Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115011873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu prom. práv. Mariána Kusého a prísediacich

Benjamína Frantu a Aurélie Mačicovej, v trestnej veci proti obžalovanému H. L., nar. XX.XX.XXXX, pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §208 ods.1 písm. a), ods.2 písm. d) Trestného zákona s
použitím §138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
H. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., C. č. 2, netrestný, živnostník,

je vinný, že

v čase od bližšie nezisteného obdobia v roku 2012 do mesiaca január 2015 v mieste trvalého bydliska
v O., na ulici C. číslo X ako otec maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX opakovane tohto neprimerane
fyzicky trestal tak, že ho bil, udieral, kopal do oblasti celého tela, pričom dňa 21.02.2014 ho kopol do
nosa tak, že maloletému J. P. začala z nosa tiecť krv, následne ho zhodil na zem, kde pokračoval v
bitke a tiež v presne nezistenom dni v mesiaci január 2015 hodil po synovi J. helmu na bicykel, ktorou

mu zasiahol pravé oko a tiež opakovane tohto škrtil a vyhrážal sa mu polepšovňou, pričom maloletému
spôsoboval rozličné drobné zranenia, s ktorými maloletý J. nevyhľadal lekárske ošetrenie, v dôsledku
čoho boli u maloletého J. znaleckým skúmaním z odboru psychológie zistené menej závažné symptómy
svedčiace pre prítomnosť syndrómu týranej osoby a ktoré spočívajú v disharmonickom vývine osobnosti
maloletého, ktorá je poznačená dlhoročným zlým a málo citlivým prístupom zo strany obvineného,

teda

týral blízku osobu, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc je fyzické a psychické utrpenie
bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

čím spáchal

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §208 ods.1 písm. a) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa §208 ods.1 písm. a) Trestného zákona s použitím §36 písm. j) Trestného zákona, §38 ods.2,
ods.3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa §51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá s probačným dohľadom.Podľa §50 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa §51 ods.4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde dňa 09.10.2015 obžalobu 1 Pv
577/14/2207-39 zo dňa 06.10.2015 na obvineného H. L., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa §208 ods.1 písm. a), ods.2 písm. d) Trestného zákona s použitím §138 písm. b) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul obžalovaného, svedkov, znalkyňu, a oboznámil listinné
dôkazy.

Obžalovaný H. L. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle §257 Trestného poriadku, že sa cíti byť

nevinný.

Obžalovaný H. L., ktorý po príslušnom zákonnom poučení o svojich právach podľa § 354 ods. 1-3 Tr.
poriadku, § 259 a § 263 ods. 5 ako i o význame priznania podľa § 36 písm. l) a § 38 ods. 2-4 Tr.

zákona ako i podľa § 121 ods. 2 Tr. Poriadku k veci vypovedal tak, že uviedol vo vzťahu ku skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu, že má za to, že sa zamieňajú pojmy „výchova a týranie“. Jeho syn J. je veľmi
vzdorovitý, nerešpektuje jeho ani manželku, boli s ním problémy aj v škole, pričom on sám bol za p. V.,
pracovníčkou UPSAVaR a chcel dosiahnuť, aby bol syn J. postrašený výchovným zariadením, aby mu
bolo pohrozené, že do takéhoto zariadenia bude umiestnený, keď sa jeho správanie bude opakovať,

no nepomohlo ani to. K incidentu zo dňa 21.02.2014 uviedol, že došlo tak, že si presne nepamätá aký
príkaz synovi dal, ale niečo v zmysle, aby sa šiel učiť a vypol počítač, čo mu prikazoval viackrát, aj 4-
krát, a on to nerešpektoval a stále sa hral s počítačom. Potom obžalovaný uviedol, že mu počítač vypol
nasilu, syn dostal amok a napadol jeho, takže sa musel brániť. Potom čo mu vypol počítač, zostal ako
nepríčetný, kričal na obžalovaného, čo si to dovoľuje, ako keby bohviečo urobil, a on začal obžalovaného

fackovať, pričom obžalovaný sa bránil, a následne mu dal „otcovskú bitku“, aby si zapamätal, že toto si
nemôže dovoliť, čo bolo vlastne také výchovné.

Na otázku prokurátorky, čo mal obžalovaný na mysli, že by to tam nebolo dobre, keby z miestnosti
neodišiel, či mal strach zo syna, alebo zo seba obžalovaný uviedol, že syn bol v takom rozpoložení a

bol taký agresívny, že mal strach, aby mu vtedy niečo neurobil.

Naotázkuprokurátorky,čobolodôvodom,prečosynaJ.potrestalvjanuári2015,keďhozasiaholhelmou
do pravého oka obžalovaný uviedol, že syn J. vtedy prišiel domov ešte s nejakým spolužiakom a doslova
obžalovaného provokoval aj keď nie priamo, ale takými narážkami, a chcel ukázať spolužiakovi, že má

otca za „hlupáka“, pričom obžalovaný priznal, že vtedy po ňom niečo také ľahké hodil, ale nevedel uviesť
presne čo to bolo, nevedel povedať, či to bola cyklistická helma. Určite ho zasiahol, ale nevedel uviesť
kam, podrobnosti si nepamätal. Na dokreslenie uviedol, že dodatočne zistil, že ho mal syn v mobile
uloženého ako „debil“, „blázon“ alebo niečo podobné. A to bolo všetko za jeho výchovu a starostlivosť.
Súčasne obžalovaný uviedol, že v jednom prípade prišiel k nemu do obchodu s viacerými spolužiakmi

a už keď odišli, jeden z tých spolužiakov mu povedal: „Ujo, J. o Vás hovorí, že Vy ste nesvojprávny“,
alebo niečo podobné. Obžalovaný uviedol, že má síce pevné nervy, ale len na niečo a v tomto prípade
mu už asi nervy povolili.

Na otázku prokurátorky, ako často obžalovaný syna J. fyzicky trestal, a od akého obdobia jeho prehrešky

riešil takýmto spôsobom, obžalovaný uviedol, že asi od 8 rokov veku syna, začali s ním problémy, že
postupne odcudzoval z peňaženky rôzne sumy peňazí, robil to prefíkane tak, aby na to obžalovaný
neprišiel,ažnáhodnepriupratovanímuobjavilivyššiusumupeňazí,nevedel,čitobolieuráalebokoruny,
bolo to asi v hodnote 400 EUR, a na povale objavili veľké množstvo hračiek, vrtuľníkov, ktoré si za
tie peniaze kupoval, samozrejme, že ho obžalovaný potrestal, ale to bola len taká bitka na zadok, aj

manželka ho takisto potrestala, veď rodičia sú dvaja, nie len obžalovaný, a vtedy išli k psychologičkepani W., pričom obžalovaný uviedol, že má pocit, že táto situáciu podcenila, že sa to vtedy malo riešiť
radikálnejšie, nie hneď polepšovňou, ale nejakým výchovným ústavom. Psychologička si asi myslela,
že má obžalovaný na syna vysoké nároky.

Na otázku prokurátorky, či je pravda, že obžalovaný niekedy sácal, škrtil, bil handrou syna J., obžalovaný
uviedol, že si nepamätá, že by syna škrtil, pokiaľ sa týka toho sotenia a bitky s handrou to pripustil,
že sa to mohlo stať, že ho mohol sotiť rukou, a aj biť nejakou handrou, ale vždy to bolo odozva na
jeho správanie voči obžalovanému, keď voľačo nespravil, alebo neposlúchol. Ak by syn neurobil niečo

neposlušné voči nemu, tak by ho nikdy nebol bezdôvodne potrestal.

Na otázku prokurátorky, či sa obžalovaný pokúšal nejako motivovať synovo správanie, napr. inými
trestami, napríklad zákazom vychádzok a pod. obžalovaný uviedol, že vychádzky sú už prežité, on bol
stále len pri počítači, až sa dá povedať, že bol závislý na rôznych hracích konzolách, tak sa obžalovaný
snažil naňho pôsobiť tak, že mu zahesloval počítač, ale on to vždy nejako prekonal, ešte šťastie, že

má bratranca, ktorý sa v tom vyzná, a pomohol mu s tým. Obžalovaný uviedol, že sa snažil syna učiť
rôznym užitočným veciam, tak ako učil ho učil jeho otec, a on mu to chcel odovzdať, napr. ho učil plávať,
korčuľovať, aj ako záhradkár mu chcel ukázať ako sa strihajú rastliny, ako sa vykonáva postrek, kedy
sa vykonáva, ako má v dielni niečo vyvŕtať, obrúsiť, prípadne zvariť, aby sa v tomto smere dokázal o
seba postarať, tak ako bol obžalovaný vychovaný.

Na otázku prokurátorky kde v súčasnosti žije syn obžalovaného, kde žije jeho manželka, ako aj jeho
mladší syn J. obžalovaný uviedol, že u starých rodičov v obci Z. pri O.. Doposiaľ nie je obžalovaný s
manželkou rozvedený, dňa 07.03.2016 mali na súde rozvodové konanie, ktoré bolo odročené, pričom
sa zrejme bude čakať na výsledok trestného konania, deti sú zverené do výchovy a opatery matke,

orgány sa zrejme boja, že by im obžalovaný ublížil.

Na otázku prokurátorky odkedy sa manželka od obžalovaného s deťmi odsťahovala obžalovaný uviedol,
že manželka sa odsťahovala pred rokom, v januári 2015. Súčasne obžalovaný uviedol, že manželka
zrejme dostala papier z úradu práce, že im odoberú deti a preto sa s nimi odsťahovala k svojim rodičom

do Z.. Obžalovaný k tomuto uviedol, že sa nebál, že by im UPSVaR deti zobral, ak by bol taký, že by
chodil po krčmách a nestarala sa o deti, to by bolo v poriadku, ale za tú ich starostlivosť o deti, ktoré
mali všetko, čo im mohli dať, to by sa v žiadnom prípade v právnom štáte asi nestalo, aby deti odobrali.

Na otázku predsedu senátu, aby obžalovaný podrobnejšie opísal tú bitku obžalovaný uviedol, že syn

„vyskočil“ na neho tak, ako keby ho napadol nejaký cigáň a bránil sa o život. Jeho reakciou bol
obžalovaný prekvapený, mal problém, aby sa ubránil, dal mu 3-4 facky otvorenou rukou a zhodil ho
nejako na zem, ale nepamätal si, či mu podkopol nohy, ale určite ho nekopol nohou do nosa. Tento
konflikt skončil tak, že obžalovaný potom ako ho zhodil na zem, odtiaľ z tej izby utiekol, ale v podstate
z toho dôvodu, že to dieťa musí vidieť, že v takýchto prípadoch musí byť víťazom rodič a nie naopak.

Obžalovaný utiekol v rámci domu na prízemie, lebo keby tam bol ostal, nebolo by to tam dopadlo dobre.

Na otázku predsedu senátu, či obžalovaný videl, že by z nejakej časti tela syna J. tiekla krv obžalovaný
uviedol, že to nevidel, že to tam nebolo určite, ale to ho nezlomilo.

Na otázku zástupkyne UPSVaR prečo neriešili problémy skôr ako prišlo k týmto incidentom obžalovaný
uviedol, že najprv sa musí stať nejaký incident a až potom sa to rieši s tým, že on to chcel riešiť, ale
manželka bola proti, tak to potom nechal na ňu.

Na otázku zástupkyne UPSVaR prečo ukončili posedenia s T.. W. obžalovaný uviedol, že sedenia nemali

účinok, malo sa to riešiť radikálne, nemalo to vôbec účinok.

Na otázku zástupkyne UPSVaR čo obžalovanému odporúčala T.. W. obžalovaný uviedol, že odporúčala,
aby so synom trávil viac času osobne, aby sa mu viacej venoval. Obžalovaný k tomu uviedol, že sa mu
venoval, ale nie tak ako by potreboval, ak by sa mu mal venovať tak, ako mu bolo naznačené, to by

nemohol robiť nič iné.

Na otázku zástupkyne UPSVaR či obžalovanému odporúčala psychologička umiestniť syna do nejakého
zariadenia, a koľko sedení absolvovali obžalovaný uviedol, že vtedy len začínali problémy so synom J.,preto to neriešili umiestnením do nejakého zariadenia, pričom obžalovaný si tie sedenia nezaznačoval,
ale určite tam boli 3 alebo 4 razy. Bol tam obžalovaný aj sám, a bol tam aj syn s manželkou.

Na otázku predsedu senátu aké je zamestnanie obžalovaného uviedol, že je živnostník a podniká v
oblasti záhradkárstva, má maloobchod so záhradkárskymi potrebami v mieste bydliska v O. na C. č. 2.

