Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224250
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115224250.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobkyne: JUDr. C.

G., bydlisko Š. Č.. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Ing. A. D., bydlisko O. Č.. XX, XXX
XX Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Igor Kovačik, advokát, Panenská č. 7, 811 03
Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 866, 42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 09. 2015 domáhala proti žalovanému náhrady škody
vo výške 866, 42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 05% ročne zo tejto sumy od 16. 09. 2015

až do zaplatenia, titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, a náhrady
trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že po smrti jej manžela, sa na základe dedenia (dedičské konanie
bolo právoplatné dňa 01. 03. 1999) stala spoluvlastníčkou, spolu s ich dvomi dcérami J. O. a J. K.,
garáže nachádzajúcej sa na ul. Z. K. v I.. Garáž slúžila na parkovanie ich osobného motorového vozidla
pred smrťou jej manžela i po jeho smrti. Garáž po celý čas užívala iba ona sama. Garáž po celý čas

udržiavala v dobrom stave. V septembri roku 2007 dala garáž vyčistiť, vymaľovať, natrieť vchodové
dvere protikoróznou farbou a olejovou farbou, dala osadiť bezpečnostné kovanie a zámok. Tieto práce
boli ukončené 15. 12. 2007. V garáži ostali ešte jej nejaké veci, ktoré si 16. 12. 2007 chcela z garáže
odniesť. Do garáže sa však už nedostala, pretože ňou osadené bezpečnostné kovanie a zámok boli
vymenené za iné, preto vec oznámila na polícii. Garáž bola následne po vylomení zámku otvorená dňa
17. 12. 2007. Vylomením bezpečnostného kovania a zámky jej vznikla škoda vo výške 129, 45 eur za
kovanie, dve nové vložky každá po 89, 52 eur, spolu vo výške 308, 49 eur. V priebehu vyšetrovania

na polícii sa zistilo, že jedna jej dcéra J. O., kúpnou zmluvou zo dňa 26. 09. 2007 (vklad na katastri bol
povolený dňa 27. 09. 2007) sama, bez súhlasu a vedomia ostatných spoluvlastníkov, predala garáž i
pozemok žalovanému. Keď žalobkyňa zistila, že garáž je vo vlastníctve žalovaného, najprv telefonicky a
potom písomne dňa 02. 08. 2008 ho vyzvala na vydanie jej vecí nachádzajúcich sa v garáži, čo žalovaný
odmietol. Na základe žaloby žalobkyne Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 19C 130/2009 - 235
zo dňa 26. 03. 2013, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 679/2023 - 301,
právoplatné dňa 17. 10. 2014, rozhodol tak, že žalobkyňa je vlastníčkou 4/6 garáže a jej dcéry J. O. a

J. K. každá spoluvlastníčkou 1/6. Po skončení tohto súdneho sporu, na základe jej výzvy, jej žalovaný
odovzdal garáž dňa 05. 01. 2015 v dezolátnom stave. Po odovzdaní garáže žalovaným musela opäť
vymeniť bezpečnostný zámok, pretože žalovaný jej odovzdal iba jeden kľúč. Táto výmena stála 116,
30 eur, čo žalobkyňa preukazovala dokladmi pre zákazníka o zaplatení sumy 92, 10 eur a 24, 20eur. Po odovzdaní garáže žalovaným zistila, že i garážová brána je úplne zničená, preto bola nútená ju
vymeniť za novú, čím jej vznikla škoda vo výške 750, 12 eur, čo preukazovala faktúrou vyhotovenou S.
I. - I., prevádzka Š. XXX/X, Y. D., G. Š. XXX, XXX XX S., dňa 18. 05. 2015 na celkovú sumu 750, 12

eur. Žalobkyňa žalovaného na náhradu škody vyzvala podaním zo dňa 28. 06. 2015, avšak žalovaný
na žiadnu jej výzvu nereagoval, preto sa žalobkyňa domáha náhrady škody proti žalovanému vo výške
spolu 866, 42 eur (116, 30 eur a 750, 12 eur), súdnou cestou. Žalovaný jej garáž nevrátil v stave v
akom sa k jej neoprávnenému užívaniu dostal a jeho počínaním došlo k poškodeniu garáže. Žalobkyňa
argumentovalatým,žežalovanýzodpovedázaškodu,ktorájejvzniklavovymáhanejvýške, pretožetúto

