Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 23, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200295
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru

a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Sila prírody
s.r.o., Hlinná 165/31, 055 01 Margecany, IČO: 46 615 351, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš,
Advokátska kancelária so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1040687/2016/Vi zo dňa 07. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 18.07.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 1040687/2016/Vi zo 07.06.2016, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice - centrála, sp.
zn. 263418/2016 zo 14.03.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú
nezákonné, pretože v nich uvedené tvrdenia sú získané na základe nesprávneho úradného postupu,

ktorý vidí v tom, že žalobcovi neboli poskytnuté základné ústavné práva na svoj ochranu v rámci
správneho, respektíve daňového konania. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje presný popis
skutku spáchania správneho, respektíve daňového deliktu, čo spôsobuje podozrenie, že skutok môže
byť zamenený s iným skutkom, pričom pre účastníka je najdôležitejšia výroková časť rozhodnutia.
Pokiaľ výrok rozhodnutia nie je presný, zrozumiteľný a určitý, potom je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov. Procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 139 ods. 2 SSP a podľa § 63 ods. 5
Daňového poriadku povinnosť súdu, správneho orgánu, respektíve daňového orgánu nielen rozhodnúť,

ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Žalovaný zaťažil svoje
rozhodnutie vadami spočívajúcimi v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
účastníkovi konania sa postupom správneho orgánu odníme možnosť konať pred súdom a súčasne bolo
postupované aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave, prečo
nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu,
prečo považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

3. Ustanovenie § 16b ods. 3 a § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej
pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej„zákon č. 289/2008 Z.z.“ resp. „zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice“) považoval za
protiústavné,pretoževprvomradeodporujezákonusvyššouprávnousilou,ktorýmjeÚstavaSlovenskej
republiky. Ustanovenia sa v prvom rade priečia článku 1 Ústavy SR v tom, že sme právnym štátom a tým,

že sa nedoručuje rozhodnutie účastníkovi konania do vlastných rúk, odníma sa mu ústavné právo byť
účastníkom konania. Uvedený zákon je asi jedinou zákonnou úpravou, kde sa tak závažný dokument,
akým rozhodnutie vo veci samej bezpochyby je, nedoručuje účastníkovi konania do vlastných rúk, ale
kontrolný orgán ho môže doručiť osobe, s ktorou spíše zápisnicu, teda môže rozhodnutie doručovať aj
upratovačke alebo vrátnikovi alebo osobe, ktorá nemá s účastníkom konania žiadny vzťah. Zákonné

doručovanie do vlastných rúk upravuje Daňový poriadok v § 31 ods. 3, takže právnickej osobe sa
doručuje osobe, ktorá je oprávnená konať v jej mene. Povinnosť doručovať rozhodnutie do vlastných rúk
je potom upravené v Daňovom poriadku v § 63 ods. 1. Žalovaný si ustanovenie o doručovaní rozhodnutí
podľa ERP vykladá príliš formalisticky a keby malo dochádzať k takému stavu, ako ho chápe žalovaný,
správny orgán bez toho, aby sa vysporiadal s identifikáciou, definíciou a výkladom pojmu osoba, ktorá
toto rozhodnutie odmietne prevziať, tak potom by nebolo potrebné vôbec doručovať dôležité listiny

určenédovlastnýchrúkúčastníkakonania.Onnemalžiadneprávnemožnostinasvojuobranuvprocese
správneho, respektíve daňového konania, pokiaľ sa o týchto krokoch vôbec nedozvie, respektíve ani
nedozvedel. Žalovaný sa ani nesnažil dokázať doručenie rozhodnutia do vlastných rúk jemu a poukázal
len na chybné a nedostatočné chápanie výkladu predmetného ustanovenia právneho predpisu bez
riadneho vysporiadania sa s definíciou osoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať, pričom pod pojmom

osoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať, resp. osoba, s ktorou sa spíše zápisnica, zákonodarca mal
na mysli účastníka konania - podnikateľa, resp. jeho oprávneného zástupcu. Odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného na strane sedem, odsek štvrtý považoval za krajne zavádzajúce a irelevantné, nakoľko
žiadnym spôsobom ďalej nezdôvodnil akú mal odvolateľ možnosť vyjadriť sa k zisteniam colného úradu
obsiahnutým v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2016. Pre riadne, spoľahlivé a dostatočné

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a úradného postupu navrhol v prvom rade vysporiadať sa s otázkou,
či osoba, s ktorou sa o zistení porušenia tohto práva spísala zápisnica, je tou osobou, ktorá má
preberať všetky práva a povinnosti účastníka konania - podnikateľa daňového subjektu, resp. či tou
osobou môže byť aj brigádnik, upratovačka, čašník a pod.. V konečnom dôsledku takéhoto svojvoľného
konania a chápania inštitútu právneho predpisu o doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk môže dôjsť k

úplnému zrušeniu živnostenského oprávnenia kontrolovanej osoby, nakoľko po opakovaných kontrolách
žalovaného s tými istými nedostatkami má žalovaný možnosť navrhovať odobratie živnostenského
oprávnenia a v niektorých prípadoch má až povinnosť navrhnúť zrušenie živnostenského oprávnenia.