Na otázku predsedu senátu či obžalovaný sám fyzicky pracuje v predajni uviedol, že vykonáva všetky
práce v predajni sám, nemá tam zamestnancov, a rodina mu vypomáhala.

Na otázku predsedu senátu aká je práca obžalovaného časovo náročná uviedol, že pondelok až piatok
je obchod otvorený od 8:00 - 12:00 hod. a od 12:30 - 18:00 hod. a v sobotu od 8:00 do 12:00 hod. a
samozrejme, že ľudia koľkokrát za ním prídu aj mimo uvedených hodín, keď niečo potrebujú, snaží sa
im vyhovieť.

Na otázku predsedu senátu kde pracovala manželka obžalovaného uviedol, že v tej dobe vo firme
Invensis ako operátorka výroby pri montáži chladničiek, to je pracovisko v O., pričom ulicu nevie uviesť,
je to pri tej záhradkárskej oblasti. V tej dobe pracovala 12 hodinové smeny.

Z oboznámenej výpovede obžalovaného z prípravného konania z 21.08.2015 súd zistil, že čo sa týkalo

incidentu, ktorý sa mal stať dňa 21.02.2014, tak išlo o jednorazový incident, nikdy predtým sa to nestalo.
Dôvodom incidentu bolo, že syn nerešpektoval a neposlúchol ani obžalovaného, ani manželku. So
synom boli problémy, robil krádeže, kradol z peňaženky peniaze, kvôli tomu chodili aj psychológovi.
Vtedy to extra neriešili, nebili syna. Vtedy je pravda, že to prehnal a syn od neho dostal bitku, ale len
zopár faciek, lebo si to zaslúžil. Je pravda, že sa mu pustila aj krv z nosa, ale jemu sa ľahko pustí

krv z nosa. Nie je pravdou, že ho obžalovaný kopal. Syn je veľmi vzdorovitý a nerešpektuje rodičov.
Synovi sa vtedy nestalo nič vážne, len mu tiekla krv z nosa, ale nemal žiadne iné zranenia, ani nebol
u lekára na vyšetrení. Syn nerešpektoval ani také veci, že má v izbe bežné izbové kvety, a on si ich
povyhadzoval z izby, že ich nechce, vyhodil jednu kvetinu tak, že rozbil aj kvetináč a zničil aj kvetinu.
Teraz je syn v puberte a je veľmi vzdorovitý. Obžalovaný uviedol, že on by mu osobne navrhol nejaké

reedukačné centrum, kde by mal určitú disciplínu a odluku od rodičov, aby si uvedomil, že má rodičov a
že si ich má vážiť. Niečo podobné ako uviedol obžalovaný ďalej je aj s jeho manželkou, lebo mala v práci
nejaké problémy, a bola pod tlakom, bola na tom psychicky zle. Ona robí také veci, že tolerantnosť a
slušnosť je voči obžalovanému nulová, pozerá na deti, ale neberie ohľady naňho. Keď na obžalovaného
vybehla a začala mu škaredo nadávať a osočovať ho, čo bolo koncom januára, začiatkom februára,

keď mala taký menší záchvat a dosť po ňom vybehla, tak ju musel utíšiť. Obžalovaný jej dal dve facky,
ale len také slabé, končekmi prstov a sotil ju do skrine. Žiadna fyzická ujma sa jej nestala, len ju chcel
utíšiť a musel ju zastaviť, aby sa začala kontrolovať. Obžalovaný by jej nič neurobil, keby sa slušne
správala. Ona mu tiež nesmie nadávať, chcel ju len upokojiť, aby doňho prestala skákať. Nechcel jej
ublížiť, neutrpela žiadne zranenie, takže nepotrebovala ani lekárske ošetrenie. U obžalovaného boli aj

pracovníčky zo sociálky a pýtali sa ho, že ako je na tom s alkoholom. Obžalovaný uviedol, že nie je
alkoholik, je pravda, že si dá alkohol, ale len ak je príležitosť a vtedy jednal s čistou hlavou a nie pod
vplyvom alkoholu. Manželka vtedy zobrala obe deti odsťahovali sa k jej rodičom do Z.. Chodili domov
len cez víkend. Manželka robila v práci dvanástky, keď mala v práci dvanástku, nechala deti u starých
rodičov. Čo sa týka incidentu, ktorý sa stal v januári 2015, že obžalovaný po J. hodil helmu na bicykel,

obžalovaný uviedol, že je to pravda, ale bola to ľahká plastová helma, na detský bicykel, a stalo sa to
preto, lebo syn nerešpektoval absolútne nič, čo mu povedali, ani on, ani manželka. Prečo sa to konkrétne
stalo si už nespomenul. Vtedy mu vzdoroval tak, že sa proti nemu postavil, že chcel naňho zaútočiť.
Kam vtedy J. trafil si nespomínal, ani nevedel uviesť, či mu spôsobil nejaké zranenia. Je pravda, že J.
dostal nejakou handrou, keď neposlúchal, ale to nebola bitka. Obžalovaný uviedol, že so synom J. má

dobrý vzťah, a syn ho aj navštevuje, tiež sa divil, ale syn za ním chodieval v týždni aj tri razy. Prišiel aj s
kamarátom k obžalovanému, takže videl, že ten jeho vzťah k obžalovanému sa zmenil o 100%. Syn si
uvedomil,akéchybyurobilaobžalovanýsitotiežuvedomil. Manželkaeštestálebývasosynmiustarých
rodičov v Z.. Keby to úrad práce dovolil, tak by syn uňho aj prespal. Manželka čaká na ukončenie tohto
trestného konania a keď to úrady povolia, tak sa k nemu vráti. Na Okresnom súde v Trnave v súčasnosti

konanie o zverení detí do starostlivosti manželky, ale toto nebolo ešte ukončené. Súd čaká na to, ako
sa skončí trestné stíhanie voči osobe obžalovaného. Bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým boli
synovia zverení manželke, a obžalovaný má určené návštevné hodiny, a mal by sa s nimi stretávať len v
prítomnosti matky. Toto obžalovaný striktne dodržuje. Týmto predbežným opatrením mu bolo určené ajvýživné na deti vo výške 250 EUR mesačne a obe deti, toto obžalovaný riadne platí. Manželka o rozvod
nepožiadala. Obžalovaný momentálne nenavštevuje žiadneho psychológa, ale je ochotný navštevovať.
Obžalovaný si je vedomý, že vtedy proti synovi zasiahol tvrdo a neprimerane, a nemal to spraviť, ale

jednalo sa len o jednorazový incident, a nie týranie. Syn potrebuje stanoviť nejaké hranice. Chodievali
s manželkou riešiť túto ich situáciu na úrad práce psychologičke, a obžalovanému to veľmi pomohlo a
asi aj manželke, keďže sa k nemu vrátila.

Z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila na hlavnom pojednávaní dňa 08.03.2016 zástupkyňa

UPSVaR súd zistil z rozsudku Okresného súdu Trnava 14P/25/2014 zo dňa 19.10.2015 a právoplatného
dňa 27.01.2016, že mal. deti J. L. a J. L. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky H. L., nar. 19.06.1979
a otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. v období od 01.04.2014 do 31.08.2014 sumou 150
Eur mesačne a ďalej v období od 23.02.2015 sumou 150 Eur mesačne do 15 dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Tiež pod bodom III. je otec oprávnený stýkať sa s maloletým J. a J. každý párny kalendárny
týždeň v roku v stanovenej dobe.

Z vyjadrenia zástupkyne UPSVaR súd zistil, že dňa 07.03.2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci
rozvodu obžalovaného 27P/23/2015 a pojednávanie bolo odročené na deň 09.05.2016 o 13.00 hod.

Z výsluchu svedkyne H. L., nar. XX.XX.XXXX súd po zákonnom poučení zistil, že svedkyňa vypovedá

zhodne ako v prípravnom konaní.

Na otázku prokurátorky kedy začali výchovné problémy so synom J. uviedla svedkyňa, že v podstate
keď nastúpil do 1. Ročníka ZŠ začal ho šikanovať žiak, ktorý bol o dva roky vyššie, pričom svedkyňa
uviedla, že to oznámila riaditeľke školy, boli aj u psychologičky T.. Kovářovej, a vyriešilo sa to tým, že

chlapec, čo šikanoval syna bol premiestnený zo školy.

Na otázky prokurátorky aké boli prejavy vzdoru zo strany jej syna, akým spôsobom to riešila ona, a ako
manžel, kedy nastalo fyzické trestanie zo strany jej manžela, a či mal aj iné výchovné metódy, resp.
o koľkých fyzických atakoch svojho manžela vie, svedkyňa uviedla, že manžel do výchovy spočiatku

absolútne nezasahoval. T. pracoval od rána do večera, v podstate sa so synom ani nestretol. Ona bola v
tej dobe na materskej, takže sa synovi venovala neustále a môže uviesť, že po 5.ročník bol veľmi dobrým
žiakom, bol vyznamenaný. Svedkyňa ďalej uviedla, že v podstate o týchto konfliktoch sa dozvedela až
následneodsyna,lebopotomnastúpiladoprácepomaterskej,vrátilasadofirmyElektronikaSlovensko,
bola to výroba súčiastok pre biely priemysel. Teraz sa firma volá G. Shaw, S. 8, O., pracuje tam ako

operátorka vo výrobe. V tej dobe chodila aj do súkromnej školy podnikania do Senice, a to každú sobotu.
Školu navštevovala dva roky, školu ukončila riadne maturitou, pričom každú tú sobotu, čo chodila do
školy k nim prišla varovať deti jej matka H. T.. Tiež svedkyňa dodala, že podľa jej názoru, ten vzdor syna
k otcovi možno pramenil aj z toho, že syn už vedel o nočných vychádzkach otca, teda, že jej bol neverný,
a takýmto vzdorom sa mu to snažil dať najavo. Syn vycítil, že v ich manželskom živote to nie je v poriadku

a myslí si aj to, že syn bol zdatný pri práci s počítačmi, že sa dostal aj do počítača obžalovaného, a videl
tam tie jeho rôzne sexuálne veci, preto mu to vlastne aj vymazal, a tam vlastne vznikol ten incident, toho
21.02.2014. Syn vlastne obžalovanému ako otcovi vymazal z počítača celé súbory, prípadne mu to tam
zahesloval, takže sa k tomu nemohol dostať a kvôli tomu vznikla tá potýčka. Svedkyňa uviedla, že to
vie z rozprávania od syna. Súčasne uviedla, že mala so synom takú trpezlivosť, že keď od neho niečo

chcela aby urobil, všetko mu musela pripraviť, vysvetliť, napríklad keď chcela, aby pokosil trávu, tak mu
pripravila kosačku, nasadila na ňu kôš, potom mu povedala aby trávu pokosil, potom mu povedala, kde
má trávu vysypať a podobne, kým obžalovaný synovi iba prikázal, aby pokosil trávu, ten mu odpovedal,
že nepokosí, alebo mu povedal, aby vyniesol smeti, syn mu povedla, že ich nevynesie, tak obžalovaný
radšej trávu pokosil sám, aj smeti vyniesol sám.

Na otázku prokurátorky, či sa bál J. svojho otca uviedla, že svedkyňa, že si nemyslí, že sa ho bál, ale v
čase po incidente si myslí, že áno. Mal strach o ňu aj o seba. Uvedomoval si, že tam bývať nemôžeme a
čo vlastne budeme robiť. J. mal svojho otca rád, ale bol v strese, čo sa vlastne stane. Ona mu povedala,
že s otcom sa chystá rozviesť a že teda niečo s tým bude musieť robiť.

Na otázku predseda senátu, prečo opustila domácnosť, resp. prečo došlo k tomu konfliktu, svedkyňa
uviedla, že dva týždne pred tým incidentom toho 21.02.2014 ju manžel zbil. Prišlo k hádke, vykričala murôzne veci, bola na neho dosť tvrdá, a povedala mu čo povedala, nevie či mal vtedy vypité, ale vtedy
ju zasa dosť zbil.

Na otázku predsedu senátu prečo vlastne opustili spoločnú domácnosť, či nemohla bývať v niektorej
časti domu s deťmi a obžalovaný v inej časti domu svedkyňa uviedla, že potom čo nastal incident
21.02.2014, vec začal riešiť UPSVaR, pretože im prišiel anonym a z UPSVaR jej bolo naznačené, že
by bolo vhodné, aby s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Vtedy svedkyňa veľmi uvažovala, čo má
urobiť, kam sa podeje s deťmi a podobne.

