Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011401
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121011401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2021, v trestnej
veci obžalovaného W. K., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b), písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/67/2021 zo dňa 25.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.d),ods.2Tr.poriadku zrušuje rozsudokokresnéhosúduvovýrokuotreste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému W. K., nar. XX.XX.XXXX D. C., trvale bytom
R. XXX/XX, G., B.. C., t. č. ÚVV
a ÚVTOS Prešov

u k l a d á :

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, Tr. zákona pri rovnosti poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného W. K. vinným z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- dňa 14.03.2021 v čase okolo 14.30 hod. v obci SvV. T. O. R. XXX/XX, B.. C., po predchádzajúcej
vzájomnej dohode so G. K. a I.. I. R., vošli bez súhlasu poškodených nájomcov do bytu nachádzajúceho
sa na prízemí dvojpodlažnej bytovky, a to tak, že najprv obvinený W.T. K. za použitia sily vytlačil vstupné
dvere do bytu, ktoré boli opreté o zárubňu a slúžili na zabránenie vniknutia do bytu a tak vošiel dovnútra
bytu, kde následne fyzicky napadol tam bývajúce osoby D. I. Z. J. I., a to tým spôsobom, že J. I. sotil na

zemaD.I.ťahalzavlasy,atoaždopríchoduW.Y.,ktoráhozapoužitiafyzickejsilyzbytuvytlačila,avšak
obvinený W. K. sa o pár minút opäť vrátil k bytu poškodených spolu s obvineným G. K. a obvineným I..
I. R., kde za použitia sily vytlačili dvere, ktoré sa v tom čase snažili poškodené držať z vnútornej strany
bytu, čo sa im však nepodarilo a tak obvinení následne vstúpili do bytu, kde poškodené fyzicky napadlipalicami, ktorými ich bili najmä do oblasti hlavy a hrudníka, ako aj do iných oblastí tela, kde uvedeným
konaním bola poškodeným W. Y. spôsobená tržná rana na temene hlavy a hematóm predlaktia ľavej
ruky, V. Č. pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a pomliaždenie ramena vľavo, a poškodeným nájomcom

bytu W. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. O.. R. XXX/XX, G., D. I., T.. XX.09.1993, bytom ul. R. XXX/XX, G.,
J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XXX/XX, G. Z. V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XXX/XX, G.,
žiadna škoda nevznikla.

Za to mu okresný súd, vychádzajúc zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania, uložil podľa § 194

ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, obžalovaný odvolanie, avšak len proti výroku o treste, ktoré dodatočne prostredníctvom

ustanovenej obhajkyne odôvodnil tak, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento oľutoval. Poukázal
na ustanovenie § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) a c) Tr. zákona, podľa ktorého, kto neoprávnene vnikne
do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím
slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, najmenej s dvoma osobami. Ďalej odvolateľ poukázal v

podanom odvolaní na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, podľa ktorého, súd môže znížiť
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v
konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Ďalej citoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona,
podľa ktorého, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest
odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej

sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. V zmysle § 39 ods. 4 Tr. zákona, v konaní o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm.
a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca
okolnosťpodľa§36písm.l)Tr.zákonaajednapriťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.m)Tr.zákona.Teda

podľa odvolateľa neprichádzala do úvahy aplikácia § 38 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný bol v minulosti
odsúdený za viacero trestných činov, ktoré vykonal. Je pravdou, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil
aj prečinu podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Za ten mu bol vtedy uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby 1 rok. Keďže
sa obžalovaný neosvedčil, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykonal dňa 15.07.2016. S

ohľadom na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona, minimálna výmera trestu odňatia slobody
bola v prípade obžalovaného, vzhľadom na jeho priznanie a následné schválenie dohody o vine a treste,
6 mesiacov. Obhajoba má za to, že súdom uložený trest má byť zákonný, čo zahŕňa aj povinnosť
súdu prihliadnuť na všetky zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré majú vplyv na konečnú výmeru
ukladaného trestu odňatia slobody. Obžalovaný má za to, že uložený trest je neprimerane prísny. Najmä

namieta, že súd v jeho prípade vôbec neaplikoval § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona v spojení s § 39
ods. 4 Tr. zákona, ale pri ukladaní trestu vychádzal výlučne z trestnej sadzby vymedzenej v § 194 ods.
2 Tr. zákona. V takom prípade však obžalovanému uprel zákonom priznanú možnosť mimoriadneho
zníženia trestu, bez právneho dôvodu a uložil mu trest v takej výmere, aký by mu bol pravdepodobne
uložený, aj keby sa nebol priznal. Pri ukladaní trestu je nutné prioritne vychádzať z princípu primeranosti

a nevyhnutnosti. Teda súd má uložiť nevyhnutne potrebný trest na nápravu páchateľa, ktorý nie je
zbytočne prísnejší, ako je skutok (trestný čin), pre ktorý je trest ukladaný. Obžalovaný priznaním a
oľutovaním svojho správania a trestného činu, ktorý bol jeho dôsledkom, preukázal jednak to, že si
uvedomil protiprávnosť svojho konania, ako snahu po náprave. Obžalovaný bol po celý čas trestného
konania vo väzbe, a to od 14.03.2021, t. j. už viac ako 7 mesiacov. Obhajoba má za to, že táto doba

