Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221010049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3221010049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. Q. a spol., pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 30. júna 2021 odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 21. apríla 2021, sp.zn.6T/13/2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm.e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j ú sa výroky o uložených trestoch u
obžalovaných A. Q. a J. L. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný A. Q. podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona § 41 odsek
2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný J. L. podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d/, ods. 4 Trestného zákona per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov
a súčasne obžalovanému určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v určenej skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému na dobu trvania

určenej skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce:

-v zákaze kontaktu s obžalovaným A. Q., nar. XX.XX.XXXX v U. v akejkoľvek forme, vrátane
kontaktovania prostredníctvom komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému na dobu trvania
určenej skúšobnej doby povinnosť spočívajúcu:

- v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,- povinnosť pravidelne preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý nad ním vykonáva
dohľad, zdroj svojich finančných príjmov na živobytie.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákonasprihliadnutímna§36písmenol/Trestnéhozákona,§38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať činnosť
kuriéra v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu alebo poskytovať kuriérske,
doručovateľské služby na základe živnostenského oprávnenia v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. apríla 2021, sp.zn. 6T/13/2021 bol

obžalovaný A. Q. zo skutkov v bodoch 1 až 5 a obžalovaný J. L. zo skutkov v bodoch 1 až 4 uznaný
za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno c/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písmeno b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

- 1/ obžalovaný A. Q. spolu s obžalovaným J. L. v období od 17.03.2019 do 08.07.2020 z presne
neurčených miest najmä v meste Bánovce nad Bebravou a v okrese Partizánske, v obci Žabokreky
na Nitrou, ale aj z iných miest, pod zneužitou identitou 91 rôznych osôb, od ktorých vylákal za odplatu
vo výške 5 až 10 € kópie ich občianskych preukazov, bez ich vedomia a súhlasu prostredníctvom
internetového obchoduwww.o2.sk, ktorého prevádzkovateľom je poškodená spoločnosť O2 Slovakia,

s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 obžalovaný A. Q. opakovane objednával rôzny
tovar,najmenej262kusovrôznehohardwaru,najmämobilnýchtelefónov,smarthodiniek,reproduktorov,
notebookov,headsetovaslúchadielrôznychznačiekvhodnote29.298,-€,väčšinouspolusoSIMkartami
spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. a službami súvisiacimi s používaním SIM kariet, ako rôznymi paušálmi
a dátovými balíkmi, ktoré sa zmluvne zaviazal splácať, avšak už v čase objednávky konal v úmysle

neuhrádzať budúce faktúry za objednaný tovar a poskytnuté služby v súvislosti s používaním SIM kariet,
pričom po predchádzajúcej dohode s obžalovaným J. L. vykonávajúcim kuriérske a doručovacie služby
na základe živnostenského oprávnenia s miestom podnikania R. č. XX, IČO: 51005328 na základe
zmluvy so spoločnosťou Sajtrans s.r.o., so sídlom A. Škarvana 7, 971 01 Prievidza, IČO: 47744847,
ktorá je partnerskou spoločnosťou spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o., so sídlom Senecká cesta

1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 31329217 vykonávajúcou kuriérsku službu pre spoločnosť O2
Slovakia, s.r.o., obžalovaný A. Q. pri objednávkach zámerne uvádzal fiktívne bydlisko objednávateľov
v okresoch Bánovce nad Bebravou a Partizánske preto, aby mu tovar bol doručovaný konkrétnym
kuriérom - obžalovaným J. L., ktorý mal dané oblasti pridelené a vedel zabezpečiť, aby tovar A.
Q. doručoval práve on z dôvodu, že obžalovaný J. L. podľa dohody pri odovzdávaní objednávok

obžalovanémuA.Q.,kuktorémudošloopakovanenarôznychmiestachvokreseBánovcenadBebravou
a okrese Partizánske, úmyselne neoveroval skutočnú totožnosť objednávateľov napriek tomu, že takáto
povinnosť mu vyplývala z pracovných postupov a tovar A. Q. odovzdal s vedomím, že tento ho splácať
nebudeapoprebratíhoodpredávrôznychprevádzkachzaoberajúcichsavýkupommobilnýchtelefónov,
čo obžalovaný A. Q. aj vykonal a za tieto služby obžalovanému J. L. obžalovaný A. Q. vyplácal finančnú

odmenu vo výške 5 až 10 € za jeden doručený balík, pričom žiaden z obžalovaných ani jednu z faktúr
vystavených spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. za tovar a poskytnuté služby v súvislosti s používaním
SIM kariet - predovšetkým mikroplatby a v menšej miere hlasové, dátové služby a SMS správy, ani z
časti neuhradil a poškodenej spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. tak svojim konaním obžalovaná spôsobili ku
dňu 14.07.2020 škodu vo výške 54.753 €;