Na otázku prokurátorky, či sa vie vyjadriť kto bol anonym, kto mohol o problémoch vedieť svedkyňa
uviedla, že skutočne nevie, kto to mohol byť.
Na otázku prokurátorky, ako často sa stretáva otec so synom, svedkyňa uviedla, že prvé stretnutie o
ktorom vie bolo za jej prítomnosti, potom vie od syna, že niekedy raz do týždňa, keď ide zo školy, ide
za otcom do predajne, zdrží sa u neho od 10 minút do pol hodiny, syn jej to vždy porozpráva, a povie,

že on sám od seba ide za otcom.

Na otázku prokurátorky, či v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti mala strach, že otec ublíži svojim
synom svedkyňa uviedla, že určitý strach mala, ale súčasne povedala aj manželovi - obžalovanému, že
ak by sa také niečo opakovalo, že to už bude riešiť iným spôsobom, že to nenechá len tak. Takýmto

spôsobom ešte bývali týždeň po incidente v spoločnej domácnosti a potom aj s deťmi opustila spoločnú
domácnosť.

Na otázku prokurátorky či má teraz so synom výchovné problémy, a ako sa jej syn správa uviedla, že to
čo sa deje má nejaké následky, je vo vysokom štádiu puberty, v škole známky momentálne dobré nemá,

musí mať s ním trpezlivosť, všetko v medziach, snaží sa s ním všetko riešiť dobrým slovom. Snaží sa
jednať so synom trpezlivo.

Na otázku predsedu senátu aké známky má momentálne jej syn, a či chodí stále do tej istej školy
svedkyňa uviedla, že momentálne má syn štvorky, chodí do Trnavy, stále do tej istej školy na X. ulicu,

napriek tomu, že bývajú v obci Z..

Na otázku predsedu senátu či jej syn poslúcha starých rodičov svedkyňa uviedla, že nie, a že stará
matka mu nič radšej nehovorí.

Na pripomienku predsedu senátu, či je toto v poriadku, svedkyňa uviedla, že vie, že to nie je v poriadku.

Na ďalšiu pripomienku predsedu senátu, že toto už je trestnoprávna rovina, kde hrozí obžalovanému
trest odňatia slobody od 7-15 rokov, preto veci musia byť veľmi citlivo zistené a preukázané, svedkyňa
uviedla, že obžalovaný nie je tyran, že si myslím, že by deti nedokázal utýrať, len v tom danom okamihu,

toho 21.02.2014 zvolil nesprávne a neadekvátne výchovné metódy. Súčasne svedkyňa dodala, že
potom čo odišla zo spoločnej domácnosti bola aj so synom viackrát u psychologičky T.. W., a od nej
si zapamätala jedno, že so synom musí mať veľkú trpezlivosť, nesmie mu nič povedať, že niečo musí
urobiť, že mu to musí povedať jemnejšie a musí urobiť všetko preto, aby sa cítil komfortne.

Predseda senátu k tomu podotkol, že v tomto prípade zrejme syn trpel v dôsledku manželských
problémov oboch rodičov.

Na otázku zástupkyne UPSVaR či svedkyňu manžel bil aj pred deťmi, nakoľko syn uviedol, že to trvalo
aj dva roky svedkyňa uviedla, že potom čo ju prvýkrát zbil, a potom o dva týždne bol ten incident toho

21.0.2014 odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, po pol roku sa vrátila, tam absolvovali všetky
sedenia na referáte. Došlo k ďalšiemu konfliktu kedy ju manžel zbil, v januári 2015, kde prišla na neveru.
Túto bitku videl aj syn, bol prítomný. Snažil sa ju brániť. Okrem týchto bitiek žiadna iná bitka nebola.
Súčasne svedkyňa dodala svoje vysvetlenie, že obžalovaný spravil, čo spravil, nakoľko mal v tej dobe
problémy vo firme, mal problémy s milenkami, problém s alkoholom, s firmou, nevedel ako z tejto situácie

sa dostať, iné vysvetlenie na to nemá.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že manželka vysvetlila situáciu zo svojho pohľadu, poukázal
všaknato,čopovedala,žeajstarírodičiasisosynomnevediarady,nanehoničneplatí.Ešteobžalovanýdodal, že naozaj mu syn pred ním zahesloval počítač, aby mu ho nemohol vypnúť a vtedy mu pomohol
bratranec v podstate aby to bolo tak, že rodič môže zaheslovať počítač a nie dieťa.

Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2016 súd zistil, že zotrváva na svojej
doterajšej výpovedi v plnom rozsahu, pričom navyše dodal, že v súčasnosti k nemu chodí na návštevu
syn J. a zdá sa mu, že by sa mal trošku zlepšiť, že je to na dobrej ceste, pričom k nemu chodí syn
dvakrát, trikrát do týždňa, keď ide napr. zo školy. Toho mladšieho syna J. chodí brávať na víkendy (ten
má 6 rokov). Keď príde obžalovaný pre neho uviedol, že keď sa zaujíma, kde je syn J., často sa stáva,

že nie je doma, čo považuje za negatívum.

Na otázku predsedu senátu či sa niečo zmenilo od posledného pojednávania vo vzťahu s manželkou
obžalovaný uviedol, že niekedy koncom mesiaca máj 2016 bolo jeho manželstvo s manželkou
rozvedené, a už je to aj právoplatné, ale nevedel presne uviesť deň. Obaja synovia boli zverení do
opatery matky. Bol upravený styk s deťmi tak, že každú nepárnu sobotu si obžalovaný môže zobrať

oboch synov, pričom býva na pôvodnom bydlisku, na C. ulici č.X v O., a manželka býva u jej rodičov
v obci Z., na ulici W. č.XX.

K otázke člena senátu, či je obžalovaný zamestnaný uviedol, že je SZČO, a stále prevádzkuje obchod
so záhradkárskymi potrebami.

Z výsluchu svedkyne H. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je vo vzťahu k obžalovanému ako k bývalému zaťovi,
súd ku skutočnostiam, ktoré sú jej známe o žalovanom skutku zistil, že chodievala varovávať vnuka J.
L. v O. na adresu C. č.2, teda domov k obžalovanému, kde vtedy býval s jej dcérou. Bolo to niekedy od
januára 2012 až do marca 2012, ale nevedela presne uviesť deň, ani presný mesiac, len vedela, že to

bolo v tomto období. Keď bola takto varovať toho vnuka J., dávala mu jesť v kuchyni v tom byte, keď
prišiel k nej a k J. starší vnuk J. a po chvíli tam prišiel obžalovaný s tým, že zobral J. odtiaľ preč, že tam
nemá čo robiť. Ale vnuk J. sa po chvíli znovu vrátil do kuchyne, znovu tam prišiel obžalovaný, schytil
vnuka J. (svedkyňa znázornila ako ho chytil - dal si ho na plece) a prehol ho cez kuchynský drez a tam
ho bil. Vnuk ležal chrbtom na tom dreze a obžalovaný bol tvárou k nemu postavený a bil ho po pleciach,

pričom obžalovaný sa slovne vôbec nevyjadroval.

Na otázku prokurátorky, čo tomu predchádzalo svedkyňa uviedla, že sa nevie presne vyjadriť k tomu,
čo mal obžalovaný so svojim synom J.. Vyrozumela z toho, že J. mal zobrať nejaký kábel od počítača a
mal si ho dať do svojho počítača, ale toto mu zrejme, či už obžalovaný alebo jeho matka zakazovali. A

keď obžalovaný nezvládol výchovu syna, tak to riešil touto bitkou. Svedkyňa uviedla, že obžalovanému
povedala, že: „Niektorí nemôžu mať deti a vy máte pekné zdravé deti, a takto ich chceš zmrzačiť?“ Na
to obžalovaný povedal, že keď ho pôjde oznámiť, že povie, že syn spadol zo schodov. Ona sa na to
zobrala a odišla som odtiaľ preč.

Na otázku prokurátorky, či ona nejakým spôsobom zakročila voči obžalovanému, keď sa takto správal,
ak nie, tak prečo svedkyňa uviedla, že mu aj dohovárala, ale bezvýsledne. Na dokreslenie uviedla, že
jej vždy povedal, že to sú „H. deti“, teda deti jej dcéry. Jej vzťahy s obžalovaným označila ako nedobré,
obžalovaný sa k nej správal tak zvláštne, nerád ju tam videl, ona tam chodila iba za to, že sľúbila dcére,
že sa postará o toho mladšieho syna, keďže ona chodila v tej dobe do tej školy. Potom neskôr, keď robila

poobedňajšie smeny a syn J. chodil už do škôlky, tak keď došiel zo škôlky, až asi do 18.30 hodiny tam
musela zostať, aby sa o neho postarala a potom už došiel domov obžalovaný, keď zatvoril obchod. Jej
manžel ten tam skoro ani nechodil, možno tam chodil iba na nejaké väčšie sviatky. A ona od r. 2014
po novom roku tam už tiež nechodila vôbec, lebo obžalovaný povedal, že on rozhoduje či tam môže
chodiť a nie H..

Na otázku prokurátorky, že svedkyňa spomenula aj nejaký ďalší incident, aby ho opísala svedkyňa
uviedla, že to bolo niekedy v letných mesiacoch v r. 2015, presnejšie to nevie označiť, len v tej dobe už
dcéra H. aj s vnukmi J. a J. bývali u nich v Z., keď prišiel obžalovaný pred ich dom k bráne, vykrikoval
na H., aby tam prišla, keď tá nebola doma, tak kričal na vnuka J., aby tam išiel. Vnuk tam išiel, niečo

mu potom hovoril a jej povedal, že špatne vychovala H. a tiež hovoril, že J. je nezvládnuteľný a že pôjde
do polepšovne.Na otázku prokurátorky koľkokrát obžalovaný napadol J. v prítomnosti svedkyne uviedla, že čo ona
videla celkovo dvakrát ho zbil.

Na otázku prokurátorky kedy druhýkrát to bolo svedkyňa uviedla, že to bolo tiež v tom období, nevie to
presne označiť. To bolo veľmi krátko po tej prvej bitke, čo videla. Zasa nevie čo mali medzi sebou. To
bolo na chodbe, obžalovaný chytil J. za ramená, šklbal ho, asi zasa niečo vyviedol. Jej to do dnešného
dňa ani jeden nevysvetlili, prečo to medzi nimi vlastne bolo.

Na námietku obhajkyne, že bolo povedané, že mali vo zvyku sa takto sa vzájomne šklbať, a následnú
otázku prokurátorky či to mali naozaj vo zvyku svedkyňa uviedla, že nie, to obžalovaný chytil svojho syna
J. za tie plecia - obžalovaný pribehol z obchodu, ona z toho vyrozumela, že museli mať niečo medzi
sebou, ale nevie čo. Keď ho chytil za tie plecia, chcel ho biť, ale nie tak, aby ho zbil, že mu tečie krv.

Na otázku predsedu senátu ako by charakterizovala správanie jej vnuka J. voči otcovi svedkyňa uviedla,

že vnuk J. sa zaťal a nedostali z neho nič. Iba ak plakal, ale nepovedal vôbec nič.

Na otázku prokurátorky či videla nejaké fyzické následky na vnukovi, modriny, opuchy, niečo rozbité,
nejaké rany, uviedla, že nevidela.

Na otázku prokurátorky, či počula o tom, že by dcéra išla s J. k doktorovi, svedkyňa uviedla, že áno, bolo
to potom, čo bola dcéra s J. u lekára na krčnom s tým nosom.

Na otázku prokurátorky, čo mal vnuk J. s nosom svedkyňa uviedla, že to bolo v tom februári 2014,
keď dcéra prišla domov a videla na vnukovi J., že mal napuchnutý nos, bol aj zakrvavený, tak s ním

išla potom k lekárovi. Nešla hneď po tom, ale až o niekoľko dní, keďže nos mal stále napuchnutý, tak
išla na röntgen, že či ho nemá zlomený, ale zlomené to nebolo. Toto bolo v tom období, keď dcéra už
prvýkrát odišla od obžalovaného bývať k nim do Z. (dcéra k nim prišla prvýkrát bývať z toho dôvodu, že
ju obžalovaný zbil), ale potom ju prišiel odprosiť, vrátila sa domov bývať a krátko na to sa stalo toto.

Na otázku prokurátorky, či svedkyňa má vedomosť, napr. z počutia o nejakých iných incidentoch medzi
obžalovanýmasynomJ.svedkyňauviedla,žeonasamaviacejincidentovnevidela(dcéraunichprvýkrát
bývalaodfebruára2014doaugusta2014,potomvseptembri2014savrátilabývaťspäťkobžalovanému
a znovu k nim prišla druhýkrát bývať od februára 2015), no a vtedy jej porozprával vnuk J. o tom, ako
mal na návšteve nejakého kamaráta a prišiel k nim obžalovaný a začal mu hovoriť, že rozbil strešné

okno. On hovoril, že on to nerozbil a obžalovaný stále zasa, že to musel rozbiť iba on. Na to mu mal
vnuk J. povedať, že je „debilko sprostučký“, to je pravda, že nemal povedať, no a na to mal obžalovaný
hodiť do neho cyklistickú helmu. Iné mi k tomu neporozprával nič.

