Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119209922.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Intrum
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ul. Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154,
zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom H. - I. G. I., ul.
I. č. XX, proti žalovaným: 1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., ul. M. T. č. XXXX/X, 2/ Z. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., ul. M. T. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 11.657,20 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/72/2019-139 zo dňa
01. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. zostáva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch II. a IV. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.14Csp/72/2019-139zodňa01.06.2021konanievčastiozaplatenie

234,48 eur spolu s príslušenstvom 5 % úrokom z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia zastavil (výrok
I.). Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.580,- eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.600,- eur od 30.01.2017 do zaplatenia, do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.). Súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.). Súd žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal (výrok IV.).
V preskúmavanej veci pôvodný žalobca D. A. H., a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy č. 1, IČO: 31

320 155 sa žalobou zo dňa 05.09.2019 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 11.657,2 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že
jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12,
IČO: 35 923 130 (ďalej len „Consumer Finance Holding, a.s.“) a žalovaní uzatvorili spolu dňa 15.01.2014
zmluvu o pôžičke č. 8012638/5510502506. Na základe tejto poskytol Consumer Finance Holding, a.s.
žalovaným pôžičku vo výške 15.000,- eur, ktorú mali splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach
po 232,63 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 27.915,60 eur, avšak uhradili z nej sumu

9.391,63 eur. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivépovinnésplátkyriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,žalobcalistom
zo dňa 26.11.2016 - Predžalobná upomienka ich vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo im poskytol
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ich upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade
najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaní ani v dodatočne poskytnutej
lehote dlžné splátky neuhradili. Žalobca dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom boli žalovaní informovaní

listom zo dňa 24.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový
dlh žalovaných ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 11.657,20 eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.Žalovaní 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding
a.s. uzavreli zmluvu o úvere na sumu 15.000,- eur. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu zo zdravotných
dôvodov od septembra 2016 sa znížil ich príjem a preto spoločnosť požiadali o zníženie splátok, na

ktorú žiadosť však dostali zápornú odpoveď, celý úver zosplatnila a žiadala zaplatenie celej sumy.
Sumu splácajú tak, ako im to finančne vyjde mesačne po 130,- eur. K 31.10.2019 zaplatili spoločnosti
sumu 9.781,63 eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žiada zaplatiť 11.657,- eur spolu s
príslušenstvom, čo činí sumu 27.915,60 eur, čo už považujú za úžeru, pretože k požičaným 15.000,-
eur má úrok tvoriť 12.915,- eur.

Počas konania súd uznesením č. k. 14Csp/72/2019-68 zo dňa 30.04.2020 rozhodol o pripustení zmeny
strany sporu na strane žalobcu na základe postúpenia pohľadávky veriteľa D. A. H., a.s.; skrátený názov
D., a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 ako právneho nástupcu spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia. Uvedeným mal preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu.
Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 14Csp/72/2019-87 zo dňa 06.08.2020 konanie v časti
o zaplatenie 1.980,- eur s príslušenstvom, 5 % úrokom z omeškania od 31.01.2017 do zaplatenia

zastavil (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 3.628,37 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.608,37 eur od 30.01.2017
do 23.08.2019, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.478,37 eur od 24.08.2017 do 24.09.2019,
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.348,37 eur od 25.09.2019 do 28.10.2019, s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5.118,37 eur od 29.10.2019 do 28.11.2019, s 5 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 5.088,37 eur od 29.11.2019 do 30.12.2019, s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 4.958,37 eur od 31.12.2019 do 21.01.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.828,37 eur od 22.01.2020 do 28.02.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.628,37 eur
od 29.02.2020 do 23.03.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.428,37 eur od 24.03.2020
do 30.04.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.328,37 eur od 01.05.2020 do 13.05.2020,

s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.128,37 eur od 14.05.2020 do 16.06.2020, s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.928,37 eur od 17.06.2020 do 10.07.2020 a s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3.628,37 eur od 11.07.2020 do zaplatenia, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.). Súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok IV.). Na základe odvolania žalobcu súd druhej inštancie zrušil rozsudok

v časti výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol ako aj vo výroku IV., ktorým rozhodol, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a absencie rozhodnutia o časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 234,48 eur s príslušenstvom.
Následne žalovaní 1/ a 2/ zotrvali na vyjadrení a uviedli, že od rozsudku uhradili ďalšie splátky (dňa
09.07.2020 - 200,- eur, 12.08.2020 - 200,- eur, 17.09.2020 - 210,- eur, 12.10.2020 - 220,- eur, 18.11.2020

