Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 18, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120223239
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:6120223239.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: O., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom G. právne zastúpený advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, so sídlom
Štúrova10/20,Košiceprotižalovanej:U.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomG.právnezastúpenáadvokátom
JUDr. Michaelom Medviďom, so sídlom Wurmova 4, Košice v konaní o zaplatenie 37.000 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 36.400 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od
13.10.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 96,74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 37.000 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37.000 EUR
od 18.12.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel v období od 14.8.2017 do 19.6.2019 viacero

zmlúv o pôžičke. Zmluvy neboli uzavreté v písomnej forme. Na základe takto dohodnutých zmlúv o
pôžičke žalovanej požičal vo viacerých samostatných platbách spolu sumu 37.000 EUR. Platby boli
realizované v hotovosti, ale najmä prevodom na bankový účet žalovanej vedený v Tatra banke, a.s.,
IBAN: Z.. Žalobca poukázal na to, že žalovanej jednotlivo požičal sumu 30.000 EUR dňa 14.8.2017
na zakúpenie osobného motorového vozidla, sumu 3.000 EUR dňa 13.11.2017 na rovnaký účel ako
pri predchádzajúcej pôžičke, sumu 3.000 EUR dňa 24.9.2018, sumu 400 EUR dňa 19.6.2019 a
napokon sumu 600 EUR, ktorú žalovanej odovzdal v hotovosti. Žalovanú opakovane vyzýval na vrátenie

požičaných peňazí, ale tá vrátenie peňazí len opakovane oddiaľovala a z požičaných peňazí mu nič
nevrátila. Dňa 13.12.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na vrátenie celej
požičanej sumy. Zásielka bola zaslaná na adresu, na ktorej žalovaná momentálne bývala, pričom dňa
16.12.2019 bola zásielka oznámená žalovanej a následne uložená na pošte. Žalovaná si túto výzvu
v odbernej lehote neprevzala z pošty. Svoju žalobu žalobca právne odôvodnil ustanoveniami § 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvu o pôžičke. Úroky z omeškania zo žalovanej sumy
požadoval žalobca v zmysle § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod č. 19Up/140/2020 dňa 14.2.2020 vydal
platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila
žalobcovi sumu 37.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.12.2019 dozaplatenia alebo v tej istej lehote aby podala odpor. Zároveň súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania vo výške 2.333,47 EUR. Uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej, preto
žalobca podal návrh, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného

sporového poriadku.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.6.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu, keďže žalobca v zákonom
stanovenej lehote navrhoval pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní.

5. Žalovaná prevzala žalobu spolu s procesnými poučeniami dňa 12.10.2020. Dňa 26.10.2020 podala
vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

6. Vo svojom vyjadrení uviedla, že so žalobcom sa zoznámila v Business Centre na Štúrovej 27 v

Košiciach, v roku 2016, kde pracovali. Ona pracovala ako čašníčka v kaviarni, žalobca pracoval v
spoločnosti zaoberajúcej sa informačnými technológiami. Boli si sympatickí, vytvorila sa medzi nimi
láska, začali spolu chodiť a vytvorili pár. Trávili spoločný čas, chodili spolu na výlety, v spoločnosti tvorili
pár ako druh a družka. Žalobca mal vodičský preukaz, ale nejazdil, preto na spoločné výlety chodili
starším Peugeotom vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná žalobcu vozila aj na letisko, pričom žalobca sa

hanbil za vozidlo žalovanej či už na výletoch alebo keď ho priviezla na letisko. Nakoľko bol žalobca do
žalovanej zamilovaný, daroval jej finančné prostriedky na nákup nového vozidla v sume 33.000 EUR,
ktoré jej poslal dňa 14.8.2017 vo výške 30.000 EUR a potom 3.000 EUR jej zaslal dňa 13.11.2017.
Podnet na dar prišiel zo strany žalobcu, žalovaná ho o to nežiadala. Zamilovaný žalobca dal zamilovanej
žalovanej ako svojej družke bezplatne finančné prostriedky na kúpu nového vozidla. Žalovaná si z týchto

peňazí kúpila nové motorové vozidlo Volkswagen Tiguan. S týmto vozidlo následne chodili obaja na
spoločné výlety a ona ho vozila na letisko. Spoločne si obaja užívali vozidlo a prežívali lásku. Žalovaná
poukázala ďalej na to, že nebola žiadna dohoda o tom, že by mu mala poskytnuté finančné prostriedky
niekedy vrátiť. Ani z dôkazov predložených žalovaným k žalobe nevyplýva, že by dňa 14.8.2017 poskytol
žalovanej pôžičku 30.000 EUR a 13.11.2017 ďalších 3.000 EUR. V bankovom prevode je uvedené

auto č. 1 a auto - splátka 2. Ak by žalobca chcel naozaj peniaze žalovanej požičať, mohol dopísať do
informácie k prevodnému príkazu aj bez diakritiky, že ide o pôžičku na auto. Nebola dohoda o tom,
že by jej mal dať peniaze na nejakú dohodnutú dobu, po ktorej by mu musela peniaze vrátiť. Ani po
prenechaní peňazí žalobca finančné prostriedky od žalovanej nikdy nežiadal vrátiť, až keď sa rozišli a
jeho zamilovanie pominulo, prišla žalovanej od právneho zástupcu žalobcu výzva na zaplatenie, ktorú