4. Nezákonný postup žalovaného, ako aj colného úradu, videl v tom, že administratívny spis nie je

žurnalizovaný a v tejto súvislosti odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžf 10/2010 a aj sp. zn. 2Sžo 201/2010, kde najvyšší súd uviedol, že i veci správnych deliktov majú
v zmysle ustálenej Štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny
orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady
správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje

právo na spravodlivý proces. Žalovaný mu nedal príležitosť na dôkladné objasnenie veci a v rámci
konania znemožňoval tento cieľ úpravy, svojim aktívnym správaním bránil uplatneniu práva, nenariadil
vo veci ústne pojednávanie a aj svojim pasívnym správaním opomenul svoju zákonnú povinnosť. Za
porušenie tohto procesného práva považoval situáciu, keď sa dozvedá o vykonaných, respektíve aj
nevykonaných dôkazoch až z rozhodnutia, ktoré sa mu dostane len do jeho dispozičnej sféry. V tejto

súvislosti poukazoval aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 231/2010 a na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5 Sžo 235/2010, v zmysle ktorých účastník konania má právo
sa k veci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní, klásť svedkom otázky. Ústne pojednávanie malo
byť nariadené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Aj z odporúčania Výboru ministrov Rady
Európy č. (91) o správnych sankciách vyjadril princíp viazanosti právom v článku 1, v ktorom Európske

správne právo rozšírilo správne konanie o záruky - právo byť vypočutý... . On, ani jeho splnomocnený
zástupca, nebol ani predvolaný na výsluch svedka, o čo ako účastník konania ani nemusí žiadať, lebo
ide o jeho ústavné právo byť vypočutý a ústavné právo byť prítomný pri výsluchu svedka. Podstatné je,
že došlo k porušeniu procesných práv účastníka správneho, respektíve daňového konania a v danom
prípade sa jednalo o kľúčového svedka, ktorý na otázku žalovaného „z akého dôvodu ste pri prijatí tržby

nevydali pokladničný doklad z ERP tvrdil, že neviem si to vysvetliť, buď som ho zabudol na prevádzke,
alebo sa mi stratil cestou“. Odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10 Sžd
19/2011.5. Dodal, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7), podľa ktorej všetky daňové subjekty
majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádzať z ústavnej zásady
rovnosti účastníkov (článok 47 ods. 3 Ústavy SR). V danom prípade po ukončení kontroly nebolo
uskutočnené správne, respektíve daňové konanie, v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje procesné
práva, najmä aby už v prvostupňovom konaní dostal príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na

to, aby jeho návrhy uspeli, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalším dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli
predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu a vyjadriť sa. Správne, respektíve daňové
konanie, sa v okolnostiach danej veci pre neho začalo bez prvej daňovej inštancie, teda prakticky až
vydanímrozhodnutiaouloženípokutynamieste,pričomtýmtopostupomboliporušenézákladnézásady
daňového, respektíve správneho konania, a to najmä zásada zákonnosti, zásada súčinnosti a zásada
rovnosti. Konanie pred správnym orgánom v danej veci je zaťažené tak výraznou procesnou chybou, že

v danom prípade ani neprebehlo prvostupňové správne, respektíve daňové konanie.

6. Poukazoval na ustanovenie § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého pri ukladaní
pokuty podľa ods. 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, pričom
poukazuje na nedostatočnosť odôvodnenia výšky pokuty. V závere prvostupňové rozhodnutia žalovaný

sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, resp. trvania,
nevyhodnotil jeho následky, pohnútky, okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo, aj
keď len poukazuje na to, že pokutu uložil v najnižšej možnej sadzbe stanovenej zákonom. Pokuta
uložená žalobcovi svojou povahou zasiahla do jeho základných práv, a to s ohľadom na jej výšku
a jej možné opakované ukladanie a na neodkladný účinok pokuty. Závažnosť jej dopadu je o to

výraznejšia, že bola ukladaná na základe voľného uváženia žalovaného, resp. jeho aparátu. Všeobecné
konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je ani podľa
názoru najvyššieho súdu dostatočným pre uloženie pokuty, napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 03. mája 2011 sp. zn. 3 Sžo 253/2010. Poukazoval aj na to, že prvostupňové rozhodnutie
nie je podpísané oprávnenou osobou, resp. že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou

osobou na rozhodnutí uvedenom konkrétne pplk. JUDr. Ing. A. Y. ako riaditeľom colného úradu, čo
spôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutie. Nevie posúdiť, či kpt. Ing. O. H. - vedúca zmeny,
je oprávnenou osobou podpisovať rozhodnutie žalovaného. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol
predložiť dôkaz - služobnú zmluvu kpt. Ing. O. H..

7. Colný úrad Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 263418/2016 zo dňa
14.03.2016 rozhodol podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. a uložil podľa § 155a ods. 1 a
2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov právnickej osobe Sila prírody s.r.o., Hlinná 165/31, Margecany úhrnnú
pokutu vo výške 350,00 Eur za správny delikt podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého

sa dopustil tým, že dňa 13.03.2016 pri výkone miestneho zisťovania vykonaného formou objednávky na
donášku na parkovisko Q. E. H. K. P., N. O. E. I. Č. Q. XX:XX hod. bolo colným úradom zistené, že pri
kontrolnom nákupe tovaru 1x pizza Košice v hodnote 5,90 Eur s krabicou v hodnote 0,30 Eur v celkovej
výške 6,20 Eur nebol pri prijatí tržby colníkom odovzdaný pokladničný doklad z elektronickej registračnej
pokladnice, čím konal v rozpore s § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. a za správny delikt podľa § 16a

písm. h) zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.03.2016 pri výkone miestneho
zisťovania na predajnom mieste - Y. K., Z. X, H. - O. E. H. bolo colným úradom zistené, že zamestnanec
podnikateľa nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici vklad hotovosti vo výške 249,56 Eur
podľa § 3 ods. 3, keďže podľa údaja o hotovosti na prehľadovej uzávierke zo dňa 13.03.2016 bola
hotovosť v elektronickej registračnej pokladnici vo výške 234,01 Eur, avšak vykonanou kontrolou bola

zistená hotovosť vo výške 483,57 Eur. Z uvedeného vyplýva zistený rozdiel v hotovosti vo výške 249,56
Eur, t. j. výška sumy nezaevidovaného vkladu hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici, čím konal
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z.. Pokutu je podnikateľ povinný zaplatiť
podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. do 3 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia na tam
uvedený príslušný účet. Pokuta môže byť zaplatená podľa ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008

