Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112223317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112223317.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: H., zastúpeného JUDr.

Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava,
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 100 000,- Eur

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 100 000,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 100 000,- Eur od 26. 4. 2012 do zaplatenia do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 12. 9. 2012 domáhal proti žalovanému povinnosti
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1 995,81 Eur s ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
vo výške 9,5 % od 26. 4. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 100
000,- Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 26. 4. 2012 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14. 12. 2005 vydal
vyšetrovateľ Odboru inšpekčnej služby v Košiciach uznesenie o vznesení obvinenia. Žalobca listom

zo dňa 21. 10. 2011 doručil na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. V tejto žiadosti žalobca podrobne rozobral, že bol nespravodlivo trestne stíhaný v čase
od 14. 2. 2005 do 3. 8. 2011, t.j. 5 rokov a 9 mesiacov. Trestná vec skončila oslobodzujúcim rozsudkom.
Žalobca v tejto žiadosti žiadal náhradu skutočnej škody vo výške 1 995,81 Eur ako náklady na obhajobu
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- Eur. Žalovaný listom zo dňa 20. 4. 2012 vybavil
jeho žiadosť tak, že mu oznámil, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a preto žiadosti nie je možné vyhovieť.

V obdobných veciach, napr. (policajt O.) žalovaný svoje tvrdenie odôvodnil tým, že poukázal na § 6
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa hovorí, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby, pri ktorom nedochádza k odsúdeniu osoby, resp. k právoplatnému
vysloveniu viny za skutok má rovnaké dôsledky ako zrušenie, či zmena uznesenia o vznesení obvinenia.
Právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom sa trestné konanie skončí, čo znamená, že zanikajú účinky

rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa
zároveň z toho dôvodu stáva bezpredmetným. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté ešte
v čase platnosti zákona č. 58/1969 Z.z. sú použiteľné aj pri aplikácii zákona č. 514/2003 Z.z. (napr.rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. 2. 1990 sp. zn. 1Cz/6/1990, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
6. 1993 sp. zn. 1Cdo/53/1993 a ďalšie). Z uznesenia o obvinení je zrejmé, že žalobca bol obvinený z
trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a

za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona. Trestná
sadzba odňatia slobody za prvý skutok je 6 mesiacov až 4 roky, za druhý skutok 3 roky až 8 rokov.
Proti citovanému uzneseniu o obvinení žalobca podal sťažnosť, no prokurátor jeho sťažnosť zamietol
uznesením zo dňa 23. 2. 2006 sp. zn. Opv/259/2005. Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 25.
11. 2010 sp. zn. 3T/85/2010 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal

skutok. Proti tomuto rozsudku sa prokurátor odvolal, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.
4. 2011 sp. zn. 7To/20/2011 oslobodzujúci rozsudok zrušil a vec postúpil Špecializovanému trestnému
súdu ako súdu vecne príslušnému. Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom zo dňa 3. 8. 2011
sp. zn. PK-2T/14/2008 žalobcu oslobodil spod obžaloby. Účasť na výsluchoch pred vyšetrovateľom
a účasť na hlavnom pojednávaní pred súdom, hrozba vysokého trestu u žalobcu zanechala trvalé
následky, spôsobila mu neopísateľnú psychickú traumu. Táto psychická trauma sa prejavila na zdraví

poškodeného, na všetkých úkonoch trestného konania pociťoval nervozitu, čo zanechalo u neho trvalé
následky na zdraví. V rámci trestného konania u žalobcu bola vykonaná osobná prehliadka a prehliadka
iných priestorov hneď na začiatku trestného konania na základe príkazu Ministra vnútra SR, Úradu
inšpekčnej služby Policajného zboru zo dňa 9. 12. 2005, ČTS: UIS-86/KOK-2005. Žalobcovi pri osobnej
prehliadke boli zaistené bankovky a mince v hodnote 1 043,50 Eur, ktoré mu boli vrátené uznesením

Ministerstva vnútra SR zo dňa 16. 12. 2008 ČVS: SKIS-170/IS-4-V-2008. Žalobca bol personálnym
rozkazom č. 731 zo dňa 22. 12. 2005 prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného
zboru z tých istých dôvodov, pre ktoré bol obvinený uznesením vyšetrovateľa zo dňa 14. 12. 2005.
V personálnom rozkaze sa uvádza, že uvedený skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením
nadriadeného, ktorý ako dôkazy použil najmä výsledky šetrenia UIS PZ MV SR vedené pod sp. zn. ČTS:

UIS-86/KOK-2005 a úradný záznam zo dňa 16. 12. 2005 z nazretia do vyšetrovacieho spisu. Žalobca nie
z vlastnej viny zmeškal subjektívnu aj objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, v ktorom
by sa domáhal zrušenia personálneho rozkazu č. 736 zo dňa 22. 12. 2005. Trestné konanie, ktorým bol
žalobca oslobodený spod obžaloby, právoplatne skončilo oslobodzujúcim rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu zo dňa 3. 8. 2011 č.k. PK-2T/14/2011-1077. Rozsudok sa stal právoplatným dňa

3. 8. 2011. Keďže žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru za
skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, žalobca
stratil nárok na odchodné, na ktoré by inak mal nárok až do výšky 10-násobku služobného platu.
Služobný plat žalobcu v čase prepustenia bol cca 20 000,- Sk, čiže išlo by o sumu asi 200 000,- Sk.
Tým, že bol poškodený nezákonne prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, natrvalo sa mu

kráti výsluhový dôchodok, ktorého výška závisí od počtu odpracovaných rokov v služobnom pomere
príslušníka PZ (§ 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.). Žalobca sa musel podrobiť súdnemu
procesu a bol nespravodlivo trestne stíhaný takmer 6 rokov. Počas tohto obdobia došlo k zásahu do
jeho súkromného a rodinného života, navyše jeho prípad bol viackrát medializovaný, napr. v denníku
Korzár dňa 19. 1. 2007 bol zverejnený článok „Skorumpovaných policajtov môžu usvedčiť Ukrajinci“.