žalobca priložil k žalobe. Žalovaná s vrátením finančných prostriedkov nesúhlasila. Uviedla, že nijakým
spôsobom sa nedopustila voči žalobcovi žiadneho konania, ktoré by odporovalo dobrým mravom, na
základe ktorého by žalobca mohol žiadať vrátenie daru. Uviedla, že žiadna zmluva o pôžičke medzi ňou
a žalobcom nebola. Rovnako sa jednalo o dar aj pri poskytnutí sumy 3.000 EUR dňa 24.9.2018 a sumy
400 EUR dňa 19.6.2019. Aj v tomto prípade zamilovaný žalobca len tak dal svojej milovanej frajerke

tieto peniaze na jej výdavky, nebola žiadna dohoda o poskytnutí peňazí na nejakú dohodnutú dobu, po
ktorej by ich musela žalobcovi vrátiť. Jednalo sa o dar, preto žalovaná nie je dlžník a žalobca nie je
veriteľ. V závere vyjadrenia žalovaná uviedla, že nikdy medzi účastníkmi nebola žiadna dohoda o tom,
aby mala peniaze žalobcovi vrátiť. Tvorili pár a peniaze jej zamilovaný žalobca prenechal bezplatne a
to z náklonnosti a čistej lásky.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis zo svojho bežného účtu vedeného v
Tatra banke, a.s., Hodžovo námestie, Bratislava, výzvu na zaplatenie adresovanú žalovanej zo dňa

13.12.2019,doručenkuzodňa13.12.2019ozaslanítejtovýzvyžalovanej,výpiszsmssprávzasielaných
žalovanou a ďalej navrhol vypočuť v konaní svedkyne L. a L.
9. Z výpisu pohybov na bežnom účte žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo námestie,
Bratislava č. účtu: XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca zaslal na účet žalobkyne dňa 14.8.2017 sumu
30.000 EUR (ako informáciu pre príjemcu uviedol auto č. 1), dňa 13.11.2017 zaslal na účet žalovanej

sumu 3.000 EUR, dňa 24.9.2018 zaslal žalovanej na jej účet sumu 3.000 EUR a dňa 19.6.2019 zaslal
na účet žalovanej sumu 400 EUR. Sumu 600 EUR podľa výpovede žalobcu dal žalovanej v hotovosti, čo
však žalovaná poprela. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie dňa 22.10.2020, v ktorom reagoval na podanie
žalovanej, pričom poukázal na to, že nikdy so žalovanou netvorili pár. Ako dôkaz, že mu požičanépeniaze chcela žalovaná vrátiť, v prílohe tohto podania predložil súdu sms správy, ktoré mu žalovaná
v danom období zasielala. Uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení opakovane klame a zavádza.
Kategoricky popieral jej tvrdenia, že spolu tvorili pár a tiež tvrdenie, že jej mal žalovanú sumu darovať.

Uviedol, že boli so žalovanou len kamaráti a celú žalovanú sumu jej požičal, čo v konaní chcel aj
preukázať. So žalovanou sa zoznámili v kaviarni v Business Centre v Košiciach a po čase prišli na to,
že sú starí známi a poznajú sa zo školských čias. Do kaviarne chodil pomerne často a tak sa z nich
stali kamaráti. Ich kamarátstvo za žiadnych okolností neprerástlo do hlbších citov, nikdy spolu nezačali
randiť, či spolu chodiť a už vôbec spolu nevystupovali ako pár. Neprejavovali si vzájomnú náklonnosť

v súkromí ani na verejnosti, nakoľko hneď na začiatku jej vyjadril celkom jasne a zrozumiteľne, že
sa necíti pripravený na žiaden vzťah a dal žalovanej najavo, že žiaden pár spolu netvoria. O tejto
skutočnosti vedeli všetci jeho kamaráti a známi, ktorých navrhol vypočuť v tomto konaní. So žalovanou
sa stretávali aj mimo pracoviska, tým že občas trávili spoločný čas na výletoch, v kine a podobne, ale len
ako kamaráti. Je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že v spoločnosti sa predstavovali ako druh a družka.
Takýto pomer vylučovalo už len to, že spolu nikdy ani len nebývali, každý mal svoj vlastný byt. Zo strany

