Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216826
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6713216826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanej Slovenská republika,
v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa, so sídlom ulica 29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím a
nesprávnymúradnýmpostupomprivýkoneverejnejmocioodvolanížalobcuprotičiastočnémurozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/197/2013-348 z 23.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3

892,- € z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v II. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
132,78 € ako náhradu nákladov mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, potvrdzuje.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rešpektujúc pokyny odvolacieho súdu vyslovené v uznesení sp. zn. 17Co/162/2019 z 19. decembra

2019, že pre rozhodnutie o niektorých nárokoch uplatnených žalobou doručenou Okresnému súdu
Zvolen dňa 01.10.2013 nie je potrebné čakať na právoplatné skončenie konania vedeného na Krajskom
súdevBanskejBystricipodsp.zn.26Sa/2/2019.súdprvejinštancienapadnutýmčiastočnýmrozsudkom
rozhodol o nároku žalobcu na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žiadanej žalobcom vo výške 140
000,- €, o jeho nároku na náhradu škody uplatnenej v sume 150,- € a príslušenstve pohľadávok vo výške
163,18 € a zvyšnú časť nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom vo výške 41 492,44 € za obdobie od 07.06.2005 do 07.09.2013 a nekonkretizovanej

sume rovnajúcej sa rozdielu medzi správne určenou sumou starobného dôchodku a sumou skutočne
vyplateného dôchodku až do zaplatenia celej škody spolu s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
1.1 K prvému nároku na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 140 000,- € súd prvej inštancie
uviedol,žežalobcapožadovalzaplatiťnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,ktorúspôsobilaSociálna
poisťovňa nezákonným rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku.
Žalobca označil v žalobe rozhodnutia Sociálnej poisťovne a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ktoré boli
vydané v období od 26.07.2006 až do 26.02.2013. Po zistení, že žalobca podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 21.09.2011 a doplnil ju 15.11.2011podaním adresovaným už Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, ktorými si uplatnil nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Sociálnej
poisťovne len v rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej výške 108 164,38 € za

obdobie od 20.06.2006 do 15.11.2011 (za porušenie práva žalobcu poberať starobný dôchodok v tomto
období) súd prvej inštancie uzavrel, že môže prihliadnuť na konanie a rozhodnutia Sociálnej poisťovne
len v období od 26.07.2006 do 15.11.2011 z dôvodu, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej aj
„zákon č. 514/2003 Z. z.“) je potrebné nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Poškodený sa môže v zmysle § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. domáhať svojich nárokov na súde len v prípade, ak príslušný orgán na základe žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku neuspokojí tento nárok do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Súd prvej inštancie preskúmal postup Sociálnej poisťovne zriadenej podľa § 120 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na výkon sociálneho poistenia a uzavrel, že v prejednávanej veci

nie je možné žalobcovi priznať nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko
Sociálna poisťovňa síce vydávala rozhodnutia o nárokoch žalobcu na starobný dôchodok, avšak chýba
právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Pritom v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je ustanovené, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
1.2 Úlohou Sociálnej poisťovne po podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo rozhodnúť
o nároku žalobcu na starobný dôchodok. Súd prvej inštancie skúmal, či pri rozhodovaní o nároku
žalobcu na starobný dôchodok možno konštatovať jej nesprávny úradný postup zakladajúci nárok
žalobcu na náhradu škody. Súd prvej inštancie vysvetlil, že pod pojmom nesprávny úradný postup je

potrebné rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri
tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktoré vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto
činnosti. Z dôvodu, že úradný postup nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné správnosť úradného postupu Sociálnej poisťovne

posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup Sociálnej poisťovne smeroval. Nesprávny
úradný postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok odvodil
súd prvej inštancie z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho sp. zn.
9So/116/2009 z 30. júna 2010, právoplatného 3. augusta 2010, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil, že
konaním Sociálnej poisťovne došlo k nezákonnému zásahu do právom chránených záujmov žalobcu. Z

rozhodnutia Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že názor Sociálnej poisťovne, že výkonom služby
v policajnom zbore v určitom období získal žalobca nárok na výsluhový dôchodok nebol správny,
nesprávny bol jej záver, že obdobie výkonu služby žalobcu v policajnom zbore nemožno považovať za
obdobie dôchodkového poistenia pre účely starobného dôchodku a rozhodnutím odvolacieho súdu bolo
Sociálnej poisťovni uložené posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok z prvej pracovnej kategórie

ku dňu 07.06.2005 s tým, že ako dobu dôchodkového poistenia je potrebné zohľadniť aj dobu trvania
služobného pomeru policajta v prvej kategórii funkcií. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/116/2009 boli zrušené administratívne rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 25.01.2008 a 10.02.2009.
Po rozhodnutí najvyššieho súdu rozsudkom sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010 Sociálna poisťovňa,
ústredie ustálila dôchodkový vek žalobcu dovŕšením jeho fyzického veku 55 rokov dňom 20.11.2003.

Rozhodnutím z 13.12.2010 priznala Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi starobný dôchodok od
07.06.2005 vo výške 85,97 €. Toto rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.
26Sd/47/2011-25 z 23.06.2011 zrušil a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 23.11.2011 č. k. 26Sd/47/2011-25 svojím rozsudkom sp. zn. 9So/159/2011 z
31.10.2012 potvrdil. V rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky je konštatované, že suma starobného dôchodku žalobcu nebola určená správne z dôvodu,
že pri jeho výpočte neboli zohľadnené zárobky žalobcu, ktoré dosiahol počas služby v policajnom
zbore v období od 01.12.1975 do 31.08.1999 a v rozpore s právnymi predpismi bol dôchodok žalobcu
krátený podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej
aj „Dohovor“) a Sociálnej poisťovni bola uložená povinnosť opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na

starobný dôchodok s príkazom príjem dosahovaný počas výkonu služby policajta zahrnúť do hrubého
zárobku na účely výpočtu starobného dôchodku.
1.3 K nesprávnemu úradnému postupu Sociálnej poisťovne došlo podľa názoru súdu prvej inštancie
vydaním rozhodnutí č. XXX XXX XXXX z 25.01.2008 a 10.02.2008, ktorými zamietla žiadosť žalobcu ostarobný dôchodok. Na nadväzujúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré nenadobudli právoplatnosť
do 15.11.2011, t. j. do podania doplnenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody žalobcom, neprihliadol. Náhrada nemajetkovej ujmy je podľa názoru súdu prvej inštancie v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou náhrady škody. Právna teória prisudzuje zmysel škody
inej než materiálnej aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v
dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodenej osoby. Za imateriálnu ujmu (morálnu a
citovú) prináleží poškodenej osobe peňažná náhrada. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v
zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladá splnenie zákonnej kvalifikovanej podmienky,

t. j., že iba samotné konštatovanie porušenia práva sa v konkrétnom prípade javí nepostačujúcim.
Prípustnosť takejto náhrady je inštitútom výnimočného druhu a nastupuje vždy až potom, keď sa
morálne zadosťučinenie ukázalo buď celkom alebo sčasti nedostatočným. Podmienkou vzniku tohto
práva je preukázanie, že protiprávny zásah vyvolal závažné následky vo vzťahu k poškodenej osobe.
Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a
na jej ohlas, ako aj dĺžku jej trvania. Z výsluchu žalobcu a predložených listinných dôkazov súd prvej

inštancie ustálil, že samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú (žalobcovi) nesprávnym úradným postupom. Utrpenú ujmu žalobcu nie
je možné uspokojiť inak ako peňažnou náhradou. Pre účely ustálenia výšky náhrady nemajetkovej
ujmy zohľadnil súd prvej inštancie dĺžku trvania zásahu do práv žalobcu, ktorý o priznanie starobného
dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu dňa 20.06.2006, spätne od 07.06.2005 a do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku spolu s jej doplnením do 15.11.2011 nebolo o tomto nároku právoplatne
rozhodnuté. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 15.11.2011 si uplatnil žalobca nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 108 164,38 € za obdobie od 20.06.2006 do 15.11.2011, čo je spolu
64 mesiacov + 26 dní = 1 974 dní. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie preukázal zásah do jeho
rodinného a spoločenského života tým, že v uvedenom časovom horizonte nebolo rozhodnuté o jeho