Z. z. aj v hotovosti. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 1040687/2016/Vi zo 07.06.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisovrozhodnutieColnéhoúraduKošicezn.263418/2016zodňa14.03.2016potvrdil.Vodôvodnení
rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového správneho orgánu, ako aj s
tým, že tento postupoval v súlade so zákonom č. 289/2008 Z. z. a zákonom č. 563/2009 Z. z.. Odvolacie

námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán nepostupoval so žalobcom v úzkej súčinnosti, tento
mu neumožnil vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia týkajúcich sa nezákonnosti a nesprávnosti
úradného postupu správneho orgánu, porušenie zásad správneho konania, zásady zákonnosti konania
za súčasného nerešpektovania procesných práv žalobcu, ktoré nemohol uplatniť v konaní považoval
za právne irelevantné z dôvodu, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom č.

289/2008 Z. z.. K námietke poukazovania na porušenie jeho práv na spravodlivý proces vyplývajúci z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 201/2010, článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, článku 46 ods. 1 Ústavy SR a zákona č. 71/1967 Zb. uviedol, že
v konaní o uložení pokuty sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ale podľa
zákona č. 563/2009 Z. z., ako to vyplýva z § 17 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého v konaní o
sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak.

9. Ohľadne námietky týkajúcej sa výšky uloženej pokuty prvostupňovým správnym orgán mal za to, že
tento postupoval v súlade s § 16b písm. a) až f), s) a t), kde je stanovená výška pokuty od 330,00 Eur do
3.300,00 Eur a v danom prípade prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, trvanie a následky
protiprávneho stavu a uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia.

10. Pokiaľ sa týka zaregistrovania hotovosti do ERP (elektronická registračná pokladňa), nakoľko išlo
o špecifický spôsob vkladania hotovosti do peňaženiek donáškarov uviedol, že podnikateľ si pre účely
zákona č. 289/2008 Z. z. sám určí „pokladnicu“ - miesto odkladania tržby. Pre účely zákona č. 289/2008
Z. z. je nutné považovať všetky miesta, teda peňaženky donáškarov pizze spolu za pokladňu ERP a

z pozície dodržania aj § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. sa bude považovať súčet v nich uložených
peňažnýchsúmsevidovanýmstavomvERP,kčomuajvposudzovanomprípadedošlo,kedypokontrole
peňažných prostriedkov v ERP a v peňaženkách donáškarov pizze bol zistený skutočný stav vo výške
483,57Eur,pričompodľaprehľadovejuzávierkysamalavERPnachádzaťhotovosťvovýške234,01Eur
(suma vložená do ERP presiahla zákonom tolerovanú hodnotu 20,00 Eur a bola vo výške 249,56 Eur).

11. K nedostatočnému zdôvodneniu spotrebovania zakúpeného tovaru, čím bol zlikvidovaný dôkaz o
vykonaní kontrolných nákupov uviedol, že prevzatie tržby za nakúpený tovar, vydanie výdavku, v jednom
prípade nevydanie pokladničného dokladu z ERP neboli žiadnym spôsobom spochybnené pri miestnom
zisťovaní, čo dokazuje aj vyjadrenie donáškara pizze.

12. K námietke o nevykonaní ústneho pojednávania a odkaz na ustanovenie § 16b ods. 4 zákona č.
289/2008 Z.z. uviedol, že uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na použitie § 37 ods. 4 a § 19 zákona
č. 563/2009 Z. z., ktoré upravuje povinnosti zamestnanca spísať o miestnom zisťovaní zápisnicu, avšak
neukladá povinnosť vykonať aj ústne pojednávanie. Ustanovenie § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. len

príkladmo vymenúva o akých úkonoch je povinný správca dane vyhotoviť zápisnicu a zároveň upravuje
jej obsahové a formálne náležitosti. S touto námietkou súvisí aj ďalšia námietka žalobcu o porušení jeho
základného práva byť prítomný pri prerokovaní veci, pričom z ustanovenia § 16b ods. 3 a 4 zákona č.
289/2008 Z. z. sa pokuta za správny delikt ukladá rozhodnutím vydaným na mieste a toto rozhodnutie
sa odovzdá osobe, s ktorou sa spísala zápisnica o miestnom zisťovaní. Prvostupňový správny orgán v

danej veci takto postupoval, pričom nebolo jeho povinnosťou zabezpečiť prítomnosť konateľa žalobcu.

13. Ohľadne obsahových náležitosti výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia poukázal
na to, že výrok rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 63 ods. 3 písm. d) zákona č.
563/2009 Z. z. a takisto tomuto ustanoveniu zodpovedá aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré má všetky

náležitosti, ktoré vyplývajú z uvedeného ustanovenia.

14. K námietke sporného oprávnenia osoby, ktorá rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
podpísala uviedol, že oprávnenie na podpisovanie kpt. Ing. O. H., ako vedúcej zmeny, vyplýva z
interného podpisovaného poriadku Finančného riaditeľstva SR, čo je v súlade s § 16 ods. 3 zákona č.

289/2008 Z. z..

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.10.2016 navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobca podanie žaloby zdôvodňuje prakticky totožnými námietkami aké vzniesol v podanomodvolaní z 22.03.2016, keď k prípadu neuvádza žiadne nové skutočnosti, ale len opakovane namieta
rovnaké skutočnosti. Namieta celý administratívny spis, že nie je žurnalizovaný, čo má byť v rozpore
s princípmi spravodlivého konania, pričom uvádza, že absencia žurnalizácie administratívneho spisu

môže vytvárať priestor na manipuláciu s jeho listinami, pričom so všetkými námietkami, ktoré žalobca
uviedol v odvolaní, sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal a považuje ich za
nedôvodné.