žalovanej došlo k vzniku hlbších citov voči nemu aj napriek jeho jasnému postoju, avšak tieto city boli len
jednostranné,zjehostranynebolinikdyvočižalovanejopätované.Voviacerýchsprávachavovzájomnej
komunikácii si žalovaná uvedomovala a priznávala, že je zamilovaná a on jej city neopätuje tak ako
si ona želala. Z oslovení, zo štýlu a priebehu komunikácie, ktorú adresoval žalovanej navyše vyplýva,
že ide o čisto kamarátsky vzťah. Žalobca ďalej uviedol, že je držiteľom vodičského preukazu, avšak

nikdy nebol aktívnym šoférom. Cestu, ktorú spomína vo svojom vyjadrení žalovaná by mu v plnej miere
uhradil zamestnávateľ, ale žalovaná trvala na tom, že ho odvezie, keďže s ním rada trávila čas. Žalovaný
niekoľkokrát zdôraznil, že netvoria pár, na čo mu žalovaná opakovane odpovedala, že jej to neprekáža,
keďže s ním rada trávi čas. Z uvedeného vyplýva, že sa za auto žalovanej nikdy nemohol hanbiť, pretože
na to nebol žiaden dôvod. Téma nového auta začala byť zo strany žalovanej aktuálna potom, čo sa

jej stala nehoda a vtedy začala intenzívne rozprávať a upozorňovať na kúpu nového vozidla, pričom
žalobcu prosila nech jej s kúpou pomôže. Spoločne začali hľadať pre žalovanú vhodný automobil, pričom
žalobca jej odporúčal značku Volkswagen. V danom čase žalovaná riešila aj otázku zmeny zamestnania,
keďže s vtedajším zamestnaním nebola spokojná a plat vo výške 500 EUR žalovanej nepokrýval všetky
jej životné náklady. Preto ho žalovaná prosila, aby ju pripravil na pohovor u zamestnávateľa v oblasti

IT technológii. Žalovaná napokon takýto pohovor aj absolvovala, úspešne ho zvládla a bola prijatá do
spoločnosti Wirecard. Jej príjmy radikálne stúpli na približne 1.200 EUR mesačne. Táto skutočnosť
ju priviedla naspäť k myšlienke vozidla, o ktorom sa predtým bavili. Spolu prepočítali, že pri vozidle
VolkswagenTiguanasplátkachvovýške500EURmesačnebymohlapribližneza6rokovcelýautomobil
splatiť, zvažovali aj možné riziká a rôzne alternatívy, ktoré by žalovanej hrozili napríklad v prípade straty

zamestnania a preto dospeli k záveru, že veľmi jednoduchým riešením v takomto prípade by bolo auto
predať s minimálnou stratou (nakoľko sa kúpilo v zľave), teda by žalovaná nebola stratová. Žalovaná mu
navyše niekoľkokrát povedala, že pozná viacerých ľudí z IT oblasti, pričom za každého odporúčaného
a prijatého zamestnanca jej mala spoločnosť, v ktorej pracovala vyplatiť bonus vo výške 2.000 EUR.
Neskôr mu žalovaná tvrdila, že takýchto ľudí odporúčala spoločnosti Wirecard viac ako piatich a tým

pádom dokáže auto splatiť aj skôr. Za daných okolností, po dlhých rozhovoroch a po uzavretí ústnej
dohody (ktorá mala charakter zmluvy o pôžičke) nakoniec žalovanej požičal sumu vo výške 33.000
EUR, ktorú jej previedol na jej bankový účet dvoma bezhotovostnými bankovými prevodmi. Žalobca
uviedol, že za žiadnych okolností nemôže súhlasiť s tvrdením žalovanej, že finančné prostriedky, ktoré
jej poskytol, majú charakter daru. Toto tvrdenie žalovanej je výmysel a klamstvo, ktorým sa snaží vyhnúť

vráteniu peňazí. V období od 14.8.2017 do 19.6.2019 žalovanej vo viacerých samostatných platbách
požičal spolu sumu 37.000 EUR, ktorých vrátenie je predmetom žaloby a všetky platby boli realizované
prevodom na bankový účet, okrem jednej platby vo výške 600 EUR, ktorú jej poskytol v hotovosti.

10. Žalobca ďalej v tomto vyjadrení uviedol, že žalovanej požičal za účelom zakúpenia osobného

motorového vozidla dňa 14.8.2017 sumu 30.000 EUR a dňa 13.11.2017 sumu 3.000 EUR. V rámci
ústne uzavretej zmluvy o pôžičke na kúpu auta bolo medzi ním a žalovanou dohodnuté, že žalovaná
začne dlžnú sumu splácať od januára 2018 v splátkach po 500 EUR mesačne s tým, že ak to nebude
zvládať, tak predá svoj byt alebo auto a peniaze mu vráti čo najskôr, najneskôr ale do jedného roka.
O žiadnom dare sa ani len nezmienil, stále sa bavili o pôžičke a o možnostiach žalovanej splácať.

