Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330465
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:6118330465.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec
Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: N. P., rod.
O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XXX, zastúpenému: Centrum správnej pomoci Galanta,
so sídlom 924 01 Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, o zaplatenie 568,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti istiny vo výške 318,- eur s príslušenstvom zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 9. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 568,- eur s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
17. 12. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“), uzatvorila so žalovaným dňa

31. 10. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo XXXXXXXXX. Na základe
tejto Zmluvy poskytla spoločnosť žalovanému bezúčelový úver vo výške 1060,- eur. Žalovaný si s
právnym predchodcom žalobcu mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou
bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným, alebo či budú poskytnuté na účet predplatenej
platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej
karty, odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu Zákazníka so Zmluvou o
predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícií

najneskôr13.deňpodpisuZmluvy.Poskytnutiepeňažnýchprostriedkovžalovanémupreukazuježalobca
doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento
úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7.
kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy, 20.
11. 2014 a posledná splátka bola splatná dňa 25. 12. 2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť náklady v celkovej sume 350,- eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená

v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a poplatok za garantovanú službu (taktiež vo výške, ktorá je
vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1).
Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 31. 10. 2014 Zmluvu o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru / Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva odobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru / Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok
klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v

inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1
zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo
úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom
prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 545,90 eura. Žalobca so rozhodol ku prospechu
žalovaného tuto čiastku neuplatňovať.

Žalobca všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítava v súlade so zákonom
na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo Zmluvy (teda na 1060,- eur). Žalovaný pôvodnému
veriteľovi celkovo uhradil 392,- eur. Tato čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa
započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej
platobnej histórie.
Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky

v celkovej výške 492,- eur. Žalobca listom zo dňa 24. 7. 2018 - výzva pred podaním žaloby vyzval
žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 568,- eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel
medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t. j. 1060,- eur - 492,- eur = 568,- eur.
Žalobcasizároveňuplatnilzákonnéúrokyzomeškaniaododňanasledujúcompopostúpenípohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomne podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu.
V odpore žalovaný uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy uloženej v
platobnom rozkaze, ktorý si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky a unijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru, čo je v demokratickom

štáte neprípustné. Žalovaný žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a
rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite
poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú.
Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa. Zmluva sa riadi podľa Občianskeho zákonníka
a to § 52, 53, 54. Počas zmluvného vzťahu bol žalovaný dobromyseľný a veril, že Dodávateľ Provident

Financial, s.r.o., keďže zmluvy vyhotovuje, jedná zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EÚ a
nepredpokladá sa, že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Ide o neprijateľné zmluvné
podmienky Občianskeho zákonníka § 53 písm. g, h, k, o, p, r, t, u, v. Zmluva je predtlačená, formulárová
a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať tak, ako mu je predložená. Každá
zmluva musí obsahovať štyri obligatórne náležitosti a to:

1./ presné určenie účastníkov zmluvy,
2./ presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru - pôžičky,
3./ cenu ako odplatu a to pevnou sumou alebo splátkou, % úrokovej sadzby x počet splátok,
4./ čas zmluvy do kedy presne trvá a dátum konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok).
S poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka je dodávateľ viazaný podpísaným návrhom inak je

zmluva neplatná. Poplatok za spracovanie je neprijateľnou podmienkou. Odvolávanie sa na všeobecné
podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli
k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času, považujú sa za jednostranný úkon a
spotrebiteľ nie je nimi viazaný. Postúpenie pohľadávky považuje žalovaný za neplatné, nikdy mu
nebolo oznámené, ani postupníkom ani postupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je neplatná,

je neplatná i zmluva o postúpení. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky.
Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné ale fiktívne,
lebo právny poriadok SR ukladá žalobcovi, že je povinný oznámiť a doručiť do vlastných rúk v lehote do
90 dní a zároveň vyzvať spotrebiteľa, že musí zaplatiť presnú sumu a zistiť čo je dôvodom neplatenia,
poprípade dohodnúť odloženie splátok. Žalobca v žalobe tieto skutočnosti neosvedčil a nevykázal