- 2/ obžalovaný A. Q. spolu s obžalovaným J. L. dňa 27.08.2019 z presne neurčeného miesta
prostredníctvom internetového obchodu www.telekom.sk, ktorého prevádzkovateľom je poškodená
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava 1 pod zneužitou identitou osoby R.
B. bez jeho vedomia a súhlasu zadal objednávku č. 1-550529469944, v ktorej uviedol neoprávnene

získané identifikačné údaje objednávateľa R. B., F. B. XX, rodné číslo XXXXXXXXXX, číslo občianskeho
preukazuWtel.č.XXXXXXXXXX,e-mailBkdepredmetomobjednávkybolaaktiváciaprogramuslužieb
ÁNO M s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a mobilným telefónom Sony Xperia L3 s IMEI: 352 527
102 878 408 a Easy karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré sa zmluvne zaviazal splácať,
avšak už v čase objednávky konal v úmysle neuhrádzať budúce faktúry za objednaný tovar a poskytnuté

služby v súvislosti s používaním SIM kariet, pričom po predchádzajúcej dohode s obžalovaným J.L. vykonávajúcim kuriérske a doručovacie služby na základe živnostenského oprávnenia s miestom
podnikania R. č. XX, IČO: 51005328 na základe zmluvy so spol. IN TIME, s.r.o., so sídlom Senecká
cesta 1, Ivanka pri Dunaji 900 28, IČO: 31 342 621 vykonávajúcou kuriérsku službu pre spol. Slovak

Telekom, obžalovaný A. Q. pri objednávke zámerne uviedol fiktívnu adresu na doručenie v okrese U. - F.
B. č. XX preto, aby mu tovar bol doručovaný konkrétnym kuriérom - obžalovaným J. L., ktorý mal danú
oblasť pridelenú a vedel zabezpečiť, aby tovar A. Q. doručoval práve on z dôvodu, že obžalovaný J. L.
podľa dohody pri odovzdávaní objednávky obžalovanému A. Q., ku ktorému po vzájomnej dohode došlo
na vopred určenom mieste dňa 02.09.2019, úmyselne neoveroval skutočnú totožnosť objednávateľa

napriek tomu, že takáto povinnosť mu vyplývala z pracovných postupov a tovar A. Q. odovzdal s
vedomím,žetentohosplácaťnebude,začoobžalovanýA.Q.obvinenémuJ.L.vyplatilfinančnúodmenu
v presne nezistenej výške od 5 do 10 €, pričom žiaden z obžalovaných ani jednu z faktúr vystavených
poškodenou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. za tovar a poskytnuté služby v súvislosti s používaním
SIM kariet ani z časti neuhradil a poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. tak svojim konaním
obžalovaní spôsobili škodu vo výške 350,49 €, ktorá pozostáva zo škody na hovornom a službách vo

výške 172,49 € a zo škody na mobilnom telefóne vo výške 178 €;

- 3/ obžalovaný A. Q. spolu s obžalovaným J. L. dňa 16.12.2019 z presne neurčeného miesta ku
škode spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava 1 pod zneužitou identitou
osoby B. S. bez jeho vedomia a súhlasu zadal telefonickú objednávku č. X-XXXXXXXXXXXX, v

ktorej uviedol neoprávnene získané identifikačné údaje objednávateľa B. S., R. XX, U., rodné číslo
XXXXXXXXXX, číslo občianskeho preukazu V telefónne číslo XXXX XXX XXX, kde predmetom
objednávky bola aktivácia programu služieb ÁNO M s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré sa
zmluvne zaviazal splácať, avšak už v čase objednávky konal v úmysle neuhrádzať budúce faktúry za
objednaný tovar a poskytnuté služby v súvislosti s používaním SIM karty, pričom po predchádzajúcej