škodu jej spôsobil porušením právnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka
(tzv. generálna prevencia).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2015, čl. 18. Žalovaný
v ňom uviedol, že zo žaloby žalobkyne nie je čo žalobkyňa žalobou sleduje, pretože žaloba je v
prevažnej miere nezrozumiteľná. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa si touto žalobou s najväčšou

mierou pravdepodobnosti uplatňuje právo na náhradu škody, avšak úplne nedôvodne, pretože v
danej veci nedošlo k splneniu zákonných podmienok potrebných na vznik zodpovednosti za škodu.
Žalovaný žalobkyňou uplatnený nárok neuznával, pretože nedošlo ku naplneniu žiadneho zo zákonných
predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, pretože zo strany žalovaného nedošlo ku
žiadnemu protiprávnemu úkonu, ani ku porušeniu žiadnej zmluvnej alebo inej záväzkovej povinnosti

žalovaného, žalovaný žiadnu škodu žalobkyni nespôsobil ani nezavinil, a absentuje v danej veci čo i
len teoretická možnosť príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym úkonom žalovaného a údajnou
škodou žalobkyne. Žalovaný garáž nadobudol do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 14. 09. 2007 s predávajúcou JUDr. J. O., a to po zistení, že predávajúca je výlučnou
vlastníčkou tejto garáže (LV č. XXXX zo dňa 12. 06. 2007 a 10. 09. 2007). Žalovaný uzatvorením

tejto zmluvy konal v súlade so zákonom, dobrými mravmi, a dobromyseľne, s vynaložením všetkej
potrebnej pozornosti a starostlivosti. Vtedajšia Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu vykonala
vklad výlučného vlastníckeho práva žalovaného ku garáži na základe tejto kúpnej zmluvy pod č. V -
XXXXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2007. Týmto sa stal žalovaný výlučným vlastníkom garáže, a na základe
tohto vlastníctva žalovaný dobromyseľne a legitímne garáž užíval. V mesiaci december 2007 došlo

zo strany tretej osoby k násilnému vniknutiu do garáže, otvoreniu garáže neodborným spôsobom a
tým k poškodeniu dverí garáže, pričom na garáži boli osadené nové zámky. Žalovaný túto skutočnosť
považoval za vlámanie, zabezpečil bezodkladne otvorenie nového zámku odborne spôsobilou osobou
(zámočníkom) takým spôsobom, že nedošlo k poškodeniu garáže. Žalovaný sa dňa 01. 04. 2008 na
polícii dozvedel, že násilné vniknutie do garáže, ktoré žalovaný považoval za vlámanie, bolo vykonané

na základe pokynu žalobkyne. Takže násilne do garáže nevnikol žalovaný, ale tretia osoba, a to na
základe pokynu žalobkyne. Žalovaný sa potom dozvedel, že žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu o
určenie vlastníckeho práva ku garáži, preto sa až do právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe, zdržal
výkonu všetkých práv ako vlastník garáže a garáž užíval výlučne iba ako jej dobromyseľný a oprávnený
držiteľ podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Počas tejto doby žalovaný riadne

uhrádzal obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou garáže podľa ustanovenia § 130 ods. 3
Občianskeho zákonníka, pričom tieto náklady si následne od žalobkyne neuplatňoval a to v záujme
korektných vzťahov so žalobkyňou a s poukazom na jej vysoký vek. V danom čase žalovaný užíval garáž
riadne a v súlade s účelom, na ktorý garáž obvykle slúži, garáž chránil pred poškodením, zničením,
a to na vlastné náklady, ktoré opätovne od žalobkyne nevymáhal. Po právoplatnom rozhodnutí súdu,

že žalobkyňa je vlastníčkou 4/6 garáže a jej dcéry J. O. a J. K. každá spoluvlastníčkou 1/6, prestal
žalovaný garáž užívať, osobne dňa 10. 12. 2014 sa stretol so žalobkyňou a nad rámec svojich povinností
jej zaplatil sumu 1 254, 68 eur, na ktorej sa žalovaný so žalobkyňou dohodol, a ktorá predstavuje
náhradu za užívanie pozemku pod garážou za obdobie od začiatku roku 2008 až do konca roku
2014, Žalovaný následne dňa 05. 01. 2015 garáž s kľúčmi od garáže odovzdal žalobkyni. Garáž bola

v stave plne zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, plne funkčná, bez poškodenia. Žalovaný sa s
predávajúcou JUDr. J. O. dňa 27. 10. 2015 písomne dohodli, že predávajúca mu vráti kúpnu cenu za
garáž. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný poukazoval, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu
protiprávnemu konaniu, ku spôsobeniu, či zavineniu vzniku škody, ani ku šikanóznemu výkonu práv
voči žalobkyni. Žalovaný nenesie zodpovednosť za majetkovoprávne nezhody medzi žalobkyňou a jej