nároku na starobný dôchodok, hoci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010
vyplýva jednoznačný záver, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok vznikol. Zamietnutie žiadosti o
priznanie nároku na starobný dôchodok predstavuje nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne, ktorý
výrazne ovplyvnil žalobcov osobný život tým, že mu bolo odopreté právo po dovŕšení dôchodkového
veku a po splnení ďalších zákonných podmienok nepracovať, byť finančne zabezpečený z prostriedkov

sociálneho poistenia a využívať voľný čas podľa svojho uváženia. Namiesto relaxu, záľub, cestovania,
venovania sa rodine, kultúre a iným spoločenským aktivitám, ktoré činnosti mienil žalobca v súvislosti s
užívaním si dôchodkového obdobia uskutočňovať, musel žalobca hľadať zamestnanie a začať pracovať
od 19.09.2007 na pozícii strážnika SBS Z..B..A..X..Q.. B. s. r. o., C. C., kde pracoval v 12 hodinových
denných aj nočných zmenách v nepretržitej prevádzke, teda aj počas dní pracovného pokoja a bol

odlúčený od svojej rodiny. V dôsledku výkonu tejto práce podľa predložených lekárskych správ sa
zhoršoval zdravotný stav žalobcu, čo vyústilo až do potreby operačného zákroku dňa 21.01.2011 v
Ústave srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici a žalobca bol nútený zo zdravotných dôvodov dňa
31.03.2011 ukončiť predmetný pracovný pomer.
1.4 Okresný súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti,

že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú „nezákonným“ úradným postupom zo strany Sociálnej poisťovne a prichádza do úvahy
poskytnutienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.Privýpočtevýškyprisúdenejnáhradynemajetkovej
ujmy 3 892,- € vychádzal súd prvej inštancie z dĺžky obdobia, po ktoré žalobcovi nebol s konečnou
platnosťou priznaný starobný dôchodok; toto trvalo odo dňa podania žiadosti na priznanie starobného

dôchodku 20.06.2006 až do 15.11.2011, ako to uviedol žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku (64 mesiacov + 26 dní). Za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považoval súd prvej
inštancie 60,- € na mesiac, čo predstavuje 2,- € na jeden deň (60,- € : 30 dní = 2,- € na deň). Za
64 mesiacov krát 60,- € plus 26 dní krát 2,- € sa rovná priznaná nemajetková ujma v sume 3 892,-
€. Primeranosť poskytnutej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodňoval súd prvej inštancie s poukazom

na výšku priznaného dôchodku žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 13.12.2010 č. XXX XXX
XXXX X sumou 85,97 € mesačne, nie však s konečnou platnosťou, ktorý bol od 1. januára 2011
valorizovaný na 124,30 € mesačne. Zopakoval, že na zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne z
13.12.2010 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/47/2011 prihliadnuť nemohol
z dôvodu, že tento nadobudol právoplatnosť až v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 9So/159/2011, ktorým bol rozsudok krajského súdu v časti potvrdený až 19.11.2012,
teda po dátume 15.11.2011, ku ktorému bol v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vymedzený
nárok žalobcu na náhradu škody. Osobitným výrokom nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
ako rozdiel medzi sumou uplatnenou 140 000,- € a priznanou 3 892,- € zamietol.1.5 Druhý nárok, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie čiastočným posudkom bol nárok na náhradu
škody vo výške 150,- €, ktorý v časti 132,78 € prisúdil súd prvej inštancie žalobcovi podľa § 17 ods. 1
(uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. majúc za to,

že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a skutočnosťou, že
žalobca, aby zvýšil svoju životnú úroveň absolvoval osobitnú prípravu SBS, za ktorú zaplatil subjektu
Z. S. - A., súkromná bezpečnostná služba S. sumu 4 000,- Sk = 132,78 € dňa 13.08.2008, ktorá bola
potrebná pre výkon zamestnania u Z..B..A..X..Q.. B. s. r. o., so sídlom C. C., kde pracoval žalobca z
dôvodu nepriznania starobného dôchodku od 19.09.2007 až do 31.03.2011, čo vyplýva z potvrdenia o

zamestnaní. Keby Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi riadne starobný dôchodok v zmysle platných
právnych predpisov, náklady na kurz pracovníka bezpečnostnej služby by žalobcovi nevznikli. Aj na
rozdielmedziuplatnenýmnárokom150,-€apriznanousumou132,78€akoskutočnejškodysavzťahuje
III. výrok o zamietnutí žaloby v časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne vynaloženia
predmetných nákladov až vo výške 150,-
1.6 Za nedôvodnú označil súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal žalobca od žalovaného

zaplatenia sumy 163,18 € ako trov súvisiacich s nákupom právnickej literatúry pre účely prípravy na
súdne konania a predstavujúce náklady na vytvorenie a napísanie podaní (tretí nárok), ktoré trovy a
náklady si podľa názoru súdu prvej inštancie mohol žalobca uplatniť v jednotlivých konaniach pred
príslušnými orgánmi. Tento nárok žalobca presne nešpecifikoval, v ktorých konkrétnych konaniach mu
uvedenénákladyvznikliaokremtohosúdzistil,ževniektorýchkonaniachnároknanáhradutrovkonania

žalobcovi priznaný bol. V tejto časti bola žaloba zamietnutá súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
1.7 Vylúčenie ďalšieho nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne za nevyplatenú časť starobného dôchodku od
07.06.2005 do 07.09.2013 v sume 41 492,44 € a naďalej vo výške rozdielu medzi správne určenou
sumou starobného dôchodku a sumou skutočne vyplateného dôchodku spolu s úrokom z omeškania

na samostatné konanie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vo vzťahu k tomuto nároku je potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie.
1.8 O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol odôvodňujúc svoje
konanie v bode 73 tým, že o trovách celého konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým rozhodne o nároku
vylúčenom na samostatné konanie.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Žalobca vymedzil rozsah svojho odvolania tak, že napáda „výrok III. rozsudku v spojení s výrokom
I. rozsudku“ s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 140 000,- € z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zrušil zamietajúci výrok III. napadnutého rozsudku, keďže
zmeňujúcim výrokom by mu bolo v časti nároku o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu vyhovené
eventuálne, aby zrušil napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti - výrok III. s uložením povinnosti

súdu prvej inštancie zmeniť I. výrok napadnutého rozsudku v prospech žalobcu (zvýšiť výšku náhrady
nemajetkovej ujmy na adekvátnu, dôstojnú a spravodlivú) a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby odvolateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
3.1 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku konkretizoval žalobca
tak, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevychádzal zo správneho

skutkového základu pre určenie nemajetkovej ujmy a výšky jej náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. a nadväzne rozhodol vo veci nesprávne a nespravodlivo. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
že nemôže priznať žalobcovi nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia z dôvodu, že
absentuje nezákonné rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda a ktoré by bolo príslušným
orgánom pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené. Tvrdil, že nikdy a nikde nežiadal o náhradu škody

na základe existencie právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ale len na základe existencie
nezákonných rozhodnutí Sociálnej poisťovne vydaných v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o
správnom konaní, ktoré boli/sú vykonateľné a na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 6 ods. 3, 4 zákona
č. 514/2003 Z. z. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 26.07.2006, 05.01.2007, 23.08.2007, 23.11.2007,
25.01.2008, 10.02.2009, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku

ku dňu 07.06.2005 právoplatné neboli, ale sa stali vykonateľnými (na ich základe žalobcovi starobný
dôchodok vôbec priznaný nebol) a až rozhodnutím z 13.12.2010 priznala žalobcovi Sociálna poisťovňa
dôchodok ku dňu 07.06.2005 formálne v sume 2 590,- Sk a jej rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/47/2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 9So/159/2011 z 30.10.2012 pre nezákonnosť (nezapočítanie zárobkov dosiahnutých
výkonom služby v Policajnom zbore SR a nezákonné krátenie takto stanovenej sumy starobného
dôchodku priamou aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) zrušené. Zrušené boli pre nezákonnosť
aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 12.12.2012 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne z
20.05.2015atorozsudkomNajvyššiehosúduSRsp.zn.9So/57/2016z28.02.2018.Žalobcasadomáha
v konaní náhrady škody aj na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 12.12.2012, 20.05.2015 a
25.05.2018, v ktorých Sociálna poisťovňa výpočtom správne stanovila sumu jeho starobného dôchodku

a v poslednom rozhodnutí z 25.05.2018 v čiastke 13 004,- Sk ku dňu 07.06.2005, ktorú pre nespornosť
nenamietal, ale v ďalších častiach rozhodnutí svojvoľne bez opory v zákone krátila túto sumu starobného
dôchodkunezákonnýmpoužitímčlánku33ods.2Dohovoruoinvalidných,starobnýchapozostalostných
dávkach, čím prekročila svoju právomoc. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na krátenie dávky
sociálneho zabezpečenia podľa citovaného článku Dohovoru a teda v tomto prípade ide o konanie
Sociálnej poisťovne ultra vires, prisvojenie si pôsobnosti Národnej rady SR. Majetková škoda, ktorá

