Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417214373.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: J. Q., S..D.., E. XXX/A, J., W.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I.. E. T., G.., D..O..M.., C. Č.. XX, J., W.: XX XXX
XXX, proti žalovanej: X. Č., L.. X.XX.XXXX, J.M. XX, J., o zaplatenie 3.202,38 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Csp/160/2017-89 zo dňa

11.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku
o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti týkajúcej sa úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 31.10.2017 v časti prevyšujúcej sumu 992,47 eur, vo výške 588 eura zastavil,

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.202,38 eura s úrokom a úrokom z omeškania
vyčísleným k 31.10.2017 vo výške 992,47 eura a spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 3.202,38
eur vo výške 19 % p.a. od 1.11.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo
sumy 3.202,38 eura od 1.11.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.12.2017
domáhal od žalovanej úhrady 3.202,38 eura s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej 1.8.2012, ktorý riadne nesplácala. Žalobca zosplatnil úver listom z 7.4.2015.
Žalovaná v priebehu konania uhradila žalobcovi 588 eur, ktoré boli započítané na úroky a úroky
z omeškania ku dňu 31.10.2017 a na základe tohto žalobca vzal žalobu v časti úrokov a úrokov z

omeškania vyčíslených ku dňu 31.10.2017 v časti prevyšujúcej sumu 992,47 eura späť.

3. Žalovaná vo veci namietala, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú
má ako spotrebiteľ uhradiť (úver a celkové náklady) a pri uzatváraní zmluvy jej nebolo dané na výber,
či môže poistenie úveru odmietnuť. Podľa názoru žalovanej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) je uvedený v zmluve nesprávne. Žalobu považovala v časti prevyšujúcej sumu 2.424 eura, ako

aj úroky, úroky z omeškania a uplatnené trovy konania za nedôvodné.

4. Konanie v časti o zaplatenie 588 eur súd prvej inštancie podľa ustanovení § 144, § 145
ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou

ako dlžníčkou 1.8.2012 zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky (VOP) a obchodné podmienky pre úver. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej úver3.600 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 72 splátkach po 93,75 eura,
splatných k 6. dňu v mesiaci, počnúc 6.9.2012 do 6.8.2018. Zmluva uvádza zrozumiteľne výšku, počet a
frekvenciu splátok (poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia). K zosplatneniu úveru došlo k 21.4.2015.
Žalovaná po podaní žaloby uhradila 588 eura a táto suma bola započítaná na úroky a úroky z omeškania
k 31.10.2017 a po poslednej úhrade žalovanej tak tieto predstavujú sumu 992,47 eur (1.580,47 eura -
588 eur = 992,47 eur).

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 497, § 369
ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 až ods. 3, § 506 Obchodného zákonníka, § 39 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o bankách“), § 52 ods. 1 a § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom

v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a § 210 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel
k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. K zosplatneniu úveru došlo k 21.4.2015 po tom, čo 7.4.2015 žalobca vyzval
žalovanú na úhradu dlhu, žalovaná výzvu prevzala 10.4.2015 a v lehote 10 dní dlh neuhradila. Súd
priznal žalobcovi úrok z úveru s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko by bolo

v rozpore s morálkou a dobrými mravmi, ak by dlžník po čerpaní úveru pristúpil k neplateniu dohodnutých
splátok a spôsobil by predčasnú splatnosť úveru v snahe vyhnúť sa plateniu úrokov z úveru v sadzbe
určenej trhovými mechanizmami. S poukazom na zistený skutkový stav súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.202,38 eura spolu s úrokom a úrokom z omeškania
vyčíslenými k 31.10.2017 na 992,47 eura, spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 3.202,38 eura

vo výške 19% ročne zo sumy 3.202,38 eura od 1.11.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 3 202,38 eura od 1.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

