený. Uvedené preukazuje a smeruje aj na predložené účtovníctvo zo strany žalobcu,
ktoré sa ukázalo ako neúplné. V ňom sú uvádzané fotokópie dokladov. Žalobca nepredložil ich originál.
Z tohto dôvodu nemohol byť vykonaný ani znalecký posudok na overenie pravosti podpisu, ktorý on

navrhoval v konaní, v ktorých malo byť preukázané, že žalovaný žiaden výdavkový pokladničný doklad
na základe ktorého žalobca tiež preukazoval vyplácanie finančných prostriedkov v spoločnosti ETM
SK v hotovosti nepodpísal. Aj znalkyňa Ing. Sedláková v posudku k hodnovernosti a pravdivosti a
pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom účtovníctva uviedla, že za rok 2010
neboli predložené zo strany žalobcu všetky účtovné a daňové doklady a vzhľadom na uvedené nie je

možné zodpovedať otázku, či účtovníctvo a podané daňové priznania za rok 2009 a 2010 poskytujú
verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Z vykonaného dokazovania
tak vyplýva, že žalobca ako osoba, ktorá v roku 2010 výlučne rozhodovala a konala v mene spol.
ETM SK, nepostupoval a nekonal s odbornou starostlivosťou a tým zavinil to, že úver v X. X. nebolo
spoločnosťou ETM SK zaplatený vôbec, a to ani čiastočne, a to priamym a úmyselným konaním žalobcu,

hoc spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na splácanie tohto úveru ako to konštatovala vo
svojom znaleckom posudku č. 8/2017 znalkyňa Ing. Sedláková.

23. Na základe horeuvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil, v rámci nej žalobu zamietol v celom rozsahu a jemu žalovanému priznal nárok na náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku z dôvodu vecnej správnosti
a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Prioritne poukazuje na rozsiahle dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie, pričom ani jedným z vykonaných dôkazov sa nepotvrdila procesná obrana

žalovaného. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že z podnetu žalovaného bolo začaté aj trestné
konanie (pre ktoré súd prerušil konanie v tejto civilnej právnej veci), ktorého predmetom bolo podozrenie,
že on/žalobca nakladá s prostriedkami spoločnosti ETM SK, s.r.o. inak, ako na účely spoločnosti, čím
sa snažil žalovaný v tomto konaní preukázať, že úver, z ktorého splatenia vyvodzuje svoj nárok, nebol
splatený výlučne zo súkromných prostriedkov žalobcu ale z prostriedkov spoločnosti ETM SK - teda

pôvodného dlžníka. Hoc v trestnom konaní bolo vypočutých množstvo osôb a orgány činné v trestnom
konaní skúmali detailne účel použitia finančných prostriedkov spol. ETM SK ním/ samotným žalobcom,
nebolo ani v trestnej veci preukázané, že by použil čo i len časť týchto peňazí na iný účel, než na účet
samotnej spoločnosti - platil z nich výhradne záväzky spoločnosti. To isté bolo preukázané aj výsledkom
dokazovania v tomto sporovom konaní, keď súd nezistil, že by čo i len časť peňazí spol. ETM SK bola

zo strany žalobcu využitá inak, ako na splatenie záväzkov tejto spoločnosti.

25. Tvrdenie žalovaného, že dal príkaz na úhradu dlhu z marca 2019 čo svedčí o jeho vážnej vôli splatiť
úver v X. X., pričom toto jeho konanie smerujúce k splateniu úveru bolo zmarené konaním jeho/ žalobcu,
- je nepreukázaným tvrdením. Prvotne je nutné uviesť, že samotný príkaz na úhradu, na ktorý poukazuje