Na otázku prokurátorky, ako by charakterizovala vzťah obžalovaného s jej vnukom J. svedkyňa uviedla,

že vôbec ako syn s otcom si nevychádzali. To nič také nebolo. Nevie to inak opísať.

Naotázkuprokurátorkyakopristupovalobžalovanýksynovi,keďodnehoniečochcel,svedkyňauviedla,
že napríklad obžalovaný povedal synovi, že pôjdeme niečo sadiť, alebo pôjdeme pokosiť trávnik, ale
asi mu to nevedel tak prijateľne povedať, lebo syn mu začal odporovať, že „ty si to pôjdeš sám robiť, ty

si to pôjdeš pokosiť“. Takýmto spôsobom mu odporoval.

Na otázku prokurátorky či sa spolu napríklad hrávali svedkyňa uviedla, že nevie. Ona tam nebývala.

Na otázku prokurátorky ako by charakterizovala J. v tom čase, ako sa správal, svedkyňa uviedla, že on

bol väčšinou času za počítačom, on sa nevedel tak porozprávať ani s ňou. Hoci vie, že ju mal rád. Ale
jednoducho sa s ňou o ničom neporozprával.

Na otázku prokurátorky, či mala jej dcéra a obžalovaný medzi sebou nejaké problémy a či mal o tom
vedieť J. svedkyňa uviedla, že nič nevie. Dcéra sa jej s ničím nepriznala, nehovorila jej o ničom.

Na otázku prokurátorky či obžalovaný kopol niekedy, alebo kopal J. svedkyňa uviedla, že to nevie,
nevidela to.Na otázku obhajkyne či je jej vnuk J. je poslušný svedkyňa uviedla, že teraz, keď sú u nich, tak je.

Na otázku obhajkyne, či ju J. poslúcha svedkyňa uviedla, že teraz ide do tej puberty, ona sa s ním nič

nerozpráva. On chodí do školy, dcéra sa s ním rozpráva.

Na otázku obhajkyne či J. jej dcéru poslúcha svedkyňa uviedla, že poslúcha.

Na otázku obhajkyne či všetko poslúcha, či nie je s ním problém svedkyňa uviedla, že s vnukmi sa učí

dcéra, ona sa jej do toho nestará. Vie, že mal na vysvedčení aj nejaké štvorky, pokiaľ vie zo správania
nemal zhoršenú známku. Pri tom, keď sa má učiť, dcéru moc neposlúcha.

Na otázku obhajkyne, či sa vie vyjadriť, či vnuk chodí von, ako často trávi čas vonku, chodí naspäť načas
svedkyňa uviedla, že nevie. Ona sa do neho nestará. Dôjde zo školy, vie, že občas chodí do „fitka“,
večer von nechodieva.

Na otázku obhajkyne, či vie o tom, že jej vnuk J. chodieva za otcom svedkyňa uviedla, že to ona nevie.

Na otázku obhajkyne či jej J. rozpráva niečo o otcovi uviedla svedkyňa, že sa takto nerozprávajú.

Na otázku obhajkyne aký jej dcéra má aký pracovný čas, dokedy býva v práci, svedkyňa uviedla, že
robí dvanástky. Dve dvanástky doobeda, potom dve vo večerných hodinách a štyri dni má voľno. Dcéra
pracuje v spoločnosti voľakedy sa to nazývalo Invensis, vyrába sa tam nejaká biela technika.

Na otázku obhajkyne, že keď svedkyňa hovorí, že sa nestará o vnuka, keď je dcéra v práci, kto sa o

neho stará svedkyňa uviedla, že keď je ona v robote, postarajú sa o malého. Zavedú ho do školy, zo
školy. Keď príde dcéra z práce domov, učí sa s ním. J. chodí ešte na základnú školu do 9.ročníka.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že syn J. vtedy veľmi veľa času trávil pri počítačoch, myslí si,
že bol od toho závislý, z toho dôvodu zobral ten kábel od počítača, aby ho nemohol používať. Lebo ak

mu ho aj zahesloval ten počítač, tak to heslo prerobil a používal ho ďalej. Manželka kryla syna J. a kryje
ho aj v súčasnosti, lebo aj v súčasnosti veľa času trávi pri počítači. Obžalovaný podotkol, že oni vtedy
nepotrebovali pomoc starých rodičov, on by sa o syna J. bol postaral, bol by ho vyzdvihol zo škôlky. Fakt
je ten, že aj teraz, keď je syn u starých rodičov a napr. manželka je v práci, robí si čo chce. Starí rodičia
ho nezvládajú. Chodí aj neskoro večer domov. Toto je ešte horší stav, ako keď býval u nich.

Na otázku predsedu senátu, či ju poslúcha vnuk J., keď mu niečo povie, či to urobí svedkyňa uviedla,
že keď navážali zeminu do kontajnera, pomáhal im. A zasa naopak, keď vozili zvonku kameň, pomáhal
tak isto. Keď je dcéra na nočnej, vnuk J. nechodí von, je s tým mladším vnukom J., spolu aj bývajú v
izbe, takže netúla sa po nociach.

Z oboznámenej výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 21.08.2015 súd zistil, že svedkyňa
bola raz, alebo dvakrát pri tom, ako zať jej vnuka zbil. Toto sa mohlo stať asi pred dvoma - troma rokmi
dozadu. J. mal s otcom medzi sebou nejaké problémy. J. chcel pozerať počítač a otec mu schoval kábel,
aby si nemohol pozerať počítač. J. si tento kábel na počítač zobral sám a pozeral si počítač. A kvôli

tomu ho jeho otec zbil. Prehodil ho cez kuchynský drez a začal ho biť rukami aj kopať. Ona ho zobrala
do náručia a dala ho na váľandu, a nevedela čo má robiť. Toto robil surovo pred ňou, nemal ohľad, že
tam je ona. Veľmi sa zľakla. U lekára s ním vtedy nebola. Vtedy ho zobrala na ruky a odniesla do izby.
On jej vtedy povedal, že keď pôjde zavolať lekára, alebo policajtov, tak povie, že J. spadol zo schodov.
Vtedy bol v domácnosti aj zaťov otec, ale bol už veľmi chorý a ona ho nechcela tým zaťažovať. Druhýkrát

videla, ako zať J. zbil, keď bola u nich doma a kŕmila mladšieho syna, vtedy J. otec prišiel k nim k stolu,
kde sedel aj J. a zobral ho preč. J. sa vrátil späť k stolu a jeho otec ho vtedy zbil a tiež aj kopal. Toto sa
stalo cca 3 roky dozadu. Stalo sa to vtedy, keď dcéra chodila do školy, a ona tam vtedy chodila každú
sobotu varovať deti, takže to bolo asi v sobotu, ale presne kedy uviesť nevedela. Ona videla len dva
krát ako H. L. zbil J., o ostatných incidentoch vie len z počutia od dcéry H. a od vnuka J.. Vie aj o tom,

že zať zbil aj ich dcéru H. a tá sa k nim kvôli tomu v januári 2014 nasťahovala aj s deťmi a bývali vtedy
u nich. Zať potom chodil k nim a prosil ju, aby sa k nemu vrátila. Ona sa k nemu vrátila, to bolo asi po
dvoch týždňoch, ale medzitým zať zbil znova ich vnuka J., a to mu vtedy mala tiecť aj krv, tak sa dcéra
nasťahovala späť k nim domov. Dcéra v ten deň u lekára s J. nebola, ale bola s ním u lekára neskôr,vnuk J. mal ten nos dlho napuchnutý, a toto ona videla, takže to určite nebola len nejaká slabá facka. To
bolo asi niekedy vo februári 2014. Vie, že potom mali aj nejaké problémy so sociálkou. A jej odporučili,
aby sa od neho odsťahovala, tak prišla k nim. Podala žiadosť o rozvod, ale potom ju stiahla, že budú

navštevovať manželskú poradňu, tak od septembra 2014 odišla od nich preč, znova späť k manželovi.
Dovtedy, keď boli u nich, zať prišiel k nim, a pri bráne vykrikoval J., že pôjde do polepšovne, že je
nezvládnuteľný, a jej vykrikoval, že zle si vychovala dcéru. Zať robí na J. veľký psychický nátlak, stále mu
pripomína, že pôjde do polepšovne. Raz k nim išli na návštevu a zať zobral hadicu na polievanie a začal
ich polievať. Z počutia vie, že otec mal s J. incident niekedy v januári - februári 2015, že obviňoval J., že

mal rozbiť strešné okno, ale J. toto popieral, tak zať oplzlo J. nadával a hodil po ňom helmu na bicykel.
Či ho trafil to nevie, ale toto povedal J., vtedy tiež nebol u lekára. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že zať k
J. nič necíti, správa sa k nemu ľahostajne, stále sa mu vyhráža s polepšovňou, a bije ho. Oni mu radšej
nič nehovoria. Momentálne od februára 2015 sú u nich v domácnosti dcéra aj so synmi. Dcéra požiadala
o rozvod, ale odročili to, lebo L. nesúhlasí ani s rozvodom, ani so zverením detí do jej starostlivosti, ani
so stretávaním sa s deťmi. Teraz posledných 5 mesiacov sa H. L. o deti vôbec nezaujímal, a začal sa

zaujímať až teraz. J. sa predtým učil dobre, ale potom ako sa toto začalo, jeho prospech sa zhoršil,
začal mávať samé štvorky. Toto týranie zo strany jeho otca sa začalo vtedy, keď bola dcéra na materskej
dovolenke s mladším synom a chcela si spraviť školu, nadstavbu, lebo mala len učňovku a podľa nej
to začalo vtedy, lebo J. sa otcovi stále vzpieral. Zať sa správa zle aj k svedkyni, ako uviedla, raz k nim
prišla na návštevu a on zatvoril dvere, ani ju k nim nepustil, že on je pán domu a ona tam nemá čo

robiť. Dcéra je zamestnaná žena, všetko má na starosti, obrobiť celý dom, navariť a verila tomu, že sa
jej vzťah s mužom zlepší.

Na otázky prokurátorky, že v prečítanej výpovedi uviedla, že videla ako obžalovaný syna J. kopol aj v tej
kuchyni, keď ho zvalil na ten drez a aj v tom druhom prípade, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla

niečo iné, t.j. ako sa to teda vlastne udialo svedkyňa uviedla, že to už teraz presne nepamätá, je už
odvtedy dlho.

Na otázku predsedu senátu, či vtedy, keď vypovedala na polícii toho 21.8.2015 si to pamätala lepšie,
svedkyňa uviedla, že áno, ale musí uviesť, že bil ho, len na to asi nebola až tak pýtaná.

Na otázku obhajkyne , či si uvedomuje aké sú to vážne obvinenia, keď v prípravnom konaní uviedla,
že videla ako obžalovaný kopal syna J.? Dnes, keď jej boli v tomto smere položená otázky, uviedla,
že nevidela to kopanie. K tomu svedkyňa uviedla, že je to už dlhá doba. Jednak sa človek aj zľakne a
potom naraz nevie ako má odpovedať.

Na otázku obhajkyne koľkokrát bola vypočúvaná na polícii, svedkyňa uviedla že dvakrát.

Na otázku obhajkyne či dvakrát vypovedala to isté, alebo v tom druhom prípade tú jej výpoveď iba
prepísali svedkyňa uviedla, že nevie.

Obhajkyňa uviedla, že výpovede svedkyne zo dňa 24.2.2015 a 21.8.2015 sú v podstate totožné. To
znamená, tá druhá výpoveď bola v podstate prepísaná, pretože nepredpokladá, že by svedkyňa taký
dlhý text takmer doslovne zopakovala.

Súd z oboznámenej výpovede svedka P. T., nar. XX.XX.XXXX z prípravného konania zo dňa 21.08.2015
zistil, že J. je jeho vnuk, je to syn ich dcéry H. L., teda H. L. je jeho zať. Svedok osobne nikdy nevidel,
že jeho zať zbil jeho vnuka J.. Toto vie len z počutia od jeho vnuka J keď sa ho na to pýtal, len na tento
posledný incident, keď mal otec po ňom hodiť tú helmu. Vnuk mu povedal, že to oknpo naozaj nerozbil.
Svedok uviedol, že jemu sa dcéra ani vnuk J. nespovedajú so svojimi problémami, toto riešia s jeho

manželkou, takže on o ničom nevie. Dcéra H. u nich býva spolu s deťmi od februára 2015. Minulý rok u
nich tiež bývala, ale len krátko, potom sa vrátila k manželovi do spoločnej domácnosti. Dcéra s mužom
majú nejaké problémy, dcéra mu povedala, aby sa s jej manželom porozprával. Svedok uviedol, že on
na J. videl, po tom incidente, ako mu otec rozbil nos, že J. mal nos opuchnutý. Iné zranenia na J. nevidel.