- 230,- eur, 18.12.2020 - 200,- eur, 14.01.2021 - 230,- eur, 15.02.2021 - 230,- eur, 12.03.2021 - 230,-
eur, 15.04.2021 - 300,- eur a 13.05.2021 - 400,- eur).
V ďalšej časti rozhodnutia súd citoval ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 506
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“). Konštatoval, že z obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere „Zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie“ č. 5510502506 zo dňa 16.01.2014
zistil, že žalovaní ako spoludlžníci uzavreli s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s.
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa im zaviazal veriteľ poskytnúť spotrebiteľský úver
vo výške 15.000,- eur, pri úrokovej sadzbe 14,9 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len

„RPMN“) 14,9 %, s priemernou RPMN 13,88 % a žalovaní sa zaviazali vrátiť pôžičku v 120 splátkach
po 232,63 eur. Celková čiastka predstavovala 27.915,60 eur, celkové náklady spotrebiteľa 12.915,60
eur. Termín konečnej splatnosti bol 1/2024. Súd taktiež ďalšou kontrolou zistil, že v bode 6.2 zmluvy
je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve ustanovené inak, sú splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci; bod 6.3 prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po

uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Pri tomto zdôraznil, že uvedenú skutočnosť žalobca
predprvostupňovýmsúdomnetvrdilaneuviedol,hociabsenciuzákladnýchnáležitostížalovanínamietali
a súd nemohol sám nachádzať skutkové tvrdenia v predložených dôkazoch. Uvedenú skutočnosť
považoval za podstatnú aj z toho hľadiska, že bolo povinnosťou žalobcu riadne uviesť všetky skutkové
tvrdenia v žalobe a v prípade splnenia si tejto povinnosti (kedy súd nezachytil jednu zo základných

náležitostí v obsahu ďalšieho textu zmluvy), by nedošlo k nesprávnemu posúdeniu odplatnosti zmluvy.
Súd v rámci povinností stanovených v spotrebiteľskom konaní so slabšou stranou a v spojení s
námietkou ich existencie vykonal kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
nezistil, že by zmluva nebola vyhotovená v povinnej písomnej forme alebo že by obsahovala neprijateľnézmluvné podmienky. Dôvodom pre rozhodnutie súdu o bezodplatnosti a bezúročnosti úveru bola
absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm.
l/ zák. č. 129/2010 Z. z. konkrétne absencia splatnosti jednotlivých splátok. Nakoľko počas konania

bolo preukázané, že v texte zmluvy, konkrétne v bodoch 6.2. a 6.3. bola určená splatnosť splátok s
poukazom na rozhodnutia súdov vyššej inštancie vo vzťahu k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z. z. najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2010
súd musel konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje základné náležitosti a je medzi
stranami platná a účinná.

Podľa súdu veriteľ uplatnil právo podľa § 506 Obchodného zákonníka na predčasné vrátenie
poskytnutého úveru, teda nárok zosplatnil. Zosplatneniu predchádzala predžalobná upomienka z
26.11.2019, ktorou boli žalovaní upozornení na nedoplatok v splátkach 907,79 eur a možnosť
zosplatnenia úveru v mesiaci september 2016. Teda mal za to, že takýto úkon je nevyhnutné posúdiť ako
odstúpenie od zmluvy zo strany veriteľa, ktorý mal za následok povinnosť po doručení listu z 24.01.2017
vrátiť požičanú istinu, splatné úroky a úroky z omeškania.

Ďalej súd konštatoval, že pôvodnou žalobou žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.657,20 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia. Žalobu vzal späť v časti o
zaplatenie sumy 1.980,- eur a o zaplatenie sumy 234,48 eur s príslušenstvom, teda podľa žaloby s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia. O povinnosti vrátiť istinu bolo právoplatne
rozhodnutí prvším rozsudkom, ktorým súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 3.628,37 eur a konanie v časti o zaplatenie 1.980,- eur s príslušenstvom zastavil a vo
zvyšku zamietol. V odvolacom návrhu žalobca okrem zastavenia konania v časti o zaplatenie 234,48 eur
s príslušenstvom žiadal, aby na základe ust. § 388 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“ rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaných 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.814,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %

p. a. zo sumy 5.814,35 eur od 30.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetom konania po späťvzatí zostal nárok na zaplatenie 9.442,72 eur. Po rozhodnutí súdu
o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.980,- eur spolu s príslušenstvom 5 % úrokom z omeškania od
30.01.2017 do zaplatenia a povinnosti súdu rozhodnúť o zaplatení 234,48 eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania (úrok z omeškania bol uplatnený z celého nároku vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do

zaplatenia), mohla zostať predmetom konania len čiastka o zaplatenie 5.580,- eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia a nie čiastka 5.814,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
p.a. zo sumy 5.814,35 eur od 30.01.2017 do zaplatenia, ako to navrhoval žalobca v odvolacom návrhu.
Súd preto zaviazal žalovaných ako spoludlžníkov na zaplatenie 5.580,- eur spoločne a nerozdielne.
Pokiaľžalovanípoukazovalinanimivykonanéúhrady,nakoľkonebolopreukázané,žebyhradilizáväzky,

ktoré by mohli byť predmetom tohto konania (pozostávajúce z úrokov a poplatkov), dospel k záveru, že
uhrádzali sumu, na ktorú boli právoplatne zaviazaní a teda nedotýka sa nároku uplatneného v tomto
konaní.
Nakoľko súd právoplatne rozhodol, že okrem sumy 3.628,37 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia rozhodol aj o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy

5.608,37 eur od 30.01.2017 do 23.08.2019, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.478,37 eur
od 24.08.2017 do 24.09.2019, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.348,37 eur od 25.09.2019
do 28.10.2019, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.118,37 eur od 29.10.2019 do 28.11.2019,
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.088,37 eur od 29.11.2019 do 30.12.2019, s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.958,37 eur od 31.12.2019 do 21.01.2020, s 5 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 4.828,37 eur od 22.01.2020 do 28.02.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.628,37 eur od 29.02.2020 do 23.03.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.428,37 eur od 24.03.2020 do 30.04.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.328,37 eur
od 01.05.2020 do 13.05.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.128,37 eur od 14.05.2020
do 16.06.2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.928,37 eur od 17.06.2020 do 10.07.2020

a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.628,37 eur od 11.07.2020 do zaplatenia, konanie v časti
o zaplatenie 1.980,- eur spolu s príslušenstvom 5 % úrokom z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia
zastavil, uvedené časti rozsudku zostali právoplatné, došlo k rozhodnutiu o úrokoch z omeškania v časti
1.980,- eur z uplatneného ostávajúceho nároku 5.580,- eur a to zo sumy 1980,- eur od 30.01.2017
do 23.08.2019 vo výške 5 % ročne, 1.850,- eur od 24.08.2019 do 24.09.2019 vo výške 5 % ročne,

1.720,- eur od 25.09.2019 do 28.10.2019 vo výške 5 % ročne, 1.590,- eur od 29.10.2019 do 28.11.2019
vo výške 5 % ročne, 1.460,- eur od 29.11.2019 do 30.12.2019 vo výške 5 % ročne, 1.330,- eur od
31.12.2019 do 21.01.2020 vo výške 5 % ročne, 1.200,- eur od 22.01.2020 do 28.02.2020 vo výške 5
% ročne, 1.000,- eur od 29.02.2020 do 23.03.2020 vo výške 5 % ročne, 800,- eur od 24.03.2020 do30.04.2020 vo výške 5 % ročne, 700,- eur od 01.05.2020 do 13.05.2020 vo výške 5 % ročne, 500,-
eur od 14.05.2020 do 16.06.2020 vo výške 5 % ročne, 300,- eur od 17.06.2020 do 10.07.2020 vo
výške 5 % ročne, teda konanie je v tejto časti právoplatne ukončené. Súd preto mohol rozhodnúť o

úrokoch z omeškania len v nerozhodnutej časti a to zo sumy 3.600,- eur, v opačnom prípade by menil
časť rozsudku, ktorá už nadobudla právoplatnosť. Preto, hoci predmetom konania zostala suma 5.580,-
eur, v časti 1.980,- eur bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania (nakoľko súd zastavil konania v časti
o zaplatenie 1.980,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia - výrok 1
rozsudku č. k. 14Csp/72/2019-87 zo dňa 06.08.2020) a o úrokoch z omeškania súd mohol rozhodnúť len