7. K námietkam žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že zmluva obsahuje výšku, počet, frekvenciu

splátok (poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia) a nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (čl. 10 ods. 2 písm. h)
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS). S poukazom na uvedené považoval predmetnú zmluvu
o úvere za zmluvu úročenú a s dohodnutými poplatkami. Mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno týkajúce sa jej námietky k výške RPMN, nepredložila dôkazy, z ktorých vychádzala vo svojom
tvrdení o nesprávnosti údaju o výške RPMN (žalobca predložil súdu listinu s výpočtom RPMN podľa
vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch a z výpočtu je zrejmé, že 72. splátka

bola vo výške 4,16 eura, že veriteľ - banka pred poslednou splátkou zasiela dlžníkovi - žalovanej
informáciu o výške poslednej splátky pred jej splatnosťou, že bankový systém je nastavený na dobu
splácania v rokoch a podľa časti 2. zmluvy si môže dlžník zvoliť výšku úveru a dobu splácania úveru v
rokoch). Uviedol, že výpočet podľa internetovej kalkulačky nie je odborný a nezaručuje správny výpočet
a výpočet treba robiť podľa vzorca stanoveného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila úver čiastočne a jednotlivé platby a spôsob ich započítania
boli žalobcom uvedené v časti listiny „zaplatené splátky“ a „aktuálny stav úveru“ k 31.10.2017 (podľa
zákona o bankách v platnom znení). Podľa obchodných podmienok žalovaná bola povinná zaplatiť za
poskytnutý úver žalobcovi úroky (v zmluve dojednané vo výške 19% ročne - výška úrokovej sadzby
bola špecifikovaná v písomnosti nazvanej Aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017 z Bankovej knihy

vyhotovenej priamo z Bankového informačného systému ako výstupný dokument ako podklad pre
účtovníctvo, ktorý je v rámci bankovej praxe považovaný za verejnú listinu (§ 39 zákona o bankách). V
zmysle obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ (žalobca) je oprávnený
ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dohodnutým v zmluve. Žalovaná uhradila podľa aktuálneho
stavu úveru (1. a 2. strana pri položke zaplatené splátky) 2.697,97 eura, z ktorých veriteľ v zmysle

zmluvy započítal 205,86 eura na poplatky, 2.094,49 eura na zmluvné úroky a 397,62 eura na istinu.
Žalovaná sa dostala prvý krát do omeškania s úhradou splátky úveru dňa 14.1.2013 (neuhradením
splátky riadne a včas), ktorú uhradila až 15.1.2013. Zmluvné úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru boli 1.687,06 eura a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti v sume 8,60 eura(spolu 1.695,66 eura), od ktorých veriteľ odpočítal splátky žalovanej 1.056,10 eura (zmluvné úroky a
úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti boli 639,56 eura). Zmluvné úroky po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 1.563,64 eura a úroky z omeškania 415,60 eura (spolu

1.979,24 eura) a od týchto veriteľ odpočítal úhrady žalovanej vo výške 1.038,39 eura (zmluvné úroky
a úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti predstavuje sumu 940,85 eura). Spolu úroky
z úveru a úroky z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti (do 31.10.2017) predstavujú sumu
1.580,41 eura (639,56 + 940,85).

8. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Pomery žalovanej (príjem spolu s manželom 1.000 eur mesačne, vyživovacia povinnosť k maloletej
dcére, hypotéka 400 eur) nepovažoval za hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 257 CSP a
dostatočné na zmiernenie jej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu

trov podala žalovaná strana odvolanie a žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil
skutočnosť, že od novembra 2016 jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy vo výške 98 eur. Súdu
vytkla nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu na poplatky a úroky zo zmluvy o úvere uzavretej dňa
1.8.2012 a označenej ako „dostupná pôžička“, keď v danej nesporne spotrebiteľskej veci neposudzoval,

čiúverovázmluvamávšetkynáležitostipodľaustanovenia§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.Predmetná
zmluva podľa nej neobsahuje predovšetkým náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) - (druh
spotrebiteľského úveru), písm. f) - (dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru), písm.
i) - (celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a všetky predpoklady použité na výpočet RPMN),
písm. 1) - (právo spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku), písm. o) - (úrokovú sadzbu, ktorá sa

použije v prípade omeškania), písm. p) - (upozornenie na následky nesplácania), písm. t) - (informáciu
o práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, písm. w) - (právo na odstúpenie od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a preto sa poskytnutý úver podľa ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010
Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov, na čo mal konajúci súd prihliadať ex offo minimálne pri
rozhodovaní, aká dlžná istina úveru jej zostáva na splatenie. Uvedeným sa podľa nej súd prvej inštancie

vôbec zaoberal. Mala za to, že v konaní nebolo sporné, že uhradila sumu 1.073,85 eura a sumu 2.318
eura, čiže spolu minimálne 3.391,85 eura, k čomu treba pripočítať ešte 588 eura uhradených v priebehu
konania, čiže spolu uhradila 3.979,85 eura, čo je viac ako istina úveru, a preto dlhovaná istina nemôže
byť 3.202,38 eura.