Svedok P. T., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo a nebude
vypovedať s tým, že keď to nevidel, nemôže o tom povedať.Z výsluchu svedkyne T.. T. V., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že im ako úradu bolo anonymné oznámenie
doručené dňa 26.02.2014 a obratom v ten istý deň sa išlo do rodiny konať šetrenie.

Na otázku prokurátorky či bola počas tých šetrení, počas toho obdobia v nejakom kontakte s
obžalovaným, resp. akým spôsobom sa obžalovaný staval k situácii, svedkyňa uviedla, že áno, boli s
ním v kontakte, keď sa vykonávalo šetrenie v rodine a následne aj na pojednávaniach na súde, keď
sa rozhodovalo o zverení detí do výchovy a starostlivosti rodičov a obžalovaný sa k veci staval tak, že
neustále tvrdil, že si mýlia výchovu detí s týraním.

Na otázku, či uviedol aj niečo konkrétne svedkyňa uviedla, že nepoprel sám, že mal. J. zbil, že ho teda
udrel do toho nosa.

Na otázku svedkyne, či okrem toho incidentu, keď ho udrel do nosa, povedal ešte nejaké konkrétnosti
svedkyňa uviedla, že nie, konkrétne incidenty nespomínal, len vždy uvádzal, že mal. J. je nevychovaný,

že má výchovné problémy.

Na otázku ako sa k danej veci stavala matka mal. J., svedkyňa uviedla, že matka sa k veci stavala
so strachom, bála sa o týchto veciach hovoriť, samozrejme záležalo jej na starostlivosti detí, aby boli
spokojné a vyrastali v kľudnom prostredí, preto odišla bývať k starým rodičom. Ešte by chcela uviesť, že

prišla jedenkrát na ich oddelenie, bolo to po tom incidente s tou prilbou, keď mal obžalovaný hodiť prilbu
do mal. J. a bola rozčúlená, keď boli u nich, na čo sa pýtali všetko J., ale keď jej vysvetlila, že v podstate
im ide o záujem mal. Dieťaťa, veľmi rýchlo sa ukľudnila a následne potom aj obnovila a dojednala si
termíny na Referáte poradensko -psychologických služieb u T.. L..

Na otázku, či sa vyjadrovala matka mal. J. k vzťahu obžalovaného k J., ak áno, čo bolo obsahom toho
vyjadrenia svedkyňa uviedla, že matka tvrdila, že ich vzťah je komplikovaný. Že otec je na maloletého
prísny, že stále niečo vyžaduje, čo tvrdil aj sám mal. J., že otec stále od neho niečo vyžaduje. A že keď
so nesplní, tak že potom sú tie problémy.

Naotázku,čiuvádzalamatkamaloletého,konkretizovalaajnejakéfyzickéútokynamaloletéhosvedkyňa
uviedla, že vlastne áno, s tým, že videla ten incident, čo sa stal cez víkend, ten s rozbitým nosom.
Priznala si vinu, že nešla k lekárovi. Priznala tiež, že to trvá už dva roky.

Na otázku, či konkretizovala aj nejaké útoky svedkyňa uviedla, že áno, konkrétne opísala aj ten útok,

keď ju obžalovaný kopol do brucha. Nevie však už uviesť obdobie, v ktorom sa toto malo udiať.

Na otázku či okrem incidentu, keď maloletému tiekla krv z nosa, konkretizovala matka ešte nejaké iné
útoky na maloletého svedkyňa uviedla, že konkrétne sa nevyjadrovala, len priznala, že to napádanie
trvá už dva roky, jej aj maloletého J..

Na otázku, či sa zmieňovala matka maloletého konkrétne o výchovných metódach obžalovaného vo
vzťahu k mal. J., svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku, čo povedala svedkyni matka maloletého o svojom vzťahu k obžalovanému, aktuálne, keď

sa vec riešila svedkyňa uviedla, že matka maloletého sa ho bojí, preto aj odišla bývať k starým rodičom
do Z..

Na otázku, či vie povedať koľkokrát v rámci toho šetrenia prišla do kontaktu s mal. J., že sa s ním
rozprávala svedkyňa uviedla, že ona konkrétne na pojednávaní, minimálne to boli dva šetrenia, keď som

sa rozprávala s maloletým, bez prítomnosti rodičov.

Na otázku k tým rozhovorom s maloletým bez prítomnosti rodičov, akým spôsobom verbalizoval mal. J.
svoj vzťah s obžalovaným, svedkyňa uviedla, že počas jedného šetrenia v domácnosti bola prítomná s
ňou aj T.. L. zo psychologicko-poradenských služieb, mal. J. najskôr pôsobil neisto. Svoj vzťah s otcom

opisoval tak, že mu je ľúto, že otec nie je taký ako býval voľakedy, že sa dosť zmenil. Aj voči nemu,
aj voči matke.

Na otázku, či verbalizoval aj strach z otca, svedkyňa uviedla, že áno.Na otázku, čím ho odôvodňoval konkrétne svedkyňa uviedla, že keď chcel od neho otec niečo spraviť,
že aby neprišlo k nejakým konfliktom.

Na otázku či sa rozprávali s maloletým aj o vzťahu k matke svedkyňa uviedla, že áno, na pojednávaní,
kedy sa rozhodovalo o zverení maloletých detí. Vtedy J. uviedol, že otec nevie sa postarať o deti tak
ako matka, nevie napr. variť, šetrí aj na kúrení. Povedal, že sa cíti lepšie v starostlivosti matky.

Na otázku obhajkyne či v tom čase, odkedy sa začala táto vec vyšetrovať - doteraz, má vedomosť či sa
obžalovaný stretáva s mal. J. svedkyňa uviedla, že áno, už po rozvode zistila od mal. J., ktorý sa vyjadril
tak, že napr. kým mu pôjde autobus do Z. po škole, a keď bude mať čas, že sa síce nepravidelne, ale
zastaví sa u otca. Matka sama uvádzala aj na pojednávaní, že otec nejaví záujem o stretávanie sa detí,
obžalovaný mal upravený styk s mal. J. a otec ho nevyužíval.

Na otázku obhajkyne či toto povedal mal. J. na tom pojednávaní? Ako sa to potom ďalej vyvíjalo, či má
nejakú spätnú väzbu svedkyňa uviedla, že nie, že to už nevie.

Na otázku obhajkyne kedy bolo asi toto pojednávanie svedkyňa uviedla, že v máji 2016.

Na otázku, či mali ste ešte potom po tomto pojednávaní s mal. J. nejaký rozhovor uviedla, že nie, že
si nepamätá.

Na otázku či šetrila pomery v domácnosti, kde mal. J. býval, ešte potom máji 2016 svedkyňa uviedla,
že si nepamätá.

Na otázku, či teraz ostatne niekoľko mesiacov nazad šetrili u nich pomery svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku, či vie aký je v súčasnosti prospech mal. J., ako prospieva v škole, ako sa psychicky vyvíja,
svedkyňa uviedla, že mával aj štvorky na vysvedčení, takže ten prospech je tam zrejme taký priemerný.

Na otázku či navštevuje nejaké sedenia svedkyňa uviedla, že teraz momentálne nevie.

Na otázku čo vie svedkyňa posledné, kedy navštevoval svedkyňa uviedla, že si nepamätá.

Na otázku kedy mal to vysvedčenie, čo mal tie štvorky, svedkyňa uviedla, že nevie.

Na otázku či má vedomosť o tom o akú prilbu sa jednalo pri tom incidente, keď mal prilbu hodiť
obžalovaný po maloletom svedkyňa uviedla, že nevie aký to bol druh prilby, ale ukazoval jej ju J..

Na otázku odkedy sa riešil styk obžalovaného s mal. J., či má vedomosť o tom ten styk ako bol upravený
súdnym rozhodnutím, či sa tak ďalej realizoval svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť.

Na otázku či má tieto informácie, na ktoré sa jej pýtala, niekde poznačené svedkyňa uviedla, že by sa
musela pozrieť do spisu.

Svedkyňa uviedla, že by chcela vysvetliť, že pokiaľ rodina funguje a matka neprejavuje nejaký záujem
o riešenie nejakej konkrétnej situácie, nevidí dôvod, aby rodinu nejako obmedzovali.

Na otázku, či je svedkyňa oboznámená so znaleckým posudkom L.. T. uviedla, že áno. Ďalej svedkyňa

uviedla, že maloletý odkedy býva u starých rodičov, neprejavoval záujem ani potrebu nejakej odbornej
pomoci, mimo domácnosti otca má kľud, či už na nejaké osobné veci, alebo tínedžerské veci, bol
spokojný so starostlivosťou matky, pomáhajú mu starí rodičia. Je v takom veku, že si vie svoj názor
povedať. Toto jej povedal pri osobnom stretnutí, zdá sa jej, že to bolo pred tým pojednávaním na chodbe,
na súde.

Na otázku, či svedkyňa riešila s maloletým v tom r. 2014, čo malo viesť k tým útokom, ako sa on
mal správať k tomu otcovi svedkyňa uviedla, že samozrejme, pýtali sa ho, bolo to aj za prítomnosti
poradkyne, či nejakým správaním neprovokuje svojho otca. Vravel, že nie, že vždy sa snažil urobiť, čomu otec povedal, ale že ten mal prehnané nároky, stále mu niečo nesedelo. Konkrétne uviedol, že nie
si je vedomý, že by urobil takú vec, za ktorú by ho otec musel fyzicky napadnúť.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že on sa nemá čo pýtať svedkyne, on len chce poukázať, že
už v tej dobe boli problémy s tým starším synom J. a riešili to aj v prítomnosti tej p. W., čo je poradkyňa
pre riešenie psychologických problémov tých detí z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie v Trnave. Jeho syn ho navštevuje ako jemu to vyhovuje, medzičasom už dospel. Jeho
matka mu necháva voľnú ruku, jeho syn robí to, čo chce. Jeho návštevy sú kedykoľvek, koľkokrát ho

nezastihol doma, pretože sa neohlási, chodí kedy chce. Obžalovaný uviedol, že má radosť z toho, že
vôbec príde, že javí takto záujem oňho, čo svedčí o tom, že sa ho nebojí. Bol by rád, keby aj ten druhý
syn J. (mladší) takto chodil k nemu. Ten mladší chodieva k nemu tak, že cez víkendy v poobedňajších
hodinách obžalovaný ide poňho a potom je uňho.

Bola vypočutá znalkyňa L.. Z. T., ktorá po príslušnom zákonnom poučení podľa § 144 a nasl. Tr.

por., § 145 ods. 2 Tr. por., najmä o význame znaleckého posudku a trestných následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na uvedenom znaleckom
posudku a zdôraznila najmä závery znaleckého posudku.

Zo záveru znaleckého posudku znalkyne súd zistil, že mal. J. trpí syndrómom týranej osoby, to však

nezanemená, že nezažil domáce fyzické násilie a zlé psychické zaobchádzanie zo strany otca ako
aj absenciu primeraného emočného vzťahu otca k synovi, ako aj podiel imitačného učenia prispel k
disharmonickémuvývinuosobnostiavbudúcnostimôževiesťajktrvalýmzmenámosobnosti.Negatívny
vplyv na J. mala aj okolnosť, že sama matka v čase znaleckého vyšetrenia mala nejednoznačný postoj k
riešeniu rodinnej situácie. J. nemohol z jej strany v tú chvíľu cítiť podporu, čo je typické pre osoby, ktoré

sa nachádzajú v rodinách, kde domáce násilie existuje, že správanie toho, kto produkuje toto násilie,
majú tendenciu bagatelizovať alebo prehliadať jeho vplyv.

Obhajkyňa žiadala doprotokolovať to, čo znalkyňa uviedla vo vzťahu k vyjadreniu matky mal. J. o tom,
že by domácnosť nebola bývala opustila, ak by UPSVaR jej nepohrozil, že jej odníme deti.