dohode s obžalovaným J. L. vykonávajúcim kuriérske a doručovacie služby na základe živnostenského
oprávnenia s miestom podnikania R. č. XX, I.: XXXXXXXX na základe zmluvy so spol. IN TIME, s.r.o.,
so sídlom Senecká cesta 1, Ivanka pri Dunaji 900 28, IČO: 31 342 621, vykonávajúcou kuriérsku službu
pre spoločnosť Slovak Telekom, obžalovaný A. Q. pri objednávke zámerne uviedol fiktívnu adresu
na doručenie v meste U., ul. R. č. XX preto, aby mu tovar bol doručovaný konkrétnym kuriérom -

obžalovaným J. L., ktorý mal danú oblasť pridelenú a vedel zabezpečiť, aby tovar A. Q. doručoval práve
on z dôvodu, že obžalovaný J. L. podľa dohody pri odovzdávaní objednávky obžalovanému A. Q., ku
ktorému po vzájomnej dohode došlo na vopred určenom mieste dňa 18.12.2019, úmyselne neoveroval
skutočnú totožnosť objednávateľa napriek tomu, že takáto povinnosť mu vyplývala z pracovných
postupov a tovar A. Q. odovzdal s vedomím, že tento ho splácať nebude, za čo obžalovaný A. Q.

obžalovanému J. L. vyplatil finančnú odmenu v presne nezistenej výške od 5 do 10 €, pričom žiaden z
obžalovaných ani jednu z faktúr vystavených poškodenou spoločnosťou Slovak Telekom za poskytnuté
služby v súvislosti s používaním SIM karty ani z časti neuhradil a poškodenej spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. tak svojim konaním obžalovaní spôsobili škodu vo výške 172,82 EUR, ktorá pozostáva
zo škody na hovornom a službách;

- 4/ obžalovaný A. Q. spolu s obžalovaným J. L. dňa 27.01.2020 z presne neurčeného miesta ku
škode spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava 1 pod zneužitou identitou
osoby A. A. bez jeho vedomia a súhlasu zadal telefonickú objednávku č. 1-752616122911, v ktorej
uviedol neoprávnene získané identifikačné údaje objednávateľa A. A., B. XX, M. W., rodné číslo

XXXXXXXXXX, číslo občianskeho preukazu T telefónne číslo XXXX XXX XXX, kde predmetom
objednávky bola aktivácia programu služieb ÁNO M s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré sa
zmluvne zaviazal splácať, avšak už v čase objednávky konal v úmysle neuhrádzať budúce faktúry za
objednaný tovar a poskytnuté služby v súvislosti s používaním SIM karty, pričom po predchádzajúcej
dohode s obžalovaným J. L. vykonávajúcim kuriérske a doručovacie služby na základe živnostenského

oprávnenia s miestom podnikania R. č. XX, IČO: 51005328 na základe zmluvy so spoločnosťou IN
TIME, s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1, Ivanka pri Dunaji 900 28, IČO: 31 342 621, vykonávajúcou
kuriérsku službu pre spoločnosť Slovak Telekom, obžalovaný A. Q. pri objednávke zámerne uviedol
fiktívnu adresu na doručenie v meste U., ul. B. č. XXX/X preto, aby mu tovar bol doručovaný konkrétnym
kuriérom - obžalovaným J. L., ktorý mal danú oblasť pridelenú a vedel zabezpečiť, aby tovar A.

Q. doručoval práve on z dôvodu, že obžalovaný J. L. podľa dohody pri odovzdávaní objednávky
obžalovanémuA.Q.,kuktorémupovzájomnejdohodedošlonavopredurčenommiestedňa28.01.2020,
úmyselne neoveroval skutočnú totožnosť objednávateľa napriek tomu, že takáto povinnosť mu vyplývala
z pracovných postupov a tovar A. Q. odovzdal s vedomím, že tento ho splácať nebude, za čo obžalovanýA. Q. obžalovanému J. L. vyplatil finančnú odmenu v presne nezistenej výške od 5 do 10 €, pričom
žiaden z obžalovaných ani jednu z faktúr vystavených poškodenou spoločnosťou Slovak Telekom za
poskytnuté služby v súvislosti s používaním SIM karty ani z časti neuhradil a poškodenej spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. tak svojim konaním obvinení spôsobili škodu vo 174,12 €, ktorá pozostáva zo škody
na hovornom a službách.