žalobcovi vznikla predstavuje súčet rozdielov za každý mesiac medzi sumou starobného dôchodku 13
004,- Sk a skutočne zo strany Sociálnej poisťovne vyplatenou/priznanou čiastkou starobného dôchodku.
Z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že ak bola škoda spôsobená
rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie
alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Z

uvedeného je zrejmé, že pre rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej prekročením právomoci orgánu
verejnej moci nie je potrebné poznať výšku sumy starobného dôchodku, na ktorú žalobcovi vznikol nárok
z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorá už viac ako 14 rokov sťažuje svojím postupom,
zneužívaním práva vydať zákonné perfektné rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi
uplatnenie jeho práv. Podľa § 193 C. s. p. mohol súd sám posúdiť otázku výšky starobného dôchodku.

V tomto smere za arbitrárne označuje aj vyjadrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici v zrušujúcom
uznesení sp. zn. 17Co/162/2019 z 19.12.2019, v ktorom odvolací súd inštruoval súd prvej inštancie, že
pre rozhodnutie o výške škody má význam konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 26Sa/2/2019, ktorým sa súd prvej inštancie riadil a tak neposkytol žalobcovi súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR ohľadne porušeného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej „správy“, čím sa stal sekundárnym porušovateľom základných ľudských
práv a slobôd vo vzťahu k žalobcovi.
3.2 V ďalšej časti odvolania žalobca argumentuje s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, čo sa
považuje za majetok, že majetkom nie sú len existujúce majetkové hodnoty, ale aj pohľadávky, o ktorých

môže sťažovateľ tvrdiť, že má pri najmenšom „legitímnu nádej“ na ich zhodnotenie, tvrdí, že výška
jeho starobného dôchodku ku dňu 07.06.2005 určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 25.05.2018
sumou 13 004,- Sk nie je sporná, jej krátením Sociálna poisťovňa prekročila svoju právomoc, čo sa
má považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, keďže
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a

na absolútne neplatný právny úkon mal súd z úradnej moci prihliadnuť a rozporuje súdom prvej inštancie
citované časti z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/116/2009
z 30.06.2010 uvedené v bode 60 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku spočíva
podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie posúdil konanie Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o jeho

žiadosti o priznanie starobného dôchodku ako nesprávny úradný postup na základe toho, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010 za nesprávny označil názor
Sociálnej poisťovne, že obdobie výkonu služby policajta u žalobcu zakladá jeho nárok na výsluhový
dôchodok. Žalobca je toho názoru, že sa nesprávny postup Sociálnej poisťovne prejavil v obsahu
jej nezákonných vykonateľných rozhodnutí, ktorými starobný dôchodok žalobcovi nepriznala a v časti

rozhodnutia z 13.12.2010, v ktorom nezapočítala žalobcovi pre stanovenie sumy starobného dôchodku
dosiahnuté zárobky v rozhodujúcom období pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu, preto
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je možné v tejto časti posudzovať
vec výlučne len ako nárok z nezákonného rozhodnutia. Vyplýva to aj z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Cdo/2/2017, podľa ktorého za nesprávny úradný

postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred
svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe, či za iných
okolností.3.3 Za nesprávny úradný postup možno hodnotiť len konanie Sociálnej poisťovne v súvislosti
s rozhodnutiami z 13.12.2010, 12.12.2012, 20.05.2015, 25.05.2018, v ktorých Sociálna poisťovňa
prekročila svoju právomoc a inak správne a presne určenú sumu starobného dôchodku v rozhodnutí

z 25.05.2018 krátila bez opory vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na území Slovenskej
republiky. Tento akt Sociálnej poisťovne, aj keď sa prejavil v rozhodnutiach, nie je právnym aktom, ale
paaktom, čo je možné hodnotiť v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. ako iný nezákonný zásah do
práv právom chránených záujmov fyzických osôb. Na uvedenú skutkovú okolnosť poukazoval žalobca
na súdnom pojednávaní, ale súd prvej inštancie odmietol rozhodovať vo veci jeho žaloby o náhrade

majetkovej škody a odmietol argumentáciu žalobcu, v ktorej poukazoval na § 193 a § 194 C. s. p. Za
nesprávny úradný postup je možné považovať aj konanie Sociálnej poisťovne, ktorá dňa 12.08.2011
podala proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/47/2011 z 23.06.2011 odvolanie,
teda využila svoje procesné právo, hoci bez akejkoľvek existencie dôvodov vyplývajúcich jej z hmotného
práva, čo možno považovať za zneužitie procesného práva.
3.4 Súd prvej inštancie sa rozhodol posudzovať nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa

ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, aj to len za obdobie od 20.06.2006
do 15.11.2011; prečo tak postupoval, nie je v napadnutom rozsudku odôvodnené. Hoci súd prvej
inštancie vo všeobecnosti správne uviedol okolnosti rozhodujúce pre vznik výšky náhrady nemajetkovej
ujmy, nesprávne posúdil špecifické okolnosti daného prípadu a nezohľadnil náležite závažné negatívne
následky nezákonného postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne na osobu žalobcu, ktorá vydávaním

celého radu rozhodnutí za viac ako 14 rokov nepriznala žalobcovi starobný dôchodok v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a naďalej porušuje zákon a zneužíva právo pri rozhodovaní o
jeho priznaní. Podmienky na priznanie starobného dôchodku splnil žalobca už 20.11.2003 a na priznanie
a jeho výplatu 07.06.2005. Sociálna poisťovňa rozhodnutiami o nepriznaní starobného dôchodku
poslala žalobcu na nútené práce, keďže od 20.06.2006 až do 27.12.2010 mu neposkytla na živobytie

žiadne finančné prostriedky, ktorých poskytnutie žalobca legitímne očakával, keďže nárok na starobný
dôchodok patrí do ústavy a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe. Závažnosť ujmy, ktorá žalobcovi vznikla priznaním neprimerane nízkej náhrady
nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie bagatelizoval. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen určenú výšku
náhrady nemajetkovej ujmy považuje žalobca za vrcholne nespravodlivú, neprimeranú vzhľadom na