16. Tvrdenie žalobcu, že administratívny spis nie je žurnalizovaný, je zavádzajúce a vyplýva to aj z

originálu predloženého administratívneho spisu súdu. Námietky, ktoré žalobca uvádza ohľadne zistenia
skutkového stavu veci má za to, že zistený skutkový stav bol zistený colným úradom a vyplýva najmä
zo zápisnice colného úradu o miestnom zisťovaní, zn. 263417/2016 z 13.03.2016, ktorá je svojou
podstatou jedinečným a neopakovateľným právnym úkonom, za dostatočné zistenie. Všetky námietky
žalobcu týkajúce sa nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu, a to, že nepostupoval v
úzkej súčinnosti so žalobcom, považoval za právne irelevantné, nakoľko v danom prípade colný úrad

postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z.. Ďalej dodal, že zákon č. 289/2008 Z. z. v
ustanovení § 16b ods. 3 a 4 upravuje osobitnú formu konania, ktorá má svojou povahou najviac spoločné
s blokovým konaním. Tejto osobitnej forme konania sa v prípade, ak sa priamo pri vykonanom miestnom
zisťovaní správcu dane zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 16a uvedeného zákona, správca dane
vo všeobecnosti má povinnosť vydať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Nakoľko správca dane

v rámci tejto osobitnej formy konania zistí spáchanie správneho deliktu priamo pri výkone miestneho
zisťovania, dokazovanie sa obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania,
resp. osoba prítomná pri miestnom zisťovaní právo podávať námietky k postupu colného úradu, k
zisteným skutočnostiam a tiež vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a poukazoval na §
39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z..

17. Ohľadne námietky, že v danej veci nebolo vykonané ústne pojednávanie poukazoval na § 16b ods.
4 zákona č. 289/2008 Z. z., kde toto ustanovenie odkazuje na použitie § 37 ods. 4 a § 19 zákona č.
563 /2009 Z. z., ktoré upravuje povinnosti zamestnanca správcu dane spísať o miestnom zisťovaní
zápisnicu o miestnom zisťovaní, avšak neukladá povinnosť vykonať ústne pojednávanie. Ustanovenie

§ 19 zákona č. 563/2009 Z. z. len príkladmo vymenúva o akých úkonoch je povinný správca dane
vyhotoviť zápisnicu a zároveň upravuje obsahové a formálne náležitosti zápisnice, pričom neukladá
colnému úradu povinnosť vykonať ústne pojednávanie.

18. K námietke, kde žalobca poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými

úvahami sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu
argumentáciu, ktorú uviedol v odvolaní a prečo považuje námietky za neopodstatnené, z ktorého dôvodu
je rozhodnutie nepreskúmateľné, uviedol, že tieto námietky považuje za neopodstatnené, lebo nemal
uviesť všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie, respektíve ktoré nie sú
podkladomprerozhodnutie,anineuviedoldôvodyprečoaktorédôkazynepoužilprerozhodnutieaprečo

ich nepreskúmal za bezobsažné a účelové, lebo žalobca neuvádza žiadnu príčinnú súvislosť medzi
akýmkoľvek podľa neho neuvedeným podkladom, alebo skutočnosťou pre rozhodnutie v odôvodnení
rozhodnutia, ktoré by mali nejaký dopad nedostatku k meritu prejednávanej veci.

19. Námietky, týkajúce sa porušovania práva žalobcu, na spravodlivý proces vyplývajúce z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 201/2010, článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Štrasburskej judikatúry a
nedoručenie prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk, považuje za skutkovo a právne irelevantné a
zavádzajúce, nakoľko z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že zákonom stanovený postup pre
dané prípady bol zo strany colného úradu dodržaný tým, že rozhodnutie colného úradu o uložení pokuty

č. 263418/2016 zo 14.03.2016 bolo riadne doručené v súlade s § 16b ods. 4 zákona č. 289/2009 Z. z.,
podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa ods. 3 sa odovzdá osobe, s ktorou o zistení
porušenia tohto zákona spísala zápisnicu; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi
do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne
rozhodnutie o uložení pokuty na miestne prevziať. Rozhodnutie colného úradu bolo riadne odovzdané

do vlastných rúk p. H., t. j. osoby, s ktorou sa o zistení porušenia toho zákona spísala zápisnica a ktorý
sa zaviazal o danej veci informovať vedenie spoločnosti, ktorý prevzatie rozhodnutia osobne potvrdil
svojím podpisom v čase jeho prevzatia, t. j. 14.03.2016 na poslednej strane uvedeného rozhodnutia.20. Krajský súd v Košiciach, ako správy súd, bez nariadenia pojednávania, za splnenia
podmienok uvedených v § 107 Správneho súdneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojeného

administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

21. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva tento zistený skutkový stav: Dňa
XX.XX.XXXX I. Č. Q. XX:XX E.. Colný úrad Košice vykonal v súlade s § 37 až 39 zákona č. 563/2009

Z. z. miestne zisťovanie u daňového subjektu Sila prírody, s.r.o. - žalobca v jeho predajni Y. K., Z. X,
H. - O. E.. Miestne zisťovanie sa začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle § 38 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. s tým, že colníci si objednali prostredníctvom mobilného telefónu v čase 19:38 hod
na donášku 1 x pizza Košice v hodnote 5,90 Eur s krabicou, o 20:40 hod. bola na určené miesto
doručená pizza donáškarom Y. P., ktorý odovzdal objednaný tovar, po prijatí finančných prostriedkov
vydalvýdavokaodovzdalobjednávkovýdoklad,naktorombolauvedenásuma6,20Eur,alepokladničný

