Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217445
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8313217445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ D. Z., F.. XX.XX.XXXX,
T. D. Č.. XXXX/XXX, XXX XX J., 2./ E. Z., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XXXX/XXX, XXX XX J.,
zastúpenými JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom v Udavskom 391, proti žalovaným: 1./ H.
T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ Š. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XXXX/XX, XXX XX J.,
zastúpenými JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, Košice, o určenie
priebehu hranice s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 17.08.2020, č. k. 12C/291/2013 - 275, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov CKN
XXXX/X, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a pozemkami žalovaných CKN XXXX/XX a CKN
XXXX/X v kat. úz. J., prebieha po oplotení, a to bodmi XX - XXX overený bodom X, XXX - X overený
bodom X, bodom XX, bodom XX - XXX, bodom XXXX - X =. XXXX - XX, bodom XX, bodom XXXX
- X =. N. =. XXXX - XX a bodom XXXX - XX overený bodom X tak, ako to vyplýva zo znaleckého

posudkuznalcaO..E.E.č.X/XXXXzodňa18.2.2016. Priznalžalobcomvovzťahukžalovanýmnáhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania sa rozhodne samostatný uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali určenia
priebehu hranice medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalovaných s odôvodnením, že
žalovaní spochybňujú priebeh hranice tak, ako bola určená v minulosti a neumožnili žalobcom výstavbu

nového oplotenia, resp. jeho časti, ktoré si žalobcovia chceli postaviť na mieste doterajšieho starého
oplotenia. Podľa súdu prvej inštancie v tomto konaní žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem
na žiadanom určení, ktorý spočíva v tom, že bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcov
týkajúce sa hraničnej čiary medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaných neisté. Vytýčenie hranice
medzi pozemkami, ktoré boli predmetom konania, má v podstate iba deklaratórny charakter a ide iba o
prenesenie súradníc z katastrálnej mapy geodetom na mieste samom, teda reálne v prírode. Vykonaným
dokazovaním mal za zistené, že priebeh hraničnej čiary medzi susediacimi pozemkami je potrebné určiť

tak, ako to v konaní navrhovali žalobcovia, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že pôvodné oplotenie,
ktoré v podstate tvorilo hraničnú čiaru dlhodobo, bolo postavené ešte rodičmi žalobcu v 1. rade a bolo
rešpektované aj právnymi predchodcami žalovaných. Tomu nasvedčuje aj vyšetrovací náčrt č. X z roku
XXXX. Je zrejmé, že prakticky až do roku 1994 neboli medzi stranami konania žiadne spory týkajúcesa hraničnej čiary a možno teda vyvodiť záver, že na základe dohody právnych predchodcov žalobcov
a žalovaných došlo k určeniu hraničnej čiary, ktorá bola následne dlhodobo užívaná a rešpektovaná
účastníkmi, či ich právnymi predchodcami, prakticky až do roku 1994 a týmto spôsobom došlo aj k

vydržaniu priebehu hraníc v rozsahu, ako to navrhovali žalobcovia a ako to vo svojom znaleckom
posudku č. X/XXXX potvrdil aj znalec O.. E. E.. Preto žalobe vyhovel a o trovách konania strán rozhodol
podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby priebeh

hraničnej čiary medzi susediacimi pozemkami strán konania bol určený v zmysle vytýčenia znaleckým
posudkom znalca O.. E. D., H.. Č.. X/XXX8, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj geometrický plán zo
dňa 20.07.2018. Uplatnili si zároveň nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a žalovaný v 1. rade zdôraznil, že na pojednávaní 17.08.2020 poprel, že by existovala
dohoda, v ktorej by bola určená hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, a to ani
medzi ich právnymi predchodcami. Majú za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem

na požadovanom určení ani nevyužili všetky právne prostriedky, ani nesplnili predpísané podmienky
v stavebnom konaní pri vydaní stavebného povolenia a namiesto toho sa obrátili so žalobou na súd.
Vytýkajú súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené rozhodnutie. Majú za to, že odôvodnenie
nevyplýva z vykonaného dokazovania a je v rozpore s tvrdeniami žalovaných, že došlo k posunu, resp.
ohnutiuplota.Súdprvejinštancieďalejneodôvodnilsplneniepodmienokvydržaniavovzťahukžalobcom

a zdôrazňujú, že strany sporu ani ich právni predchodcovia nikdy neuzavreli dohodu o užívaní časti ich
nehnuteľnosti, naopak medzi nimi nedochádzalo k neustálym sporom. Pokiaľ už od roku 1994 je zrejmé,
že žalobcovia mali medzi sebou rozpory ohľadom priebehu hraničnej čiary, neboli splnené podmienky
vydržania pozemku. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a súd prvej inštancie opomenul vykonané dôkazy a aj zistenia vyplývajúce z týchto pre vec
rozhodujúcich skutočností. Tvrdia, že svojim súkromným znaleckým posudkom O.. E. D. preukázali, kde
prebieha hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Preto, podľa ich názoru, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli na základe
týchto dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Majú za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil vydané rozhodnutie
a zároveň je na ich strane preukázaný naliehavý právny záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu by
bolo ich právne postavenie neisté. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaní nesúhlasia s hranicou medzi
pozemkami po existujúcom oplotení. Žalovaní nepreukázali, že ich právni predchodcovia s takýmto