doručenie. Ide tu o diskrimináciu z pozície silnejšieho, t. j. žalobcu, lebo dodávateľ má predpokladať
a vedieť, že v budúcnosti môžu nastať aj situácie, že občan môže prísť o prácu, o zdravie, popr.
nebude vládať splácať z iných podobných dôvodov. Toto musí ošetriť banka hneď na začiatku pri
poskytnutí úveru, napr. poistením úveru. Inak zodpovedá za škodu. Nemôže obstáť ani obviňovanie z
nedodržiavania platobnej disciplíny. Dôkazné bremeno leží na strane žalobcu. Podľa priloženej Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 10. 2014 mal Provident Financial s.r.o. poskytnúť úver vo výške 1060,-
eur, ktoré neposkytol. Tvrdenie žalobcu, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný
uzatvoril dňa 30. 10. 2014 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru/ o poskytnutí služby komfort žalovaný
poprel v celom rozsahu, pretože si neobjednal takú službu, táto mu bola vnútená, pričom ide o neplatnýprávny úkon. S poukazom na Občiansky zákonník ust. § 53 ods. 8 nie je povinný platiť za neobjednanú
službu a sú vylúčené i ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Zmluva je neplatná od počiatku a
žalobca sa mohol domáhať nárokov odo dňa 31. 10. 2014 v subjektívnej premlčacej lehote do 31. 10.

2017. Uplatnil preto námietku premlčania.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 5. 2020 pod č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XX tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 318,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej

časti súd žalobu zamietol. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 11,98
%. Voči rozsudku v časti uloženej povinnosti zaplatiť sumu 318,- eur s prísl. žalovaný podal odvolanie.
Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní dňa 29. 1. 2021 pod č. k. 9CoCsp/52/2020 - 140 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (prvý v poradí) a vo výroku o náhrade
trov konania (tretí v poradí) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v
právoplatne neskončenej vrátenej časti bude potrebné, aby sa v prvom rade prvoinštančný súd zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie, keď bolo na žalobcovi preukázať svoju aktívnu legitimáciu, teda
legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa (body 17. až 24. odôvodnenia

uznesenia). Spornou medzi stranami zostáva aj výška poskytnutého úveru, keď žalobca neuniesol
bremeno dôkazu o tejto skutočnosti. Opätovne je potrebné posúdiť aj námietku premlčania vznesenou
žalovaným.

6. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o povinnosti zaplatiť sumu 318,- eur s prísl.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.
4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania
je ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporového konania, t. j. povinnosť

tvrdiť skutkový stav a tento následne preukázať označením/predložením dôkazov. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla

splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,

má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok
pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 - Účastníci konania teda majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp.dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci).

8. Na základe uznesenia odvolacieho súdu (body 13,17-27, 41-42,49 tohto odôvodnenia) súd
vyzval žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam načrtnutých v uznesení odvolacieho súdu. Uznesenie
odvolacieho súdu si žalobca prevzal dňa 30. 3. 2021 a výzvu tunajšieho súdu dňa 9. 6. 2021 a napriek
tomu svoje tvrdenia nedoplnil a ani nepredložil súdu dôkazy (či nenavrhol doplniť dokazovanie na
preukázanie svojich tvrdení). Žalobca mal viac ako 6 mesiacov na to, aby si splnil ako bremeno tvrdenia,

tak aj bremeno dôkazu, avšak dôkazné bremeno neuniesol.

9. Súd nie je povinný poskytovať žalobcovi viac času, a to aj s poukazom na to, že dôkazné bremeno
mal uniesť už pri podaní žaloby (t. j. dňa 12. 9. 2018).

10. Súd poukazuje na to, že aj napriek doručenému predvolaniu na pojednávanie konané dňa 4. 11.

2021 žalobca nielen, že nezaslal písomné vyjadrenie k spochybňovaným skutočnostiam, ale ani sa na
pojednávanie nedostavil, čím sa sám vzdal svojho práva pred súdom preukázať oprávnenosť svojho
žalobou uplatňovaného nároku.

11. S poukazom na neunesenie dôkazného bremena potom súd musel žalobu zamietnuť, pretože sa

žalobcovi nepodarilo preukázať, vysvetliť, ozrejmiť nejasnosti, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom
uznesení.

12. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný,
mal by nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si ani neuplatnil, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.