žalovaný, nespĺňal ani formálne náležitosti na jeho realizáciu. Žalovaný už len účelovo dnes tvrdí, že
bol odstavený od vedenia spoločnosti a preto nemohol realizovať splatenie úveru. V rozhodnom období
žalovaný nadmerne požíval alkoholické nápoje (potvrdené aj výpoveďami svedkov) a najmä z tohto
dôvodu spoločnosti nebol schopný sa venovať, pričom je nutné uviesť, že sa o jej vedenie, ani o jejzáväzky a o jej celkové fungovanie nezaujímal, nie ale z dôvodu, že by mu v tom on/ žalobca alebo
ktokoľvek iný bránil. Jednalo sa o slobodné rozhodnutie žalovaného, ktorého okrem toho aké peniaze
prišlinaúčetspoločnosti(zktorýchneoprávnenečerpal)nezaujímaloohľadomchoduspoločnostiničiné,

dôsledkom čoho boli aj viaceré nevýhodné zákazky a pod. Tento stav celkového nezáujmu žalovaného
o spoločnosť ETM SK nebol len v roku 2010, ale už i skôr, preto ho on/žalobca od ničoho neodstavil.
Žalovaný nakladal neoprávnene s prostriedkami spoločnosti, na tom on ako žalobca trvá, čo však nebolo
zo strany OČTK postihnuté ako trestný čin sprenevery, ale len na tom právnom základe, že žalovaný
bol v rozhodnom období konateľ a spoločník spoločnosti, teda mal právo s finančnými prostriedkami

spoločnosti nakladať. Relevantným je ale to, že pokiaľ sa žalovaný cítil poškodzovaný ako spoločník a
konateľ spoločnosti, mal na svoju ochranu v tom čase vykonať potrebné právne kroky, čo neurobil. V
tomto smere sa jeho procesná obrana javí ako účelová v snahe navodiť dojem, že hoc bol konateľom
a spoločníkom, nemohol v dôsledku protiprávneho konania jeho/žalobcu realizovať úkony týkajúce sa
spoločnosti a úhrady jej splatných záväzkov.

26. Ako druhý spoločník/žalobca a konateľ splácal z peňazí, ktoré spoločnosť obdŕžala, v prvom
rade mzdy a záväzky voči zamestnancom spoločnosti, následne odvodové povinnosti a záväzky voči
dodávateľom, bez ktorých by spoločnosť nemohla realizovať jednotlivé zákazky a teda by nebola mala
žiaden príjem. Po ich splatení neostali spoločnosti žiadne finančné prostriedky z ktorých by bolo možné
uhradiť záväzky z úveru voči X. X., a to ani sčasti. On zdokladoval účtovnými dokladmi použitie všetkých

peňazí, ktoré prijala spoločnosť na svoj účet, a to doslova do posledného centu. Hoc znalkyňa aj
konštatovala v istých obdobiach existenciu finančných prostriedkov v pokladni spoločnosti, z ktorej
by vraj mohli byť podľa žalovaného použité prostriedky aj na splatenie úveru, je nutné nevytrhať z
kontextu podaného znaleckého posudku tieto závery, ale čítať ich spolu s ostatnými závermi, z ktorých
nepochybne vyplýva, že všetky peniaze, ktoré on/žalobca prijal na svoj súkromný účet, boli následne

prevedené do pokladne spoločnosti a z nich uhradené výlučne záväzky tejto spoločnosti. Ani časť z
týchto peňazí nebola použití na súkromné účely jeho/žalobcu, či akejkoľvek tretej osoby a on si ani časť
týchtopeňazíneponechal.Anizvýpovedesvedkov,ktorýchuvádzažalovanýnevyplynulo,žebypeniaze
za dlžné mzdy dostali od spol. REEM s.r.o., ale len to, že im boli niektoré dlžoby doplatené už v čase,
keď pracovali v REEM s.r.o., čo časovo sedí aj s dokladmi, ktoré on/žalobca v konaní predložil.

27. Hoc sa snaží žalovaný v tomto konaní vykresliť jeho osobu ako daňového podvodníka, opak je
pravdou. On aj napriek tomu, že spoločnosť ETM SK nemala dostatok financií, dofinancoval aj zo svojho
súkromného majetku mzdy bývalých zamestnancov. Bol to teda on/žalobca na rozdiel od žalovaného,
ktorý sa snažil vysporiadať a za použitia svojich vlastných financií (nakoľko spol. ETM ich nemala dosť)

všetky záväzky tejto spoločnosti, medzi inými aj záväzok voči X. X. z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.
Takéto jeho správanie sa je v priamom rozpore s tvrdeniami žalovaného o tom, že on/žalobca mal sklony
páchať trestnú činnosť a tou sa obohacovať.

