Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218209382
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7218209382.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša
Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Z.. M. E., bytom v E., Ž. Č.. XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Peter Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Hlavná č. 25 proti žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pobočka
Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie č. 1, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.9.2020 č.k. 40C/28/2018-85 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy
konania v celom rozsahu.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil spoluvlastnícky podiel žalobkyne k bytu č. XX
bytového domu súp. č. XXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu v kat. úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX z exekúcií vedených JUDr. Andrejom
Dembickým v konaniach sp.zn. Ex 744/2011, Ex 1418/2011 a Ex 2460/2011, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd mal za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela sa vyporiadalo
dňa 1.9.2012 tak, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne k spornému bytu vo veľkosti 1/2 pripadol do jej
výlučného vlastníctva a exekúcie sa vedú na uspokojenie výlučne záväzkov jej manžela. Momentom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, ktorý nastal 1.9.2012 sa stali
neprípustným predmetom exekúcie vedenej proti manželovi žalobkyne. Bol teda toho názoru, že
žalobkyňa v konaní preukázala existenciu svojho práva k spoluvlastníckemu podielu k spornému bytu

č. 11 o veľkosti 1/2, ktorý nepripúšťa exekúciu tejto veci v exekučných konaniach.

3. Súd zamietol žalobný návrh v časti, ktorým žiadala vyslovenie určenia, že jej spoluvlastnícky podiel
nie je zaťažený exekučnými záložnými právami, a to z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný naliehavý
právny záujem na taktom určení. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala k dispozícii iný spôsob ochrany
jej tvrdeného práva, ktoré definitívnym spôsobom odstraňuje neistotu a týmto iným spôsobom ochrany

je žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, ktorú žalobkyňa aj využila.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 C.s.p. majúc za to, že v spore
nebola ani jedna zo strán plne úspešná, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa.6. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej
náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k ust. § 255
C.s.p., keď ustálil, že vo veci mala úspech len v rozsahu 50%. Je toho názoru, že v konaní bola plne
úspešná a jej úspech je daný tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je vylúčená možnosť
uspokojenia pohľadávok žalovanej v exekučnom konaní z jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/2 k bytu akýmkoľvek spôsobom vrátane exekvovania nehnuteľnosti zápisom, zriadenia exekučného

záložného práva do katastra nehnuteľností. Napriek zamietnutiu časti žaloby bola v konaní plne úspešná
v plnom rozsahu, z toho dôvodu má byť zásada úspechu v konaní pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania uplatnená tak, že má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Posúdenie
zamietnutia druhého navrhovaného výroku pri súčasnom vyhovení prvého výroku ako 50% úspechu
oboch strán sporu považuje za výsledok formalistického výkladu zásady úspechu v konaní. Zamietnutie
žaloby v časti druhého výroku nemožno vnímať ako procesný úspech žalovanej a už vôbec nie v rozsahu

50%.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania a v konaní mu predchádzajúcom podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je

dôvodné.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 255 C.s.p. je charakteristická pre sporové konanie a
uplatňuje sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,
ktoréúspešnejstranevznikli.Procesnýúspechsaurčujevovzťahukpredmetusporuúspechomvspore.

Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom
rozsahu.

12. V prejednávanej veci, ako vyplýva zo žalobného návrhu žalobkyňa sa v konaní domáhal vylúčenia
jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 z bytu č. XX bytového domu súp. č. XXX, zapísaný na LV
č. XXXX, kat. úz. Š., a zároveň sa domáhala vyslovenia určenia, že uvedený spoluvlastnícky podiel
nie je zaťažený exekučnými záložnými právami. Je nesporné, že žalobkyňa bola úspešná v konaní
o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu z exekúcie a zamietnutý bol iba jej návrh ohľadom určenia

neexistencie exekučného záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti. K zamietnutiu, ako vyplýva z
dôvodov napadnutého rozhodnutia, došlo iba z nedostatku naliehavého právneho záujmu, pretože
žalobkyňa zvolila dostatočný spôsob ochrany jej tvrdeného práva a žiadala vylúčiť jej spoluvlastnícky
podielzexekúcie.Vuvedenejčastibolatedaplneúspešnáauvedenýmvýrokomdefinitívnymspôsobom
odstránila neistotu v jej právnom postavení. Keďže toto vylúčenie má za následok, ako uvádza správne

aj súd prvej inštancie, nemožnosť uspokojenia pohľadávok vymáhaných v rámci uvedených exekúcií z
výlučného spoluvlastníckeho podielu. Za nadbytočný preto považoval súd určenie, že spoluvlastnícky
podiel nie je zaťažený exekučnými záložnými právami, keďže toto určenie je skonzumované a
bezpochyby vyplýva z kladného výroku o vylúčení tohto spoluvlastníckeho podielu z exekúcie.

13. Za takejto procesnej situácie možno súhlasiť s názorom žalovanej v odvolaní, že v konaní
bola úspešná v plnom rozsahu a po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je vylúčená možnosť
uspokojeniapohľadávokžalovanejvexekučnomkonanízospoluvlastníckehopodielužalobkynevrátane
zexekvovania nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností.

14. Možno preto dospieť k záveru, že pri súčasnom vyhovení jej žalobného návrhu na vylúčenie veci
z exekúcie a zamietnutie jej návrhu na určenie neexistencie záložného práva, považovať to za úspech
oboch strán v rozsahu 50% by bolo formalistickým výkladom zásady úspechu v konaní.15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobkyňa bola v
konaníúspešnálenvrozsahu50%,pretoodvolacísúdpostupompodľa§388C.s.p.napadnutýrozsudok

vo výroku o trovách konania zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v celom
rozsahu.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade

žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).