Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117222877.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcov: 1. M.. Y. U., P..: XX.XX.XXXX,
N. E.I. XX, XXX XX E., 2. D.. G. U.Č., P..: XX.XX.XXXX, N. E. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení
Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO 51 913
984 proti žalovaným : J. Y. N. P.W. E. Y. I. H.. Č.. XXXX J. A. Ú. E. - U. A. P. O. Č.. XXXX E. U.. Ú.. E., U. D.

V.X.E.Č..X,J.U.V.V.V.H.,N..H..J.XX,XXXXXE.,M.:XXXXXXXX,ourčenieneplatnostipísomného
hlasovania, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/39/2017-97 zo
dňa 11.decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„I. Výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č.
XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od
06.10.2017 do 15.10.2017 a predmetom ktorého bolo zníženie príspevku do fondu prevádzky, údržby a
opráv pre vlastníkov nebytových priestorov tohto bytového domu, z r u š u j e.

II. U r č u j e, že pravidelný mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv sa pre vlastníkov
nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., na ulici E..,
znižuje na úroveň 50 % výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv
platného pre vlastníkov bytov tohto bytového domu.

III. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 9 odsek 7, § 10 odsek 1, 3, 6, § 11, § 14
odsek 1, 2, 3, 4, 8, § 14a odsek 6, 7, zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), Čl. 8, Čl. 15 odsek 1, 2, § 137 písm.

b), § 150 odsek 1, § 151 odsek 1, 2, § 186 odsek 2, § 191 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 139 odsek 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
02.11.2017 sa domáhali, aby súd rozhodol, že výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a

nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E., na ulici
E. P. X - XX v E., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 06.10.2017 do 15.10.2017 a predmetom ktoréhobolo zníženie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov
tohto bytového domu, sa zrušujú. Zároveň, aby súd určil, že pravidelný mesačný príspevok do fondu
prevádzky, údržby a opráv sa pre vlastníkov nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX,

zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., znižuje na úroveň 50 % výšky
pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv platného pre vlastníkov bytov
tohto bytového domu. Svoju žalobu odôvodnili tým, že ako prehlasovaní vlastníci nebytových priestorov
v bytovom dome, sa touto žalobou domáhajú ochrany svojich práv pred uznesením spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktoré predstavuje neprimeraný (zjavne

nespravodlivý) zásah do týchto ich práv.

4. Uviedli, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi ostatných bytov a nebytových priestorov
predmetného bytového domu. Žalobcovia uviedli, že dňa 24.07.2017 sa uskutočnila schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov uvedeného bytového domu, táto schôdza sa konala v priestoroch B. V.
na ul. E. X v E.. Na tejto schôdzi, okrem iného, vystúpil žalobca v 2. rade, ktorý predniesol svoj návrh

na zníženie výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory predmetného
bytového domu, a to na výšku 50 % výšky tohto poplatku pre vlastníkov bytov predmetného bytového
domu. Žalobca v 2. rade tento svoj návrh odôvodnil ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov“). V zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov je tento

návrh uvedený pod bodom č. 10.5 v časti rôzne. O tomto návrhu žalobcu v 2. rade bolo na schôdzi
vlastníkov hlasované s nasledujúcim výsledkom: - za návrh hlasovalo 33 prítomných; - proti návrhu
hlasovali 2 prítomní; - nikto sa nezdržal hlasovania; - spolu hlasovalo 35 prítomných. Návrh žalobcu v 2.
radebolsíceprijatýnadpolovičnouväčšinouprítomnýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovhodinu
po začatí schôdze, avšak vzhľadom na nízku účasť vlastníkov na bytovej schôdzi bolo rozhodnuté,

že správca k tomuto bodu pripraví písomné hlasovanie. Písomné hlasovanie o uvedenej otázke sa
uskutočnilo v dňoch od 06.10.2017 do 15.10.2017 od 15:00 hod. do 20:00 hod. Výsledky písomného
hlasovania boli zverejnené dňa 16.10.2017 a boli nasledujúce: - súhlasili: 4 - nesúhlasili: 79 - nehlasovali:
33 - spolu: 116. Návrh, o ktorom sa uskutočnilo písomné hlasovanie teda nebol prijatý nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