28. Tvrdenia žalovaného o tom, že má sklony páchať daňovú trestnú činnosť považuje aj za nehorázne

obvinenie. Žalovaný zjavne nepozná skutkové okolnosti trestnej veci, ktorá bola voči nemu vedená, kde
bolnapokonodsúdenýzakonaniesvojhopartneravpodnikaní,zaktoréžiaľniesolzodpovednosť.Jedná
sa o jednu z ďalších obvinení zo strany žalovaného voči jeho osobe, ktoré sa vykonaným dokazovaním
ako ani v trestnom konaní vedenom z podnetu žalovaného voči osobe jeho/žalobcu nepotvrdili.

29. Rozsiahle dokazovanie preukazovalo podľa názoru žalobcu relevantné skutočnosti svedčiace o
právnom základe nároku spočívajúceho v zmluve o splátkovom úvere a v okolnostiach jeho splatenia
po zániku pôvodného dlžníka. Žalovaný v odvolaní neuviedol jediný relevantný dôvod pre ktorý by
bolo možné spochybniť právne závery okresného súdu. V podstate len zopakoval svoje nepreukázané
tvrdenia a skúmania pred súdom prvej inštancie. Odvolanie je plné argumentov vytrhnutých z kontextu

a nezodpovedajú skutočnému obsahu súdneho spisu a dôkazom v ňom. Kompenzačnú námietku,
ktorú v konaní vzniesol samotný žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, už žalovaný v odvolaní
neuvádzal vôbec čo je tiež dôkazom toho, že žalovaný považoval jeho nárok/žalobcu za existentný a až
dodatočne po zmene právneho zástupcu začal v konaní tvrdiť, že tento nárok daný nie je.

30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie
prípustné,viazanýrozsahomidôvodmiodvolania,beznariadeniaodvolaciehopojednávania,postupujúcv intenciách ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. Odvolaniu žalovaného krajský súd vyhovieť nemohol.

32. V tejto občiansko-právnej veci okresný súd vykonal dokazovanie rozsiahle, z vykonaného
dokazovania zistil riadne aj skutkový stav veci a žalobou uplatnený nárok posúdil v súlade s hmotným
právom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd podrobne vyargumentoval svoje skutkové a

právne závery, vysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré vo svojej obrane voči žalobou uplatnenému
nároku vzniesol žalovaný, rozviedol z akých dôvodov ich nebolo možné akceptovať a zodpovedal
relevantným spôsobom všetky vecné súvislosti, ktoré ho viedli k záveru o opodstatnenosti žaloby.

33. V súdenej veci ide o tzv. sporové konanie, v takomto type konania strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade

s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. To znamená, že strany sporu majú tzv. bremeno
tvrdenia a preukazovania ako to ukladá procesno-právna norma - Civilný sporový poriadok v čl. 8 v
spojení s § 185 CSP. Označený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní,
aktivita pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

34. V súdenej veci je nesporná skutočnosť, že žalovaný uzatvoril ( v rozhodnej dobe v pozícii spoločníka
a konateľa ) za spoločnosť ETM SK s.r.o. so X. X. dňa 29.1.2010 zmluvu o splátkovom úvere na
základe ktorej bol spoločnosti poskytnutý úver vo výške 35.000 eur, s úrokom z úveru ( výška úrokovej

sadzby - referenčná sadzba Base Rate BP + úroková marža 1,0 % p.a. ), s úrokom z omeškania 10
% s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru na 20.1.2013, s povinnosťou splácania dlhu v splátkach
vo výške 973 eur mesačne. Tento splátkový úver mal slúžil na splatenie pohľadávky banky, ktorá
spoločnosti vznikla poskytnutím povoleného prečerpania podľa zmluvy o povolenom prečerpaní č.
424119785/2009. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že úver spoločnosti bol bankou aj reálne v