Túto skutočnosť potvrdzuje aj ich vzájomná komunikácia, pri ktorej slovo pôžička používala samotná
žalovaná, keď prejavovala ochotu splatiť predmetnú pôžičku, ktorú vnímala ako svoj dlh.11. Žalobca ďalej uviedol, že už v januári 2018 ho žalovaná poprosila či je ochotný so splátkou počkať,
nakoľko boli Vianoce s tým, že mu vyplatí naraz viacero splátok, keď jej zamestnávateľ vyplatí bonusy za
odporúčaných a prijatých zamestnancov. On nenamietal, keďže žalovanej naozaj dôveroval. Zlom nastal

až vtedy keď žalovanú prepustili zo zamestnania a uvedomila si, že nebude schopná požičané peniaze
splácať. Podľa ich vzájomnej dohody keď by sa aj tak stalo, mala predať byt alebo auto a peniaze mu
vrátiť. Keďže sa tak nestalo, opakovane ju vyzýval na vrátenie pôžičky. V septembri 2018 sa stretli v
kaviarni v obchodnom centre Galéria. Na tomto stretnutí mu žalovaná prisľúbila a prejavila ochotu riešiť
vzniknutúsituáciuzapomociprávnika.Sľúbilamuvrátiťpeniazeokamžitepopredajibyturesp.popredaji

vozidla. Už na tomto stretnutí žalovaná uviedla, že ju nebankové spoločnosti nútia splácať dlhy aj s
veľkými úrokmi, tvrdila, že má strach, že príde o dcéru a úpenlivo prosila o pomoc. Vtedy žalobcovi prišlo
ľúto žalovanej, preto jej opäť požičal tú sumu 3.000 EUR a neskôr aj sumu 400 EUR a 600 EUR. Zároveň
však dúfal, že mu konečne vráti aspoň časť ním poskytnutých finančných prostriedkov. So žalovanou sa
stretol ešte asi 3x. Opakovane ju žiadal, aby navštívili právnika resp. aby mu požičané peniaze vrátila.
Žalovaná tieto stretnutia odsúvala, začala sa vyhovárať až do momentu kedy ho začala úplne ignorovať.

Neskôr mu napísala, že má priateľa, že sa s ním istý čas nemieni stretnúť, ale napriek všetkému ho
stále ubezpečovala, že mu peniaze vráti. So žalovanou sa ešte stretol pred budovou Krajského súdu v
Košiciach, kedy sa mu zaviazala žalovaná aspoň na čiastočné splatenie jej dlhu s tým, že nasledujúci
deň pôjdu na políciu a prepíše na neho predmetné motorové vozidlo, na ktoré jej finančné prostriedky
požičal a dohodnú sa na ďalšom postupe, avšak žalovaná sa nedostavila na toto stretnutie a vyhýbala

sa stretnutiu.

12. Žalobca predložil súdu výpis z SMS správ, ktoré mu zasielala žalovaná, a z ktorých súd cituje:

- v SMS správe zo dňa 14.8.2017 žalovaná uviedla: „Ja som si urobila svoj svet zaľúbila som sa do

teba a ešte som si aj hlúpo namýšľala, že som tvoja frajerka čo bolo úplne naivné a ešte si mi to aj
hovoril, ale keby som aj vedela, že je tu ďalšia žena tak sa asi spamätám skôr, lebo by som vedela,
že nič nedosiahnem“

- v SMS správe zo dňa 14.8.2017 žalovaná uviedla: „Tak takého kamaráta ako si ty som fakt ešte

nemala, preto mi to prišlo až divné, že koľko času spolu trávime a sme len kamoši“

- v SMS správe zo dňa 18.8.2017 okrem iného žalovaná uvádza: „...ja nemôžem dať výpoveď musím
pracovať a musím pracovať za dobré peniaze lebo jednak tebe idem 33.000 a stále mám aj hypo a kde
mi budú vyplácať referálky? Nikde ako by som ti splatila auto z 1000 Eur hrubého bez šance. Takže

radšej budem tam kým auto nebude zaplatené“

- z SMS správy žalovanej zo dňa 18.8.2017 vyplýva že žalobcovi uvádzala: „z auta už nebudem
ustupovať, ak sa ešte tento mesiac predá môj byt tak mám hneď pre teba 20 alebo 25.000 to už by mi
tie referálky nechýbali. 13.000 sa spláca ľahšie ....“

- v SMS správe žalovanej zo dňa 21.8.2017 žalovaná uvádza žalobcovi: „chcem ti to auto splatiť
čo najskôr...ja neviem aké máš plány do budúcna ale chcem ti ho splatiť“
V ten istý deň v SMS správe uvádzala žalovaná žalobcovi: „ale aj tak budem kľudnejšie spať keď ti
do roka auto splatím“

- v SMS správe zo dňa 26.12.2017 žalovaná oznamuje žalobcovi: „mne nevadí, že budeme dokonca
života kamaráti, kamaráti si majú pomáhať“
- v SMS správe žalovanej zo dňa 5.9.2018 adresovanej žalobcovi žalovaná uvádzala žalobcovi: „musím
ísťzarobiťpeniaze,postaraťsaosvojeproblémysama,žiadneiné riešenienemám,predámbyt,predám

auto, zbavím sa dlhov a mám pokoj, nebudem mať výčitky že som ti za pol roka za auto nedala ani
cent (aj tak ho nemám z čoho tankovať) tak ja neviem buď pochopíš moju zlú situáciu a budeš trpezlivý
alebo rýchlo predám auto čo mám v pláne a vyplatím ťa a máš odo mňa pokoj.“