10. K náležitostiam zmluvy o úvere poukázala na to, že zmluva neobsahuje celkovú čiastku na úhradu,
hoci ide o náležitosť stanovenú § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Pojem „celková čiastka, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť“ definuje uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) tak, že ide o súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 93,75 eura a počet splátok 72, čo by malo

znamenať úhradu sumy 6.750 eur. Zároveň sa v zmluve uvádza, že celková výška nákladov je 2.439,14
eura, čo by podľa definície celkovej čiastky na úhradu znamenalo, že táto suma spolu so sumou úveru by
bola celková čiastka na úhradu, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Súčet celkových nákladov a sumy úveru
podľa zmluvy, teda 3.600 eur a 2.439,14 eura, je však 6.039,14 eura. Podľa počtu splátok a výšky splátok
by dlžník mal uhradiť 6.750 eur. Samotná zmluva o úvere teda nielenže neobsahuje zákonom určené

náležitosti,aleobsahujezmätočnéúdaje,ktorésavzájomnenezlučujú,resp.priamopopierajú.Akoďalší
dôvod nesprávnosti napadnutého rozsudku uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či
zmluva o úvere obsahuje správnu výšku RPMN, k čomu priložila výpočet, ktorý je na internetovej stránke
prevádzkovanej Ministerstvom financií SR. Zákon č. 129/2010 Z.z. ukladá, že v zmluve sa majú uviesť
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a ak sa vychádza pri výpočte z údajov v zmluve (teda z

úveru, počtu splátok, doby splatnosti), tak RPMN je 25,27%, čo je viac, ako sa uvádza v zmluve. Túto
otázku konajúci súd zodpovedal len formalisticky, keď odkázal iba na výpočet predložený žalobcom,
pričom tento neporovnal ani či zodpovedá údajom uvádzaným v zmluve. Súd napríklad v odôvodnení
rozsudku uvádza, že posledná splátka mala byť 4,16 eura, podľa zmluvy však bola 93,75 eura, v zmluve
o úvere sa neuvádza, že 71 splátok je 93,75 eura a posledná splátka je 4,16 eura. Napokon žalovaná

namietla aj nesprávne právne posúdenie nároku na úrok po zosplatnení úveru, ktorý podľa nej odporuje
zákonu a je protispotrebiteľské, k čomu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/190/2014. Ak súd prvej inštancie odkázal pri ich priznaní na všeobecné obchodné podmienky, malsa zaoberať tým, či ide o platné dojednanie (v zmysle súladu so zákonom) a či s ním žalovaný prejavil
súhlas svojím podpisom.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiťapriznaťmunároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Malzato,žeuzavretázmluvaobsahuje
náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a to, že ide o spotrebiteľský
úver. V samotnej zmluve je uvedený druh úveru, a to hneď v záhlaví zmluvy označenom ako „X. M. Ú.
K.“, ako aj v samotnom článku 2 zmluvy označenom ako „X. M. Ú.“ a nie je preto pravdivým tvrdenie

žalovanej, že v zmluve o úvere absentuje údaj týkajúci sa druhu spotrebiteľského úveru. K námietke
žalovanej, že v zmluve nie je údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru poukázal
na to, že doba trvania zmluvy je v zmluve o úvere riadne uvedená, a to v čl. 2, bod 1 zmluvy, v kolónke
„G. C.. D.“, ktorá bola dohodnutá na 72 mesiacov, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený
v kolónke „K. T.. D.“, ktorý bol stanovený na deň 6.8.2018. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že
v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a RPMN a poukázal na to,