špecifické okolnosti daného prípadu, najmä na vážne a dlhotrvajúce negatívne dôsledky nezákonného
postupu a rozhodnutí orgánu verejnej moci na osobu žalobcu a jeho život. Napadnutým rozsudkom
určená výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu. Určenie
náhrady nemajetkovej ujmy sumou 2,- € na deň je nepriamou výzvou pre Sociálnu poisťovňu na
porušovanie práv subjektov práva na primerané zabezpečenie v starobe garantované v článku 39

ods. 1, 3 v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy SR. K vyjadreniu zástupcu Sociálnej poisťovne na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že žaloba má byť zamietnutá z dôvodu doposiaľ nevydaného
právoplatného rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku žalobcovi žalobca reagoval, že konanie
Sociálnej poisťovne odporuje dobrým mravom a takéto konanie pracovníkov Sociálnej poisťovne napĺňa
aj skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo je okolnosť, za ktorej

došlo k vzniknutej škode na strane žalobcu. Súd prvej inštancie sa však týmto dôkazom pri určení sumy
náhrady za nemajetkovú ujmu bez akéhokoľvek odôvodnenia v rozsudku nezaoberal ani ho neuviedol.
3.5 Žalobca považuje za zmätočný samotný výpočet priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy
uvedený v bode 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pri výpočte náhrady nemajetkovej ujmy
použil súd prvej inštancie nesprávne úvahy a vychádzal z okolností, ktoré pre určenie výšky náhrady

nemajetkovej ujmy nemajú žiadnu relevanciu. Pre odôvodnenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy použil
okresný súd sumu starobného dôchodku 85,92 € určenú nezákonne Sociálnou poisťovňou ku dňu
07.06.2005 a sumu 124,30 € ku dňu 01.01.2011, hoci mu muselo byť známe, že rozhodnutie Sociálnej
poisťovnez13.12.2010,vktorombolitietosumyuvedené,boloakonezákonnézrušené.Napojednávaní
oznámil konajúcemu súdu, že nezákonne boli krátené dôchodky vypočítané v rozhodnutiach Sociálnej

poisťovne z 12.12.2012, 20.05.2018, 25.05.2018 a že suma starobného dôchodku v rozhodnutí z
25.05.2018 bola stanovená správne a nie je sporná. Sporné bolo len krátenie tejto sumy v zmysle článku
33 ods. 2 Dohovoru. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené najmä dve
kritériá, z ktorých musí súd vychádzať a to sú závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Závažnosť nemajetkovej ujmy na

strane žalobcu spočíva v tom, že mu nebol k termínu, ku ktorému to legitímne podľa zákona očakával,
priznaný starobný dôchodok, následne mu bol Sociálnou poisťovňou priznávaný starobný dôchodok
v nesprávnej výške a Sociálna poisťovňa v tomto nezákonnom konaní naďalej pokračuje. Žalobca
sa teda musí opakovane aj súdnou cestou brániť a domáhať svojich práv proti nezákonnostiam zostrany Sociálnej poisťovne ako orgánu verejnej moci. Žalobca označuje konanie Sociálnej poisťovne
za úmyselné, keďže právny stav, postup a podmienky rozhodovania o priznaní starobného dôchodku
sú v príslušných vnútroštátnych zákonoch jednoznačne upravené, napriek tomu sa musí žalobca so

Sociálnou poisťovňou súdiť už viac ako 14 rokov o správnu interpretáciu a aplikáciu týchto právnych
noriem a o priznanie starobného dôchodku od termínu a v sume podľa platného práva, čo ho stojí
značné úsilie, množstvo času, energie, spôsobuje mu to zdravotné ťažkosti, značnú psychickú ujmu
a nervozitu, ktoré negatívne dôsledky sa zákonne prenášajú a ovplyvňujú aj osoby blízke žalobcovi.
Žalobca sa v dôsledku opakovanej nevyhnutnosti bránenia svojich práv proti nezákonnostiam zo

strany Sociálnej poisťovne nemá čas venovať rodine, priateľom, spoločenským aktivitám a všeobecne
príjemnejším a z ľudského hľadiska dôležitejším veciam, pričom jeho stav a psychické rozpoloženie sa
dá nazvať ako zúfalstvo zo zjavnej nemožnosti domôcť sa svojich práv v rámci zákonného procesu.
Súd mal prihliadať nielen na ochudobnenie rodiny žalobcu o spoločenský život, ale aj na citovú
ujmu spočívajú v nepríjemných pocitoch, smútku, sklamaní, šoku z flagrantnej nezákonnosti konania
a rozhodovania orgánu štátu. Vzniknutá nemajetková ujma žalobcu spôsobená nezákonnosťami zo

strany Sociálnej poisťovne nebola doteraz ani čiastočne zo strany Sociálnej poisťovne kompenzovaná,
čo je tiež potrebné náležite zohľadniť pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súdom. Ide o
okolnosti priťažujúce Sociálnej poisťovni ako porušiteľovi práva, čo je dôvodom, aby súd bral do úvahy
možnosť zvýšenia náhrady nemajetkovej ujmy. Súdom priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy tieto
okolnosti nezohľadňuje. Ochranu porušených práv fyzických a právnických osôb pritom majú zabezpečiť

predovšetkým všeobecné súdy.

4. Odvolanie proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a II. podala aj
žalovaná s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku).
4.1 Súd pri posúdení nárokov žalobcu na náhradu škody správne prihliadol iba na rozhodnutia Sociálnej
poisťovne vydané pred dátumom 15.11.2011, kedy žalobca doplnil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa v konaní o
starobnom dôchodku žalobcu vydala rozhodnutia dňa 26.07.2006, 05.01.2007, 23.08.2007, 23.11.2007,

25.01.2008, 10.02.2008 a 13.12.2010, pričom žiadne z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť,
nakoľko všetky boli zrušené v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku. Žalovaná preto súhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nie je možné rozhodovať o nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že žiadne z rozhodnutí vydaných žalovanou nespĺňa
podmienky uvedené v § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.

4.2 K nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie pri posudzovaní existencie
nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne, ako to uvádza v bode 60 svojho odôvodnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010 sa vyjadroval iba
ku konaniu, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutí Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku žalobcu z
25.01.2008 a 10.02.2009, ktoré nikdy nenadobudli právoplatnosť a nekonštatoval splnenie podmienok

určujúcich nesprávny úradný postup podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd prvej inštancie mal skúmať
podmienky potrebné pre naplnenie nesprávneho úradného postupu vyžadované zákonom č. 514/2003
Z. z., čo nevykonal. Odôvodnenie existencie nesprávneho úradného postupu iba s poukazom na
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/116/2009 je nepostačujúce.
4.3 Súdprvejinštancievbode59odôvodneniavšeobecneopísalcharakteristikunesprávnehoúradného

postupu, avšak opomenul zásadnú zákonnú podmienku, bez splnenia ktorej nemôže dôjsť k jeho vzniku.
Nesprávny úradný postup totiž zahŕňa iba také konanie, ktoré nie je rozhodovacou činnosťou, teda jeho
výsledkom nie je rozhodnutie. Konanie žalovanej, ktoré smerovalo k vydaniu rozhodnutia a v ňom sa aj
prejavilo, nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, ale iba ako nezákonné rozhodnutie,
čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/250/2010 z 3. októbra

2011, podľa ktorého nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Za
nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom,
že žalovaná pred vydaním rozhodnutia nesprávne vyhodnotila podmienky jeho vydania. Žalovaná sa
nedopustila žiadneho nesprávneho úradného postupu v intenciách § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Bez
existencie nesprávneho úradného postupu strácajú opodstatnenie aj ďalšie úvahy a závery súdu prvej

inštancie týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a žalobcom požadovanou
škodou, či odôvodnenie výšky priznanej náhrady škody.
4.4 Žalovaná navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov č. I. a II. zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.5. Vyjadrenie k odvolaniu bolo podané len žalovanou, v ktorom duplikuje, že žiadne z rozhodnutí o
starobnom dôchodku žalobcu vydané Sociálnou poisťovňou v období od 26.07.2006 do 13.12.2010

nenadobudlo právoplatnosť a všetky boli zrušené v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku
a preto z dôvodu absencie právoplatnosti nie je možné uvedené rozhodnutia žalovanej považovať
za nezákonné v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že v súlade s
ustanovením§6ods.3zákonač.514/2003Z.z.existenciaprávoplatnostirozhodnutianiejevyžadovaná
pri tých rozhodnutiach, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na ich právoplatnosť uviedla, že právoplatnosť a

vykonateľnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne je upravená v § 213 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, podľa ktorého sa za právoplatné rozhodnutie považuje doručené rozhodnutie, proti ktorému
nie je možné podať odvolanie. Vykonateľné je každé rozhodnutie po uplynutí lehoty na plnenie a ak
nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
Rozhodnutia Sociálnej poisťovne týkajúce sa starobného dôchodku žalobcu neboli vykonateľné. K
prekročeniu právomoci žalovanou pri vydávaní rozhodnutí o starobnom dôchodku podľa žalobcu malo