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. apríla 2021, sp.zn.6T/13/2021 bol
obžalovaný L. Q. zo skutku v bode 5 uznaný za vinného z podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného

zákona, s poukazom na § 138 písmeno b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

- 5/ obžalovaný A. Q. spolu s obžalovaným L. Q. dňa 28.08.2018 v čase o 08.21 h vytvoril telefonicky
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX objednávku na osobu pod menom F. W. vediac, že z následnej
zmluvy uzavretej na základe tejto objednávky nebude vôbec nič uhrádzané, po ktorej bola spracovaná

Zmluva o poskytovaní verejných služieb spojených s účastníckym programom Go Europe 30 Eur, spolu
s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A12551543, ktorá obsahovala okrem služieb
aj predaj 1 ks zariadenia Sony Xperia XA2 silver, IMEI kód: 352765093365403, tieto boli odovzdané
kuriérskej spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o. (IČO: 35 834 498) so sídlom Technická
7, Bratislava pod číslom zásielky 06505033142446, pričom po predchádzajúcej vzájomnej dohode

obžalovaného s kuriérom vyššie uvedenej spoločnosti obžalovaným L. Q., pracujúcim ako samostatne
zárobkovo činná osoba na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť EUROBOS s.r.o, ktorá doručuje
zásielky spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o, boli prevzaté obžalovaným A. Q. dňa 30.08.2018
v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v meste Prievidza, pričom obžalovaný L. Q.
nechal obžalovaného A. Q. podpísať zmluvy, zaplatiť akontáciu vo výške 15,40 € a to všetko za poplatok

10€,ktorýodobžalovanéhoA.Q.zatodostal,následneobžalovanýL.Q.obžalovanémuA.Q. odovzdal
zmluvy a zariadenie poskytnuté ku zmluve za fiktívneho zákazníka F. W., neskôr obžalovaný L. Q. sám
podpísal prevzatie na skeneri na to určenom, ktorým doručovatelia disponujú v čase o 08:03:54 h, na
ceste I/9 medzi Prievidzou a Košom GPS 48.726259 N, 18.588620 E, čím fiktívne vykázal doručenie
predmetného tovaru predstieranému zákazníkovi, pričom obžalovaný Q. uviedol v zmluve nepravdivé

údaje, nezaplatil ani jednu faktúru, ani jednu mesačnú splátku, čím takto spoločne s obžalovaným L.
Q. spôsobili škodu poškodenej spoločnosti Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35697270 vo výške 375,61 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný A. Q. odsúdený podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek

2, odsek 5, odsek 8 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno
m/ Trestného zákona § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Zároveň okresný súd podľa § 48
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Za tento trestný čin bol obžalovaný J. L. odsúdený podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 39 odsek 1
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Okresný súd mu podľa
§ 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon

trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov podmienečne odložil. Podľa § 51 odsek 2
Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov a súčasne obžalovanému
uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v určenej skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2,
odsek 3 písmeno f) Trestného zákona uložil obžalovanému na dobu trvania určenej skúšobnej doby
obmedzenie spočívajúce:

- v zákaze kontaktu s obžalovaným A. Q., nar. XX.XX.XXXX v U. v akejkoľvek forme, vrátane
kontaktovania prostredníctvom komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd uložil obžalovanému na dobu trvania
určenej skúšobnej doby povinnosť spočívajúcu:
-v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

-povinnosť pravidelne preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý nad ním vykonáva
dohľad, zdroj svojich finančných príjmov na živobytie.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/ Trestného zákona, §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať činnosťkuriéra v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu alebo poskytovať kuriérske,
doručovateľské služby na základe živnostenského oprávnenia v trvaní 4 (štyri) roky.

Za tento trestný čin bol obžalovaný L. Q. odsúdený podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Okresný súd podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona
s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil obžalovanému

skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o treste voči obžalovanému L. Q. nebol odvolaním napadnutý. V
tomto rozsahu rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2021.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému A. Q. a obžalovanému J. L. uložila povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24,
851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, škodu vo výške 54.753,-€.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému A. Q. a obžalovanému J. L. uložila povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Slovak Telecom, a.s., so sídlom Bajkalská 28,

817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, škodu vo výške 679,43 €.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému A. Q. a obžalovanému L. Q. uložila povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Orange Slovensko, s.r.o., so sídlom Metodova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 škodu vo výške 375,61 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len
„prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného A. Q. a pre nesprávnosť
výroku o treste v neprospech obžalovaného J. L..