Žalobca má čistý register trestov, je bezúhonný, za uvedené konanie stratil navždy sociálne výhody o
sociálnom zabezpečení policajtov. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch je primeraná, lebo v prípade
žalobcu došlo k závažnejšiemu zásahu do jeho osobnostných práv, než v iných prípadoch.

2. Pôvodne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 10. 2012 (Ministerstvo

vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava) žiadal, aby súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 6. 2004 sp. zn. 4To/77/2003, podľa ktorého Najvyšší
súd SR zastáva názor, že pokiaľ záver o tom, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie nespáchal
obvinený závisí na hodnotení rozporných dôkazov, ktoré pripúšťajú ešte reálnu možnosť, že obvinený je
páchateľom trestného činu, vyšetrovateľ je povinný podať návrh na podanie obžaloby a prokurátor musí

podať obžalobu, pretože výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred
súd. V takomto prípade k odstráneniu rozporov medzi navzájom si odporujúcimi dôkazmi môže spravidla
dôjsť až po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní na základe zásad ústnosti a bezprostrednosti a
zhodnotení vykonaných dôkazov súdom. V oslobodzujúcom rozsudku nie je konštatované, že žalobca
sa oslobodzuje spod obžaloby z dôvodu nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu

danej v trestnej veci konajúceho vyšetrovateľa, ako aj s poukazom na fakt, že objektívna zodpovednosť
štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie, v mene ktorého však vždy koná jeden orgán verejnej moci,
nie je Ministerstvo vnútra SR (a ani Generálna prokuratúra SR). Podmienkou pre priznanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena rozhodnutia príslušnýmorgánom. Táto podmienka v tomto prípade splnená nebola, nakoľko rozhodnutie o vznesení obvinenia
nadobudlo právoplatnosť (sťažnosť žalobcu ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia) bola
zamietnutá ako neopodstatnená (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku, § 230 ods. 1 Trestného poriadku, §

230 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku). V danom prípade prokurátor uznesenie o vznesení obvinenia
nezrušilakonezákonnéasťažnosťvočinemusmerujúcuvyhodnotilakoneopodstatnenú,pretoježaloba
neopodstatnená. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá,
a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nezákonnému rozhodnutiu došlo (§ 17 ods. 2, §
17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalovaný má za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

sú relevantné pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy. Žalobca nebol prepustený zo zboru v súvislosti
so skutočnosťou, že voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie a vedené trestné stíhanie. Žalobca bol
prepustený z policajného zboru z dôvodu porušenia služobnej prísahy, pričom z rozhodnutia zo dňa 6. 3.
2006 č.p.: KM-12/PK-2006, ktorým bol rozklad žalobcu voči personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra
SR zamietnutý, táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. Žalobca mohol podať proti personálnemu rozkazu
žalobu o preskúmanie podľa druhej hlavy 5. časti O.s.p. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby súd

žalobu žalobcu zamietol.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 6. 3. 2013 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z
personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 731 z 22. 12. 2005 je zrejmé, že Ministerstvo vnútra SR
toto rozhodnutie opiera o jediný kľúčový dôkaz, a to výsledky šetrenia z trestného spisu vedeného pod

sp. zn. ČTS: UIS-86/KOK-2005, tiež o úradný záznam zo dňa 19. 12. 2005 a nazretia do vyšetrovacieho
spisu. Z obsahu personálneho rozkazu Ministra vnútra SR a obsahu uznesenia o vznesení obvinenia
je zrejmé, že skutky, pre ktoré bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušník PZ a pre ktoré
bol aj trestné stíhaný, sú zhodné.

4. Uznesením zo dňa 19. 5. 2014 č.k. 15C/174/2012-143 súd konanie v časti zaplatenia sumy 1 995,81
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 26. 4. 2012 do zaplatenia zastavil
podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pre späťvzatie žaloby žalobcom, z dôvodu, že obhajca v trestnom konaní
nepredložil žalobcovi presnú špecifikáciu vykonaných úkonov právnej služby.

5. Uznesením zo dňa 11. 2. 2016 Okresný súd Košice I č.k. 15C/174/2012-393 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36C/95/2014,
v ktorom súd žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 75 000,- Eur a náhradu škody vo výške 1
980,45 Eur a žalobca bol spod obžaloby oslobodený, bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka
policajného zboru rovnako ako žalobca.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 7. 2016 č.k. 5Co/253/2016-434 zrušil uznesenie a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, lebo nejde o dôvody, pre ktoré by existovali dôvody
na prerušenie veci a uložil súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a vykonať spravodlivosť v
primeranej lehote (s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS/21/2000).