dcérami. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nepreukázala relevantným spôsobom pravdivosť žiadneho
zo svojich tvrdení nasvedčujúcich tomu, že by mal byť žalovaný zodpovedný podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka za akúkoľvek škodu, preto navrhoval žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní v danej veci dňa 08. 06. 2017, čl. 42, žalovanýnamietal i premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku. Túto námietku žalovaný odôvodnil tým, že
žalobkyni mala škoda vzniknúť v decembri 2007, pričom žalobu na súd, kde sa domáha náhrady
škody podala až 16. 09. 2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia §

106 Občianskeho zákonníka. Súčasne uviedol, i preukázal listom vlastníctva, že od 31. 08. 2016 sú
vlastníčkami garáže iba dcéry žalobkyne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami
počas celého konania, ako aj všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúci sa v spise.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci.

6. Súd na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2007 a listov vlastníctva č. XXXX, k. ú. S. A.
zo dňa 12. 06. 2007 a 10. 09. 2007, zistil, že žalovaný garáž nadobudol do výlučného vlastníctva
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 09. 2007 s predávajúcou JUDr. J. O., ktorá bola

uvedená na týchto listoch vlastníctva ako výlučná vlastníčka predmetnej garáže. Kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 14. 09. 2007, a nie dňa 26. 09. 2007 ako to uvádzala počas konania žalobkyňa. Na
týchto dvoch listoch vlastníctva z času tesne pred uzatvorením kúpnej zmluvy, iní vlastníci uvedení
neboli. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou garáže, alebo že by mal žalovaný vedomosť o tom,

že medzi žalobkyňou a jej dcérami v danom čase existovali majetkové nezhody, z ktorých by čo i
len teoreticky mohol predpokladať spornosť vlastníctva predávajúcej, dcéry žalobkyne. Súd má za
to, že žalovaný uzatvorením tejto kúpnej zmluvy konal v súlade so zákonom, dobrými mravmi, a
dobromyseľne, a s vynaložením všetkej potrebnej pozornosti a starostlivosti, keďže zisťoval výlučné
vlastníctvo predávajúcej jediným legitímnym a verejne dostupným spôsobom, a to na príslušnom katastri

nehnuteľností listami vlastníctva v čase bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania súd ustálil, že žalovaný nemal, a ani nemohol mať, čo i len teoretickú pochybnosť, že medzi
žalobkyňou a jej dcérami existujú nejaké majetkové nezhody, spornosti, keďže takáto skutočnosť nebola
uvedená na liste vlastníctva (napr. existencia nejakého súdneho sporu zapísaná v informatívnej alebo
dokonca obmedzujúcej poznámke na príslušnom liste vlastníctva).

7. Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu vykonala vklad výlučného vlastníckeho práva
žalovaného ku garáži na základe tejto kúpnej zmluvy pod č. V - XXXXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2007.
Týmto sa stal žalovaný výlučným vlastníkom garáže, a na základe tohto vlastníctva, preukázaného
listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. S. A. zo dňa 27. 09. 2007, žalovaný dobromyseľne a legitímne garáž

užíval.

8. Súd ďalej zistil, že v mesiaci december 2007, teda v čase, keď bol žalovaný legitímnym výlučným
vlastníkom garáže, došlo k násilnému vniknutiu do garáže (17. 12. 2007), otvoreniu garáže, pričom
na garáži bol osadený nový zámok. Žalovaný túto skutočnosť považoval za vlámanie jemu vtedy

neznámou osobou. Zabezpečil bezodkladne otvorenie nového zámku zámočníkom spôsobom, že
nedošlo k poškodeniu garáže. V uvedenom čase žalovaný nemal vedomosť, kto sa vlámal do jeho
garáže. Až 01. 04. 2008 (zjavne i skôr, pravdepodobne už v mesiaci február, marec 2007, keďže
predávajúca sama už 20. 03. 2007 podala trestné oznámenie na žalobkyňu za vniknutie do garáže)
na polícii sa dozvedel, že vniknutiu do garáže a výmene zámku došlo na pokyn žalobkyne, ktorá v