že súdu predložil listinu s výpočtom RPMN, ako aj predpis splátok, ktorý bol vypočítaný podľa vzorca
uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť
výpočtu. V predmetnom výpočte je vidieť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 4,16 eura. Žalovaná si
jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok

uvedených na úverovej zmluve výškou mesačnej splátky. Takýto prepočet však nie je správny, pretože
žalovaná neprepočítavala celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a
zákona. Uviedol, že pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške
poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je 4,16 eura, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou
žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto zníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o

poslednú splátku. Dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby sa s poukazom na ustanovenie § 2
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom. V predmetnej zmluve o úvere nebol poplatok za poistenie zarátaný do
celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru,
pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.

Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6 039,16 eura (71 x 85 +
4,16 = 6.039,16 - 3.600 = 6.039,13 eura). Rozdiel vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o
úvere vzniká zaokrúhľovaním.

12. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla. že žalobca nepoprel, že zmluva neobsahuje druh

spotrebiteľského úveru, právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku, úrokovú sadzu, ktorá sa použije pre
prípad omeškania so splácaním úveru, právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti, úpravu spôsobu zániku záväzkov a právo na odstúpenie od zmluvy. Žalobcovo tvrdenie, že
zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy označila za zavádzajúce, preto údaj „počet mesačných splátok:
72“, nevyjadruje dobu trvania zmluvy, ale počet splátok. Mala za to, že žalobca nespochybnil jej námietku

o nesprávne určenej RPMN a o celkovej čiastke, ktorú má podľa zmluvy zaplatiť.

13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. V danej veci sa žalobca domáhal od žalovanej úhrady zostatku dlhu zo zmluvy o úvere. Vo veci

nebolo sporné a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že úverová zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 9 ods. 2 obsahuje taxatívne
vymenované náležitosti zmluvy. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedené ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. na vec neaplikoval a náležitosti zmluvy podľa tohto ustanovenia dostatočne

neskúmal.15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že v zmluve nie
sú náležitostí vyžadované ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. a) - druh spotrebiteľského úveru, písm. f) -

dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, písm. i) - celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť a všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, písm. 1) - právo spotrebiteľa vyžiadať si
amortizačnú tabuľku, písm. o) - úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania, písm. p) -
upozornenie na následky nesplácania, písm. t) - informáciu o práve na splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti, písm. w) - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dôsledkami
tohto s ohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Osobitne poukázala na nesprávne

vyhodnotenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú mala zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z.). Odvolací súd jej námietky považoval za dôvodné jednak v tom, že súd neskúmal všetky náležitosti
zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj v tom, že tie čo skúmal, t.j. RPMN
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neposúdil správne.

17. Podľa odvolacieho súdu je z obsahu posudzovanej zmluvy zrejmé, že žalovaná bola povinná splatiť
poskytnutý úver 3.600 eur v 72 splátkach po 93,75 eura. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovaťajcelkovúčiastku,ktorúmáspotrebiteľ
zaplatiť. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v zmluve je všeobecný odkaz, že celková čiastka úveru
je súčtom výšky úveru a celkových nákladov úveru, tak týmto spôsobom vypočítaná celková čiastka

nezodpovedá zmluve, podľa ktorej mala žalovaná splatiť úver v 72 splátkach po 93,75 eur (z obsahu
zmluvy nie je zrejmé, či je do tohto zahrnutá aj splátka poistného), potom celková čiastka, ktorú mala
zaplatiť 6.750 eur, t.j. výška nákladov úveru bola 3.150 eur a nie 2.439,14 eura, ako je uvedené v
zmluve. Tvrdenie žalobcu, že 72. splátka bola nižšia ako je uvedená v zmluve (4,16 eura) je bez právnej
relevancie, nakoľko to zo zmluvy nevyplýva. V zmluve nie je uvedené, že splátka úveru je 85 eur, ako

to uvádzal žalobca a že zvyšná časť 8,75 eura je prípadne splátka poistného, a preto je potrebné pri
posudzovaní údajov o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vychádzať z toho, že splátka úveru
bola 93,75 eura. V zmluve chýba údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ zaplatiť v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a samotný tento fakt spôsobuje, že úver je bezúročný a
bez poplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výška 72. splátky je iná ako tá, ktorá je uvedená v zmluve, tak