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca na pojednávaní dňa 6. 5. 2014 vypovedal, že dňa 14. 12. 2005 skončil nočnú službu na

hraničnom oddelení policajného zboru vo P. a počas porady, ktorú viedol vtedajší riaditeľ, kde boli
prítomní 15 policajti, boli vyzvaní, aby sa postavili, vyšli von z miestnosti, kde ich už čakali policajné
zložky, tzv. kukláči, ktorí ich prehliadli, spútali ich rukami vzad a bez akéhokoľvek vysvetlenia ich vyviedli
von do protiľahlej budovy. Na tento postup sa prizerali ľudia, ktorých každý deň vybavoval na hraničnom
priestore a bolo to veľmi ponižujúce. Celý deň potom strávil v budove so šikanóznym procesom, pretože

musel stáť čelom k stenám miestnosti, nikto im nepodal žiadnu stravu, tekutiny, len kukláči zo svojich
rezerv im podali tekutiny. Následne bol prevezený autobusom na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Košiciach, kde bol vypočúvaný. Prežíval veľkú psychickú traumu. Po obvinení, ktorému nerozumel,
keďže sa ničoho nezákonného nedopustil, sa takmer psychicky zrútil. Vyšetrovateľom bol vedený
záujem, aby sa priznal ku skutku, ktorý neurobil. V cele policajného zboru bol približne 24 hodín a

následne bol prepustený. Trestné stíhanie sa proti nemu viedlo spolu 5 rokov a 9 mesiacov. Napokon
trestná vec skončila vydaním oslobodzujúceho rozhodnutia. V tomto období sa mu svet obrátil naruby,
jehoznámi,rodinasamuotáčalichrbtom,bolosočovanýslovne,pozachrbát,žejekriminálnik,žepáchal
trestnú činnosť, a to trestný čin korupcie. Po strate zamestnania si nevedel inde zohnať zamestnanie,pretože o jeho postavení sa vedelo aj v okolitých dedinách. Vyhľadal aj odborníka z oblasti psychiatrie,
túto situáciu ťažko zvládal, rozmýšľal nad samovraždou. V policajnom zbore mal v tom čase odslúžené
13 a pol roka a jeden a pol roka mu chýbalo do výsluhového dôchodku. Prišiel o výsluhový dôchodok

a o sociálne istoty, ktoré mal počas celého života. Bolo mu odopreté odchodné, ktoré mu patrilo podľa
zákona za službu v policajnom zbore. Jeho rodina, manželka a deti, v ňom videli horšieho človeka
a vzťahy medzi nimi výrazne ochladli. Akékoľvek návštevy priateľov, známych sa skončili, dokonca
aj rodiny, či už bližšej alebo vzdialenejšej. V roku 2010 kandidoval na starostu obce, kauza mu však
dopomohla k tomu, že ľudia ho nechceli voliť, považovali ho za kriminálnika. V súčasnej dobe je

živnostník v oblasti potravinárstva, od roku 2006 vykonáva túto činnosť. Má v nájme pohostinstvo, ktoré
neprosperuje.

9. MUDr. T. psychiater, stanovil u žalobcu diagnózu F.32.0, čo vyplynulo z lekárskych správ predložených
žalobcom zo dňa 30. 1. 2006, 27. 2. 2006, 20. 3. 2006, 21. 4. 2006.
10. Žalobca predložil živnostenský list zo dňa 15. 5. 2006 vydaný Obvodným úradom v Michalovciach,

odbor živnostenského podnikania, Námestie slobody 1, Michalovce, podľa ktorého žalobcovi bolo
vydané živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti, predaj a priamu konzumáciu
nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína, destilátov, predaj
na priamu konzumáciu zmrzliny, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových
výrobkov a ďalšie.

11. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 základ dane predstavoval
10 538,- Eur.
12. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 základ dane predstavoval
142 543,- Eur.
13. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 základ dane predstavoval

1 804,43 Eur.
14. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 základ dane predstavoval
4 584,- Eur.
15. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 základ dane predstavoval
4 116,88 Eur.

16. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 základ dane predstavoval
94,16 Eur.
17. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 základ dane predstavoval
93,40 Eur.
18. Žalobca predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 3. 2008 č.k. 2S/245/2006-25 o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č.p. KM-12/PK-2006 zo dňa
6. 3. 2006, ktorým sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia. Súd žalobu zamietol. Podľa odôvodnenia
tohto rozhodnutia v predmetnom konaní o prepustení žalobcu nadriadený v aktuálnej dobe zabezpečil
dôkazy, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na základe šetrenia zákonným spôsobom, tieto dôkazy
potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 16. 12.

2008 č.k. 1Sžo/91/2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 3. 2008 č.k. 2S/245/2006-25
potvrdil.

19. Uznesením zo dňa 19. 5. 2014 č.k. 15C/174/2012-143 súd konanie v časti zaplatenia sumy 1 995,81
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 995,81 Eur od 26. 4. 2012 do zaplatenia

zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

20. Svedkyňa G. manželka žalobcu, vypovedala, že predtým, ako sa začalo trestné stíhanie proti
manželovi, bývali v meste, neskôr sa presťahovali na dedinu L.. Manžel dostal zamestnanie na hranici
vo P. a v priebehu trestného stíhania bol prepustený zo zamestnania. Majú dve dcéry, viedli usporiadaný

život. V dedine mali veľa známych, aj rodinných príslušníkov a potom, ako začalo trestné stíhanie
a ako prebiehalo, všetko sa proti nim obrátilo. Ukazovali na nich prstom, ohovárali ich. Chcela sa
odsťahovať s deťmi zo spoločnej domácnosti, napokon to ustálili. Manžel mal problémy, navštevoval
hlavne psychológov, nedalo sa s ním rozprávať. Žalobca bol medzičasom zvolený za starostu obce.
Dôvera, ktorú stratil, sa už obnoviť nedá.

21. Svedkyňa I., dcéra žalobcu, vypovedala, že keď prebiehalo trestné stíhanie, stratila voči otcovi
rešpekt. Bolo to náročné obdobie, ľudia v dedine ukazovali na nich prstom. Aj medzi kamarátmi,spolužiakmi ich ohovárali, že otec je trestne stíhaný, nechodili so sestrou nikam, nemali žiadne návštevy.
V tom období bola študentkou gymnázia v U..