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že nepodmienečný trest vo výmere tri roky
uložený obžalovanému A. Q. považuje za neprimerane mierny. Takýto trest nemôže plniť funkciu
individuálnej a predovšetkým generálnej prevencie, s ohľadom na rozsah ním spáchaného trestného
činu a výšku škody. Zo strany obžalovaného išlo o vopred premyslenú a vopred zorganizovanú trestnú
činnosť. Prokurátor poukázal na to, že je síce pravdou, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného

činu priznal, avšak neurobil tak dobrovoľne, ale pod ťarchou veľkého množstva dôkazov, ktoré boli
vykonané ešte pred jeho zadržaním. Ak by nedošlo k jeho zadržaniu, zaiste by v páchaní trestnej činnosti
pokračoval aj naďalej. Uložený trest podľa prokurátora je neprimerane mierny a nebude postačovať
na ochranu spoločnosti. Pri ukladaní výmery trestu okresný súd pochybil aplikujúc ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.. Prokurátor poukázal na to, že v prípade obžalovaného

A. Q. na uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby neboli splnené zákonné podmienky. Neboli
zistené žiadne mimoriadne alebo inak výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. takouto okolnosťou nemôže byť to, že má družku a jedno malé dieťa, pretože nejde o žiadne
výnimočné či neobvyklé rodinné pomery. Predmetné ustanovenie možno aplikovať len pri ojedinelých
okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa.

Uložený trest ani nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom
na závažnosť, spôsob a okolnosti spáchaného trestného činu, je uložený druh trestu, ako aj jeho výmera
príliš mierna. Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného tak,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A. Q. a nahradil

ho svojim rozhodnutím, v ktorom uloží obžalovanému podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 5, 8 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l/ Trestného zákona, §
37 písmeno m/ Trestného zákona § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Trest uložený obžalovanému J. L. z obdobných dôvodov považuje za veľmi mierny, nespĺňajúci funkciu
individuálnej a predovšetkým generálnej prevencie, s ohľadom na rozsah ním spáchaného trestného
činu a výšku škody. Prokurátor považuje uloženie podmienečného trestu s probačným dohľadom za
trest zákonný a primeraný, ale nesúhlasí s výmerou trestu a dĺžkou skúšobnej doby. Rovnako tuneboli splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne zníženie trestu až o
jednu polovicu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Okolnosti prípadu ani pomery páchateľa takýto
procesný postup neodôvodňovali. Okolnosťou k mimoriadnemu zníženiu trestu nemôže byť výška

škody a záujem poškodených na jej rýchlom a riadnom uhradení, ani skutočnosť, že obžalovaný
trestnú činnosť neinicioval a jeho obohatenie v porovnaní so spolupáchateľom bolo zanedbané. Súd v
tejto súvislosti aplikoval princíp delenej trestnej zodpovednosti, ktorá je v trestnom práve neprípustná.
Prokurátor poukázal na skutočnosť, že obaja obžalovaní síce prejavili záujem nahradiť škodu, ale
doposiaľ neuhradili ani časť z nej, čo je potrebné zvážiť najmä v prípade J. L., ktorý je na slobode a

je zamestnaný. Z tohto dôvodu má prokurátor za to, že záujem obžalovaného nahradiť škodu nie je
skutočný, ale len predstieraný. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému J. L. a nahradil ho
svojim rozhodnutím, v ktorom uloží obžalovanému podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3, 8 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, n/ Trestného zákona,
eventuálne za použitia § 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,

eventuálne znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súčasne navrhol, aby na zvýšenie
výchovného pôsobenia probačného a mediačného úradníka bola obžalovanému J. L. určená podľa §
51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. skúšobná doba probačného dohľadu na
hornej hranici zákonnej výmery. Proti uloženým obmedzeniam a povinnostiam nemá prokurátor žiadne
námietky.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný A. Q. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
svojom vyjadrení obžalovaný poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
poukazuje na skutočnosti, ktoré zohľadňuje a na základe ktorých dospel k záveru, že v danom prípade
sú naplnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Rozsudok napadnutý prokurátorom

považoval za zákonný a voči obžalovanému za spravodlivý. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

KodvolaniuprokurátorasapísomnevyjadrilobžalovanýJ.L.prostredníctvomsvojhoobhajcu.Vosvojom
vyjadrení obžalovaný poukázal na to, že uložený trest považuje za primeraný, spĺňajúci požiadavku

individuálnej ako aj generálnej prevencie. Závery súdu prečo pristúpil k aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák.
sú riadne zdôvodnené, úvahy súdu sú logicky konzistentné s prihliadnutím na všetky aspekty prípadu,
ako aj osoby obžalovaného. Mal za to, že aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák. je v danom prípade na mieste,
tvrdenie prokurátora, že okolnosti, ktoré súd považoval za odôvodňujúce pristúpiť k mimoriadnemu
zníženiu trestu, nie sú takýmito okolnosťami, nepovažoval za správne. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.

