Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204070
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7213204070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a

sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Silverside, a.s. so sídlom
Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická
56, Bratislava, proti žalovaným: 1. B.. G. D., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, R., právne zastúpená: JUDr.
Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, Košice 2. Ing. Ján Bodnár, nar. 9.3.1958, bytom
Florianska 6, Košice, o zaplatenie 48.265,06 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 9. mája 2019, č. k. 39C/82/2014-216

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil a konanie v

tejto časti zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok v ostatných výrokoch.

Žalovanej v 2. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Stranám sporu vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
v celom rozsahu zamietol (I), žalovaným v 2. a 3. rade priznal právo proti žalobcovi na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (II), žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil (III) a vo vzťahu žalobcu k
žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania (IV).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade
zaplatiť mu sumu 48.265,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 15,90 % ročne zo sumy 29.649,17

Eur od 23.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uplatnenej pohľadávke zodpovedal podľa
skutkového vymedzenia žaloby peňažný záväzok žalovaných v 1., 2. a 3. rade zo zmluvy o splátkovom
úvere z 23. októbra 2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade, spoločnosťou S.D.P. Group, spol. s r.o. so sídlom Rosná 10,
Košice, IČO: 31 672 957, v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa
a.s. poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky v sume 31.534,- Eur, ktoré ss žalovaný v 1. rade
zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v mesačných splátkach po 901,- Eur splatných

k 15. dňu v mesiaci, dátum úhrady prvej splátky bol stanovený na 15.11.2009, konečná splatnosť úveru
mala byť dňa 15.9.2012. Podmienkou poskytnutia úveru bolo pristúpenie dlžníkov na základe dohody o
pristúpení k záväzku, a to žalovanej v 2. rade, Ing. G. D. a spoločnosti Adminex, spol. s r.o., zastúpenej
konateľom - žalovaným v 3. rade, Ing. C. R., čím mala byť zabezpečená pohľadávka banky vyplývajúcazo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle čl. III. Žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.Group, spol. s r.o.
podľa tvrdenia žalobcu dohodnuté splátky úveru riadne a včas neuhrádzal a z toho dôvodu Slovenská
sporiteľňa, a.s. ho niekoľkokrát vyzvala na uhradenie dlžnej sumy, a to listami zo 16. februára 2011 a

z 22. novembra 2012. V priebehu konania bol žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.P. Group, spol. s
r.o. zrušený bez likvidácie k 31.10.2013 a ex offo vymazaný z Obchodného registra ku dňu 9.4.2014.
Spoločnosť Adminex, spol. s r.o. v likvidácii vstúpila 31.12.2014 do likvidácie, pričom jej likvidátorom je
Ing. C. R., označený ako žalovaný v 3. rade.

3.Uznesenímz27.septembra2017,č.k.39C/82/2014-168súdprvejinštanciepripustilzmenuúčastníka
na strane žalobcu, a to na spoločnosť Silverside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50
052 560, ktorej pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky č. 0246/2017/CE z 10. marca 2017.

4. Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z tvrdení žalobcu a navyše zistil, že žalobca ako postupca zmluvou

o postúpení pohľadávky z 1. apríla 2019 postúpil pohľadávku na postupníka spoločnosť Blackside,
a.s. so sídlom Plynárenská 7/, Bratislava, IČO: 48 191 515 v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka,
pričom týmto postúpením prešli na postupníka všetky práva spojené s postupovanou pohľadávkou
s tým, že peňažné prostriedky na plnenie záväzku žiadal vkladať v prospech účtu nového veriteľa.
Toto postúpenie oznámil žalobca žalovanému v 3. rade, Ing. C. R., avšak postúpenie pohľadávky

neoznámilsúduprvejinštancie.Poprávnomposúdenípodľa§60,§61zákonač.160/20015Z.z.,Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd konštatoval, že žalobca postúpením pohľadávky na postupníka
spoločnosť Blackside, a.s. stratil aktívnu legitimáciu. Odôvodnil to tým, že žalobca mal vedomosť o tom,
že ide postupovať svoju pohľadávku, a napriek tomu požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní na predloženie
listinných dôkazov, avšak nezmienil sa, a ani nepožiadal o zrušenie termínu z dôvodu postúpenia