22. Svedok Q., sused žalobcu, vypovedal, že každý z dediny vedel o tom, že žalobca bol prepustený
z policajného zboru aj zo zamestnania. Nastalo určité skratové obdobie, každý si niečo iné myslel
o žalobcovi. Susedia to všetko rozniesli a ľudia tomu uverili. Dôveryhodne vystúpil v tomto smere aj
minister a aj iní ľudia sa k tejto situácii vyjadrovali v médiách, preto nebol dôvod tomu neveriť. Sám tomu
uveril, aj napriek tomu, že bol v priateľskom vzťahu so žalobcom. V tom období bol žalobca nešťastný,

chcel sa zamestnať u hasičov, nezobrali ho, začal potom podnikať, mal pohostinstvo a menší bar, ale
v dedine sú ďalší traja podnikatelia, takže táto činnosť mu nevynášala. V súčasnej dobe sa situácia
upokojila vzhľadom na časový odstup.

23. Svedok Y., bývalý kolega žalobcu, vypovedal, že je príslušníkom policajného zboru, pracuje vo P.,
žalobca bol jeho kolega a boli zároveň dobrí priatelia. Keď začalo trestné stíhanie žalobcu, všetko bolo

inak. Prestali sa ako rodiny navštevovať, priateľský vzťah sa naštrbil, prestal žalobcovi veriť. Kolegov,
ktorí boli prepustení, bolo ich 17, dodnes dávajú ako zlý príklad ostatným kolegom. Z toho hľadiska ako
to prezentovali médiá vyznievalo to tak, že to bolo pravdivé. Vzťah medzi svedkom a žalobcom nie je
až taký dobrý, ako rodiny sa už nenavštevujú.

24. MUDr. T., psychiater doručil súdu dňa 29. 12. 2014 správu, podľa ktorej žalobca bol liečený v
psychiatrickej ambulancii od 16. 1. 2006 do 21. 4. 2006, posledne jedenkrát 6. 5. 2014, predtým sa liečil
u psychiatra MUDr. K. pre recidivujúcu depresívnu poruchu - epizóda od roku 1995 do roku 2000.

25. Svedok Y., kolega žalobcu a priateľ, vypovedal, že videl na vlastné oči, aký veľký psychický dopad

mala na kolegov situácia, ktorá sa odohrala. Maximálny psychický dopad to malo aj na žalobcu, prestali
sa absolútne navštevovať, sám rozmýšľal nad tým, prečo tam bol, prečo to urobil, čo ho k tomu viedlo.
Bol trestne stíhaný pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a trestný čin podplácania.
Žalobca bol nervózny, používal tvrdé slová, ktoré predtým v minulosti nikdy nepoužíval. 17 ľudí, ktorí
boli takto postihnutí, mali následky, písali o tom tiež médiá, noviny - Korzár, Východoslovenský denník,

takisto to bolo v televízii. Ľudia začali ohovárať všetkých policajtov, ktorým sa to stalo, ale aj tých, ktorí
tam pracovali.

26. Svedkyňa Y., bývajúca v dedine L., vypovedala, že žalobca bol vždy veselý človek, mal rád
spoločnosť. Potom, ako bol prepustený z väzby sa zmenil, bol uzavretý, nechcel sa stretávať. V súčasnej

dobe sa stretávajú tri rodiny, ale žalobca s manželkou sa už s nimi nestretáva. Sama uverila tomu,
že spáchal trestnú činnosť úplatkárstva a zneužitia právomocí verejného činiteľa, pretože to videla v
televízii, čítala to v novinách a nemala dôvod tomu neveriť. Niektorí ľudia v dedine ho ohovárali, niektorí
tvrdili, že mu tak treba. Reakcie ľudí však boli väčšinou negatívne.

27. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12. 10. 2015 v súlade s § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. 1. 2013, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, žiadal preto,
aby súd konal s Generálnou prokuratúrou SR.

28. Generálna prokuratúra SR vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19. 10.
2015 tvrdila, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné, len
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 2ÚS 163/2013). U žalobcu
nenastali žiadne závažné následky v jeho spoločenskom uplatnení, keďže v komunálnych voľbách v

roku 2014 úspešne kandidoval v obci L. na funkciu starostu, ktorú zastáva. Výška náhrady nemajetkovej
ujmynemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobámpoškodenýmnásilnýmitrestnýmičinmi
podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z.z.). V § 6 citovaného zákona sa uvádza, že celková
sumaodškodneniaposkytnutápodľatohtozákonanesmiepresiahnuť50-násobokminimálnejmzdy(cca
17 000,- Eur).

29. Listom zo dňa 21. 10. 2011 žalobca podal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.30. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20. 4. 2012 zaslalo žalobcovi odpoveď, v ktorej oznamuje, že
neboli naplnené zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. V zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do 6 mesiacov od prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho časti na súde.

31. Uznesením zo dňa 23. 2. 2006 č.k. ČTS: UIS-86/KOK-2005 vyšetrovateľ Odboru inšpekčnej služby
v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice vzniesol obvinenie voči žalobcovi za pokračujúce trestné činy

zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prijímanie
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona.

32. Krajská prokuratúra v Prešove uznesením zo dňa 23. 2. 2006 sp. zn. Opv 259/05 zamietla sťažnosť
obvineného - žalobcu ako nedôvodnú.

33. Rozsudkom zo dňa 25. 11. 2010 č.k. 3T/85/2010-1045 Okresný súd Michalovce oslobodil žalobcu
spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

34. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. 4. 2011 č.k. 7To/20/2011-1062 zrušil napadnutý
rozsudok a vec postúpil Špecializovanému trestnému súdu ako súdu vecne príslušnému podľa § 320

ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku z dôvodov podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku.

35. Sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku rozsudkom zo dňa 3. 8. 2011 č.k.
PK-2T/14/2011-1077 oslobodil žalobcu pre skutky v obžalobe právne kvalifikované ako pokračovací
trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a

pokračovacítrestnýčinprijímaniaúplatkuainejnenáležitejvýhodypodľa§160ods.2Trestnéhozákona,
pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. 8. 2011.

36. Dňa 9. 12. 2015 na základe príkazu Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby Policajného

zboru na prehliadku iných priestorov sa uskutočnila prehliadka priestorov osobnej skrine žalobcu vo P..
Podľa zápisnice o vykonaní a prehliadke iných priestorov zo dňa 14. 12. 2005 sa zistilo, že nemá v skrini
žiadne veci pochádzajúce z trestnej činnosti.

37. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 731 zo dňa 22. 12. 2005 bol žalobca prepustený podľa

§ 192 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v
stálej štátnej službe vo funkcii starší referent, Oddelenia hraničnej kontroly PZ P., Odboru hraničnej
polície U., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Služobný pomer končí
dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 zákona 73/1998 Z.z. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
žalobca dňa 14. 10. 2005 asi o 4,35 h. v čase výkonu štátnej služby na oddelení hraničnej kontroly

P. na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR
bez zákonného dôvodu prevzal z pasu nestotožnenej osoby nezistený predmet nezistenej hodnoty,
ktorý si ponechal pre vlastnú potrebu a umožnil tejto osobe vstup na územie SR, dňa 14. 10. 2005
asi o 4,45 h. v čase výkonu štátnej služby na oddelení hraničnej kontroly P. na pracovisku pasovej
kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do SR bez zákonného dôvodu

prevzal z pasu nestotožneného občana Ukrajiny nezistený predmet neznámej hodnoty, ktorý si ponechal
pre svoju vlastnú potrebu a umožnil tejto osobe vstup na územie SR. Menovaný teda nevykonával
riadne službu, pričom uvedené skutočnosti bezodkladne neoznámil príslušnému orgánu aj napriek
tomu, že bol podľa § 168 Trestného zákona povinný tak urobiť. Uvedený skutkový stav bol zistený a
preukázaný šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. použil

najmä výsledky šetrenia Odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej
služby PZ MV SR vedeného pod ČTS: UIS-86/KOK-2005 na základe nahliadnutia do tohto spisu, najmä
úradný záznam napísaný policajným orgánom zo dňa 19. 12. 2005, ako aj ďalší dokumentačný materiál,
ktorý je obsahom označeného spisu. Menovaný svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol

čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď zneužil svoje služobné postavenie, prevzal a ponechal
si presne nezistené predmety napriek tomu, že na takéto prijatie nemal žiadny právny nárok a tieto
skutočnosti bezodkladne neoznámili príslušnému orgánu. Služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
porušil tým, že nevykonával štátnu službu riadne, keď si neplnil úlohy na úseku svojho služobnéhozaradenia uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. h/ zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore,
nariadením nadriadeného (č.l. 1 písm. a/ bod 7 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na
zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, č.l. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002

o etickom kódexe príslušníka PZ a ďalšie). Ponechanie menovaného v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení služobných
povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a
na upevňovaní dôvery občanov v tento zbor. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej
služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý vzatím v rozhodnutí uvedených vecí ohrozil aj

svoju nestrannosť z hľadiska výkonu svojej budúcej služobnej činnosti pri ochrane vonkajšej štátnej
hranice SR a Európskej únie. Dôvod prepustenia menovaného zo služobného pomeru príslušníka PZ
nadriadený zistil dňa 14. 12. 2005.

38. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR podal dňa 4. 1. 2006 žalobca rozklad, ktorý bol
rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 6. 3. 2006 č.k. KM-12/PK-2006 zamietnutý a napadnuté

rozhodnutie potvrdené. Podľa odôvodnenia rozhodnutia policajt sa prepustí zo služobného pomeru
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nevyžaduje sa pritom, aby bol
za svoje konanie odsúdený pre konkrétny trestný čin príslušným súdom. Trestný postih je niečo iné,
než prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa citovaného ustanovenia. Dôvody prepustenia

policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov
PZ musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na výsledky trestného konania. Sankciu za
zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nemôže stotožňovať s trestnoprávnou
zodpovednosťou. Odvolateľ bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe dôkazov,
ktoré spáchanie protiprávneho konania odvolateľom preukazuje a ktoré zhromaždil aj nadriadený. O

prepustení policajta zo služobného pomeru je oprávnený rozhodovať príslušný nadriadený. Ten hodnotí
dôkazy podľa vlastnej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. V rámci
odvolacieho konania sa o hodnovernosti dôkazov, ktoré boli získané na základe použitia informačno-
technických prostriedkov, mali možnosť presvedčiť aj členovia poradnej komisie ministra vnútra SR (viď
úradný záznam z prehliadnutia ITP z vyšetrovacieho spisu ČTS: UIS-86/KOK-2005 spísaný pod č.p.

KM-8/PK-2006).

39. Podľa potvrdenia o mzde za rok 2005 bola vyplatená žalobcovi čistá mzda za január 2005 vo výške
18 777,- Sk, február 2005 - 22 131,- Sk, marec 2005 - 19 740,- Sk, apríl 2005 - 18 327,- Sk, máj 2005 -
17 466,- Sk, jún 2005 - 36 047,- Sk, celkom 241 948,- Sk, júl 2005 - 17 980,- Sk, august 2005 - 20 577,-

Sk, september 2005 - 19 925,- Sk, október 2005 - 18 698,- Sk, november 2005 - 35 756,- Sk.