dochádzať tým, že žalovaná výšku starobného dôchodku krátila v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, k čomu žalovaná uvádza, že jej právo na krátenie
výšky dôchodkových dávok prináleží.
5.1 Žalovaná je toho názoru, že žalobca je oprávnený v rámci odvolacieho konania proti rozsudku
súdu prvej inštancie poukazovať iba na také pochybenia súdu, ktoré súvisia s meritom veci. Nemožnosť

krátenia dôchodkovej dávky nebola predmetom konania. Táto časť nároku bola súdom prvej inštancie
vylúčená na samostatné konanie. Prípustnosť krátenia starobného dôchodku žalobcu bude súd prvej
inštancie posudzovať v samostatnom konaní po skončení konania vedeného na Krajskom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. 26Sa/2/2019. Mimo rámca merita veci sú tiež tvrdenia žalobcu, kde
spochybňuje viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutím súdu druhej inštancie a záväznosť judikátov

uverejnených v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, kde znovu
poukazuje iba na nesprávnosť určenia sumy jeho starobného dôchodku, aj keď konanie o tomto nároku
bolo vylúčené na samostatné konanie.
5.2 Žalovaná popiera, že by prekročila svoje právomoci pri krátení dôchodkovej dávky podľa Dohovoru
a nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa krátením dopustila nesprávneho úradného postupu.

5.3 Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy môže žalobcovi vzniknúť iba v prípade existencie
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a tieto podmienky splnené nie sú.
Žalobcom požadovanú sumu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 140 000,- € považuje žalovaná za
absolútne neprimeranú. Žalobcom opakovane uvádzané dôvody vzniku jeho nároku na nemajetkovú
ujmu nepovažuje žalovaná za objektívne preukázané, ale prevažne subjektívne pociťované žalobcom.

Odvolanie žalobcu je podľa názoru žalovanej nedôvodné.

6. O odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 C. s. p.).

7. Postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania závisí od dispozičných oprávnení strán sporu,

ktoré svojím odvolaním vymedzujú rozsah prieskumu odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie. Odvolanie v prejednávanej veci podali obe strany sporu. Žalobca nie je spokojný s
rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobe v časti týkajúcej sa troch nárokov súd prvej
inštancie v plnom rozsahu nevyhovel. Žalovaná popiera existenciu dôvodov na vyhovenie žalobe čo i len
v časti. Žiadna zo strán sporu nenapáda svojím odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v IV. výroku,

ktorým bol jeden z nárokov uplatnený žalobou z 01.10.2013 vylúčený na samostatné konanie. Podľa
§ 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, okrem zákonom ustanovených prípadov
a podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Mimo stranami sporu uplatnených
odvolacích dôvodov prihliada iba na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré vady odvolací súd
v tomto konaní nevzhliadol. Obe sporové strany uplatňujú rovnaký odvolací dôvod, nesprávne skutkové

zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Rozsah skutkových zistení považoval odvolací
súd za postačujúci aj pre svoje vlastné rozhodnutie, z tohto dôvodu na prejednanie odvolaní nenariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a vo veci rozhodol rešpektujúc skutkový stav zistený
súdom prvej inštancie (§ 383 C. s. p.). Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z

hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených stranami sporu dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je, žalovaná oprávnene vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie
veci a na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku, ktorými bolo žalobe čiastočne
vyhovené podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol a čiastočný rozsudok v III. výroku,ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 C. s. p. potvrdil.

8. Skutkový stav ustálený prvoinštančným súdom je možné zhrnúť tak, že žalobca dňa 20.06.2006 podal
Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen žiadosť o priznanie starobného dôchodku spätne od 07.06.2005
a Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 26.07.2006 č. XXX XXX XXXX žiadosť žalobcu zamietla
s odôvodnením, že nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov majúc za to, že nie je možné zohľadniť prácu
žalobcu v prvej kategórii u policajného zboru. Rozhodnutím z 5. januára 2007 zrušila Sociálna poisťovňa

svoje predchádzajúce rozhodnutie, ale opätovne zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného
dôchodku, ale z iného dôvodu. Žalobca sa proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne bránil aj v súdnom
konaní, preto Sociálna poisťovňa revidovala svoje rozhodnutia, ich zákonnosť a obsah preskúmaval
Krajský súd v Banskej Bystrici a v odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn.
9So/116/2009. Keďže žalobca nebol zabezpečený dôchodkovými dávkami, hľadal si zamestnanie a v
období od 19.09.2007 do 31.03.2011 bol žalobca zamestnaný v pozícii strážnika u SBS Z.. B.. A.. X.. Q..

B., s. r. o., C. C., kde pracoval v 12 hodinových denných aj nočných zmenách v nepretržitej prevádzke.
Dňa 21.01.2011 bol žalobca pre ischemickú chorobou srdca operovaný v Ústave srdcovocievnych
chorôb v Banskej Bystrici a pracovný pomer u zamestnávateľa SBS Z... B.. A.. X.. Q.. B., s. r. o., C.
C. ukončil dňa 31.03.2011 pre svoj zlý zdravotný stav. Aby mohol žalobca vykonávať funkciu strážnika
v bezpečnostnej službe, musel absolvovať odbornú prípravu pracovníka SBS, za ktorú subjektu Z. S.

- A., súkromná bezpečnostná služba S. zaplatil dňa 13. augusta 2008 sumu 132,78 €. Rozhodnutia
Sociálnej poisťovne vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok preskúmaval Krajský súd v Banskej
Bystrici v konaní sp. zn. 21Sd/153/2007, kde rozsudkom č. k. 21Sd/153/2007-59 z 8. apríla 2009 ako
prvostupňový súd potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 25. januára 2X08 v
spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 10. februára 2009 a podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) zrušil rozhodnutia vydané 5. januára 2007,
23. augusta 2007, 23. novembra 2007 a 25. januára 2008, všetky pod č. XXX XXX XXXX. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z 30. júna 2010 sp. zn. 9So/116/2009, právoplatným
a vykonateľným 3. augusta 2010 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. apríla 2009
č. k. 21Sd/153/2007-59 v napadnutej časti odvolaním žalobcu tak, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne

č. XXX XXX XXXX z 25. januára 2008 a 10. februára 2009 o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný
dôchodok zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústrediu na ďalšie konanie podľa dôvodov rozhodnutia
aplikujúc ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí
za nesprávny vyhodnotil názor žalovanej Sociálnej poisťovne, že obdobie výkonu služby žalobcu v
policajnomzboreniejemožnépovažovaťzaobdobiedôchodkovéhopoisteniapodľa§255ods.5zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a uložil Sociálnej poisťovni posúdiť nárok žalobcu na starobný
dôchodok z prvej pracovnej kategórie ku dňu 7. júna 2005, pričom ako dobu dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) zohľadní aj dobu trvania služobného pomeru policajta v prvej kategórii funkcií a znovu
rozhodnúť o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
spojeníspríslušnýmiustanoveniamizákonač.100/1988osociálnomzabezpečení.Dorozhodnutiasúdu

prvej inštancie napadnutým čiastočným rozsudkom z 23.07.2020 v tomto konaní nebolo právoplatne
rozhodnuté o nároku žalobcu na starobný dôchodok v konkrétnej výške, na Krajskom súde v Banskej
Bystrici stále prebieha konanie pod sp. zn. 26Sa/2/2019, kde sa preskúmava na návrh žalobcu A. B.
zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom
v C. č. XXX XXX XXXX X zo 16. novembra 2018. Žalobca dňa 21.09.2011 adresoval Ministerstvu

práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 6, Bratislava žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., v ktorom popísal genézu rozhodovania Sociálnej poisťovne o jeho žiadosti o priznanie
starobného dôchodku, odôvodňoval žiadaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej mu za
obdobie od 20.06.2006 do 31.03.2011 v sume 95 890,40 €, požadoval uhradenie skutočnej škody ku