zák. nešpecifikuje aké konkrétne okolnosti môžu byt podkladom pre mimoriadne zníženie trestu, i keď
existuje pomerne ustálená rozhodovacia prax, podľa ktorej za pomery páchateľa odôvodňujúce postup
podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku
priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho
zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť

páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a podobne a za okolnosti prípadu možno považovať
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a

preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Je na voľnej úvahe súdu, ako jednotlivé
okolnosti prípadu vyhodnotí, pričom pokiaľ sa nejedná o zjavný exces súdu a úvahy súdu vo vzťahu
k jednotlivým okolnostiam majú svoju vnútornú logiku, sú jasne formulované a odôvodnené, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za nesprávne ci svojvoľné. Uviedol, že v súčasnosti prebieha komunikácia
s poškodenými o spôsobe náhrady škody. S poškodeným Slovak Telekom sa obžalovaný dohodol na

spôsobe úhrady, pričom v súčasnosti čaká na doručenie faktúry poštou. S poškodeným O2, sa doposiaľ
obžalovaný na spôsobe úhrady škody nedohodol, nakoľko poškodený O2 doposiaľ obžalovanému
nezaslal vyjadrenie k jeho návrhu. Z uvedeného konania obžalovaného je však evidentná snaha, v čo
najväčšom rozsahu a v čo najkratšej dobe spôsobenú škodu nahradiť. Záverom uviedol, že súd správne
vyhodnotil konanie obžalovaného a všetkých okolností prípadu, keď okrem uloženého podmienečného

trestuuložilobžalovanémuajtrestzákazučinnostivykonávaťčinnosťkuriéravpracovnompomerealebo
obdobnom pracovnoprávnom vzťahu alebo poskytovať kuriérske, doručovateľské služby na základe
živnostenského oprávnenia. Mal za to, že v danom prípade bol účel trestu dosiahnutý, keďže trest
bráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom z povahy a správania obžalovanéhoje zrejmé, že nemá v úmysle páchať ani druhovo odlišnú trestnú činnosť. Taktiež je zo správania
obžalovaného zrejmé, že uložený trest, resp. už len samotné prejednanie veci v ňom vyvolalo úprimnú
snahu viesť riadny a usporiadaný život a vyhýbať sa protiprávnemu konaniu v akejkoľvek forme. Na

základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Ku vyjadreniam obžalovaných k odvolaniu prokurátora sa prokurátor do konania nariadeného verejného
zasadnutia krajského súdu písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu v celom rozsahu
zotrvala na písomných dôvodoch odvolania prokurátora a navrhla, aby odvolací súd u oboch
obžalovaných rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania prokurátora.

Obžalovaný A. Q. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný J. L. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 30. júna 2021 na podklade podaného odvolania prokurátora pre nesprávnosť
výroku o treste v neprospech obžalovaných A. Q. a J. L., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Nezistil pritom chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd zistil v postupe okresného súdu

chyby vo vzťahu k výroku o uloženom treste obžalovanému A. Q., ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (viď. nižšie zistenia a vyjadrení názor odvolacieho súdu).

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenia obžalovaných o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku o treste, pretože uložené tresty obžalovaným okresným súdom v
napadnutom rozsudku sú uložené v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovaný A. Q. bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 3 Tr.
zák., s poukazom na § 38 ods. 2, odsek 5, odsek 8 Tr. zák., § 36 písm. l/, Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,
§ 41 ods. 1, odsek 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., za ktorý je stanovená v § 221 ods. 3 Tr. zák. trestná
sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov až 10 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu neprihliadol dôsledne na spôsob spáchania činov a ich
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu
a výmery trestu obžalovanému A. Q. nesprávne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l/ Tr. zák., pričom pri správnom postupe mal v uvedenej trestnej veci vzhliadnuť dve poľahčujúce
okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin
úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal súdu pri objasňovaní trestných činov
tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlades ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015, sp.zn.23To/22/2016, ako i uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016, a taktiež na stanovisko trestnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017, sp.zn. Tpj/55/2016, uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
5/2017 pod č.44.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák., odvolací súd rovnako ako okresný súd vzhliadol

jednupriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Tr.zák.ato,žeobžalovanýbolvminulostisúdnetrestaný,
pričom v dvoch zo štyroch prípadov, odsúdenie nie je zahladené.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému A. Q. postupoval v rozpore so zákonom,
keď postupom podľa § 38 ods.5 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu polovicu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 2/2019, podľa ktorého sa súd musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 5 Tr. por. pri
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj
o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení § 38 ods. 5 Tr. zák., teda či obvinený z hľadiska svojich
obhajobných práv vie, aká je v jeho neprospech upravená (sprísnená) sadzba, ktorá v jeho prípade
prichádza do úvahy. V predmetnej trestnej veci okresný súd dôsledným spôsobom nevykonal poučenie

obžalovaného A. Q. o tom, že mu hrozí pri ukladaní druhu a výmere trestu použitie ustanovenia § 38 ods.
5 Tr. zák., čím podľa názoru senátu odvolacieho súdu založil dôvod na podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. por. (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Tr. por.). S poukazom na uvedené, obžalovaný v
uvedenej trestnej veci nebol okresným súdom správne poučený o použití ustanovenia § 38 ods. 5 Tr.
zák., čím podľa názoru senátu odvolacieho okresný súd pri aplikovaní ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. por.

porušil závažným spôsobom právo obžalovaného A. Q. na obhajobu.

Odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému pri určení
jeho výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v rozpore so zákonom, keď mimoriadne znížil trest
odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom zákonnom

ustanovení neboli u neho splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,

alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s

prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil
takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V
posudzovanej veci však okresný súd takto nepostupoval, keďže vo vzťahu k obžalovanému A. Q.

neuviedol žiadnu bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých okolností)
alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali
význam pre mimoriadne zníženie trestu. V tomto smere sa okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku obmedzil na konštatovanie, že u obžalovaného A. Q. okolnosťami, ktoré odôvodňujú použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona sú jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, vyhlásenie o jeho vine,

výrazné napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní, samotná výška škody a finančná a osobná
závislosť družky a malého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k naplneniu zákonných
podmienok pre mimoriadne zníženie trestu.Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného A. Q. nie sú dané. Za pomery páchateľa (v
podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u

každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné,
osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery
páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a
skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však
u obžalovaného A. Q. nejde a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,

výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti
prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §

39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie
sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom
prípade aj použitá.

V posudzovanej trestnej veci u obžalovaného A. Q. prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce
v jeho neprospech. Obžalovaný A. Q. sa dopustil pokračovacieho zločinu podvodu, ktorým spôsobil
značnú škodu, a uvedeného činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, teda za
okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby a vyjadrujúcich tak z hľadiska hodnotenia ich

povahy a charakteru vyššiu závažnosť trestného činu.

Vzhľadom na tieto okolnosti zvýrazňujúce závažnosť obžalovaným spáchaného pokračovacieho zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na 41 ods. 1 Tr. zák. a negatívne charakterizujúce
aj osobu obžalovaného ako páchateľa, odvolací súd dospel k záveru, že neboli u obžalovaného A.

Q. splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
preto odvolacie námietky prokurátora odvolací súd považoval za opodstatnené a v celom rozsahu ich
akceptoval.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ukladal obžalovanému A. Q. trest odňatia

slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods.
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a §
41 ods. 2 Tr. zák. po úprave hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v § 221
ods. 3 Tr. zák. v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov 2 mesiacov a 20 dní (výpočet hornej hranice trestu: 10
rokov - 3 rokov = 7 rokov; 7 rokov x 12 mesiacov = 84 mesiacov, z toho 1/3 predstavuje 28 mesiacov /2

roky a 4 mesiace/; 10 rokov - 2 roky a 4 mesiace = 7 rokov a 8 mesiacov; teda horná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody po zákonnom znížení v súlade s § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. zák. predstavuje
7 rokov a 8 mesiacov); (výpočet hornej hranice trestu: 7 rokov a 8 mesiacov = 92 mesiacov, z toho 1/3
predstavuje 30 mesiacov a 20 dní; 92 mesiacov + 30 mesiacov a 20 dní = 122 mesiacov a 20 dní, t.j.
10 rokov 2 mesiace a 20 dní; teda horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody po zákonnom

zvýšení v súlade s § 41 ods. 2 Tr. zák. predstavuje 10 rokov 2 mesiace a 20 dní).