doklad z ERP nebol colníkom odovzdaný. V prevádzkarni žalobcu colníci vykonali ďalší kontrolný nákup
a donáškar pizze V. H. im vydal tovar, ako aj pokladničný doklad o zaevidovaní tržby v ERP. Následne
colníci požiadali o umožnenie vstupu do prevádzky, s čím súhlasil predajca K. H. aj za prítomnosti
oboch donáškarov. Predajca K. H. sa preukázal pracovnou zmluvou uzavretou s podnikateľom, ktorý bol
informovaný o vykonaných dvoch kontrolných nákupoch. Jeden formou objednávky tovaru na donášku

a druhý priamym predajom v miestne prevádzky, ako aj s tým, že pri prijatí tržby donáškarom pizze
na základe objednávky nebol im vydaný doklad z elektronickej registračnej pokladne a pri druhom
kontrolnom nákupe v samotnej prevádzke doklad o zaevidovaní tržby z elektronickej registračnej
pokladnice im vydaný bol. Zároveň predajca bol vyzvaný, aby v ERP vykonal prehľadovú uzávierku,
ktorú aj vykonal a bol vyzvaný, aby zrátal hotovosť patriacu k ERP. Na prevádzke sa nachádza

jedna ERP a donášku vykonávajú traja zamestnanci. Všetku prijatú tržbu za predaný tovar evidujú
zamestnanci v jednej ERP. Pri prijatí objednávky zamestnanci objednávku zaevidujú do objednávkového
dokladu, kde sú uvedené údaje potrebné k donáške, objednávkové doklady slúžia len pre internú
potrebu zamestnancov. Po prijatí objednávky objednávaného tovaru zaevidujú v ERP prijatie tržby a na
tento tovar prilepia výdavkový pokladničný doklad na krabicu, aby mohli zákazníkom pri predaji tovaru

odovzdať aj pokladničný doklad. Donáškari pizze prijmú tržbu od zákazníkov do peňaženky patriacej
k ERP, pričom každý má pridelenú peňaženku určenú na prijímanie tržby. Predaj samotného tovaru je
uskutočňovaný aj v prevádzke a tržba prijatá na prevádzke je umiestnená v zásuvke pod predajným
pultom. Predajca pri kontrole zrátal hotovosť v zásuvke a v troch peňaženkách donáškarov pizze
určených na prijímanie tržby od zákazníkov, ktorá bola vo výške 483,57 Eur. Na prehľadovej uzávierke

zo dňa 13.03.2016 je uvedená výška hotovosti 234,01 Eur, z čoho vyplýva, že hotovosť v zásuvke a
v troch peňaženkách donáškarov pizze určených na prijímanie tržby od zákazníkov sa nachádzalo o
249,56 Eur viac ako je uvedené na prehľadovej uzávierke zo dňa 13.03.2016. Colníci, ktorí vykonali
kontrolu dňa 13.03.2016, spísali zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 263417/2016, ktoré zistili kontrolóri
pri vykonaní kontrolných nákupoch, ako aj pri prehľadovej uzávierke z ERP, ktorú pri kontrole podpísal

predajca K. H. a O.Š. Y. P. a na mieste samom prvostupňový správny úrad - Colný úrad Košice, vydal
rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 350,00 Eur za správny delikt podľa § 16a písm. e) a § 16a písm. h)
zákona č. 289/2008 Z. z.. Rozhodnutie bolo doručené do vlastných rúk predajcovi K. H., ktorý prevzatie
rozhodnutia potvrdil s poznámkou, že o danej veci bude informovať vedenie spoločnosti. Rozhodnutie
podpísala kpt. Ing. O. H., vedúca zmeny.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici, alebo vo virtuálnej
registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu
ihneď po jeho vytlačení z elektronickej registračnej pokladnice; iný doklad vyhotovený elektronickou

registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.

23. Podľa § 16a písm. e) a h) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho
deliktu, Správneho deliktu sa dopustí ten, kto
e) zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, ale

neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2 a 7,
h) nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici vklad
hotovosti podľa § 3 ods. 3.24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
Ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice alebo do virtuálnej registračnej pokladnice
hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v

elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, pričom vyhotoví doklad
označený slovom "VKLAD".

25. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania
správneho deliktu, Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa

a) § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 Eur do 3 300 Eur,
b) § 16a písm. g) až i), k) až n), p) až r) a u) až x) od 100 Eur do 3 300 Eur; pokutu za správny delikt podľa
§ 16a písm. h) daňový úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená
celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej
pokladnici okrem prijatej tržby podľa § 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20 Eur.

26. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
V konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu,19) ak § 16b
neustanovuje inak.
K poznámke 19) je uvedené - zákon č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z..

27. Podľa § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt,
za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý
je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné možné uloží úhrnu pokutu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne

delikty horné hranici sadzieb pokút rovnaké, horná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby
pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

28. Podľa § 155a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,

Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa ods. 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne
delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.

29. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/92/2016 zo dňa 2. marca 2017 správnu žalobu zamietol
a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd SR, ako kasačný súd, rozsudkom sp. zn.

5Asan/11/2017 zo dňa 21.02.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/92/2016 zo dňa
2. marca 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

30. Kasačný súd v bode 16 svojho rozsudku zdôraznil kasačnú námietku, že žalobca namietal
skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou, resp. že predmetné

rozhodnutie nie je podpísané osobou na rozhodnutí uvedenou, konkrétne pplk. JUDr. Ing. A. Y., ako
riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

31. Ohľadne tejto námietky kasačný súd v bode 34 uviedol, že túto námietku žalobcu ohľadom
preukázania podpisu oprávnenou osobou na prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotil ako dôvodnú. Táto

námietka bola uplatnená už v správnej žalobe a krajský súd sa s ňou vysporiadal nedostatočne, keď si
len osvojil tvrdenie žalovaného, že vedúca zmeny kpt. Ing. O. H.Á. je oprávnená podpisovať rozhodnutia
v súlade s interným podpisovým poriadkom, z ktorého vyplýva, že vedúci kontrolnej skupiny colného
orgánu podpisuje v mene riaditeľa colného orgánu. Krajský súd si túto tvrdenú skutočnosť neverifikoval v
administratívnom spise, ktorý je v tomto neúplný, pretože postráda písomný interný podpisový poriadok

žalovaného. Kasačný súd bol toho názoru, že podpis oprávnenou osobou na prvostupňovom rozhodnutí
jepodstatnouformálnounáležitosťoutohtorozhodnutiaapretojepotrebnébezakýchkoľvekpochybností
túto skutočnosť preukázať. Rovnako uzavrel, že ostatné námietky žalobcu ohľadom nesprávneho
posúdenia vyhodnotil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu. (bod 35
rozsudku).

32. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, správny súd právne uzatvára:33. Žalobca, ako podnikateľský subjekt, zodpovedá za to, aby sa v jeho prevádzkach dodržiavali právne
predpisy a zároveň si musí byť vedomý toho, že za nedodržiavanie právnych predpisov, teda za ich
porušenie, môže byť sankcionovaný. Zodpovednosť žalobcu za preukázané správne delikty podľa

zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice je objektívna a preto musí
znášať zodpovednosť za výsledok, ktorý bol zistený pri kontrolných nákupoch a pri kontrole na jeho
prevádzke. Vzhľadom na to, že zákonodarca koncipoval skutkové podstaty zákona č. 289/2008 Z. z. ako
objektívne, nevyžaduje sa preto zo strany kontrolovaného subjektu zavinenie, v danom prípade žalobcu,
a preto nie je možné prihliadať na nejaké subjektívne dôvody, na ktoré by žalobca poukazoval.

34. V prvom rade treba zdôrazniť, že súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že administratívny
spis žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nebol žurnalizovaný, pretože súdu spolu s
vyjadrením k žalobe žalobca predložil administratívny spis vzťahujúci sa na preskúmavané rozhodnutie,
ako aj prvostupňového správneho orgánu. Oba predložené administratívne spisy sú žurnalizované,
osobitne zviazané na pevno, teda táto námietka, že by administratívne spisy správnych orgánov neboli

žurnalizované, nie je opodstatnená.

35. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe ohľadne toho, že prvostupňový správny orgán
v konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti s ním, teda nebolo mu umožnené sa vo veci vyjadriť, nebol
vypočutý, nemohol klásť otázky, predkladať svoje vyjadrenia, označovať, respektíve predkladať dôkazy,

čím bol ukrátený na svojich základných právach, ako aj k námietke, že vo veci prvostupňovým správnym
orgánom nebolo nariadené ústne pojednávanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť úzkej
súčinnosti so správnym orgánom a aj týmto konaním - postupom správneho orgánu, bol ukrátený
na svojich základných právach, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z článku 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) s odkazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, že v konaniach o
správnom delikte, keďže ide o správne trestanie, je potrebné, aby bolo nariadené správnym orgánom
aj ústne pojednávanie. Správny súd tieto námietky považuje za nedôvodné, a to s poukazom na
ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z., kde v ustanovení § 16b ods. 3 a 4 sa upravuje osobitná forma
konania pri ukladaní pokút za správne delikty podľa tohto zákona.

36. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
Pokuty podľa ods. 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten
colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu
rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,
Rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa ods. 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia
tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných
rúk podľa osobitného predpisu a to aj, ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica odmietne rozhodnutie o

uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie,
ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení
pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.

38. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení platnom ku dňu spáchania správneho deliktu,

V konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b
neustanovuje inak.

39. Z citovaných ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice jednoznačne
vyplýva nielen to, že ide o osobitnú formu konania pri ukladaní pokút za správne delikty podľa zákona

č. 289/2008 Z. z., ale že pokuty pri zistených deliktoch možno uložiť aj na mieste samom rozhodnutím
a rozhodnutie o uložení pokuty sa odovzdá na mieste samom osobe, s ktorou sa o zistení porušenia
zákona spísala zápisnica a takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk.
Ide o všeobecnú povinnosť, kedy colný úrad, resp. správca dane, môže na mieste samom rozhodnutím
uložiť pokutu za zistený správny delikt. Ak správca dane v rámci osobitnej formy konania zistí spáchanie

správneho deliktu priamo pri výkone miestneho zisťovania, môže uložiť na mieste samom aj pokutu
za spáchaný a zistený správny delikt. Dokazovanie sa potom obmedzuje iba na vykonanie miestneho
zisťovania, kde má účastník konania, respektíve osoba prítomná pri miestnom zisťovaní, ako v danom
prípade, všetky práva a povinnosti účastníka konania. Pri miestnom zisťovaní bol prítomný predajcaK. H. a donáškar pizze Y. P., ktorí boli prítomní pri spisovaní zápisnice z miesta zisťovania. Zápisnice
riadne podpísali, mali aj právo podávať námietky k postupu colného úradu k zisteným skutočnostiam,
vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Je potrebné poukázať na ustanovenie § 39 ods.

1 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť
zamestnancovisprávcudane,ktorývykonávamiestnezisťovaniepomocasúčinnosťpotrebnúnaúčinné
vykonanie miestneho zisťovania, najmä má podať potrebné vysvetlenie, pričom tieto vysvetlenia podáva
dotknutá osoba do zápisnice správcu dane o miestnom zisťovaní v zmysle ustanovenia § 37 ods. 4 a do
zápisnice v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., to znamená, že takáto osoba môže vznášať

námietky proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní. Ako už bolo uvedené, postup správneho orgánu
pri ukladaní pokuty za správny delikt podľa zákona č. 289/2008 Z. z. je osobitnou formou konania, ktorú
uvedený zákon upravuje v § 16b ods. 3, 4, pričom v ods. 3 tohto ustanovenia je uvedené - pokutu
rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil a ak daňový
úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu -
tým osobitným predpisom je zákon č. 563/2009 Z. z.. Takto postupoval aj colný úrad, ako prvostupňový