pohľadávky. Konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovanému v 1.
rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko po začatí konania
zanikol bez právneho nástupcu a žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nahradiť trovy odvolacieho konania. Odcitoval ust. § 530 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
oznámenie o postúpení pohľadávky z 2. apríla 2019, ktoré zaslal žalovanému v 3. rade, B.. C. R.,

obsahovalo informáciu, že na základe dohody zmluvných strán a v súlade so zmluvou o postúpení
pohľadávok môže nový veriteľ vymáhať postúpenú pohľadávku podľa § 530 Občianskeho zákonníka v
menepôvodnéhoveriteľaanaúčetnovéhoveriteľa.Týmtopovažujezazrejmé,ženažiadosťpostupníka
vymáha pohľadávku vo svojom mene a na jeho účet, a preto nebolo nutné podať návrh na zmenu strany
sporu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne ustálil skutkový stav a právne posúdil vec, ak dospel k

záveru, že žalobca stratil aktívnu legitimáciu. Jeho odôvodnenie považuje v tejto časti za nedostatočne
odôvodnené až arbitrárne, nakoľko z neho nie je zrejmé, či súd prvej inštancie na prehlásenie žalobcu
prihliadal, resp. ak na toto prehlásenie neprihliadal, z akého dôvodu ho nepovažoval za relevantné a
ako toto prehlásenie právne posúdil. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru. Rozhodnutie súdu prvej
inštancievovzťahukvýrokuozastaveníkonaniapovažovalzazmätočné,pretožesúdtaktiežneobjasnil,

aké skutkové a právne závery ho viedli k zastaveniu žaloby, a nie k zastaveniu konania. Rovnako za
neodôvodnené považoval aj rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu žalovaného
v 1. rade a žalobcu s poukazom ust. § 257 CSP. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní žalobcom formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by
poukazovali na to, že konanie má aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne,

a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. §
380ods.2CSPnavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienokmusíprihliadaťajkeďnebolivodvolacích
dôvodoch uplatnené.6. Žalovaná v 2. rade považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a nestotožnila
sa s odvolaním žalobcu. Podľa jej názoru žalobca ako postupca nesplnil kumulatívne podmienky podľa
ust. § 530 Občianskeho zákonníka, aby mohol vymáhať nárok vo svojom mene a na účet postupníka,

a to že predmetnú pohľadávku nevymáha súčasne postupník a že postupca preukáže dlžníkovi súhlas
postupníka s týmto vymáhaním. K prvej podmienke uviedla, že v oznámení o postúpení pohľadávky
podľa § 526 Občianskeho zákonníka je jasne uvedené, že peňažné prostriedky na splnenie záväzku sa
majú vkladať v prospech účtu nového veriteľa a teda v jazykovom prevedení je jasne vyjadrený prejav
vôle, spočívajúci v tom, že postupník bude od postúpenia pohľadávky vymáhať pre seba a na svoj účet.

K druhej podmienke skonštatovala, že postupca nepreukázal súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
Zároveň upozornila, že postupca existenciu tohto súhlasu doposiaľ nepreukázal ani v konaní ani mimo
neho. Zdôraznila, že pasivita žalobcu v preukázaní hmotnoprávnych podmienok nemôže byť v žiadnom
prípade na ťarchu žalovaným. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný v 3. rade bol v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

v súlade s § 378 a § 219 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba čiastočne.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny
predpis,alenesprávnehovyložil,príp.honadanýskutkovýstavinaknesprávneaplikovalazpodradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

13. V prvom rade odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku, ktorým súd
prvej inštancie zastavil žalobu voči žalovanému v 1. rade, ako aj výroku o náhrade trov konania voči
žalovanémuv1.rade.Odvolacísúdktomudodáva,ževprípadevýrokuozastaveníkonaniaideozrejmú
nesprávnosť, avšak v konečnom dôsledku nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Je zrejmé, že súd
prvej inštancie mienil zastaviť konanie proti žalovanému v 1. rade, i keď to nesprávne naformuloval.

14. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, stranami sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu má
ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá
procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. (§ 60, § 61, § 62 CSP)

15. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Právnické osoby zapisované
do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu (a aj spôsobilosť
byťúčastníkomkonania),dňomsvojhovzniku,ktorýmjedeňichzápisudouvedenéhoregistra,astrácajú
túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.

16. Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas
konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby), ale tiež aj v priebehu
konania,jeneodstrániteľnýmnedostatkompodmienokkonania,súdpostupujepodľa§62CSPakonanie
zastaví.

17. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že v priebehu konania
bol žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.P. Group, spol. s r.o. zrušený bez likvidácie k 31.10.2013 a ex
offo vymazaný z Obchodného registra ku dňu 9.4.2014. Preto odvolací súd nesprávny a zmätočný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil, zrušil a rozhodol o zastavení

konania voči žalovanému v 1. rade pre nedostatok podmienky konania v súlade s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami.

18. Vo zvyšujúcej časti sa odvolací súd stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v poukazuje (§ 387 ods. 2

CSP). Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP.

19. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tvrdil (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že je vo veci
aktívne legitimovaný.

20. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a

druhá strana subjektom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti, o plnenie ktorej v konaní ide, sa
v sporovom konaní používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že mu uplatnený nárok

patrí (žalobca), v skutočnosti nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je povinný
plniť (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, uverejnený v periodiku Zo súdnej praxe č. 46/2008).Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby (por. napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2015, sp. zn. 4 Obdo 7/2014). I napriek tomu, že
na posudzovaný prípad prvoinštančný súd aplikoval správnu normu, sčasti ju nesprávne interpretoval.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správne posúdil, že za situácie,
keď žalobca postúpil pohľadávku na postupníka, stratil v konaní aktívnu legitimáciu. V danom prípade
však bolo povinnosťou žalobcu, ak postupoval v zmysle ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
preukázať žalovaným dohodu s postupníkom, na základe ktorej by bol oprávnený vymáhať pohľadávku
vo svojom mene na účet postupníka. Žalobca žalovaným nepredložil dôkaz svedčiaci o tom, že takáto

dohoda existuje. V danom prípade, na rozdiel od ust. § 526 druhá veta Občianskeho zákonníka, kde
je stanovená povinnosť postupníka preukázať postúpenie pohľadávky dlžníkovi, v ust. § 530 ods. 1
Občianskehozákonníkajestanovenápovinnosťpostupcupreukázaťdlžníkovisúhlaspostupníkastýmto
vymáhaním. Ak by žalobca takúto dohodu žalovaným preukázal bolo by povinnosťou súdu pokračovať v
konaní aj za situácie, že by žalobca nepožiadal o zmenu účastníka na strane žalobcu v zmysle ust. § 80
CSP. Neobstojí námietka žalobcu, že v oznámení o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že na základe

dohody s postupníkom a v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok môže nový veriteľ vymáhať
postúpenú pohľadávku podľa § 530 Občianskeho zákonníka v mene pôvodného veriteľa a na účet
nového veriteľa. V danom prípade tak súdu prvej inštancie neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť pre
nedostatok aktívnej legitimácie.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zároveň akcentuje, že poučovacia povinnosť súdu
je zameraná na pomoc stranám sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale
súd nemá povinnosť, a ani oprávnenie, poučovať strany sporu o jeho hmotnoprávnych oprávneniach
a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne
alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2001, sp. zn. 5 Cdo 130/01, tiež rozhodnutie R 65/96).

22.Odvolateľtedaneuviedolžiadnetakévecnéaprávnerelevantnédôvody,ktorébypreňhoakožalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že

námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom
výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku
o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade uviesť, že predmetný výrok bol v podstate
vecne správny, hoci odôvodnenie vychádzalo z nesprávneho predpokladu. Bolo namieste tieto trovy

odôvodniť procesným úspechom podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
v 1. rade zanikol, v dôsledku čoho muselo byť konanie v tejto časti zastavené, nebolo možné stranám
priznať náhradu trov konania.

23. Žalobca ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná v 2. rade bola v odvolacom

konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP). Žalovaným v 1. a 3. rade v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).