dohodnutej výške poskytnutý a žalovaný v zmluvnej pozícii spoludlžníka v rade 1 uzatvorením dohody
dňa 29.1.2010 pristúpil k dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, dohodu o pristúpení k dlhu dňa
29.1.2010 uzatvoril v pozícii spoludlžníka v rade 2 aj žalobca. Pôvodný dlžník - spoločnosť ETM SK s.r.o.
bolazrušená7.6.2011rozhodnutímkonkurznéhosúduozastavení konkurznéhokonaniaprenedostatok
majetku a z obchodného registra dňa 31.8.2011 bola aj vymazaná - tým táto spoločnosť podľa práva

zanikla. Prejavy strán sporu preukazujú spornosť v ich vzťahu pri vedení, riadení spoločnosti, podľa
názoru odvolacieho súdu ale vzhľadom na žalobou uplatnený nárok je právne významná skutočnosť,
že pôvodný dlžník svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 29.1.2010 voči veriteľovi - X. X.
a.s. vôbec nesplnil, pôvodný dlžník zanikol a dlh pôvodného dlžníka úplne, čo do istiny i jej príslušenstva
predstavujúci sumu 67.614,11 eur bol zaplatený/ uhradený prakticky v dobe už po zániku, po výmaze

pôvodného dlžníka ETM SK s.r.o. z obchodného registra.

35. Občiansky zákonník inštitút pristúpenia k záväzku/ dlhu upravuje v ust. § 533 tak, že kto bez
súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho záväzok, stáva sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi. Vo svojej podstatne ide o pristúpenie k záväzku ( dlhu ) ďalšieho dlžníka do

existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane dlžníka. Tým
dochádza k zabezpečeniu pohľadávky, pretože vzniká nový záväzkový vzťah medzi veriteľom a ďalším
dlžníkom, ktorý pristupuje k existujúcemu záväzku. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník
( dlžníci ), ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok/ dlh, dochádza k zmenepočtu dlžníkov. Pristúpiť možno iba k peňažnému záväzku pri ktorom predmetom plnenia je určitá suma
peňazí. Pristupujúci dlžník je zaviazaný, pokiaľ nebolo dojednané niečo iné, v takom rozsahu, v akom
bol v dobe pristúpenia k záväzku zaviazaný i pôvodný dlžník. Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom

dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečeného záväzku.

36. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných ( viď ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V druhej

vete uvádzanej právnej normy je riešená situácia, ak jeden so spoludlžníkov nemôže z akéhokoľvek
dôvodu splniť svoj podiel na dlhu. V takomto prípade môže dlžník, ktorý splnil veriteľovi celý dlh,
požadovať od ostatných spoludlžníkov i príslušnú časť dlhu, ktorá pripadá na tzv. insolventného dlžníka.
Pri rozdelení dlhu tohto spoludlžníka už ale neplatí hľadisko veľkosti podielov jednotlivých dlžníkov, ale
na každého z nich pripadá rovnaký diel dlhu insolventného dlžníka.

37.Vsúdenomprípadevpozíciidlžníkovvočiveriteľovi-X.X.a.s.boliETMSKs.r.o,žalobcaažalovaný.
Dlh i s príslušenstvom žalobca tvrdí, že veriteľovi uhradil on zo svojich súkromných prostriedkov - v
pozícii jedného zo spoludlžníkov ( tým dlh ostatných dlžníkov voči veriteľovi zanikol ) za tejto situácie
má právo požadovať od ostatných spoludlžníkov príslušnú časť dlhu. Z dôvodu ale, že jeden z dlžníkov
( pôvodný dlžník ) ETM SK, s.r.o. zanikol bez tohto aby veriteľovi plnil, už neplatí hľadisko veľkosti

podielov jednotlivých dlžníkov ( pri existencii spoločnosti ETM SK s.r.o. by na každého pripadla 1/3 dlhu )
ale na každého zo zostávajúcich dlžníkov ( na žalobcu a na žalovaného ) pripadá rovnaký diel dlhu
insolventného dlžníka, následne tak žalobca oprávnene požaduje od žalovaného zaplatenie 1 toho, čo
veriteľovi zaplatil. Vo svojej podstatne je v aktuálnej sporovej veci zásadného významu, že pôvodný
dlžník nesplnil záväzok veriteľovi vôbec - nie je ale právne významné prečo sa tak stalo, z tohto pohľadu

potom je argumentácia žalovaného, či mal alebo nemal byť zastavený konkurz pre nemajetnosť dlžníka
nie je v tomto spore významná.