Na otázku obhajkyne, či boli zaznamenané nejaké symptómy týranej osoby u mal. J. znalkyňa uviedla,
že za závažné symptómy týranej osoby sa považuje psychické ochorenie nejaké, u detí často neurotické
ťažkosti, pomočovanie, zvýšenie úzkostných stavov. Ale aj závažné poruchy správania, zlé sociálne
prispôsobenie, agresivita v správaní, v situáciách, ku ktorým toto správanie nie je primerané. U J. bol

zistený disharmonický vývin osobnosti, ktorý však nemožno jednoznačne priradiť len správaniu otca,
ale súvisí s celkovou atmosférou v tej rodine a za závažné považuje to, že J. mal takýto negatívny
vzor v spôsobe riešenia takýchto konfliktných situácií v rodine. Za závažné a výrazne závažné to bude
z hľadiska budúcnosti, ak sa ten disharmonický vývin preklopí do zmenenej štruktúry osobnosti. Bola
si plne vedomá, že toto je dôležitá časť toho zn. posudku, pretože zvyčajne súdy chcú jednoznačnú

odpoveď : trpí syndrómom týranej osoby, nie netrpí syndrómom týranej osoby. V jeho živote a v jeho
osobnosti sa prejavili znaky, ktoré svedčia pre zlé zaobchádzanie po tej psychologickej a psychickej
stránke a pre domáce násilie, ktorého obeťou bol vlastne aj on, pretože tie fyzické ataky, ktoré boli
opisované, už majú veľmi ďaleko od nejakých primeraných telesných trestov, pretože sú rodičia,
ktorí aplikujú aj telesné tresty pri svojej výchove, ale toto bolo už v tomto konkrétnom prípade veľmi

prekročené. To už bol tvrdý fyzický útok.

Na otázku obhajkyne, či v ich terminológii sú nejaké prejavy, ktoré možno priradiť za menej závažné
symptómy týranej osoby, alebo bežné symptómy znalkyňa uviedla, že za závažné v tej psychologickej
terminológii považujú symptómy, ktoré už majú podobu nejakých chorobných zmien, či v psychickej,

fyzickej rodine, sociálnej adaptácie, zaradiť sa do normálneho života, pretože je veľa ľudí, ktorí zažívajú
domáce násilie, niekedy práve vplyvom rôznych okolností alebo osobnostnej výbavy nepríde u nich k
prejavu takýchto závažných symptómov, že by sa museli liečiť u psychiatrov, psychológov. Tu je riziko u
J., že ten symptóm, ktorý teraz ešte momentálne možno priradiť k vývinovému obdobiu a ktorý nevieme
zhodnotiť, či bude alebo nebude pretrvávať, túto skutočnosť v súčasnosti ovplyvňuje aj vek, v ktorom

sa mal. J. nachádza, je stále vo vývine. Z toho dôvodu navrhovala zvýšený sociálny dohľad. Za menej
závažné príznaky symptómy prejavov zlého psychického zaobchádzania by u J. považovala to, že J.
má vysoké tendencie reagovať v konflikte agresívne, že nezažil a nemal vo svojej výbave spôsoby
správania, ktoré by mu pomohli vyriešiť konfliktné situácie primeraným a konštruktívnym spôsobom, čižebuď sa sťahuje alebo naopak útočí. A toto sa mu podobne deje aj v skupine rovesníkov, nielen v rodine,
on aj tie rovesnícke vzťahy má také, že má problémy zaradiť sa do toho kolektívu. Čo by zdôraznila
je problém tohto disharmonického vývinu, ktorý veľmi často ak nepríde k reparácii vzťahov v rodine

a psychologickej pomoci, veľmi často končí poruchami osobnosti a to v prípade nezmenenej rodinnej
konštelácie a v prípade neposkytnutia odbornej psychologickej, psychoterapeutickej pomoci.

Na otázku obhajkyne pri vyšetrení mal. J. k akému záveru prišli, akým spôsobom vnímal J. a pociťoval to
násilie zo strany otca svedkyňa uviedla, že to bolo pre neho ponižujúce, ale z jeho reakcie ako opisoval

tie dva ataky, bolo vidieť také akoby pasívne prispôsobenie sa tej situácii, mala dojem akoby to nebolo
pre neho nič nezvyčajné, že stále na neho kričal, alebo že zaútočil na neho. Bližšie sa k tomu nevie
vyjadriť, neskúmala to, ani sa špeciálne nevenovala týmto otázkam.

Na otázku obhajkyne či vyšetrovaním zistili či J. mal z obžalovaného strach znalkyňa uviedla, že v tom
vzťahu k tomu otcovi dominoval odpor a hnev. Znaky toho, že by sa ho obával, neboli psychologickým

vyšetrením zistené.

Na otázku, či bolo diagnostikované nimi u mal. J., že obžalovaný v ňom vyvolával stres znalkyňa uviedla,
že špecificky sa na to nesústredila, ani sa ho na to nepýtala, ale zo všeobecného psychologického
povedomia je jasné, že musí spôsobovať nepohodu psychickú. To si myslí, že bolo dôvodom správania

sa v odpore k otcovi, čiže on je ten typ dieťaťa, ktoré sa otca nebojí, ale ktoré reaguje naňho odporom,
vzdorom a bojovne. Čo je zasa úplne zrozumiteľné, pretože vo svojom živote iný vzor mužského
správania nezažil, otec bol dominantný, otec rozhodoval, ktorému sa museli všetci prispôsobovať, ktorý
v ničom neustúpil, preto J. reagoval tým istým spôsobom, lebo iný nepoznal.

Na otázku obhajkyne či J. toto konanie pociťoval ako konanie s vyšším stupňom hrubosti znalkyňa
uviedla, že nevie sa k tomu vyjadriť. Na výsluchu J. v prípravnom konaní, kde bola prítomná, sama bola
prekvapená s akým nevýrazným prejavom referoval o poslednom ataku, vtedy keď mal otec po ňom
hodiť prilbu. Sama mala dojem akoby referoval o niečom , čo nie je nič významné v jeho živote, akoby
to bola taká bežná realita v jeho živote.

Na otázku obhajkyne, či si to vie vysvetliť znalkyňa uviedla, že možno bol už prispôsobený tej realite
takého fyzického násilia alebo zaobchádzania, že to už nepovažoval za nič zvláštne, ale to je len jej
predpoklad.

Na otázku obhajkyne čo máme chápať pod pojmom zvýšený sociálny dohľad - bod 8) záverov
znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že zvýšený dohľad mala na mysli to, aby sociálny úrad ponúkol
a inicioval psychologickú starostlivosť pre otca a dieťa, pre dieťa práve z dôvodu, že v čase znaleckého
dokazovania matka ešte nebola jednoznačne rozhodnutá riešiť situáciu odchodom z domácnosti a

mala tendenciu zmierňovať a zľahčovať správanie otca voči chlapcovi. Ďalší dôvod bol ten, aby bola
ponúknutá možnosť pre otca a dieťa reparovať svoj vzťah. Opraviť zmeny, zlepšiť vzťah k otcovi, pretože
to, že má významný vplyv na vývin osobnosti J., pozitívny vplyv, takže to bol ten dôvod.

Na otázku obhajkyne, aby sa znalkyňa vyjadrila k postoju p. T.. V., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa,

ako hodnotí prístup kolízneho opatrovníka v tom smere, že ona sa vyjadrila, že pokiaľ sa rodina neozve,
nebudú do nej zasahovať znalkyňa uviedla, že si nie je istá či je kompetentná hodnotiť postupy
sociálneho úradu a nevie to, čo hovorila T.. V. vyhodnocovať, že im takáto ponuka nebola daná.

Na otázku obhajkyne či sa dá takýto ich prístup kvalifikovať ako adekvátny znalkyňa uviedla, že ak tam

nebola ponuka na psychologické služby pre túto rodinu, tak by to nebolo v súlade s tým, čo napísala,
ale je to vec dobrovoľná, rovnako ak by tam tá ponuka bola, matka ako zákonný zástupca nemusí s
takouto ponukou súhlasiť.

Na pripomienku obhajkyne: Boli vám ponúknuté také služby ako sa tu na záver uvádzalo, zo strany

UPSVaR?

Na otázku obhajkyne na obžalovaného či im boli ponúknuté také služby ako sa tu na záver uvádzalo,
zo strany UPSVaR obžalovaný uviedol, že áno, boli, ale nič neriešili.K znaleckému posudku č. 6/2015 znalkyňa uviedla, že niekoľko mesiacov po tom ako vypracovávala
znalecký posudok na mal. J. L. bola požiadaná, aby vypracovala aj znalecký posudok na obž. H. L.. Na

tomto znaleckom posudku tak isto v plnom rozsahu zotrváva.

Znalkyňa k záverom znaleckého posudku uviedla, že vyšetrením bolo zistené, že p. L. má poznávacie
procesy v takej kvalite a úrovni, že mu plne dovoľujú rozpoznať a vnímať svoje vlastné správanie a
správanie druhých. V jeho osobnosti boli zistené akcentované črty, ktoré významne ovplyvňujú jeho

správanie a sociálne prispôsobenie. Tie akcentované črty sú zvýraznená impulzivita a vysoké potencie k
agresívnemu reagovaniu, znížená empatia k potrebám druhých (citlivosť), egocentrizmus, dominancia.
V prípade neúspechu alebo ťažkostí má tendenciu seba samého vykresľovať v pozitívnom svetle a
presúvať zodpovednosť na druhých alebo bagatelizovať význam svojho správania. Miera hodnovernosti
výpovede nebolo možné ustanoviť nakoľko menovaný je v pozícii obvineného a je celkom zrozumiteľné,
že môže využiť všetky prostriedky vo svojej výpovedi, aby obhájil sám seba, z dôvodu prítomnosti

akcentácie osobnosti , ktorá bola už spomenutá, je jeho vierohodnosť aj v iných okolnostiach znížená.

Na otázku obhajkyne či už len z dôvodu toho, že ako uviedla, v akej pozícii bol obvinený, či už z toho
dôvodu môže si aj vymýšľať, lebo nie je povinný vypovedať pravdu ako svedok, dospela k tomu záveru
o vierohodnosti svedkyňa uviedla, že z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne z psychologického

hľadiska rozhodnúť hlavne o miere špecifickej vierohodnosti.

Z vykonaného dôkazu prehratím zvukovo - obrazového záznamu z výsluchu mal. J. zo dňa 19.02.2015
súd zistil, že maloletý mal s otcom incident, ktorý začal tým, že otec nechcel zapnúť kúrenie a on mu
dohováral, pričom otec mu tvrdil, že teplo je dosť a maloletý uviedol, že ho nahneval tým, že mu vytrhol

jednu plantu, tak potom ho zbil tak, že ho hodil na zem a ešte ho k tomu dokopal, pričom mu tiekla krv z
nosa a potom ho trochu bolela hlava s tým, že keď bol neskôr u lekára tak ten nič nezbadal, nakoľko to
už bolo neskôr. O tomto incidente povedal mame a tá otcovi asi vynadala a to bolo všetko. Okrem tohto
fyzického útoku bol ešte jeden novší, ktorý si maloletý dobre pamätal. Išlo o to, že jeho otec si myslel, že
rozbil okno čo má v izbe, pričom maloletý uviedol, že on ho vôbec nerozbil. Maloletý bol s kamarátom,

mam nebola pri tom, ona bola v inej izbe, keď otec došiel tam, začal ho obviňovať z toho, že rozbil to
okno a maloletý sa trošku nahneval a povedal otcovi, že keď je taký múdry, že to bolo potom on. Otec
sa nahneval a skočil naňho s tým, že potom prišla mama. Maloletý uviedol, že otec doňho hodil helmu,
čo má jeho brat. Pod pravým okom mal monokel, a ešte aj nejakú tašku po ňom hádzal. Vtedy u lekára
nebol. Matka otcovi nadávala a dala mu aj facku, a otec hovoril, že pôjde do ústavu. Na otázku kedy sa

začali problémy s otcom maloletý uviedol, že si presne nepamätá, ale že ešte v januári 2015. Maloletý
uviedol, že sa neviem uviesť, či konanie otca je týranie, ale stále ho nazýva takým čudným menom, že
„Dája“ a to sa mu vôbec nepáči. Maloletý uviedol, že otec s mladším bratom konflikty nemá. Vo vzťahu
otca k matke maloletý uviedol, že sa stal jeden incident pri ktorom zhodil mamu na radiátor. Prišiel
neskoršie domov, ale o dvanástej, nič nepovedal, lebo on chodí za inými ženami a keď mu mama niečo

povedala zhodil ju na ten radiátor, ale nebola potom u lekára. Predtým mali medzi sebou nejaký incident
asi raz, ale to maloletý zahliadol iba polku z toho. Odkedy po maloletom hodil otec helmu, čo sa pohádali
a potom ešte na mamu tak odvtedy sa už nič takéto nestalo. Na otázku koľko trvá takéto problémové
správanie otca maloletý uviedol, že aj tri roky dozadu, prvý krát ho otec zbil, keď nechcel pokosiť trávnik,
čo povedal aj sociálke s tým, že ho surovo povláčil po trávniku, na čo ho dosť bolela chrbtica. Maloletý