v časti o zaplatenie 3.600,- eur. Pravdepodobne rozhodnutiu predchádzalo nejasné späťvzatie nároku
- podanie žalobcu doručené 31.07.2020 kde uviedol „berieme žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.980,-
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhujeme konanie v tejto časti zastaviť“ a súd
predpokladal späťvzatie s úrokom z omeškania ako bol označený v žalobe od 30.01.2017 do zaplatenia,
pretože žalobca nešpecifikoval jednotlivé sumy žalobného návrhu (čiastočných úhrad) ktoré bral späť v
nadväznosti na úrok z omeškania. Rozhodoval o návrhu a nebolo jeho povinnosťou vypočítavať v akom

rozsahu úroku z omeškania má konanie zastaviť podľa navrhovaného petitu, napokon časti v ktorej
bolo konanie zastavené sa žalobca neodvolal. Súd preto rozhodol o úrokoch z omeškania len zo sumy
3.600,- eur a to tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na ich úhradu vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do
zaplatenia. Obdobne ako v predchádzajúcom rozhodnutí rozhodol o úrokoch z omeškania v zmysle ust.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) a § 3 nar.

vl. č. 87/1995 Z. z., teda o 5 % vyššej ako bola základná sadzby ECB k prvému dňu omeškania, teda
po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej po zosplatnení úveru pri zohľadnení úhrad po podaní žaloby.
S ohľadom na sociálnu situáciu žalovaných, mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav, sociálne pomery,
snahu splniť uložené povinnosti splátkami a možné ohrozenie zabezpečenia základných životných
potrieb, súd im umožnil lehotu na plnenie v rozsahu 90 dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby mali

možnosť získať prípadný úver na preklenutie a splácanie a mohli sa vyhnúť exekúcii alebo uzavretie
dohody o splátkach so žalobcom. V časti, v ktorej žalobca vzal návrh späť, teda o zaplatenie 234,48
eur spolu s príslušenstvom 5 % úrokom z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia, súd konanie podľa
§ 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.
Následne ohľadom trov konania citoval ust. § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. §

257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Hoci žalobca bol v prevažnom rozsahu úspešný v konaní, riadnym nesplnením
si povinnosti podľa § 132 ods. 1 C. s. p. riadne opísať rozhodujúce skutočnosti, spôsobil vyvolanie
odvolacieho konania, následne ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie. V spojení s uvedeným
mimoriadne zdravotne a sociálne nepriaznivým stavom žalovaných aplikoval ust. § 257 C. s. p. Taktiež

prihliadol na skutočnosť, že žalobca je inkasná spoločnosť, realizuje nákup a vymáhanie pohľadávok vo
veľkom rozsahu, jeho úkony aj v iných sporoch sú obdobné, paušalizované, teda žalobca rozhodnutím
súdu nebude tak značne znevýhodnený ako keby sa rozhodovalo len v jedinom spore (žalobca by mal
len jedinú pohľadávku voči žalovaným 1/ 2/ a nie aj ostatné pohľadávky nadobudnuté od postupcu).

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie zo dňa 13.07.2021 žalovaní 1/ a 2/, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Boli názoru, že
žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. typovú
alebo formulárovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčitý okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou

spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu tejto zmluvy alebo obchodných podmienok. Zák. č. 129/2010 Z. z.
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ustanovoval podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, medzi ktoré patril aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade predmetná zmluva pri údaji o termíne konečnej
splatnosti obsahuje len označenie 1/2024, pričom z takto vyjadreného údaja nie je možné objektívne

stanoviť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Dokonca, tak ako to konštatoval okresný súd vo
svojom rozsudku zo dňa 06.08.2020 v predmetnej zmluve nie sú uvedené ani termíny jednotlivých
splátok. V tomto prípade je preto nutné, aby údaj o termíne konečnej splatnosti úveru bol uvedený
konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje
pre naplnenie ust. § 9 ods. 1 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok (tieto však v zmluve ani nie sú
uvedené). Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematickýchoperáciípresnevedieť,kedy,ktorýmdňomdôjdekukonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru. Z tohto dôvodu bolo preto nutné dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti úveru nie jeurčený postačujúcim spôsobom tak, aby spotrebiteľ mal možnosť bez akýchkoľvek pochybností vedieť,
ktorýdeňjetermínomkonečnejsplatnostiúveru.Žalovaní1/a2/ napodporuichargumentáciepoukázali
aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2018 z 21.01.2019 a sp. zn. 4Co/99/2018

