Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Mário Karaffa

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221720
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316221720.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM, v spore žalobcu : B..

Š. Š., U.. XX.X.XXXX, R. E., D. Č.. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so
sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému : Gombostav s.r.o., so sídlom Sereď,
Pažitná 1013/3, IČO: 46 756 035, zastúpený : JUDr. Martin Hudák, advokát so sídlom Sereď, Stromová
2 o zaplatenie 3 195,30 Euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté

osobitným uznesením súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 7.12.2016 žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
5658,84Eur spolu s 5,25% - ným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia ako aj
54,50 Eur trovy súdneho konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v rokoch 2013 a 2014 vykonával relatívne veľkú rekonštrukciu
rodinného domu v E. a väčšinu prác vykonávala žalovaná strana, s ktorou uzatváral čiastkové zmluvy,
ktoré boli uzatvárané čiastočne písomne a čiastočne verbálne. Podľa týchto zmlúv boli vykonávané

práce a prebiehali platby. Podľa strany žalobcu práce vykazovali nedostatky a preto bola uplatnená
reklamácia dňa 7.8.2014. Následne boli u žalovanej strany uplatnené ďalšie reklamácie. Keďže zo
žalovanej strany nedošlo k riešeniu reklamácií, tak sa žalobca obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu,
ktorá strane žalovaného udelila pokutu 400 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca sa nemohol nasťahovať do
rekonštruovaného domu bol nútený si zabezpečiť ďalšiu stavebnú firmu na odstránenie nedostatkov.

3. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 23.2.2017 bol žalobca poučený o podstatných

náležitostiach žaloby. V bode 8 uznesenia bol poučený o tom, že žaloba okrem iného musí obsahovať
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie ako aj
žalobný návrh . Na to žalobca reagoval podaním zo dňa 10.3.2017, ktoré je prakticky totožné s podanou
žalobou.

4. Vo veci bol dňa 24.4.2017 vydaný platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
5658, 84 Eur s príslušenstvom a tiež bol zaviazaný k náhrade trov sporu.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.6. 2017 bol zrušený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Galanta č. konania XC/XXX/XXXX- 71 zo dňa 24.4.2014 z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť
žalovanému do vlastných rúk.6. Následne bola žaloba doručená žalovanej strane, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že zo žaloby nie
je zrejmé na základe akého právneho titulu a v akej výške si žalobca uplatňuje svoje nároky. Prílohy k

žalobe sú iba papiere podpísané žalobcom, ktoré obsahujú množstvo absolútne ničím nepodložených a
nezrozumiteľných tvrdení. Zo žaloby a ani z príloh nie je vôbec zrozumiteľné ako sa žalobca dopracoval
k žalovanej sume. Z podaní žalobcu nie je vôbec zrozumiteľné či si uplatňuje sumy s DPH alebo bez
DPH. Zo žaloby ani z príloh nie je zrozumiteľné či niečo a čo žalovaný zapríčinil. Žalovanej strane nie je
známe čo znamená interná kalkulácia. Žalovaný poprel tvrdenia uvádzané v žalobe a v jej prílohách o

tom, že pri prácach došlo k nejakým nedostatkom, ktoré je potrebné odstrániť.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pre žalobcu vykonal na rodinnom dome H. E. rekonštrukčné
práce, omietky, dlažby, maľovanie. Počas rekonštrukčných prác mal žalobca svojou vlastnou činnosťou
nedodržiavať technologické postupy na čo bol žalovaným opätovne upozornený. Žalovaná strana,
taktiež vzniesla námietku premlčania.

8. Na pojednávaní dňa 14.12.2017 žalobca žiadal aby súd pripustil zmenu petitu, tak že žalovaný bude
zaviazaný na zaplatenie 4689,81 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
4689,81 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia a tiež k náhrade trov konania.

9. Podaním zo dňa 31.1.2018 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a to tak, že žalovaný bude
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 3195,30 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy
3195,30 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia tiež k náhrade trov konania.

10. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 6.2.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, ako to navrhol

žalobca v bode 9 tohto rozsudku.

11.Kzmenenejžalobesavyjadrilažalovanástrana,ktorávosvojompodanízodňa10.5.2018uviedla,že
ani jedna doložená listina nepreukazuje žalobný nárok žalobcu. Cenové ponuky predložené žalobcom
nepreukazujú ani vznik škody, ani odstránenie prípadnej škody. Cenové ponuky sú pre súdne konanie

irelevantné. Takže prehľady, rozpisy a iné listiny žalobcu predstavujú len tvrdenia, prípadne názory
žalobcu, ktoré nie sú ničím objektívne podložené alebo preukázané. Listiny predložené žalobcom
obsahujú nezrozumiteľné sumy a vôbec nie je jasné, ako sa žalobca dopracoval k žalovanej sume.
Taktiež čestné prehlásenie sú pre toto súdne konanie irelevantné.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinou o reklamácii vykonaných prác žalovaným, listinou o riešení
reklamácie zo dňa 15.9.2014, uplatnením ďalšej reklamácie zo dňa 29.9.2014, informáciou Slovenskej
obchodnej inšpekcie o výsledkoch prešetrenia podnetu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci.

13. Ako to vyplýva z obsahu spisu žalovaný v priebehu rokov 2013 a 2014 vykonával pre žalobcu dielo

- rekonštruoval rodinný dom v E. U. K. D. Č..N.. XXX.

14. Ako to vyplýva z listiny na čl. 4 spisu, ktorú listinu prevzal žalovaný dňa 7.8.2014, tak žalobca
reklamoval u žalovaného vady vykonaných prác na diele.

