Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 16, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/272/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214845
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7212214845.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto
Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, bytom J. 33, XXX XX V. o vymoženie 10,00 eur s prísl. vedenej pred súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorsky úrad, Mlynárska 16, 040 01 Košice, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 01.07.2019, č.k. 35Er/1605/2012-8, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 01.07.2019, č.k.

35Er/1605/2012-8 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice
trovy exekúcie vo výške 42,84 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.05.2012 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor. Dňa 09.05.2019 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa

ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a § 243b ods. 1,2,3 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že
z obsahu exekučného spisu, vyplýva, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie
vydal dňa 06.06.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému podarilo doručiť. Následne
súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného a zistil, že nie je vlastníkom ani držiteľom

motorových vozidiel, nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, ani ako
poberateľ dôchodkových dávok, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nemá
vedený účet v banke a je na neho vedených niekoľko ďalších exekučných konaní so skorším poradím.
Preto rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade
trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo

výške 42,84 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie

nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť
zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná

a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania
nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie
snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z
dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu,
kedy možno prizastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,

aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Poukázal taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31. 08. 2010,

kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát.
Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s
uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora
pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že

na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok
z 23. 11. 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj
riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie ( m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské

práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa
oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

5. Vo vyjadrení zo dňa 20.10.2020 k odvolaniu súdny exekútor uviedol, že nemajetnosť povinného v
exekučnom spise nesporne preukázal. Odvolanie oprávneného považoval za účelové, zaťažujúce súd

i exekútora. Mal za to, že v prípade, ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, zavinenie oprávneného pre vznik jeho povinnosti uhradiť trovy exekúcie sa
vôbec nevyžaduje. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolanie oprávneného zamietnuť.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučnékonaniazačatépredl.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.

9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku)
ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení

exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s §
255 ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).