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného A. Q. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom
výroku o treste a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak,

že obžalovanému A. Q. uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do
ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Taktouloženýúhrnnýnepodmienečnýtrestpodľazáverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie
v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov
vyplývajúcich z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam,

ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Obžalovaný J. L. bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 3 Tr. zák.,
s poukazom na § 38 ods. 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zák., § 36 písm. l/, Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., za ktorý

je stanovená v § 221 ods. 3 Tr. zák. trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov až 10 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol dôsledne na spôsob spáchania činov a ich
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34

ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k zhode s okresným súdom, že v prípade
obžalovaného J. L. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže spáchanie skutku
priznal a toto oľutoval. Rovnako ani odvolací súd nezistil priťažujúcu okolnosť. Z dôvodu prevahy pomeru
poľahčujúcich okolností, súd postupom podľa § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. upravil zákonom určenú trestnú
sadzbu tak, že hornú hranicu trestnej sadzby znížil o 1/3 - inu a trestnú sadzbu ustálil v rozpätí od 3

rokov do 7 rokov 8 mesiacov.

Odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému pri určení
jeho výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v rozpore so zákonom, keď mimoriadne znížil trest
odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom zákonnom

ustanovení neboli u neho splnené zákonné podmienky. Okresný súd mal správne postupovať podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý sa
priznal k svojej trestnej činnosti od samého začiatku trestného stíhania a aj na skutočnosť, že na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, odvolací súd v predmetnej trestnej veci vzhliadol možnosť
aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, s poukazom na stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn. Tpj/55/2016,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 5/2017 pod č.44. V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých: 1/
súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v

trestnom konaní podľa §2ods.10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže
byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, 2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného
činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane
procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného
slova), 3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok
trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje
medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému
ustanoveniu, 4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V predmetnej trestnej veci prichádza do úvahy štvrtá právna veta, ktorá rieši otázku zvýhodnenia
páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Trestného zákona per analogiam a pri
použitíargumentuaminoriadmaior(odmenšiehokväčšiemu)ajvprípadeuznaniavinypodľa§257ods.
1písm.b/,c/Trestnéhoporiadku(poprijatítakéhovyhláseniasúdom).Citovanéstanoviskotedanielenže

nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa priznania obžalovaného, možnosť
aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.
(po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyše umožňuje aplikáciu pre obvineného
podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ukladal obžalovanému J. L. trest odňatia
slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods.
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 Tr.
zák. per analogiam po úprave dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v § 221

ods. 3 Tr. zák. v rozpätí od 2 rokov do 7 rokov 8 mesiacov (horná hranica upravená postupom podľa §
38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák.) (výpočet dolnej hranice trestu: 3 roky, z toho 1/3 = 1 rok, / 3 roky - 1 rok = 2
roky / 24 mesiacov, teda dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody po zákonnom znížení v
súlade s § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. predstavuje 2 (dva) roky/24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného J. L. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom
výroku o treste a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak,
že obžalovanému J. L. uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., §
36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/. ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo

výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. V prejednávanom prípade u obžalovaného nebola zistená žiadna
priťažujúca okolnosť, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ktoré okolnosti podľa právneho názoru
odvolacieho súdu neodôvodňujú záver o nevyhnutnosti pôsobenia na obžalovaného pre dosiahnutie
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. bezprostredným výkonom uloženého najprísnejšieho druhu
trestu, ktorým je trest odňatia slobody, preto podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na §

49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona odvolací súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil. Podľa § 51 odsek 2 Tr. zák., ods. 3 písm. f/, ods. 4 písm. k/ odvolací súd zhodne s
okresným súdom uložil obžalovanému na dobu trvania skúšobnej doby obmedzenia a povinnosti bližšie
špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Zároveň podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. s prihliadnutím
na § 36 písmeno l/ Tr. zák., § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zák. odvolací súd obžalovanému uložil trest

zákazu činnosti vykonávať činnosť kuriéra v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom
vzťahu alebo poskytovať kuriérske, doručovateľské služby na základe živnostenského oprávnenia v
trvaní 4 (štyri) roky. Uvedené obmedzenia a povinnosti neboli ani v odvolaní prokurátora namietané a
boli považované za zákonné a primerané.

Počas skúšobnej doby bude správanie obžalovaného sledované. Ak obžalovaný bude viesť riadny život,
po skončení skúšobnej doby bude rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe osvedčil; inak bude rozhodnuté,
že obžalovaný vykoná uložený trest odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.