zmluva o úvere by obsahovala nielen nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ale aj nesprávny údaj
o výške a počte jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Tento záver nemôže
zmeniť argumentácia žalobcu, že po zaplatení poslednej "plnej" výšky splátky banka zasiela dlžníkovi
informáciu o skutočnej výšky poslednej splátky úveru, pretože takýto postup veriteľa nemá oporu v
zákone, keďže skutočná výška a počet splátok musí byť zrejmá priamo z obsahu úverovej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalovanej, že v zmluve nebola uvedená správna RPMN.
Na účely zákona č.129/2010 Z.z. RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna
miera nákladov sa vypočíta z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
ktoré zahŕňa aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec úveru

poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie
platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a

náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v
inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte RPMN treba vychádzať z údajov v zmluve a preto
nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že do vzorca na výpočet RPMN je možné zadať iné údaje ako sú
uvedené v zmluve. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade zmluva neobsahuje náležitosti
určené ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., resp. sú tieto údaje nesprávne.

Nesprávny údaj o RPMN (vychádzajúci z nižších splátok) je v neprospech spotrebiteľa, čo má bez
ďalšieho za následok uplatnenie zákonnej sankcie stanovenej v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. Súčasne neuvedenie správnych údajov o RPMN a absencia údaju o celkovej čiastke, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť (§ 9 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) spôsobuje, že súsplnenéipodmienkyvyžadovanéustanovením§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.).Následkom
týchto vád zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. K námietke žalovanej, že po zosplatnení úveru žalobca nemá nárok na úroky odvolací súd uvádza,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 34) nie je zrejmé, či súd prvej inštancie priznal žalobcovi
úrok z úveru podľa ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo podľa ustanovenia
§ 3 Občianskeho zákonníka, keď vyslovil názor, že by bolo v rozpore s morálkou a dobrými mravmi,
ak by dlžník po čerpaní úveru pristúpil k neplateniu dohodnutých splátok a spôsobil by predčasnú

splatnosť úveru v snahe vyhnúť sa plateniu úrokov z úveru v sadzbe určenej trhovými mechanizmami.
Odvolací súd vzhľadom na svoj záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru len stručne
uvádza, že postup súdu podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je
úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že

výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na
postaveníniektoréhoznichnavonok.Korektívdobrýchmravovvšaknesmiebyťnaujmuprincípuprávnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Pokiaľ zákon na ochranu spotrebiteľa stanovuje určité podmienky pre dodávateľa, ktorých účelom je
ochrániťslabšiustranudanéhovzťahu,niejemožnéabyuplatňovanieprávavychádzajúceztejtozásady

ochrany spotrebiteľa bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

19. Vo všeobecnosti však k námietke žalovanej proti priznaniu úroku po zosplatnení úveru, odvolací
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo 16.6.2020 sp. zn.
5Cdo/42/2020, v ktorom zodpovedal otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku

po predčasnom zosplatnení úveru riešil tak, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a ani zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník a
ani Občiansky zákonník nemodifikuje trvanie záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania
dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. S poukazom na ustanovenia

§ 497 a § 502 Obchodného zákonníka, ako aj § 9 ods. 2 písm. d) (v čase uzavretia predmetnej zmluvy
písm. f)) zákona č. 129/2010 Z.z. dospel najvyšší súd k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Uvedené však pre vyššie uvedený záver o bezúročnosti úveru pre rozhodnutie nebolo
významné.

20.Vzhľadomnaopodstatnenosťnámietkyžalovanej,ženapadnutýrozsudokodvolaciehosúduspočíva
na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý
spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z.),

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. c) CSP, keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho
zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP s tým,
že súd prvej inštancie posúdi vecnú opodstatnenosť nároku žalobcu na úhradu zostatku úveru, ktorý je
bezúročný a bez poplatkov, zistí koľko žalovaná žalobcovi z tohto dôvodu už zaplatila, zohľadní aj zrážky

zo mzdy vykonané v prospech žalobcu a opätovne rozhodne o uplatnenom nároku a aj o náhrade trov
(tohto) odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).