- v SMS správe zo dňa 5.9.2018 adresovanej žalobcovi žalovaná uviedla: „ale ja nemám inú možnosť

nemám ti z čoho platiť auto, nemám z čoho zaplatiť dlhy chápeš? Že auto musím predať, ty si to chcel,
chcel si zmluvu tak na čo, predám ho rovno a žiadne zmluvy netreba.“- v SMS správe zo dňa 26.8.2018 adresovanej žalobcovi žalovaná žalobcovi uvádza: „ja som si požičala,
ja musím vrátiť, myslím, že ľudia ti povedali, že si blázon, že si niekomu dal 33 na auto“

- v SMS správe zo dňa 26.8.2018 adresovanej žalovanou žalobcovi žalovaná uvádza: „aj keby radšej
budem bezdomovec ale tebe peniaze vrátim a zvyšok už nejako doriešim“

- v SMS správe zo dňa 26.8.2018 adresovanej žalovanou žalobcovi žalovaná uvádza: „myslím to vážne,
auto rýchlo predám, nech ti nie som nič dlžná“

- v SMS správe zo dňa 9.12.2018 adresovanej žalovanou žalobcovi žalovaná uvádza: „jasne si mi dal
najavo, že práca je na prvom mieste a nikdy sa to nezmení a som si na 1000 % istá že my dvaja
nebudeme nikdy riešiť nič iné len kamarátstvo keďže sa mi byt nedarí predať, musím predať auto“

- v SMS správe zo dňa 11.5.2019 adresovanej žalovanou žalobcovi žalovaná uvádza: „inak je sranda,

že ja s tebou plánujem deti a nikdy sme ani spolu nežili, nechodili“

- v SMS správe zo dňa 14.10.2019 adresovanej žalovanou žalobcovi žalovaná uviedla: „kým niekto
auto nekúpi nemám ani cent pre teba.“

13. Žalovaná sa písomne vyjadrila k tvrdeniam žalovaného. Popierala tvrdenia žalobcu o tom, že boli
iba kamaráti, zaslala súdu fotografie dokazujúce, že spolu so žalovaným tvorili pár. Podľa nej žalobca
jej prejavoval náklonnosť a jeho návštevy v kaviarni boli u nej aj niekoľkokrát za deň. Od začiatku ich
vzťahu mala kľúče od jeho bytu, do ktorého pravidelne chodievali, chodievala tam aj upratovať, keď bol
žalobca na cestách, bežne sa starala o jeho domácnosť. Ďalej uviedla, že po celú dobu trvania jej vzťahu

so žalobcom mal žalobca ďalší vzťah v Ukrajine, ktorý pred ňou zatajoval, pričom žalovaná ho vozila
na letisko v dobrej domnienke, že cestuje na služobnú cestu, on však cestoval za inou. Žalobca sa po
priznaní prestal so žalovanou stýkať, viac ako rok trpel psychickými poruchami. Po vyše ročnej pauze
sa žalobca opäť začal ozývať a chcel všetko napraviť. Vtedy jej žalobca uviedol, že veci si dal v hlave do
poriadkuachceabysaonasdcérouknemunasťahovali.Žalovanámuuviedla,žesatoužnedánapraviť

avtedyzačaliproblémy,keďzačalžalobcatvrdiť,žejejpeniazenaautopožičal,pritomjejhokupovalako
dar. Žalovaná poprela, že by jej žalobca požičal 600 EUR v hotovosti, neboli jej odovzdané tieto finančné
prostriedky. Popierala tvrdenia žalobcu, že jej požičal peniaze na zakúpenie motorového vozidla v sume
33.000 EUR, a že tieto mu mala splatiť od januára v splátkach po 500 EUR mesačne. Uviedla, že žiadna
takáto dohoda nebola. Poukázala na to, že mala svoj starý Peugeot 206, nikdy si nemohla dovoliť nové

vozidlo, žalobca ju nahovoril na kúpu vozidla, ona si auto kúpila a na jeho kúpu jej dal peniaze žalobca
prevodom na účet. Nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, nebola žiadna dohoda o tom, že
po uplynutí dohodnutej doby mala vrátiť peniaze žalobcovi. Žalovaná poskytnuté financie vnímala ako
dar. Uviedla, že ak by darovanie nepreukázala, že alternatívne ide o bezdôvodné obohatenie, zmluva
o pôžičke je neplatná a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniklo dňa 14.6.2017

a 13.11.2017 a premlčalo sa za dva roky odo dňa keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzniesla námietku premlčania ohľadom sumy 33.000 EUR,
podľa nej sa premlčala dňa 14.8.2019 suma 30.000 EUR a potom dňa 13.11.2019 suma 3.000 EUR,
pričom žalovaný si uplatnil právo na zaplatenie až v decembri 2019.