5. Žalobcovia majú za to, že výsledky tohto písomného hlasovania a stanovisko ostatných vlastníkov
bytov je v priamom rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 veta posledná zák. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Uviedli, že súčasný stav, kedy výška príspevku do fondu prevádzky, údržby a
opráv je rovnaká pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu,

žalobcoviapovažujúzazjavnenespravodlivý.Podľasúčasnéhostavusatotižvôbecnezohľadňujemiera
využívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu vlastníkmi nebytových priestorov.
Všetky nebytové priestory v predmetnom bytovom dome majú svoje samostatné vchody z verejných
priestranstiev, a teda vlastníci nebytových priestorov a ani žiadna iná osoba pri návštevách nebytových
priestorov nevyužíva žiadne spoločné priestory bytového domu, výťahy a ani iné spoločné technické

zariadenia bytového domu.

6. Ďalej poukázali na to, že v rámci zamýšľaného investičného zámeru na obnovu bytového domu
bol na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.07.2017 odsúhlasený konečný rozsah
investičného zámeru. Podľa projektu komplexného zateplenia bytového domu sa však zateplenie netýka

prízemia bytového domu, kde sa nachádzajú všetky nebytové priestory, ale zateplenie zatepľovacím
systémom na báze minerálnej vlny o hrúbke 160 mm sa začať až na prvom nadzemnom podlaží.

7. Zástupca žalovaných k žalobe uviedol, že písomné hlasovanie prebehlo v súlade s platnou právnou
úpravou a hlasoval len ten, kto hlasovať mal, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Poukázal na to, že rozhodnutie o investičnom zámere patrí vlastníkom v dome a proti nemu je možné
zo strany prehlasovaného vlastníka podať žalobu na príslušnom súde. Pokiaľ tak žalobcovia neurobili
v zákonnej lehote, platí rozhodnutie vlastníkov v dome. Bol toho názoru, že nie je možné rozhodnutím
súdu určiť, aká má byť výška príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, preto
navrhol žalobu zamietnuť.

8. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici E. P.. X -
XX v E. konanej dňa 20.07.2017 o 17.00 hod. na Y.. mal súd zistené, že v programe bolo okrem iného
v bode XX. 5 prerokovanie požiadavky žalobcu 2. rade o zníženie tvorby do fondu prevádzky, údržby aopráv pre nebytové priestory v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Kde žalobca 2. rade navrhol výšku tvorby na m2 tak, aby bola pre nebytové priestory o 50 %
nižšia ako tvorba do fondu na m2 pre byty podľa predajov hlasovania bol počet hlasujúcich za predložený

návrh 33 a počet proti bol 2 počet hlasujúcich bolo 35 v závere bolo konštatované, že vzhľadom
nízku účasť vlastníkov na domovej schôdzi k tomuto bodu správca prípravy písomné hlasovanie. Podľa
výsledkov a vyhlásenia overovateľov písomného hlasovania (č.l. sp. 38 ) zo dňa 16. 10. 2017, dňa
29. 9. 2017 bolo vyvesené oznámenie o písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 6. 10.
2017 do 15. 10. 2017 od 15.00 hod. do 20.00 hod. k bodom programu na hlasovacích lístkoch, ktoré

mali k dispozícii všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome počet bytov 112, počet
nebytových priestorov. Na otázku, či súhlasia so znížením tvorby do fondu prevádzky, údržby a opráv
pre nebytové priestory vždy o 50 % oproti tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv pre byty vyjadrili
písomný súhlas 4 hlasy, nesúhlasilo 79 hlasov a nehlasovalo 33 hlasov. V závere bolo konštatované, že
návrh nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Vo veci bol vypočutý žalobca v 2. rade, ktorý poukázal na písomné vyjadrenia a upozornil najmä na

projekt renovácie a zateplenia predmetného bytového domu, že tento obchádza nebytové priestory.
Celá renovácia má sa týkať len bytových priestorov. Príspevok do fondu opráv bytového domu sa má
zdvojnásobiť. Vlastníci nebytových priestorov, vzhľadom na projekt rekonštrukcie nemôžu očakávať za
to kompenzácie a ani zo strany zástupcov vlastníkov bytov im takéhoto prísľuby neboli prednesené. Ide
o nerovnováhu toho, že musia prispievať do fondu opráv a podieľať sa na rekonštrukcii celého bytového