uvedenom čase mala za to, že je podielovou spoluvlastníčkou garáže a teda si myslela, že konala ako
spoluvlastníčka garáže, ktorá sa chce do nej dostať a užívať. Práve na základe tohto tzv. vniknutia do
garáže, si žalobkyňa nárokovala náhradu škody voči žalovanému, pretože vylomením bezpečnostného
kovania a zámky jej vznikla škoda vo výške 129, 45 eur za kovanie, dve nové vložky každá po 89, 52 eur,
spoluvovýške308,49eur. Tejtosumysavšakžalobkyňanedomáhala.Žalobkyňapočasceléhokonania

namietala, že žalovaný sa „dostal ku garáži“, stal sa jej vlastníkom, nejakým nekalým, až podvodným
a klamárskym spôsobom. Tieto tvrdenia, však počas celého konania žiadnym dôkazom nepreukázala,
a súd takéto skutočnosti ani z celého dokazovania nezistil. Súd na základe vykonaného dokazovania
nezistil, a žalobkyňa túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, že zo strany žalovaného došlo k
protiprávnemuúkonu, alebokporušeniunejakej zmluvnejaleboinejzáväzkovejpovinnosti.Žalovanýod

26. 09. 2007 bol legitímnym výlučným vlastníkom garáže, jeho vlastníctvo v decembri 2007, kedy malo
dôjsť k prvej udalosti, kedy vznikla žalobkyni škoda, ani následne, až do právoplatného rozhodnutia súdu
dňa 17. 10. 2014, kedy súd na základe žaloby žalobkyne určil, že vlastníčkami garáže sú žalobkyňa a jej
obe dcéry, nie iba jedna jej dcéra, predávajúca, bol vlastníkom garáže, ktorého vlastníctvo nebolo až doprávoplatnéhorozhodnutiasúdunelegitímne,aleboloibaspochybnené,ajtoniezdôvoduprotiprávneho
úkonu alebo porušenia zmluvnej alebo inej povinnosti žalovaného, ale z dôvodu konania predávajúcej,
dcéry žalobkyne.

9. Na základe žaloby žalobkyne (žalobkyňa neuviedla kedy žalobu podala, ani nepredložila súdu obe
rozhodnutia) Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 19C 130/2009 - 235 zo dňa 26. 03. 2013, v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 679/2023 - 301, právoplatným dňa 17. 10. 2014,
rozhodol tak, že žalobkyňa je vlastníčkou 4/6 garáže a jej dcéry J. O. (pôvodná predávajúca) a J. K.

každápo1/6.Poskončenítohtosúdnehosporu, ktoréhovýsledokžalovanývcelomrozsahuakceptoval,
prestal žalovaný garáž užívať. Žalovaný sa dňa 10. 12. 2014 stretol so žalobkyňou a zaplatil jej sumu
1 254, 68 eur, na ktorej sa žalovaný so žalobkyňou, nad rámec zákona, dohodol, a ktorá predstavovala
náhradu za užívanie pozemku pod garážou za obdobie od začiatku roku 2008 až do konca roku 2014.
Žalovaný následne dňa 05. 01. 2015 garáž s kľúčmi od garáže odovzdal žalobkyni. Žalovaný sa s
predávajúcou JUDr. J. O. dňa 27. 10. 2015 písomne dohodli, že predávajúca mu vráti kúpnu cenu za

garáž. Žalovaný tvrdil, že garáž v čase jej odovzdania žalobkyni bola v stave plne zodpovedajúcom
bežnému opotrebeniu, plne funkčná, bez poškodenia, keďže sa o ňu celý čas riadne staral. Naopak,
žalobkyňa uvádzala, že garáž jej bola žalovaným odovzdaná v dezolátnom stave a garážová brána bola
úplne zničená, preto ju musela vymeniť za novú, ktorá ju stála 750, 12 eur, čo preukazovala faktúrou na
uvedenú sumu, ktorú tak ako to preukázala, v dňoch 27. 04. 2015 a 19. 05. 2015 i riadne zaplatila S. I. -

I., prevádzka Š. XXX/X, Y. D., G. Š. XXX, XXX XX S.. Žalobkyňa poškodenie garáže a garážovej brány v
čase jej odovzdania žalovaným, preukazovala fotografiami, ktoré mala vyhotoviť jej neter. Žalovaný zase
funkčnosť garáže počas celej doby jej užívania žalovaným preukazoval písomným vyhlásením suseda
L. M.. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania a
nepreukázala súdu dostatočne, že v čase odovzdania garáže žalovaným žalobkyni bola garáž skutočne