zo 06.11.2018 ako i Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/108/2017 z 23.05.2017, sp. zn.
17Co/151/2012 z 19.09.2012, sp. zn. 16Co 1546/2014 z 22.10.2015 ako i Krajského súdu Žilina sp. zn.
10Co/465/2015, sp. zn. 6Co/140/2018 a sp. zn. 11Co/149/2018. V zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. nespôsobuje absencia údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neplatnosť
zmluvy, avšak namiesto sankcie neplatnosti sankcionuje poskytovateľa úveru tým, že od spotrebiteľa

nemôže požadovať ani úrok, ani poplatky. Podľa žalovaných 1/ a 2/ v predmetnej zmluve však chýba
aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená v § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné

zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický
výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby
len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN nie

je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, nepochybne má zásadný vplyv
najehorozhodnutievstúpiťdoúverovéhovzťahusveriteľom(rozhodnutieKrajskéhosúduPrešovsp.zn.
7Co/132/2018 z 21.01.2019). Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými
podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej

zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho
záväzku.Obligatórnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverejeuvedeniepredpokladovpoužitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.04.2008, a to v čl. 10 ods. 2 písm. g/: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase

uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. S neuvedením
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN zák. č. 129/2010 Z. z. v ust. § 11 ods. 1 spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu postupom v zmysle § 387 ods. 1 C. s.

p. v žalovanými napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Mal zato, že žalovaní v podanom odvolaní nepredkladajú žiadne
nové skutočnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za vecne správne. Konajúci
súd sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne, sa stotožňuje.

4. Žalovaní 1/ a 2/ v replike zo dňa 27.08.2021 uviedli, že žalobca vo vyjadrení žiadnymi relevantnými
argumentmi nespochybňuje dôvody, pre ktoré podali odvolanie. V ostatnom uviedli dôvody v podstate
zhodné ako v odvolaní ohľadom chýbajúcich náležitostí v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, §
379 C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku IV. ako

vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). z nasledovných dôvodov:

6.Predmetomodvolaciehokonaniajeposúdiť,čisúdprvejinštancievykonaldokazovanievdostatočnom
rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.

7. Podľa § 387 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu aj správne právne posúdil keď
konštatoval, že v rámci povinností stanovených v spotrebiteľskom konaní so slabšou stranou a v spojení

s námietkou ich existencie vykonal kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
nezistil, že by zmluva nebola vyhotovená v povinnej písomnej forme alebo že by obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky. Taktiež zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala základné náležitosti a je medzi
stranami platná a účinná. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie.

9. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd dopĺňa (§ 387
ods. 2 C. s. p. in fine) nasledovné:

10. Podľa odvolacieho súdu posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zák.

č. 129/2010 Z. z., pričom žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaní 1/ a 2/ v postavení
spotrebiteľov.

11. K poukazovaniu žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky v tom, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu vyhotovenú

pre širší neurčitý okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu tejto
zmluvy alebo obchodných podmienok, odvolací súd uvádza, že neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1
vety prvej Občianskeho zákonníka zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny
stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich

súhrne. Podľa odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že ustanovenia zmluvy neboli účastníkmi zmluvy
individuálne dojednané, však automaticky neznamená ich neprijateľnosť. Ustanovenia spôsobujúce
v zmysle § 53 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov neboli nimi v odvolaní
konkretizované.

12. V ďalšej časti odvolania žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na to, že zák. č. 129/2010 Z. z. v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy ustanovoval podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
medzi ktoré patril aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. b/). V danom prípade predmetná zmluva pri údaji o termíne

konečnej splatnosti obsahuje len označenie 1/2024, pričom z takto vyjadreného údaja nie je možné
objektívne stanoviť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Rovnako nie sú uvedené ani termíny
jednotlivých splátok.

13. Podľa odvolacieho súdu pre spotrebiteľský úver sa v zák. č. 129/2010 Z. z. z hľadiska formálnych

náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy,
ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové

náležitosti zmluvy.

14. Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna, pokiaľ
požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých
obligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis ustanovením § 9 ods. 2 písm. a/ - y/ zák.