dňu 07.09.2011 vrátene úrokov z omeškania vo výške 42 222,50 € + 8 122,50 €, tvrdil, že mu vznikla
škoda na zdraví, ktorú si sám ohodnotil na 5 000,- €, za to, že nemohol využiť dovolenku na rekreáciu
alebo kúpeľný pobyt požadoval zaplatiť 600,- €, za vynaložené náklady spojené s platnosťou preukazu
odbornej spôsobilosti pre výkon strážnej služby žiadal vyplatiť 150,- € a náklady na uplatnenie svojich
práv v konaniach o starobný dôchodok vyčíslil sumou 40,- €, spolu škodu 143 902,90 €. Žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku doplnil žalobca dňa 15.11.2011, túto adresoval už Sociálnej poisťovni,
ústredie, Bratislava, v ktorej zvýšil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 20.06.2006 do
15.11.2011 na 108 164,38 €, vyčíslil dlžnú sumu dôchodku, zopakoval, že požaduje aj náhradu škody
na zdraví vo výške 5 000,- €, čiastku 600,- € za nemožnosť čerpať dovolenku na rekreáciu, sumu 150,-€ za náklady na absolvovanie odbornej prípravy pracovníka SBS, zvýšil aj hodnotu nákladov, ktoré mu
pri uplatňovaní nárokov vznikli na 129,83 € tak, že celková požadovaná náhrada škody už činí 157
512,44 €. Sociálna poisťovňa rozhodnutím z 29.11.2011 sp. zn. 52313-4/2011-BA oznámila žalobcovi,

že jeho žiadosti o náhradu škody vo výške 157 521,44 €, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 514/2003 Z. z. doručenej Sociálnej poisťovni
dňa 05.10.2011 prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a doplnenej podaním
zo dňa 15.11.2011 doručeným Sociálnej poisťovni dňa 21.11.2011 nevyhovuje. Žalobu o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy podal

žalobcanaOkresnýsúdZvolendňa01.10.2013.Žiadneztýchtoskutkovýchzistenížalobcaanižalovaná
v odvolaní nespochybňujú.

9. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov nadobudol účinnosť 01.07.2004 a bol viackrát novelizovaný. Žalobu o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci

podal žalobca na Okresný súd Zvolen 01.10.2013, kedy bol účinný zákon č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Zákon č. 514/2003 Z. z. v každej etape svojej účinnosti vyžadoval v § 15
ods. 1 vopred prerokovať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Okresný súd zistil, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nárokuadresovanápôvodneMinisterstvupráce,sociálnychvecíarodinySR,ktorépostúpilotútožiadosť
Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave a doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
sa dostalo do sféry orgánu príslušného na jeho prejednanie, avšak sa táto žiadosť týka iba obdobia

od prvého rozhodnutia o žiadosti žalobcu na priznanie nároku na starobný dôchodok, čo bol dátum
26.07.2006 do dňa podania doplnenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku 15.11.2011. Správne
súd prvej inštancie ustálil, že predmetom súdneho konania môžu byť len tie nároky, ktoré žalobca učinil
predmetom prerokovania v žiadosti podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je obligatórnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie

nároku na súde. Vyplýva to z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého „ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho
nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,

ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr“.

9.1 Žalobca sa teda môže úspešne domáhať tvrdeného nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde
len v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí jeho nárok na náhradu škody alebo jej časť do 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Obsah žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku je limitujúcim kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu škody na súde.

10. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že ku dňu 15.11.2011 nebolo vydané žiadne právoplatné
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, z tohto dôvodu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalobcovi
nevznikol. V § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je ustanovené, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rovnaký názor v
konaní prezentovala aj žalovaná, naproti tomu žalobca tvrdil, že právo na náhradu škody spôsobenej
mu nezákonným rozhodnutím vyplýva z § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že
rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli/sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, na tieto rozhodnutia
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní a Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o jeho nároku na

starobný dôchodok prekročila jej zákonom zverené právomoci.

11. Konanie vo veciach sociálneho poistenia v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení ku
dňu 31.12.2011 (aplikácia ktorého prichádza do úvahy vzhľadom na žiadosť o predbežné prerokovanienároku z 15.11.2011) upravuje v § 172 tak, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní a pod pojmom konanie vo veciach sociálneho poistenia je
potrebné rozumieť konanie o dávkových veciach sociálneho poistenia, aj iné konania (nedávkové

konanie). Rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok patrí medzi dávkové konanie. Dôchodkové
dávky opravoval zákon o sociálnom poistení k 31.12.2011 v § 60 a nasledujúce a v rámci toho aj
podmienky nároku na starobný dôchodok v § 65 a nasledujúce. Ktoré organizačné zložky Sociálnej
poisťovne vydávajú rozhodnutia a v akých veciach upravoval zákon č. 461/2003 Z. z. v § 210.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí organizačných zložiek Sociálnej poisťovne tak, ako na to

poukázala žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu upravoval § 213 zákona o sociálnom poistení
v znení, že doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno
podať opravný prostriedok, je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie.
Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné len čo nadobudne
právoplatnosť.

12. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, na ktoré sa v rozsudku o veci samej odvolával súd prvej
inštancie citujúc z rozhodnutia odvolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/116/2019
(rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX z 25.01.2008 a 10.02.2009, ktorými
bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu 07.06.2005) nenadobudli právoplatnosť
a vykonateľnosť z dôvodu, že proti nim bol prípustný opravný prostriedok. Vyplýva to priamo z

poučení Sociálnej poisťovne, ústredie na rozhodnutiach z 25.01.2008 a 10.02.2009, ktoré sú súčasťou
pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 21Sd/153/2007 v znení: „Proti tomuto
rozhodnutiu môžete podať návrh na jeho preskúmanie súdom a to dvojmo, písomne alebo ústne do
zápisnice v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia; návrh treba podať príslušnému krajskému súdu
alebo Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave. Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nemá

odkladný účinok. K návrhu na preskúmanie rozhodnutia súdom odporúčame priložiť aj kópiu tohto
rozhodnutia.“ Sám najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9So/116/2009 z 30. júna 2010 uviedol, že rozhodnutia
žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie z 25. januára 2008 a 10. februára 2009 o zamietnutí žiadosti
na starobný dôchodok zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s §
250ja ods. 3 O. s. p. Ustanovenie § 250l O. s. p. spadalo do piatej časti O. s. p. s názvom Správne

súdnictvo, tretej hlavy označenej ako Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
správnych orgánov a podľa textu § 250l ods. 1 O. s. p. „podľa ustanovení tejto (tretej) hlavy sa
postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov“.Zuvedenéhovyplýva,ženázorsúduprvejinštancie,
že žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nevznikol z dôvodu, že

podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je možné nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom je správny. Záver, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací rozhodoval podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku o neprávoplatných
rozhodnutiachSociálnejpoisťovnepotvrdzujeajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.

7So/82/2015 z 26.05.2016, či rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/69/2014
z 29.09.2015 a iné.

13. Zostávalo posúdiť, či sa na rozhodnutia žalovanej z 25.01.2008 a 10.02.2009, ktoré boli zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010 vzťahuje výnimka

podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorej, „ak bola škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť
aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného
prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy
o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným

orgánom“. Pre účely rozhodnutia o odvolaní strán sporu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu
Zvolen v tomto konaní nebolo potrebné sa zaoberať tým, či Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku
žalobcu na starobný dôchodok prekročila svoju právomoc v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.
z. z dôvodu, že (podľa žalobcu) neoprávnené krátenie jeho dôchodku podľa Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje k nároku, ktorý okresný súd výrokom IV. čiastočného

rozsudku vylúčil na samostatné konanie.14. Vykonateľnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne podľa § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je
upravená tak, že rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je
uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

14.1 Právna teória aj prax priznáva aj rozhodnutiu, ktoré ešte formálne nenadobudlo právoplatnosť,
spôsobilosť vyvolať ním predvídané právne účinky. Vo vzťahu k rozhodnutiam Sociálnej poisťovne
o zamietnutí žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa názoru odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia pred jeho právoplatnosťou, ako to
vyplýva z výslovnej úpravy v § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012.

