Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Eva Fulcová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/221/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201410
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201410.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450 proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05
Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. LOGISPOINT, s. r. o., so sídlom Mokrohájska cesta
10, 841 04 Bratislava, IČO: 51 090 651, 2. Obec Zohor, Obecný úrad, Nám. 1. mája 1, 900 51 Zohor, IČO:
00 305 235, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo
dňa 08.06.2021, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08.06.2021 doručený
Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.08.2021 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“)
dňa 24.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odboru starostlivosti o
životné prostredie č. j.: OU-MA-OSZP-2021/007432/GAM zo dňa 17.03.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na
základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, že zmena navrhovanej činnosti „LOGISTICKÉ
A KONSIGNAČNÉ CENTRUM ZOHOR“, ktorej navrhovateľom je AUTOPARKY GROUP, s. r. o.,
Mokrohájska cesta 10, 841 04 Bratislava, IČO: 51 090 651 sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitý výkon alebo
právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na § 13 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že
hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majúpoškodeniu zabrániť.“ Dôvodnosť odkladného účinku žalobca založil najmä na tom, že s ohľadom na
neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné
prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová
príprava a najmä prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah
do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný
zmierňujúcimi opatreniami. Uviedol, že táto otázka nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná, avšak
vzhľadom na zásadu preventívnej opatrnosti vyjadrenú v § 13 zákona č. 17/1992 Zb. nesmie byť
prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia. Za ďalší dôvod pre priznanie odkladného účinku
považoval žalobca právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte
zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti, čo sa zabezpečí práve
priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Inak bude toto právo verejnosti popreté.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 16.09.2021 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal
stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. S návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil a žalobu žiadal
zamietnuť.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladnéhoúčinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,
o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie
o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená
ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia
určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a s vyjadrením žalovaného k žalobe, návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a
administratívnym spisom žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia
uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu
závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil.
Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v
čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a nepredložil žiadne dôkazy
osvedčujúce žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Poukázanie na ust. § 13
zákona č. 17/1992 Zb. samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich okolností o hrozbe nebezpečenstva
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, a to najmä uvedením druhu hroziacej
škody, jej rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších možných následkov, nie je dôvodom
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné ust. § 13 zákona 17/1992 Zb. predpokladá
rovnako ako ust. § 185 SSP hrozbu nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia.
Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť
túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Pokiaľ
žalobca v návrhu neuviedol aká škoda či ujma na životnom prostredí hrozí, resp. ju dostatočným
spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval, správny súd nemôže posúdiť dôvodnosť takto všeobecne
formulovaného návrhu. Pri ďalšom dôvode, ktorý žalobca v návrhu uviedol ako dôvod pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a to popretie práva verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského
dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené
všetky možnosti, ak nebude správnej žalobe priznaný odkladný účinok, žalobca tiež nešpecifikoval aká
závažná ujma, či škoda mu hrozí. Podľa názoru správneho súdu mal žalobca, ako aj iná verejnosť, v
administratívnom konaní možnosť vyjadriť sa k projektu zasahujúcom do životného prostredia, preto
nemôže dôjsť k popretiu práva verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ako to tvrdí žalobca.
Žalovaný sa zaoberal pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré mu boli doručené do 21
dní od zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia na
úradnej tabuli obce. Žalobca v návrhu neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý
zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí
správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe
odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, krajský súd je toho názoru, že žalobca
neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
15. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietolnávrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým
spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, neosvedčil splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto správny
súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.