určením hranice nesúhlasili. Opak je pravdou a problémy nastali až so žalovanými, ktorí začali na svojom
pozemku, ktorý je veľmi úzky, budovať rôzne prístavby bez príslušných povolení. Pokiaľ by žalobcovia
chceli určiť pôvodnú hranicu, tak by dom žalovaných stál cca 0,4 m od pozemku žalobcov. Zotrvávajú
tiež na tom, že žalovaných spoločná hranica so susediacou D. P. bola určená súdom v konaní sp.
zn. 17C/108/2003. Podľa tohto rozsudku bola hranica určená ako jestvujúci plot medzi žalovanými, a

to podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca O. U.. Podľa znaleckého posudku Ing. D. nesedí ani
hranica medzi žalovanými a parcelou z druhej, ľavej strany. Pokiaľ by sa mal zapísať geometrický plán
O.. D., vznikli by z tohto dôvodu ďalšie sporové konania.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia
prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká práva ochrana.

Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

6. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ust. § 126 vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva.
Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, avšak ani
preukázaním tohto oprávnenia nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný účastník má
právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného
bremena, či iných skutočností.

7. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom,
že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej
ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov
susedských vzťahov sú rovnaké.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom v čase začatia tohto konania,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podobnú úpravu obsahuje aj aktuálne znenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by
bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo, ak by sa
jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej a aj negatórnej žaloby
je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny
vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty

žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektami - odporcom popieraná existencia či neexistencia práva alebo
právneho pomeru u navrhovateľa. Teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania
jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi);existujeohrozenie
práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý možno odstrániť

určovacím výrokom.

10. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi
susednými pozemkami je sporná, čo je aj prípad prejednávanej veci a opodstatnenie takto
koncipovaného žalobného návrhu vyplýva aj z ust. § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení

platnom k 28.11.2013. So zreteľom na túto situáciu tak žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, čo správnym spôsobom vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

11. V danom prípade ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich
pozemkov, keď žalobcovia sú spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, kat. úz. J.

(parcely KN XXXX/X, KN XXXX/X, KN XXXX/X a KN XXXX/X) a žalovaní sú vlastníkmi parciel KN č.
XXXX/XX a KN č. XXXX/X (LV č. XXXX, XXXX, kat. úz. J.).12. Žalobcovia v konaní argumentovali tým, že hranica medzi danými pozemkami je vymedzená
oplotením, ktoré sčasti bolo realizované ich právnymi predchodcami, ako aj právnym predchodcom
žalovaných. Ich žiadosť o vydanie stavebného povolenia v súvislosti s výstavbou nového oplotenia bola

príslušným orgánom štátnej správy zamietnutá s odôvodnením, že hraničná čiara medzi pozemkami v
katastri nehnuteľností nie je zaznamenaná tak ako hranica, na ktorej sa nachádza súčasné oplotenie.

13. Za účelom nepochybného zistenia, či plot postavený medzi susediacimi pozemkami strán konania
sa nachádza na vlastníckej hranici medzi týmito pozemkami, súd prvej inštancie nariadil vo veci

znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie. Znalecký posudok č. X/
XXXX vyhotovil znalec O.. E. E., ktorý po ohliadke na mieste samom prijal záver, že priebeh hranice
medzi parcelami žalobcov a parcelami žalovaných prebieha po existujúcom oplotení. Znalec v tejto
súvislosti zistil, že v katastrálnom území J., bolo vykonávané technicko-hospodárske mapovanie (THM)
v roku 1970. Pred samotným zameraním bolo vykonávané pri tvorbe mapy THM miestne vyšetrovanie a
boli vytvorené vyšetrovacie a meračské náčrty. V tomto sporovom úseku hranice pri THM boli označené

a zamerané body N. - XXX - XXX. Takto bola odsúhlasená hranica právnymi predchodcami žalobcov
a žalovaných, čo bolo dokumentované Protokolom č. X (príloha č. X znaleckého posudku), ktorý bol
nimi aj podpísaný. Znalec ďalej zistil, že hranica u žalovaných bola definovaná geometrickým plánom
č. XXXXXXXX - X/XXXX, záznamom podrobného merania zmien (ZPMZ) č. XXXX. V tomto zázname
vlastníciŠ.T.I.H.T.podpisomvyjadrili,žepriebehhranícimjeznámyavtomtozáznamejejednoznačne

zobrazené, že hranicu tvorí oplotenie pozemku. Taktiež pokiaľ ide o žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov, znalec uviedol, že títo po THM majú definovanú hranicu geometrickým plánom č. XXX -
XXXX - XXX/XX a ZPMZ č. XXX, kde tiež svojim podpisom potvrdili upovedomenie o priebehu hranice
pozemku. Následne z parcely EN XXXX/X bola geometrickým plánom z roku XXXX a ZPMZ č. XXXX
odčlenená parcela XXXX/X a v roku 1994 bola odčlenená parcela č. XXXX/X, keď na všetkých týchto

dokladoch je priebeh hranice vyznačený ako oplotenie medzi spornými parcelami.