Odvolací súd na základe týchto úvah uzatvára, že nárok na náhradu škody v dôsledku nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nevznikol, z dôvodu, že rozhodnutia
Sociálnej poisťovne neboli vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.

15. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. priznal súd prvej
inštancie žalobcovi za nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o jeho žiadosti o

priznanienárokunastarobnýdôchodokrozhodnutiamiz25.01.2008a10.02.2008(správne10.02.2009v
zmyslerozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9So/116/2009)zdôvodu,žerozhodnutia
vydávané Sociálnou poisťovňou v období od 26.07.2006 a následne ku dňu podania doplňujúcej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku žalobcom k 15.11.2011 nenadobudli právoplatnosť. Nie je možné
prisvedčiť žalobcovi, ktorý v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že neuviedol v dôvodoch rozhodnutia,

prečo aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2008, keď tento svoj postup zdôvodnil súd
prvej inštancie v bode 61 na str. 29 rozsudku (s poukazom na ustanovenie § 27b ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie k nesprávnemu úradnému postupu došlo pred
nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zákonom č. 477/2008 Z. z.), aj v
bode 64 na str. 31 rozsudku, že „v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. j. ku dňu

15.11.2011 bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou rozhodnutím zo dňa 13.12.2010 č. XXX XXX XXXX
0 o žiadosti žalobcu, nie však s konečnou platnosťou o priznaní starobného dôchodku od 07.06.2005
v sume 85,97 € mesačne, ale toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené až po podaní žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/47/2011
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/159/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť

19.11.2012“. Toto vysvetlenie evokuje záver, že kým rozhodnutia Sociálnej poisťovne neboli súdom
zrušené, nemal súd prvej inštancie preukázaný nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne v konaní
o vydanie rozhodnutia z 13.12.2010.

16. Nesprávny úradný postup definoval zákon č. 514/2003 Z. z. až do účinnosti novely uskutočnenej

zákonom č. 412/2012 Z. z. v § 9 ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v žalobe netvrdí, že orgán verejnej správy - Sociálna
poisťovňa porušila svoju povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nevytýka jej nečinnosť. Za nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne označil úmyselné porušenie
povinností, keď opakovane nerešpektovala zákon ani príslušné rozsudky najvyššieho súdu (v čase
podania žaloby na Okresný súd Zvolen dňa 01.10.2013 už boli vydané a doručené rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/159/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 26Sd/47/2011-25 z 23.06.2011 a vydané nové rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 12.12.2012,

ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobcovi starobný dôchodok od 07.06.2005 v sume
121,82 €), týmto konaním podľa žalobcu Sociálna poisťovňa spôsobila zbytočné prieťahy a nezákonne
zasahovala do jeho základných práv a slobôd, keď podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 55/98 sú zákony o sociálnom zabezpečení/poistení integrálnou súčasťou ústavného práva na
primerané zabezpečenie v starobe (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18.

októbra 2001 sa netýka predmetu konania - sociálneho zabezpečenia - poznámka odvolacieho súdu).
V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca opätovne upozorňuje na prieťahy v rozhodovaní
Sociálnej poisťovne o jeho nároku na starobný dôchodok tvrdiac, že Sociálna poisťovňa viac ako 14
rokov sťažuje svojim postupom, zneužívaním práva vydať zákonné perfektné rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku žalobcovi. Žalobca neoznačil žiadne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré by

nebolo vydané v zákonnej či primeranej lehote, existenciu prieťahov pri rozhodovaní o jeho nároku
na starobný dôchodok dáva do súvisu s faktickým rozhodovaním Sociálnej poisťovne, ktorá vydávala
rozhodnutia, s ktorými on nesúhlasil a v súdnych konaniach podávala Sociálna poisťovňa opravné
prostriedky proti rozhodnutiam krajského súdu o prieskume jej rozhodnutí, čím vec dospela do štádiaodvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky a tento rozhodnutia krajského súdu, aj
rozhodnutia Sociálnej poisťovne opakovane zrušoval, či menil.

17. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 60 súd prvej inštancie za
nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne zasahujúci do právom chránených záujmov žalobcu teda
považoval, že nezapočítala obdobie výkonu služby žalobcu ako policajta za obdobie dôchodkového
poistenia a nepriznala žalobcovi nárok na starobný dôchodok od 07.06.2005 a to opakovane v
rozhodnutiach vydávaných v období od 26.07.2006 do 15.11.2011, hoci Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozsudku sp. zn. 9So/116/2009 z 30.06.2010 dostatočne konkrétne inštruoval Sociálnu
poisťovňu, akým spôsobom má konať a rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 23. júna 2020 sp. zn. 3Cdo/127/2018 uverejnenom
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 2/2021 vyslovil názor, že „v
spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť

otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v
zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.; prijatie zákona č. 412/2012 Z. z. na tomto pravidle
nič nezmenilo“ a v odôvodnení vysvetlil rozdiel inštitútov: zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie
orgánov verejnej moci na jednej a za nesprávny úradný postup na druhej strane tak, že súčasťou týchto
rozdielov je tiež právna konštrukcia, pri existencii ktorej sa na záver o nezákonnosti rozhodnutia zásadne

vyžaduje jeho zrušenie, zmena alebo iný výsledok s významovo totožnými účinkami, u nesprávnosti
úradného postupu však z pomerne jednoduchého, avšak logického dôvodu, ktorým je to, že ide len o
postup (nespočívajúci v rozhodnutí), na naplnení rovnakej ani podobnej podmienky trvať nejde. Najvyšší
súd ďalej dôvodil, že v zodpovednostnom zákone je pomerne jednoznačné definičné vymedzenie, že
za nesprávny úradný postup sa považuje (bez ďalšieho ako pravidlo) aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Vysvetlením pojmu nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa zaoberá aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/2/2017 z 30. novembra 2017, na ktoré
upozorňuje žalobca v odvolaní, v zmysle ktorého (a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
citovaných v uznesení dovolacieho súdu), „Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri

zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska
zodpovednostizaškodumôžubyťhodnotenévzmysleustanoveníupravujúcichnezákonnérozhodnutie.
Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v
tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že
v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť

vydané v inej podobe, či za iných okolností“. Priliehavý je aj odkaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/250/2010 z 3. októbra 2011, v ktorom najvyšší súd rovnako
konštatoval, že činnosť správcu dane pri vyhľadávaní, zabezpečovaní, vykonávaní a pri hodnotení
dôkazov v daňovom konaní po vykonaní opakovanej daňovej kontroly, správnosť ktorej žalobcovia
spochybňujú, priamo smerovala k vydaniu rozhodnutí - dodatočných platobných výmerov. Prípadný

nedostatok pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa teda potom prejavil práve v obsahu týchto
rozhodnutí a z hľadiska zodpovednosti štátu mohol byť hodnotený len podľa § 1 - 17 zákona č. 58/59
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a nie podľa § 18 - 19 tohto zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

20. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda vyplýva jednoznačný záver,
že objektívna zodpovednosť štátu je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla
o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že
úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,

bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia,
prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených
ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislostis takým chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/102/2019 z 30. decembra 2020).

21. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie a žalobcom, že viac ako desaťročie trvajúce
rozhodovanie o jeho nároku na starobný dôchodok a potreba byť v strehu vo vzťahu k úkonom Sociálnej
poisťovne a aktívne sa zúčastňovať súdnych konaní vo veci prieskumu správnosti rozhodnutí Sociálnej
poisťovne je pre žalobcu obťažujúce a deprimujúce, čo musí pochopiť každý (nielen) sudca schopný
vcítiť sa do pozície žalobcu, či iného subjektu, ktorý sa musí proti rozhodnutiam orgánu verejnej moci

aktívne a dlhodobo brániť. Súd však musí rozhodovať v medziach zákona a dotvárať právo môže len
v prípade, ak určitá právna otázka nie je upravená v texte žiadneho právneho predpisu a je potrebné
vyplniťmedzeruvprávnychpredpisochnavyriešenieotázky,ktorúprávnypredpisneupravuje.Vprípade
medzery zákona,aksúdanépodmienkypredotváranieprávasúdom,jesúdkdotváraniuprávanielenže
oprávnený, ale dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa
v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona,

resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá
právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris) - podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 388/2018 zo 16. októbra 2018.
21.1 V prejednávanej veci nie je namieste „dotvárať“ právo z dôvodu, že zákon č. 514/2003
Z. z. precízne upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom. Úlohou súdov v tomto prípade je správne vyložiť text právneho
predpisu upravujúceho vzťah medzi žalobcom a žalovanou. V zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2008 a až do 31.12.2012 je nesprávnym úradným postupom akýkoľvek postup
štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom je teda postup, ktorým

štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy. Takéto porušenie
konkrétnej právnej povinnosti u Sociálnej poisťovne rozhodujúcej o žiadosti žalobcu na priznanie nároku
na starobný dôchodok v súdnom konaní zistené nebolo.