správny orgán, ktorý pokutu za zistený správny delikt uložil na mieste samom, teda ak by colný úrad
pokutu za zistený správny delikt neuložil na mieste samom, tak potom by postupoval podľa zákona
č. 563/2009 Z. z., teda by sa nepoužil Správny poriadok, t. j. zákon č. 71/1967 Zb.. Keďže pokuta za
zistené správne delikty bola uložená na mieste samom, nebol teda dôvod, aby správny orgán nariaďoval
vo veci pojednávanie. Žalobca postupom colného úradu nemohol byť ukrátený na svojich základných

právach, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor, pretože ako už bolo uvedené,
ide o osobitnú formu konania, keď pri ukladaní pokuty za správny delikt sa táto môže uložiť priamo na
mieste. Spáchanie správneho deliktu sa vlastne zistí priamo pri výkone miestneho zisťovania, potom
už nie je možné, respektíve ani nie je potrebné nariaďovať pojednávanie a vykonávať ďalšie konanie,
ak je o spáchaní správneho deliktu spísaná zápisnica z miestneho zisťovania, ktorú podpíše osoba,

ktorá bola prítomná pri miestnom zisťovaní a ktorá mala možnosť klásť otázky, vyjadrovať sa k zápisnici,
navrhovať dôkazy, vznášať námietky aj proti obsahu zápisnice. V danom prípade osoby prítomné pri
miestnom zisťovaní, ktoré podpísali zápisnicu, žiadne námietky nevzniesli, ani nemali výhrady voči
obsahu spísanej zápisnice.

40. Zároveň v citovanom ustanovení § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. je upravené aj doručovanie
rozhodnutia o pokute na mieste, v ktorom je jednoznačne uvedené, že rozhodnutie po uložení pokuty
na mieste sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica a takéto
odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu.
Osobitnýmpredpisompodčiaroujeuvedený§31zákonač.563/2009Z.z.aakovyplývazpredloženého

administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie o uložení pokuty za správne
delikty na mieste bolo prevzaté K. H. - predajcom, ktorý má so žalobcom uzavretú riadnu pracovnú
zmluvu, a ktorý zároveň uviedol, že o danej veci bude informovať vedenie spoločnosti. Ide o osobitný
spôsob doručovania rozhodnutia do vlastných rúk upravený v § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.
z.. Nie je dôvodná námietka žalobcu ohľadne spôsobu doručovania do vlastných rúk rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, t. j. colného úradu, nakoľko ako bolo uvedené, rozhodnutie o uložení
pokuty za správne delikty bolo doručované v súlade s ustanovením § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008
Z. z..

41. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty, nakoľko podľa

§ 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z. pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 sa prihliada na závažnosť,
trvanie, následky protiprávneho stavu. Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 16a
písm. e) a podľa § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z. z.. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) daňový úrad
alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až f) od 330,00 Eur do 3.300,00
Eur a podľa písm. b) daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. g)

až i) od 100,00 Eur do 3.300,00 Eur. Pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h) daňový úrad alebo
colnýúradneuloží,akdaňovýmúradomalebocolnýmúradomzistenácelkovásumauloženejhotovostiv
elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby podľa
§ 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20,00 Eur. Teda žalobcovi bola uložená pokuta za 2 správne delikty,
pričom za delikt podľa § 16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z. z. nebolo možné pokutu neuložiť, pretože

kontrolou peňažných prostriedkov v ERP a troch peňaženkách donáškarov pizze bol zistený skutočný
stav hotovosti 483,57 Eur, pričom podľa prehľadovej uzávierky sa v nej mala nachádzať hotovosť vo
výške 234,01 Eur, teda bol zistený rozdiel vo výške 249,56 Eur, čo je viac ako možný zostatok 20,00
Eur. Keďže žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta za uvedené delikty celkom v sume 350,00 Eur, ide oprimeranú pokutu, ktorá zodpovedá tak závažnosti, ako aj následnom protiprávneho stavu, keďže bola
uložená na dolnej hranici rozpätia uloženia pokuty za spáchané správne delikty.

42. Podstatná časť žaloby poukazuje na to, že žalobca bol ukrátený na svojich právach postupom
správnych orgánov, a to predovšetkým prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci nenariadil
ústne pojednávania, čím mu boli upreté jeho základné práva nielen na vykonanie ústneho pojednávania,
ale predovšetkým na to, že nebol oboznámený so správnymi deliktami, o ktorých sa dozvedel až zo
samotného rozhodnutia. Nemohol sa k veci vyjadrovať, podávať návrhy na vykonanie dokazovania, byť

vypočutý pri výsluchu svedka a nebol oboznámený s obsahom zápisnice z miesta zisťovania, ku ktorým
námietkamsprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,ževdanomprípadežalobcovibolauloženápokuta
za správny delikt, ktorý bol zistený dňa 13.03.2016, a to podľa § 16a písm. e) správneho deliktu sa
dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej
pokladnici, ale neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2 a 7 a za správny delikt podľa písm. h)
nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej pokladnici vklad hotovosti podľa §