15. Listom zo dňa 15.9.2014 žalobca opätovne reklamoval u žalovaného kvalitu vykonaných prác na
diele pričom v liste uviedol, že v prípade nečinnosti žalovaného obráti sa na inú stavebnú firmu, ktorá
nedostatky odstráni a žalovanému bude predložená faktúra za vykonané práce.

16. Listom zo dňa 28.9.2014 si žalobca u žalovaného uplatnil reklamáciu ďalších vád na diele a žalovaný

bol požiadaný o odstránenie týchto závad, nedorobkov a nekvality vykonaných práca.

17. Na pojednávaní dňa 18.6.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu
o oprave a úprave veci. Strana žalobcu žiadala o primerané zníženie ceny rekonštrukcie domu a na
primeranú zľavu si hodlala vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorý hodlali súdu zaslať v lehota 6

mesiacov. Svoj nárok opierala o ustanovenie § -u 655 Občianskeho zákonníka.

18. Strana žalobcu nevedela uviesť kto, kedy akú zmluvu v akej forme uzavrel. Taktiež právny
zástupca žalobcu nevedel uviesť čo bolo predmetom zmluvy a uviedol len všeobecne, že sa jednalo orekonštrukciudomu.Podľastranyžalobcucenaopravyčinila29000Eur.Naotázkusudcuprečožalobca
žaluje 3195,30 Eur, právny zástupca uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ nie je povinný v spore presne
špecifikovať a právne definovať svoj návrh.

19. Podľa strany žalobcu žalovaná suma 3195,30 Eur pozostáva z fakturovaných rekonštrukčných prác,
zálohy a vlastných režijných nákladov žalobcu.

20. Podľa §-u 631 občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoj nebezpečenstvo.

21. Zmluva o dielo je dvojstranná odplatná zmluva, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaväzuje, že
zhotoví pre objednávateľa na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje za dielo zaplatiť
dojednanú cenu. Podstatnými náležitosťami sú dohoda o diele ( predmet zmluvy) dohoda o jeho
zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa, dohoda o odplatnosti diela.

22. Zmluvu o dielo môže mať v zásade dve podoby - zmluva o zhotovení veci na zákazku a zmluva o
oprave a úprave veci. Nie je vylúčený ani iný špecifický druh zmluvy o dielo. Dielo znamená výsledok
pracovnej činnosti, ktorý má materiálnu podobu a teda má charakter veci alebo jej zmeny, pričom môže
ísť o vznik novej veci ( to je charakteristické pre zhotovenie veci na zákazku) , alebo len novej súčasti

veci alebo zmenu ich vlastnosti. Zmluvou o úprave a úprave veci nemôže byť vytvorená vec nová. O
opravu či úpravu veci pôjde, keď predmetom zmluvy bude zhotovenie len súčasti hlavnej veci.

23. Žalobca vo svojej reklamácii uviedol nedorobené zateplenie, okno je uložené krivo, neukončené
zateplenie pod strechou, rýna od dvoja je krivá atď... Z toho je možné usudzovať, že sporové strany

uzavreli zmluvu o zhotovení veci na zákazku.

24. V predmetnom spore žalobcu nepreukázal svoj nárok. Žalobca nepreukázal kedy uzavrel so
žalovaným zmluvu, nešpecifikoval predmet zmluvy, neuviedol a dôkazmi nepodložil aká mala byť
odmena za vykonané dielo, nebolo preukazované dokedy malo byť dielo ukončené, kedy žalobca

dielo prevzal. V spise sa nachádzajú listiny o reklamácii, ktoré však nemajú žiaden vzťah k uplatnenej
žalovanej sume. Strana žalobcu nevedela uviesť akým spôsobom došla k žalovanej sume 3195, 30Eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2013,2014 vykonal relatívne veľkú rekonštrukciu rodinného domu. V
žalobesauvádza,žečiastkovézmluvyboliuzatváranéčiastočnepísomneačiastočneverbálne.Žalobca
však nepreložil žiadnu písomnú zmluvu a neobjasnil obsah ústnych dohovorov. Listiny predložené

žalobcom sú čiastočne nečitateľné a obsahujú nezrozumiteľné sumy. Jeho prehľady, rozpisy a iné
vlastné listiny sú pre súdne konanie nepoužiteľné. Ani jedna predložená listina neodôvodňuje nárok
uplatnený žalobu.

25. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP podľa

ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho , že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( v tom zmysle, že súd ho

nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla
inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľahmotného práva potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť , teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/217/2007 z 27.7.2009 - Účastníci
konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú
povinnosťresp. dôkladnébremeno,mátoprenehonepriaznivýnásledokvtom,žesúdpristúpikvydaniu

pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

26. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 6., júna 2007 sp. zn. 11Co 28/2007 pokiaľ vady diela
nie sú zhotoviteľom riadne odstránené, objednávateľ má možnosť uplatňovať iné právo ( v prípade
opätovného výskytu vady, prípadne väčšieho počtu vád, pre ktoré nemožno dielo riadne užívať) a
to zrušiť zmluvu resp. od nej odstúpiť. V takom prípade by účastníkom vzniklo právo na vrátenie si

vzájomných plnení. Ak však objednávateľ nevyužil možnosť odstúpiť od zmluvy o diele a neuplatňoval si
vrátenie vzájomných plnení, nemôže byť úspešný v súdnom konaní, v ktorom uplatňuje požiadavku na
zľavu z ceny ( ktorej uplatnenie je inak možné výlučne pri neodstrániteľných vadách, ktoré však nebránia
riadnemu užívaniu podľa objednávky ( viď Alena Hombáleková - Judikatúra Občianskoprávna úprava
kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo IURIS LIBRI spo. S.r.o. 2016 str- 336.)

27. Keďže v spore nebolo preukázané ani žalovanou stranou odovzdanie diela, nie je možné sa vyjadriť
k otázke premlčania.

28. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.