40. Podľa lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 1. 4. 2015 žalobca navštevoval psychiatrickú ambulanciu
Leteckej vojenskej nemocnice Košice od roku 1995 do roku 2001 pre depresívnu poruchu.

41. Podľa správy Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 28. 12. 2011
konanie menovaného nezodpovedalo obvyklému, riadnemu a zákonnému postupu pri výkone služobnej
činnosti, ale očividne vykazovalo markantné znaky protiprávnej činnosti v spôsobe výkonu štátnej
služby - v dvoch prípadoch prevzatie nezisteného predmetu neznámej hodnoty, bolo zdokumentované
obrazovo, zvukovým záznamom.

42. Podľa § 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v platnom znení tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
43. Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým

zákon zveril výkon verejnej moci.

44. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnejmoci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

45. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

46. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

47. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

48. Podľa § 8 ods. 6 citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,
b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo
amnestie prezidentom republiky,
c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného

predpisu vyžaduje,
d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,
celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať

za dostačujúce,
e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,
f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,
g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,

ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje
trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,
že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo

i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na
územie Slovenskej republiky.

49. Podľa § 15 ods. 1, 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť
podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

50.Podľa§16ods.1citovanéhozákonazožiadostimusíbyťzrejmé,ktonáhraduškodyžiada,ktorejveci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

51. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, ženeuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

52. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

53. Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine
obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný
čin (ak na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný
určitou osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o
vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku). Jednotlivé

dôvody oslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení
obvinenia rovnaký význam. Z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod
obžaloby, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo by nemal
iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je za
trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 9. 2009 sp. zn. 1Cdo/64/2008).

54. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda

je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok) (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. 6. 2011 sp. zn. 2Cdo/121/2010).

55. Súčasná právna úprava v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady plnej občianskoprávnej
náhrady spôsobenej škody, ktorá podľa všeobecne uznávanej občianskoprávnej náuky „patrí v

súčasných podmienkach trhového hospodárstva, demokracie a posilňovania úlohy právneho štátu k
hlavným zásadám občianskeho práva“ (Knappová, Švestka a kol., Občianske právo hmotné, zväzok
II, 3. vydanie). Aj keď táto zásada nemusí byť prijímaná jednotne, nebude spor ohľadom toho, že
zmyslom a účelom článku 36 ods. 3 Listiny je odčinenie ujmy v takom rozsahu, aby negatívne
následky nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci vo vzťahu k dotknutému subjektu boli celkom

eliminované alebo aspoň v maximálne možnej miere minimalizované. Ostatné iné poňatie náhrady
škody by mohlo byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Českej republiky, pretože na základe
článku 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak zistí Európsky súd pre ľudské
práva porušenie príslušných ustanovení dohovoru, môže priznať poškodenému, ak nie je náprava podľa
vnútroštátneho práva dostatočná, spravodlivé zadosťučinenie. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia

potom posudzuje ako nemateriálnu, tak materiálnu ujmu, resp. peňažnú a nepeňažnú škodu a v rámci
druhého prípadu zohľadňuje aj zisk (nález Ústavného súdu ČR z 11. 12. 2003 sp. zn. III ÚS 124/2003).

56.Súdjeprirozhodovaníonáhradeškodyspôsobenejtrestnýmstíhanímpovinnýpostupovaťvovzťahu
k jednotlivcovi (poškodenému) s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Ak totiž

predstavuje každé trestné stíhanie významný zásah do súkromného a osobného života obvineného -
napríklad z toho dôvodu, že po dobu trestného stíhania je obvinený vylúčený zo spoločenského života
v dôsledku straty dôvery v jeho osobu alebo preto, že je po dobu trvania trestného stíhania udržovaný
v stave neistoty ohľadom svojho budúceho životného uplatnenia, je zrejmé, že psychická záťaž, ktorá
trestné stíhanie sprevádza, môže vyvolať u niektorých osôb trvalé zdravotné následky (nález Ústavného

súdu SR z 31. 3. 2005 sp. zn. I ÚS 554/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. 11. 2011 sp. zn.
28Cdo/3545/2010).

57. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma

predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne
následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší
súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určovaní
výšky nemajetkovej ujmy nestanovuje žiadne kritériá a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadomna konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné
pre určenie výšky náhrady. V tejto súvislosti vo všeobecnosti možno konštatovať, že určujúcim vodítkom
pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť (rozsudok Krajského súdu v

Bratislave z 28. 5. 2013 sp. zn. 8Co/175/2012).

58. Trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie
negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do súkromného života jednotlivca, do
jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného

článkom 17 ods. 1 Ústavy SR obmedziť či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného
a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, ako to zaručuje článok 12 ods. 1 a 2
Ústavy SR. Je teda nepochybné, že trestné stíhania, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom, sú
spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných
práv. Medzi prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené
podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o vznesení obvinenia. Zákon aj

tieto prípady obmedzenia osobnej slobody (napriek zákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia)
sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou. Subjektmi
tejto zodpovednosti sú štát na jednej strane a na druhej strane ten, kto bol obmedzený. Podmienkami
tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o vznesení obvinenia a rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby,
škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, voči

komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby. Právo na náhradu škody
nemá ten, kto si trestné stíhanie zavinil sám (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 10. 2009
sp. zn. 2Co/238/2008).

59. Vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste sa odvíja od výsledku ďalšieho

konania, teda od nového rozhodnutia vydaného po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia.
Zrušenie pôvodného rozsudku pre nezákonnosť je podľa zákona iba podmienkou, bez ktorej nemôže
byť nárok na náhradu škody uplatnený, pretože by išlo o predčasnú žalobu (R 35/77). No samotným
zrušením nezákonného rozhodnutia nárok na náhradu škody nevzniká. Podľa platnej judikatúry u
nárokov na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia je podmienka síce splnená aj

napriek tomu, že pri oslobodení spod obžaloby nedochádza k formálnemu zrušeniu takéhoto uznesenia.
No aj v tomto prípade platí, že právo na náhradu škody má ten, kto bol spod obžaloby oslobodený
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 9. 2001 sp. zn. 25Cdo/608/1999).

60. Z dokazovania vyplynulo, že dňa 14. 12. 2005 vydal vyšetrovateľ Odboru inšpekčnej služby v

Košiciach, Kuzmányho 8, Košice uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14. 12. 2005 ČTS: UIS-86/
KOK-2005. Žalobca bol obvinený z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160
ods. 2 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol uznesením zo dňa 23. 2. 2006 sp. zn. OPv 259/05. Okresný

súd Michalovce rozsudkom zo dňa 25. 11. 2010 sp. zn. 3T/85/2010 oslobodil žalobcu spod obžaloby,
pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Proti rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 27. 4. 2011 sp. zn. 7To/20/2011 oslobodzujúci rozsudok zrušil a vec
postúpil Špecializovanému trestnému súdu ako súdu vecne príslušnému. Špecializovaný trestný súd v
Pezinku rozsudkom zo dňa 3. 8. 2011 sp. zn. PK-2T/14/2011 žalobcu oslobodil spod obžaloby. Žalobca

bol trestne stíhaný v čase od 14. 12. 2005 do 3. 8. 2011, teda 5 rokov a 9 mesiacov. Pri posudzovaní
miery akou bola v dôsledku trestného stíhania znížená dôstojnosť a vážnosť osoby žalobcu v spoločnosti
súd vychádzal z reakcie, ktorú zásah vyvolal v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom a pracovnom
prostredí. Táto reakcia vyplynula z výpovede žalobcu, jeho rodinných príslušníkov (manželka, dcéry),
priateľov a známych (svedkovia C.), ako aj z výpovedí jeho kolegov zo zamestnania (svedkovia K.).

Vo vzťahu k osobe žalobcu a k jeho dovtedajšiemu životu a zmenám v dôsledku začatia trestného
stíhania všetci zhodne uviedli, že žalobca bol veselý, spoločensky obľúbený v kolektíve, považovali
ho za dobrého, poctivého, čestného človeka, ktorého si vážili. Po vznesení obvinenia sa ho ľudia
stránili, známi a priatelia sa s ním prestali stýkať. Žalobca mal povesť úplatkára a skorumpovaného
policajta,zločinca,atonielenvobdobítrvaniatrestnéhostíhania,aledoposiaľ,napriekoslobodzujúcemu

rozsudku. K náprave vzťahov medzi nimi už nedošlo. K zmenám došlo aj v správaní samotného žalobcu,
ktorý sa stal nervóznym, utiahol sa do seba, bol psychiatricky liečený na depresívne poruchy. Trestná
sadzba odňatia slobody za trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa je 6 mesiacov až 3
roky a trestná sadzba za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody je 3 roky až 8 rokov.Manželka a deti žalobcu začatie trestného stíhania taktiež veľmi ťažko znášali, k žalobcovi pociťovali
hnev, vo vzťahu k ostatným hanbu. S priateľmi sa prestali navštevovať, boli vystavení verejnej mienke,
ohováraniu, posmeškom. Starosta Obce L., kde žalobca žije, charakterizoval žalobcu ako osobu, ktorá

žije v usporiadanej domácnosti, je bezkonfliktný, neeviduje voči nemu žiadne priestupky ani sťažnosti.
Žalobca prevádzkuje v obci bar a priestory baru mu prenajíma Obec L.. Dňa 15. 11. 2014 vo voľbách do
orgánov samosprávy v obci bol zvolený do funkcie starostu Obce L..

61. Z osobného spisu žalobcu, zo stanoviska nadriadeného zo dňa 11. 1. 2006 bolo zistené, že v

čase začatia trestného stíhania žalobca pracoval v stálej štátnej službe vo funkcii staršieho referenta
Oddelenia hraničnej kontroly PZ P., Odboru hraničnej polície U., Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného
zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom ministra vnútra č. 731
zo dňa 22. 12. 2005. V mesiaci október 2005 opakovane počas výkonu služby na pracovisku pasovej
kontroly pre peších a motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky dňa 14. 10. 2005

bez zákonného dôvodu si z pasu nestotožneného občana Ukrajiny vybral nezistený predmet nezistenej
hodnoty, ktorý si ponechal pre vlastnú potrebu a umožnil osobe vstup na územie SR v čase o 4,35 h., dňa
14. 10. 2005 v čase o 4,45 h. bez zákonného dôvodu si z pasu nestotožneného občana Ukrajiny vybral
nezistený predmet nezistenej hodnoty, ktorý si ponechal pre vlastnú potrebu a umožnil osobe vstup
na územie SR. Branie predmetov od uvedených osôb bezodkladne neoznámil príslušnému orgánu, aj

napriek tomu, že podľa § 168 Trestného zákona bol povinný tak urobiť.
62. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 3. 2008 č.k. 2S/245/2006-25 v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného KM-12/PK-2006 zo dňa 6. 3. 2006 žalobu žalobcu zamietol. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa dopustil konania, ktoré je v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z.
a boli splnené podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, pričom toto jeho konanie