14. K predloženým SMS správam žalovaná uviedla, že zo správ z 18.8.2017 nevyplývajú podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke, aby po uplynutí dohodnutej doby mu mala vrátiť nejaké peniaze. Ak
spomínala v sms-kách „že ide žalobcovi 33.000“ uviedla, že vnútorne to vnímala ako pocit hanby, že jej
žalobca daroval peniaze na auto, nevnímala to však ako riadny dlh, záväzok, povinnosť plniť, vnútorne
necítila záväzok ako povinnosť plniť žalobcovi. Ďalej uviedla, že na prevodných príkazoch zo dňa

14.8.2017 ohľadom prevodu sumy 30.000 EUR a z 13.11.2017 ohľadom prevodu sumy v informácii
nie je uvedená pôžička 30.000 EUR, že je tam uvedené auto č. 1 a auto - splátka 2. Uvedené podľa
žalovanej vyjadruje vôľu žalobcu neviazať žalovanú na záväzok a vrátenie. Správu žalobcu je potrebné
vysvetľovať a vykladať tak, že žalobca mal vôľu dať žalovanej na kúpu auta finančné prostriedky, nie že
z toho daru mala vzniknúť pôžička medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaná to vnímala ako dar nanajvýš

ako naturálny záväzok, hanbila sa za to, že jej len tak dal peniaze, nevie ako si to vysvetľoval žalobca. V
žiadnom prevodnom príkaze ako jedinom dôkaze z uvedeného obdobia nie je v informácii uvedené, že
sa jedná o pôžičku a preto tvrdenia žalobcu o pôžičke v žalobe ani vo vyjadrení nie sú pravdivé a nemajú
odraz v predložených dôkazoch. Žalovaná napokon uviedla, že žalobcovi nikdy neprisľúbila vráteniepeňazí, nakoľko jej mal vo zvyku kupovať hodnotné veci a radi spolu míňali peniaze či už pri nákupoch
elektroniky alebo pri nákupe drahých darčekov alebo oblečenia. Uviedla, že raz keď žalobcu odmietla,
požadoval auto späť, nie peniaze, neskôr si to však rozmyslel, pretože veril, že sa k nemu žalovaná vráti,

čo sa už nestalo. Žalovaná k tomuto vyjadreniu priložila fotografické snímky kde je zobrazená spolu so
žalobcom. Na prvej snímke sa spolu držia okolo pása, na druhej snímke si dávajú bozk.

15. Žalovaná predložila výpis SMS správ, ktoré jej zasielal žalobca, ktorými preukazovala vzájomnú
komunikáciu vzťahov medzi stranami sporu. Z obsahu týchto sms správ však súdu nebolo preukázané,

že žalobca so žalovanou tvorili pár, prípadne, žeby spolu bývali.

16. Žalobca vo svojej výpovedi len potvrdil skutočnosti a tvrdenia uvádzané v žalobe a vo svojich
písomných vyjadreniach. Poprel, že by mal niekedy so žalovanou intímny pomer počas doby keď spolu
udržiavali kamarátsky vzťah. Uviedol, že žalovaná ho vnímala ako svoju lásku, on jej však povedal,
že z ich vzťahu nič nebude, pretože nepociťoval voči nej náklonnosť, odmietal to. Okrem toho mal

počas kamarátskeho vzťahu so žalovanou intímny vzťah s inou ženou. So žalovanou neuzavrel písomnú
zmluvu o pôžičke, pretože sa stretávali na dennej báze. Spolu trávili čas a mal voči nej obrovskú dôveru
a mal istotu v tom, že ak by mu peniaze nemohla vrátiť, môže predať auto alebo byt a z toho uspokojiť
dlh voči žalobcovi. Navrhol v konaní vypočuť svedkov, ktorí mali ozrejmiť skutočný vzťah medzi ním a
žalovanou.

17. Žalovaná vypovedala pred súdom, že sa stretávala so žalobcom na dennej báze v kaviarni, kde
pracovala. Žalobca jej prejavoval náklonnosť, mala kľúče od jeho bytu, upratovala mu byt, umývala
mu okná, žehlila mu, pričom pri jednej návšteve v byte žalobcu našla v počítači, že si písal so svojou
ex priateľkou. Nové auto spolu so žalobcom kupovali z dôvodu, že žalobca navrhol aby mala lepšie,

bezpečnejšie a pohodlnejšie auto, pretože Peugeot, ktorý vlastnila bol trojdverový a bol problém s
nastupovaním jej dcéry do tohto vozidla. Žalobca vždy túžil mať veľké auto a keďže nešoféroval, pretože
sa bál šoférovania, šoférovala toto nové vozidlo ona. Bolo medzi nimi dohodnuté, že žalobca zaplatí za
auto kúpnu cenu. Bolo to z dôvodu náklonnosti žalobcu voči nej. Žalobca podľa nej plánoval spoločné
bývanie so žalovanou, preto hľadali aj byt pri nich v Košiciach. Potom čo sa dozvedela, že žalobca

udržiaval vzťah s Ukrajinkou, ukončila tento vzťah so žalobcom, žalobca začal mať psychické problémy.
Auto bolo spoločné pre ňu a pre žalobcu. Spoločne ho vyberali a ak tvrdil žalobca, že to nebol dar, mohol
toto vozidlo zaevidovať na Dopravnom inšpektoráte na svoje meno.

18. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že predmetné motorové vozidlo predala v decembri 2020 za sumu

20.000 EUR. Z uvedenej sumy nevrátila žalobcovi žiadne peniaze, keďže peniaze považovala za dar
zo strany žalobcu jej osobe. Uviedla, že v čase keď mal žalobca citovú krízu, povedala mu, aby si auto
zobral, keď ho potrebuje, avšak to ona nemyslela vážne, chcela mu len pomôcť. Žalovaná poukázala na
to,žesožalobcommalaintímnypomer,hocitototvrdeniežalobcapredsúdompopieral.KSMSsprávam,
ktoré zasielala žalobcovi uviedla, že to asi písala v období, keď mal žalobca psychické problémy, a že to

bolo asi v období keď sa žalobca odmlčal. Vtedy ju napadlo, že keď sa majú stretávať len kvôli autu, tak
toto auto predá a peniaze mu pošle. Ku ďalším sms správam uviedla, že ich napísala tak ako vnímala
skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovala. Žalovaná poprela, že by sa bola ústne alebo písomne dohodla
so žalobcom na zmluve o pôžičke predmetných finančných prostriedkov, ktoré od neho prevzala.

19. V konaní boli na návrh žalobcu vypočuté svedkyne: L. a L. ktoré sa mali vyjadriť ku vzťahom medzi
žalobcom a žalovanou.

20. Z výpovede svedkyne L. súd zistil, že žalobca je jej kolega a zároveň aj kamarát. Za posledných
6 rokov užšie spolupracuje so žalobcom, pretože pracujú na spoločných projektoch. Stávalo sa, že aj

po pracovnej dobe chodila do bytu žalobcu z dôvodu toho, že potrebovali veci dokončiť, pričom tam
nikdy žalovanú nestretla a pričom tam žalovaná nemala ani žiadne osobné veci. Žalovanú poznala z
reštaurácie kde pracovala v Business Centre na Štúrovej 27 v Košiciach, stretla ju aj na firemných
akciách spoločnosti GlobalLogic kde pracuje, pretože žalovaná sa kamarátila s viacerými jej kolegami.
Pri osobnom stretnutí na jednej takejto akcii na firemnej chate prišla za ňou žalovaná, ktorá sa jej

pýtala, čo má robiť, pretože chce chodiť so žalobcom, teda mať s ním vzťah, avšak žalobca to odmieta.
Svedkyňa jej uviedla, aby to nechala tak. Následne sa žalobcu preto opýtala, aký je vzťah medzi ním
a žalovanou, pričom žalobca jej stále tvrdil, že so žalovanou udržiava len kamarátsky vzťah. Svedkyňa
uviedla, že pri stretnutiach, na ktorých boli prítomný žalobca so žalovanou si nevymieňali medzi sebouintímnosti, ale správali sa len ako kamaráti. Svedkyňa sa vyjadrila aj k pôžičke medzi žalobcom a
žalovanou. Poukázala na to, že žalobca jej uviedol, že požičal žalovanej peniaze na auto, pričom zmluvu
o pôžičke nemá uzavretú písomne. Opýtala sa žalobcu z akého dôvodu nemá písomné znenie zmluvy

o pôžičke, kedy je žalobca uviedol, že nežiadal od žalovanej žiadne písomné potvrdenie, pretože on
jej veril. Svedkyňa ďalej vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že stretávala sa na týždennej báze so
žalobcom, mala kľúče od jeho bytu a keď bol žalobca mimo Košíc zabezpečovala mu zalievanie kvetov.

21. Z výpovede L. súd zistil, že žalovanú stretávala nielen v kaviarni, kde žalovaná pracovala, ale

stretávala sa aj s ňou pri súkromných akciách. Na jednej z takýchto akcií sa jej žalovaná zverila, že by
chcela mať vzťah so žalobcom, avšak on takýto vzťah odmieta. K tejto udalosti jej žalobca uviedol, že
so žalovanou je len kamarát a nemá o ňu ako o ženu záujem. K pôžičke medzi žalobcom a žalovanou
sa menovaná svedkyňa nevedela vyjadriť.

22. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

23. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa ust. § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

25. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

26. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda

a) o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.

27. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase
vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas
vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôli

dlžníka. Dôkazné bremeno, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo je na veriteľovi, ktorý musí preukázať,
že sa dlžník zaviazal vrátiť mu požičanú vec napríklad peniaze. Veriteľ musí preukázať dohodu strán
o pôžičke t.j. zhodnú vôľu strán uzavrieť zmluvu o pôžičke. Veriteľ musí v súdnom konaní preukázať,
že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené a že peniaze
dlžníkovi skutočne požičal.

28. Podľa ust. § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

29. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.31. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý v ustanovení § 3
uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie sumy 37.000 EUR zo strany žalovanej titulom
zmlúv o pôžičke.