uviedol, že otec ho napadol viac krát. Na otázku či navštevuje alebo navštevoval s otcom nejakú poradňu
maloletý uviedol, že chodieval, ale nepamätá si meno, že kam. S matkou maloletý nemá žiadne konflikty.
Konflikty s otcom sú pravidelné, tak raz za dva mesiace alebo raz za jeden mesiac, keď mu otec dáva
tresty, hovorí mame aby mu zobrala mobil, že si ho nezaslúži, potom pri tom poslednom konflikte ho
posielal do polepšovne. Na otázku aký bol predtým jeho vzťah s otcom maloletý uviedol, že bol oveľa

lepší. Na otázku prečo k takejto zmene došlo maloletý uviedol, že z jeho strany došlo trošku k zmene
v správaní, kedysi viacej poslúchal a teraz robí veci inak, ale u otca došlo k úplnej zmene. Na otázku
či sa nechceli s otcom porozprávať a vyjasniť si situáciu, maloletý uviedol, že otec nechcel. Vo vzťahu
k bratovi uviedol maloletý, že sa otec správa lepšie, má k nemu dobrý vzťah, taký mal aj k nemu, keď
si ešte rozumeli, keď ho počúval ešte. Vo vzťahu otec s matkou uviedol, že spolu nevychádzajú dobre,

odvtedy čo sa vrátili od starých rodičov, ku ktorým museli ísť s mamou a bratom na pol roka, a potom
otec hovoril, že sa zlepšil, že chcel aby sa vrátili, tak sa vrátili, bolo to minulý rok, t.j. 2014, bolo to po
letných prázdninách, no na Vianoce už boli doma. Otec sa potom trochu zlepšil, ale nezmenil sa.Z oboznámenej správy Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Trnava zo
dňa 20.01.2017 súd zistil, že o pomoc v otázke výchovy požiadala matka menovaného, keďže si
uvedomovala závažnosť situácie s jeho správaním. So synom ich zariadenie v období 4/12 - 4/13

navštevovala pravidelne, na synovi jej záležalo. Ich odporúčaniami sa snažila riadiť, bola prístupná. V
ďalších obdobiach bola spolupráca sporadická, pani L. bola zameraná viac na riešenie svojej manželskej
situácie ako jedného z primárnych zdrojov problémov v rodine. Pán L. verbálne vyjadroval ochotu zmeniť
svoj výchovný prístup k J., je však pravdepodobné, že to bolo nad jeho aktuálne možnosti. V názoroch
na výchovu sa so svojou manželkou, ani so psychológom nezhodoval, bolo ťažké ovplyvniť ho. Nesúlad

medzi rodičmi prispieval k napätiu v rodine a k nejednoznačnej a hostilnej výchove syna J. a tým k
zvýrazneniu jeho problémov v správaní. Odchod pani L. od manžela v tom čase pokladali za dobré
rozhodnutie. Pre J. to mohlo znamenať výrazná zmiernenie napätia, elimináciu strachu z otca, získanie
láskavejšieho prístupu zo strany starých rodičov a tým naplnenie jeho emočných potrieb.

Z oboznámeného aktualizovaného odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v

registri trestov.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal dva priestupky a to dňa
23.03.2015 (porušenie pravidiel cestnej premávky, jazda v protismere v jednosmernej ulici) za čo mu
bola uložená bloková pokuta vo výške dva krát 50 EUR.

Z lustrácie zo dňa 09.07.2015 súd zistil, že obžalovaný v súčasnosti nie je trestne stíhaný pre iný trestný
čin.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.08.2014 súd zistil, že obžalovaný nepoberá a

anivminulostinepoberaldávkupomocivhmotnejnúdziapríspevky.Obžalovanýpoberalštátnusociálnu
dávku - prídavok na deti: J. L., a J. L. naposledy za mesiac apríl 2014 v celkovej sume 47,04 EUR -
výplata v mesiaci máj 2014. Prídavky boli rozhodnutím odňaté od 01.05.2014.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.07.2015 z prešetrených pomerov súd zistil,

že na adrese W. XXX, Z. bolo vykonané šetrenie v domácnosti starých rodičov T.. Bolo zistené, že
ide o 4 - izbový rodinný dom, ktorý je v súkromnom vlastníctve starých rodičov maloletých detí H., nar.
XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX T.. Dom je vybavený štandardnou kuchynskou linkou, spotrebičmi,
je tam kúpeľňa a WC. V domácnosti žije matka H. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá spolu s maloletými
deťmi má v tejto domácnosti k dispozícii 1 izbu, ktorá je vybavená nábytkom, poschodovou posteľou

a samostatným lôžkom. Domácnosť v čase šetrenia bola čistá. Zásoby potravín boli v dostatočnom
množstve a celková hygiena domácnosti bola na požadovanej úrovni. V čase opakovaných šetrení sa
v domácnosti nachádzal starý otec P. T., ktorý uviedol, že sú vždy ochotní a pripravení pomôcť svojej
dcére a maloletým deťom. Ďalej uviedol, že matka spolu s maloletými deťmi býva v ich domácnosti od
26.02.2014 a majú spolu dobrý vzťah. V čase šetrenia dňa 28.02.2015 sa v domácnosti starých rodičov

nachádzal aj maloletý J., ktorý uviedol, že mu je u dedka a babky dobre a vedel by si predstaviť žiť
tu natrvalo, aj keď nemá všetko tak ako doma, hlavne nech má kľud. Šetrením pomerov v domácnosti
starých rodičov neboli zistené žiadne nedostatky pre starostlivosť o maloleté deti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.08.X015 súd zistil, že obžalovaný nie

je ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani nepoberal dávku v hmotnej
núdzi ani dávku sociálnej pomoci.

Zo správy ÚPSVaR zo dňa 18.12.2014 z prešetrených pomerov súd zistil, že na základe anonymného
oznámenia zo dňa 26.02.2014 o fyzickom napadnutí malolet. J. dňa 21.02.2014 bolo vykonané šetrenie

v domácnosti maloletých detí na adrese C. ul. č. 2 O.. V čase šetrenia bol v domácnosti prítomný otec,
ktorý uviedol, že je pravdou, že sa stal incident medzi ním a synom cez víkend a je pravdou, že ho
zbil. Celý konflikt cez víkend bol údajne spôsobený tým, že otec pestuje rastliny má ich v dome veľa a
niektoré z nich dal synovi do izby. Ten mu ich následne z izby vyhádzal a tak vznikla hádka. Otec ďalej
uviedol, že v minulosti navštevovali psychologičku T.. W. z dôvodu výchovných problémov maloletého.

Spolupráca so psychologičkou bola ukončená, pretože on ako otec sa s psychologičkou nezhodol a
nestotožnil s tým, čo mu povedala. Otec ďalej uviedol, že odmieta psychologickú a akúkoľvek inú pomoc.
Následne bol vykonaný pohovor s maloletým J., ktorý uviedol, že je pravdou že ho otec cez víkend
zbil, bol to kvôli kvetinám, ako uviedol otec a keďže nechcel mať kvetiny v izbe tak ich vyniesol. Potomsa začali hádať, mamina nebola doma, a ako sa hádali otec ho kopol do nosa, začala sa mu valiť krv
z nosa, otec ho zhodil na zem, kde ho ešte bil. Keď prišla mama z práce s otcom sa začali hádať.
Rodičia sa hádajú často, dá sa povedať, že aj každý deň. Ďalej uviedol, že otec bije jeho aj mamu,

čo trvá asi 2 roky. (Maloletý J. mal v očiach počas rozhovoru slzy). Otec je taký, že všetko musí byť
podľa neho, stále jeho aj mamu provokuje, stále im niečo hovorí, čo majú robiť, otravuje ich, všetko
musí byť po jeho vôli. Matka uviedla, že je pravdou, že otec zbil J., začal ho fyzicky napádať, ju fyzicky
napádal aj predtým a to sa viac a viac stupňuje tak, že asi pred dvoma týždňami ju zbil tak, že ju dobil,
dokopal tak sa zbalila a odišla aj s deťmi do Z. k rodičom. Priznala, že na ošetrení nebola ani ona, ani

so synom, lebo sa bála, a nevedela ako má situáciu riešiť, rozhodla sa pre rozvod. Vyjadrila sa, že v
tomto smere potrebuje pomoc a je rozhodnutá situáciu riešiť. Šetrením pomerov v domácnosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Dňa 27.02.2014 sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately dostavila matka detí H. L., ktorá uviedla, že násilné a agresívne správanie otca detí začalo asi
pred dvoma rokmi, pričom hľadala kde urobila chybu. Všetko sa zmenilo od doby, kedy zomrel svokor,
ktorý v minulosti vedel urobiť poriadok s otcom detí. Dňa 26.03.2014 bola doručená správa z Mestského

úradu Trnava, v ktorej bol oznámené, že otec maloletých priznal, že manželku fyzicky napadol, čo
nebolo po prvý krát. Obviňoval manželku z užívania lieku Ibalgin, ktorý užívala kvôli migrénam. K
incidentu zo dňa 21.02.2014 dodal, že synovi prikázal, aby pokosil trávnik a ten ho neposlúchol, načo
syn reagoval rozbitím kvetináča a výsmechom do tváre. Otec reagoval krikom a fyzickým útokom. Nad
tým čo sa odohralo neprejavil žiadnu ľútosť, je toho názoru, že deti treba fyzicky trestať. Bolo podozrivé,

že H. L. nerobilo žiaden problém o svojich problémoch rozprávať pred zákazníkmi. Dňa 01.04.2014
bol doručený posudok od školskej psychologičky k maloletému J., z ktorého je zrejmé, že maloletý
J. je žiak s problémami v učení spôsobenými nedostatočnou, nesystematickou a neusmerňovanou
prípravou na vyučovanie. Absencie sú riadne ospravedlnené. Rodinná situácia sa javí nestabilná, do
školy dochádza vždy matka, je evidentná a prezentovaná psychosociálna záťaž z rodinnej situácie a

vyčerpanie z riešenia rodinných a jej osobných problémov. U maloletého evidujú prejavy psychickej
nerovnováhy a sebaobranné únikové reakcie. Dňa 15.12.2014 sa otec v prítomnosti maloletého J. aj
jeho matky vyjadril, že si za atakom maloletého Dávida (dňa 21.02.2014) stojí. Je presvedčený, že
konal správne a neľutuje to. Vo všeobecnosti zdieľa názor, že deti by nemali rozkazovať rodičom, mali
by byť potrestané, ak sa správajú v rozpore s predstavami rodičov. Nadmieru mu záleží, aby nielen

vo vzťahu otec - syn vystupoval ako autorita, ale aj v partnerskom vzťahu si presadzuje dominantné
postavenie. Tvrdil, že rodič si nemôže dovoliť priznať chybu pred svojím dieťaťom, pretože by dieťa
videlo, že zlyhal. Nepovažoval to za neprimeraný trest, badali snahu o zľahčenie ataku zo strany otca,
keďže podľa jeho slov maloletý J. nemal žiadnu zlomeninu a na tečenie krvi z nosa je bežne „háklivý“. Za
problémového člena rodiny považuje maloletého J., ktorého by najradšej nechal umiestniť mimo rodiny

na 3 až 6 týždňov, aby sa s ním intenzívne pracovalo. Otec v súčasnosti navrhol pokračovať v spolupráci
s T.. W. hoci v minulosti ju sám odmietol, čo je možné označiť za účelové správanie zo strany otca
vzhľadom na prebiehanie vyšetrovania a neuzavreté súdne konanie. Otec sa niekedy vyhráža bitkou,
stalo sa to aj od ich návštevy v domácnosti rodiny. Odvtedy k fyzickému ataku otcom voči členom rodiny
nedošlo. Tieto vyhrážky v maloletom J. však evokujú posledný zážitok, cíti sa stiesneno a ustráchane.

Otec ho bíjaval aj pred tým, vždy však vtedy, keď matka nebola doma. Preto aj po odchode zo spoločnej
domácnosti s matkou a bratom reagoval tak, že s otcom je ochotný sa stretnúť len za prítomnosti
matky. V minulosti unikal maloletý J. do virtuálneho sveta (počítačové hry). V súčasnosti sú to jeho
kamaráti,sktorýmichodievačastovon.Mátendenciusaobviňovať,čomôžebyťspôsobenéobviňujúcim
správaním zo strany otca. Na otázku, komu z rodiny by chcel byť zverený vrátane starých rodičov v

prebiehajúcom súdnom konaní vo veci zverenia maloletých detí odpovedal, že chce byť zverený matke,
že sa najlepšie cíti pri matke. Je potrebné, aby rodina naďalej s nimi spolupracovala, pretože sú riziká,
že sa násilie môže zopakovať, pretože nie je vylúčená možnosť účelového správania zo strany otca
pod ťarchou prebiehajúceho vyšetrovania a súdneho konania, z toho dôvodu sa javí ako nevyhnutnosť
zdiagnostikovať odborným znalcom celú rodinu.