mu bolo preukázané. K prepusteniu zo služobného pomeru teda došlo z dôvodov, ktoré sú totožné
so skutkami uvedenými v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe. Je zrejmé, že podkladom pre
rozhodnutie o prepustení žalobcu boli práve výsledky šetrenia vyplývajúce z vyšetrovania, v rámci
ktorého bolo vznesené voči žalobcovi obvinenie zo spáchania skutkov. Žalobca teda využil opravný
prostriedok proti rozhodnutiu ministra, podal opravný prostriedok. Vydanie oslobodzujúceho rozsudku

tiež nepochybne pre žalobcu predstavovalo dôvod pre obnovu konania podľa § 245 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Žalobca bez svojej viny nemohol opravný
prostriedokuplatniť,lebovčase,keďoslobodzujúcirozsudoknadobudolprávoplatnosť,uplynula3-ročná
objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
63. Z výpovede žalobcu a svedkov vyplynulo, že žalobca sa po strate zamestnania nevedel zamestnať,

začal pracovať ako živnostník, prevádzkoval bar v Obci L.. V roku 2014 sa stal starostom Obce
L.. Žalobca po prepustení z funkcie policajta stratil pravidelný mesačný príjem vo forme mzdy, ale aj
ďalšie sociálne výhody spojené s výkonom tejto funkcie. Ak by nebolo došlo k prepusteniu žalobcu zo
služobného pomeru, žalobca pri riadnom pokračovaní vo výkone funkcie policajta, služobný plat žalobcu
v čase prepustenia bol okolo 20 000,- Sk, stratil nárok na odchodné, na ktoré by inak mal nárok do výšky

10-násobku služobného platu (§ 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, § 33). Žalobcovi sa tiež natrvalo kráti výsluhový dôchodok, ktorého výška závisí
od počtu odpracovaných rokov v služobnom pomere príslušníka PZ (§ 38 a § 39 zákona
č. 328/2002 Z.z.). Zníženie spoločenského postavenia žalobcu sa prejavilo v pochybnostiach verejnosti
vo vzťahu k jeho odbornosti vykonávať funkciu policajta, k jeho čestnosti, neúplatnosti. Žalobca bol v

rozpore so skutočnosťou označený za páchateľa protiprávnej činnosti závažného charakteru. Žalobca
žije na dedine, v osobitom regióne, kde sa ľudia navzájom dobre poznajú, v prostredí, kde je nízka
anonymita, čo znamená, že informácia o žalobcovi sa stala objektom posudzovania širšej verejnosti.
Svedkovia vypočutí v konaní uviedli, že práve pod vplyvom toho, že vec bola aj medializovaná v denníku
Korzár a v televízii Markíza, uverili, že žalobca sa trestnej činnosti skutočne dopustil.

64. Zhrnúc uvedené je potrebné konštatovať, že nemajetková ujma, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku
trestného stíhania, netrvala len po dobu 5 rokov a 9 mesiacov od vznesenia obvinenia do vynesenia
oslobodzujúceho rozsudku, ale pretrváva doposiaľ v súkromnom, profesijnom a spoločenskom živote
a nie je možné odstrániť ju inak ako priznaním zadosťučinenia vo forme finančnej náhrady. Vzhľadom
na uvedené závery súd uzavrel, že priznanie peňažného zadosťučinenia vo výške 100 000,-

Eur je primerané. Uvedené následky predstavujúce nemajetkovú ujmu sú v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím. Vzťah medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutými následkami je priamy,
bezprostredný, lebo keby nebolo začalo trestné stíhanie, následky by nenastali. Žalobca po absolvovaníštúdia na policajnej škole nastúpil do výkonu funkcie policajta. Počas svojho života sa žalobca nedopustil
priestupku ani trestného činu. Žalobca bol verejným činiteľom, bol bezúhonný a mal čistý register trestov.
65. Náhrada nemajetkovej ujmy plní predovšetkým úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú. V čase

zásahu do osobnostných práv žalobcu hranica náhrady nemajetkovej ujmy nebola zákonom stanovená,
bola ponechaná na úvahe súdu, i keď úvaha súdu musí vždy mať podklad v zistení skutočností,
ktoré umožňujú kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. Nemajetková ujma teda zahŕňa ujmu
spôsobenú poškodením občianskej cti, dobrej povesti v dôsledku morálneho utrpenia v súvislosti s
trestným stíhaním. Priznaná výška peňažného zadosťučinenia zohľadňuje vek žalobcu 43 rokov v

čase začatia stíhania, postavenie žalobcu v spoločnosti, profesijnú činnosť a závažnosť následkov v
spoločenskom uplatnení, pričom priznanie finančného zadosťučinenia je namieste tiež z toho dôvodu,
že nemožno dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným ústavou a zákonom
upraveným spôsobom.

66. Pri nároku na náhradu škody, pri určovaní splatnosti náhrady škody súd vychádzal z ustanovenia §

16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého lehota omeškania začala plynúť dňom oznámenia, že
nárok poškodeného nebude uspokojený alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku žalovaného listom zo dňa 21. 10. 2011 a
žalovaný listom zo dňa 20. 4. 2012 vybavil jeho žiadosť tak, že mu oznámil, že neboli naplnené základné
predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu.

67. K uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo a žalovaný sa dňom nasledujúcim po uplynutí 6-mesačnej
zákonnej lehoty, t.j. dňom 26. 4. 2012 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výšku úrokov z
omeškania súd určil podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,5 % ročne, po

zvýšení o 8 percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania 9,5 % ročne.

68. Na základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania v rozsahu 100 %, lebo mal úspech v prevažnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.