č. 129/2010 Z. z. pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné
uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci
zo zákona, konkrétne z ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý
vôbec.15. Podľa odvolacieho súdu z obsahu zmluvy zo dňa 16.01.2014 vyplýva, že termín konečnej splatnosti
je uvedený v čl. X. údajom 01/2024. V čl. XVI. označenom „Zmluvné podmienky“, časti 6 s označením

„Podmienky splácania“ je uvedené nasledovné: bod 6.1. klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve
a v termíne uvedenom v bode 6.2. týchto zmluvných podmienok; bod 6.2. pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci;

bod 6.3. prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Podľa odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, že prvá splátka bola tak splatná dňa 20. dňa v mesiaci,
a to nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a nakoľko táto bola uzavretá dňa 16.01.2014, bolo to dňa
20.02.2014. Pri dohodnutom počte splátok 120 (čl. X. zmluvy) termín konečnej splatnosti pripadol na deň
20.01.2024. Odvolací súd má za to, že takýto spôsob určenia dátumu konečnej splatnosti je postačujúci.
Formuláciaodobetrvaniazmluvyjedostatočnezrozumiteľnánato,abysiajpriemernýspotrebiteľmohol

ľahko stanoviť dobu trvania zmluvy. Rovnako ako súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že úverová
zmluva dostatočne určite obsahuje termín konečnej splatnosti úveru. S poukazom na vyššie uvedené
zisteniavyplývajúcezozmluvyjerovnakonedôvodnáinámietkažalovaných,ževzmluveniesúuvedené
termíny jednotlivých splátok. Odvolací súd opak konštatoval v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
č. k. 8CoCsp/48/2020-118 zo dňa 29.01.2021 a okresný súd z jeho právneho názoru pri rozhodnutí aj

vychádzal.

16. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali aj chýbajúcu ďalšiu obligatórnu náležitosť, ktorá je zakotvená
v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa odvolacieho súdu za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože

tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej
zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie
citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Podľa odvolacieho

súdu vstupné údaje potrebné pre výpočet výšky RPMN boli v úverovej zmluve riadne uvedené v jej
základných náležitostiach v čl. X. tejto zmluvy (výška úveru, výška splátky, intervalu, počtu splátok,
výška úrokov). Podľa odvolania žalovaných 1/ a 2/ do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť
ich matematický výpočet na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Odvolací súd k
uvedenému poukazuje, že zo znenia § 9 ods. 1 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť

veriteľa uviesť jednak konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ale uvedené
znenie ani nepožaduje, aby sa v zmluve označovali predpoklady pre výpočet RPMN špeciálnym
spôsobom. Tento názor je vyslovený aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/ 183/2020 zo dňa 24.02.2021.
V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR ďalej konštatuje, že takúto požiadavku nie je možné vyvodiť ani
gramatickým ani teleologickým výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca formulačne

jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto RPMN,
pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý vzorec je len jeden,
navyšespotrebiteľoviprístupnýpriamovzákone.VdanejvecinaviaczákonnývzorecprevýpočetRPMN
a spôsob výpočtu RPMN bol uvedený aj v bode 7 čl. XVI. s označením „Zmluvné podmienky“. Teda
spotrebiteľ tak preukázateľne disponoval informáciou o výške RPMN a o veličinách vstupujúcich do jej

výpočtu.

18. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci potom vychádzajúc zo skutkových zistení okresného
súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vec správne právne posúdil a následne aj správne
rozhodol. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva obsahuje zákonné údaje, ktoré sú potrebné na

výpočet RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ zák. 129/2010 Z. z., nie je možné považovať ju za
bezúročnú a bezpoplatkovú. Teda ani táto okolnosť nemohla spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z. z.19. Podľa odvolacieho súdu tak žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti,
ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. Z týchto dôvodov
odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku IV.,

týkajúce sa trov konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výrokoch I. a III. zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods.
1 C. s. p. Aj keď bol žalobca v odvolacom konaní úspešný a prislúchal by mu preto nárok na ich náhradu

(§ 255 ods. 1 C. s. p.) rozhodol tak, že mu voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rovnako ako okresný súd v prvostupňovom konaní aplikoval ust. § 257 C. s. p.
podľa ktorého výnimočne súd nepriznáva náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Toto ustanovenie má totiž slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľamožnozhrnúťnasledovne:neprimeranátvrdosť,podielobochstránna

vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,
zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, nízky príjem. V danej
veci za tieto odvolací súd tiež považoval osobné pomery žalovaných 1/ a 2/ predstavujúce ich zdravotný
a sociálne nepriaznivý stav v konaní nimi preukázaný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).