Z posudku na žiaka J. L. zo dňa 01.12.2014 súd zistil, že prospech má v priemere dobrý - dostatočný,
v poslednom období zhoršený na dostatočný, na vyučovacích hodinách často vyrušuje, komentuje
prácu na hodinách nevhodnými poznámkami, nikdy sa nesťažoval na svojich rodičov, nechodí do školy
zanedbaný, nikdy nemal viditeľné známky zranenia, za porušovanie školského poriadku nemal zníženú

známku zo správania, na vyučovanie chodí včas, ale často je nepripravený na vyučovanie, pričom
triedna učiteľka uviedla, že nemá vedomosť o týraní J. zo strany otca.Z lekárskej správy o pacientovi maloletom J. súd zistil, že na vyšetrenie alebo na preventívnu prehliadku
s ním chodieva jeho matka, občas i jeho otec. Doteraz pediatrička nespozorovala na J. žiadne zranenia,
ktoré by nasvedčovali tomu, že by mohol byť týraný. Asi pred rokom sa matka zmienila o tom, že

keď J. neposlúchol, že ho otec vybil a vraj anonym to oznámil na polícii. Ale žiadne známky zranenia
alebo násilia nezistila. Pri opakovaných rozhovoroch s matkou sa dozvedela, že s manželom navštevujú
psychológa - manželskú poradňu a snažia sa svoje problémy riešiť.

Z odpovede na žiadosť o súčinnosť zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaný nepodal na

Sociálnu poisťovňu žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ
nemocenských dávok, nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky zo Sociálnej
poisťovne, nie je evidovaný ako poberateľ úrazových dávok, ani dávok garančného poistenia.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný je živnostník s miestom podnikania C.
XXXX/X, XXX XX O..

Prokurátorka okresnej prokuratúry Trnava titulom záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania
sa má za to, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal. Je zločinom týrania zverenej a blízkej
osoby podľa § 208/1 a Tr. zákona, ods. 2 písm. d) TZ, s použ. § 138b Tr.zák. Pričom sa ho dopustil
obž. H. L.. Obžalovaný priznal, že na poškodeného mal. syna J. fyzicky útočil, viackrát ho zbil, pričom

on to nepovažuje za týranie ale za výchovu svojho syna, pretože je v puberte, je vzdorovitý a treba
mu stanoviť hranice. Fyzické útoky, ponižovanie, vyvolávanie stresu potvrdil okrem samotného mal.
poškodeného potvrdili aj viacerí svedkovia. Pokiaľ ide o výpoveď samotného mal. J., má za to, že tento
dôkaz bol vykonaný na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, s poukazom na § 135 TP. Poukázala
ďalej na výpovede svedkyne H. L., ktorá popísala agresívne chovanie obžalovaného zhodne zisteným

skutkovým stavom s evidentnou snahou jeho konanie bagatelizovať a zmierniť dopad trestného konania
na osobu obžalovaného. Situáciu v rodine dokresľujú výpovede svedkov H. a P. T., starých rodičov
poškodeného mal. J.. Poukazuje vo zvýšenej miere na vyjadrenie svedkyne T. V., ktorá bola ustanovená
súdom ako opatrovníčka mal. J.. Šetrenie v rodine začalo na základe anonymného oznámenia. Pri
viacerých opakovaných kontaktoch s mal. J. ako i obžalovaným a jeho manželkou ustálili stav, o

ktorom sa svedkyňa na dnešnom hlavnom pojednávaní zmienila. Jej zistenia o opakovaných fyzických
a neprimeraných útokoch obžalovaného voči maloletému korešpondujú v plnom rozsahu so závermi
znaleckého posudku L.. T.. Podľa jej vyjadrenia u mal. J. neboli zistené závažnejšie symptómy, ktoré
by svedčali tomu, že maloletý trpí syndrómom týranej osoby, avšak podľa jej vyjadrenia to neznamená
automaticky, že v jeho osobnosti a psychike nie sú prítomné znaky, ktoré svedčia pre túto okolnosť.

Znalkyňa opakovane uviedla, že maloletý zažil zo strany obžalovaného domáce násilie, ktoré možno
jednoznačne vyhodnotiť ako zlé psychické zaobchádzanie. Domáce násilie u maloletého, ktoré zažil zo
strany otca - obžalovaného, prispelo k jeho disharmonickému vývoju a nie je vylúčené, že v budúcnosti
povedie k patológiám. Podľa vyjadrenia znalkyne či k týmto patológiám v budúcnosti dôjde, nie je možné
ustáliť vzhľadom na vek. Maloletého poškodeného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má

vinu obžalovaného za preukázanú. O fyzickej neprimeranej hrubosti obžalovaného voči poškodenému
maloletému J. nasvedčuje skutočnosť, že skutok vyšiel najavo len vďaka anonymnému oznámeniu,
totožnosť anonymného oznamovateľa sa doposiaľ nepodarilo žiadnym spôsobom ustáliť. Oznamovateľ
z anonymity nevystúpil do konca trestného konania, čomu svedčí s veľkou pravdepodobnosťou strach
z následkov, ale na druhej strane podľa jej názoru nenasvedčuje k pravdivosti zisteniam, ku ktorým

došli OČTK či súd, preto navrhuje uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a uložiť mu podľa
§ 208/2 Tr.zák. s použ. 36 písm. j/, § 38/2,3 TZ, nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonnej sadzby. Obžalovaného navrhuje zaradiť na výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ TZ, k tejto chce len uviesť,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a dva spáchané priestupky vyhodnocuje ako menej

závažné a predovšetkým spáchané na inom úseku ako je prejednávaný skutok. Znalecké dokazovanie
vo vzťahu k obžalovanému, poukazuje na záver, ktorý predniesla na dnešnom hlavnom pojednávaní
L.. T., keď uviedla, že u obžalovaného bola zistená akcentácia v oblasti emotivity, zvýšená impulzivita,
vysoké potencie k agresívnemu reagovaniu v záťaži, a malá empatická potreba k druhým. Obžalovaný
narcisticky akcentovaný s vybudovaným dešpektom voči okoliu, pričom len svoje úsudky a rozhodnutia

považuje za jedine správne. Závery znaleckého posudku v tomto smere korešpondujú aj s vyjadrením
samotného obžalovaného, keď na jednej strane priznáva útoky, aj bitky, vo vzťahu k svojmu maloletému
synovi, avšak tieto ospravedlňuje a označuje ich za výchovné prostriedky, čo nemožno s poukazom na
vykonané dokazovanie jednoznačne rešpektovať.Zástupkyňa UPSVaR uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia prokurátorky.

Obhajkyňa titulom záverečnej reči uviedla, že v prvom rade sa dostala do situácie, kedy z časového
hľadiska, na ktoré upozorňovala cca pred pol hodinou, že musí ísť na iné pojednávanie, nevie či je
schopná tak rýchlo predniesť záverečnú reč, čím má za to, že obžalovaný je ukrátený na svojich
právach. V prvom rade chce zdôrazniť to, že nie v každom prípade ak sa jedná o disharmonické rodinné
prostredie a o určitú neadekvátnu v určitých momentoch výchovu zo strany niektorého z rodičov, sa

jedná o týranie blízkej a zverenej osoby. Tu je nevyhnutné a najmä pri kvalifikácii podľa § 208/2 TZ
rozlišovať či skutočne konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu, dosahuje takú intenzitu, že
sa jedná o trestný čin, je nutné veľmi citlivo posudzovať všetky okolnosti prípadu, tak samozrejme
záujem maloletého dieťaťa, ako aj však osobu obžalovaného, majú za to, že bolo nevyhnutné a s týmto
prípadom sú priamo súvisiace, zistiť aký je postoj maloletého k otcovi, či má z neho strach. Zdôraznila,
že maloletý obžalovaného navštevuje a teda robí takto sám z vlastnej vôle, dokonca ani nie na základe

súdneho rozhodnutia, ale z vlastnej iniciatívny. Samotná bývalá manželka obžalovaného sa vyjadrila,
že nemá za to, že by dochádzalo k týraniu maloletého, čo sa jedná k záveru prednesu prokurátorky o
anonymnej osobe, ktorá podala trestné oznámenie a že táto nevystúpila do konca trestného konania z
anonymity a podobne, takéto závery nie sú žiadnym dôkazom a nie je možné k nim vzhliadať. Je nutné
vychádzať zo zákonne vykonaných dôkazov a tým nie je dokonca ani prehratie zvukovo obrazového

záznamu výsluchu maloletého. Tiež sa má za to, že obžaloba tak ako je koncipovaná, nie je správna
najmä v tom že je tam v popise skutku parafrázované a prispôsobené vyjadrenie znalkyne, nakoľko je
tu mylne uvedené, že boli zistené menej závažné symptómy svedčiace pre prítomnosť týranej osoby,
čo nie je pravda. A zo skutku ako je popísaný v obžalobe, už na tomto nie je možné, pretože znalkyňa
uviedla, že neboli zistené závažné symptómy svedčiace o tom, že by maloletý trpel syndróm týranej

osoby a to, že znalkyňa uvádza, že aké negatívne následky nesprávneho vzťahu medzi obžalovaným
ako otcom a synom sa prejavili, resp. sa môžu prejaviť v budúcnosti, automaticky neznamená, že bol
spáchaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Ak by sa rýdzo posudzovalo takto veľmi striktne
rodinné prostredie v jednotlivých domácnostiach, tak má za to, že možno v 90% rodín sa nejedná o
učebnicové harmonické idylické výchovné prostredie, na základe ktorého by do dospelosti vstupovali

iba psychicky úplne zdraví a vyrovnaní jedinci, čím všetkým samozrejme nechce bagatelizovať to, že
vzťah medzi obžalovaným a jeho synom nebol ideálny, ale aby naplnil intenzitu potrebnú pre naplnenie
skutkovej podstaty podľa § 208 Trestného zákona je toto nepostačujúce. Či už konkrétna nejaká bitka
je adekvátna alebo nie, na to sú rôzne psychologické prístupy a bolo bežné hlavne v minulosti, deti
bitkou trestať. Vzhľadom k uvedenému i keď netvrdí, že to je rýdzo správne, ale ten moment rozlíšenia

je nutný. Vzhľadom k uvedenému majú za to, že skutok popísaný v obžalobe nie je trestným činom a
je dôvodné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Navyše z vyprodukovaného dokazovania má za to,
že nevzišla jednotná ucelená reťaz dôkazov, z ktorých by bolo možné nepochybne vyvodiť záver o vine
obžalovaného.

Obžalovaný titulom záverečnej reči a posledného slova uviedol, že sa pripája k slovám obhajkyne,
navyše uvádza, že v prípade uznania viny a odsúdenia by bol narušený jeho vzťah k deťom a navyše
syn J. by vlastne dospel k záveru, že on mal pravdu, neboli by mu vymedzené hranice. Jednoducho
dieťa by zistilo, že malo pravdu a že pochybil rodič.

Podľa §208 ods.1 Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž

alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.Podľa §51 ods.1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon

trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa §50 ods.1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa §51 ods.4 písm. g) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Po vykonanom dokazovaní, najmä výpoveďou obžalovaného, svedeckými výpoveďami, znaleckými
posudkami, výsluchom znalkyne, a listinnými dôkazmi, a starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospelkzáveruovineobžalovanéhonaskutkovomzákladerozdielneodobžalobytak,akojetouvedené

vo výroku rozsudku, nakoľko svojím konaním obžalovaný naplnil všetky objektívne a subjektívne znaky
skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v obžalobe, pričom skutok sa kvalifikoval ako zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa §208 ods.1 písm. a) Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a taktiež aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného
činu, a teda musí byť úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému

sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Páchateľovi za prečin
úverového podvodu podľa §208 ods.1 Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov.

Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy poľahčujúc okolnosť, ktorou v zmysle §36 písm. j) Trestného
zákona je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nemá záznam v registri
trestov, predtým nebol vo výkon trestu, nemal žiadne iné priťažujúce okolnosti, t.j. súd sa priklonil k
podmienečnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a primeranou skúšobnou dobou v trvaní

štyroch rokov, pričom obžalovanému súčasne uložil povinnosť podrobenia sa programu sociálneho
výcviky s ohľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti a to v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom, alebo iným odborníkom.

Takto uložený trest považuje súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1

Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.