38. Krajský súd musel konštatovať, že hodnotením vykonaného dokazovania ( každý dôkaz jednotlivo

a aj v ich vzájomnej súvislosti) žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v spore na svoje tvrdenie, že
by mal žalobca finančné prostriedky na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy v celkovej výške 67.614,11
eur zaplatiť z finančných prostriedkov patriacich pôvodnému dlžníkovi ( ETM SK, s.r.o. ). Práve na
uvedené podstatné skutkové tvrdenie súd vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého ( vrátane
hodnotenia záverov znaleckých posudkov ) sa žalovanému nepodarilo preukázať, že by žalobca mal dlh

zaplatiť z prostriedkov patriacich spoločnosti ETM SK, s.r.o. teda, že dlh nezaplatil zo svojich výlučných/
súkromných finančných prostriedkov.

39. Na základe horeuvedených súvislostí potom odvolací súd považoval za preukázané základ žalobou
uplatneného nároku, jeho výšku, čo do istiny ako aj jej príslušenstva. Žalovaný - ako pristupujúci dlžník

v rade 1) nezaplatil veriteľovi na dlh ani jednu splátku a žalobcovi po jeho písomnej výzve ( obdržanie
takejto výzvy žalovaný nenamietal ) tiež ani čiastočne neplnil. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že výška
pôvodného dlhu sa zdvojnásobil tvrdiac, že sa tak stalo výslovne zavinením žalobcu - jeho konaním,
pretožeon/žalovanýeštevmesiacimarec2010zadalpríkaznaúhradusumy35.000eur/čožalobcamal
zmariť pretože príjmy spoločnosti presmeroval na iné účty, uvedené tvrdenie odvolateľa hodnotí odvolací

súd za účelové. Jednak nenamietal, že príkaz na úhradu nebol realizovaný pre nedostatok formálnych
náležitostí, navyše v odvolaní sám uviedol, že realizoval úhrady z účtu spoločnosti ( v mesiaci apríl, máj
2010 ) pritom sa nejednalo o nízke sumy, teda nič mu v tom nebránilo, aby prioritne ( ak mal opravdivý
záujem) zaplatil hoc iba časť dlhu, navyše dlh sa mal splácať v dohodnutých splátkach a žalovaný ani
v ďalšom období na dlh nezaplatil ako spoludlžník ani jednu splátku.

40. Voči žalobcovi v minulosti vedené trestné konanie ( právoplatne ukončené - viď. konanie 3 T/185/09 )
skutkovú súvislosť s aktuálnym sporom nemá. Pokiaľ žalovaný podal trestné oznámenie na žalobcu
vo veci podozrenia ho zo spáchania prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku -
uznesením OR PZ Žilina zo dňa 29.1.2019 ( právoplatnosť 5.2.2019 ) - predmetom preverenia boli

okolnosti skutkovo súvisiace aj s týmto občiansko-právnym sporom, avšak trestné oznámenie bolo
odmietnuté a dôvody odmietnutia trestného oznámenia ( výsledok konania ) tiež svedčia podľa názoru
odvolacieho súdu v prospech žalobcu a nie v prospech žalovaného v tomto spore.41. Na základe konštatovaných všetkých úvah a súvislostí odvolací súd musel konštatovať vecnú
správnosť rozhodovania okresného súdu v merite veci.

42. V súvisiacich výrokoch, či už o náhrade trov konania strán sporu, v otázke náhrady trov konania
štátu, súd prvej inštancie správne premietol do rozhodovania zásadu úspechu/ neúspechu a predmetné
nároky procesného charakteru uzavrel v medziach práva.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, žalovaný totiž v odvolacom
konaní bol plne neúspešný.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.