3 ods. 3, za ktoré delikty mu bola uložená pokuta podľa § 16b ods. 1 písm. a), b) zákona č. 289/2008 Z.
z.. Pokuta bola uložená na mieste zistenia, o čom bola colným úradom spísaná zápisnica o miestnom
zisťovaní dňa 13.03.2016. Podľa ustanovenia § 16b ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. pokuty podľa ods.
1, 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo
daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na

mieste,postupujepodľaosobitnéhopredpisuatýmosobitnýmpredpisompodčiaroujeuvedenýzákonč.
563/2009Z.z..Tedazákonodarcapretotokonanieosprávnychdeliktochvcitovanomustanoveníupravil
osobitnú formu konania a preto správny orgán nebol povinný postupovať podľa zákona o správnom
konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb., ani podľa zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb.. Zákon č. 563/2009 Z.
z., na ktorý zákon č. 289/2008 Z. z. pri ukladaní za správne delikty odkazuje, na konanie a rozhodovanie

o administratívnom delikte, neukladá správnemu orgánu povinnosť nariaďovať ústne pojednávanie.
Naviac, ak ide o osobitnú úpravu konania, že pokuty za zistené správne delikty možno ukladať na
mieste zistenia, potom neprichádza do úvahy ani analogicky postupovať v zmysle trestnoprávnej úpravy
tak, aby žalobcovi ako subjektu, ktorému obvinenému z administratívneho deliktu boli zabezpečené
záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu, a to predovšetkým právo na

obhajobu svojich práv spočívajúcich v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam kladeným
mu za vinu, navrhovať dôkazy, byť prítomný pri výsluchu svedkov atď., nakoľko zákonodarca výslovne
v zákone č. 289/2008 Z. z., a to konkrétne v ustanovení § 16b ods. 3 uvedeného zákona, nestanovil vo
veci administratívneho trestania nariadiť ústne pojednávanie. Preto, ak správny orgán v danom prípade
nenariadil ústne pojednávania za účelom opätovného zisťovania dopustenia sa správneho deliktu podľa

§ 16a písm. e) a h) zákona č. 289/2008 Z. z., ak pri miestnom zisťovaní osoby, s ktorými tieto delikty
boli zisťované a bola o tom spísaná aj zápisnica, nemožno dospieť k záveru, že správny orgán v danom
konanípostupovalvrozporesuvedenýmzákonomatedanezaťažilkonanietakouvadou,ktorábymohla
mať sama o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, na ktorú by musel súd v procese súdneho
prieskumu prihliadať aj z úradnej povinnosti.

43. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného, respektíve jeho výrok, sú nepreskúmateľné,
správny súd poukazuje na to, že obsahové náležitosti rozhodnutia, teda výroku, aj odôvodnenia,
sú presne špecifikované v § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého výrok
obsahuje údaje podľa písm. c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodovalo, lehota plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade
nákladov správy daní podľa § 12 a ak ide o peňažné plnenie, aj suma a číslo účtu príslušnej banky,
na ktorý má byť suma zaplatená. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu teda obsahuje
všetky náležitosti, ktoré vyžaduje uvedené ustanovenie. Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia sú tiež
upravené § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú

zrejmé úvahy pri hodnotení jednotlivých dôkazov a odôvodnenie obsahuje právne predpisy, na základe
ktorých rozhodol. Správny orgán podrobne, jasne, zrozumiteľne a jednoznačne konštatuje skutkové
zistenia, spája ich s príslušnou citovanou právnou úpravou, konštatuje dôsledok nesplnenia zákonom
vyžadovaných povinností, na základe čoho dospel k záveru, že v predmetnom prípade sa žalobca
dopustil správnych deliktov podľa § 16a písm. e) a h) zákona č. 289/2008 Z. z.. Žalovaný, ako odvolací

orgán, v preskúmavanom rozhodnutí sa osobitne vysporiadal s každou vznesenou námietkou zo strany
žalobcu,akoodvolateľa.Ztohodôvodusúdmázato,žerozhodnutiasprávnychorgánovvdanejveciboli
vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti.44. Žalobca rovnako namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je podpísané
oprávnenou osobou, respektíve že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na
rozhodnutí uvedenom, konkrétne pplk. JUDr. Ing. A. Y., ako riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje

nezákonnosť vydaného rozhodnutie.

45.Prvostupňovýsprávnyorgán(ColnýúradKošice)napadnutýmrozhodnutímzodňa14.03.2016podľa
§ 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. uložil podľa § 155a ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

právnickej osobe - žalobcovi úhrnu pokutu vo výške 350,- Eur. Predmetné rozhodnutie podpísala kpt.
Ing. O. H., vedúca zmeny v z. za pplk. JUDr. Ing. A. Y., riaditeľa colného úradu.

46. Kasačný súd svojím rozsudkom sp. zn. 5Asan/11/2017 zo dňa 21.02.2019 zrušil prvšie rozhodnutie
správneho súdu zo dňa 02.03.2017, ktorým bola žaloba zamietnutá. V bode 34 uviedol, že
podpis oprávnenou osobou na prvostupňovom rozhodnutí je podstatnou formálnou náležitosťou tohto

rozhodnutia a preto je potrebné bez akýchkoľvek pochybností túto skutočnosť preukázať, keďže ju
nebolo možné verifikovať aj vzhľadom na absenciu písomného interného podpisového poriadku
žalovaného.

47. Dňa 10.02.2020 predložil žalovaný Interný riadiaci akt č. 2/2014, účinný od 01.09.2014 a platný v

čase spáchania správnych deliktov zo strany žalobcu. Správny súd z jeho časti označenej Podpisovanie
písomností na colných úradoch - 4. diel, 2. oddiel - Rozsah podpisovania oprávnenia, bod 68 písm. b)
bod 1 zistil, že vedúci zmeny pobočky colného úradu podpisuje - v mene riaditeľa CÚ (v zastúpení)
najmä: 1. rozhodnutie o porušení colných predpisov (rozhodnutie na mieste).

48. Keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo takýmto typom rozhodnutia, ktoré je v
zmysle vyššie uvedeného odseku, je oprávnený podpisovať vedúci zmeny v mene riaditeľa colného
úradu (v zastúpení), má správny súd za to, že ani daná námietka žalobcu nie je dôvodná.

49. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia, oboznámením sa s podanou správnou žalobou, písomným

vyjadrením žalovaného a predloženými administratívnymi spismi dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom a ani z časti a

žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

51. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho
poriadku).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 (tridsiatich) dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).