22. Súd prvej inštancie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

správne považoval za súčasť nároku na náhradu škody vyplývajúcej zo zákona č. 514/2003 Z. z., keď
ustanovenie § 17 spadá pod marginálnu rubriku s názvom Spôsob a rozsah náhrady škody.

23. Aj náhradu skutočnej škody spočívajúcu v úhrade nákladov za odbornú prípravu SBS subjektu Z.
S. - A., súkromná bezpečnostná služba, S. priznal súd prvej inštancie žalobcovi na rovnakom právnom

základe ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy majúc za to, že nesprávny úradný postup Sociálnej
poisťovnemalzanásledokvzniktejtoškodyžalobcovi,čovyplývazbodu66odôvodneniarozsudkusúdu
prvej inštancie, kde okresný súd konštatoval, že v časti tejto sumy žalobca preukázal príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovanej v súvislosti s jej nesprávnym úradným postupom spočívajúcom
v tom, že žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok a preto bol v roku 2008 nútený k výkonu strážnej

služby absolvovať odbornú prípravu SBS, za ktorú zaplatil túto sumu.

24. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil konanie Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku žalobcu
na starobný dôchodok ako nesprávny úradný postup len na tom skutkovom základe, že rozhodnutia
Sociálnej poisťovne boli v preskúmavacom konaní súdom zrušené a označené za nesprávne. Porušenie

povinnostiSociálnejpoisťovnevrámciprocesurozhodovaniaožiadostižalobcunapriznaniestarobného
dôchodku preukázané nebolo. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaných
v bode 19 a 20 tohto odôvodnenia za nesprávny úradný postup nie je možné považovať zisťovanie
podmienok a predpokladov pre vydanie rozhodnutia ani vyhodnotenie zistených skutočností, ktoré sa
prejaví vo vydanom rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať ani žalobcom

tvrdené prieťahy z dôvodu, že prieťahy nespočívali v nečinnosti Sociálnej poisťovne, ktorá by v pre
ňu záväzných lehotách podľa zákona o sociálnom poistení nevydala rozhodnutia, ani v tom, že proti
rozhodnutiam súdu v preskúmavacom konaní podávala opravné prostriedky. Za prieťahy v zmysle
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať nekonanie alebo nevydanie
rozhodnutia v primeranej lehote. Je potrebné zdôrazniť, že čiastočným rozsudkom rozhodoval súd

prvej inštancie len o tých nárokoch, ktoré boli predmetom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z
21.09.2011, doplnenej dňa 15.11.2011 a ku dňu 15.11.2011 už bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou o
priznaní nároku na starobný dôchodok žalobcovi rozhodnutím z 13.12.2010 spätne ku dňu 07.06.2005,
čím sa odstránil stav právnej neistoty žalobcu v tom, či mu vznikol nárok na starobný dôchodok dňom07.06.2005. Ďalšie prebiehajúce súdne konania do dátumu 15.11.2011 a po ňom až do súčasnosti
sa týkajú výšky starobného dôchodku, na ktorý žalobcovi vznikol nárok. Ak Sociálna poisťovňa po
rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 9So/116/2009 z 31. júna 2010 priznala rozhodnutím z 13.

decembra 2010 žalobcovi starobný dôchodok, nie je možné konštatovať zbytočné prieťahy na strane
žalovanej pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok žalobcu, ktoré by mohli byť kvalifikované
ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2012. Za bezvýznamné pre prejednávanú vec čiastočným rozsudkom odvolací súd považuje, že
toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 13.12.2010 bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 26Sd/47/2011-25 z 23.06.2011 zrušené a jeho rozsudok potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/159/2011 z 31.12.2012, keď podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní
dňa 27.03.2014 sa na základe tohto rozhodnutia žalobcovi od 28.12.2010 vyplácal preddavok na
starobný dôchodok.

25. Časť nároku vo výške 163,18 € vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný s odôvodnením, že

nejde o škodu, ktorá by vznikla žalobcovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej alebo
nezákonným rozhodnutím žalovanej, ale ide o trovy konania, ktoré si mohol žalobca uplatniť v rámci
toho ktorého konania. S názorom okresného súdu odvolací súd súhlasí. V tejto časti, ako aj v časti,
na ktorú sa vzťahuje III. výrok čiastočného rozsudku súd prvej inštancie žalobu vecne správne posúdil,
keď konštatoval, že zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

splnené neboli, z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.
s. p. potvrdený.

26. Nesprávne právne posúdenie veci v I. a II. výroku súdom prvej inštancie spočíva v tom,
že za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do

31.12.2008 považoval konanie Sociálnej poisťovne nespadajúce pod definíciu nesprávneho úradného
postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a judikatúry najvyšších súdnych autorít. Celý postup
Sociálnej poisťovne, ktorý kvalifikoval súd prvej inštancie ako nesprávny úradný postup smeroval k
zhromažďovaniu podkladov pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku, ktoré
Sociálna poisťovňa právne posúdila spôsobom odrazeným vo výroku a dôvodoch rozhodnutí, ktoré boli

vydávané. Žaloba nebola dôvodná v časti o úhradu nemajetkovej ujmy ani skutočnej škody podľa §
17 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 a po inom právnom posúdení dôvodnosti
návrhu odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu aj v tejto časti
zamietol.

27. Žalobca namietal proti výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, že je neprimeraná, vychádza z
predpokladov nesúvisiacich s náhradou nemajetkovej ujmy a požadoval priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 20 000,- € ročne len s odkazom na iné rozhodnutia súdov o povinnosti štátu zaplatiť
poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy je potrebné poukázať na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní pred Okresným súdom

Zvolendňa27.03.2014,kdeuviedol,žeod28.12.2010mujevyplácanýpreddavoknastarobnýdôchodok
vo výške necelých 202,- € mesačne po tom, čo mu bol v tento deň 28.12.2010 vyplatený aj preddavok na
dôchodok (v neuvedenej výške) a súčasne je mu vyplácaný výsluhový príspevok zo strany Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky vo výške 564,85 € mesačne. Ak však základ nároku na náhradu škodu a
úhradu nemajetkovej ujmy nebol daný a odvolací súd žalobu zamietol, nie je potrebné vyjadrovať sa k

výške prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy súdom prvej inštancie.

28. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania s
odôvodnením, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým bude rozhodnuté
aj o zvyšku nároku žalobcu vylúčeného na samostatné konanie. Súd prvej inštancie zrejme vychádzal

z ustanovenia § 262 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo
medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým
rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Neuvedomil si však, že konanie vo veci sp. zn. 13C/197/2013 už pokračovať nebude a rozhodnutím
odvolacieho súdu sa konanie vo veci sp. zn. 13C/197/2013 končí z dôvodu, že zvyšnú časť nároku na

náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, ktoré podľa oznámenia Okresného súdu Zvolen sa vedie
pod sp. zn. 15C/43/2020 a ide o samostatné konanie, v rámci ktorého nie je možné rozhodovať o nároku
na náhradu trov konania právoplatne skončeného pod sp. zn. 13C/197/2013.29. V súlade s § 396 ods. 2 C. s. p. (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie) rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov celého
konania podľa pomeru úspechu strán v spore v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že v

spore neúspešný žalobca je povinný zaplatiť v spore úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania a to
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania, ktoré
vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).