postačuje na potrestanie a nápravu obžalovaného. Obžalovaný poukazuje najmä na to, že doma má
manželku a tri maloleté deti, ktoré sú odkázané samy na seba. Obžalovaný sa chce vrátiť k svojej
rodine a starať sa o ňu. Túto možnosť však nemá, pokiaľ je vo väzbe a následne bude umiestnený
do výkonu trestu odňatia slobody na dobu 24 mesiacov, t. j. ďalších 17 mesiacov. Obžalovaný taktiež
namietal, že súd prvej inštancie ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia. Ako už bolo uvedené vyššie, u obžalovaného nie je dôvod na zvýšený stupeň stráženia.
Preto navrhol, aby odvolací súd pri ukladaní trestu odňatia slobody tento uložil pod hranicou 2 rokov a
obžalovaného zaradil na jeho výkon s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal ďalej na ustanovenie
§ 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého, má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečenýčo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd je povinný pri ukladaní trestu vychádzať
z princípu proporcionality zásahu do základného ľudského práva obžalovaného na osobnú slobodu
vzhľadom na závažnosť, spôsob spáchania trestného činu, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a

skutočnosť, že ku skutku sa priznal a tento oľutoval. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery

páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za
splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Aplikujúc všetky vyššie uvedené prípustné
zákonné podmienky ukladania trestu odňatia slobody, možno v prípade obžalovaného dospieť podľa
názoru odvolateľa k trestnej sadzbe vo výmere dolnej hranice minimálne 6 mesiacov (§ 39 ods. 3
písm. e) Tr. zákona). Obhajoba i prokuratúra navrhovala, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia

slobody blížiaci sa dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Teda obhajoba je toho názoru,
že primeraným by bol nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere okolo 1 roka. Súdom uložený
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, navyše so zaradením do výkonu so stredným stupňom
stráženia, obžalovaný považuje za prekvapujúci a neprimerane prísny. Vzhľadom na vyššie uvedené
fakty a skutočnosti navrhol, aby krajský súd aplikujúc § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. zákona, zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie, čo do výroku o treste a tento nahradil novým výrokom o treste tak, že
obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do
výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý je mu kladený za vinu a okresný súd toto jeho vyhlásenie prijal. Ďalej bolo vykonané dokazovanie
len k výroku o treste.

Zodpisuregistratrestovobžalovanéhoplynie,žetentobolvminulostištyrikrátsúdnetrestaný,naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/14/2017 zo dňa 14.02.2017 pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trest obžalovaný vykonal 11.11.2019. V evidencii priestupkov
má obžalovaný vedené dva priestupky, a to na úseku cestnej premávky, ktorých sa dopustil ako chodec.
V mieste bydliska je charakterizovaný pozitívne s tým, že býva s družkou a s jedným dieťaťom, je
nezamestnaný, nezúčastňuje sa aktivačných prác v obci, má dobrú povesť a nevyhľadáva konflikty
medzi spoluobčanmi. Z ÚVV bol hodnotený pozitívne.

Krajský súd zistil, že rozsudok tak, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa
25.10.2021, nie je v súlade s jeho písomným vyhotovením, keď okresný súd obžalovanému uložil trest
odňatia slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, nie podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, ako je uvedené v
písomnom vyhotovení rozsudku. Vzhľadom však na to, že ide o väzobnú vec, krajský súd vychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania toto pochybenie okresného súdu napravil tak, že sám vo veci rozhodol

rozsudkom. Obžalovanému pri prečine porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona bolo
možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 1 až 5 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ktorý bol v obžalobe prokurátora kvalifikovaný
ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zákona, s poukazom
aj na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti už štyrikrát súdne trestaný, a to aj pre druhovo

totožnú trestnú činnosť, čiže v jeho prípade ide o špeciálneho recidivistu, od páchania trestnej činnosti ho
neodradilanipredchádzajúcivýkontrestuodňatiaslobody,ajspoukazomnaskutočnosť,žeporušovania
domovej slobody sa dopustil v posudzovanom prípade na dvakrát, keď obžalovaný prvý raz odišiel z
bytu poškodených a potom sa tam znovu vrátil s ďalšími spolupáchateľmi, bol krajský súd toho názoru,že nie je možné ukladať mu trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Za primeraný,
a to tak z hľadiska generálnej, ale aj individuálnej prevencie, vzhľadom na okolnosti prípadu, považuje
krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Správne súd prvého stupňa obžalovaného

pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
keďže obžalovaný už v minulosti opakovane vo výkone trestu odňatia slobody bol, čo ho neodradilo od
opakovania trestnej činnosti, preto je potrebné na neho pôsobiť práve výkonom trestu odňatia slobody
v tomto zvýšenom stupni ochrany. Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.