v dezolátnom stave, že bola garážová brána v tak technicky nefunkčnom stave, že ju bolo potrebné
celú vymeniť, a že nestačila jej bežná oprava alebo iba jej natretie. Súd nepovažuje za dostatočné
preukázanie týchto skutočností fotografie z vnútra garáže a garážovej brány, pretože týmito fotografiami
nie je ani možné preukázať technickú (nie vizuálnu, estetickú) nefunkčnosť garážovej brány a potreba
jej výmeny za úplne novú. Súd ustálil, že žalobkyňa tak nepreukázala, že by žalovaný akýmkoľvek

spôsobom,správaním, čiužpočasjehoužívaniagarážealebopriodovzdávanígarážežalobkyni,porušil
ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný riadnym
a štandardným spôsobom garáž užíval, počínal si pri jej užívaní tak, že v dôsledku jeho užívania nedošlo
k poškodeniu garáže nad rámec bežného opotrebovania garáže pri jej riadnom užívaní.
10. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa

pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to

poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody spôsobenú niektorým
trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie,
najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

11. Žalobkyňa sa v danej veci domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 866, 42 eur spolu s
príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
poukazom na porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho mala vzniknúť
žalobkyni škoda vo výške, ktorú si uplatnila touto žalobou.

12. Súd vo veci právneho titulu, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha svojho nároku, uvádza, že
predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v danej veci je:
1) protiprávny úkon žalovaného (konanie, opomenutie konania), ktoré je v rozpore s ustanovením §
415 Občianskeho zákonníka,

2)existencia majetkovej škody,
3)príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
Aby bola žalobkyňa v danej veci úspešná, musela by naplniť (splniť) všetky tieto zákonné predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd, súladne s argumentáciou žalovaného, má za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie už

hneď prvého predpokladu - nepreukázala existenciu protiprávny úkon žalovaného, teda konanie
žalovaného,ktorébybolo vrozporesustanovením§415Občianskehozákonníka.Žalobkyňakonkrétne
neuviedla, ani nepreukázala akým konaním malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka.Neuviedlakonkrétneakosi počínal,správalsa,žalovanýatakýmtosvojímsprávanímporušil
ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Ak mala žalobkyňa na mysli, že sa nedostatočne staral o

garáž v čase, keď ju užíval, že ju riadne neužíval, že ju prípadne neužíval primeraným spôsobom a na
účel, na ktorý garáž slúžil, a tým by žalovaný porušil tzv. prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka, tak súd má za to, že takéto správanie žalovaného, ktoré by prípadne zakladalo
porušenie tohto prevenčného ustanovenia, žalobkyňa dostatočne, s poukazom na vyhodnotenie súdu v
bodoch 6 až 9 tohto rozsudku, nepreukázala. Preto súd z tohto dôvodu žalobu žalobkyne ustálil ako

nedôvodnú a zamietol ju.

13. Keďže v danej veci žalobkyňa nepreukázala už prvý zákonný predpoklad (právny základ), splnenie
ktorého je potrebné, aby súd sa ďalej zaoberal a vyhodnocoval ďalšie zákonné predpoklady a to
existenciu majetkovej škody a príčinnú súvislosť medzi právnym základom a vznikom majetkovej škody,

súd sa ďalej už nezaoberal a nevyhodnocoval detailne ostatné dva zákonné predpoklady.

14. Počas konania, na pojednávaní dňa 08. 06. 2017, čl. 42, žalovaný vzniesol námietku premlčania,
ktorú odôvodnil tým, že žalobkyni mala škoda vzniknúť v decembri 2007, kedy došlo k tzv. vniknutiu
do garáže dňa 17. 12. 2007, pričom žalobu na súd, kde sa domáha náhrady škody podala až 16. 09.

2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa argumentovala tým, že o škode, a kto ju spôsobil sa dozvedela až v januári 2015, kedy
jej žalovaný odovzdal garáž. Až vtedy videla, že garáž je v dezolátnom stave, až vtedy dala vymeniť
garážovú bránu a následne jej výmenu i zaplatila. Preto s touto námietkou žalovaného nesúhlasila. Súd
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že táto námietka žalovaného je nedôvodná. Z dokazovania

vyplýva, že žalobkyňa sa o škode, a o tom, kto ju spôsobil, dozvedela skutočne až v januári 2015, po
prevzatá garáže od žalovaného dňa 05. 01. 2015. Keďže žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody
na súd dňa 16. 09. 2015, súd má za to, že ju podala v zákonnej premlčacej lehote podľa ustanovenia
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak, že
priznal úspešnému žalovanému, keďže súd nevyhovel žalobkyni a žalobu v celom rozsahu zamietol,
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda vo výške 100%.16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.