domu, na druhej strane nemožno vo vzťahu k ich priestorom žiadne kompenzácie z toho očakávať. Vo
veci bola vypočutá žalovaná N. J., a súčasne vlastníčka nebytových priestorov v predmetnom bytovom
dome.Uviedla,žesúhlasísožalobou.Poukázalanasvojeskúsenostivovzťahuknebytovýmpriestorom,
kde vlastníci bytov sú nespravodliví. V danom prípade sa nevedia s nimi dohodnúť, vlastníci bytov
neakceptujú ich požiadavky aj keď prispievajú rovnakou mierou, čo sa týka fondu prevádzky, údržby a

opráv. Uviedla, že sa pokúšali, aby boli vymenené dvere a okná aj na nebytových priestoroch a rovnako
hradené z fondu opráv. Uvedené neschválili, podnet na osamostatnenie sa vykurovania elektrinou tiež
nebol priechodný.

9. V danej právnej veci súd mal za to, že ide o žalobu na usporiadanie práv a povinností pričom z

hmotného práva (ust. § 14 ods. 8) vyplýva, že súd má oprávnenie existujúci právny stav medzi stranami
modifikovať, teda zmeniť jeho obsah (usporiadať ho), pričom sa musí pohybovať v rámci pravidiel
ustanovených príslušnou hmotnoprávnou normou. V danej právnej veci súd z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že vlastníci nebytových priestorov - žalobcovia bez užívania spoločných priestorov
s vlastníkmi bytov ako aj ďalších zariadení v bytovom dome (napr. nevyužívajú výťahy inštalované v

predmetnom bytovom) sa v rovnakom rozsahu ako vlastníci bytov podieľajú na úhrade nákladov na
upratovanie, údržbu, osvetlenie a vykurovanie spoločných priestorov bytového domu a rovnako, tak aj
na úhrade nákladov na prevádzku, údržbu, spoločných priestorov daného bytového domu. Vlastníci
nebytových priestorov znášajú tieto náklady aj napriek tomu, že v súvislosti s týmito úhradami neobdržia
žiadne protiplnenie. Dokonca sporné nebolo ani to, že obnova bytového domu nepočíta s nebytovými

priestormi.Poukázalnadôvodovúsprávuauviedol,ženazákladepoznatkovzpraxesanovoustanovuje
spôsob tvorby fondu prevádzky, údržba a opráv domu v prípadoch, keď s bytom alebo nebytovým
priestorom je spojené užívanie len určitých spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu.
Tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv je upravená inak v tých prípadoch, kedy vlastníci nebytových
priestorov neužívajú spoločné zariadenia domu a ani všetky spoločné časti domu, teda nemajú osoh

z ich opravy alebo rekonštrukcie. Prax ukázala, že napr. v domoch sa nezatepľujú garáže alebo
nebytové priestory v prízemí, aj keď ich vlastníci sa preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv
domu podieľajú na financovaní zateplenia celého domu, ako aj na splácaní úveru. Navrhovaná úprava
má umožniť, aby boli pri tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv zohľadnené špecifiká niektorých
domov a obmedzené užívanie spoločných priestorov vlastníkmi nebytových priestorov a garáží pri

zachovaní princípu veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Vlastníkom nebytových priestorov alebo garáží
bude umožnené podieľať sa na tvorbe fondu inou výškou preddavku, než vlastníkom bytov, ktorá však
taktiež bude vychádzať z veľkosti podlahovej plochy nebytového priestoru alebo garáže.

10. Súd mal preukázané, že práve takáto situácia v predmetnom bytovom dome nastala a z týchto

dôvodov žalobe vyhovel. Následne vychádzajúc z predloženej sumarizácie zo strany žalobcov, ktorú
žalovaní nespochybnili, vyplynulo, že v roku 2015 bolo fondu prevádzky, údržby a opráv čerpané celkom
16 773,33 EUR, pričom mimo nebytových priestorov bolo čerpané 10 668,22 EUR, čo predstavuje 63,60
%, v roku 2016 bolo čerpaných celkom 14 707,69 EUR a čerpaných mimo nebytové priestory bolo 8906,65 EUR, čo predstavuje 60,50 %, v roku 2017 bolo čerpaných 31 366,83 EUR, ak čerpanie mimo
nebytových priestorov bolo vo výške 26 824,30 EUR, čo predstavuje 85,50 %. Z uvedených záverov
je zrejmé, že požadované zníženie mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre

vlastníkov nebytových priestorov daného bytového domu o 50 % je primerané a zohľadňuje špecifiká
predmetného bytového domu.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1, 2 C.s.p.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní včas. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a žalobu žalobcov zamietol ako neodôvodnenú. Zástupca
žalovaných nesúhlasí s výrokom o zrušení písomného hlasovania z dôvodu, že mu nie sú dostatočne
známe dôvody pre tento výrok súdu. Písomné hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, nie je preto dôvod, aby výsledky písomného hlasovania boli zrušené.
Návrh na zníženie príspevku pre vlastníkov nebytových priestorov do fondu prevádzky, údržby a

opráv bytového domu v písomnom hlasovaní neprešiel. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom
pre zrušenie hlasovania. Uviedol, že zákon nehovorí nič o tom, že by v prípade neodsúhlasenia
nižšieho príspevku pre vlastníkov nebytových priestorov malo byť hlasovanie neplatné. Ak by malo
platiť rozhodnutie súdu o zrušení výsledkov písomného hlasovania, odoprie sa tým vlastníkom právo
rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú domu, pretože len vlastníci v dome a nikto iný nemôže určiť

výšku mesačného príspevku na 1 m2 plochy bytu, resp. nebytového priestoru. Vo vzťahu k výroku II.
namietal, že tento výrok nemá oporu v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd sa
nezaoberal skutočnosťou, že v prípade zníženia príspevku určeného výrokom súdu vážnym spôsobom
ohrozí splácanie úveru vlastníkmi v dome a bankový dom je oprávnený vyvodiť voči vlastníkom domu
sankcie vo výške zvýšeného úroku. Podľa názoru odvolateľa súd nie je oprávnený rozhodnúť o výške

príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv v dome, keďže nemá na to splnomocnenie delegované
zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a už vôbec nemôže rozhodnúť o tom, že výška
má byť znížená o 50 % oproti vlastníkom bytov. Podľa jeho názoru nie je možné súdnou cestou žiadať
zrušenie slobodného rozhodnutia vlastníkov bytového domu, ktoré bolo vykonané v súlade s platnou
právnou úpravou.

13. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny a zákonný. Tvrdenie údajného ohrozenia splácania úveru na financovanie obnovy
bytového domu považujú za ničím nepodložené, nakoľko výpadok v príjmoch fondu prevádzky údržby
a opráv od vlastníkov nebytových priestorov v prípade zníženia ich príspevku by sa pohyboval rádovo v

desiatkach eur ročne, čo pri celkovej výške čerpaného úveru je mizivé percento. Došlo k porušeniu práv
vlastníkov nebytových priestorov hlasovaním, ktoré bolo napadnuté žalobou. Domáhajú sa ochrany
svojich zákonných práv keďže neexistuje iný orgán ako súd, ktorý by im takú ochranu mohol poskytnúť,
nakoľko v prípade existujúceho rozporu s vlastníkmi bytov budú vždy vlastníci nebytových priestorov
daného bytového domu v menšine a prehlasovaní. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalobcov podal vyjadrenie zástupca žalovaných. Uviedol, že právna úprava zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov delegovala na vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby
si hlasovaním určili výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Písomné
hlasovanie prebehlo v súlade s platnou právnou úpravou a preto nie je dôvod, aby sa týmto hlasovaním

ďalej zaoberal súd, nakoľko vlastníci legitímne vyjadrili svoj názor na výšku príspevku aj s prihliadnutím
naobnovubytovéhodomuačerpanieúveru.Žalobcoviamaliviackomunikovaťsozástupcamivlastníkov
domu, nie je možné, aby sa len tak znížil príspevok bez komunikácie a bez nejakej hlbšej analýzy celého
problému. Naďalej zotrváva na dôvodoch odvolania v celom rozsahu.

15. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Žalobcovia opätovne poukázali na skutočnosť,
že v tejto súvislosti využili všetky dostupné právne prostriedky na dosiahnutie nápravy nezákonného
stavu. Svoje návrhy predložili v písomnej forme správcovi dotknutého bytového domu, následne tieto
návrhy predniesli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej sa následne rozhodlo
o vyhlásení písomného hlasovania. Žalobcovia už nemali inú možnosť ako svoje návrhy a požiadavky

uplatniť súdnou cestou. Majú za to, že nerešpektovaním zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ust. § 10 odsek 1) zo strany správcu a ostatných vlastníkov bytového domu došlo k
porušeniu ich subjektívnych práv, ako aj subjektívnych práv ostatných vlastníkov nebytových priestorov
predmetného bytového domu. Podľa platnej právnej úpravy neexistuje iný orgán, než všeobecný súd,ktorý by o otázke porušenia subjektívnych práv žalobcov mohol rozhodnúť a poskytnúť im ochranu.
Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič, ani to, že písomné hlasovanie bolo zrealizované v súlade s
platnou právnou úpravou. Ohľadom výpadku príjmov do fondu prevádzky, údržby a opráv suma 62

500,- eur za 25 rokov (2500,- eur ročne), predstavuje 5,26 % celkovej výšky istiny čerpaného úveru.
Podľa údajov zverejnených správcom bytového domu, príspevky pripadajúce na nebytové priestory
predstavujú 7,05 % z celkovej výšky príspevkov za bytový dom ako celok. Výpadok príjmov po žalobcami
navrhovanom znížení príspevku by predstavoval iba niečo vyše 3,5 % celkového ročného príspevku do
fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil

ako vecne správny.

16. K vyjadreniu žalobcov podal vyjadrenie zástupca žalovaných. Uviedol, že podľa zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov len vlastníci sú oprávnení stanoviť a odsúhlasiť výšku príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, nemôže to urobiť súd alebo iná inštitúcia. Podľa zákona, ak
vlastníci bytov a nebytových priestorov neodsúhlasia nižšiu platbu pre vlastníka nebytového priestoru

do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vzhľadom na mieru využívania priestoru, nejde
automaticky o protiprávny stav. O protiprávny stav by išlo, ak by hlasoval ten, kto nie je vlastník bytu
alebo nebytového priestoru, prípadne by hlasoval v rozpore s úradne overeným splnomocnením. Vo
zvyšnej časti zotrval na svojich doterajších vyjadreniach v celom rozsahu.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

18. Podľa ustanovenia § 10 odsek 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase
písomného hlasovania, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané
náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón,

lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť
mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov
a garáží v dome.

19. Podľa ustanovenia § 14 odsek 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v
čase písomného hlasovania, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na
schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o

každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o
zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo
o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo
priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia,
ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť

aj notár alebo obec.

Podľa odseku 5, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej
istejvecinahrádzapredchádzajúcerozhodnutie.Prihlasovaníotejistejvecidojednéhorokaodplatnéhohlasovania sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, okrem hlasovania o veci, pri ktorej sa vyžaduje dvojtretinová väčšina. Ak sa o veci
rozhodovalo dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

pri hlasovaní do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa odseku 8, ak prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť
sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,

inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na
príslušnomsúdedomáhaťdočasnéhopozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytových
priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina
podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového

priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi splnomocnená osoba.

20. Podľa ustanovenia § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa odseku 2, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa odseku 3, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby
o zmene rozhodol súd.

21. K odvolacej námietke žalovaných, že súd nie je oprávnený rozhodnúť o výške príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a námietke, že nie je možné súdnou cestou žiadať zrušenie slobodného
rozhodnutia vlastníkov bytového domu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa
03.07.2013 sp.zn. PL. ÚS 110/2011-40 cit.: „Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej právnej
úpravy (vo väzbe na čl. 20 ods. 1 ústavy) ústavný súd ale považuje za kľúčový (už citovaný) § 14

ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého možno vyvodiť, že prehlasovaní
vlastníci bytov alebo nebytových priestorov sa môžu vo vzťahu k rozhodnutiam ostatných vlastníkov
bytov alebo nebytových priestorov (bez ohľadu na to, či išlo o rozhodnutie prijaté nadpolovičnou alebo
dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov) domáhať súdnej ochrany, t.
j. majú procesný prostriedok na zabezpečenie ochrany svojich práv.

