Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 19, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121200337
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4121200337.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: U.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. dolina XX, XXX XX E. - Y.,
zastúpený: Petruška & partners, s. r. o., Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47254882, proti žalovanému: U..
O. K., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Jozef Vyskoč EKOSTAVING, inžinierska a dodávateľská
činnosť so sídlom Podhájska 23, 949 01 Nitra, IČO: 22819983, o určenie vlastníckeho práva a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 15.01.2021 domáhal o určenie
vlastníckeho práva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Dňa 14.09.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť, a žiadal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby nebol potrebný, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby.
Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis
(pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy
i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej

vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou
(zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobuspäť, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje
procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania

v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej).
9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem " procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli
a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledoksporu.Zavinenievšakniejemožnéinterpretovaťvdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Vo všeobecnosti
možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania
spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne uspokojiť žalobcom uplatňovaný nárok. Je však
potrebné dôsledne rozlišovať medzi procesným zavinením žalovaného na potrebe podať žalobu a jeho

procesným zavinením na potrebe žalobu vziať späť s následkom zastavenia konania.

10. Súd tak žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný spôsobil
zastavenie konania. V čase podania určovacej žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
žalobca nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. Žalovaný žalobcovi pred podaním

žaloby nie len že odmietal vystaviť faktúru, ale preukázateľne sa mu aj vyhrážal demontováním
vodovodnej prípojky. Túto bezprostrednú obavu mal za preukázanú aj súd, čoho dôkazom bolo vydanie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené správanie žalovaného bol žalobca nútený podniknúť
právne kroky na ochranu svojich práv, pričom mu vznikli preukázateľné výdavky s tým spojené v podobe
trov konania. Skutočnosť, že žalobca prestal mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení

vlastníckeho práva v dôsledku vystavenia faktúry nemožno hodnotiť ako procesné zavinenie žalobcu
na potrebe späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.