14. Znalec O.. E. E. tiež uviedol, že vykonal aj samostatné meranie metódou GPS s napojením na J.,
ktorého výsledky sú vyznačené v prílohe č. X znaleckého posudku a namerané údaje sú zobrazené
červenou čiarou. Podľa jeho zistení, oplotenie v teréne prebieha po bodoch X - X - XX - XX - XX, zobrané

v prílohe č. X červenou farbou. Porovnaním s katastrálnou mapou priebehu hranice po určených bodoch
(zobrazených fialovou farbou), tak ako bola zobrazená a odsúhlasená pri THM zistil, že oplotenie súhlasí
s priebehom hranice. Tento znalec tiež vysvetlil, že skúmaním W. N zistil, že reálne boli zamerané body
XXX - X, ktorý mal byť identický s bodom XX - XXX, XXX - X, XXX - X I. XXX - X. Ostatné body boli už
len predpísané. Poukázal na priebeh hranice zobrazený zelenou farbou vyjadrujúcou posun. Vysvetlil,

že tento posun nastal z dôvodu, že pri zameraní geometrického plánu v rozpore so smernicami pri
vykonávaní zmien v EN bol zameraný z krátkej strany, rajón XXXX, čo spôsobilo mylnú súradnicu bodov.
Bod XXX - X mal byť identický s bodom XX - XXX, bod XXX - X sa má nachádzať na spojnici bodov XX -
XXX a XX - XXX a bod XXX - X sa má nachádzať na spojnici bodov XX - XXX - N. (príloha č. X). Mylným
zameraním alebo chybným vyhodnotením súradníc podľa znalca nemožno meniť priebeh hranice, ktorá

bola ustálená a odsúhlasená právnymi predchodcami strán.

15. S ohľadom na námietky žalovaných sa k veci vyjadril znalec O.. E. E., odmietol vyjadrenia o
namietanom ovplyvňovaní jeho osoby a zotrval na záveroch vyjadrených v tomto znaleckom posudku,
čo potvrdil aj pri výsluchu na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 08.03.2018.

16. O správnosti takto vyjadrených záverov v konaní ustanoveného znalca nemal pochybnosti ani
odvolací súd a pokiaľ súd prvej inštancie vo veci rozhodol v intenciách dokazovania plynúceho z obsahu
tohto znaleckého posudku, hodnotí odvolací súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

17. Prvoinštančný súd sa ďalej správnym spôsobom zaoberal možnosťou prípadného vydržania hranice
medzi danými parcelami s ohľadom na dlhodobú držbu od obdobia roku XXXX. Vydržanie vlastníckeho
práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po
zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa

platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti veci“.18. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964, oproti skoršiemu právnu stavu, kedy platil
Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v podstate
rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964.

19. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Z. z., sa opätovne zaviedol
inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne sa ustanovením § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3, umožnilo
pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho

predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o tri roky u hnuteľných a desať
rokov u nehnuteľných vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan
nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp.
ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Tu však vydržanie nemalo za následok
nadobudnutie vlastníctva občanom, ale vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

20. Až ďalšou novelou Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Z. z.) sa
podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa
(nieštátu),umožnilavydržanieajvočištátu,akoajmožnosťvydržaťvlastníckeprávoprávnickouosobou.

21. Táto právna úprava držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikovala odlišne, len ju započítava

do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka), pričom účinky
súhrnnej právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu mohli nastať najskôr, tak ako je to aj v prejednávanej
veci k 01.01.1992. Neboli spochybnené zistenia prvoinštančného súdu v zmysle tom, že prakticky až
do roku 1994 tu neboli žiadne relevantné spory týkajúce sa priebehu hranice medzi pozemkami strán
konania, priebeh hranice do spomínaného obdobia bol pokojne užívaný a rešpektovaný, čo potvrdzujú

aj závery znalca O.. E. E. v znaleckom posudku č. X/XXXX.

22. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavané rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako vecne správne v dôsledku čoho poukazujúc na uvádzané závery rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

23. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách odvolacieho konania je potrebné poukázať na § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 CSP. Žalobcovia trovy odvolacieho konania nežiadali priznať a žalovaní vzhľadom na
výsledok odvolacieho konania nemajú právo na nich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).