V naznačenom kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že právo na ochranu vlastníctva podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy síce neobsahuje explicitnú procedurálnu ochranu, ale jeho autentická ochrana
znamená, že procedurálna ochrana je v ňom implikovaná. Ústavný súd už v náleze sp. zn. I. ÚS
23/01 uviedol, že slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy,
implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v

čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie (popri porušení
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy). Implicitnú procesnú
ochranu ústavný súd potvrdil aj v ďalších nálezoch - sp. zn. III. ÚS 328/05 či sp. zn. III. ÚS 117/06.
Uvedený právny názor ústavný súd formuloval v zhode s judikatúrou ESĽP k čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorej tento článok

implikuje, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi
garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci
pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu (Hentrich v. France, sťažnosť č. 13616/88,
rozsudok z 22. septembra 1994, § 40 a nasl.)“ Ďalej pokračuje „Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd
konštatuje, že v posudzovanom prípade nič nebráni tomu, aby právo prehlasovaného vlastníka bytu

alebo nebytového priestoru „obrátiť sa... na súd, aby vo veci rozhodol...“ garantované prostredníctvom
§ 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov bolo interpretované v právno-aplikačnej praxi materiálne, t.
j. aby predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru mohli byť nielen
námietkysmerujúceprotiporušeniuzákonomustanovenejprocedúrypriprijímanírozhodnutíabsolútnouväčšinou, resp. dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa
týkajú vecí patriacich do ich spoluvlastníctva podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o vlastníctve bytov, ale aj
námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré

predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom,
príslušenstvu a pozemku. Podporne v prospech tohto záveru možno pripomenúť aj zásadu priority
materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, resp. ochrane základných práv a slobôd, ktorú ústavný
súd štandardne uplatňuje vo svojej judikatúre (pozri napr. IV. ÚS 99/2010, IV. ÚS 196/2011, PL. ÚS

100/2011, III. ÚS 342/2011). O žalobe podanej prehlasovaným vlastníkom podľa § 14 ods. 4 zákona
o vlastníctve bytov je oprávnený a aj povinný rozhodnúť nezávislý súd, ktorého kľúčovou úlohou pri
rozhodovaní o takejto žalobe je zabezpečiť spravodlivú rovnováhu práv vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, t. j. starostlivo prihliadať tak na práva a zákonom chránené záujmy tých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorí boli pri žalobou napadnutom rozhodnutí podľa zákona o vlastníctve
bytov prehlasovaní, ako aj na práva a zákonom chránené záujmy tých, ktorí za napadnuté rozhodnutie

hlasovali. Ide o špeciálnu právnu úpravu zodpovedajúcu špecifickým črtám spoluvlastníctva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu,
spoločným nebytovým priestorom a príslušenstvu, ako aj spoluvlastníctva alebo iných spoločných práv
k pozemku (§ 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov), ktorá vo svojej podstate zodpovedá všeobecnej
právnej úprave ochrany (podielových) spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a

predstavuje štandardný spôsob právnej ochrany súvisiaci s uplatňovaním vlastníckych práv, a preto
podľa názoru ústavného súdu neexistuje dôvod na to, aby bol z ústavného hľadiska spochybňovaný.“

22. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali výrok súdu o zrušení písomného hlasovania. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie neuviedol dôvody pre ktoré zrušil výsledky

písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie je možné zistiť právny záver súdu,
či písomné hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
alebo nie, tiež skutočnosť, či vlastníci nebytových priestorov boli prehlasovaní a či to má následok
neplatnosť hlasovania. Súd prvej inštancie nedal odpoveď prečo bolo potrebné písomné hlasovanie
zrušiť. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú aké dôkazy s tým súvisiace vykonal a vyhodnotil. Preto

odvolací súd nemohol dať odpoveď na odvolaciu námietku žalovaných vo vzťahu k prvému výroku,
pretože sám nepoznal, na základe ktorých dôkazov a úvah dospel k záveru o potrebe vyhovieť tomuto
nároku. Bolo nutné sa zaoberať obsahom samotného návrhu a výroku, či je v súlade so žalobnými
tvrdeniami alebo nie, a následne o takto navrhovanom výroku rozhodnúť.

23. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia - z obsahu rozhodnutia nie je
možné zistiť, ktoré skutočnosti, dôkazy považoval súd I. inštancie za rozhodujúce a ktoré nie. Odkaz len
na citáciu zákona bez vysvetlenia úvah súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu je nepostačujúce a takéto
rozhodnutie je nepreskúmateľné.

24. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

25. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko

nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi

predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť vo
svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne
sporné medzi účastníkmi počas konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zjavné úvahy, ktorými
sa súd riadil pri rozhodovaní o tom, ktorom nároku, v zmysle ust. čl. 15 a § 191 C.s.p.. Následne vo
veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.