35. V konaní bolo nesporné, že žalobca zaslal na účet žalovanej sumu 30.000 EUR dňa 14.8.2017, sumu
3.000 EUR dňa 13.11.2017, sumu 3.000 EUR dňa 24.9.2018, sumu 400 EUR dňa 19.6.2019. Spornou
zostala len suma 600 EUR, o ktorej žalovaná tvrdila, že žalobca jej takúto sumu nikdy neodovzdal.
Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmlúv o pôžičkách, ktoré mal so žalovanou

uzavrieť ústne, pričom peňažné prostriedky vo výške 30.000 EUR a 3.000 EUR zaslal žalovanej na
jej účet za účelom zakúpenia motorového vozidla zn. Volkswagen Tiguan, ostatné na osobné potreby
žalovanej. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo aj to, že predmetné motorové vozidlo žalovaná
skutočne aj zakúpila z finančných prostriedkov poukázaných jej na účet žalobcom.

36. V konaní bola sporná skutočnosť to, či žalovaná prevzala žalovaným uvádzané finančné prostriedky
titulom pôžičky ako tvrdil žalobca, alebo či jej tieto peniaze žalobca daroval, tak ako tvrdila žalovaná. Je
nesporné, že zmluvu o pôžičke strany sporu písomne neuzavreli.

37. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná boli priateľmi, že sumy

uvádzané v žalobe vo výške 30.000 EUR a sumu 3.000 EUR požičal žalobca žalovanej na zakúpenie
motorového vozidla zn. Volkswagen Tiguan a sumy 3.000 EUR a 400 EUR poskytol formou pôžičky na
osobné potreby žalovanej. Žalovaná v konaní síce tvrdila, že uvedené finančné prostriedky prevzala od
žalobcu titulom daru, keďže so žalobcom tvorili pár, mali spolu intímny pomer, strávili veľa spoločných
chvíľ, nikdy nebolo dohodnuté, že tieto peniaze jej žalobca požičal, ale tieto svoje tvrdenia súdu

dostatočne nepreukázala. Žalobca v konaní poprel, že by tvoril so žalovanou pár, že by tieto finančné
prostriedky jej bol daroval. Súd poukazuje na to, že sama žalovaná v mailovej komunikácii, ktorá bola
predložená súdu, nepoprela, že peňažné prostriedky jej žalobca požičal, viackrát spomínala v tejto
komunikácii, že mu / žalobcovi/ peniaze vráti. Tvrdenia žalovanej o tom, že tvorila so žalobcom pár,
vyvracajú aj dôkazy predložené žalobcom a to komunikácia prostredníctvom sms správ, kde žalovaná

v sms správach priznávala, že sa do žalobcu zaľúbila a naivne si namýšľala, že je jeho frajerka. Uznala
teda, že so žalobcom netvorila pár. To, že netvorili pár bolo súdu preukázané aj výpoveďami vypočutých
svedkýň.

38. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že požičané peniaze jej žalobca poskytol ako dar, naopak dospel

k záveru, že medzi stranami sporu boli uzavreté ústne zmluvy o pôžičke, že žalovaná sa tieto peniaze
zaviazala vrátiť žalobcovi, pričom dôkazom toho, že išlo o pôžičku (najmä o sumy 30.000 EUR a 3.000
EUR) je práve mailová komunikácia žalovanej so žalobcom, ktorú predložil v konaní žalobca. Žalovaná
teda neuniesla dôkazné bremeno o tom, že zo strany žalobcu išlo o darovanie predmetných finančných
prostriedkov vo výške 37.000 EUR. Súd neprihliadol k námietke premlčania, ktorú vzniesla žalovaná pre

prípad vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o bezdôvodné
obohatenie, ale došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke. Preukázané bolo
súdu, že žalovaná prevzala od žalobcu finančné prostriedky v sume 36.400.- EUR, ktoré mu doposiaľ
nevrátila, preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť túto sumu žalobcovi, keďže v tejto časti bola žaloba
žalobcu dôvodná.

39. Žalovaná v konaní poprela len prevzatie sumy 600.- EUR, prevzatie ostatných peňažných
prostriedkov vo výške 36.400.- EUR požičané jej žalobcom nepopierala. Žalobca neuniesol v tejto častidôkazné bremeno, kedy , kde , za akých okolností odovzdal sumu 600.- EUR žalovanej. Preto súd v
tejto časti žalobu o 600.- Eur zamietol.

40. Žalobca si uplatňoval zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 18.12.2019
do zaplatenia . Nepreukázal však súdu prevzatie výzvy na zaplatenie zo dňa 13.12.2019 žalovanou.
Úrok z omeškania tak súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia §563 Občianskeho zákonníka , pričom
za výzvu na plnenie považoval doručenie žaloby žalovanej dňa 12.10.2020. Podľa tejto výzvy mala
žalovaná plniť žalobcovi nasledujúci deň po doručení žaloby, čo však neurobila, je teda v omeškaní s

plnením žalobcovi odo dňa 13.10.2020. Preto súd priznal žalobcovi 5% ročný úrok z omeškania zo sumy
36.400.- EUR od 13.10.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

43. V danom prípade mal žalobca úspech vo výške 98,37 % /o sumu 36.400.- EUR/ , neúspech mal v

časti 1,63 % / o sumu 600.- EUR/. Celkový úspech žalobcu je tak 96,74 %. Na základe vyššie citovaného
zákonného ustanovenia súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške
96,74 %.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).